{"id":12802,"date":"2025-11-12T10:12:20","date_gmt":"2025-11-12T09:12:20","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12802"},"modified":"2025-11-22T10:57:44","modified_gmt":"2025-11-22T09:57:44","slug":"jazykova-kultura-7","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-7\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-7"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

7. KULT\u00daRA \u00daSTNEHO PREJAVU A JEJ ZLO\u017dKY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00dastny prejav je dominantnou formou komunik\u00e1cie v\u00a0be\u017enom medzi\u013eudskom kontakte, \u010di u\u017e v\u00a0rodinnom prostred\u00ed, v\u00a0kamar\u00e1tskych vz\u0165ahoch, ale i\u00a0v\u00a0pracovnom \u010di verejnom styku s\u00a0\u013eu\u010fmi. Pri nadob\u00fadan\u00ed jazykov\u00fdch zru\u010dnost\u00ed v\u00a0\u0161kolskom prostred\u00ed je v\u0161ak, paradoxne, dominantnou formou p\u00edsomn\u00fd prejav. Ak sa v\u0161ak zamysl\u00edme nad t\u00fdm, akou jazykovou formou sa prezentujeme, ako zanech\u00e1vame dojem v\u00a0in\u00fdch \u013eu\u010foch, ako n\u00e1s spozn\u00e1va potenci\u00e1lny zamestn\u00e1vate\u013e, tak je to pravdepodobne \u00fastna jazykov\u00e1 forma. Modern\u00e9, komunika\u010dne zameran\u00e9 a funk\u010dn\u00e9 vyu\u010dovanie slovensk\u00e9ho jazyka by malo dba\u0165 i\u00a0o\u00a0t\u00fato str\u00e1nku nadob\u00fadania jazykovej kompetencie. Nie teoreticky, ale prakticky, nie dogmaticky, ale s prihliadnut\u00edm\u00a0 na r\u00f4znorodos\u0165 jazykov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, funk\u010dn\u00fdch \u0161t\u00fdlov \u010di samotn\u00fdch u\u017e\u00edvate\u013eov jazyka, v\u00a0tomto pr\u00edpade \u017eiakov, ber\u00fac do \u00favahy ich vek, n\u00e1rodnos\u0165 alebo \u0161pecifick\u00e9 potreby.<\/p>

Vo v\u0161eobecnosti sa v kult\u00fare \u00fastneho prejavu vyu\u017e\u00edvaj\u00fa tri druhy prostriedkov: jazykov\u00e9 prostriedky, prozodick\u00e9 prostriedky a\u00a0neverb\u00e1lne prostriedky.<\/p>

1.<\/strong> Za jazykov\u00e9 prostriedky<\/strong><\/span> sa pova\u017euj\u00fa realiz\u00e1cie fon\u00e9m v\u00a0re\u010dov\u00fdch prejavoch, teda hl\u00e1sky a\u00a0ich spr\u00e1vna v\u00fdslovnos\u0165, ako aj javy, ktor\u00e9 sa pri realiz\u00e1cii re\u010dov\u00fdch prejavov vyskytuj\u00fa, ako s\u00fa neutraliz\u00e1cie, v\u00fdslovnos\u0165 zdvojen\u00fdch spoluhl\u00e1sok, v\u00fdslovnos\u0165 spoluhl\u00e1skov\u00fdch i\u00a0samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn a\u00a0podobne. Podobne ako sa spr\u00e1vnemu p\u00edsaniu venuje ortografia, \u00fastnemu prejavu sa venuje ortoepia<\/strong><\/span>. Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9, je to n\u00e1uka o spr\u00e1vnej v\u00fdslovnosti. Ortoepia je oblas\u0165ou lingvistiky, ktor\u00e1 stoj\u00ed tak trochu v \u00fastran\u00ed ostatn\u00fdch discipl\u00edn, no domnievame sa, \u017ee nepr\u00e1vom. V na\u0161ej \u0161kolskej praxi sa kladie ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed d\u00f4raz na p\u00edsan\u00fa formu jazyka ako na jeho re\u010dov\u00fa podobu. \u0160kolsk\u00e1 prax tu v\u00a0podstate odr\u00e1\u017ea to, \u010do jej predpisuj\u00fa vzdel\u00e1vacie \u0161tandardy. \u017diaci a \u0161tudenti sa u\u010dia vybran\u00e9 slov\u00e1 \u010di pravidl\u00e1 o p\u00edsan\u00ed \u010diarky, ale neu\u010dia sa to, \u010do je pre be\u017en\u00e9 pou\u017e\u00edvanie ich rodn\u00e9ho jazyka azda e\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ie, a t\u00fdm je pr\u00e1ve funk\u010dne spr\u00e1vna tvorba \u00fastnych prejavov. Preto je potrebn\u00e9 dba\u0165 o to, aby aj hovoren\u00e9 komunik\u00e1ty dodr\u017eiavali normy slovensk\u00e9ho jazyka. Na druhej strane si treba uvedomi\u0165, \u017ee v\u00fdslovnostn\u00e1 norma sloven\u010diny nie je ust\u00e1len\u00e1 nato\u013eko ako pravopisn\u00e1 norma. V hovorovom \u0161t\u00fdle mo\u017eno v\u00a0menej ofici\u00e1lnych \u010di neofici\u00e1lnych prejavoch akceptova\u0165 uvo\u013enenej\u0161\u00ed \u0161t\u00fdl v\u00fdslovnosti, na druhej strane v ofici\u00e1lnej sf\u00e9re (vyu\u010dovanie, m\u00e9di\u00e1, v\u00fdznamn\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 udalosti…) by sa mala uplat\u0148ova\u0165 spisovn\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165.<\/p>

2. Prozodick\u00e9 prostriedky<\/span><\/strong> nemaj\u00fa segment\u00e1lny charakter, \u010do vypl\u00fdva aj z\u00a0ich synonymn\u00e9ho n\u00e1zvu suprasegment\u00e1lne javy (z lat. supra \u2014 nad, ponad; segmentum \u2014 \u010das\u0165, \u00fasek). V\u00a0re\u010di sl\u00fa\u017eia na modifik\u00e1ciu segment\u00e1lnych javov z\u00a0\u010dasov\u00e9ho, silov\u00e9ho a\u00a0t\u00f3nov\u00e9ho h\u013eadiska. Napr\u00edklad pr\u00edzvuk je zv\u00fdraznenie slabiky, mel\u00f3dia je zmena t\u00f3nu v\u00a0priebehu vetn\u00e9ho \u00faseku, pauza je preru\u0161enie pr\u00fadu re\u010di medzi dvoma vetn\u00fdmi \u00fasekmi a\u00a0pod.<\/p>

3. Neverb\u00e1lne prostriedky<\/span><\/strong> sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa vo forme dorozumievania, ktor\u00e1 prebieha bez slov a zah\u0155\u0148a \u0161irok\u00e9 spektrum v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov. Patr\u00ed sem mimika tv\u00e1re, gest\u00e1, pohyby r\u00fak, dr\u017eanie tela, poh\u013ead, vzdialenos\u0165 medzi \u013eu\u010fmi, dotyky, ale aj t\u00f3n hlasu, tempo re\u010di \u010di pauzy. Tieto prvky \u010dasto odha\u013euj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 em\u00f3cie, postoje a \u00famysly, ktor\u00e9 nemusia by\u0165 vyjadren\u00e9 slovne. Neverb\u00e1lna komunik\u00e1cia m\u00f4\u017ee podpori\u0165, doplni\u0165 alebo dokonca protire\u010di\u0165 verb\u00e1lnemu prejavu. Je neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou medzi\u013eudskej interakcie a\u00a0m\u00f4\u017ee hra\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa rolu v budovan\u00ed d\u00f4very, empatie a porozumenia.<\/p>

V\u00a0knihe sa budeme venova\u0165 len ot\u00e1zkam, ktor\u00e9 priamo s\u00favisia s\u00a0vyu\u017eit\u00edm jazykov\u00fdch prostriedkov, teda samotn\u00fdm jazykov\u00fdm prostriedkom a\u00a0okrem toho e\u0161te suprasegment\u00e1lnym prostriedkom. Neverb\u00e1lne prostriedky exaktne nemaj\u00fa jazykov\u00fd charakter a\u00a0v\u00a0pr\u00e1ci ich neopisujeme.<\/p>

Ako u\u017e bolo uveden\u00e9, problematikou spr\u00e1vnej v\u00fdslovnosti v r\u00e1mci spisovn\u00e9ho jazyka sa zaober\u00e1 ortoepia. Predmetom jej v\u00fdskumu s\u00fa normy a pravidl\u00e1 spisovnej v\u00fdslovnosti, pri\u010dom pozornos\u0165 venuje artikul\u00e1cii samohl\u00e1skov\u00fdch, dvojhl\u00e1skov\u00fdch a spoluhl\u00e1skov\u00fdch fon\u00e9m, ako aj javom s nimi s\u00favisiacim \u2014 napr\u00edklad m\u00e4k\u010deniu, kvantite (d\u013a\u017eke hl\u00e1sok), v\u00fdslovnosti hl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn, predlo\u017eiek, suprasegment\u00e1lnym javom \u010di r\u00f4znym typom neutraliz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa v sloven\u010dine uplat\u0148uj\u00fa. \u00c1. Kr\u00e1\u013e (1988, s. 16) definuje ortoepiu ako n\u00e1uku o zvukov\u00fdch norm\u00e1ch spisovn\u00e9ho jazyka. Pod\u013ea jeho koncepcie ide o s\u00fabor pravidiel spr\u00e1vneho generovania a znenia zvukov\u00fdch prejavov v spisovnom jazyku z h\u013eadiska ich zvukov\u00fdch vlastnost\u00ed. Tento pr\u00edstup predstavuje \u0161ir\u0161ie ch\u00e1panie ortoepie, ke\u010f\u017ee zah\u0155\u0148a aj spr\u00e1vne artikula\u010dn\u00e9 formovanie zvukov\u00fdch prostriedkov re\u010di. V odbornej literat\u00fare sa niekedy rozli\u0161uje medzi ortoepiou ako spr\u00e1vnym pou\u017e\u00edvan\u00edm zvukov\u00fdch prostriedkov a ortof\u00f3niou <\/strong><\/span>ako spr\u00e1vnym znen\u00edm a tvorbou t\u00fdchto prostriedkov. Ortoepia \u010derp\u00e1 poznatky predov\u0161etk\u00fdm z fonetiky a fonol\u00f3gie \u2014 discipl\u00edn, ktor\u00e9 sa zaoberaj\u00fa zvukovou rovinou jazyka. Fonetika<\/strong> poskytuje ortoepii empirick\u00e9 poznatky o artikula\u010dn\u00fdch procesoch, spr\u00e1vnom d\u00fdchan\u00ed, umiest\u0148ovan\u00ed p\u00e1uz a \u010fal\u0161\u00edch javoch, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa v\u00fdslovnos\u0165. Fonol\u00f3gia<\/strong> prispieva najm\u00e4 objas\u0148ovan\u00edm neutraliza\u010dn\u00fdch pravidiel, ktor\u00e9 sa v sloven\u010dine uplat\u0148uj\u00fa v \u0161pecifick\u00fdch fonologick\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch \u2014 t\u00fdmto aspektom sa venuje z\u00e1vere\u010dn\u00e1 kapitola publik\u00e1cie. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 si zasluhuje vz\u0165ah medzi ortoepiou a ortografiou, teda pravopisom. P\u00edsan\u00e1 forma jazyka nie je presn\u00fdm odrazom formy hovoren\u00e9ho prejavu, \u010do platilo u\u017e v koncepci\u00e1ch A. Bernol\u00e1ka a \u013d. \u0160t\u00fara, ktor\u00ed s\u00edce vych\u00e1dzali z fonetick\u00e9ho princ\u00edpu, no neuplat\u0148ovali ho absol\u00fatne. V pr\u00edpade jeho striktnej aplik\u00e1cie by p\u00edsan\u00e1 forma jazyka kore\u0161pondovala s fonetickou transkripciou. V praxi sa v\u0161ak pravopis riadi viacer\u00fdmi princ\u00edpmi (fonematick\u00fdm, gramatick\u00fdm, morfematick\u00fdm a\u00a0etymologick\u00fdm), pri\u010dom zvukov\u00e1 str\u00e1nka jazyka je s\u00edce dominantn\u00e1, no nie jedin\u00e1 ur\u010duj\u00faca.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zhrnutie k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch pojmov ku kapitole:<\/strong><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
\n
\n \n \n
\n \n \n \n
\n \n \n \n \n
\n
\n \n \n

Ortoepia a jej princ\u00edpy 7.<\/p>\n

Otestujte si va\u0161e vedomosti.<\/p>\n<\/div>\n \n \n \n \n \n \n \n \n <\/div>\n <\/div>

\n \n \n

1 \/ 3<\/p>\n

\n \n
\n

1. Ortoepia je n\u00e1uka<\/strong><\/p>\n\n <\/div>\n \n

\n
\n \n\n \n\n