{"id":12897,"date":"2025-11-12T19:19:56","date_gmt":"2025-11-12T18:19:56","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12897"},"modified":"2025-11-12T19:31:21","modified_gmt":"2025-11-12T18:31:21","slug":"jazykova-kultura-9-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-9-2\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-9-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

9.2 Fonetick\u00e1 charakteristika vok\u00e1lov<\/strong>\u00a0<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska a<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska a<\/em> sa vyzna\u010duje v\u00fdrazne otvorenou artikul\u00e1ciou. Z h\u013eadiska vertik\u00e1lnej polohy jazyka ide o n\u00edzku samohl\u00e1sku, pri ktorej je jazyk spomedzi v\u0161etk\u00fdch samohl\u00e1sok v najni\u017e\u0161ej polohe v \u00fastnej dutine. T\u00e1to artikula\u010dn\u00e1 konfigur\u00e1cia umo\u017e\u0148uje \u0161irok\u00e9 otvorenie \u00fast, \u010do je sprev\u00e1dzan\u00e9 v\u00fdrazn\u00fdm otvoren\u00edm \u010de\u013euste \u2014 \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol je maxim\u00e1lne otvoren\u00fd. Z h\u013eadiska horizont\u00e1lnej polohy jazyka je klasifikovan\u00e1 ako zadn\u00e1 samohl\u00e1ska, ke\u010f\u017ee chrb\u00e1t jazyka je stiahnut\u00fd smerom dozadu, k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu. Pery s\u00fa pri artikul\u00e1cii nezaokr\u00fahlen\u00e9 a mierne roztvoren\u00e9, pri\u010dom nezohr\u00e1vaj\u00fa akt\u00edvnu \u00falohu pri formovan\u00ed zvuku. To znamen\u00e1, \u017ee je to nelabializovan\u00e1 hl\u00e1ska. Fon\u00e1cia samohl\u00e1sky a je znel\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee pri jej vyslovovan\u00ed doch\u00e1dza k vibr\u00e1cii hlasiviek. To sa t\u00fdka v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch vok\u00e1lov.\u00a0 Vzduch pr\u00fadi v\u00fdlu\u010dne cez \u00fastnu dutinu, bez nosovej rezonancie, tak\u017ee ide o nenosov\u00fa samohl\u00e1sku. Aj to je vlastnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch vok\u00e1lov. V slovenskom fonologickom syst\u00e9me m\u00e1 stabiln\u00e9 postavenie a\u00a0vyskytuje sa vo v\u0161etk\u00fdch slovn\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch, tak v inici\u00e1lnej, ako aj stredovej a fin\u00e1lnej. Jej artikul\u00e1cia je prirodzen\u00e1 a energeticky nen\u00e1ro\u010dn\u00e1.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e1<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e1<\/em> je v sloven\u010dine z\u00a0h\u013eadiska kvantity dlh\u00fdm korel\u00e1tom samohl\u00e1sky a<\/em>,\u00a0 no jej fonetick\u00e1 realiz\u00e1cia nie je len pred\u013a\u017een\u00edm trvania, ale t\u00fdka sa aj jemn\u00fdch artikula\u010dn\u00fdch odch\u00fdlok. Z h\u013eadiska z\u00e1kladn\u00fdch artikula\u010dn\u00fdch parametrov sa \u00e1<\/em> rovnako ako a<\/em> klasifikuje ako zadn\u00e1, otvoren\u00e1, nezaokr\u00fahlen\u00e1 a znel\u00e1 samohl\u00e1ska. Pri artikul\u00e1cii je jazyk umiestnen\u00fd n\u00edzko v \u00fastnej dutine, pri\u010dom jeho chrb\u00e1t je stiahnut\u00fd dozadu smerom k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu. \u010ce\u013eus\u0165 je \u0161iroko otvoren\u00e1, \u010do umo\u017e\u0148uje vo\u013en\u00fd priechod vzduchu. Pery s\u00fa nezaokr\u00fahlen\u00e9 a mierne roztvoren\u00e9, bez akt\u00edvnej artikula\u010dnej funkcie. Rozdiel oproti kr\u00e1tkej samohl\u00e1ske a<\/em> spo\u010d\u00edva predov\u0161etk\u00fdm v trvan\u00ed vokalickej f\u00e1zy. Samohl\u00e1ska \u00e1<\/em> je dlh\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee jej artikul\u00e1cia trv\u00e1 v\u00fdrazne dlh\u0161ie ne\u017e pri a<\/em>. Kr\u00e1tka samohl\u00e1ska a<\/em> trv\u00e1 pribli\u017ene 100 \u2014 150 ms, dlh\u00e1 samohl\u00e1ska \u00e1<\/em> pribli\u017ene 200 \u2014 300 ms. T\u00e1to d\u013a\u017eka je v sloven\u010dine fonematicky relevantn\u00e1, t. j. rozli\u0161uje v\u00fdznam slov (napr. pas\/p\u00e1s<\/em>, hlas\/hl\u00e1s<\/em>). V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee by\u0165 artikul\u00e1cia \u00e1<\/em> sprev\u00e1dzan\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ou artikula\u010dnou stabilitou, t. j. dlh\u0161ou f\u00e1zou rovnomern\u00e9ho postavenia artikula\u010dn\u00fdch org\u00e1nov. V d\u00f4sledku pred\u013a\u017een\u00e9ho trvania m\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00fdslovnos\u0165 \u00e1 aj mierne d\u00f4raznej\u0161ia, \u010do sa prejavuje v rytme a inton\u00e1cii v\u00fdpovede. Z h\u013eadiska fonetickej klasifik\u00e1cie je \u00e1<\/em> zadn\u00e1, n\u00edzka, nezaokr\u00fahlen\u00e1, znel\u00e1, nenosov\u00e1 a\u00a0dlh\u00e1.<\/p>

Samohl\u00e1ska e<\/strong><\/p>

Pri v\u00fdslovnosti samohl\u00e1sky e<\/em> sa jazyk z\u00a0vertik\u00e1lneho h\u013eadiska nach\u00e1dza v strednej v\u00fd\u0161ke, teda nie je ani \u00faplne n\u00edzko ako pri a<\/em>, ani vysoko ako pri i<\/em>. Horizont\u00e1lne je jazyk mierne vpredu, \u010do znamen\u00e1, \u017ee e<\/em> patr\u00ed medzi predn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri artikul\u00e1cii e<\/em> nezaokr\u00fahlen\u00e9, uvo\u013enen\u00e9, bez akt\u00edvneho zaokr\u00fah\u013eovania, \u010d\u00edm sa odli\u0161uje napr\u00edklad od samohl\u00e1sky o<\/em>. \u010ce\u013eus\u0165 je mierne otvoren\u00e1, \u010do zodpoved\u00e1 stredn\u00e9mu \u010de\u013eus\u0165ov\u00e9mu uhlu \u2014 \u00fasta nie s\u00fa ani pr\u00edli\u0161 otvoren\u00e9, ani \u00faplne zatvoren\u00e9. Z h\u013eadiska \u010fal\u0161\u00edch fonetick\u00fdch parametrov ide, tak ako pri v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch samohl\u00e1skach, o znel\u00fa a nenosov\u00fa samohl\u00e1sku, \u010do znamen\u00e1, \u017ee hlasivky pravidelne kmitaj\u00fa a v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne cez \u00fastnu dutinu. Celkovo je samohl\u00e1ska e<\/em> charakteristick\u00e1 strednou v\u00fd\u0161kou jazyka, prednou artikul\u00e1ciou, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami a miernym otvoren\u00edm \u010de\u013euste, \u010do jej dod\u00e1va jasn\u00fd a stredne otvoren\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e9<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e9<\/em> je dlh\u00fd n\u00e1protivok samohl\u00e1sky e<\/em> a v slovenskom jazyku sa vyzna\u010duj\u00fa podobn\u00fdmi artikula\u010dn\u00fdmi vlastnos\u0165ami, pri\u010dom sa odli\u0161uj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm trvan\u00edm v\u00fdslovnosti. V\u00a0sloven\u010di ne sa vyskytuje\u00a0 len v\u00a0slov\u00e1ch cudzieho p\u00f4vodu (v\u00fdnimkou je slovo dc\u00e9ra). Pri artikul\u00e1cii \u00e9<\/em> sa jazyk nach\u00e1dza v strednej v\u00fd\u0161ke, teda nie je ani \u00faplne n\u00edzko, ani vysoko, a je umiestnen\u00fd v prednej \u010dasti \u00fastnej dutiny, \u010do ju rad\u00ed medzi predn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti \u00e9<\/em> nezaokr\u00fahlen\u00e9, uvo\u013enen\u00e9, bez akt\u00edvneho zaokr\u00fah\u013eovania. \u010ce\u013eus\u0165 je mierne otvoren\u00e1, \u010do zodpoved\u00e1 stredn\u00e9mu \u010de\u013eus\u0165ov\u00e9mu uhlu \u2014 \u00fasta s\u00fa otvoren\u00e9, ale nie do\u0161iroka ako pri samohl\u00e1ske a<\/em>. V porovnan\u00ed s kr\u00e1tkym e<\/em> je \u00e9<\/em> dlh\u0161ia, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa vyslovuje s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010dasov\u00fdm trvan\u00edm, no kvalitat\u00edvne (z h\u013eadiska artikul\u00e1cie) sa nemen\u00ed. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska teda ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, predn\u00fa, stredne otvoren\u00fa a nezaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku. Stredn\u00e1 v\u00fd\u0161ka jazyka, predn\u00e1 artikul\u00e1cia, nezaokr\u00fahlene pery, mierne otvorenie \u010de\u013euste a dlh\u00e9 trvanie jej dod\u00e1vaj\u00fa jasn\u00fd, zvu\u010dn\u00fd a stabiln\u00fd vok\u00e1lny charakter.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e4<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00e4<\/em> je v sloven\u010dine \u0161pecifick\u00e1 t\u00fdm, \u017ee sa artikula\u010dne odli\u0161uje od ostatn\u00fdch vok\u00e1lov a\u00a0v\u00a0spisovnej sloven\u010dine m\u00e1 pr\u00edznak \u0161tylistick\u00e9ho variantu pre vy\u0161\u0161\u00ed \u0161t\u00fdl v\u00fdslovnosti. Nevyskytuje sa v\u00a0n\u00e1re\u010diach vo v\u0161etk\u00fdch jazykov\u00fdch makroregi\u00f3noch, okrem spisovn\u00e9ho jazyka, je typick\u00e1\u00a0 len pre stredn\u00fa sloven\u010dinu, pri\u010dom aj tam sa jej v\u00fdslovnos\u0165 m\u00f4\u017ee region\u00e1lne l\u00ed\u0161i\u0165. V \u0161tandardnej v\u00fdslovnosti, a\u00a0to dominantne vo vy\u0161\u0161om \u0161t\u00fdle,\u00a0 sa \u00e4<\/em> vyslovuje ako predn\u00e1, n\u00edzka, nezaokr\u00fahlen\u00e1 samohl\u00e1ska, podobn\u00e1 samohl\u00e1ske [\u00e6] v medzin\u00e1rodnej fonetickej abecede (IPA), ktor\u00e1 sa vyskytuje napr\u00edklad v anglickom slove cat<\/em>.\u00a0 Pri artikul\u00e1cii \u00e4<\/em> je jazyk n\u00edzko polo\u017een\u00fd, podobne ako pri samohl\u00e1ske a<\/em>, ale z\u00e1rove\u0148 posunut\u00fd dopredu, \u010d\u00edm sa \u00e4<\/em> rad\u00ed medzi predn\u00e9 samohl\u00e1sky. \u010ce\u013eus\u0165 je ve\u013emi otvoren\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol je ve\u013ek\u00fd \u2014 \u00fasta s\u00fa zna\u010dne otvoren\u00e9. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti \u00e4<\/em> nezaokr\u00fahlen\u00e9, uvo\u013enen\u00e9, bez akt\u00edvneho zaokr\u00fah\u013eovania. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, predn\u00fa, n\u00edzku a nezaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku. Celkovo je samohl\u00e1ska \u00e4<\/em> charakteristick\u00e1 n\u00edzkou v\u00fd\u0161kou jazyka, prednou artikul\u00e1ciou, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami a ve\u013ek\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom, \u010do jej dod\u00e1va \u0161pecifick\u00fd zvukov\u00fd charakter, zna\u010dne odli\u0161n\u00fd od ostatn\u00fdch slovensk\u00fdch samohl\u00e1sok.<\/p>

Samohl\u00e1ska i<\/strong><\/p>

Pri jej artikul\u00e1cii sa jazyk nach\u00e1dza vo vysokej (hornej) polohe, pri\u010dom jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 (\u0161pi\u010dka a chrb\u00e1t) sa pribli\u017euje k tvrd\u00e9mu podnebiu. V\u010faka tejto polohe sa i<\/em> zara\u010fuje medzi vysok\u00e9 predn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti nezaokr\u00fahlen\u00e9, mierne roztiahnut\u00e9 do str\u00e1n, \u010do je typick\u00e9 pre predn\u00e9 samohl\u00e1sky. \u010ce\u013eus\u0165 je pri artikul\u00e1cii len slabo otvoren\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol je mal\u00fd \u2014 \u00fasta s\u00fa len mierne pootvoren\u00e9. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, predn\u00fa, vysok\u00fa a nezaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku. Celkovo je samohl\u00e1ska i<\/em> charakteristick\u00e1 vysokou polohou jazyka, prednou artikul\u00e1ciou, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mal\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a kr\u00e1tkym trvan\u00edm, \u010do jej dod\u00e1va jasn\u00fd, ostr\u00fd a tenk\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00ed<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00ed<\/em> je dlh\u00fd korel\u00e1t kr\u00e1tkej samohl\u00e1sky i<\/em>. Pri jej artikul\u00e1cii sa jazyk nach\u00e1dza vo vysokej (hornej) polohe, pri\u010dom jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 sa v\u00fdrazne pribli\u017euje k tvrd\u00e9mu podnebiu. V\u010faka tejto polohe sa \u00ed<\/em> zara\u010fuje medzi vysok\u00e9 predn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti \u00ed<\/em> nezaokr\u00fahlen\u00e9 a mierne roztiahnut\u00e9 do str\u00e1n, \u010do je typick\u00e9 pre predn\u00e9 samohl\u00e1sky. \u010ce\u013eus\u0165 je m\u00e1lo otvoren\u00e1, \u010d\u00edm vznik\u00e1 mal\u00fd \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol \u2014 \u00fasta s\u00fa len mierne pootvoren\u00e9, ke\u010f\u017ee jazyk je vysoko zdvihnut\u00fd. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, predn\u00fa, vysok\u00fa,\u00a0 nezaokr\u00fahlen\u00fa a\u00a0dlh\u00fa samohl\u00e1sku. Celkovo je samohl\u00e1ska \u00ed<\/em> charakteristick\u00e1 vysokou polohou jazyka, prednou artikul\u00e1ciou, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mal\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a dlh\u00fdm trvan\u00edm, \u010do jej dod\u00e1va jasn\u00fd, ostr\u00fd a prenikav\u00fd zvukov\u00fd charakter, \u010dasto sp\u00e1jan\u00fd s expres\u00edvnos\u0165ou alebo d\u00f4razom v re\u010di.<\/p>

Samohl\u00e1ska o<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska o<\/em> je v slovenskom jazyku stredn\u00e1 zadn\u00e1 samohl\u00e1ska, ktor\u00e1 sa vyzna\u010duje charakteristickou artikul\u00e1ciou. Pri jej v\u00fdslovnosti sa jazyk nach\u00e1dza v strednej v\u00fd\u0161ke, teda nie je ani \u00faplne n\u00edzko, ani vysoko, a z\u00e1rove\u0148 je posunut\u00fd dozadu smerom k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu, \u010do ju rad\u00ed medzi zadn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery zohr\u00e1vaj\u00fa pri artikul\u00e1cii o<\/em> v\u00fdrazn\u00fa \u00falohu \u2014 s\u00fa zaokr\u00fahlen\u00e9, \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra typick\u00fd kruhov\u00fd otvor. T\u00e1to zaokr\u00fahlenos\u0165 (bilabi\u00e1lnos\u0165) pier je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch rozli\u0161ovac\u00edch znakov oproti nezaokr\u00fahlen\u00fdm samohl\u00e1skam, ako s\u00fa e<\/em> alebo i<\/em>. \u010ce\u013eus\u0165 je pri v\u00fdslovnosti o<\/em> mierne otvoren\u00e1, \u010do zodpoved\u00e1 stredn\u00e9mu \u010de\u013eus\u0165ov\u00e9mu uhlu \u2014 \u00fasta s\u00fa otvoren\u00e9, ale nie do\u0161iroka. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, zadn\u00fa, stredne otvoren\u00fa a zaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku s kr\u00e1tkym trvan\u00edm. Celkovo je samohl\u00e1ska o<\/em> charakteristick\u00e1 strednou v\u00fd\u0161kou jazyka, zadnou artikul\u00e1ciou, zaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, stredn\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a kr\u00e1tkym trvan\u00edm, \u010do jej dod\u00e1va pln\u00fd, zaoblen\u00fd a tmav\u0161\u00ed zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00f3<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00f3<\/em> je dlh\u00e1 zadn\u00e1 stredn\u00e1 zaokr\u00fahlen\u00e1 samohl\u00e1ska, ktor\u00e1 je dlh\u00fdm korel\u00e1tom kr\u00e1tkeho o<\/em>. Vyskytuje sa len v\u00a0slov\u00e1ch cudzieho p\u00f4vodu. Vyzna\u010duje sa rovnak\u00fdmi artikula\u010dn\u00fdmi vlastnos\u0165ami ako o<\/em>, pri\u010dom sa odli\u0161uje predov\u0161etk\u00fdm dlh\u0161\u00edm trvan\u00edm v\u00fdslovnosti, \u010do jej dod\u00e1va v\u00e4\u010d\u0161iu zvukov\u00fa intenzitu a v\u00fdraznos\u0165. Pri artikul\u00e1cii \u00f3<\/em> sa jazyk nach\u00e1dza v strednej v\u00fd\u0161ke, teda nie je ani \u00faplne n\u00edzko, ani vysoko, a je posunut\u00fd dozadu smerom k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu, \u010d\u00edm sa \u00f3<\/em> zara\u010fuje medzi zadn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00e9, \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra typick\u00fd kruhov\u00fd otvor, ktor\u00fd je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre spr\u00e1vnu artikul\u00e1ciu tejto samohl\u00e1sky.<\/p>

Samohl\u00e1ska u<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska u<\/em> je jednou z piatich z\u00e1kladn\u00fdch kr\u00e1tkych samohl\u00e1sok v sloven\u010dine a patr\u00ed medzi vysok\u00e9 zadn\u00e9 zaokr\u00fahlen\u00e9 samohl\u00e1sky. Pri jej artikul\u00e1cii sa jazyk nach\u00e1dza vo vysokej (hornej) polohe, pri\u010dom jeho zadn\u00e1 \u010das\u0165 sa pribli\u017euje k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu. T\u00e1to poloha jazyka ju rad\u00ed medzi zadn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery zohr\u00e1vaj\u00fa pri v\u00fdslovnosti u<\/em> v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu \u2014 s\u00fa v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00e9 a vysunut\u00e9 dopredu, \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra typick\u00fd kruhov\u00fd otvor. T\u00e1to zaokr\u00fahlenos\u0165 je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch znakov, ktor\u00fdmi sa u<\/em> odli\u0161uje od predn\u00fdch nezaokr\u00fahlen\u00fdch samohl\u00e1sok ako i<\/em> \u010di e<\/em>. \u010ce\u013eus\u0165 je pri artikul\u00e1cii u<\/em> m\u00e1lo otvoren\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol je mal\u00fd \u2014 \u00fasta s\u00fa len mierne pootvoren\u00e9. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, nenosov\u00fa, zadn\u00fa, vysok\u00fa a zaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku s kr\u00e1tkym trvan\u00edm. Celkovo je samohl\u00e1ska u<\/em> charakteristick\u00e1 vysokou polohou jazyka, zadnou artikul\u00e1ciou, v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mal\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a kr\u00e1tkym trvan\u00edm, \u010do jej dod\u00e1va tmav\u00fd, hlbok\u00fd a kompaktn\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Samohl\u00e1ska \u00fa<\/strong><\/p>

Samohl\u00e1ska \u00fa<\/em> je dlh\u00e1 zadn\u00e1 vysok\u00e1 zaokr\u00fahlen\u00e1 samohl\u00e1ska, dlh\u00fd korel\u00e1t kr\u00e1tkeho u<\/em>. Vyzna\u010duje sa rovnak\u00fdmi artikula\u010dn\u00fdmi vlastnos\u0165ami ako u<\/em>, pri\u010dom sa odli\u0161uje predov\u0161etk\u00fdm dlh\u0161\u00edm trvan\u00edm v\u00fdslovnosti, \u010do jej dod\u00e1va v\u00e4\u010d\u0161iu zvukov\u00fa intenzitu a d\u00f4raz. Pri artikul\u00e1cii \u00fa<\/em> sa jazyk nach\u00e1dza vo vysokej (hornej) polohe, pri\u010dom jeho zadn\u00e1 \u010das\u0165 sa pribli\u017euje k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu. T\u00e1to poloha zara\u010fuje \u00fa<\/em> medzi zadn\u00e9 samohl\u00e1sky. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00e9 a vysunut\u00e9 dopredu, \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra typick\u00fd kruhov\u00fd otvor, ktor\u00fd je nevyhnutn\u00fd pre spr\u00e1vnu artikul\u00e1ciu tejto samohl\u00e1sky. \u010ce\u013eus\u0165 je pri v\u00fdslovnosti \u00fa<\/em> m\u00e1lo otvoren\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol je mal\u00fd \u2014 \u00fasta s\u00fa len mierne pootvoren\u00e9, ke\u010f\u017ee jazyk je vysoko zdvihnut\u00fd. V porovnan\u00ed s kr\u00e1tkym u<\/em> je \u00fa<\/em> dlh\u0161ia, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa vyslovuje s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010dasov\u00fdm trvan\u00edm, bez zmeny kvalitat\u00edvnych artikula\u010dn\u00fdch parametrov. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska ide o znel\u00fa, or\u00e1lnu, zadn\u00fa, vysok\u00fa a zaokr\u00fahlen\u00fa samohl\u00e1sku s dlh\u00fdm trvan\u00edm. Celkovo je samohl\u00e1ska \u00fa<\/em> charakteristick\u00e1 vysokou polohou jazyka, zadnou artikul\u00e1ciou, v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mal\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a dlh\u00fdm trvan\u00edm, \u010do jej dod\u00e1va tmav\u00fd, hlbok\u00fd a zvu\u010dn\u00fd charakter, \u010dasto vyu\u017e\u00edvan\u00fd na vyjadrenie d\u00f4razu, em\u00f3cie alebo expresivity v re\u010di.<\/p>

Diftong ia<\/strong><\/p>

Dvojhl\u00e1ska ia<\/em> v sloven\u010dine predstavuje spojenie dvoch samohl\u00e1skov\u00fdch prvkov \u2014 i<\/em> a a<\/em> \u2014 ktor\u00e9 sa vyslovuj\u00fa v jednej slabike ako jeden zvukov\u00fd celok. Ide o klesav\u00fa dvojhl\u00e1sku, \u010do znamen\u00e1, \u017ee v\u00fdslovnos\u0165 sa za\u010d\u00edna na vy\u0161\u0161ej artikula\u010dnej poz\u00edcii (i<\/em>) a postupne kles\u00e1 smerom k ni\u017e\u0161ej (a<\/em>). Na za\u010diatku v\u00fdslovnosti je jazyk vysoko zdvihnut\u00fd a posunut\u00fd dopredu, pri\u010dom sa jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 pribli\u017euje k tvrd\u00e9mu podnebiu \u2014 to zodpoved\u00e1 artikul\u00e1cii samohl\u00e1sky i<\/em>. Potom sa jazyk pres\u00fava dozadu a nadol, smerom ku kore\u0148u jazyka, \u010d\u00edm sa dosahuje artikula\u010dn\u00e1 poloha samohl\u00e1sky a<\/em>. Pery s\u00fa po\u010das v\u00fdslovnosti nezaokr\u00fahlen\u00e9. Na za\u010diatku s\u00fa mierne roztiahnut\u00e9 do str\u00e1n (ako pri i<\/em>), nesk\u00f4r sa uvo\u013e\u0148uj\u00fa (ako pri a<\/em>), no nedoch\u00e1dza k ich zaokr\u00fahleniu. \u010ce\u013eus\u0165 je m\u00e1lo otvoren\u00e1 pri i<\/em>, no pri prechode k a<\/em> sa v\u00fdrazne otv\u00e1ra, \u010d\u00edm vznik\u00e1 zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00faci sa \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol. Z akustick\u00e9ho h\u013eadiska je ia<\/em> znel\u00e1 \u2014 hlasivky vibruj\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti \u2014 a nenosov\u00e1, ke\u010f\u017ee v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne \u00fastnou dutinou. Dvojhl\u00e1ska m\u00e1 dlh\u0161ie trvanie ne\u017e jednoduch\u00e9 samohl\u00e1sky, ke\u010f\u017ee zah\u0155\u0148a dva vokalick\u00e9 prvky vysloven\u00e9 v jednej slabike. Celkovo je dvojhl\u00e1ska ia<\/em> charakteristick\u00e1 prechodom z vysokej prednej do n\u00edzkej zadnej polohy jazyka, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00facim sa \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a plynul\u00fdm, klesav\u00fdm priebehom artikul\u00e1cie, \u010do jej dod\u00e1va m\u00e4kk\u00fd, melodick\u00fd a dynamick\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

\u00a0DvojhI\u00e1ska ie<\/strong><\/p>

Dvojhl\u00e1ska ie<\/em> v sloven\u010dine predstavuje spojenie dvoch samohl\u00e1skov\u00fdch prvkov \u2014 i<\/em> a e<\/em> \u2014 ktor\u00e9 sa vyslovuj\u00fa v jednej slabike ako jeden zvukov\u00fd celok. Ide o klesav\u00fa dvojhl\u00e1sku, pri ktorej sa v\u00fdslovnos\u0165 za\u010d\u00edna na vy\u0161\u0161ej artikula\u010dnej poz\u00edcii (i<\/em>) a postupne kles\u00e1 smerom k ni\u017e\u0161ej (e<\/em>). Na za\u010diatku v\u00fdslovnosti je jazyk vysoko zdvihnut\u00fd a posunut\u00fd dopredu, pri\u010dom sa jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 pribli\u017euje k tvrd\u00e9mu podnebiu \u2014 to zodpoved\u00e1 artikul\u00e1cii samohl\u00e1sky i<\/em>. Potom sa jazyk mierne zni\u017euje, pri\u010dom zost\u00e1va v prednej \u010dasti \u00fastnej dutiny, \u010d\u00edm sa dosahuje artikula\u010dn\u00e1 poloha samohl\u00e1sky e<\/em>. Tento prechod medzi dvoma predn\u00fdmi samohl\u00e1skami vytv\u00e1ra plynul\u00fd, klesav\u00fd priebeh dvojhl\u00e1sky ie<\/em>. Pery s\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti nezaokr\u00fahlen\u00e9. Na za\u010diatku s\u00fa mierne roztiahnut\u00e9 do str\u00e1n (ako pri i<\/em>), nesk\u00f4r sa uvo\u013e\u0148uj\u00fa (ako pri e<\/em>), no nedoch\u00e1dza k ich zaokr\u00fahleniu. \u010ce\u013eus\u0165 je pri v\u00fdslovnosti i<\/em> m\u00e1lo otvoren\u00e1, pri prechode k e<\/em> sa mierne otv\u00e1ra, \u010d\u00edm vznik\u00e1 stredn\u00fd \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol. Z akustick\u00e9ho h\u013eadiska je ie<\/em> znel\u00e1 \u2014 hlasivky vibruj\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti \u2014 a or\u00e1lna, ke\u010f\u017ee v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne \u00fastnou dutinou. Dvojhl\u00e1ska m\u00e1 dlh\u0161ie trvanie ne\u017e jednoduch\u00e9 samohl\u00e1sky, ke\u010f\u017ee zah\u0155\u0148a dva vokalick\u00e9 prvky vysloven\u00e9 v jednej slabike. Celkovo je dvojhl\u00e1ska ie<\/em> charakteristick\u00e1 prechodom z vysokej do strednej polohy jazyka, prednou artikul\u00e1ciou, nezaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mierne sa zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00facim \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a plynul\u00fdm, klesav\u00fdm priebehom artikul\u00e1cie, \u010do jej dod\u00e1va jasn\u00fd, m\u00e4kk\u00fd a melodick\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Dvojhl\u00e1ska iu <\/strong><\/p>

Dvojhl\u00e1ska iu<\/em> je spojen\u00edm dvoch samohl\u00e1skov\u00fdch prvkov \u2014 i<\/em> a u<\/em> \u2014 ktor\u00e9 sa vyslovuj\u00fa v jednej slabike ako jeden zvukov\u00fd celok. Ide o klesav\u00fa dvojhl\u00e1sku, pri ktorej v\u00fdslovnos\u0165 za\u010d\u00edna na vy\u0161\u0161ej artikula\u010dnej poz\u00edcii (i<\/em>) a postupne kles\u00e1 smerom k ni\u017e\u0161ej (u<\/em>). Na za\u010diatku v\u00fdslovnosti je jazyk vysoko zdvihnut\u00fd a posunut\u00fd dopredu, pri\u010dom sa jeho predn\u00e1 \u010das\u0165 pribli\u017euje k tvrd\u00e9mu podnebiu \u2014 to zodpoved\u00e1 artikul\u00e1cii samohl\u00e1sky i<\/em>. Potom sa jazyk pres\u00fava dozadu, pri\u010dom si zachov\u00e1va vysok\u00fa polohu, \u010d\u00edm sa dosahuje artikula\u010dn\u00e1 poz\u00edcia samohl\u00e1sky u<\/em>. Tento prechod z prednej vysokej polohy do zadnej vysokej polohy vytv\u00e1ra charakteristick\u00fd klesav\u00fd priebeh dvojhl\u00e1sky iu<\/em>. Pery s\u00fa pri v\u00fdslovnosti iu<\/em> nezaokr\u00fahlen\u00e9 na za\u010diatku (pri i<\/em>), no pri prechode k u<\/em> sa v\u00fdrazne zaokr\u00fah\u013euj\u00fa a vys\u00favaj\u00fa dopredu, \u010do je typick\u00e9 pre artikul\u00e1ciu zadn\u00fdch samohl\u00e1sok. \u010ce\u013eus\u0165 je po\u010das v\u00fdslovnosti m\u00e1lo otvoren\u00e1, pri\u010dom \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol zost\u00e1va mal\u00fd, ke\u010f\u017ee obe zlo\u017eky dvojhl\u00e1sky s\u00fa vysok\u00e9 samohl\u00e1sky.<\/p>

Z akustick\u00e9ho h\u013eadiska je iu<\/em> znel\u00e1 \u2014 hlasivky vibruj\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti \u2014 a or\u00e1lna, ke\u010f\u017ee v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne \u00fastnou dutinou. Dvojhl\u00e1ska m\u00e1 dlh\u0161ie trvanie ne\u017e jednoduch\u00e9 samohl\u00e1sky, ke\u010f\u017ee zah\u0155\u0148a dva vokalick\u00e9 prvky vysloven\u00e9 v jednej slabike. Celkovo je dvojhl\u00e1ska iu<\/em> charakteristick\u00e1 prechodom z vysokej prednej do vysokej zadnej polohy jazyka, zmenou postavenia pier z nezaokr\u00fahlen\u00fdch na zaokr\u00fahlen\u00e9, mal\u00fdm \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a plynul\u00fdm, klesav\u00fdm priebehom artikul\u00e1cie, \u010do jej dod\u00e1va kompaktn\u00fd, zvu\u010dn\u00fd a dynamick\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>

Diftong \u00f4<\/strong><\/p>

Dvojhl\u00e1ska \u00f4 je klesav\u00e1 dvojhl\u00e1ska, pri ktorej sa v\u00fdslovnos\u0165 za\u010d\u00edna na vy\u0161\u0161ej artikula\u010dnej poz\u00edcii (u<\/em>) a postupne kles\u00e1 smerom k ni\u017e\u0161ej (o<\/em>). Na za\u010diatku v\u00fdslovnosti je jazyk vysoko zdvihnut\u00fd a posunut\u00fd dozadu, pri\u010dom sa jeho zadn\u00e1 \u010das\u0165 pribli\u017euje k m\u00e4kk\u00e9mu podnebiu \u2014 to zodpoved\u00e1 artikul\u00e1cii samohl\u00e1sky u<\/em>. N\u00e1sledne sa jazyk mierne zni\u017euje, pri\u010dom zost\u00e1va v zadnej \u010dasti \u00fastnej dutiny, \u010d\u00edm sa dosahuje artikula\u010dn\u00e1 poloha samohl\u00e1sky o<\/em>. Tento prechod medzi dvoma zadn\u00fdmi samohl\u00e1skami vytv\u00e1ra plynul\u00fd, klesav\u00fd priebeh dvojhl\u00e1sky \u00f4<\/em>. Pery s\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00e9. Na za\u010diatku (u<\/em>) s\u00fa pery silne vysunut\u00e9 dopredu, pri prechode k o<\/em> sa mierne uvo\u013e\u0148uj\u00fa, no zaokr\u00fahlenos\u0165 zost\u00e1va zachovan\u00e1. \u010ce\u013eus\u0165 je pri v\u00fdslovnosti u<\/em> m\u00e1lo otvoren\u00e1, pri prechode k o<\/em> sa mierne otv\u00e1ra, \u010d\u00edm vznik\u00e1 stredn\u00fd \u010de\u013eus\u0165ov\u00fd uhol. Z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska je \u00f4<\/em> znel\u00e1 \u2014 hlasivky vibruj\u00fa po\u010das celej v\u00fdslovnosti \u2014 a or\u00e1lna, ke\u010f\u017ee v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad vzduchu prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne \u00fastnou dutinou. Dvojhl\u00e1ska m\u00e1 dlh\u0161ie trvanie ne\u017e jednoduch\u00e9 samohl\u00e1sky, ke\u010f\u017ee zah\u0155\u0148a dva vokalick\u00e9 prvky vysloven\u00e9 v jednej slabike. Celkovo je dvojhl\u00e1ska \u00f4<\/em> charakteristick\u00e1 prechodom z vysokej do strednej polohy jazyka, zadnou artikul\u00e1ciou, v\u00fdrazne zaokr\u00fahlen\u00fdmi perami, mierne sa zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00facim \u010de\u013eus\u0165ov\u00fdm uhlom a plynul\u00fdm, klesav\u00fdm priebehom artikul\u00e1cie, \u010do jej dod\u00e1va pln\u00fd, zaoblen\u00fd a zvu\u010dn\u00fd zvukov\u00fd charakter.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 9.2 Fonetick\u00e1 charakteristika vok\u00e1lov\u00a0 Samohl\u00e1ska a Samohl\u00e1ska a sa vyzna\u010duje v\u00fdrazne otvorenou artikul\u00e1ciou. Z h\u013eadiska vertik\u00e1lnej polohy jazyka ide o n\u00edzku samohl\u00e1sku, pri ktorej je jazyk spomedzi v\u0161etk\u00fdch samohl\u00e1sok v najni\u017e\u0161ej polohe v \u00fastnej dutine. T\u00e1to artikula\u010dn\u00e1 konfigur\u00e1cia umo\u017e\u0148uje \u0161irok\u00e9 otvorenie \u00fast, \u010do je sprev\u00e1dzan\u00e9 v\u00fdrazn\u00fdm otvoren\u00edm \u010de\u013euste […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-12897","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12897","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12897"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12897\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12917,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12897\/revisions\/12917"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12897"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}