{"id":10879,"date":"2025-10-22T10:44:04","date_gmt":"2025-10-22T08:44:04","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=10879"},"modified":"2025-11-25T13:04:23","modified_gmt":"2025-11-25T12:04:23","slug":"statistika-prakticky-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/statistika-prakticky-3\/","title":{"rendered":"Statistika-prakticky-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u0160TATISTIKA PRAKTICKY (NIELEN) V Z\u00c1VERE\u010cN\u00ddCH PR\u00c1CACH<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

3. HYPOT\u00c9ZA A JEJ V\u00ddZNAM VO V\u00ddSKUME<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

T\u00e9me hypot\u00e9z venujeme zvl\u00e1\u0161\u0165 podkapitolu pre jej v\u00fdznam. Spr\u00e1vna formul\u00e1cia hypot\u00e9zy v procese v\u00fdskumu toti\u017e ur\u010duje cel\u00fd \u010fal\u0161\u00ed kvantitat\u00edvny proces spracovania d\u00e1t.
\nKa\u017ed\u00fd v\u00fdskum za\u010d\u00edna kladen\u00edm si ot\u00e1zok \u2013 stanoven\u00edm si v\u00fdskumn\u00e9ho probl\u00e9mu, ktor\u00fdm m\u00f4\u017ee by\u0165 aj overovanie te\u00f3rie. Indukt\u00edvne vyvoden\u00e9 te\u00f3rie nie je mo\u017en\u00e9 overova\u0165 ako celok, ale mus\u00edme ich rozlo\u017ei\u0165 na predpoklady. Dedukt\u00edvne vyvoden\u00e9 predpoklady o vz\u0165ahu medzi javmi sa naz\u00fdvaj\u00fa HYPOT\u00c9ZY (Kerlinger, 1972, Gavora, 2010). Tieto predpoklady v procese \u010fal\u0161ieho sk\u00famania verifikujeme a na z\u00e1klade zisten\u00ed ich op\u00e4\u0165 zov\u0161eobec\u0148ujeme prostredn\u00edctvom tvorby novej te\u00f3rie, alebo upravujeme p\u00f4vodn\u00fa, z ktorej sme vy\u0161li. Plat\u00ed, \u017ee ak chceme formulova\u0165 hypot\u00e9zy, mus\u00edme ich vedie\u0165 podlo\u017ei\u0165 predch\u00e1dzaj\u00facimi v\u00fdskumami alebo te\u00f3riou. Pokia\u013e tento z\u00e1klad nem\u00e1me, formulujeme namiesto hypot\u00e9z v\u00fdskumn\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 maj\u00fa explorat\u00edvny charakter a p\u00fdtaj\u00fa sa na nov\u00e9 s\u00favislosti medzi javmi.<\/p>\nGavora a kol. (2010) uv\u00e1dza zlat\u00e9 pravidl\u00e1 hypot\u00e9zy:\n

    \n \t
  1. hypot\u00e9za je tvrdenie, mus\u00ed by\u0165 formulovan\u00e1 ako oznamovacia veta,<\/li>\n \t
  2. vyjadruje vz\u0165ah medzi dvoma premenn\u00fdmi,<\/li>\n \t
  3. mus\u00ed sa da\u0165 testova\u0165, \u010di\u017ee empiricky overi\u0165.<\/li>\n<\/ol>\n

    Hypot\u00e9za nesmie zah\u0155\u0148a\u0165 pojmy, ktor\u00e9 veda nepozn\u00e1, a to \u010di u\u017e v zmysle premennej (napr. l\u00e1ska, vy\u0161\u0161ia moc), \u010di v zmysle vyjadrenia smeru ur\u010den\u00e9ho vz\u0165ahu medzi premenn\u00fdmi (napr. ve\u013ek\u00fd rozdiel, \u010dastej\u0161ie, a pod.). Hypot\u00e9za mus\u00ed taktie\u017e zachyt\u00e1va\u0165, \u010di sledujeme rozdiel medzi skupinami \u010di s\u00favislosti medzi javmi, alebo kauz\u00e1lne vz\u0165ahy.<\/p>\n

    Hypot\u00e9za sa taktie\u017e ozna\u010duje ako most medzi te\u00f3riou a emp\u00edriou. Z te\u00f3rie vyvod\u00edme predpoklad, ktor\u00fd je zatia\u013e v\u0161eobecn\u00fd a zah\u0155\u0148a v sebe kon\u0161trukty, ktor\u00e9 chceme sk\u00fama\u0165 v ich latentnej podobe. V takejto podobe je samotn\u00fd kon\u0161trukt abstraktn\u00fd pojem a je pribl\u00ed\u017een\u00fd nomin\u00e1lnou<\/strong> alebo re\u00e1lnou defin\u00edciou<\/strong>3<\/span>. Aby sme mohli hypot\u00e9zu empiricky sk\u00fama\u0165, musia by\u0165 premenn\u00e9 vo v\u00fdskume jasne definovan\u00e9 prostredn\u00edctvom procesu ich merania \u010di kvantifik\u00e1cie. Proces tohto definovania sa naz\u00fdva operacionaliz\u00e1cia.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t

    3.1 Operacionaliz\u00e1cia (opera\u010dn\u00e1 defin\u00edcia)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Opera\u010dn\u00e1 defin\u00edcia definuje pojem na z\u00e1klade procesu jeho vzniku. Obsahuje popis, postup, \u010do treba urobi\u0165, aby sme dosiahli v\u00fdsledn\u00e9 hodnoty (\u010di k\u00f3dy) premennej.<\/p>\n\n

      \n \t
    • Mern\u00e1 opera\u010dn\u00e1 defin\u00edcia<\/strong> popisuje proces z\u00edskania hodn\u00f4t premennej prostredn\u00edctvom konkr\u00e9tneho n\u00e1stroja merania (napr. konkr\u00e9tny IQ test,\nkonkr\u00e9tny dotazn\u00edk osobnosti).
      \nPr\u00edklady:\n
        \n \t
      • Neurotizmus:<\/em> vo v\u00fdskume meran\u00fd sub\u0161k\u00e1lou NEO-FFI (Ruisel, Halama,\n20074<\/span>); pou\u017eit\u00e9 hrub\u00e9 sk\u00f3re \u2013 kardin\u00e1lna premenn\u00e1.<\/li>\n \t
      • Verb\u00e1lna inteligencia:<\/em> meran\u00e1 ako s\u00fa\u010det sk\u00f3re sub\u0161k\u00e1l Dop\u013a\u0148anie viet, Anal\u00f3gie a Generaliz\u00e1cie IST (Do\u010dkal, \u0160pot\u00e1kov\u00e1 a kol., 2001); transformovan\u00e9 hodnoty na IQ \u2013 kardin\u00e1lna premenn\u00e1.<\/li>\n \t
      • Emo\u010dn\u00e9 vy\u010derpanie:<\/em> meran\u00e9 dotazn\u00edkom MBI; hrub\u00e9 sk\u00f3re preveden\u00e9 do kateg\u00f3rii pod\u013ea pr\u00edru\u010dky: n\u00edzke (0 \u2013 16 bodov); mierne hodnoty (17 \u2013 26 bodov), vysok\u00e9 hodnoty (vyhorenie, 27 a viac) \u2013 ordin\u00e1lna premenn\u00e1.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n \t
      • Experiment\u00e1lna opera\u010dn\u00e1 defin\u00edcia<\/strong> popisuje \u00fakony, ktor\u00e9 treba urobi\u0165, aby sa objavila premenn\u00e1, alebo aby sme ju dok\u00e1zali zmera\u0165, ur\u010di\u0165, priradi\u0165 jej hodnotu5<\/span>.
        \nPr\u00edklady:\n
          \n \t
        • Popis celej experiment\u00e1lnej situ\u00e1cie, nez\u00e1vislej premennej, ktor\u00e1 vyvol\u00e1\nmerate\u013en\u00fd jav (n\u00e1sledok). Ide o popis toho, ako napr\u00edklad vyvolali podmienku soci\u00e1lneho tlaku autority v Milgramovom experimente s poslu\u0161nos\u0165ou.<\/li>\n \t
        • Popis interven\u010dn\u00e9ho programu (nez\u00e1vislej premennej) v kv\u00e1ziexperimente\nvo v\u00fdskumnej skupine \u017eiakov, ktor\u00fd m\u00e1 u nich vyvola\u0165 zlep\u0161enie komunik\u00e1cie s u\u010dite\u013eom, zatia\u013e \u010do v porovn\u00e1vacej skupine ten interven\u010dn\u00fd program (ako nez\u00e1visl\u00e1 premenn\u00e1) neprebehne.<\/li>\n \t
        • Priradenie \u00farovne v\u00fdskytu alebo hodnoty miery javu na z\u00e1klade konkr\u00e9tnej\nodpovede z polo\u017eky (polo\u017eiek) dotazn\u00edka, ktor\u00fa je potrebn\u00e9 rek\u00f3dova\u0165. Napr\u00edklad n\u00e1razov\u00e9 pitie respondentovi prirad\u00edme, pokia\u013e ozna\u010dil v polo\u017eke \u010d.6: \u201e Ako \u010dasto za posledn\u00fd mesiac si vypil 5 a viac poh\u00e1rikov alkoholu pri jednej pr\u00edle\u017eitosti?\u201c odpovedal sp\u00f4sobom in\u00fdm ako \u201eAni raz\u201c (1-kr\u00e1t a\u017e po 6 a viackr\u00e1t).<\/li>\n \t
        • Typ rodiny: \u00fapln\u00fa rodinu respondentovi prirad\u00edme, pokia\u013e v polo\u017eke \u010d. 6\nozna\u010dil, \u017ee \u017eije s \u201ematkou aj s otcom, alebo s matkou a jej nov\u00fdm man\u017eelom\/partnerom; s otcom a jeho novou man\u017eelkou\/partnerkou\u201c a pod., v ostatn\u00fdch pr\u00edpadoch prirad\u00edme hodnotu 2 \u2013 ne\u00fapln\u00e1 rodina.<\/li>\n \t
        • Z\u00e1vislos\u0165 od alkoholu: premenn\u00e1 m\u00e1 hodnoty 0 a 1, v skupine so z\u00e1vislos\u0165ou od alkoholu bud\u00fa respondenti lie\u010den\u00ed v psychiatrick\u00fdch zariadeniach s diagn\u00f3zou alkoholizmu (hodnota 1), v kontrolnej skupine bud\u00fa respondenti pravidelne pij\u00faci bez znakov z\u00e1vislosti, \u010do znamen\u00e1, \u017ee v skr\u00edningovom teste na alkoholizmus dosiahli najviac 3 body.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t
          \n\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t

          3.2 Vlastnosti spr\u00e1vne formulovanej hypot\u00e9zy a druhy hypot\u00e9z<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

          V predch\u00e1dzaj\u00facom texte sme uviedli r\u00f4zne sp\u00f4soby definovania pojmov, kon\u0161truktov, pri\u010dom sme ako pre kvantitat\u00edvny v\u00fdskum naju\u017eito\u010dnej\u0161iu ur\u010dili opera\u010dn\u00fa defin\u00edciu. Pod\u013ea miery konkretiz\u00e1cie pojmov (premenn\u00fdch) v hypot\u00e9ze rozli\u0161ujeme dva Z\u00c1KLADN\u00c9 DRUHY HYPOT\u00c9Z:<\/p>\n\n

            \n \t
          • Teoretick\u00e1 hypot\u00e9za:<\/strong> obsahuje abstraktnej\u0161ie pojmy.\n
            Pr\u00edklady:\n
              \n \t
            • Predpoklad\u00e1me, \u017ee chlapci a diev\u010dat\u00e1 sa l\u00ed\u0161ia v empatii.<\/li>\n \t
            • Predpoklad\u00e1me, \u017ee n\u00e1razov\u00e9 pitie s\u00favis\u00ed s \u00fazkostlivos\u0165ou.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n \t
            • Empirick\u00e1 hypot\u00e9za: pracovn\u00e1, opera\u010dn\u00e1<\/strong>, ktor\u00e1 pre\u0161la operacionaliz\u00e1ciou.\n
              Pr\u00edklady:\n
                \n \t
              • Predpoklad\u00e1me, \u017ee chlapci a diev\u010dat\u00e1 sa bud\u00fa l\u00ed\u0161i\u0165 v \u00farovni empatie\nmeranej sub\u0161k\u00e1lou Empatia meranej dotazn\u00edkom IVE (Eysenck).<\/li>\n \t
              • Predpoklad\u00e1me, \u017ee u n\u00e1razovo pij\u00facich adolescentov bude ni\u017e\u0161ie sk\u00f3re v STAI X2, ne\u017e u n\u00e1razovo nepij\u00facich. (N\u00e1razovo pij\u00faci adolescenti vypili aspo\u0148 1-kr\u00e1t za posledn\u00fd mesiac 5 a viac poh\u00e1rikov alkoholu pri jednej pr\u00edle\u017eitosti.)<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n

                V r\u00e1mci uveden\u00fdch druhov rozli\u0161ujeme JEDNOSMERN\u00da A DVOJSMERN\u00da HYPOT\u00c9ZU:<\/p>\n\n

                  \n \t
                • Jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za<\/strong>: naz\u00fdvan\u00e1 i jednostrann\u00e1 (One-tailed directional hypothesis). Formulujeme ju vtedy, ke\u010f pozn\u00e1me presn\u00fd smer hypot\u00e9zy, \u010di\u017ee\nvieme presne, ktor\u00e1 v\u00fdskumn\u00e1 skupina m\u00e1 vy\u0161\u0161iu, \u010di ni\u017e\u0161iu mieru sk\u00famanej premennej, alebo vieme, \u010di vz\u0165ah bude priamo\u00famern\u00fd \u010di nepriamo\u00famern\u00fd.\n
                  Pr\u00edklady:\n
                    \n \t
                  • Stredo\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti maj\u00fa ni\u017e\u0161iu mieru empatie ako vysoko\u0161kolsk\u00ed\n\u0161tudenti.<\/li>\n \t
                  • Existuje pozit\u00edvny vz\u0165ah medzi mierou motiv\u00e1cie k \u0161t\u00fadiu a prospechom.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n \t
                  • Dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za<\/strong>: naz\u00fdvan\u00e1 i obojstrann\u00e1 alebo dvojstrann\u00e1 alternat\u00edvna hypot\u00e9za (Two-tailed directional hypothesis). Formulujeme ju vtedy, ke\u010f nevieme presn\u00fd smer hypot\u00e9zy- nevieme, ktor\u00e1 skupina m\u00e1 vy\u0161\u0161iu \u010di ni\u017e\u0161iu\nmieru sk\u00famanej premennej.
                    \nPr\u00edklady:\n
                      \n \t
                    • \u0160tudenti sa l\u00ed\u0161ia v miere empatie.<\/li>\n \t
                    • Predpoklad\u00e1me rozdiel v miere empatie medzi \u0161tudentmi vysokej a strednej\n\u0161koly.<\/li>\n \t
                    • Existuje vz\u0165ah medzi mierou motiv\u00e1cie k \u0161t\u00fadiu a prospechom.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n

                      Spr\u00e1vna formul\u00e1cia hypot\u00e9zy v zmysle typu sk\u00famania premenn\u00fdch a \u00farovne merania je predpokladom spr\u00e1vnej vo\u013eby \u0161tatistick\u00fdch testov a v\u00f4bec matematick\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s premenn\u00fdmi vykon\u00e1vame.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                      \n\t\t\t\t
                      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                      V pr\u00edpade nomin\u00e1lnej \u00farovne merania pracujeme s po\u010detnos\u0165ami, resp. vo\u013ebami, ke\u010f\u017ee sa pohybujeme na \u00farovni kateg\u00f3ri\u00ed, pri ordin\u00e1lnej \u00farovni pracujeme s poradiami a pri kardin\u00e1lnej s mierou, \u00farov\u0148ou dan\u00fdch vlastnosti.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                      \n\t\t\t\t
                      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                      Hypot\u00e9zy taktie\u017e del\u00edme pod\u013ea toho, \u010di zis\u0165uj\u00fa ROZDIELY, S\u00daVISLOSTI ALEBO
                      KAUZ\u00c1LNE VZ\u0164AHY. Rozli\u0161ujeme potom:<\/p>

                      • Kompara\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy<\/strong>: Medzi skupinou X1 a X2 existuje rozdiel v Y.
                        Pr\u00edklady:
                        • Predpoklad\u00e1me rozdiel medzi chlapcami a diev\u010datami v empatii.
                          (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me vy\u0161\u0161iu mieru empatie u diev\u010dat ako u chlapcov. (kardin\u00e1lna
                          \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me v s\u00fabore chlapcov rozdiel v empatii medzi prv\u00fdm meran\u00edm
                          a druh\u00fdm meran\u00edm po v\u00fdcviku. (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me vy\u0161\u0161ie sk\u00f3re v empatii po absolvovan\u00ed v\u00fdcviku. (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me, \u017ee diev\u010dat\u00e1 uv\u00e1dzaj\u00fa \u010dastej\u0161ie nadpriemern\u00fa podporu od u\u010dite\u013ea ne\u017e chlapci (nomin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me, \u017ee diev\u010dat\u00e1 bud\u00fa \u010dastej\u0161ie voli\u0165 za ob\u013e\u00faben\u00e9ho u\u010dite\u013ea M
                          ako chlapci. (nomin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me, \u017ee existuje rozdiel v podpore od u\u010dite\u013ea vzh\u013eadom na
                          pohlavie \u017eiaka. (nomin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                        • Predpoklad\u00e1me, \u017ee gymnazisti bud\u00fa ma\u0165 pozit\u00edvnej\u0161\u00ed vz\u0165ah ku \u0161kole ne\u017e
                          \u017eiaci in\u00fdch typov stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li><\/ul><\/li>
                        • Korela\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy<\/strong>: Medzi X a Y existuje vz\u0165ah v sk\u00famanej skupine.
                          Pr\u00edklady:
                          • Predpoklad\u00e1me vz\u0165ah medzi empatiou a vekom (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                          • Predpoklad\u00e1me, \u017ee pozit\u00edvny vz\u0165ah ku \u0161kole s\u00favis\u00ed s podporou od u\u010dite\u013ea
                            (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                          • Predpoklad\u00e1me, \u017ee \u010d\u00edm je podpora od u\u010dite\u013ea u \u017eiaka vy\u0161\u0161ia, t\u00fdm m\u00e1 \u017eiak
                            pozit\u00edvnej\u0161\u00ed vz\u0165ah ku \u0161kole (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za).<\/li>
                          • Predpoklad\u00e1me vz\u0165ah medzi pohlav\u00edm a \u0161kolsk\u00fdmi v\u00fdsledkami (nomin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za)<\/li>
                          • Predpoklad\u00e1me vz\u0165ah medzi pohlav\u00edm a priemernou zn\u00e1mkou koncoro\u010dn\u00e9ho vysved\u010denia (nomin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, dvojsmern\u00e1 hypot\u00e9za)<\/li><\/ul><\/li>
                          • Kauz\u00e1lne hypot\u00e9zy<\/strong>: X vpl\u00fdva na Y.
                            Pr\u00edklady:
                            • Predpoklad\u00e1me vy\u0161\u0161iu mieru empatie u \u0161tudentov po absolvovan\u00ed v\u00fdcviku
                              soci\u00e1lnych zru\u010dnost\u00ed. (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za)<\/li>
                            • Predpoklad\u00e1me, \u017ee d\u00f4jde k v\u00fdznamn\u00e9mu rozvoju motiv\u00e1cie v skupine \u0161tudentov s navodenou podporou u\u010dite\u013ea v porovnan\u00ed s kontrolnou skupinou. (kardin\u00e1lna \u00farove\u0148 merania, jednosmern\u00e1 hypot\u00e9za)<\/li><\/ul><\/li><\/ul>

                              D\u00d4LE\u017dIT\u00c9<\/strong>: Aby bola hypot\u00e9za testovate\u013en\u00e1, mus\u00edme ju vedie\u0165 prija\u0165 alebo zamietnu\u0165. Preto sa m\u00f4\u017ee formulova\u0165 len na dve premenn\u00e9 v pr\u00edpade h\u013eadania s\u00favislost\u00ed, alebo na rozdiel v jednej premennej medzi skupinami (ich rozdelenie je pod\u013ea druhej premennej) v pr\u00edpade kompar\u00e1cie.<\/p>

                              Pr\u00edklad:<\/p>

                              • Nespr\u00e1vna formul\u00e1cia<\/u>: Predpoklad\u00e1me vz\u0165ah medzi empatiou, pohlav\u00edm
                                a vekom. Ak sa n\u00e1m potvrd\u00ed vz\u0165ah medzi premenn\u00fdmi pohlavie a empatia,
                                ale nie empatia a vek, nevieme hypot\u00e9zu prija\u0165 ani zamietnu\u0165.<\/li>
                              • Spr\u00e1vna formul\u00e1cia<\/u>:
                                H1 Predpoklad\u00e1me s\u00favislos\u0165 medzi empatiou a pohlav\u00edm.
                                H2 Predpoklad\u00e1me s\u00favislos\u0165 medzi empatiou a vekom.<\/li><\/ul>

                                \u00a0<\/p>

                                V pr\u00edpade, ak m\u00e1 kon\u0161trukt nieko\u013eko \u00farovn\u00ed, dimenzi\u00ed, faktorov a podobne, je potrebn\u00e1 formul\u00e1cia tzv. \u010cIASTKOV\u00ddCH HYPOT\u00c9Z, tie b\u00fdvaj\u00fa spravidla vo formul\u00e1cii pracovnej (opera\u010dnej) hypot\u00e9zy.<\/p>

                                • \u010ciastkov\u00e1 hypot\u00e9za<\/strong>: v\u017edy jej predch\u00e1dza v\u0161eobecnej\u0161ie formulovan\u00e1 teoretick\u00e1 hypot\u00e9za.
                                  Pr\u00edklady:
                                  • Teoretick\u00e1 hlavn\u00e1 hypot\u00e9za<\/u>: Predpoklad\u00e1me rozdiel v osobnosti \u0161tudentov
                                    pr\u00edrodn\u00fdch a humanitn\u00fdch vied.<\/li><\/ul><\/li><\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                    \n\t\t\t\t
                                    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                                    Ke\u010f\u017ee osobnos\u0165 sa ned\u00e1 mera\u0165 ako jeden kon\u0161trukt, nevieme poveda\u0165, \u017ee niekto m\u00e1 vy\u0161\u0161iu osobnos\u0165 ako niekto in\u00fd. Ale osobnos\u0165 je kombin\u00e1cia \u010diastkov\u00fdch charakterist\u00edk r\u00f4znej intenzity, preto je definovan\u00e1 len cez jednotliv\u00e9 \u010drty a je tu potrebn\u00e9 formulova\u0165 pre ka\u017ed\u00fa \u010drtu (vybran\u00fa \u010drtu, relevantn\u00fa pre v\u00fdskum) samostatn\u00fa hypot\u00e9zu. \u010ciastkov\u00e1 hypot\u00e9za m\u00e1 u\u017e charakter empirickej hypot\u00e9zy.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                                    \n\t\t\t\t
                                    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
                                      \n \t
                                    • \n
                                        \n \t
                                      • \u010ciastkov\u00e9 (pracovn\u00e9) hypot\u00e9zy<\/u>:\nH1.1 Predpoklad\u00e1me rozdiel v dimenzii neuroticizmus meranej dotazn\u00edkom\nBig Five medzi \u0161tudentmi pr\u00edrodn\u00fdch a humanitn\u00fdch vied.\nH1.2 Predpoklad\u00e1me rozdiel v dimenzii extraverzia meranej dotazn\u00edkom\nBig Five medzi \u0161tudentmi pr\u00edrodn\u00fdch a humanitn\u00fdch vied.\nH1.3 Predpoklad\u00e1me rozdiel v dimenzii otvorenos\u0165 meranej dotazn\u00edkom\nBig Five medzi \u0161tudentmi pr\u00edrodn\u00fdch a humanitn\u00fdch vied.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n

                                        V r\u00e1mci \u0161tatistiky rozli\u0161ujeme i hypot\u00e9zu NULOV\u00da a ALTERNAT\u00cdVNU.<\/p>\n

                                          \n \t
                                        • Nulov\u00e1 hypot\u00e9za<\/strong>: Aj ke\u010f hypot\u00e9zy s\u00fa predpokladom o rozdiele alebo vz\u0165ahu, \u0161tatistick\u00fd test sa sna\u017e\u00ed overi\u0165 \u201erovnos\u0165\u201c a \u201enes\u00favislos\u0165\u201c. popisuje proces z\u00edskania hodn\u00f4t premennej prostredn\u00edctvom konkr\u00e9tneho n\u00e1stroja merania (napr. konkr\u00e9tny IQ test, konkr\u00e9tny dotazn\u00edk osobnosti)
                                          \nPr\u00edklady:\n
                                            \n \t
                                          • Medzi chlapcami a diev\u010datami neexistuje rozdiel v empatii.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n \t
                                          • Alternat\u00edvne hypot\u00e9zy<\/strong>: s\u00fa v\u0161etky teoretick\u00e9 \u010di empirick\u00e9 hypot\u00e9zy, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa samotn\u00fd predpoklad o rozdiele \u010di vz\u0165ahu.
                                            \nKoncept nulovej hypot\u00e9zy je podstatn\u00fd pre pochopenie v\u00fdpo\u010dtu \u0161tatistickej\nv\u00fdznamnosti Sig. = p hodnoty, a jej v\u00fdznamu, av\u0161ak \u0161tandardne sa vo v\u00fdskumoch\nnemus\u00ed uv\u00e1dza\u0165. Sig (p hodnota) vyjadruje percento rizika, \u017ee zamietnutie nulovej\nhypot\u00e9zy by bolo chybn\u00e9 (Soll\u00e1r, Ritomsk\u00fd, 2002):\n
                                              \n \t
                                            • Chyba I. druhu: ak zamietneme nulov\u00fa hypot\u00e9zu ak je pravdiv\u00e1 .<\/li>\n \t
                                            • Chyba II. druhu: ak prij\u00edmame nulov\u00fa hypot\u00e9zu ak je nepravdiv\u00e1 .<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t\t

                                              ZHRNUTIE<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t
                                              \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/i>Pri sk\u00faman\u00ed javov uplat\u0148ujeme \u0161tatistick\u00fa vedu \u2013 deskripciu a inferenciu.
                                              \n\n<\/i>Hypot\u00e9zy predstavuj\u00fa dedukt\u00edvne vyvoden\u00e9 predpoklady o vz\u0165ahu medzi javmi a musia by\u0165 podlo\u017een\u00e9 predch\u00e1dzaj\u00facimi v\u00fdskumami alebo te\u00f3riou.
                                              \n\n<\/i> Spr\u00e1vna formul\u00e1cia hypot\u00e9zy je vo v\u00fdskumnom procese k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1, ke\u010f\u017ee obsahuje vymedzenie sk\u00faman\u00fdch kon\u0161truktov a sp\u00f4sob ich sk\u00famania.
                                              \n\n<\/i>Rozli\u0161ujeme korela\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy, ktor\u00e9 zis\u0165uj\u00fa s\u00favislosti medzi javmi, kompara\u010dn\u00e9 sk\u00famaj\u00face rozdiely a kauz\u00e1lne hypot\u00e9zy prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch overujeme kauz\u00e1lne vz\u0165ahy.
                                              \n<\/i>Hypot\u00e9zy del\u00edme taktie\u017e na jednosmernn\u00e9, kedy vieme, ktor\u00fd s\u00fabor m\u00e1 ni\u017e\u0161iu \u010di vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148 meranej premennej alebo \u010di je vz\u0165ah priamo alebo nepriamo\u00famern\u00fd a dvojsmernn\u00e9, kedy uveden\u00e9 nevieme pos\u00fadi\u0165.\nSk\u00faman\u00e9 javy je potrebn\u00e9 vymedzi\u0165 tak, \u017ee pop\u00ed\u0161eme postup, \u010do treba urobi\u0165, aby sme dosiahli v\u00fdsledn\u00e9 hodnoty premennej\u00a0-operacionaliz\u00e1cia\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                                              \u0160TATISTIKA PRAKTICKY (NIELEN) V Z\u00c1VERE\u010cN\u00ddCH PR\u00c1CACH 3. HYPOT\u00c9ZA A JEJ V\u00ddZNAM VO V\u00ddSKUME T\u00e9me hypot\u00e9z venujeme zvl\u00e1\u0161\u0165 podkapitolu pre jej v\u00fdznam. Spr\u00e1vna formul\u00e1cia hypot\u00e9zy v procese v\u00fdskumu toti\u017e ur\u010duje cel\u00fd \u010fal\u0161\u00ed kvantitat\u00edvny proces spracovania d\u00e1t. Ka\u017ed\u00fd v\u00fdskum za\u010d\u00edna kladen\u00edm si ot\u00e1zok \u2013 stanoven\u00edm si v\u00fdskumn\u00e9ho probl\u00e9mu, ktor\u00fdm m\u00f4\u017ee by\u0165 aj overovanie te\u00f3rie. Indukt\u00edvne vyvoden\u00e9 te\u00f3rie […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-10879","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10879","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10879"}],"version-history":[{"count":115,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10879\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13470,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10879\/revisions\/13470"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10879"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}