{"id":12911,"date":"2025-11-12T19:29:28","date_gmt":"2025-11-12T18:29:28","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12911"},"modified":"2025-11-22T11:17:15","modified_gmt":"2025-11-22T10:17:15","slug":"jazykova-kultura-9-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-9-3\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-9-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

9.3 V\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1sok a dvojhl\u00e1sok<\/strong><\/p>

V\u00fdslovnos\u0165 slovensk\u00fdch samohl\u00e1sok zah\u0155\u0148a viacer\u00e9 fonetick\u00e9 javy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu vies\u0165 k v\u00fdslovnostn\u00fdm \u0165a\u017ekostiam, ba a\u017e k chyb\u00e1m. K najproblematickej\u0161\u00edm javom patria najm\u00e4 tieto:<\/p>

\u2014 v\u00fdslovnos\u0165 kr\u00e1tkych a dlh\u00fdch samohl\u00e1sok,<\/p>

\u2014 v\u00fdskyt a v\u00fdslovnos\u0165 r\u00e1zu,<\/p>

\u2014 v\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn,<\/p>

\u2014 v\u00fdslovnos\u0165 dvojhl\u00e1sok.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u00fdslovnos\u0165 kr\u00e1tkych a dlh\u00fdch samohl\u00e1sok<\/strong><\/p>

a) Nosov\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 (nazaliz\u00e1cia) samohl\u00e1sok<\/strong><\/p>

Ako u\u017e bolo uveden\u00e9, slovensk\u00fd jazyk neobsahuje nosov\u00e9 samohl\u00e1sky, a preto sa ich nosov\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 pova\u017euje za ortoepick\u00fa chybu. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj o re\u010dov\u00fa chybu podmienen\u00fa fyziologicky. Nazaliz\u00e1cia samohl\u00e1sok sa naj\u010dastej\u0161ie vyskytuje v okol\u00ed nosov\u00fdch spoluhl\u00e1sok m, n, \u0148 <\/strong>\u2014 napr\u00edklad v slov\u00e1ch ako <\/strong>m\u00e1, mama, manko, m\u00e1mi\u0165, n\u00e1mestie, nomenklat\u00fara.<\/strong><\/em><\/p>

K t\u00fdmto ortoepick\u00fdm odch\u00fdlkam doch\u00e1dza v d\u00f4sledku nedostato\u010dnej \u010dinnosti m\u00e4kk\u00e9ho podnebia zakon\u010den\u00e9ho \u010dap\u00edkom. Ten pred\u010dasne op\u00fa\u0161\u0165a z\u00e1verov\u00e9 postavenie pred nosovou spoluhl\u00e1skou, pr\u00edpadne ho zauj\u00edma oneskorene po nej. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch medzi dvoma nosov\u00fdmi spoluhl\u00e1skami v\u00f4bec nedoch\u00e1dza k n\u00e1vratu do z\u00e1verov\u00e9ho postavenia. Miera nazaliz\u00e1cie z\u00e1vis\u00ed od ve\u013ekosti podnebnohltanov\u00e9ho priechodu, ktor\u00fd vznik\u00e1 spusten\u00edm m\u00e4kk\u00e9ho podnebia do \u00fastnej dutiny <\/strong>\u2014 \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra chybn\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165.<\/strong><\/p>

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed sklon k nazaliz\u00e1cii maj\u00fa n\u00edzke samohl\u00e1sky <\/strong>a, \u00e1<\/em>, v men\u0161ej miere stredn\u00e9 samohl\u00e1sky <\/strong>o, \u00f3, e, \u00e9<\/em>. Nazaliz\u00e1cia sa v\u00fdraznej\u0161ie prejavuje pri dlh\u00fdch samohl\u00e1skach ne\u017e pri kr\u00e1tkych. Nosov\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 slovensk\u00fdch samohl\u00e1sok predstavuje n\u00e1padn\u00fa ortoepick\u00fa <\/strong>\u2014 presnej\u0161ie ortofonick\u00fa <\/strong>\u2014 chybu, ktor\u00e1 je kombinat\u00f3rne podmienen\u00e1. Jej predch\u00e1dzaniu napom\u00e1ha d\u00f4sledn\u00e1 a zrete\u013en\u00e1 artikul\u00e1cia, ako aj energickej\u0161ia pr\u00e1ca artikula\u010dn\u00fdch org\u00e1nov.<\/strong><\/p>

\u00a0<\/strong>b) Labializ\u00e1cia samohl\u00e1sok<\/strong><\/p>

V\u00a0dom\u00e1cich slov\u00e1ch\u00a0 (vr\u00e1tane citosloviec) sa vyskytuj\u00fa labializovan\u00e9 samohl\u00e1sky o, \u00f3, u, \u00fa<\/em>. V cudz\u00edch slov\u00e1ch sa m\u00f4\u017eu vyskytn\u00fa\u0165 aj samohl\u00e1sky \u00f6, \u00fc, \u0151, \u0171<\/em>. Ako u\u017e bolo uveden\u00e9, pri ich v\u00fdslovnosti sa pery vys\u00favaj\u00fa dopredu a zaokr\u00fah\u013euj\u00fa, \u010do sp\u00f4sobuje ich tmav\u0161ie zvukov\u00e9 zafarbenie. Ak sa v\u0161ak pery zaokr\u00fahlia aj pri v\u00fdslovnosti in\u00fdch samohl\u00e1sok, doch\u00e1dza k ich ne\u017eiaducemu zafarbeniu \u2014 teda k labializ\u00e1cii, ktor\u00e1 je v rozpore s normou spisovnej v\u00fdslovnosti. T\u00e1to v\u00fdslovnostn\u00e1 chyba sa naj\u010dastej\u0161ie pozoruje pri samohl\u00e1ske a<\/em>, napr\u00edklad v oblasti Gemera pod vplyvom n\u00e1re\u010dia alebo na juhu Slovenska v d\u00f4sledku vplyvu ma\u010farsk\u00e9ho jazykov\u00e9ho prostredia. Napr\u00edklad \u013dudov\u00edt Nov\u00e1k (1935, s. 46) navrhuje nasledovn\u00fd postup na odstr\u00e1nenie labializ\u00e1cie samohl\u00e1sky a<\/em>:<\/p>

  1. Vedome vyslov\u00edme labializovan\u00e9 a<\/em>.<\/li>
  2. Jazyk posunieme dopredu.<\/li>
  3. Pery oddialime od seba.<\/li>
  4. V\u00fdsledkom je neutr\u00e1lne, nelabializovan\u00e9 slovensk\u00e9 a<\/em>.<\/li><\/ol>

    c) Otvorenos\u0165 a zatvorenos\u0165 samohl\u00e1sok<\/strong><\/p>

    Ide o menej frekventovan\u00fa v\u00fdslovnostn\u00fa chybu, ktor\u00e1 s\u00favis\u00ed s tzv. otvorenos\u0165ou a zatvorenos\u0165ou samohl\u00e1sok. Otvorenos\u0165 vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f sa jazyk nach\u00e1dza ni\u017e\u0161ie ne\u017e v neutr\u00e1lnom postaven\u00ed a \u00fasta s\u00fa v\u00fdraznej\u0161ie otvoren\u00e9. Naopak, zatvorenos\u0165 nast\u00e1va pri vy\u0161\u0161ej polohe jazyka a viac uzavret\u00fdch \u00fastach. Z ortofonick\u00e9ho h\u013eadiska s\u00fa slovensk\u00e9 samohl\u00e1sky neutr\u00e1lne \u2014 nevyzna\u010duj\u00fa sa ani v\u00fdraznou otvorenos\u0165ou, ani zatvorenos\u0165ou. K naj\u010dastej\u0161\u00edm deform\u00e1ci\u00e1m v\u00fdslovnosti v d\u00f4sledku otv\u00e1rania alebo zatv\u00e1rania doch\u00e1dza pri samohl\u00e1skach e, \u00e9, o, \u00f3<\/em>, ktor\u00e9 zauj\u00edmaj\u00fa stredn\u00e9 postavenie. Zatvoren\u00e9 varianty \u00e9<\/em> a \u00f3<\/em> sa vyskytuj\u00fa napr\u00edklad v ipe\u013eskom n\u00e1re\u010d\u00ed, pri\u010dom v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch ide o vplyv ma\u010farsk\u00e9ho jazykov\u00e9ho prostredia. Zatvoren\u00e9 \u00e9<\/em> m\u00e1 n\u00e1dych \u00ed<\/em>, zatvoren\u00e9 \u00f3<\/em> zasa n\u00e1dych \u00fa<\/em>. Naopak, otvoren\u00e9 varianty e, o, \u00e9, \u00f3<\/em> svoj\u00edm zvukov\u00fdm zafarben\u00edm pripom\u00ednaj\u00fa samohl\u00e1sku a<\/em>.<\/strong><\/p>

    d) V\u00fdslovnos\u0165 kr\u00e1tkych a dlh\u00fdch samohl\u00e1sok<\/strong><\/p>

    Rozdiel v trvan\u00ed je jedn\u00fdm z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch rozli\u0161ovac\u00edch znakov medzi slovensk\u00fdmi kr\u00e1tkymi a dlh\u00fdmi samohl\u00e1skami. Na rozdiel od in\u00fdch fonetick\u00fdch vlastnost\u00ed vok\u00e1lov je tento rozdiel aj sluchovo v\u00fdraznej\u0161\u00ed. Dlh\u00e9 samohl\u00e1sky trvaj\u00fa pribli\u017ene dvakr\u00e1t dlh\u0161ie ne\u017e kr\u00e1tke, hoci ich skuto\u010dn\u00e1 d\u013a\u017eka z\u00e1vis\u00ed od viacer\u00fdch faktorov:<\/p>

    • od tempa re\u010di \u2014 pri r\u00fdchlej\u0161om tempe sa d\u013a\u017eka samohl\u00e1sok skracuje,<\/li>
    • od d\u013a\u017eky slova \u2014 v dlh\u0161\u00edch slov\u00e1ch sa dlh\u00e9 samohl\u00e1sky \u010dasto skracuj\u00fa,<\/li>
    • od polohy samohl\u00e1sky v slove \u2014 na konci slova alebo po inej dlhej slabike sa dlh\u00e9 samohl\u00e1sky skracuj\u00fa (n\u00e1dhern\u00e9ho, otv\u00e1raj\u00fa<\/em>).<\/li><\/ul>

      Skracovanie dlh\u00fdch samohl\u00e1sok sa \u010dasto vyskytuje v z\u00e1men\u00e1ch a v slov\u00e1ch funguj\u00facich ako spojky \u010di \u010dastice (ktor\u00e9, ktor\u00fa, ktor\u00e1, ak\u00fd, ak\u00e1, ak\u00e9, ak\u00e9mu, s\u00edce<\/em>), ako aj v ust\u00e1len\u00fdch v\u00fdrazoch typu dobr\u00e9 r\u00e1no, dobr\u00fd ve\u010der, dobr\u00fd de\u0148, dobr\u00fa noc, vesel\u00e9 Vianoce a\u00a0\u0161\u0165astn\u00fd nov\u00fd rok<\/em> a pod. Ide o z\u00e1va\u017en\u00fa ortoepick\u00fa chybu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vies\u0165 a\u017e k naru\u0161eniu dorozumievania, ke\u010f\u017ee kvantita m\u00e1 v sloven\u010dine funk\u010dn\u00fd v\u00fdznam (napr. pich\u00e1 \u2014 p\u00fdcha, kola \u2014 kol\u00e1, rad \u2014 r\u00e1d, mame \u2014 m\u00e1me, bude \u2014 b\u00fade, dobre \u2014 dobr\u00e9, zast\u00e1vka \u2014 z\u00e1stavka<\/em>).<\/p>

      Za ortoepick\u00fa a ortofonick\u00fa chybu sa pova\u017euje aj v\u00fdslovnos\u0165 tzv. polodlh\u00fdch samohl\u00e1sok \u2013 teda skracovanie dlh\u00fdch a predl\u017eovanie kr\u00e1tkych vok\u00e1lov, \u010d\u00edm vznik\u00e1 ak\u00fdsi medzi\u010dl\u00e1nok. Tento jav sa naj\u010dastej\u0161ie objavuje v koncov\u00fdch slabik\u00e1ch slov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      Pozn\u00e1mka<\/strong><\/p>

      Na v\u00fdskyt t\u00fdchto ch\u00fdb v kvantite treba d\u00e1va\u0165 pozor najm\u00e4 pod vplyvom v\u00fdchodoslovensk\u00e9ho n\u00e1re\u010dia<\/strong>, v ktorom sa kvantita v\u00f4bec nevyskytuje. Odch\u00fdlky od spisovnej v\u00fdslovnosti s\u00fa v\u0161ak pr\u00edtomn\u00e9 aj v z\u00e1padoslovensk\u00fdch n\u00e1re\u010diach \u2014 tu ide o opa\u010dn\u00fd proces, pri ktorom sa kvantita objavuje aj tam, kde v spisovnej norme nie je (b\u00f3l, voj\u00e1k, kr\u00e1j\u00e1<\/em>).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      V\u00fdskyt a v\u00fdslovnos\u0165 r\u00e1zu<\/strong><\/p>

      V\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1sky sa po prest\u00e1vke alebo po inom vok\u00e1le vn\u00fatri slova m\u00f4\u017ee za\u010d\u00edna\u0165 dvoma sp\u00f4sobmi: plynulo (m\u00e4kko) alebo tvrdo (ostro), pr\u00edpadne aj s tzv. r\u00e1zom. R\u00e1z<\/strong><\/span> je zvuk, ktor\u00e9mu sa v spisovnej v\u00fdslovnosti odpor\u00fa\u010da vyh\u00fdba\u0165. Ide o neznel\u00fa hlasivkov\u00fa exploz\u00edvnu spoluhl\u00e1sku, ktor\u00e1 vznik\u00e1 tak, \u017ee hlasivky sa pevne uzavr\u00fa, \u010d\u00edm sa vytvor\u00ed z\u00e1ver a zvukov\u00e1 pauza. N\u00e1sledn\u00e9 prudk\u00e9 rozrazenie hlasiviek sp\u00f4sob\u00ed zvukov\u00fd efekt podobn\u00fd v\u00fdbuchu \u2014 teda r\u00e1z. V niektor\u00fdch jazykoch (napr. angli\u010dtina, nem\u010dina, d\u00e1n\u010dina, arab\u010dina) m\u00e1 r\u00e1z \u0161pecifick\u00fa funkciu, dokonca m\u00f4\u017ee by\u0165 samostatnou fon\u00e9mou. Z h\u013eadiska miesta artikul\u00e1cie ide o glot\u00e1lnu (hrtanov\u00fa) hl\u00e1sku.<\/p>

      Pod\u013ea Pravidiel slovenskej v\u00fdslovnosti<\/em> (Kr\u00e1\u013e, 1988, s. 101) sa r\u00e1z m\u00f4\u017ee vyskytn\u00fa\u0165 na za\u010diatku fon\u00e1cie po pauze, napr\u00edklad na za\u010diatku vety, ak sa prv\u00e9 slovo za\u010d\u00edna samohl\u00e1skou. Napriek tomu sa domnievame, \u017ee aj v tak\u00fdchto pr\u00edpadoch je vhodnej\u0161ie r\u00e1z nepou\u017e\u00edva\u0165. Autor zrejme vych\u00e1dza z predpokladu, \u017ee r\u00e1z svoj\u00edm neznel\u00fdm charakterom nem\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 predch\u00e1dzaj\u00faci zvuk, ke\u010f\u017ee mu predch\u00e1dza pauza. Treba v\u0161ak prihliada\u0165 aj na jeho ru\u0161iv\u00fd a neestetick\u00fd \u00fa\u010dinok, nielen na asimila\u010dn\u00fa funkciu. V sloven\u010dine sa r\u00e1z vyskytuje zriedkavo. \u010castej\u0161\u00ed je tzv. tvrd\u00fd (ostr\u00fd) hlasov\u00fd za\u010diatok samohl\u00e1sky, pri ktorom s\u00edce doch\u00e1dza k z\u00e1veru hlasiviek, no nie tak pevne ako pri r\u00e1ze. V\u00fdsledn\u00fd zvukov\u00fd efekt nie je tak\u00fd v\u00fdrazn\u00fd, no aj tu sa hlasivky rozkmitaj\u00fa n\u00e1razovo \u2014 prv\u00fd kmit je silnej\u0161\u00ed ne\u017e nasleduj\u00face. V plynulej re\u010di to nar\u00fa\u0161a kontinuitu re\u010dov\u00e9ho pr\u00fadu. Tak r\u00e1z (ako neznel\u00e1 samohl\u00e1ska), ako aj tvrd\u00fd hlasov\u00fd za\u010diatok (ako funkcia pauzy) s\u00fa neznel\u00e9, a preto sp\u00f4sobuj\u00fa neutraliz\u00e1ciu znelosti. Ak pred nimi stoj\u00ed znel\u00e1 p\u00e1rov\u00e1 spoluhl\u00e1ska, m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k jej znelej v\u00fdslovnosti, \u010do vedie k ortoepickej chybe ([nat<\/em>\u02c0<\/em>osobn<\/em>\u00ed<\/em>], [ot<\/em>\u02c0<\/em>osobni<\/em>\u0165<\/em> sa], [pret<\/em>\u203f\u02c0<\/em>otxodom]<\/em>). Tak\u00e1to v\u00fdslovnos\u0165 je hrubou ortoepickou chybou, preto\u017ee slovensk\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 je charakteristick\u00e1 spl\u00fdvavos\u0165ou, ktor\u00fa r\u00e1z a tvrd\u00fd hlasov\u00fd za\u010diatok nar\u00fa\u0161aj\u00fa.<\/p>

      Poz\u00edcie, v ktor\u00fdch sa r\u00e1z alebo tvrd\u00fd hlasov\u00fd za\u010diatok m\u00f4\u017ee vyskytn\u00fa\u0165:<\/p>

      1. Vn\u00fatri slova na hranici morf\u00e9m: [nat\u02c0obla\u010dn\u00ed], [ot\u02c0osobni\u0165 sa],<\/li>
      2. Vn\u00fatri re\u010dov\u00e9ho taktu na hraniciach slov: [pret\u203f\u02c0otxodom], [ot\u203f\u02c0\u00fastavu],<\/li>
      3. Na hraniciach slovn\u00fdch z\u00e1kladov v zlo\u017een\u00fdch slov\u00e1ch: [modro\u02c0ok\u00ed],<\/li>
      4. V citovo zafarben\u00fdch slov\u00e1ch, citoslovciach, zvolaniach a zvukomalebn\u00fdch v\u00fdrazoch: [\u02c0oct\u00fap\u203fod\u203fn\u00e1s], [\u02c0e\u012d | ve\u010f\u203fpo\u010dka\u012d],<\/li>
      5. Na konci slova pred pauzou pri vyjadren\u00ed ostr\u00e9ho nes\u00fahlasu: [\u0148\u012de\u02c0].<\/li><\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        Pozn\u00e1mka: <\/strong><\/p>

        V asimila\u010dnej poz\u00edcii, ak pred r\u00e1zom alebo tvrd\u00fdm hlasov\u00fdm za\u010diatkom stoj\u00ed znel\u00e1 hl\u00e1ska, doch\u00e1dza k jej neutraliz\u00e1cii na neznel\u00fa, \u010do je hrub\u00e1 ortoepick\u00e1 chyba: napr.<\/em> [dup\u203f\u02c0u\u017e\u203fzo\u0165a\u013ei], [vlak\u203f\u02c0u\u017e\u203fodi\u0161\u012del].<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        V\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn<\/strong><\/p>

        Samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny<\/strong> predstavuj\u00fa nediftongick\u00e9 zoskupenia samohl\u00e1sok, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa ved\u013ea seba v r\u00e1mci jedn\u00e9ho slova. Nejde teda o \u017eiadnu zo \u0161tyroch slovensk\u00fdch dvojhl\u00e1sok (ia, ie, iu, \u00f4<\/em>). Tieto skupiny m\u00f4\u017eu by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou jednej slabiky (napr. auto, detail, flauta<\/em>) alebo sa rozkladaj\u00fa do dvoch slab\u00edk (napr. poisti\u0165, dioptria, M\u00e1ria, m\u00fazeum<\/em>). V kore\u0148och dom\u00e1cich slovensk\u00fdch slov sa samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny nevyskytuj\u00fa. Objavuj\u00fa sa najm\u00e4 v slov\u00e1ch s predponami (nau\u010di\u0165, preona\u010di\u0165, zaiskri\u0165, zaisti\u0165, dou\u010di\u0165 sa<\/em>) alebo v zlo\u017een\u00fdch slov\u00e1ch (fotoobjekt\u00edv, sebaist\u00fd, sivook\u00e1, samoopeliv\u00fd, starousadl\u00edk<\/em>).<\/p>

        Ako uv\u00e1dzaj\u00fa Pravidl\u00e1 slovenskej v\u00fdslovnosti<\/em> (Kr\u00e1\u013e, 1988, s. 97), jedn\u00fdm zo znakov zdom\u00e1c\u0148ovania prevzat\u00fdch slov je odstra\u0148ovanie samohl\u00e1skovej skupiny. Tento proces m\u00f4\u017ee prebieha\u0165:<\/p>

        • stratou slabi\u010dnosti jednej zo samohl\u00e1sok,<\/li>
        • slabi\u010dnou reorganiz\u00e1ciou slova,<\/li>
        • vsunut\u00edm spoluhl\u00e1sky medzi samohl\u00e1sky pri zachovan\u00ed po\u010dtu slab\u00edk
          (napr. fa\u0161iangy, taliansky, hierarchia)<\/em>.<\/li><\/ul>

          Niektor\u00e9 slov\u00e1 u\u017e zdom\u00e1cneli nato\u013eko, \u017ee dvojhl\u00e1ska m\u00e4k\u010d\u00ed aj predch\u00e1dzaj\u00facu spoluhl\u00e1sku d, t, n, l<\/em> \u2014 napr. [da\u0148\u012del, \u010f\u012dabol, i\u0235\u017ei\u0148\u012der, pi\u013e\u012der]. Pri v\u00fdslovnosti samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn si treba d\u00e1va\u0165 pozor na nespisovn\u00e9 vs\u00favanie spoluhl\u00e1sky \u2014 najm\u00e4 j<\/em> \u2014 medzi samohl\u00e1sky, \u010do vedie k chybn\u00fdm tvarom ako [ideje, dijamant, \u013ea\u013eija, premij\u00e9r, gimn\u00e1zijum]. Pri v\u00fdslovnosti samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn v cudz\u00edch a prevzat\u00fdch slov\u00e1ch je vhodn\u00e9 opiera\u0165 sa o v\u00fdslovnos\u0165 dom\u00e1cich slov s podobn\u00fdmi skupinami, napr. dozaista, nau\u010di\u0165, ve\u013ekoobchod<\/em>.<\/p>

          Samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny na hraniciach slov<\/strong><\/p>

          Dve samohl\u00e1sky sa m\u00f4\u017eu stretn\u00fa\u0165 aj na hraniciach slov. V tak\u00fdchto pr\u00edpadoch platia v\u0161eobecn\u00e9 ortoepick\u00e9 pravidl\u00e1: v\u00fdslovnos\u0165 m\u00e1 by\u0165 plynul\u00e1, bez prest\u00e1vky a bez ak\u00fdchko\u013evek zmien. Samohl\u00e1sky si zachov\u00e1vaj\u00fa svoju slabikotvorn\u00fa hodnotu a nevkladaj\u00fa sa medzi ne \u017eiadne pomocn\u00e9 zvuky ani spoluhl\u00e1sky (napr. j<\/em> alebo v<\/em>).<\/p>

          Rozl\u00ed\u0161enie dvojhl\u00e1sok a samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn<\/p>

          Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozli\u0161ova\u0165 medzi:<\/p>

          • dvojhl\u00e1skami \u2014 tvoria jednu slabiku a maj\u00fa jeden slabikov\u00fd vrchol: maria [mar\u012da],<\/li>
          • samohl\u00e1skov\u00fdmi skupinami \u2014 tvoria dve slabiky a maj\u00fa dva slabikov\u00e9 vrcholy: M\u00e1ria [m\u00e1ri a].<\/li><\/ul>

            Podobne treba rozli\u0161ova\u0165 aj skupiny samohl\u00e1sok, medzi ktor\u00fdmi sa nach\u00e1dza spoluhl\u00e1ska ([v\u012de \u2014 vije, kopija \u2014 k\u00f3pi a, pr\u012da\u0165 \u2014 prija\u0165]). V\u00fdslovnos\u0165 t\u00fdchto zoskupen\u00ed je rozdielna a nespr\u00e1vne pren\u00e1\u0161anie v\u00fdslovnosti medzi nimi m\u00f4\u017ee vies\u0165 k chyb\u00e1m.<\/p>

            Samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny na konci slova<\/strong><\/p>

            V koncovk\u00e1ch prevzat\u00fdch slov sa \u010dasto vyskytuj\u00fa spojenia samohl\u00e1sok, ktor\u00e9 form\u00e1lne pripom\u00ednaj\u00fa slovensk\u00e9 dvojhl\u00e1sky (napr. \u00e1ria, \u00e1trium, z \u00c1zie<\/em>). Je v\u0161ak d\u00f4le\u017eit\u00e9 uvedomi\u0165 si, \u017ee posledn\u00e1 samohl\u00e1ska v t\u00fdchto pr\u00edpadoch pln\u00ed funkciu gramatickej pr\u00edpony. Morfematick\u00e1 hranica pred \u0148ou znemo\u017e\u0148uje diftongiz\u00e1ciu, a preto ide o samohl\u00e1skov\u00fa skupinu, nie o dvojhl\u00e1sku. V\u00fdslovnos\u0165 t\u00fdchto slov by mala re\u0161pektova\u0165 morfematick\u00e9 \u010dlenenie, napr.:<\/p>

            • [\u00e1zi a], [\u00e1zi e], [\u00e1zi i],<\/li>
            • [\u00e1tri um], [\u00e1tri a], [\u00e1tri u].<\/li><\/ul>

              V t\u00fdchto pr\u00edpadoch sa zachov\u00e1va slabikotvornos\u0165 oboch samohl\u00e1sok, v\u00fdslovnos\u0165 je spl\u00fdvav\u00e1, bez r\u00e1zu \u010di vs\u00favania pomocn\u00fdch spoluhl\u00e1sok.<\/p>

              Samohl\u00e1skov\u00e9 skupiny a\u016d, o\u016d, e\u016d, i\u016d, a\u012d, e\u012d, o\u012d, u\u012d<\/strong><\/p>

              V prevzat\u00fdch a cudz\u00edch slov\u00e1ch sa \u010dasto vyskytuj\u00fa skupiny typu samohl\u00e1ska + u<\/em> alebo samohl\u00e1ska + i<\/em>. Tieto spojenia sa vo v\u00fdslovnosti spravidla realizuj\u00fa v r\u00e1mci jednej slabiky, pri\u010dom samohl\u00e1sky u<\/em> a i<\/em> nadob\u00fadaj\u00fa charakter polosamohl\u00e1sok \u2014 vyslovuj\u00fa sa ako [\u016d] a [\u012d].<\/p>

              Ide o slov\u00e1 ako: audio <\/em>\u2192 [a\u016ddi o], auto<\/em> \u2192 [a\u016dto], laure<\/em>\u00e1<\/em>t<\/em> \u2192 [la\u016dre \u00e1t], pauza<\/em> \u2192 [pa\u016dza], reuma<\/em> \u2192 [re\u016dma].<\/p>

              Pri niektor\u00fdch slov\u00e1ch, ako napr. Eur\u00f3pa, euro, leuk\u00e9mia, leukocyt, sa prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa dva v\u00fdslovnostn\u00e9 varianty: [e ur\u00f3pa], [le ukocit] \u2014 v\u00fdslovnos\u0165 v dvoch slabik\u00e1ch; [e\u016dr\u00f3pa], [le\u016dkocit] \u2014 v\u00fdslovnos\u0165 v jednej slabike s\u00a0polosamohl\u00e1skou.<\/p>

              V\u00fdslovnos\u0165 \u00f6, \u00fc, \u0151, \u0171<\/strong><\/p>

              Niektor\u00e9 graf\u00e9my a ich zvukov\u00e9 realiz\u00e1cie sa v sloven\u010dine vyskytuj\u00fa v\u00fdlu\u010dne v prevzat\u00fdch slov\u00e1ch. V t\u00fdchto pr\u00edpadoch sa vyslovuj\u00fa pod\u013ea v\u00fdslovnosti v p\u00f4vodnom jazyku, napr\u00edklad: etuda, f\u00f6hn, menu, peng\u0151, jury<\/em> \u2192 [et\u00fcda, men\u00fc, peng\u0151, \u017e\u00fcri], podobne sa zachov\u00e1va p\u00f4vodn\u00e1 v\u00fdslovnos\u0165 aj pri cudz\u00edch vlastn\u00fdch men\u00e1ch: Brussel, Dumas, Hugo, D\u00fcrer<\/em> \u2192 [br\u00fcsel, d\u00fcma, \u00fcgo, d\u0171rer]. Proces zdom\u00e1c\u0148ovania t\u00fdchto slov spo\u010d\u00edva v nahr\u00e1dzan\u00ed p\u00f4vodn\u00fdch samohl\u00e1sok najbli\u017e\u0161\u00edmi slovensk\u00fdmi ekvivalentmi, naj\u010dastej\u0161ie i, u, e, o<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

              JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 9.3 V\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1sok a dvojhl\u00e1sok V\u00fdslovnos\u0165 slovensk\u00fdch samohl\u00e1sok zah\u0155\u0148a viacer\u00e9 fonetick\u00e9 javy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu vies\u0165 k v\u00fdslovnostn\u00fdm \u0165a\u017ekostiam, ba a\u017e k chyb\u00e1m. K najproblematickej\u0161\u00edm javom patria najm\u00e4 tieto: \u2014 v\u00fdslovnos\u0165 kr\u00e1tkych a dlh\u00fdch samohl\u00e1sok, \u2014 v\u00fdskyt a v\u00fdslovnos\u0165 r\u00e1zu, \u2014 v\u00fdslovnos\u0165 samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn, \u2014 v\u00fdslovnos\u0165 dvojhl\u00e1sok. V\u00fdslovnos\u0165 kr\u00e1tkych […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-12911","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12911","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12911"}],"version-history":[{"count":22,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12911\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13417,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12911\/revisions\/13417"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12911"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}