{"id":12866,"date":"2025-11-12T12:08:34","date_gmt":"2025-11-12T11:08:34","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12866"},"modified":"2025-11-22T11:14:32","modified_gmt":"2025-11-22T10:14:32","slug":"jazykova-kultura-9","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-9\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-9"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

9. SAMOHL\u00c1SKY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

9.1 Vlastnosti a klasifik\u00e1cia slovensk\u00fdch vok\u00e1lov<\/strong><\/p>

V slovenskom jazyku, podobne ako vo v\u00e4\u010d\u0161ine in\u00fdch jazykov, rozli\u0161ujeme z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska dve z\u00e1kladn\u00e9 skupiny hl\u00e1sok \u2014 vok\u00e1ly<\/strong> (samohl\u00e1sky) a konsonanty<\/strong> (spoluhl\u00e1sky). Na rozdiel od fonologickej klasifik\u00e1cie, ktor\u00e1 vych\u00e1dza z funk\u010dn\u00fdch vlastnost\u00ed fon\u00e9m v jazykovom syst\u00e9me, fonetick\u00e1 klasifik\u00e1cia sa opiera o materi\u00e1lne charakteristiky konkr\u00e9tnych hl\u00e1sok. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska mo\u017eno slovensk\u00e9 hl\u00e1sky klasifikova\u0165 pod\u013ea troch z\u00e1kladn\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed:<\/p>

  1. artikula\u010dn\u00e9ho,<\/li>
  2. akustick\u00e9ho,<\/li>
  3. funk\u010dn\u00e9ho.<\/li><\/ol>

    Z artikula\u010dn\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska s\u00fa v\u0161etky slovensk\u00e9 vok\u00e1ly charakteristick\u00e9 bezprek\u00e1\u017ekovou artikul\u00e1ciou, pri ktorej nedoch\u00e1dza k vytv\u00e1raniu artikula\u010dnej prek\u00e1\u017eky a v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu vo\u013ene prech\u00e1dza \u00fastnou dutinou. Artikula\u010dn\u00fdm cie\u013eom je formovanie dutiny (\u00fastnej, nosovej, hrdlovej, pr\u00edpadne pernej) do ur\u010dit\u00e9ho tvaru a ve\u013ekosti. V\u00fdznamn\u00fdm artikula\u010dn\u00fdm parametrom je tzv. \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol, ktor\u00fd vznik\u00e1 pohybom dolnej s\u00e1nky vo\u010di nepohyblivej hornej \u010de\u013eusti. Maxim\u00e1lny \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol sa dosahuje pri artikul\u00e1cii vok\u00e1lu \u00e1<\/em>. V s\u00fa\u010dasnej sloven\u010dine sa nevyskytuj\u00fa nosov\u00e9 samohl\u00e1sky, \u010do znamen\u00e1, \u017ee nosov\u00e1 dutina sa pri ich artikul\u00e1cii nevyu\u017e\u00edva \u2014 v\u0161etky vok\u00e1ly s\u00fa \u00fastne. Historicky v\u0161ak sloven\u010dina disponovala dvoma nosovkami \u2014 \u0119<\/em> a \u01eb<\/em>, ktor\u00e9 zanikli v priebehu 10. a\u017e 11. storo\u010dia (porov. Pauliny E., 1963, s. 91): m\u0119so, p\u0119ta, d<\/em>\u01eb<\/em>b<\/em>\u044a<\/em>, s<\/em>\u01eb<\/em>s<\/em>\u011b<\/em>d<\/em>\u044a<\/em> \u2192 m\u00e4so, p\u00e4ta, dub, sused<\/em>. Pri artikul\u00e1cii niektor\u00fdch vok\u00e1lov zohr\u00e1va v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu aj pern\u00e1 dutina \u2014 ide o tzv. labializovan\u00e9 vok\u00e1ly, pri ktor\u00fdch doch\u00e1dza k zaokr\u00fahleniu pier a ich vys\u00favaniu dopredu.<\/p>

    Z akustick\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska predstavuj\u00fa vok\u00e1ly \u010dist\u00e9 t\u00f3nov\u00e9 hl\u00e1sky, pri ktor\u00fdch hlasivky kmitaj\u00fa periodicky a nevznik\u00e1 \u0161umov\u00e1 zlo\u017eka. S\u00fa to tzv. formantov\u00e9 hl\u00e1sky \u2014 ich akustick\u00e1 \u0161trukt\u00fara umo\u017e\u0148uje jednozna\u010dn\u00fa identifik\u00e1ciu jednotliv\u00fdch hlasivkov\u00fdch cyklov (otvorenie a zatvorenie hlasiviek) prostredn\u00edctvom oscilogramu alebo sonagramu. Modul\u00e1ciou t\u00fdchto cyklov sa jednotliv\u00e9 vok\u00e1ly navz\u00e1jom odli\u0161uj\u00fa.<\/p>

    Z funk\u010dn\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska plnia vok\u00e1ly \u00falohu slabikotvorn\u00fdch prvkov \u2014 s\u00fa v\u017edy jadrom slabiky. Okrem vok\u00e1lov m\u00f4\u017eu t\u00fato funkciu plni\u0165 aj niektor\u00e9 sonanty (slabi\u010dn\u00e9 r, \u0155, l, \u013a<\/em>). V jednej slabike sa vyskytuje v\u017edy len jeden vok\u00e1l, \u010do s\u00favis\u00ed s ich vysokou zvu\u010dnos\u0165ou. Ak sa v bezprostrednej bl\u00edzkosti nach\u00e1dzaj\u00fa dve samohl\u00e1sky, ktor\u00e9 netvoria dvojhl\u00e1sku, patria do dvoch samostatn\u00fdch slab\u00edk.<\/p>

    Invent\u00e1r slovensk\u00fdch vok\u00e1lov zah\u0155\u0148a: a, \u00e1, \u00e4, e, \u00e9, i, \u00ed, o, \u00f3, u, \u00fa, ia, ie, iu, \u00f4<\/em><\/strong>. Vok\u00e1l \u00e4<\/em> m\u00e1 v r\u00e1mci hl\u00e1skoslovn\u00e9ho syst\u00e9mu okrajov\u00e9 postavenie; jeho v\u00fdslovnos\u0165 je preva\u017ene viazan\u00e1 na vy\u0161\u0161\u00ed \u0161t\u00fdl a ani v tomto kontexte nie je z\u00e1v\u00e4zn\u00e1. Tvrdenie, \u017ee \u00e4<\/em> je charakteristick\u00fdm znakom sloven\u010diny, a preto mus\u00ed by\u0165 artikulovan\u00e9, nezodpoved\u00e1 aktu\u00e1lnemu jazykov\u00e9mu \u00fazu ani komunika\u010dn\u00fdm potreb\u00e1m s\u00fa\u010dasn\u00e9ho jazykov\u00e9ho spolo\u010denstva. Podobn\u00fd n\u00e1zor formuloval u\u017e \u013dudov\u00edt Nov\u00e1k (1935).<\/p>

    Vok\u00e1ly m\u00f4\u017eeme deli\u0165 tak z fonetick\u00e9ho, ako i fonologick\u00e9ho h\u013eadiska. Ke\u010f\u017ee na\u0161a pr\u00e1ca sa zaober\u00e1 ortoepiou s\u00fa\u010dasnej spisovnej sloven\u010diny, tak n\u00e1s zauj\u00edma h\u013eadisko fonetick\u00e9. Pri fonologickom h\u013eadisku toti\u017e nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ak\u00e9 artikula\u010dn\u00e9 \u010di akustick\u00e9 vlastnosti hl\u00e1sky maj\u00fa, ale to, ktor\u00fdm di\u0161tinkt\u00edvnym rysom sa odli\u0161uje jedna fon\u00e9ma od druhej.<\/strong><\/p>

    Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska samohl\u00e1sky rozde\u013eujeme pod\u013ea:<\/p>

    a) trvania (d\u013a\u017eky),<\/p>

    b) zlo\u017eenia,<\/p>

    c) polohy jazyka v \u00fastnej dutine,<\/p>

    d) \u00fa\u010dasti pier na ich artikul\u00e1cii.<\/p>

    a)<\/strong> Pod\u013ea trvania<\/strong> sa samohl\u00e1sky rozde\u013euj\u00fa na:<\/p>

    – kr\u00e1tke: a, e, i, o, u, \u00e4<\/em>,<\/p>

    – dlh\u00e9: \u00e1, \u00e9, \u00ed, \u00f3, \u00fa, ia, ie, iu, \u00f4.<\/em><\/p>

    Dvojhl\u00e1sky<\/strong><\/span> predstavuj\u00fa vokalick\u00e9 \u0161trukt\u00fary zlo\u017een\u00e9 z dvoch kr\u00e1tkych segmentov, pri\u010dom inici\u00e1lny segment m\u00e1 charakter polosamohl\u00e1sky \u2014 artikula\u010dne ne\u00fapln\u00e9ho vok\u00e1lu \u2014 a termin\u00e1lny segment sa svojimi fonetick\u00fdmi vlastnos\u0165ami pribli\u017euje kr\u00e1tkej samohl\u00e1ske. Celkov\u00e1 trvanie dvojhl\u00e1sky zodpoved\u00e1 pribli\u017ene s\u00fa\u010dtu dvoch kr\u00e1tkych samohl\u00e1sok. V r\u00e1mci jazykov\u00e9ho syst\u00e9mu pln\u00ed dvojhl\u00e1ska funkciu dlh\u00e9ho slabi\u010dn\u00e9ho nosite\u013ea, \u010do sa prejavuje najm\u00e4 jej akt\u00edvnou \u00fa\u010das\u0165ou na kvantitat\u00edvnej neutraliz\u00e1cii, teda v procese tzv. rytmick\u00e9ho kr\u00e1tenia.<\/p>

    b) Pod\u013ea zlo\u017eenia<\/strong> rozli\u0161ujeme samohl\u00e1sky jednoduch\u00e9, ktor\u00fdch artikul\u00e1cia je stacion\u00e1rna \u2014 j. jazyk po\u010das ich realiz\u00e1cie nemen\u00ed svoju polohu. Na druhej strane existuj\u00fa vok\u00e1ly zlo\u017een\u00e9, pri ktor\u00fdch doch\u00e1dza k artikula\u010dn\u00e9mu pohybu \u2014 jazyk sa pres\u00fava z jednej artikula\u010dnej poz\u00edcie do druhej. T\u00fdmto sp\u00f4sobom vznikaj\u00fa komplexn\u00e9 vokalick\u00e9 zvuky, ktor\u00e9 sa vyzna\u010duj\u00fa dynamick\u00fdm priebehom artikul\u00e1cie. Na z\u00e1klade toho rozli\u0161ujeme:<\/p>

    – monoftongy <\/strong>(jednoduch\u00e9): a, \u00e4, \u00e1, e, \u00e9, i, \u00ed, o, \u00f3, u, \u00fa<\/em><\/p>

    – diftongy <\/strong>(dvojhl\u00e1sky, zlo\u017een\u00e9): ia, ie, \u00f4, iu<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Obr. 1 Smer artikula\u010dn\u00e9ho rozp\u00e4tia slovensk\u00fdch dvojhl\u00e1sok<\/strong><\/em><\/p>

    Dvojhl\u00e1sky s\u00fa pohybliv\u00e9, k\u013azav\u00e9 vokalick\u00e9 segmenty, ktor\u00e9 pozost\u00e1vaj\u00fa z dvoch akusticky rozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fdch komponentov, av\u0161ak fonologicky tvoria nedelite\u013en\u00fa jednotku a plnia funkciu jadra slabiky. <\/strong>Z h\u013eadiska artikula\u010dn\u00fdch vlastnost\u00ed sa ich okrajov\u00e9 \u010dasti pribli\u017euj\u00fa realiz\u00e1cii slovensk\u00fdch monoftongov. Dvojhl\u00e1sky ia<\/em>, ie<\/em>, iu<\/em> sa skladaj\u00fa z inici\u00e1lnej i-ovej zlo\u017eky a z fin\u00e1lnej zlo\u017eky, ktor\u00e1 m\u00e1 charakter samohl\u00e1skov\u00fdch fon\u00e9m a<\/em>, e<\/em>, u<\/em>. Dvojhl\u00e1ska \u00f4<\/em> je tvoren\u00e1 u-ovou inici\u00e1lnou \u010das\u0165ou a zlo\u017ekou pripom\u00ednaj\u00facou vok\u00e1l o<\/em>. Vzh\u013eadom na to, \u017ee artikula\u010dn\u00fd vrchol sa nach\u00e1dza a\u017e v druhej \u010dasti dvojhl\u00e1sky, klasifikujeme tieto vokalick\u00e9 segmenty ako st\u00fapav\u00e9 dvojhl\u00e1sky<\/strong>. Ich trvanie je porovnate\u013en\u00e9 s d\u013a\u017ekou realiz\u00e1cie dlh\u00fdch monoftongov. Z h\u013eadiska tempor\u00e1lnej \u0161trukt\u00fary v\u0161ak jednotliv\u00e9 komponenty dvojhl\u00e1sok nevykazuj\u00fa rovnak\u00fa d\u013a\u017eku \u2014 inici\u00e1lna, menej son\u00f3rna \u010das\u0165 b\u00fdva spravidla krat\u0161ia ne\u017e nasleduj\u00faca, son\u00f3rnej\u0161ia zlo\u017eka.<\/p>

    \u00a0<\/strong><\/p>

    c)<\/strong> Samohl\u00e1sky sa delia aj pod\u013ea polohy jazyka, <\/strong>a to tak z\u00a0vertik\u00e1lneho (zhora dole), ako aj horizont\u00e1lneho h\u013eadiska (spredu dozadu). Z horizont\u00e1lneho h\u013eadiska sa samohl\u00e1sky delia na:<\/p>

    \u2014 predn\u00e9: <\/strong>e, \u00e9, i, \u00ed, ie,<\/em><\/p>

    \u2014 stredn\u00e9: <\/strong>a, \u00e1, \u00e4, ia<\/em>,<\/p>

    \u2014 zadn\u00e9: <\/strong>o, \u00f3, u, \u00fa, \u00f4<\/em>.<\/p>

    Z vertik\u00e1lneho h\u013eadiska del\u00edme vok\u00e1ly na:<\/p>

    \u2014 n\u00edzke: <\/strong>a, \u00e1, \u00e4, ia,<\/em><\/p>

    \u2014 prostredn\u00e9: <\/strong>e, \u00e9, ie, o, \u00f3, \u00f4,<\/em><\/p>

    \u2014 vysok\u00e9: <\/strong>i, \u00ed, u, \u00fa, iu<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
    \u00a0<\/strong><\/td>predn\u00e9<\/strong><\/td>stredn\u00e9<\/strong><\/td>zadn\u00e9<\/strong><\/td><\/tr>
    vysok\u00e9<\/strong><\/td>i, \u00ed<\/strong><\/td>\u00a0<\/td>u, \u00fa, iu<\/strong><\/td><\/tr>
    prostredn\u00e9<\/strong><\/td>e, \u00e9, ie<\/strong><\/td>\u00a0<\/td>o, \u00f3, \u00f4<\/strong><\/td><\/tr>
    n\u00edzke<\/strong><\/td>\u00a0<\/td>\u00e4\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 a, \u00e1, ia<\/strong><\/td>\u00a0<\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

    Tabu\u013eka rozlo\u017eenia slovensk\u00fdch samohl\u00e1sok pod\u013ea polohy jazyka.<\/p><\/div>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    d) Na z\u00e1klade \u00fa\u010dasti pier na artikul\u00e1cii (tvoria tzv. pern\u00fa dutinu) mo\u017eno vok\u00e1ly klasifikova\u0165 do dvoch skup\u00edn. Pri realiz\u00e1cii niektor\u00fdch samohl\u00e1skov\u00fdch fon\u00e9m zohr\u00e1vaj\u00fa pery akt\u00edvnu \u00falohu <\/strong>\u2014 doch\u00e1dza k ich zaokr\u00fahleniu a vysunutiu smerom dopredu. <\/strong>Tento artikula\u010dn\u00fd pohyb je typick\u00fd pre tzv. labializovan\u00e9 vok\u00e1ly<\/strong>, pri ktor\u00fdch sa pery v\u00fdrazne podie\u013eaj\u00fa na formovan\u00ed zvukovej kvality hl\u00e1sky. Ich zapojenie ovplyv\u0148uje akustick\u00e9 vlastnosti vok\u00e1lu, najm\u00e4 v oblasti formantovej \u0161trukt\u00fary. Zvy\u0161n\u00e9 vok\u00e1ly s\u00fa nelabializovan\u00e9.<\/p>

    Na z\u00e1klade tohto krit\u00e9ria rozli\u0161ujeme samohl\u00e1sky:<\/p>

    \u2014 labializovan\u00e9<\/strong> (zaokr\u00fahlen\u00e9): o, \u00f3, u, \u00fa, iu, \u00f4<\/em>,<\/p>

    \u2014 nelabializovan\u00e9:<\/strong> a, \u00e1, \u00e4, i, \u00ed, ia, ie<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 9. SAMOHL\u00c1SKY 9.1 Vlastnosti a klasifik\u00e1cia slovensk\u00fdch vok\u00e1lov V slovenskom jazyku, podobne ako vo v\u00e4\u010d\u0161ine in\u00fdch jazykov, rozli\u0161ujeme z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska dve z\u00e1kladn\u00e9 skupiny hl\u00e1sok \u2014 vok\u00e1ly (samohl\u00e1sky) a konsonanty (spoluhl\u00e1sky). Na rozdiel od fonologickej klasifik\u00e1cie, ktor\u00e1 vych\u00e1dza z funk\u010dn\u00fdch vlastnost\u00ed fon\u00e9m v jazykovom syst\u00e9me, fonetick\u00e1 klasifik\u00e1cia sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-12866","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12866","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12866"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12866\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13411,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12866\/revisions\/13411"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12866"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}