{"id":10945,"date":"2025-10-22T14:42:00","date_gmt":"2025-10-22T12:42:00","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=10945"},"modified":"2025-11-25T13:22:45","modified_gmt":"2025-11-25T12:22:45","slug":"statistika-prakticky-4","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/statistika-prakticky-4\/","title":{"rendered":"Statistika-prakticky-4"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u0160TATISTIKA PRAKTICKY (NIELEN) V Z\u00c1VERE\u010cN\u00ddCH PR\u00c1CACH<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

4. DATAB\u00c1ZOV\u00dd S\u00daBOR A Z\u00c1KLADN\u00c9 PR\u00cdKAZY V PROGRAME \u201eSPSS\u201c<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V kvantitat\u00edvnom v\u00fdskume zbierame inform\u00e1cie o psychick\u00fdch javoch od mnoh\u00fdch jednotlivcov. V\u0161etky javy s\u00fa kvantifikovan\u00e9, teda zak\u00f3dovan\u00e9 do \u010d\u00edsel. I ke\u010f v kvantitat\u00edvnom v\u00fdskume hovor\u00edme o redukcionizme (sledujeme nieko\u013eko premenn\u00fdch, nie komplexn\u00fd jav), v praxi ide o mno\u017estvo \u010diastkov\u00fdch hodn\u00f4t, ktor\u00e9 reprezentuj\u00fa r\u00f4zne demografick\u00e9 charakteristiky (pohlavie, vek), odpovede v jednotliv\u00fdch polo\u017ek\u00e1ch dotazn\u00edka, pri\u010dom v z\u00e1sade b\u00fdva dotazn\u00edkov alebo meran\u00ed viacero. Prakticky zist\u00edme, \u017ee u jedn\u00e9ho respondenta vieme z\u00edska\u0165 aj r\u00e1dovo desiatky r\u00f4znych \u00fadajov. Je potrebn\u00e9 \u00fadaje systematicky vlo\u017ei\u0165 do tabu\u013eky, na \u010do sl\u00fa\u017eia datab\u00e1zov\u00e9 softv\u00e9ry. Najjednoduch\u0161\u00edm sp\u00f4sobom je pripravi\u0165 datab\u00e1zu v programe MS Excel, ale je to mo\u017en\u00e9 aj priamo v IBM SPSS Statistics, \u010do pop\u00ed\u0161eme ni\u017e\u0161ie.<\/p>

Uplat\u0148ujeme dve z\u00e1sady:<\/p>

  • Riadky<\/strong>: reprezentuj\u00fa jednotliv\u00e9 pr\u00edpady (respondentov, jednotlivcov).<\/li>
  • St\u013apce<\/strong>: reprezentuj\u00fa jednotliv\u00e9 premenn\u00e9 (polo\u017eky dotazn\u00edka, z\u00e1visl\u00fa \u010di
    nez\u00e1visl\u00fa premenn\u00fa, demografick\u00e9 charakteristiky a pod.).<\/li><\/ul>

    Pokia\u013e vytv\u00e1rame datab\u00e1zu v MS Exceli (\u010falej u\u017e len Excel), v prvom riadku je tzv. hlavi\u010dka st\u013apcov (Tom\u0161\u00edk, 2017), bunky obsahuj\u00fa n\u00e1zvy premenn\u00fdch a samotn\u00e9 d\u00e1ta k prv\u00e9mu pr\u00edpadu vklad\u00e1me a\u017e do \u010fal\u0161ieho riadku. Takto pripraven\u00fa datab\u00e1zu je mo\u017en\u00e9 otvori\u0165 aj v \u0161tatistickom softv\u00e9ri IBM SPSS Statistics.
    IBM SPSS Statistics (\u010falej u\u017e len \u201eSPSS\u201c) predstavuje softv\u00e9r, ktor\u00fd zhroma\u017e\u010fuje, zobrazuje a analyzuje \u0161tatistick\u00e9 d\u00e1ta. V nasleduj\u00facich kapitol\u00e1ch budeme pri jednotliv\u00fdch krokoch pr\u00e1ce s d\u00e1tami popisova\u0165 postup pr\u00e1ce v \u0148om.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t

    4.1 Vytv\u00e1ranie s\u00faboru v SPSS<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Prv\u00fdm krokom pr\u00e1ce so \u0161tatistick\u00fdm softv\u00e9rom SPSS je vlo\u017eenie d\u00e1t do syst\u00e9mu.
    Tvorba datab\u00e1zy je mo\u017en\u00e1 dvomi sp\u00f4sobmi:<\/p>

    • otvoren\u00edm hotovej datab\u00e1zy z programu Excel (*.xls, *.xlsx, *.xlsm);<\/li>
    • tvorbou vlastnej datab\u00e1zy priamo v SPSS.<\/li><\/ul>

      Pokia\u013e m\u00e1me vytvoren\u00fd d\u00e1tov\u00fd s\u00fabor v programe Excel, konvertujeme ho nasledovne:<\/p>

      • FILE\/ OPEN\/ DATA \/LOOK IN: ozna\u010d\u00edme, kde sa s\u00fabor nach\u00e1dza;
        rozklikneme \/FILES OF TYPE, kde zvol\u00edme typ Excel (*.xls, *.xlsx, *.xlsm)
        \/OPEN: otvor\u00ed sa e\u0161te okno, kde sa program p\u00fdta, \u010di m\u00e1 prv\u00fd riadok Excel
        s\u00faboru pova\u017eova\u0165 za n\u00e1zvy premenn\u00fdch a ktor\u00fd h\u00e1rok m\u00e1 otvori\u0165, ak je to
        v poriadku, klikneme na \/OK.<\/li><\/ul>

        D\u00e1ta bud\u00fa prekonvertovan\u00e9 do SPSS, pri\u010dom prv\u00fd riadok z Excelu (hlavi\u010dku st\u013apcov) n\u00e1jdeme na vodorovnom paneli nad samotnou tabu\u013ekou s d\u00e1tami<\/p>

        V hlavnom okne SPSS s\u00fa k dispoz\u00edcii dva h\u00e1rky (z\u00e1lo\u017eky): DATA VIEW a VARIABLE VIEW (preklik v\u013eavo dolu).<\/p>

        • v \u010dasti DATA VIEW<\/strong> vid\u00edme v\u0161etky vlo\u017een\u00e9 \u00fadaje,<\/li>
        • ka\u017edej premennej\/polo\u017eke\/ prisl\u00facha jeden st\u013apec,<\/li><\/ul>

          \u00a0<\/p>

          Pokia\u013e vpisujeme d\u00e1ta priamo do SPSS, alebo potrebujeme u\u017e priamo v \u0148om doplni\u0165 premenn\u00e9 \u010di ich pop\u00edsa\u0165, postupujeme nasledovne:<\/p>

          • vklad\u00e1me v\u017edy \u010d\u00edseln\u00e9 hodnoty<\/u>: pre v\u00fdskumn\u00e9 \u00fa\u010dely zv\u00e4\u010d\u0161a hrub\u00e9 sk\u00f3re (nevklad\u00e1me odpovede \u00c1NO alebo NIE, ale ich rek\u00f3dujeme do \u010d\u00edsiel, napr. 1 alebo 2),<\/li>
          • pokia\u013e sa rozhodneme vklada\u0165 odpovede pre jednotliv\u00e9 polo\u017eky (napr. dotazn\u00edk meria Empatiu a m\u00e1 20 polo\u017eiek, do datab\u00e1zy p\u00ed\u0161eme hodnotu z ka\u017edej polo\u017eky, a nie iba celkov\u00e9 sk\u00f3re), m\u00f4\u017eeme vypo\u010d\u00edta\u0165 v\u00fdsledn\u00fa hodnotu (= sk\u00f3re) premennej n\u00e1sledne priamo v SPSS cez pr\u00edkazy (COMPUTE),<\/li>
          • k charakteristike \u00fadajov (premenn\u00fdch) n\u00e1m sl\u00fa\u017ei okno VARIABLE VIEW<\/strong>, ktor\u00e9 obsahuje nasledovn\u00e9 polia, nach\u00e1dzaj\u00face sa na hornej li\u0161te:
            • NAME<\/strong>: n\u00e1zov premennej, ktor\u00fd sa bude zobrazova\u0165 len v \u010dasti DATA
              VIEW (horn\u00fd panel) a v okn\u00e1ch pri vkladan\u00ed premenn\u00fdch pri pr\u00e1ci s nimi; ale vo v\u00fdsledn\u00fdch tabu\u013ek\u00e1ch sa premenn\u00e9 zobrazia pod\u013ea zadania v \u010dasti LABEL (vi\u010f ni\u017e\u0161ie). N\u00e1zov premennej nesmie obsahova\u0165 medzery, viacslovn\u00e9 n\u00e1zvy odde\u013eujeme bodkou, podtr\u017en\u00edkom, poml\u010dkou…, nesmie obsahova\u0165 \u010diarky. Napr\u00edklad: podpora.ucitela.<\/li>
            • TYPE<\/strong>: typ premennej, pon\u00faka nieko\u013eko mo\u017enost\u00ed, zad\u00e1vame naj\u010dastej\u0161ie NUMERIC = \u010d\u00edseln\u00e1 (\u010fal\u0161ie: date, string, comma, dot…). Pokia\u013e m\u00e1me
              svedomito zak\u00f3dovan\u00e9 v\u0161etky odpovede do \u010d\u00edsel, ide o numerick\u00fd typ. Av\u0161ak niekedy potrebujeme zachova\u0165 aj textov\u00e9 otvoren\u00e9 odpovede (napr. v r\u00e1mci odpoved\u00ed \u201eIn\u00e9\u201c, kde respondent vp\u00ed\u0161e, \u010do t\u00fdm mysl\u00ed), vtedy ide o typ STRING.<\/li>
            • WIDTH<\/strong>: po\u010det znakov.<\/li>
            • DECIMALS<\/strong>: po\u010det desatinn\u00fdch miest.<\/li>
            • LABEL<\/strong>: ozna\u010denie premennej, ktor\u00e9 sa bude zobrazova\u0165 vo v\u00fdstupn\u00fdch tabu\u013ek\u00e1ch a grafoch z SPSS. Na rozdiel od \u010dasti NAME m\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165
              viac slov, ozna\u010den\u00e9 je cel\u00e9 meno premennej, \u010di\u017ee m\u00e1 za\u010d\u00edna\u0165 ve\u013ek\u00fdm p\u00edsmenom. Napr\u00edklad: Podpora od u\u010dite\u013ea.<\/li>
            • VALUES<\/strong>: hodnota premenn\u00fdch, jedno z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch zadan\u00ed. Ak
              jednotliv\u00fdm kvalit\u00e1m, odpovediam prira\u010fujeme konkr\u00e9tne \u010d\u00edsla, kvantifikujeme ich, ide o nomin\u00e1lne premenn\u00e9, napr. Typ \u0161koly, Pohlavie, Mesto a pod., v tejto \u010dasti pod\u013ea nami zvolen\u00e9ho k\u013e\u00fa\u010da jednotliv\u00fdm kateg\u00f3ri\u00e1m premennej prirad\u00edme \u010d\u00edsla, napr. Pohlavie (do st\u013apca Values zad\u00e1me): \u017deny = 1, Mu\u017ei = 2; Typ \u0161koly: Z\u0160 = 1, S\u0160 = 2, V\u0160 = 3. V pr\u00edpade, \u017ee je v dotazn\u00edku ordin\u00e1lna stupnica slovn\u00e1 a hodnot\u00e1m s\u00fa pridelen\u00e9 konkr\u00e9tne v\u00fdrazy (Denne, 5x za t\u00fd\u017ede\u0148, 2x za t\u00fd\u017ede\u0148, 4x za mesiac…), zapisujeme ich rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom (prira\u010fujeme im hodnoty 1, 2, a pod., av\u0161ak tu u\u017e re\u0161pektujeme zvy\u0161uj\u00facu sa mieru, \u00farove\u0148, frekvenciu). Pri kardin\u00e1lnych premenn\u00fdch, kde pracujeme so sk\u00f3re, \u010di vysokou variabilitou hodn\u00f4t, ktor\u00e9 vznikli s\u010d\u00edtan\u00edm hodn\u00f4t z viacer\u00fdch polo\u017eiek, \u010d\u00edseln\u00fdm vyjadreniam nevieme priradi\u0165 slovn\u00e9, preto VALUES viac
              ne\u0161pecifikujeme.
              • Po rozkliknut\u00ed okna VALUES zad\u00e1me do po\u013ea VALUE \u010d\u00edseln\u00fa hodnotu (napr. 1).<\/li>
              • Do po\u013ea LABEL vlo\u017e\u00edme pomenovanie \u00farovne, kateg\u00f3rie premennej (napr. \u017deny), teda n\u00e1zov kvality, ktor\u00fa hodnota reprezentuje.<\/li>
              • Potvrd\u00edme pomocou pr\u00edkazov\u00e9ho pol\u00ed\u010dka ADD a prid\u00e1vame \u010fal\u0161ie kateg\u00f3rie, po kompletnom zadan\u00ed stla\u010d\u00edme OK. Pr\u00edkazov\u00e9 okn\u00e1 CHANGE a REMOVE umo\u017e\u0148uj\u00fa \u00fapravu a vymazanie.<\/li>
              • Cesta v SPSS: VARIABLE VIEW\/ VALUES\/ VALUE\/ LABEL\/ ADD\/ OK.<\/li><\/ul><\/li>
              • MISSING<\/strong>: ak v d\u00e1tach ch\u00fdba odpove\u010f na polo\u017eku, zobrazuje sa ako bodka; v tomto st\u013apci si vieme ur\u010di\u0165, ak chceme ma\u0165 ch\u00fdbaj\u00face \u00fadaje k\u00f3dovan\u00e9 inak, napr. 0 alebo 1 ( potrebn\u00e9 skontrolova\u0165 pri nezn\u00e1mej datab\u00e1ze).<\/li>
              • COLUMS<\/strong>: \u0161\u00edrka st\u013apca.<\/li>
              • ALIGN<\/strong>: zarovnanie textu na stred, v\u013eavo alebo vpravo.<\/li>
              • MEASURE: \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 zadanie, ktor\u00e9 ozna\u010duje \u00farove\u0148 merania, resp. typ premennej, potrebn\u00e9 pre \u0161tatistick\u00e9 spracovanie: nomin\u00e1lna (Nominal), ordin\u00e1lna (Ordinal), kardin\u00e1lna (Scale) premenn\u00e1.<\/li><\/ul><\/li><\/ul>

                \u00a0<\/p>

                • Po zadan\u00ed popisov v okne VARIABLE VIEW vid\u00edme v okne DATA VIEW pomenovan\u00e9 premenn\u00e9 pod\u013ea NAME. Pomenovania pod\u013ea LABEL sa objavia v grafoch a tabu\u013ek\u00e1ch, rovnako ako n\u00e1zvy kateg\u00f3rii pri nomin\u00e1lnych premenn\u00fdch zadan\u00e9 v \u010dasti VALUES.<\/li>
                • M\u00f4\u017eeme kop\u00edrova\u0165 d\u00e1ta z programu Excel alebo vpisova\u0165 d\u00e1ta z vyhodnoten\u00fdch
                  merac\u00edch n\u00e1strojov.<\/li><\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t\t
                  \n\t\t\t
                  \n\t\t\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t\t

                  4.2 Spr\u00e1vne ur\u010denie nomin\u00e1lnej, ordin\u00e1lnej a kardin\u00e1lnej premennej<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t
                  \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                  Pokia\u013e sami rob\u00edme v\u00fdskum, je pomerne jednoduch\u00e9 pod\u013ea met\u00f3dy merania a sp\u00f4sobu, ako sami d\u00e1ta z v\u00fdskumu zazna\u010dujeme (k\u00f3dujeme) do datab\u00e1zy ur\u010di\u0165, \u010di ide o nomin\u00e1lnu, ordin\u00e1lnu alebo kardin\u00e1lnu premenn\u00fa. Av\u0161ak \u010dasto je potrebn\u00e9 pracova\u0165 s datab\u00e1zou, ktor\u00fa nepozn\u00e1me, a vid\u00edme len \u201emno\u017estvo \u010d\u00edsel\u201c. V h\u00e1rku VARIABLE VIEW, m\u00f4\u017ee by\u0165 typ premennej ur\u010den\u00fd automaticky v pr\u00edslu\u0161nom st\u013apci TYPE, ale program (SPSS) premenn\u00fa nie v\u017edy ur\u010d\u00ed spr\u00e1vne<\/u>.<\/p>

                  D\u00d4LE\u017dIT\u00c9<\/strong>: V\u017edy mus\u00edme pr\u00edslu\u0161n\u00e9 premenn\u00e9, s ktor\u00fdmi budeme pracova\u0165, skontrolova\u0165.<\/p>

                  Postup:
                  Pozrieme sa na hodnoty danej premennej v DATA VIEW v pr\u00edslu\u0161nom st\u013apci (alebo cez pr\u00edkaz FREQUENCIES):<\/p>

                  • Ak hodnoty dosahuj\u00fa 11 a viac bodov, ide o kardin\u00e1lnu premenn\u00fa (Scale 6<\/span>)<\/li>
                  • Ak nie (v st\u013apci nach\u00e1dzame hodnoty do 10), pozrieme sa na h\u00e1rok VARIABLE
                    VIEW do st\u013apca VALUES, \u010di s\u00fa a ako s\u00fa definovan\u00e9 hodnoty danej premennej.
                    • Pokia\u013e VALUES nie s\u00fa definovan\u00e9, mus\u00edme nahliadnu\u0165 do dotazn\u00edka, testu, manu\u00e1lu, metodiky v\u00fdskumu, ako vyzerala polo\u017eka a odpovede.<\/li>
                    • Porovn\u00e1me odpove\u010f s hodnotou 1 a s hodnotou 2: Vieme poveda\u0165, \u017ee
                      hodnota 2 danej premennej znamen\u00e1, \u017ee je jav v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, intenz\u00edvnej\u0161\u00ed alebo \u010dastej\u0161\u00ed ako ke\u010f nadob\u00fada hodnotu 1 ???<\/em>
                      • Ak \u00c1NO<\/strong>, ide o ordin\u00e1lnu (Ordinal) premenn\u00fa.<\/li>
                      • Ak NIE<\/strong> a odpovede (hodnoty) s\u00fa kvalitat\u00edvne = rovnocenn\u00e9, vyjadruj\u00fa in\u00e9 kvality<\/strong> a nie mieru nie\u010doho (napr. s\u00fahlasu, vzdelania a pod.) ide o nomin\u00e1lne (Nominal) premenn\u00e9 \u2013 hodnoty iba inak pomen\u00favaj\u00fa
                        vlastnosti javu, nevyjadruj\u00fa intenzitu, mno\u017estvo javu.<\/li><\/ul><\/li><\/ul><\/li><\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                        Napr. Pohlavie: Mu\u017e = 1, \u017dena = 2 neznamen\u00e1, \u017ee \u017eena m\u00e1 viac pohlavia ako mu\u017e. Taktie\u017e Vyh\u00fdbav\u00e1 v\u00e4zba = 1, Ambivalentn\u00e1 v\u00e4zba = 2, Bezpe\u010dn\u00e1 v\u00e4zba = 3 neznamen\u00e1, \u017ee Bezpe\u010dn\u00e1 v\u00e4zba m\u00e1 najviac v\u00e4zby, ale je to in\u00fd typ v\u00e4zby.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t

                        \n\t\t\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t
                        \n\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t

                        4.3 Z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00edkazy pr\u00e1ce s premenn\u00fdmi v SPSS (transform\u00e1cia a tvorba nov\u00fdch premenn\u00fdch)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                        Z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00edkazy, ktor\u00e9 uplat\u0148ujeme v SPSS sl\u00fa\u017eia, k oper\u00e1ci\u00e1m, pri ktor\u00fdch z\nexistuj\u00facich premenn\u00fdch vznikaj\u00fa nov\u00e9 alebo sa tieto premenn\u00e9 systematicky pod\u013ea\nzadan\u00e9ho predpisu menia, napr. COMPUTE, RECODE, SPLIT FILE, IF, RANK,\nAUTORECODE. Pop\u00ed\u0161eme naj\u010dastej\u0161ie vyu\u017e\u00edvan\u00e9.<\/p>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                        \n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t

                        A. REK\u00d3DOVANIE PREMENN\u00ddCH (RECODE)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t
                        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                        Pr\u00edkazom RECODE men\u00edme hodnoty premennej pod\u013ea nami zadan\u00e9ho predpisu, naj\u010dastej\u0161ie ho pou\u017e\u00edvame:<\/p>

                        1. Pri rek\u00f3dovan\u00ed reverzn\u00fdch polo\u017eiek (opa\u010dne sk\u00f3rovan\u00e9 polo\u017eky), tie m\u00f4\u017eeme zmeni\u0165 do (into) SAME VARIABLE: napr. pri odpove\u010fovej \u0161k\u00e1le od 1 do 5: 1 na 5, 2 na 4, 3 na 3, 4 na 2 a 5 na 1; alebo pri \u0161k\u00e1le 0 a\u017e 5, 0 na 5, 1 na 4, 2 na 3, 3 na 2, 4 na 1, 5 = 0, a podobne pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch hodn\u00f4t.<\/li>
                        2. Pri redukovan\u00ed kardin\u00e1lnej premennej na ordin\u00e1lnu. Napr. Vek v rokoch redukujeme na vekov\u00e9 kateg\u00f3rie (do 20 rokov = 1, od 21 \u2013 30 rokov = 2, 30 \u2013 40 rokov = 3, at\u010f.) \u2013 odpor\u00fa\u010dame do DIFFERENT VARIABLE, aby sa nestratila p\u00f4vodn\u00e1 premenn\u00e1 veku v rokoch.<\/li>
                        3. Redukcia ordin\u00e1lnej premennej na menej kateg\u00f3ri\u00ed alebo a\u017e na dichotomick\u00fa
                          premenn\u00fa.<\/li>
                        4. Zmena hodn\u00f4t \u2013 k\u00f3dov odpoved\u00ed z dotazn\u00edka, pokia\u013e p\u00f4vodn\u00e9 (hodnoty) nereprezentovali zvy\u0161uj\u00facu\/zni\u017euj\u00facu sa tendenciu, intenzitu javu a chceme pracova\u0165 s nimi ako s ordin\u00e1lnou premennou (napr. po\u010det cigariet za de\u0148), po\u010d\u00edta\u0165 korel\u00e1cie, kompar\u00e1cie. Napr. na Obr\u00e1zku 1 vid\u00edme, \u017ee p\u00f4vodn\u00e9 k\u00f3dovanie v datab\u00e1ze bolo: a (1 cigareta) = 1, b = 2, c = 3… g (0 cigariet) = 7.\u00a0 Potrebujeme, aby g = 0 a nie 7, preto\u017ee je to \u017eiadny v\u00fdskyt javu (f potom bude najvy\u0161\u0161ia hodnota = 6).<\/li><\/ol>

                          \u00a0<\/p>

                          \"\"<\/p>

                          Obr\u00e1zok 1. Pr\u00edklad odpoved\u00ed z dotazn\u00edka, ktor\u00e9 treba rek\u00f3dova\u0165.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                          \n\t\t\t\t
                          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\tPostup pre RECODE<\/strong> v SPSS:\n
                            \n
                          • TRANSFORM\/ RECODE INTO SAME VARIABLES: presunieme premenn\u00fa z \u013eav\u00e9ho st\u013apca do VARIABLES<\/strong>, klikneme na \/OLD AND NEW VALUES: zap\u00ed\u0161eme, ako men\u00edme hodnoty \u0161k\u00e1ly, pri\u010dom v\u013eavo \u0161pecifikujeme, ktor\u00e9 hodnoty men\u00edme a vpravo uvedieme nov\u00e9 hodnoty, na ktor\u00e9 sa star\u00e9 hodnoty (definovan\u00e9 v\u013eavo) zmenia, mus\u00edme tak urobi\u0165 v to\u013ek\u00fdch krokoch, ko\u013eko nov\u00fdch hodn\u00f4t vznikne, za ka\u017edou klikneme \/ADD, po vlo\u017een\u00ed v\u0161etk\u00fdch zmien \/CONTINUE a \/OK. Pri tomto pr\u00edkaze men\u00edme hodnoty premennej, ktor\u00e1\nzost\u00e1va s rovnak\u00fdm n\u00e1zvom, nevytv\u00e1rame \u010fal\u0161iu nov\u00fa premenen\u00fa (p\u00f4vodn\u00e9 d\u00e1ta u\u017e neexistuj\u00fa).<\/li>\n
                          • TRANSFORM\/ RECODE INTO DIFFERENT VARIABLES: do \u010dasti OUTPUT VARIABLE \u2013 NAME<\/strong> zad\u00e1me n\u00e1zov novej premennej a \/CHANGE; klikneme \/OLD AND NEW VALUES, kde zap\u00ed\u0161eme ako men\u00edme hodnoty \u0161k\u00e1ly (rovnako ako vy\u0161\u0161ie), po ka\u017edej \u0161pecifik\u00e1cii klikneme \/ADD, po zadan\u00ed v\u0161etk\u00fdch zmien \/CONTINUE a \/OK. T\u00fdmto pr\u00edkazom men\u00edme hodnoty\na vytv\u00e1rame nov\u00fa premenn\u00fa, p\u00f4vodn\u00e1 premenn\u00e1 zost\u00e1va.<\/li>\n
                              \t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                              \n\t\t\t\t
                              \n\t\t\t\t\t

                              B. TVORBA NOV\u00ddCH PREMENN\u00ddCH (COMPUTE)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                              \n\t\t\t\t
                              \n\t\t\t\t\t\t\t\t\tPr\u00edkaz COMPUTE umo\u017e\u0148uje vytvori\u0165 nov\u00fa premenn\u00fa (v numerickom form\u00e1te, napr. s\u00fa\u010det), pr\u00edpadne modifikova\u0165 hodnoty existuj\u00facej numerickej premennej (napr. od\u010d\u00edta\u0165 polo\u017eku z celkov\u00e9ho sk\u00f3re, vydeli\u0165 sk\u00f3re po\u010dtom polo\u017eiek a pod.)\n
                                \n \t
                              • Pou\u017e\u00edvame hlavne pri s\u00fa\u010dte odpoved\u00ed na polo\u017eky pri tvorbe premennej celkov\u00e9ho sk\u00f3re z dotazn\u00edka, \u0161k\u00e1ly, resp. s\u00fa\u010det dimenzi\u00ed, sub\u0161k\u00e1l do celkov\u00e9ho sk\u00f3re, at\u010f.<\/li>\n \t
                              • Umo\u017e\u0148uje z\u00e1kladn\u00e9 aritmetick\u00e9 zadania: COMPUTE Var3 = Var1 + Var2 (s\u00fa\u010det\nVar1 a Var2).<\/li>\n<\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                \n\t\t\t\t
                                \n\t\t\t\t\t\t\t\t\tPostup pre COMPUTE v SPSS:\n
                                  \n \t
                                • TRANSFORM\/ COMPUTE VARIABLE: do TARGET VARIABLE<\/strong> vp\u00ed\u0161eme\nn\u00e1zov novej premennej, \u010falej z panelu v\u013eavo pren\u00e1\u0161ame \u0161\u00edpkou postupne polo\u017eky\/premenn\u00e9\/dimenzie\/faktory do okna NUMERIC EXPRESSION<\/strong>, pri\u010dom ich sp\u00e1jame znamienkom + (alebo pou\u017eijeme znamienko pod\u013ea \u00fa\u010delu), po zadan\u00ed v\u0161etk\u00fdch stla\u010d\u00edme \/OK<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t

                                  4.4 Pr\u00edkazy selekcie, \u201efiltrovania\u201c pr\u00edpadov (SPLIT FILE, SELECT CASES)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                                  Medzi najviac vyu\u017e\u00edvan\u00e9 pr\u00edkazy, ktor\u00e9 uplat\u0148ujeme v r\u00e1mci \u0161tatistick\u00fdch postupov, tak pri deskripcii, ako i inferencii, patria SELECT CASES a SPLIT FILE. Umo\u017e\u0148uj\u00fa n\u00e1m vybra\u0165 \u010das\u0165 v\u00fdskumnej vzorky, alebo rozdelenie s\u00faboru pri anal\u00fdze pod\u013ea zadan\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                                  \n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t

                                  A. SELECT CASES (filtrovanie)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t
                                  \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                                  Pr\u00edkaz pou\u017e\u00edvame ak chceme niektor\u00e9 pr\u00edpady z anal\u00fdzy vynecha\u0165. Napr. s\u00fabor tvoria respondenti z troch typov \u0161k\u00f4l, ale chceme porovna\u0165 len dva typy, alebo chceme realizova\u0165 anal\u00fdzu len pre diev\u010dat\u00e1 a potrebujeme zo s\u00faboru vyl\u00fa\u010di\u0165 chlapcov, at\u010f.<\/p>

                                  Postup pre SELECT CASES v SPSS:<\/p>

                                  • DATA\/ SELECT CASES: za\u0161krtn\u00fa\u0165 IF CONDITION IS SATISFIED<\/strong>: zad\u00e1me vzorec (logick\u00fa podmienku), ktor\u00e1 ak sa spln\u00ed, respondent bude zaraden\u00fd do spracovania, resp. bude vyraden\u00fd.<\/li><\/ul>

                                    Pr\u00edklady:<\/p>

                                    • Chceme zo s\u00faboru pod\u013ea typu \u0161koly vyl\u00fa\u010di\u0165 Z\u0160, pozrieme sa ako m\u00e1me v r\u00e1mci VALUES ozna\u010den\u00fd tento typ (zist\u00edme, \u017ee m\u00e1 hodnotu 11) a zad\u00e1me do pr\u00edkazu, aby boli zahrnut\u00e9 tie pr\u00edpady, ktor\u00e9 neobsahuj\u00fa t\u00fato hodnotu, \u010di\u017ee v\u0161etky, ktor\u00e9 maj\u00fa hodnotu ni\u017e\u0161iu. Do riadku zad\u00e1me: school _type < 11.<\/li>
                                    • Chceme v anal\u00fdze ponecha\u0165 diev\u010dat\u00e1, ale vyl\u00fa\u010di\u0165 chlapcov. Do podmienky
                                      zad\u00e1me: pohlavie = 1 (ak m\u00e1me diev\u010dat\u00e1 v \u010dasti VALUES ozna\u010den\u00e9 ako 1). Anal\u00fdza sa bude realizova\u0165 len pre pr\u00edpady, ktor\u00e9 maj\u00fa t\u00fato hodnotu, teda diev\u010dat\u00e1.<\/li>
                                    • V okne vpravo m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 mno\u017estvo logick\u00fdch funkci\u00ed, ktor\u00e9 vyu\u017e\u00edvame, ak m\u00e1me zlo\u017eitej\u0161ie krit\u00e9ri\u00e1 na selekciu, napr. ak chceme vynecha\u0165 hodnotu 5 a zahrn\u00fa\u0165 1- 4 a 6 a viac \u2013 pr\u00edkaz je potom zlo\u017eitej\u0161\u00ed a mus\u00ed sa pou\u017ei\u0165 napr. spojka &, \u010diarka a pod.<\/li><\/ul>

                                      SELECT CASES prakticky nastav\u00ed filter a tento filter sa potom nach\u00e1dza na konci datab\u00e1zy ako nov\u00e1 premenn\u00e1 s hodnotami 0 a 1 \u2013 d\u00e1 sa kedyko\u013evek znovu aktivova\u0165 (v okne pre SELECT CASES po za\u0161krtnut\u00ed USE FILTER VARIABLE<\/strong> a presunut\u00ed premennej filtra z \u013eav\u00e9ho v\u00fdberov\u00e9ho okna).<\/p>

                                      D\u00d4LE\u017dIT\u00c9<\/strong>: pr\u00edkaz po skon\u010den\u00ed anal\u00fdzy, pre ktor\u00fa bol ur\u010den\u00fd, mus\u00edme n\u00e1sledne zru\u0161i\u0165 \u2013 pou\u017eit\u00edm \/RESET v rovnakom dial\u00f3govom okne.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                                      \n\t\t\t\t
                                      \n\t\t\t\t\t

                                      B. SPLIT FILE<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                      \n\t\t\t\t
                                      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                                      Pr\u00edkaz vyu\u017e\u00edvame najm\u00e4 v kompara\u010dn\u00fdch v\u00fdskumoch, teda v tak\u00fdch, kde je v\u00fdskumn\u00fdm probl\u00e9mom porovnanie javov medzi skupinami. Sl\u00fa\u017ei na rozdelenie (predov\u0161etk\u00fdm deskript\u00edvnych) anal\u00fdz pod\u013ea zadan\u00e9ho krit\u00e9ria (premennej, ktor\u00e1 rozde\u013euje s\u00fabor na skupiny), \u010di\u017ee pokia\u013e ide o bivaria\u010dn\u00fa (deskript\u00edvnu) anal\u00fdzu. Po zadan\u00ed premennej, ktor\u00e1 rozdel\u00ed s\u00fabor, program \u010falej v\u0161etky v\u00fdpo\u010dty vypracuje v skupin\u00e1ch, kde v jednej tabu\u013eke bud\u00fa v\u00fdsledky pre jednotliv\u00e9 skupiny pod sebou (typ COMPARE GROUPS), alebo cel\u00e9 v\u00fdsledky sa najsk\u00f4r zobrazia pre jednu skupinu, potom pre druh\u00fa, tretiu a pod. (typ ORGANIZE OUTPUT GROUPS).<\/p>

                                      Pr\u00edklad:<\/p>

                                      • Po\u010d\u00edtame vz\u0165ah medzi podporou od u\u010dite\u013ea a motiv\u00e1ciou k \u0161t\u00fadiu, vzorku tvoria diev\u010dat\u00e1 a chlapci, po zadan\u00ed pr\u00edkazu SPLIT FILE n\u00e1m SPSS bude realizova\u0165 anal\u00fdzu zvl\u00e1\u0161\u0165 pre ka\u017ed\u00e9 pohlavie a v\u00fdsledky deli\u0165 do separ\u00e1tnych (\u010dast\u00ed) tabuliek. Bez zadania pr\u00edkazu by bola anal\u00fdza realizovan\u00e1 pre cel\u00fd s\u00fabor.<\/li><\/ul>

                                        \u00a0<\/p>

                                        Postup pre SPLIT FILE<\/strong> v SPSS:<\/p>

                                        • DATA\/ SPLIT FILE: za\u0161krtneme jednu z dvoch mo\u017enost\u00ed: ORGANIZE
                                          OUTPUTS BY GROUPS<\/strong> alebo COMPARE GROUPS<\/strong>. Z v\u00fdberov\u00e9ho okna
                                          presunieme kategorick\u00fa (rozde\u013euj\u00facu) premenn\u00fa (napr. pohlavie, typ \u0161koly) do
                                          GROUPS BASED ON<\/strong>.<\/li><\/ul>

                                          \u00a0<\/p>

                                          D\u00d4LE\u017dIT\u00c9<\/strong>: Rozde\u013euj\u00face premenn\u00e9, teda kategorick\u00e9, ktor\u00e9 definuj\u00fa skupiny, v ktor\u00fdch sa n\u00e1sledne robia anal\u00fdzy samostatne, m\u00f4\u017eu by\u0165 l en NOMIN\u00c1LNE, pr\u00edpadne ORDIN\u00c1LNE premenn\u00e97<\/span>!
                                          Tak, ako pri SELECT CASES, i tu plat\u00ed, \u017ee po realiz\u00e1cii potrebn\u00fdch (najm\u00e4) deskript\u00edvnych anal\u00fdz je potrebn\u00e9 pr\u00edkaz vypn\u00fa\u0165 v dial\u00f3govom okne pomocou \/RESET.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                                          \n\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                                          V inom pr\u00edpade by nebolo mo\u017en\u00e9 realizova\u0165 ani kompara\u010dn\u00e9 testovania (pre nez\u00e1visl\u00e9 v\u00fdbery medzi definovan\u00fdmi skupinami), ktor\u00e9 na bivaria\u010dn\u00fa deskript\u00edvnu anal\u00fdzu nadv\u00e4zuj\u00fa!<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t

                                          \n\t\t\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t\t

                                          ZHRNUTIE<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t
                                          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/i>Prv\u00fdm krokom pri pr\u00e1ci s SPSS je tvorba datab\u00e1zy (prenosom z programu Excel alebo vlastnou tvorbou v SPSS).
                                          \n<\/i> Hlavn\u00e9 okno SPSS obsahuje dva h\u00e1rky: DATA VIEW (vlo\u017een\u00e9 \u00fadaje) a VARIABLE VIEW (charakteristiky \u00fadajov- n\u00e1zov premennej, typ premennej pod\u013ea \u00farovne merania, hodnoty premenn\u00fdch pri kategorickom type d\u00e1t a \u010fal\u0161ie).
                                          \n<\/i> Pr\u00edkaz RECODE sl\u00fa\u017ei na zmenenie hodn\u00f4t premennej pod\u013ea nami zvolen\u00e9ho predpisu, napr. pri reverzn\u00fdch polo\u017ek\u00e1ch.
                                          \n<\/i> Pr\u00edkaz COMPUTE umo\u017e\u0148uje vytvori\u0165 nov\u00fa premenn\u00fa, pr\u00edpadne modifikova\u0165 existuj\u00facu.
                                          \n<\/i> Pr\u00edkaz SELECT CASES pou\u017e\u00edvame, ak potrebujeme z anal\u00fdzy vynecha\u0165 niektor\u00e9 pr\u00edpady, s\u00fabory, pods\u00fabory.
                                          \n<\/i> Pr\u00edkaz SPLIT FILE sl\u00fa\u017ei na rozdelenie anal\u00fdz pod\u013ea zadan\u00e9ho krit\u00e9ria \u2013 po zadan\u00ed s\u00fa anal\u00fdzy realizovan\u00e9 napr. pre jednotliv\u00e9 skupiny s\u00faboru.
                                          \n\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                                          \u0160TATISTIKA PRAKTICKY (NIELEN) V Z\u00c1VERE\u010cN\u00ddCH PR\u00c1CACH 4. DATAB\u00c1ZOV\u00dd S\u00daBOR A Z\u00c1KLADN\u00c9 PR\u00cdKAZY V PROGRAME \u201eSPSS\u201c V kvantitat\u00edvnom v\u00fdskume zbierame inform\u00e1cie o psychick\u00fdch javoch od mnoh\u00fdch jednotlivcov. V\u0161etky javy s\u00fa kvantifikovan\u00e9, teda zak\u00f3dovan\u00e9 do \u010d\u00edsel. I ke\u010f v kvantitat\u00edvnom v\u00fdskume hovor\u00edme o redukcionizme (sledujeme nieko\u013eko premenn\u00fdch, nie komplexn\u00fd jav), v praxi ide o mno\u017estvo \u010diastkov\u00fdch hodn\u00f4t, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-10945","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10945","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10945"}],"version-history":[{"count":94,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10945\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13492,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/10945\/revisions\/13492"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10945"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}