{"id":12949,"date":"2025-11-13T08:20:21","date_gmt":"2025-11-13T07:20:21","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=12949"},"modified":"2025-11-13T09:12:39","modified_gmt":"2025-11-13T08:12:39","slug":"jazykova-kultura-10","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-10\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-10"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

10. SPOLUHL\u00c1SKY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

10.1 Vlastnosti a\u00a0klasifik\u00e1cia spoluhl\u00e1sok<\/strong><\/p>

Spoluhl\u00e1sky (konsonanty) v slovenskom jazyku predstavuj\u00fa po\u010detnej\u0161iu fonematick\u00fa skupinu ne\u017e samohl\u00e1sky. V slovenskej fonologickej s\u00fastave je 29 spoluhl\u00e1skov\u00fdch fon\u00e9m, pri\u010dom pri viacer\u00fdch z nich doch\u00e1dza ku vzniku kombinat\u00f3rne podmienen\u00fdch variantov. Tieto varianty sa reflektuj\u00fa najm\u00e4 vo fonetickej transkripcii, kde sa na ich z\u00e1pis pou\u017e\u00edvaj\u00fa samostatn\u00e9 grafick\u00e9 symboly. \u0160pecifick\u00e9 grafick\u00e9 znaky, ktor\u00e9 sa v pr\u00e1ci aplikuj\u00fa na z\u00e1pis vybran\u00fdch fon\u00e9m a ich variantov, s\u00fa detailne vysvetlen\u00e9 v kapitole venovanej fonetickej transkripcii.<\/p>

Z artikula\u010dn\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska je tvorba spoluhl\u00e1skov\u00fdch segmentov komplexnej\u0161ia ne\u017e tvorba samohl\u00e1sok, a to z d\u00f4vodu existencie tzv. artikula\u010dnej prek\u00e1\u017eky. T\u00e1to prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 \u00fapln\u00fdm kontaktom alebo pribl\u00ed\u017een\u00edm dvoch artikula\u010dn\u00fdch org\u00e1nov, pri\u010dom jedn\u00fdm z nich je spravidla jazyk alebo pery. V\u00fdnimku predstavuje fon\u00e9ma\u00a0 h<\/em>, ktor\u00e1 sa artikuluje v oblasti hrdlovej dutiny. Uveden\u00e1 vlastnos\u0165 sa ozna\u010duje ako prek\u00e1\u017ekovos\u0165, pri\u010dom kontrastuje s bezprek\u00e1\u017ekovos\u0165ou samohl\u00e1skov\u00fdch segmentov.<\/p>

Z akustick\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska s\u00fa v\u0161etky spoluhl\u00e1sky charakterizovan\u00e9 pr\u00edtomnos\u0165ou \u0161umu, \u010d\u00edm sa odli\u0161uj\u00fa od samohl\u00e1sok, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdlu\u010dne t\u00f3nov\u00e9. Osobitn\u00fa podskupinu spoluhl\u00e1sok tvoria son\u00f3rne fon\u00e9my, v\u00a0ktor\u00fdch sa kombinuje \u0161umov\u00e1 aj t\u00f3nov\u00e1 zlo\u017eku.<\/p>

Z funk\u010dn\u00e9ho<\/strong> h\u013eadiska plnia spoluhl\u00e1sky v slovenskom jazyku \u00falohu okrajov\u00fdch segmentov slabiky, \u010d\u00edm sa podie\u013eaj\u00fa na vytv\u00e1ran\u00ed slabi\u010dn\u00e9ho kontrastu medzi t\u00f3novou (samohl\u00e1skovou) a \u0161umovou (spoluhl\u00e1skovou) zlo\u017ekou. Slabi\u010dn\u00fd vrchol, teda jadro slabiky, m\u00f4\u017eu v sloven\u010dine tvori\u0165 len \u0161tyri son\u00f3rne konsonanty: \/r\/, \/\u0155\/, \/l\/, \/\u013a\/, ako napr\u00edklad v slov\u00e1ch krv<\/em>, t\u0155\u0148<\/em>, vlna<\/em>, t\u013a\u010dik<\/em>. Fon\u00e9my \/\u0155\/ a \/\u013a\/ vystupuj\u00fa ako slabi\u010dn\u00fd vrchol v\u017edy, bez oh\u013eadu na kontext.<\/p>

V slabi\u010dnej poz\u00edcii sa uveden\u00e9 konsonanty nach\u00e1dzaj\u00fa medzi menej zvu\u010dn\u00fdmi spoluhl\u00e1skami, \u010d\u00edm sa zv\u00fdraz\u0148uje ich slabi\u010dn\u00fd potenci\u00e1l. V pr\u00edpadoch, ke\u010f sa v r\u00e1mci jednej slabiky vyskytuje samohl\u00e1ska aj son\u00f3rna spoluhl\u00e1ska, rozhoduj\u00facim faktorom pre ur\u010denie slabi\u010dn\u00e9ho vrcholu je stupe\u0148 zvu\u010dnosti \u2014 vy\u0161\u0161iu zvu\u010dnos\u0165 maj\u00fa v\u017edy samohl\u00e1sky. Napr\u00edklad v slabike tma<\/em> je slabi\u010dn\u00fdm vrcholom samohl\u00e1ska \/a\/, ke\u010f\u017ee jej zvu\u010dnos\u0165 prevy\u0161uje zvu\u010dnos\u0165 konsonantick\u00e9ho \/m\/.<\/p>

Pri v\u00fdslovnosti fon\u00e9m \/j\/ a \/v\/ je relevantn\u00e9 ich postavenie v r\u00e1mci slabiky \u2014 \u010di sa nach\u00e1dzaj\u00fa na jej za\u010diatku alebo na konci. Za za\u010diatok slabiky sa pova\u017euje segment pred slabi\u010dn\u00fdm vrcholom, za koniec segment za slabi\u010dn\u00fdm vrcholom. Ilustrat\u00edvnym pr\u00edkladom je slabika prejs\u0165<\/em>, kde \u010dlenenie je nasledovn\u00e9: \/pr\/ (za\u010diatok slabiky), \/e\/ (slabi\u010dn\u00fd vrchol), \/js\u0165\/ (koniec slabiky).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Pozn\u00e1mka:<\/p>

Teoreticky by funkciu slabi\u010dn\u00e9ho vrcholu mohli plni\u0165 aj in\u00e9 son\u00f3rne spoluhl\u00e1sky, av\u0161ak v slovenskom jazykovom syst\u00e9me sa v tejto poz\u00edcii nevyu\u017e\u00edvaj\u00fa. V\u00fdnimku predstavuje lex\u00e9ma hmka\u0165<\/em>, v ktorej sa spoluhl\u00e1ska \/m\/ realizuje ako slabi\u010dn\u00fd vrchol v slabike hm<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Klasifik\u00e1cia spoluhl\u00e1sok<\/strong><\/p>

Spoluhl\u00e1sky m\u00f4\u017eeme z fonetick\u00e9ho h\u013eadiska deli\u0165 pod\u013ea viacer\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed:<\/p>

\u2014 pod\u013ea miesta artikul\u00e1cie,<\/p>

\u2014 pod\u013ea sp\u00f4sobu artikul\u00e1cie,<\/p>

\u2014 pod\u013ea artikuluj\u00faceho org\u00e1nu,<\/p>

\u2014 pod\u013ea sluchov\u00e9ho dojmu,<\/p>

\u2014 pod\u013ea \u00fa\u010dasti hlasu,<\/p>

\u2014 \u00fa\u010dasti nosovej dutiny,<\/p>

\u2014 pod\u013ea trvania.<\/p>

Z h\u013eadiska miesta artikul\u00e1cie<\/strong> sa spoluhl\u00e1sky klasifikuj\u00fa pod\u013ea lokaliz\u00e1cie artikula\u010dnej prek\u00e1\u017eky, teda pod\u013ea miesta, kde doch\u00e1dza k naru\u0161eniu plynul\u00e9ho pr\u00fadenia vzduchu v artikula\u010dn\u00fdch dutin\u00e1ch. T\u00e1to prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 kontaktom alebo pribl\u00ed\u017een\u00edm artikula\u010dn\u00fdch org\u00e1nov, \u010d\u00edm sa modifikuje zvukov\u00e1 realiz\u00e1cia hl\u00e1sky. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 si vy\u017eaduje fon\u00e9ma \/h\/, pri ktorej artikula\u010dn\u00e1 prek\u00e1\u017eka nevznik\u00e1 v \u00fastnej dutine, ale priamo v oblasti hrtana. Po jej artikul\u00e1cii hlas vo\u013ene prech\u00e1dza artikula\u010dn\u00fdm priestorom bez \u010fal\u0161ieho obmedzenia. Na z\u00e1klade uveden\u00e9ho krit\u00e9ria \u2014 miesta artikul\u00e1cie \u2014 sa spoluhl\u00e1sky v slovenskom jazyku delia na tieto skupiny:<\/p>

a) Pernopern\u00e9<\/strong> (bilabi\u00e1lne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee sa spoja pery: p, b, m, \u016d (znak \u016d zastupuje tzv. bilabi\u00e1lne v, ktor\u00e9 vznik\u00e1 vtedy, ak sa v nach\u00e1dza na konci slabiky: krivda, splav [kri\u016dda, spla\u016d]).<\/p>

b) Pernozubn\u00e9<\/strong> (labiodent\u00e1lne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee doln\u00e1 pera sa spoj\u00ed s\u00a0horn\u00fdmi zubami: f, w, v, m.<\/p>

c) Predo\u010fasnov\u00e9<\/strong> (prealveol\u00e1rne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee kon\u010dek jazyka sa dot\u00fdka predn\u00e9ho \u010fasna, pr\u00edpadne rozhrania predn\u00e9ho \u010fasna a horn\u00fdch zubov: t, d, n, \u0235, s, z, c, \u0292.<\/p>

d) Zado\u010fasnov\u00e9 <\/strong>(postalveol\u00e1rne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee na rozdiel od predo\u010fasnov\u00fdch spoluhl\u00e1sok sa kon\u010dek jazyka posunie viac dozadu a vzdiali sa od zubov, st\u00e1le sa v\u0161ak nedot\u00fdka tvrd\u00e9ho podnebia: \u0161, \u017e, \u010d, \u0292\u030c, r, r\u0325, \u0155\u0325, l, l\u0325, \u013a\u0325.<\/p>

e) \u010easnovopodnebn\u00e9<\/strong> (alveopalat\u00e1lne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee sa predn\u00fd chrb\u00e1t jazyka opiera o rozhranie zadn\u00e9ho \u010fasna a\u00a0tvrd\u00e9ho podnebia: \u0165, \u010f, \u0148, \u013e.<\/p>

f) Tvrdopodnebn\u00e9<\/strong> (palat\u00e1lne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee sa predn\u00fd chrb\u00e1t jazyka opiera o tvrd\u00e9 podnebie. Vznikaj\u00fa tak len hl\u00e1sky j <\/em>a\u00a0\u012d <\/em>(znak \u012d <\/em>zastupuje hl\u00e1sku, ke\u010f sa spoluhl\u00e1ska j <\/em>nach\u00e1dza na konci slabiky a vyslovuje sa podobne ako i<\/em>).<\/p>

g) M\u00e4kkopodnebn\u00e9<\/strong> (vel\u00e1rne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 tak, \u017ee sa zadn\u00fd chrb\u00e1t jazyka opiera o m\u00e4kk\u00e9 podnebie: k, g, x, \u0263, \u014b, n.<\/p>

h)<\/strong> Hrtanov\u00e9<\/strong> (laryng\u00e1lne) \u2014 prek\u00e1\u017eka vznik\u00e1 priamo v\u00a0hlasivkovej \u0161trbine v hrtane. Jedinou hl\u00e1skou, ktor\u00e1 takto vznik\u00e1, je v\u00a0sloven\u010dine h<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Z h\u013eadiska<\/strong> sp\u00f4sobu artikul\u00e1cie<\/strong> rozli\u0161ujeme druhy spoluhl\u00e1sok pod\u013ea sp\u00f4sobu, ak\u00fdm vznik\u00e1 artikula\u010dn\u00e1 prek\u00e1\u017eka, teda pod\u013ea mechanizmu naru\u0161enia pr\u00fadenia vzduchu po\u010das artikul\u00e1cie.<\/p>

a) Z\u00e1verov\u00e9<\/strong> (okluz\u00edvne) spoluhl\u00e1sky. Pri ich artikul\u00e1cii doch\u00e1dza k \u00fapln\u00e9mu zastaveniu vzduchov\u00e9ho pr\u00fadu v konkr\u00e9tnom mieste artikula\u010dn\u00e9ho priestoru, \u010d\u00edm vznik\u00e1 tzv. artikula\u010dn\u00fd z\u00e1ver. Po kr\u00e1tkom zadr\u017ean\u00ed vzduchu pri nich nasleduje n\u00e1hla expl\u00f3zia \u2014 uvo\u013enenie z\u00e1veru \u2014 ktor\u00e1 je akusticky vn\u00edmate\u013en\u00e1 ako impulz\u00edvny zvukov\u00fd efekt. Tento exploz\u00edvny moment predstavuje samotn\u00fa realiz\u00e1ciu z\u00e1verovej spoluhl\u00e1sky. Patria sem :p, b, m, m, t, d, n, \u0165, \u010f, \u0148, k, g, \u014b.<\/p>

b) \u00da\u017einov\u00e9 <\/strong>(konstrikt\u00edvne) spoluhl\u00e1sky sa z artikula\u010dn\u00e9ho h\u013eadiska vyzna\u010duj\u00fa t\u00fdm, \u017ee artikula\u010dn\u00e1 prek\u00e1\u017eka nevznik\u00e1 \u00fapln\u00fdm uzavret\u00edm artikula\u010dn\u00e9ho priestoru, ako je to pri z\u00e1verov\u00fdch spoluhl\u00e1skach, ale len jeho z\u00fa\u017een\u00edm. Vzduchov\u00fd pr\u00fad tak nie je \u00faplne zastaven\u00fd, ale prech\u00e1dza cez vzniknut\u00fa \u00fa\u017einu po\u010das celej f\u00e1zy artikul\u00e1cie dan\u00e9ho segmentu. T\u00e1to \u00fa\u017eina sa naj\u010dastej\u0161ie formuje v centr\u00e1lnej oblasti \u00fastnej dutiny, av\u0161ak pri tzv. bokov\u00fdch (later\u00e1lnych) spoluhl\u00e1skach sa artikula\u010dn\u00fd priestor zu\u017euje na bokoch \u00fastnej dutiny. V\u00fdsledkom je charakteristick\u00fd \u0161umov\u00fd zvuk, ktor\u00fd je d\u00f4sledkom pr\u00fadenia vzduchu cez z\u00fa\u017een\u00fd artikula\u010dn\u00fd kan\u00e1l. Bokov\u00e9 spoluhl\u00e1sky s\u00fa l, l<\/em>\u0325, \u013a<\/em>\u0325, \u013e<\/em>.<\/p>

Patria sem: f, w, v, \u016d, s, z, \u0235, n, \u0161, \u017e, r, r\u0325, \u0155\u0325, l, l\u0325, \u013a\u0325, \u013e, j, \u012d, x, \u0263, h.<\/p>

c) Z\u00e1verovo-\u00fa\u017einov\u00e9<\/strong> spoluhl\u00e1sky predstavuj\u00fa \u0161pecifick\u00fa artikula\u010dn\u00fa skupinu, pri ktorej sa kombinuj\u00fa dva typy artikula\u010dn\u00fdch mechanizmov \u2014 z\u00e1ver a \u00fa\u017eina. Artikul\u00e1cia t\u00fdchto spoluhl\u00e1sok prebieha v dvoch f\u00e1zach: najprv doch\u00e1dza k \u00fapln\u00e9mu uzavretiu artikula\u010dn\u00e9ho priestoru, \u010d\u00edm vznik\u00e1 artikula\u010dn\u00fd z\u00e1ver, n\u00e1sledne sa tento z\u00e1ver uvo\u013en\u00ed, av\u0161ak bez exploz\u00edvneho efektu typick\u00e9ho pre okluz\u00edvne spoluhl\u00e1sky. Namiesto toho sa vytv\u00e1ra \u00fa\u017eina, cez ktor\u00fa vzduchov\u00fd pr\u00fad prech\u00e1dza za vzniku frikcie (trenia). Poloz\u00e1verov\u00e9 spoluhl\u00e1sky vznikaj\u00fa pr\u00e1ve v momente prechodu od z\u00e1veru k \u00fa\u017eine, pri\u010dom ich akustick\u00e1 realiz\u00e1cia je charakteristick\u00e1 kombin\u00e1ciou z\u00e1verovej a \u00fa\u017einovej f\u00e1zy. Tento typ artikul\u00e1cie je typick\u00fd napr\u00edklad pre afrik\u00e1ty, ktor\u00e9 sa vyzna\u010duj\u00fa postupn\u00fdm prechodom od \u00fapln\u00e9ho uzavretia artikula\u010dn\u00e9ho priestoru k jeho z\u00fa\u017eeniu. Patria sem: c, \u0292, \u010d, \u0292\u030c.<\/p>

Pod\u013ea artikuluj\u00faceho org\u00e1nu <\/strong>sa spoluhl\u00e1sky delia na z\u00e1klade toho, ktor\u00fd pohybliv\u00fd artikula\u010dn\u00fd org\u00e1n sa akt\u00edvne z\u00fa\u010dast\u0148uje na artikul\u00e1cii.<\/p>

a) Pern\u00e9 (labi\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky<\/strong> \u2014 akt\u00edvnym org\u00e1nom s\u00fa pery, ktor\u00e9 bu\u010f vytvoria artikula\u010dn\u00fa prek\u00e1\u017eku navz\u00e1jom, alebo prek\u00e1\u017eka vznikne pomocou dolnej pery a horn\u00fdch zubov. Rozli\u0161uj\u00fa sa:<\/p>

\u2014 pernopern\u00e9 (bilabi\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky: p, b, m, \u016d,<\/p>

\u2014 pernozubn\u00e9 (labiodent\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky: f, w, v, m.<\/p>

b) Jazy\u010dn\u00e9 (lingv\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky<\/strong> \u2014 akt\u00edvnym org\u00e1nom je jazyk, ktor\u00fd vytv\u00e1ra prek\u00e1\u017eku v \u00fastnej dutine na rozhran\u00ed medzi predn\u00fdm \u010fasnom a m\u00e4kk\u00fdm podneb\u00edm. Jazyk je najpohyblivej\u0161\u00ed artikula\u010dn\u00fd org\u00e1n a pri vzniku spoluhl\u00e1sok m\u00f4\u017eu by\u0165 akt\u00edvne v\u0161etky jeho \u010dasti okrem kore\u0148a. Na z\u00e1klade toho rozli\u0161ujeme:<\/p>

\u2014 kon\u010dekov\u00e9 (apik\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky: t, d, n, \u0235, s, z, \u0161, \u017e, c, \u0292, \u010d, \u0292\u030c, r, r\u0325, \u0155\u0325, l, l\u0325, \u013a\u0325,<\/p>

\u2014 predochrbtov\u00e9 (predorz\u00e1lne): \u0165, \u010f, \u0148, \u013e, j, \u012d,<\/p>

\u2014 zadochrbtov\u00e9 (postdorz\u00e1lne): k, g, \u014b, n, x, \u0263.<\/p>

c)<\/strong> Hlasivkov\u00e1 spoluhl\u00e1ska <\/strong>\u2014 jedinou hlasivkovou spoluhl\u00e1skou je h<\/em>, ktor\u00e1 vznik\u00e1 priamo \u010dinnos\u0165ou hlasiviek.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Na z\u00e1klade \u00fa\u010dasti nosovej dutiny<\/strong> pri artikul\u00e1cii sa spoluhl\u00e1sky klasifikuj\u00fa pod\u013ea toho, \u010di vzduchov\u00fd pr\u00fad po\u010das ich tvorby prech\u00e1dza v\u00fdlu\u010dne \u00fastnou dutinou alebo s\u00fa\u010dasne aj nosovou dutinou. V pr\u00edpadoch, ke\u010f je nosov\u00e1 dutina artikula\u010dne akt\u00edvna, hovor\u00edme o tzv. naz\u00e1lnych (nosov\u00fdch) spoluhl\u00e1skach. Pri artikul\u00e1cii naz\u00e1lnych fon\u00e9m doch\u00e1dza k poklesu m\u00e4kk\u00e9ho podnebia zakon\u010den\u00e9ho \u010dap\u00edkom (uvulou) smerom do \u00fastnej dutiny, \u010d\u00edm sa otvor\u00ed priechod do nosovej dutiny. Vzduchov\u00fd pr\u00fad tak prech\u00e1dza oboma dutinami s\u00fa\u010dasne \u2014 \u00fastnou aj nosovou \u2014 \u010do je charakteristick\u00fdm znakom tejto skupiny hl\u00e1sok. Na z\u00e1klade tohto krit\u00e9ria rozli\u0161ujeme:<\/p>

  1. a) nosov\u00e9 (naz\u00e1lne) spoluhl\u00e1sky: m, m, n, \u0235 \u014b, n,<\/li>
  2. b) nenosov\u00e9 (nenaz\u00e1lne) alebo tie\u017e \u00fastne (or\u00e1lne): v\u0161etky ostatn\u00e9.<\/li><\/ol>

    Z h\u013eadiska \u00fa\u010dasti hlasu<\/strong> pri artikul\u00e1cii sa spoluhl\u00e1sky klasifikuj\u00fa na z\u00e1klade aktivity hlasiviek po\u010das ich tvorby. Ak hlasivky kmitaj\u00fa, vznik\u00e1 znel\u00e1 spoluhl\u00e1ska; ak nekmitaj\u00fa, ide o neznel\u00fa spoluhl\u00e1sku. T\u00e1to dichot\u00f3mia predstavuje z\u00e1kladn\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie medzi fon\u00e9mami s t\u00f3novou zlo\u017ekou a t\u00fdmi, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdlu\u010dne \u0161umov\u00e9. Nep\u00e1rov\u00e9 spoluhl\u00e1sky, ktor\u00e9 nemaj\u00fa neznel\u00fd protiklad, s\u00fa v\u017edy znel\u00e9. Naopak, \u0161umov\u00e9 spoluhl\u00e1sky sa v slovenskom jazyku vyskytuj\u00fa v p\u00e1rov\u00fdch opoz\u00edci\u00e1ch, pri\u010dom jednotliv\u00e9 p\u00e1ry sa l\u00ed\u0161ia pr\u00e1ve pr\u00edtomnos\u0165ou alebo absenciou hlasivkov\u00e9ho kmitania \u2014 teda znelos\u0165ou.<\/p>

    Rozli\u0161ujeme:<\/p>

    \u2014 znel\u00e9 nep\u00e1rov\u00e9 spoluhl\u00e1sky: m, m, n, \u014b, \u0235 , n, \u0148, r, r\u0325, \u0155\u0325, l, l\u0325, \u013a\u0325, j, \u012d, v,<\/p>

    \u2014 znel\u00e9 p\u00e1rov\u00e9: b, d, \u010f, \u0292, \u0292\u030c, g, h, \u0263, z, \u017e, w,<\/p>

    \u2014 neznel\u00e9 p\u00e1rov\u00e9: p, t, \u0165, c, \u010d, k, x, s, \u0161, f.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Pod\u013ea sluchov\u00e9ho dojmu <\/strong>spoluhl\u00e1sky rozde\u013eujeme na z\u00e1klade toho, \u010di pri ich artikul\u00e1cii vznik\u00e1 tzv. v\u00fdbuch (expl\u00f3zia). Takmer v\u0161etky z\u00e1verov\u00e9 hl\u00e1sky s\u00fa exploz\u00edvne, len pri m <\/em>a \u014b <\/em>expl\u00f3zia nevznik\u00e1. Pri z\u00e1verovo-\u00fa\u017einov\u00fdch spoluhl\u00e1skach ja z\u00e1ver krat\u0161\u00ed a plynulo prech\u00e1dza do \u00fa\u017einy, preto expl\u00f3zia nie je ve\u013emi v\u00fdrazn\u00e1.<\/p>

    Rozli\u0161ujeme:<\/p>

    \u2014 v\u00fdbuchov\u00e9 (exploz\u00edvne) spoluhl\u00e1sky: p, b, m, t, d, n, \u0165, \u010f, \u0148, k, g,<\/p>

    \u2014 afrikovan\u00e9 (afrik\u00e1ty) spoluhl\u00e1sky: c, \u0292, \u010d, \u0292\u030c,<\/p>

    \u2014 tren\u00e9 (frikat\u00edvne) spoluhl\u00e1sky: m, \u014b, f, w, v, \u016d, s, z, \u0235, n, \u0161, \u017e, r, r\u0325, \u0155\u0325, l, l\u0325, \u013a\u0325, \u013e, j, \u012d, x, \u0263, h.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Pod\u013ea trvania<\/strong> rozli\u0161ujeme dlh\u00e9 a kr\u00e1tke spoluhl\u00e1sky. Jedin\u00e9 dlh\u00e9 spoluhl\u00e1sky v sloven\u010dine s\u00fa \u0155<\/em>\u0325<\/em> a \u013a<\/em>\u0325<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 10. SPOLUHL\u00c1SKY 10.1 Vlastnosti a\u00a0klasifik\u00e1cia spoluhl\u00e1sok Spoluhl\u00e1sky (konsonanty) v slovenskom jazyku predstavuj\u00fa po\u010detnej\u0161iu fonematick\u00fa skupinu ne\u017e samohl\u00e1sky. V slovenskej fonologickej s\u00fastave je 29 spoluhl\u00e1skov\u00fdch fon\u00e9m, pri\u010dom pri viacer\u00fdch z nich doch\u00e1dza ku vzniku kombinat\u00f3rne podmienen\u00fdch variantov. Tieto varianty sa reflektuj\u00fa najm\u00e4 vo fonetickej transkripcii, kde sa na ich […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-12949","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12949","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12949"}],"version-history":[{"count":37,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12949\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12997,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/12949\/revisions\/12997"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12949"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}