{"id":13044,"date":"2025-11-13T09:59:04","date_gmt":"2025-11-13T08:59:04","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=13044"},"modified":"2025-11-22T11:31:54","modified_gmt":"2025-11-22T10:31:54","slug":"jazykova-kultura-11-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/jazykova-kultura-11-3\/","title":{"rendered":"jazykova-kultura-11-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

11.3 \u010casov\u00e1 modul\u00e1cia re\u010di<\/strong><\/p>

Pauza (prest\u00e1vka)<\/strong><\/p>

Prest\u00e1vka<\/strong><\/span> je preru\u0161enie hlasov\u00e9ho pr\u00fadu a artikula\u010dn\u00e9ho procesu na \u010dasovo pozorovate\u013en\u00fd interval, po\u010das ktor\u00e9ho nedoch\u00e1dza k produkcii \u017eiadneho zvuku. Prest\u00e1vka spravidla nesl\u00fa\u017ei na oddelenie jednotliv\u00fdch slov, ale na delimit\u00e1ciu v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdpovedn\u00fdch celkov, ako s\u00fa vetn\u00e9 \u00faseky, vety, odseky \u010di kapitoly. V tomto zmysle pln\u00ed v\u00fdznamn\u00fa delimita\u010dn\u00fa funkciu \u2014 napom\u00e1ha integr\u00e1cii jazykov\u00fdch jednotiek do vy\u0161\u0161\u00edch komunika\u010dn\u00fdch celkov a z\u00e1rove\u0148 ich od seba odde\u013euje. Funkcia prest\u00e1vky m\u00e1 svoj ekvivalent v grafickej rovine jazyka, konkr\u00e9tne v interpunk\u010dn\u00fdch znamienkach, ktor\u00e9 signalizuj\u00fa pauzu (napr. bodka, \u010diarka, ot\u00e1znik, v\u00fdkri\u010dn\u00edk, poml\u010dka, tri bodky, bodko\u010diarka). Pauza sa v\u0161ak m\u00f4\u017ee vyskytn\u00fa\u0165 aj v pr\u00edpadoch, kde interpunk\u010dn\u00e9 znamienka absentuj\u00fa \u2014 napr\u00edklad pri viacn\u00e1sobn\u00fdch vetn\u00fdch \u010dlenoch spojen\u00fdch spojkou alebo pri zlu\u010dovac\u00edch s\u00favetiach bez \u010diarky. D\u013a\u017eka prest\u00e1vky by mala kore\u0161pondova\u0165 s rozsahom textovej jednotky, ktor\u00fa odde\u013euje \u2014 \u010d\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia jednotka, t\u00fdm dlh\u0161ia prest\u00e1vka.<\/p>

Druhy prest\u00e1vok v re\u010dovom prejave mo\u017eno klasifikova\u0165 pod\u013ea ich funkcie a pr\u00ed\u010din vzniku takto:<\/p>

a) Fyziologick\u00e1 prest\u00e1vka<\/strong>. Vznik\u00e1 z biologickej potreby doplni\u0165 vzduch v p\u013e\u00facach, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei ako z\u00e1kladn\u00fd fyzik\u00e1lny materi\u00e1l na tvorbu hl\u00e1sok. Je nevyhnutnou s\u00fa\u010das\u0165ou prirodzen\u00e9ho re\u010dov\u00e9ho procesu a jej spr\u00e1vne na\u010dasovanie je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre plynulos\u0165 komunik\u00e1cie.<\/p>

b) Logick\u00e1 prest\u00e1vka<\/strong>. Predstavuje jazykovo motivovan\u00e9 preru\u0161enie re\u010dov\u00e9ho pr\u00fadu, ktor\u00e9ho cie\u013eom je oddeli\u0165 relat\u00edvne samostatn\u00e9 a v\u00fdznamovo ucelen\u00e9 v\u00fdpovedn\u00e9 jednotky, ako s\u00fa vetn\u00e9 \u00faseky \u010di cel\u00e9 vety. Pln\u00ed v\u00fdznamn\u00fa \u0161trukt\u00farovaciu a delimita\u010dn\u00fa funkciu v r\u00e1mci v\u00fdstavby v\u00fdpovede.<\/p>

c) Umeleck\u00e1 (\u0161tylistick\u00e1, dramatick\u00e1) prest\u00e1vka<\/strong>. Sl\u00fa\u017ei ako \u0161tylistick\u00fd prostriedok, ktor\u00fdm sa prostredn\u00edctvom ticha (pauzy) dosahuje dramatick\u00fd efekt, zv\u00fdraz\u0148uje sa emocion\u00e1lne nap\u00e4tie alebo sa navodzuje o\u010dak\u00e1vanie. Je typick\u00e1 najm\u00e4 pre umeleck\u00fd a r\u00e9torick\u00fd jazyk.<\/p>

Spr\u00e1vne na\u010dasovanie fyziologick\u00fdch prest\u00e1vok \u2014 ide\u00e1lne v s\u00falade s logick\u00fdmi \u010dlenen\u00edm v\u00fdpovede \u2014 je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre efekt\u00edvnu komunik\u00e1ciu. Nespr\u00e1vne umiestnen\u00e9 pauzy m\u00f4\u017eu naru\u0161i\u0165 v\u00fdznamov\u00fa \u0161trukt\u00faru v\u00fdpovede a sp\u00f4sobi\u0165 komunika\u010dn\u00e9 nedorozumenia. Miesta logick\u00fdch prest\u00e1vok<\/strong> s\u00fa na hraniciach samostatn\u00fdch viet, na hranici viet v\u00a0s\u00favetiach, vo viacn\u00e1sobnom vetnom \u010dlene (treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee dvoj\u010dlenn\u00e9 viacn\u00e1sobn\u00e9 vetn\u00e9 \u010dleny sa pauzou v\u00e4\u010d\u0161inou neodde\u013euj\u00fa), na hraniciach vsuvky (parent\u00e9zy), pri osloveniach a\u00a0citoslovciach, pred pripojen\u00fdm vetn\u00fdm \u010dlenom,\u00a0 vo vet\u00e1ch s priamou re\u010dou, na mieste preru\u0161enej alebo nedokon\u010denej v\u00fdpovede, na hranici vyt\u00fd\u010den\u00e9ho vetn\u00e9ho \u010dlena.<\/p>

Tempo re\u010di<\/strong><\/p>

Tempo<\/strong><\/span> je suprasegment\u00e1lny jazykov\u00fd jav, ktor\u00fd s\u00favis\u00ed s r\u00fdchlos\u0165ou artikul\u00e1cie jednotliv\u00fdch hl\u00e1sok, slab\u00edk, slov, respekt\u00edve s dynamikou re\u010dov\u00e9ho prejavu ako celku. O tempe ako o suprasegment\u00e1lnom jave mo\u017eno hovori\u0165 len vtedy, ak je jeho vyu\u017eitie funk\u010dne motivovan\u00e9 \u2014 napr\u00edklad v \u0161portovej report\u00e1\u017ei, kde je charakteristick\u00e9 r\u00fdchle tempo, alebo v patetickej pohrebnej re\u010di, kde prevl\u00e1da pomal\u00e9 tempo. Obsahovo n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00ed prejav si spravidla vy\u017eaduje pomal\u0161ie tempo, aby sa zabezpe\u010dila zrozumite\u013enos\u0165 v\u00fdpovede pre posluch\u00e1\u010da. S poklesom tempa sa z\u00e1rove\u0148 zvy\u0161uje frekvencia v\u00fdskytu prest\u00e1vok. Tempo re\u010di je determinovan\u00e9 viacer\u00fdmi faktormi: individu\u00e1lnymi artikula\u010dn\u00fdmi n\u00e1vykmi hovoriaceho, typom a obsahom v\u00fdpovede, ako aj percep\u010dn\u00fdmi schopnos\u0165ami adres\u00e1ta.<\/p>

Z h\u013eadiska \u010dlenenia mo\u017eno rozl\u00ed\u0161i\u0165:<\/p>

  • celkov\u00e9 tempo (r\u00fdchlos\u0165 prejavu ako celku),<\/li>
  • \u00fasekov\u00e9 tempo (r\u00fdchlos\u0165 v r\u00e1mci \u00faseku v\u00fdpovede),<\/li>
  • vetn\u00e9 tempo (tempo jednotliv\u00fdch viet),<\/li>
  • slovn\u00e9 tempo (tempo v\u00fdslovnosti jednotliv\u00fdch slov).<\/li><\/ul>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Pozn\u00e1mka:<\/strong><\/p>

    Pozorovate\u013en\u00e9 je aj individu\u00e1lne, tzv. osobn\u00e9 tempo re\u010di, ktor\u00e9 je stabilnou charakteristikou konkr\u00e9tneho hovoriaceho, no vzh\u013eadom na svoju nemennos\u0165 sa nepova\u017euje za suprasegment\u00e1lny jav. V jazykovednej praxi sa niekedy uva\u017euje aj o existencii tzv. n\u00e1rodn\u00e9ho jazykov\u00e9ho tempa, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 typick\u00e9 pre konkr\u00e9tnu jazykov\u00fa komunitu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Rytmus<\/strong><\/p>

    Rytmus<\/strong><\/span> je suprasegment\u00e1lny jav, ktor\u00fd vznik\u00e1 pravideln\u00fdm striedan\u00edm r\u00f4znych re\u010dov\u00fdch jednotiek. V slovenskom jazykovom syst\u00e9me je z\u00e1kladom rytmickej organiz\u00e1cie striedanie pr\u00edzvu\u010dn\u00fdch a nepr\u00edzvu\u010dn\u00fdch slab\u00edk, pri\u010dom sa prejavuje tendencia k formovaniu daktylsk\u00fdch a trochejsk\u00fdch taktov. Rytmus sa v\u00fdraznej\u0161ie uplat\u0148uje pri v\u00e4\u010d\u0161\u00edch re\u010dov\u00fdch celkoch, ako s\u00fa napr\u00edklad odseky, kde nadob\u00fada \u0161trukt\u00farovaciu a estetick\u00fa funkciu. D\u00f4le\u017eit\u00fdm aspektom rytmickej v\u00fdstavby je aj citliv\u00e9 pou\u017e\u00edvanie enklit\u00edk a proklit\u00edk, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu ovplyvni\u0165 plynulos\u0165 a \u010dlenenie re\u010dov\u00e9ho prejavu. Pri tvorbe rytmu je nevyhnutn\u00e9 vyh\u00fdba\u0165 sa monot\u00f3nnosti, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee negat\u00edvne ovplyvni\u0165 percepciu v\u00fdpovede. Rytmick\u00e1 variabilita prispieva k dynamike re\u010di a zvy\u0161uje jej komunika\u010dn\u00fa efektivitu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    JAZYKOV\u00c1 KULT\u00daRA \u2014 P\u00cdSOMN\u00dd A \u00daSTNY PREJAV 11.3 \u010casov\u00e1 modul\u00e1cia re\u010di Pauza (prest\u00e1vka) Prest\u00e1vka je preru\u0161enie hlasov\u00e9ho pr\u00fadu a artikula\u010dn\u00e9ho procesu na \u010dasovo pozorovate\u013en\u00fd interval, po\u010das ktor\u00e9ho nedoch\u00e1dza k produkcii \u017eiadneho zvuku. Prest\u00e1vka spravidla nesl\u00fa\u017ei na oddelenie jednotliv\u00fdch slov, ale na delimit\u00e1ciu v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdpovedn\u00fdch celkov, ako s\u00fa vetn\u00e9 \u00faseky, vety, odseky \u010di kapitoly. V tomto […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-13044","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13044","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13044"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13044\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13445,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/13044\/revisions\/13445"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13044"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}