{"id":13028,"date":"2025-11-13T09:50:08","date_gmt":"2025-11-13T08:50:08","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=13028"},"modified":"2025-11-22T11:26:49","modified_gmt":"2025-11-22T10:26:49","slug":"jazykova-kultura-11-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-11-2\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-11-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

11.2 Silov\u00e1 modul\u00e1cia re\u010di<\/strong><\/p>

Pr\u00edzvuk<\/strong><\/p>

Pr\u00edzvukom<\/strong><\/span> sa u\u017e od najstar\u0161\u00edch \u010dias zaoberali gramatici, ktor\u00ed ho naz\u00fdvali anima vocis<\/em>, \u010di\u017ee duch slova. V na\u0161ej lingvistike mo\u017eno n\u00e1js\u0165 viacero vymedzen\u00ed pr\u00edzvuku. Jozef Mistr\u00edk (2002, s. 162) uv\u00e1dza, \u017ee pr\u00edzvuk (akcent) je zv\u00fdraznenie jednej slabiky v slove. Pre sloven\u010dinu, ale aj pre niektor\u00e9 cudzie jazyky je pr\u00edzna\u010dn\u00e9, \u017ee sa potenci\u00e1lne akcentuje prv\u00e1 slabika slova. \u00c1bel Kr\u00e1\u013e a J\u00e1n Sabol (1989, s. 359) slovn\u00fd pr\u00edzvuk definuj\u00fa ako vyzdvihnutie pr\u00edzvu\u010dnej slabiky slova (alebo rytmick\u00e9ho taktu). Je na prvej slabike. E. Pauliny, J. \u0160tolc a J. Ru\u017ei\u010dka (1953, s. 41) uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee pr\u00edzvuk je zvukov\u00e1 vlastnos\u0165 slabiky. Prejavuje sa tak, \u017ee sa pri artikul\u00e1cii nosite\u013ea slabi\u010dnosti zosiln\u00ed v\u00fddychov\u00fd pr\u00fad. Pr\u00edzvuk v sloven\u010dine je v\u00fddychov\u00fd, \u010di\u017ee expirat\u00f3rny; vol\u00e1 sa aj dynamick\u00fd. V\u00a0slove je oby\u010dajne na prvej slabike. \u010cech Milan Romportl (Z\u00e1klady fonetiky, s. 108) p\u00ed\u0161e, \u017ee fonetickou podstatou pr\u00edzvuku ako silov\u00e9ho, tak t\u00f3nov\u00e9ho je dynamick\u00fd rozdiel pr\u00edzvu\u010dn\u00fdch (silnej\u0161\u00edch) a nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdch (slab\u0161\u00edch) slab\u00edk.<\/p>

Pr\u00edzvuk m\u00e1 v\u00a0sloven\u010dine delimita\u010dn\u00fa funkciu, \u010do znamen\u00e1, \u017ee jeho prim\u00e1rnou funkciou je vymedzova\u0165 hranice jednotliv\u00fdch slov v\u00a0re\u010di (\u00b4Mama \u00b4rada \u00b4\u010d\u00edta \u00b4knihy.) \u010di rovnocenn\u00fdch \u010dast\u00ed zlo\u017een\u00fdch slov (\u00b4rak\u00fasko-\u00b4uhorsk\u00fd). Delimita\u010dn\u00e1 funkcia v\u0161ak neplat\u00ed absol\u00fatne. Vpl\u00fdva na \u0148u viacero faktorov:<\/p>

1. po\u010det slab\u00edk slova<\/strong>: dvoj- a\u00a0viacslabi\u010dn\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa vymedzen\u00e9 pr\u00edzvukom v\u017edy, a\u00a0to bu\u010f samostatne (\u00b4z\u00e1hrada, \u00b4lebo, \u00b4spoza, \u00b4asi) alebo v\u00a0r\u00e1mci taktu v\u00a0predlo\u017ekovom spojen\u00ed (\u00b4do z\u00e1hrady); pri jednoslabi\u010dn\u00fdch slov\u00e1ch je pr\u00edtomnos\u0165 pr\u00edzvuku viazan\u00e1 na slovnodruhov\u00fa povahu slova. Pri zlo\u017een\u00fdch slov\u00e1ch so spojovn\u00edkom (\u017elto-\u010dierny<\/em>) maj\u00fa obe \u010dasti na prvej slabike hlavn\u00fd pr\u00edzvuk (\u00b4\u017elto\u00b4\u010dierny); v zlo\u017een\u00fdch slov\u00e1ch bez spojovn\u00edka (bledomodr\u00fd<\/em>) je na druhej \u010dasti len ved\u013eaj\u0161\u00ed pr\u00edzvuk.<\/p>

2. slovnodruhov\u00e1 povaha slova<\/strong>: jednoslabi\u010dn\u00e9 podstatn\u00e9 men\u00e1, pr\u00eddavn\u00e9 men\u00e1, sloves\u00e1, \u010d\u00edslovky a\u00a0pr\u00edslovky s\u00fa pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 v\u017edy (\u00b4pes, \u00b4zl\u00e1, \u00b4cho\u010f, \u00b4dva, \u00b4dnes), jednoslabi\u010dn\u00e9 z\u00e1men\u00e1, spojky, \u010dastice a\u00a0citoslovcia s\u00fa nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9; pri jednoslabi\u010dn\u00fdch predlo\u017ek\u00e1ch vpl\u00fdva na ich pr\u00edzvu\u010dnos\u0165 viacero faktorov.<\/p>

Pr\u00edzvuk v\u00a0sloven\u010dine sa prejavuje tak, \u017ee pr\u00edzvu\u010dn\u00e1 slabika je v\u00fdraznej\u0161ia ako\u00a0 nepr\u00edzvu\u010dn\u00e1 slabika. Tento rozdiel sa zvy\u010dajne prejavuje v\u00a0striedan\u00ed pr\u00edzvu\u010dnej a\u00a0jednej \u010di dvoch nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdch slab\u00edk (\u00b4Mama \u00b4\u010d\u00edtala \u00b4noviny. \u00b4Deti sa \u00b4hrali\u00a0 \u00b4na piesku.) Pr\u00edzvu\u010dn\u00e1 slabika je v\u017edy v\u00fdraznej\u0161ia ako nepr\u00edzvu\u010dn\u00e1. Rytmus sloven\u010diny \u00a0v\u0161ak striktne nevy\u017eaduje striedanie pr\u00edzvu\u010dnej a\u00a0nepr\u00edzvu\u010dnej slabiky a\u00a0bezprostredne za sebou m\u00f4\u017eu nasledova\u0165 dve, ba i\u00a0viacero pr\u00edzvu\u010dn\u00fdch slab\u00edk, av\u0161ak nikdy nie v\u00a0r\u00e1mci jedn\u00e9ho slova, len v\u00a0slede viacer\u00fdch pr\u00edzvu\u010dn\u00fdch jednoslabi\u010dn\u00fdch slov (\u00b4Hne\u010f \u00b4stoj!, \u00b4P\u00e1n \u00b4kr\u00e1\u013e \u00b4J\u00e1n \u00b4st\u00e1l \u00b4v\u017edy \u00b4s\u00e1m.) Tak\u00fdto pr\u00edzvuk naz\u00fdvame dynamick\u00fd pr\u00edzvuk<\/strong> a vyzna\u010duje sa pravideln\u00fdm umiestnen\u00edm pr\u00edzvuku na prvej slabike slova. Ide o tzv. fixn\u00fd pr\u00edzvuk<\/strong>, ktor\u00fd je z\u00e1rove\u0148 expira\u010dn\u00fd<\/strong>, t. j. vznik\u00e1 na z\u00e1klade zv\u00fd\u0161enej intenzity v\u00fddychu pri artikul\u00e1cii slabiky. Pr\u00edzvuk sa ako suprasegment\u00e1lny jav vz\u0165ahuje na cel\u00fa slabiku, nie na hl\u00e1sky ako najmen\u0161ie re\u010dov\u00e9 segmenty. Pravda, v\u00a0niektor\u00fdch pr\u00edpadoch je slabika tvoren\u00e1 pr\u00e1ve jednou hl\u00e1skou (\u00b4Ako sa \u00b4m\u00e1te?; \u00b4Pri\u0161iel \u00b4iba \u00b4jeden.<\/em>) Hlavn\u00fd pr\u00edzvuk sa zvy\u010dajne vz\u0165ahuje na prv\u00fa slabiku slova. Ak pred slovom stoj\u00ed jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka m\u00f4\u017ee sa pr\u00edzvuk presun\u00fa\u0165 na \u0148u, \u010d\u00edm sa prv\u00e1 slabika slova stane nepr\u00edzvu\u010dnou (\u00b4Povedal \u00b4Petrovi \u00b4pravdu.; \u00b4Povedal \u00b4o Petrovi \u00b4pravdu.<\/em>). Jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka v\u0161ak pr\u00edzvuk nenadob\u00fada automaticky, vpl\u00fdvaj\u00fa na to \u0161pecifick\u00e9 faktory, ktor\u00fdm sa budeme venova\u0165 v\u00a0\u010fal\u0161ej \u010dasti kapitoly. Zv\u00fdraznenie pr\u00edzvu\u010dnej slabiky sa v\u00a0sloven\u010dine dominantne dosahuje silou (intenzitou) hlasu, sekund\u00e1rnym javom je zmena v\u00fd\u0161ky hlasu. Okrem dynamick\u00e9ho pr\u00edzvuku sa v\u00a0niektor\u00fdch jazykoch vyskytuje tzv. melodick\u00fd pr\u00edzvuk. Melodick\u00fd pr\u00edzvuk je v\u00a0jazykoch, kde sa v\u00fdznam slov rozli\u0161uje zmenou v\u00fd\u0161ky pr\u00edzvuku v\u00a0r\u00e1mci jednej slabiky. Napr\u00edklad v\u00a0mandar\u00ednskej \u010d\u00edn\u0161tine \u00a0m\u00e1 slabika jeden zo \u0161tyroch t\u00f3nov (vysok\u00fd, st\u00fapaj\u00faci, klesaj\u00faci-st\u00fapaj\u00faci a klesaj\u00faci) a\u00a0ich pou\u017eitie men\u00ed v\u00fdznam:<\/p>

  • \u5988<\/strong> (m\u0101)<\/strong>s vysok\u00fdm t\u00f3nom znamen\u00e1 mama.<\/li>
  • \u9ebb<\/strong> (m\u00e1)<\/strong>so st\u00fapaj\u00facim t\u00f3nom znamen\u00e1 konope.<\/li>
  • \u9a6c<\/strong> (m\u01ce)<\/strong>s klesaj\u00faco-st\u00fapaj\u00facim t\u00f3nom znamen\u00e1 k\u00f4\u0148.<\/li>
  • \u9a82<\/strong> (m\u00e0)<\/strong>s klesaj\u00facim t\u00f3nom znamen\u00e1 nad\u00e1va\u0165.<\/li><\/ul>

    Tento typ pr\u00edzvuku sa vyu\u017e\u00edva aj v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch jazykoch, napr\u00edklad v\u00a0k\u00f3rej\u010dine, v\u00a0jazyku hmong z\u00a0juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, v\u00a0jorub\u010dine a\u00a0jazyku Igbo v\u00a0Nig\u00e9rii, v\u00a0lao\u0161tine, kanton\u010dine, khmer\u010dine…<\/p>

    Tret\u00edm typom pr\u00edzvuku je tzv. ton\u00e1lny pr\u00edzvuk. Je to pr\u00edzvuk napr. vo \u0161v\u00e9d\u010dine, n\u00f3r\u010dine, japon\u010dine, litov\u010dine, srb\u010dine \u010di starej gr\u00e9\u010dtine. M\u00e1 tie\u017e di\u0161tinkt\u00edvnu funkciu ako melodick\u00fd pr\u00edzvuk, ale nie v\u00a0r\u00e1mci jednej slabiky, le\u017e v\u00a0r\u00e1mci cel\u00e9ho slova. Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9, na rozdiel od \u010disto melodick\u00e9ho pr\u00edzvuku tu nemen\u00ed v\u00fdznam slova zmena pr\u00edzvuku na tej istej slabike, ale v\u00fdznam slova z\u00e1vis\u00ed od toho, na ktorej slabike slova sa pr\u00edzvuk nach\u00e1dza, di\u0161tinkt\u00edvnu funkciu m\u00e1 poloha pr\u00edzvuku v\u00a0r\u00e1mci slova. Napr\u00edklad vo \u0161v\u00e9d\u010dine m\u00e1 slovo anden <\/em>dva v\u00fdznamy: ak je pr\u00edzvuk na prvej slabike, je to ka\u010dica; ak je pr\u00edzvuk na druhej slabike, je to duch. V\u00a0japon\u010dine znamen\u00e1 slovo hashi s\u00a0pr\u00edzvukom na prvej slabike most; ak je pr\u00edzvuk na druhej slabike, s\u00fa to pali\u010dky na jedenie. Srbsk\u00e9 slovo \u043f\u0430\u0440\u0430 (para) s\u00a0pr\u00edzvukom na prvej slabike znamen\u00e1 vodn\u00e1 para; ak je pr\u00edzvuk na druhej slabike, m\u00e1 v\u00fdznam dvojica, p\u00e1r. Starogr\u00e9cke slovo \u03c0<\/em>\u03cc\u03bd\u03bf\u03c2<\/em> (p<\/em>\u00f3<\/em>nos) s<\/em>\u00a0<\/em>pr<\/em>\u00ed<\/em>zvukom na prvej slabike znamen<\/em>\u00e1<\/em> pr<\/em>\u00e1<\/em>ca, <\/em>\u00fa<\/em>silie; s<\/em>\u00a0<\/em>pr<\/em>\u00ed<\/em>zvukom na druhej slabike je to boles\u0165.<\/em><\/p>

    Pr\u00edzvu\u010dnos\u0165 enklit\u00edk a\u00a0proklit\u00edk<\/strong><\/p>

    Samostatn\u00e9 s\u00fa to nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9 slov\u00e1. M\u00f4\u017eu sa v\u0161ak rytmicky prip\u00e1ja\u0165 k\u00a0in\u00fdm slov\u00e1m a\u00a0nadobudn\u00fa\u0165 pr\u00edzvuk. Pr\u00edklonky (enklitiky) sa prip\u00e1jaj\u00fa k predch\u00e1dzaj\u00facemu slovu a\u00a0potom s\u00a0n\u00edm vytv\u00e1raj\u00fa rytmick\u00fd celok; patria k nim najm\u00e4 jednoslabi\u010dn\u00e9 tvary pomocn\u00e9ho slovesa by\u0165: by\u0165, som, si, je, sme, ste, s\u00fa, bol<\/em>; a jednoslabi\u010dn\u00e9 z\u00e1men\u00e1: mi, ti, si, mu, jej, ma, \u0165a, sa, ho, ju, n\u00e1m, v\u00e1m, im, n\u00e1s, v\u00e1s, ich, ten, t\u00e1, to, on<\/em>…<\/p>

    Predklonky (proklitiky) stoja pred pr\u00edzvu\u010dnou slabikou a maj\u00fa funkciu tzv. rytmick\u00fdch predr\u00e1\u017eok; s\u00fa to napr. jednoslabi\u010dn\u00e9 spojky a \u010dastice: a, i, aj, \u017ee, ke\u010f, a\u017e, len, \u010di, kde, ba, ak, u\u017e<\/em>…<\/p>

    Ak stoja pr\u00edklonky a predklonky pri pr\u00edzvu\u010dnom slove a\u00a0nenasleduj\u00fa za sebou viac ako dve nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9 slabiky, tak s\u00fa nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9; napr. : \u00b4spieva si; \u00b4st\u00e1va sa; \u00b4svet je; \u00b4vid\u00ed ho; \u00b4dal som jej; \u00b4hovor\u00ed, \u017ee \u00b4od\u00edde<\/em>.<\/p>

    Pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 s\u00fa vtedy, ak je to potrebn\u00e9 pre rytmick\u00fa organiz\u00e1ciu re\u010di, najm\u00e4 vtedy, ak by po sebe nasledovali tri \u010di viacer\u00e9 nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9 slabiky; vtedy s\u00fa niektor\u00e9 enklitiky a proklitiky (zvy\u010dajne prv\u00e9) pr\u00edzvu\u010dn\u00e9. Ide hlavne o poz\u00edciu, ak stoja ved\u013ea seba aspo\u0148 tri enklitiky po inom jednoslabi\u010dnom (pr\u00edzvu\u010dnom) slove, alebo aspo\u0148 dve po daktylskom alebo trochejskom takte: \u00b4dal som \u00b4mu to; \u00b4vzali \u00b4sme si to; \u00b4lep\u0161ie \u00b4sme si ju \u00b4mali \u00b4str\u00e1\u017ei\u0165<\/em>. Proklitiky s\u00fa pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 vtedy, ke\u010f stoja pred in\u00fdm nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdm slovom: \u00b4Ke\u010f sme \u00b4si ho \u00b4v\u0161imli, \u00b4u\u0161iel. \u00b4Ak sa \u00b4za n\u00e1s \u00b4hanb\u00ed\u0161, \u00b4tak si len \u00b4cho\u010f. <\/em><\/p>

    Pr\u00edzvuk jednoslabi\u010dn\u00fdch predlo\u017eiek<\/strong><\/p>

    Viacslabi\u010dn\u00e9 predlo\u017eky maj\u00fa pr\u00edzvuk na prvej slabike podobne ako in\u00e9 pr\u00edzvu\u010dn\u00e9 slov\u00e1 (\u00b4oproti, \u00b4pomimo, \u00b4poza, \u00b4pomedzi<\/em>). Jednoslabi\u010dn\u00e9 predlo\u017eky v slovenskom jazyku m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00edzvu\u010dn\u00e9, av\u0161ak ich pr\u00edzvu\u010dnos\u0165 nie je syst\u00e9movo pevn\u00e1. Tvrdenie, \u017ee ka\u017ed\u00e1 jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka je automaticky pr\u00edzvu\u010dn\u00e1, nezodpoved\u00e1 re\u00e1lnemu jazykov\u00e9mu \u00fazu. V praxi sa toti\u017e vyskytuj\u00fa pr\u00edpady, ke\u010f t\u00e1 ist\u00e1 predlo\u017eka v identickom syntaktickom \u010di komunika\u010dnom kontexte raz pr\u00edzvu\u010dn\u00e1 je, inokedy nie. O pr\u00edzvu\u010dnosti predlo\u017eky rozhoduje predov\u0161etk\u00fdm konkr\u00e9tny jazykov\u00fd kontext, ako aj v\u00fdznamov\u00e1 exponovanos\u0165 predlo\u017eky v danom prejave. Mechanick\u00e9, schematick\u00e9 pr\u00edzvukovanie jednoslabi\u010dn\u00fdch predlo\u017eiek m\u00f4\u017ee vies\u0165 k monot\u00f3nnosti jazykov\u00e9ho prejavu, a preto je vhodn\u00e9 pristupova\u0165 k tejto ot\u00e1zke s primeranou jazykovou citlivos\u0165ou. Princ\u00edpy pr\u00edzvukovania jednoslabi\u010dn\u00fdch predlo\u017eiek mo\u017eno zhrn\u00fa\u0165 do nieko\u013ek\u00fdch bodov:<\/p>

    \u2014 po jednoslabi\u010dnom slove b\u00fdva jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka zvy\u010dajne nepr\u00edzvu\u010dn\u00e1. V\u00fdrazne sa to prejav\u00ed, najm\u00e4 ak nasleduje viacslabi\u010dn\u00e9 slovo: \u00b4De\u0148 za \u00b4d\u0148om sa \u00b4m\u00ed\u0148a. \u00b4\u010clovek zo \u00b4zlat\u00fdm \u00b4srdcom<\/em>.,<\/p>

    \u2014 pred jednoslabi\u010dn\u00fdm slovom (najm\u00e4 ak predch\u00e1dza viacslabi\u010dn\u00e9 slovo) b\u00fdva jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka pr\u00edzvu\u010dn\u00e1: \u00b4rana \u00b4pod p\u00e1s, \u00b4poh\u013ead \u00b4na svet<\/em>,<\/p>

    \u2014 pred nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdm slovom je jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka pr\u00edzvu\u010dn\u00e1: \u00b4odl\u00fa\u010dil sa \u00b4od nich; \u00b4uva\u017eoval \u00b4nad t\u00fdm<\/em>,<\/p>

    \u2014 ak pred jednoslabi\u010dnou predlo\u017ekou stoj\u00ed enklitika \u010di proklitika \u201a<\/em>tak predlo\u017eka m\u00f4\u017ee, no nemus\u00ed by\u0165 pr\u00edzvu\u010dn\u00e1: \u00b4On sa na \u00b4\u0161kolu \u00b4nes\u00fastred\u00ed. \/ \u00b4On sa \u00b4na \u0161kolu nes\u00fastred\u00ed.<\/em>; \u00b4Videli, \u201a\u00b4\u017ee si \u00b4sa na \u00b4dvore zastavil. \u00b4Videli, \u00b4\u017ee si sa \u00b4na dvore\u00a0 \u00b4zastavil.<\/em>,<\/p>

    \u2014 \u010d\u00edm je slovo po jednoslabi\u010dnej predlo\u017eke dlh\u0161ie, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je tendencia predlo\u017eku nepr\u00edzvukova\u0165: \u00b4n\u00e1zory na \u00b4najrozmanitej\u0161ie \u00b4ot\u00e1zky.<\/em><\/p>

    \u2014 v\u00fdznamov\u00e1 d\u00f4le\u017eitos\u0165 slov pre zmysel v\u00fdpovede a to, ako ju c\u00edti hovoriaci. V tom pr\u00edpade pr\u00edzvuk<\/p>

    m\u00f4\u017ee predlo\u017eku vysun\u00fa\u0165 do popredia (predlo\u017eka dokonca m\u00f4\u017ee nies\u0165 d\u00f4raz): \u00b4Pri\u0161iel \u00b4pred obedom, nie \u00b4po \u0148om., <\/em><\/p>

    \u2014 jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka b\u00fdva pr\u00edzvu\u010dn\u00e1 aj vo vet\u00e1ch s\u00a0dvoma predlo\u017ekov\u00fdmi v\u00fdrazmi, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na rozhranie priestoru alebo \u010dasu: \u00b4Jeden \u00b4mesiac \u00b4robili \u00b4do dvan\u00e1stej, \u00b4druh\u00fd \u00b4zasa \u00b4od \u00b4dvan\u00e1stej \u00b4hodiny.,<\/em><\/p>

    \u2014 v spojen\u00ed s predlo\u017ekami sa ako v\u00fdznamovo d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u010dasto prejavuj\u00fa \u010d\u00edslovky, pr\u00eddavn\u00e9 men\u00e1 a pr\u00edslovky; vtedy sa jednoslabi\u010dn\u00e1 predlo\u017eka oby\u010dajne nepr\u00edzvukuje: za \u00b4desa\u0165 \u00b4eur, do \u00b4\u0161iesteho \u00b4radu, na \u00b4poslednom \u00b4mieste, na \u00b4ve\u013emi \u00b4nam\u00e1hav\u00fa \u00b4t\u00faru<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    D\u00f4raz<\/strong><\/p>

    D\u00f4raz<\/strong><\/span> ako prozodick\u00fd jav predstavuje zvukov\u00e9 vyzdvihnutie ur\u010dit\u00e9ho slova, taktu alebo slovn\u00e9ho spojenia v r\u00e1mci vety. Jeho vonkaj\u0161\u00edm prejavom b\u00fdva predov\u0161etk\u00fdm dynamick\u00fd (intenzitn\u00fd) pohyb. Okrem t\u00fdchto prostriedkov sa d\u00f4raz realizuje aj prostredn\u00edctvom \u010fal\u0161\u00edch \u010dinite\u013eov, ako s\u00fa napr\u00edklad zmena tempa re\u010di \u010di melodick\u00e9 vy\u010dlenenie konkr\u00e9tneho vetn\u00e9ho \u00faseku. Z\u00e1kladn\u00e9 charakteristiky d\u00f4razu mo\u017eno zhrn\u00fa\u0165 do nasleduj\u00facich bodov: d\u00f4raz nie je fixovan\u00fd na konkr\u00e9tne miesto vo vete \u2014 jeho poz\u00edcia je determinovan\u00e1 kontextom, komunika\u010dnou situ\u00e1ciou a postojom hovoriaceho k obsahu v\u00fdpovede. Od umiestnenia d\u00f4razu z\u00e1vis\u00ed v\u00fdznamov\u00e9 vyznenie v\u00fdpovede; d\u00f4raz tak z\u00e1sadne ovplyv\u0148uje objekt\u00edvne i subjekt\u00edvne usporiadanie vetn\u00fdch \u010dlenov; d\u00f4raz sa vyzna\u010duje v\u00fdraznou melodickou a dynamickou artikul\u00e1ciou; d\u00f4raz pln\u00ed v\u00fdznamotvorn\u00fa funkciu v r\u00e1mci v\u00fdstavby v\u00fdpovede. D\u00f4raz sa naj\u010dastej\u0161ie kladie na:<\/p>

    \u2014\u00a0 kontrast\u00edvny v\u00fdraz \u010di v\u00fdrazy: Nie on to povedal, ale ja.<\/em><\/p>

    \u2014 citov\u00fd v\u00fdraz: To je \u00faplne neuverite\u013en\u00e9!<\/em><\/p>

    \u2014 nov\u00fa inform\u00e1ciu: U\u017e viem v\u0161etko!<\/em><\/p>

    \u2014 na opravy \u010di korekcie: Nie doma, v\u00a0\u0161kole!<\/em><\/p>

    \u2014 ironick\u00fd v\u00fdraz: Ty si teda hrdina!<\/em><\/p>

    \u2014 v\u00fdraz odli\u0161uj\u00faci sa od \u0161tandardnej hodnoty: Zajtra bude \u0161tyridsa\u0165 stup\u0148ov!<\/em><\/p>

    Emf\u00e1za<\/strong><\/p>

    Emf\u00e1za<\/strong><\/span> je osobitn\u00fd druh zd\u00f4raznenia \u2014 citov\u00fd d\u00f4raz. Vyzna\u010duje sa n\u00e1padn\u00fdm melodick\u00fdm a dynamick\u00fdm pohybom na zd\u00f4raznenom slove \u010di \u010dasti v\u00fdpovede. Niekedy sa dokonca m\u00f4\u017eu predl\u017eova\u0165 samohl\u00e1sky \u010di \u00fa\u017einov\u00e9 spoluhl\u00e1sky: To je n\u00e1\u00e1\u00e1dhera!<\/em><\/p>

    Sila hlasu<\/strong><\/p>

    Sila hlasu<\/strong><\/span> ako suprasegment\u00e1lny jav sa prejavuje zv\u00fd\u0161enou intenzitou artikul\u00e1cie a zosilnen\u00edm hlasov\u00e9ho prejavu. Pokia\u013e je toto zosilnenie vyu\u017eit\u00e9 funk\u010dne \u2014 napr\u00edklad na vyjadrenie naliehavosti pr\u00edkazu alebo na upozornenie na bezprostredn\u00e9 nebezpe\u010denstvo \u2014 mo\u017eno hovori\u0165 o sile hlasu ako o prozodickom prostriedku.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 11.2 Silov\u00e1 modul\u00e1cia re\u010di Pr\u00edzvuk Pr\u00edzvukom sa u\u017e od najstar\u0161\u00edch \u010dias zaoberali gramatici, ktor\u00ed ho naz\u00fdvali anima vocis, \u010di\u017ee duch slova. V na\u0161ej lingvistike mo\u017eno n\u00e1js\u0165 viacero vymedzen\u00ed pr\u00edzvuku. Jozef Mistr\u00edk (2002, s. 162) uv\u00e1dza, \u017ee pr\u00edzvuk (akcent) je zv\u00fdraznenie jednej slabiky v slove. Pre sloven\u010dinu, ale aj […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-13028","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13028","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13028"}],"version-history":[{"count":22,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13028\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13436,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13028\/revisions\/13436"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13028"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}