{"id":12831,"date":"2025-11-12T10:38:06","date_gmt":"2025-11-12T09:38:06","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12831"},"modified":"2025-11-22T11:09:50","modified_gmt":"2025-11-22T10:09:50","slug":"jazykova-kultura-8-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-8-1\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-8-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

8.1 Z\u00e1sady fonetickej transkripcie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

1. Fonetick\u00e1 transkripcia sa zapisuje v hranat\u00fdch z\u00e1tvork\u00e1ch<\/strong>: [ ]. O\u00a0rozsahu z\u00e1pisu rozhoduje v\u017edy cie\u013e z\u00e1pisu, napr\u00edklad to, \u010di sa z\u00a0re\u010dov\u00e9ho prejavu zapisuje v\u00fdslovnos\u0165 konkr\u00e9tneho slova, vety, dlh\u0161ieho \u00faseku \u010di cel\u00e9ho prehovoru. Z\u00e1pis m\u00f4\u017ee pozost\u00e1va\u0165 z jednej hl\u00e1sky [\u016d], zo skupiny hl\u00e1sok [o\u016d], zo slab\u00edk [no\u016d], slov a\u00a0tvarov slov [\u017eeno\u016d], viet [stret\u0148em\u203fsa\u203fs\u203fto\u016d\u203f\u017eeno\u016d], ale i\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov \u010di cel\u00fdch textov.<\/p>

2. V slovenskej fonetickej transkripcii sa na rozdiel od pravopisu pre ka\u017ed\u00fa fon\u00e9mu \u010di variant fon\u00e9my pou\u017e\u00edva iba jeden znak<\/strong> \u2014 v\u00fdnimkou s\u00fa fonologick\u00e9 dvojhl\u00e1sky ia, ie, iu, \u00f4 [\u012da], [\u012de], [i\u016d], [\u016do], ktor\u00e9 pozost\u00e1vaj\u00fa z\u00a0dvoch segmentov \u2014 polosamohl\u00e1sky, ktor\u00e1 sa ozna\u010duje obl\u00fa\u010dikom nad graf\u00e9mou, a\u00a0plnej samohl\u00e1sky. Modifik\u00e1cie ako m\u00e4kkos\u0165, kvantita, \u010di aspir\u00e1cia hl\u00e1sok sa vyjadruj\u00fa \u0161pecifick\u00fdmi znakmi, podobne ako sa napr\u00edklad v\u00a0pravopise pou\u017e\u00edvaj\u00fa diakritick\u00e9 znamienka. Slovensk\u00e1 transkripcia sa v\u00a0tom od medzin\u00e1rodnej IPA s\u00fastavy l\u00ed\u0161i, napr\u00edklad d\u013a\u017eka hl\u00e1sky (kvantita) sa v\u00a0slovenskej transkripcii zazna\u010d\u00ed d\u013a\u017e\u0148om [\u00fa], zatia\u013e \u010do v\u00a0IPA dvojbodkou [u:], Tzv. pravopisn\u00e9 zlo\u017eky ch, dz a\u00a0d\u017e sa zapisuj\u00fa takto: ch ako [x] alebo [\u0263], dz ako [\u0292] a d\u017e ako [\u0292\u030c]. Ako [\u0263], teda znel\u00fd variant fon\u00e9my ch, sa ch zapisuje (1.) iba vtedy, ak sa nach\u00e1dza v poz\u00edcii, kde sa fon\u00e9ma ch prisp\u00f4sobuje znelej fon\u00e9me vplyvom znelostnej neutraliz\u00e1cie: strach z bolesti, orech ako tenisov\u00e1 lopti\u010dka<\/em>: [stra\u0263\u203fz\u203fbo\u013ees\u0165i], [ore\u0263\u203fako\u203ftenisov\u00e1\u203flop\u0165i\u010dka]; (2.) ak po spoluhl\u00e1ske h <\/em>nasleduje znel\u00e1 hl\u00e1ska: breh rieky, svah hory <\/em>[bre\u0263\u203fr\u012deki], [sva\u0263\u203fhori]. V t\u00fdchto poz\u00edci\u00e1ch (2.) sa v\u0161ak m\u00f4\u017ee fon\u00e9ma ch vyslovi\u0165 i ako [h]: breh rieky, svah vyv\u00fd\u0161eniny <\/em>[breh\u203fr\u012deki], [svah\u203fviv\u00ed\u0161e\u0148ini].<\/p>

3. Graf\u00e9my z cudz\u00edch jazykov<\/strong>, ktor\u00e9 v\u0161ak zastupuj\u00fa dva zvuky, sa prepisuj\u00fa na z\u00e1klade skuto\u010dnej fonetickej realiz\u00e1cie v sloven\u010dine: graf\u00e9ma x <\/em>sa zapisuje ako [ks] alebo [gz]; graf\u00e9ma q <\/em>ako [kv] alebo [k]. Ako [gz] sa x <\/em>vyslovuje, ak sa vyskytuje v poz\u00edcii, kde podlieha znelostnej asimil\u00e1cii a nasleduje znel\u00e1 hl\u00e1ska. Naj\u010dastej\u0161ie po predpone latinsk\u00e9ho p\u00f4vodu -ex<\/em>, ktor\u00e1 znamen\u00e1 von, mimo: exminister, exman\u017eel, exhumova\u0165<\/em> [egzminister], [egzman\u017eel], [egzhumova\u0165]; podobne je to aj pri gr\u00e9ckej predpone exo-<\/em>, ktor\u00e1 tie\u017e znamen\u00e1 vonku, mimo: exotermick\u00fd, exosf\u00e9ra<\/em> [egzotermick\u00ed], [egzosf\u00e9ra] o\u00a0tak\u00e9to predpony ide aj v\u00a0slov\u00e1ch ako exil <\/em>\u010di ex\u00e9m<\/em>\u00a0 [egzil], [egz\u00e9m]. V\u00a0pr\u00edpadoch, ak po x<\/em> nasleduje neznel\u00fd zvuk, vyslovuje\u00a0 sa ako [ks]: excelova\u0165, expartner<\/em> [ekscelova\u0165], [ekspartner]. Ak x<\/em> nie je s\u00fa\u010das\u0165ou predpony, vyslovuje sa ako [ks]: Xaver, xylof\u00f3n, text, xerox<\/em> [ksaver], [ksilof\u00f3n], [tekst], [kseroks].<\/p>

V\u00fdslovnos\u0165 q <\/em>z\u00e1vis\u00ed od p\u00f4vodu cudzieho slova \u2013 slov\u00e1 ako Quido, Quintus, quickstep <\/em>sa vyslovuj\u00fa [kvido], [kvintus], [kvikstep], no in\u00e9 slov\u00e1, ako s\u00fa napr\u00edklad Quijote, Quito, Quebec <\/em>ako [kixot], [kito], [kebek].<\/p>

4. Ve\u013ek\u00e9 p\u00edsmen\u00e1<\/strong> sa vo fonetickej transkripcii nezapisuj\u00fa, ke\u010f\u017ee vo v\u00fdslovnosti nie je rozdiel medzi mal\u00fdm a ve\u013ek\u00fdm p\u00edsmenom. Napr\u00edklad slov\u00e1 ako Xantipa <\/em>a xantip<\/em>a sa zap\u00ed\u0161u rovnako [ksantipa], podobne Laz\u00e1r a\u00a0laz\u00e1r<\/em> [laz\u00e1r], Zem a\u00a0zem<\/em> [zem], \u017did a\u00a0\u017eid<\/em> [\u017eid].<\/p>

5. Ako u\u017e bolo spomenut\u00e9, v sloven\u010dine neplat\u00ed absol\u00fatne princ\u00edp<\/strong>, \u017ee jednej fon\u00e9me zodpoved\u00e1 jedna graf\u00e9ma<\/strong>. Tento princ\u00edp sa poru\u0161uje aj v\u00a0pr\u00edpade, ke\u010f sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na z\u00e1klade etymologick\u00e9ho pravopisn\u00e9ho princ\u00edpu dve graf\u00e9my i <\/em>a y<\/em>, resp. \u00ed <\/em>a \u00fd<\/em>, ktor\u00e9 zastupuj\u00fa v\u017edy len jednu fon\u00e9mu i\/\u00ed<\/em>. Tento pravopisn\u00fd jav sa v\u00a0sloven\u010dine za\u010dal usta\u013eova\u0165\u00a0 vplyvom Martina Hattalu, ktor\u00fd zaviedol ypsilon do sloven\u010diny v\u00a0diele Kr\u00e1tka mluvnica slovensk\u00e1<\/em> (1852), na z\u00e1klade toho, \u017ee v\u00a0ranom v\u00fdvine sloven\u010diny boli i\u00a0a\u00a0y<\/em> dve r\u00f4zne fon\u00e9my s\u00a0osobitnou v\u00fdslovnos\u0165ou, no postupne splynuli do v\u00fdslovnosti i<\/em>. Ke\u010f\u017ee z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide v\u00a0s\u00fa\u010dasnej sloven\u010dine o ten ist\u00fd zvuk, zapisuje sa vo fonetickej transkripcii iba [i] a [\u00ed]: by\u0165 <\/em>[bi\u0165], bi\u0165 <\/em>[bi\u0165], t\u00fdm <\/em>[t\u00edm], t\u00edm <\/em>[t\u00edm], v\u00fdr<\/em> [v\u00edr], v\u00edr<\/em> [v\u00edr].<\/p>

6. V slovenskom pravopise sa m\u00e4kkos\u0165 \u010f, \u0165, \u0148, \u013e <\/em>nezazna\u010duje<\/strong>, ak po nich nasleduje niektor\u00fd z m\u00e4k\u010diacich vok\u00e1lov i, \u00ed, e, ia, ie, iu<\/em>. V\u00a0transkripcii, ktor\u00e1 odr\u00e1\u017ea skuto\u010dn\u00fa v\u00fdslovnos\u0165 bez oh\u013eadu na pravopisn\u00e9 pravidl\u00e1, v\u0161ak treba m\u00e4kkos\u0165 zapisova\u0165 d\u00f4sledne aj v tak\u00fdchto pr\u00edpadoch a\u00a0slov\u00e1 dom\u00e1ceho p\u00f4vodu ako deti, paniu, lievanec, let\u00edm, mohli, nieto <\/em>sa zapisuj\u00fa [\u010fe\u0165i], [pa\u0148\u012du], [\u013e\u012deva\u0148ec], [\u013ee\u0165\u00edm], [moh\u013ei], [\u0148\u012deto], plat\u00ed to aj v \u00faplne zdom\u00e1cnen\u00fdch cudz\u00edch slov\u00e1ch ako diabol, \u0160tefan<\/em> [\u010f\u012dabol], [\u0161\u0165efan]. Toto pravidlo v\u0161ak neplat\u00ed absol\u00fatne ani v\u00a0niektor\u00fdch dom\u00e1cich slov\u00e1ch, ako napr\u00edklad ten, tieto, teraz<\/em> [ten], [t\u012deto], [teraz]. V\u00a0slov\u00e1ch cudzieho p\u00f4vodu sa neuplat\u0148uje v\u00f4bec telev\u00edzor, model, nikel<\/em> [telev\u00edzor], [model], [nikel].<\/p>

7. Dvojhl\u00e1sky ia, ie, iu, \u00f4<\/em><\/strong> maj\u00fa v sloven\u010dine platnos\u0165 samostatn\u00fdch fon\u00e9m a aj foneticky sa vyslovuj\u00fa nie ako dve samostatn\u00e9 samohl\u00e1sky, ale ako tzv. glajdy, teda k\u013azav\u00e9 zvuky, jedn\u00fdm artikula\u010dn\u00fdm pohybom v\u00a0r\u00e1mci tej istej slabiky. Prv\u00e1 \u010das\u0165 nie je \u00faplnou samohl\u00e1skou, ale len tzv. polosamohl\u00e1skou, z \u010doho vypl\u00fdva aj fonetick\u00fd z\u00e1pis v podobe [\u012da], [\u012de], [\u012du], [\u016do]. Vz\u0165ah fon\u00e9ma \u2013 graf\u00e9ma v\u0161ak nie je ch\u00e1pan\u00fd jednozna\u010dne, a\u00a0hoci sa dvojhl\u00e1sky vo fonol\u00f3gii pova\u017euj\u00fa za samostatn\u00e9 fon\u00e9my, v\u00a0slovenskej abecede sa ako samostatn\u00e1 graf\u00e9ma uv\u00e1dza iba \u00f4<\/em>, zatia\u013e \u010do ia, ie a\u00a0iu<\/em> sa naz\u00fdvaj\u00fa iba znakmi pre dvojhl\u00e1sky (Pravidl\u00e1 slovensk\u00e9ho pravopisu, 2000, s. 26). Podobne ako tieto \u0161tyri fonologick\u00e9 dvojhl\u00e1sky sa vyslovuj\u00fa aj nerozdelite\u013en\u00e9 skupiny samohl\u00e1sok, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa v r\u00e1mci tej istej slabiky, napr. ou, au, eu, ai<\/em>. P\u00ed\u0161eme so \u017eenou, auto, detail, leukocyt<\/em>, vyslovujeme [zo\u203f\u017eeno\u016d], [a\u016dto], [deta\u012dl], le\u016dkocit]. Tak\u00e9to spojenia v\u0161ak nepova\u017eujeme za fonologick\u00e9 dvojhl\u00e1sky, lebo v\u00a0sloven\u010dine nemaj\u00fa status samostatn\u00fdch fon\u00e9m, zatia\u013e \u010do dvojhl\u00e1sky ia, ie, iu<\/em> a\u00a0\u00f4<\/em> ho maj\u00fa. Dvojhl\u00e1ska \u00f4<\/em> vznikla z\u00a0fon\u00e9my \u00f3<\/em>, ie<\/em> z\u00a0fon\u00e9my \u00e9<\/em>,\u00a0 ia<\/em> z\u00a0dlh\u00e9ho \u0161irok\u00e9ho \u00e4<\/em>, iu<\/em> zaviedol do jazyka Martin Hattala len v\u00a0niektor\u00fdch koncov\u00fdch gramatick\u00fdch morf\u00e9mach, kde dvojhl\u00e1ska nahradila \u00fa<\/em> (napr. zname\u0148\u00fa <\/em>\u2192<\/em> znameniu, cudz\u00fa <\/em>\u2192<\/em> cudziu<\/em>).<\/p>

8. Samohl\u00e1ska \u00e4<\/em><\/strong> m\u00e1 vo fonologickej \u0161trukt\u00fare sloven\u010diny osobitn\u00e9 postavenie. Je to jedin\u00fd vok\u00e1l, ktor\u00fd nem\u00e1 dlh\u00fd n\u00e1protivok (ten sa vo v\u00fdvine sloven\u010diny zmenil na dvojhl\u00e1sku ia<\/em>), \u010do oslabuje jeho postavenie vo zvukovom syst\u00e9me, a\u00a0navy\u0161e m\u00e1 zlo\u017eit\u00fd artikula\u010dn\u00fd priebeh. V neutr\u00e1lnom \u0161t\u00fdle sa v\u00fdslovnos\u0165 \u00e4<\/em> oslabila nato\u013eko, \u017ee sa vyslovuje ako [e]: p\u00e4ta, m\u00e4so, sv\u00e4t\u00fd, v\u00e4zy <\/em>[peta], [meso], [svet\u00ed], [vezi], vo vy\u0161\u0161om \u0161t\u00fdle sa m\u00f4\u017ee pod\u013ea Pravidiel slovenskej v\u00fdslovnosti vyslovi\u0165 i ako [\u00e4]: [p\u00e4ta], [m\u00e4so], [sv\u00e4t\u00ed], [v\u00e4zi]. Tak\u00e1to v\u00fdslovnos\u0165 je v\u0161ak u\u017e zriedkav\u00e1 aj v\u00a0umeleck\u00fdch \u010di re\u010dn\u00edckych prejavoch, u\u010ditelia sloven\u010diny by ju od \u017eiakov pod\u013ea aktu\u00e1lnej kodifik\u00e1cie v\u00f4bec nemali vy\u017eadova\u0165.<\/p>

9. Spl\u00fdvav\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165<\/strong> znamen\u00e1, \u017ee slov\u00e1 vyslovujeme plynulo bez p\u00e1uz, samozrejme, s\u00a0v\u00fdnimkou logick\u00fdch, fyziologick\u00fdch \u010di \u0161tylistick\u00fdch prest\u00e1vok. Aby sa vo fonetickej transkripcii odl\u00ed\u0161ila v\u00fdslovnos\u0165 bez pauzy a\u00a0s\u00a0pauzou a\u00a0aby sa aj graficky spl\u00fdvav\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 zd\u00f4raznila, zapisuje sa vo fonetickej transkripcii obl\u00fa\u010dikom [\u203f] dole medzi slovami: Z\u00e1pas sme prehrali.<\/em> [z\u00e1paz\u203fzme\u203fprehra\u013ei]. Ako sa u\u017e spomenulo, ak pauza vypl\u00fdva z logick\u00e9ho \u010dlenenia textu alebo z\u00a0fyziologick\u00fdch \u010di \u0161tylistick\u00fdch potrieb, tak je spl\u00fdvav\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 preru\u0161en\u00e1 a\u00a0graficky sa vyzna\u010d\u00ed pauza, \u010do je vysvetlen\u00e9 v\u00a0\u010fal\u0161ej \u010dasti tejto kapitoly.<\/p>

10. Okrem dvojhl\u00e1sok, \u010di u\u017e s fonologickou platnos\u0165ou alebo bez nej, sa v jazyku vyskytuj\u00fa samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny<\/strong>, ktor\u00e9 netvoria nedelite\u013en\u00fa zlo\u017eku v r\u00e1mci jednej slabiky, ale stoja v\u017edy na rozhran\u00ed dvoch slab\u00edk, kde maj\u00fa charakter dvoch \u00fapln\u00fdch samohl\u00e1sok a slabi\u010dn\u00fdch vrcholov. Ich v\u00fdslovnos\u0165 nie je k\u013azav\u00e1, ale vytv\u00e1ra dva artikula\u010dn\u00e9 cykly. Vych\u00e1dzaj\u00fac z\u00a0Pravidiel slovenskej v\u00fdslovnosti sa na zazna\u010denie toho, \u017ee ide o dva r\u00f4zne slabi\u010dn\u00e9 vrcholy, medzi samohl\u00e1sky vklad\u00e1 spojovn\u00edk, no z\u00e1rove\u0148 sa samohl\u00e1sky dole spoja obl\u00fa\u010dikom rovnako ako pri spl\u00fdvavej v\u00fdslovnosti medzi slovami [ ]. Slov\u00e1 ako \u00e1ria, m\u00fazeum, mili\u00f3n sa zapisuj\u00fa <\/em>[\u00e1ri a], [m\u00faze um], [mili \u00f3n].<\/p>

11. V sloven\u010dine sa v poz\u00edcii medzi dvoma spoluhl\u00e1skami zvy\u010dajne vyskytuje samohl\u00e1ska \u010di dvojhl\u00e1ska spoluhl\u00e1skami, no m\u00f4\u017ee to by\u0165 aj niektor\u00e1 zo slabi\u010dn\u00fdch spoluhl\u00e1sok<\/strong> r, \u0155, l, \u013a. <\/em>V slovenskej fonetickej transkripcii sa slabi\u010dnos\u0165 ozna\u010duje kr\u00fa\u017ekom pod slabi\u010dnou spoluhl\u00e1skou. Slov\u00e1 ako plni\u0165, st\u013ap, Brno, t\u0155\u0148 <\/em>sa zap\u00ed\u0161u [pl\u0325\u0148i\u0165], [st\u013a\u0325p], [br\u0325no], [t\u0155\u0325\u0148]. V\u00a0slove hmka\u0165 <\/em>sa vyskytuje slabi\u010dn\u00e9 m<\/em> [hm\u0325ka\u0165].<\/p>

12. Spoluhl\u00e1ska j<\/em><\/strong> sa vo v\u00fdslovnosti realizuje dvoma sp\u00f4sobmi, a to pod\u013ea toho, v akej poz\u00edcii v slabike sa nach\u00e1dza. Na za\u010diatku slabiky, teda pred slabi\u010dn\u00fdm vrcholom sa vyslovuje ako [j], no na konci slabiky za slabi\u010dn\u00fdm vrcholom podobne ako polosamohl\u00e1skov\u00e9 [\u012d]. \u00c1bel Kr\u00e1\u013e (2005, s. 35) p\u00ed\u0161e, \u017ee medzi [\u012d] v\u00a0dvojhl\u00e1ske a\u00a0v\u00a0poz\u00edcii, ke\u010f je realiz\u00e1ciou fon\u00e9my j<\/em>je len nepodstatn\u00fd rozdiel v\u00a0artikula\u010dnej postupnosti. Slov\u00e1 Jana, zajac <\/em>vyslovujeme [jana], [zajac], no slov\u00e1 n\u00e1js\u0165, boj <\/em>ako [n\u00e1\u012ds\u0165], [bo\u012d].<\/p>

13. Spoluhl\u00e1ska v<\/em><\/strong> sa vo v\u00fdslovnosti m\u00f4\u017ee realizova\u0165 viacer\u00fdmi sp\u00f4sobmi:<\/p>

a) V poz\u00edcii, kde nast\u00e1va znelostn\u00e1 asimil\u00e1cia, teda na za\u010diatku slabiky pred neznelou spoluhl\u00e1skou, sa v\u00a0<\/em>vo v\u00fdslovnosti v\u017edy men\u00ed na [f]. V\u010dela, v\u010dera, dovted<\/em>y sa vyslovuj\u00fa [f\u010dela], [f\u010dera], [doftedi].<\/p>

b) Pred znel\u00fdmi \u0161umov\u00fdmi spoluhl\u00e1skami sa v<\/em> vyslovuje ako \u0161umov\u00e1 spoluhl\u00e1ska, pre ktor\u00fa sa pou\u017e\u00edva znak [w]. \u0160umov\u00e9 [w] vznik\u00e1 aj pri znelostnej neutraliz\u00e1cii, ak po \u0148om nasleduje znel\u00e1 hl\u00e1ska. Slov\u00e1 ako vdova, \u0161\u00e9flek\u00e1r, vbi\u0165 <\/em>sa vyslovuj\u00fa [wdova], [\u0161\u00e9w\u013eek\u00e1r], [wbi\u0165]. Pred son\u00f3rami m, n <\/em>a \u0148 <\/em>sa tie\u017e m\u00f4\u017ee vyslovi\u0165 [w]. Pod\u013ea Pravidiel slovenskej v\u00fdslovnosti<\/em> (\u00c1. Kr\u00e1\u013e, 1988, s. 71) sa tu v\u0161ak m\u00f4\u017ee vyslovi\u0165 aj son\u00f3rne [v]. Slov\u00e1 ako vnies\u0165, vnada, vmiesi\u0165 sa m\u00f4\u017eu vyslovi\u0165 [w\u0148\u012des\u0165], [wnada], [wm\u012desi\u0165], ale aj [v\u0148\u012des\u0165], [vnada], [vm\u012desi\u0165].<\/p>

c) Pred samohl\u00e1skami a son\u00f3rami r, l, \u0155, \u013a, \u013e, j <\/em>sa v<\/em> vyslovuje ako son\u00f3rne [v]. Slov\u00e1 ako voda, navies\u0165, vrana, vlk <\/em>sa zapisuj\u00fa [voda], [nav\u012des\u0165], [vrana], [vl\u0325k].<\/p>

d) Na konci slabiky sa v<\/em> v\u017edy vyslovuje ako polosamohl\u00e1skov\u00e9 [\u016d]. Ide o\u00a0podobn\u00fd pr\u00edpad, ako pri spoluhl\u00e1ske j<\/em>. Slov\u00e1 ako pravdiv\u00fd, krv, stav <\/em>vyslovujeme [pra\u016d\u010fiv\u00ed], [kr\u0325\u016d], [sta\u016d].<\/p>

e) V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch je mo\u017en\u00e1 dvojak\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165, a to [v] i [\u016d]. Ide o tieto poz\u00edcie:<\/p>

– ak sa v r\u00e1mci jednej slabiky vyskytuje skupina -uv-, <\/em>napr\u00edklad v slov\u00e1ch obuv, Vezuv <\/em>je mo\u017en\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 [obu\u016d], [vezu\u016d], ale aj [obuv], [vezuv],<\/p>

– ak na konci slabiky po v <\/em>nasleduje n, \u0148, l, \u013e, r<\/em>, ako v\u00a0slov\u00e1ch hlavn\u00fd, sl\u00e1vne, pavla\u010d, \u0161anovliv\u00fd, havran<\/em>, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme vyslovi\u0165 [hla\u016dn\u00ed], [sl\u00e1\u016d\u0148e], [pa\u016dla\u010d], [\u0161ano\u016d\u013eiv\u00ed], [ha\u016dran], ale aj [hlavn\u00ed], [sl\u00e1v\u0148e], [pavla\u010d], [\u0161anov\u013eiv\u00ed], [havran],<\/p>

– ak na konci slabiky stoj\u00ed pred v <\/em>son\u00f3ra r <\/em>alebo l<\/em>. Slov\u00e1 ako nerv, (od) s\u00e1lv <\/em>m\u00f4\u017eeme vyslovi\u0165 [ner\u016d], [s\u00e1l\u016d], no i [nerv], [s\u00e1lv].<\/p>

14. Spoluhl\u00e1ska n<\/em><\/strong> sa m\u00f4\u017ee realizova\u0165 \u0161tyrmi r\u00f4znymi kombinat\u00f3rnymi variantmi:<\/p>

a) Ak po nej v r\u00e1mci slova nasleduje z\u00e1verov\u00e1 m\u00e4kkopodnebn\u00e1 spoluhl\u00e1ska, teda k <\/em>alebo g<\/em>, tak sa im prisp\u00f4sob\u00ed a artikuluje sa na m\u00e4kkom podneb\u00ed rovnako ako ony, teda tie\u017e ako z\u00e1verov\u00e1 spoluhl\u00e1ska. Vo fonetickej transkripcii sa zapisuje ako [\u014b]. Slov\u00e1 ako Hanka, mango, cenga\u0165 <\/em>sa vyslovuj\u00fa [ha\u014bka], [ma\u014bgo], [ce\u014bga\u0165].<\/p>

b) Ak po nej v r\u00e1mci slova nasleduje jedin\u00e1 \u00fa\u017einov\u00e1 m\u00e4kkopodnebn\u00e1 spoluhl\u00e1ska ch<\/em>, prisp\u00f4sob\u00ed sa jej a artikuluje sa na m\u00e4kkom podneb\u00ed tie\u017e ako \u00fa\u017einov\u00e1 spoluhl\u00e1ska. Vo fonetickej transkripcii sa zapisuje ako pre\u010diarknut\u00e9 n [n<\/span>]. Slov\u00e1 ako bronchit\u00edda, melanch\u00f3lia <\/em>sa vyslovuj\u00fa a zapisuj\u00fa [bron<\/span>xit\u00edda], [melan<\/span>x\u00f3li a].<\/p>

c) Ak po nej nasleduje niektor\u00e1 z \u00fa\u017einov\u00fdch sykaviek s, z, \u0161, \u017e<\/em>, tak sa jej prisp\u00f4sob\u00ed a vyslovuje sa tie\u017e ako \u00fa\u017einov\u00e1 spoluhl\u00e1ska, ktor\u00e1 m\u00e1 vo fonetickej transkripcii znak [\u0235]. Vyskytuje sa v slov\u00e1ch ako japonsk\u00fd, in\u017einier, pan\u0161tina, menza <\/em>a pod. Ich v\u00fdslovnos\u0165 je [japo\u0235sk\u00ed], [i\u0235\u017ei\u0148\u012der], [pa\u0235\u0161\u0165ina] [me\u0235za]. \u00da\u017einov\u00e1 spoluhl\u00e1ska v tejto poz\u00edcii v\u0161ak pod\u013ea Pravidiel slovenskej v\u00fdslovnosti v\u017edy m\u00f4\u017ee by\u0165 nahraden\u00e1 aj z\u00e1verovou spoluhl\u00e1skou [n]: [japonsk\u00ed], [in\u017ei\u0148\u012der], [pan\u0161\u0165ina] [menza].<\/p>

d) Vo v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch pr\u00edpadoch sa vyslovuje predo\u010fasnov\u00e9 z\u00e1verov\u00e9 n<\/em>, ktor\u00e9 sa zapisuje ako [n]. Vyskytuje sa teda pred samohl\u00e1skami, son\u00f3rnymi spoluhl\u00e1skami a v\u0161etk\u00fdmi \u0161umov\u00fdmi spoluhl\u00e1skami okrem k, g, ch, s, z, \u0161, \u017e <\/em>a Slov\u00e1 ako nov\u00fd, hanliv\u00fd, panda <\/em>vyslovujeme [nov\u00ed], [han\u013eiv\u00ed], [panda].<\/p>

e) Ak po n nasleduje pernopern\u00e1 spoluhl\u00e1ska b, <\/em>tak nast\u00e1va artikula\u010dn\u00e9 zjednodu\u0161enie, predo\u010fasnov\u00e9 n<\/em> sa vo v\u00fdslovnosti prisp\u00f4sob\u00ed pernopern\u00e9mu b<\/em> a zmen\u00ed sa vo v\u00fdslovnosti na pernopern\u00e9 m<\/em>. Tento jav je v\u00fdsledkom tendencie jazykovej efekt\u00edvnosti. Je toti\u017e jednoduch\u0161ie vyslovi\u0165 dve pernopern\u00e9 hl\u00e1sky s\u00a0rovnak\u00fdm miestom artikul\u00e1cie (m<\/em>, b<\/em>), ako predo\u010fasnov\u00fa a\u00a0pernopern\u00fa hl\u00e1sku (n<\/em>, b<\/em>). Slov\u00e1 ako hanba, \u017eenba, klenba <\/em>vyslovujeme [hamba], [\u017eemba], [k\u013eemba].<\/p>

15. Son\u00f3rna spoluhl\u00e1ska m<\/strong> m\u00e1 dva kombinat\u00f3rne varianty:<\/p>

a) Ak po nej nasleduje v r\u00e1mci slova alebo aj na rozhran\u00ed dvoch slov jedna z dvoch pernozubn\u00fdch spoluhl\u00e1sok v <\/em>alebo f<\/em>, tak sa jej z\u00a0d\u00f4vodu jazykovej efekt\u00edvnosti artikula\u010dne prisp\u00f4sob\u00ed a vyslov\u00ed sa ako pernozubn\u00e9 m, ktor\u00e9 sa v\u00a0slovenskej transkripcii zapisuje ako pre\u010diarknut\u00e9 m <\/em>[m<\/span>]. Ide o slov\u00e1 a spojenia ako amfite\u00e1ter, d\u00e1m v\u00e1m vedie\u0165 <\/em>a pod. Ich z\u00e1pis vo fonetickej transkripcii je [am<\/span>fite\u00e1ter], [d\u00e1m<\/span>\u203fv\u00e1m<\/span>\u203fve\u010f\u012de\u0165],<\/p>

b) vo v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch pr\u00edpadoch, teda pred samohl\u00e1skami, dvojhl\u00e1skami, pauzou, ako aj v\u0161etk\u00fdmi spoluhl\u00e1skami okrem f<\/em> a v<\/em> sa vyslovuje pernopern\u00e9 m [m], napr\u00edklad v slov\u00e1ch Mi\u0161o, mamut, lampa<\/em>, ktor\u00e9 vyslovujeme [mi\u0161o], [mamut], [lampa].<\/p>

16. Ak sa ved\u013ea seba stretn\u00fa dve rovnak\u00e9 spoluhl\u00e1sky, vyslovujeme ich zvy\u010dajne ako jednu zdvojen\u00fa spoluhl\u00e1sku<\/strong><\/span>. Zdvojen\u00fa v\u00fdslovnos\u0165 sa zapisuje znakom podobn\u00fdm matematick\u00e9mu znaku v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, teda >. Zdvojen\u00e1 hl\u00e1ska vznik\u00e1 splynut\u00edm dvoch spoluhl\u00e1sok napr\u00edklad v\u00a0slov\u00e1ch panna <\/em>\u010di rann\u00fd<\/em>, ktor\u00e9 sa vo fonetickej transkripcii zapisuj\u00fa [pa>na], [ra>n\u00ed]. Okrem toho m\u00f4\u017ee zdvojen\u00e1 spoluhl\u00e1ska vznikn\u00fa\u0165 aj vplyvom neutraliza\u010dn\u00e9ho procesu. Tieto procesy sa opisuj\u00fa v\u00a0kapitole o neutraliz\u00e1ci\u00e1ch. Zdvojen\u00e9 spoluhl\u00e1sky ako v\u00fdsledok neutraliz\u00e1cie s\u00fa napr\u00edklad v\u00a0slov\u00e1ch sudca <\/em>\u010di oddiali\u0165<\/em>, ktor\u00e9 vyslovujeme [su>ca], [o\u010f>\u012da\u013ei\u0165].<\/p>

17. Interpunk\u010dn\u00e9 znamienka<\/strong> sa v transkripcii nezapisuj\u00fa, ke\u010f\u017ee maj\u00fa pravopisn\u00fd, nie zvukov\u00fd charakter. Ak treba zazna\u010di\u0165 pauzu, pou\u017e\u00edva sa jedna alebo dve zvisl\u00e9 \u010diary (\u01c0 alebo \u01c1). Jedna \u010diara sa pou\u017e\u00edva vtedy, ak ide o pauzu, ktor\u00e1 nezna\u010d\u00ed koniec vety, teda napr\u00edklad medzi vetami v\u00a0s\u00favet\u00ed, pri viacn\u00e1sobn\u00fdch vetn\u00fdch \u010dlenoch, vsuvk\u00e1ch, pr\u00edstavkoch a\u00a0pod. Dve \u010diary sa pou\u017eij\u00fa vtedy, ak zazna\u010dujeme pauzu na konci vety \u010di s\u00favetia. Ako pr\u00edklad uvedieme vetu: Svojej z\u00e1\u013eube, \u010deskoslovensk\u00fdm zn\u00e1mkam, venujem ve\u013ea \u010dasu, hoci mus\u00edm pracova\u0165. A pr\u00e1ca nepo\u010dk\u00e1. <\/em>[svoje\u012d\u203fz\u00e1\u013eube \u01c0 \u010deskoslovensk\u00edm\u203fzn\u00e1mkam \u01c0 venujem\u203fve\u013ea\u203f\u010dasu \u01c0 hoci\u203fmus\u00edm\u203fpracova\u0165 \u01c1 a\u203fpr\u00e1ca\u203f\u0148epo\u010dk\u00e1].<\/p>

18. Hlavn\u00fd pr\u00edzvuk<\/strong> sa v transkripcii zazna\u010duje malou zvislou \u010diarkou hore pred pr\u00edzvu\u010dnou slabikou, napr. v\u00a0slov\u00e1ch mama, ozdoba, popri<\/em> [\u030dmama], [\u030dozdoba], [\u030dpopri], ved\u013eaj\u0161\u00ed pr\u00edzvuk sa zazna\u010duje malou zvislou \u010diarkou dolu pred pr\u00edzvu\u010dnou slabikou, napr. v\u00a0slov\u00e1ch odprosoval, podrobnosti<\/em> \u010di koloto\u010de<\/em> [ \u030dotpro\ua4f9soval], [ \u030dpodrob\ua4f9n\u0329os\u0165i], [ \u030dkolo\ua4f9to\u010de].<\/p>

19. D\u00f4raz<\/strong> sa zazna\u010duje dvoma zvisl\u00fdmi \u010diarkami hore pred zd\u00f4raznen\u00fdm slovom \u010di slovami, napr. vo vete Mus\u00ed\u0161 pr\u00eds\u0165<\/em>. [ \u030emus\u00ed\u0161\u203fpr\u00eds\u0165].<\/p>

20. Mel\u00f3dia<\/strong> vety sa zazna\u010duje malou \u0161\u00edpkou na konci vetn\u00e9ho \u00faseku, na ktor\u00fd sa vz\u0165ahuje. Pod\u013ea typu koncovej mel\u00f3die m\u00f4\u017ee by\u0165 nasmerovan\u00e1 hore pri st\u00fapavej mel\u00f3dii, m\u00f4\u017ee klesa\u0165 dole pri klesavej, alebo m\u00f4\u017ee smerova\u0165 rovno doprava pri rovnej mel\u00f3dii.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 8.1 Z\u00e1sady fonetickej transkripcie 1. Fonetick\u00e1 transkripcia sa zapisuje v hranat\u00fdch z\u00e1tvork\u00e1ch: [ ]. O\u00a0rozsahu z\u00e1pisu rozhoduje v\u017edy cie\u013e z\u00e1pisu, napr\u00edklad to, \u010di sa z\u00a0re\u010dov\u00e9ho prejavu zapisuje v\u00fdslovnos\u0165 konkr\u00e9tneho slova, vety, dlh\u0161ieho \u00faseku \u010di cel\u00e9ho prehovoru. Z\u00e1pis m\u00f4\u017ee pozost\u00e1va\u0165 z jednej hl\u00e1sky [\u016d], zo skupiny hl\u00e1sok [o\u016d], zo […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-12831","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12831","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12831"}],"version-history":[{"count":28,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12831\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13396,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12831\/revisions\/13396"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12831"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}