{"id":1336,"date":"2023-02-26T07:52:57","date_gmt":"2023-02-26T06:52:57","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1336"},"modified":"2023-02-26T09:30:54","modified_gmt":"2023-02-26T08:30:54","slug":"zaklady-pedagogiky-1-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-1-1\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-1-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vznik a predmet pedagogiky<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facom texte sme uviedli \u010dlenenie vied o\u00a0v\u00fdchove, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa budeme \u010falej venova\u0165 pr\u00e1ve pedagogickej vede. Pedagogika je tou oblas\u0165ou, ktor\u00e1 tvor\u00ed z\u00e1klad vzdel\u00e1vania bud\u00facich u\u010dite\u013eov a\u00a0pedagogick\u00fdch zamestnancov. V\u00fdznam \u0161t\u00fadia pedagogiky spo\u010d\u00edva v porozumen\u00ed podstaty v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu, v zozn\u00e1men\u00ed sa so z\u00e1kladmi pedagogiky ako vednej discipl\u00edny, osvojenie pedagogickej sp\u00f4sobilosti a pochopenie z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpov pedagogick\u00e9ho myslenia.<\/p>

Pedagogika <\/strong>je veda o\u00a0v\u00fdchove det\u00ed a\u00a0ml\u00e1de\u017ee<\/strong>, ktor\u00e1 sk\u00fama z\u00e1mern\u00e9, pozit\u00edvne ovplyv\u0148ovanie v\u00fdvinu osobnosti. Pojedn\u00e1va o\u00a0podstate, z\u00e1konitostiach a \u00faloh\u00e1ch v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania. Z\u00e1kladnou \u00falohou pedagogiky je odha\u013eova\u0165 podstatu a\u00a0z\u00e1konitosti v\u00fdchovn\u00fdch procesov a javov. Preto tvoria \u0161trukt\u00faru pedagogiky dve zlo\u017eky \u2013 te\u00f3ria a\u00a0v\u00fdskum. Teoretick\u00e1 zlo\u017eka<\/em> predstavuje syst\u00e9m poznatkov, opisuj\u00facich a\u00a0vysvet\u013euj\u00facich v\u00fdchovn\u00fa realitu a\u00a0v\u00fdskumn\u00e1 zlo\u017eka<\/em> poskytuje\u00a0 pre tento opis a\u00a0vysvetlenie \u00fadaje a\u00a0zd\u00f4vodnenie. Pod\u013ea medzin\u00e1rodn\u00fdch kodifik\u00e1ci\u00ed je veda o\u00a0v\u00fdchove (eduka\u010dn\u00e1 veda, te\u00f3ria eduk\u00e1cie) s\u00fabor vied o\u00a0eduka\u010dnej realite, pri\u010dom v\u00a0sebe sp\u00e1ja te\u00f3riu s\u00a0v\u00fdskumom eduka\u010dn\u00fdch javov (Kratochv\u00edlov\u00e1, 2007). Eduk\u00e1ciou tu ozna\u010dujeme v\u00fdchovu v\u00a0\u0161ir\u0161om slova zmysle \u2013 v\u00fdchovu a\u00a0vzdel\u00e1vanie (bli\u017e\u0161ie k\u00a0pojmu eduk\u00e1cie v\u00a0kap. 2.2).<\/p>

V\u00a0slovenskej a\u00a0\u010deskej literat\u00fare sa teda pedagogika be\u017ene ch\u00e1pe ako veda o\u00a0v\u00fdchove, v\u00a0anglosask\u00fdch krajin\u00e1ch ch\u00e1pu pedagogiku ako \u010dinnos\u0165 u\u010dite\u013eov. V\u00a0zahrani\u010dnej literat\u00fare, najm\u00e4 v\u00a0spom\u00ednan\u00fdch anglof\u00f3nnych krajin\u00e1ch je ozna\u010denie pedagogika pou\u017e\u00edvan\u00e9 v\u00a0u\u017e\u0161om pon\u00edman\u00ed ako v\u00a0na\u0161om stredoeur\u00f3pskom priestore. Pedagogika (ang. Pedagogy) sa v\u00a0anglicky p\u00edsanej literat\u00fare definuje ako veda o vyu\u010dovac\u00edch met\u00f3dach (Watkinson – Mortimore, 1999; Murphy, 2003), sk\u00fama, ako mo\u017eno realizova\u0165 ciele vzdel\u00e1vania, ako realizova\u0165 sprostredkovanie vedomost\u00ed alebo podporu a rozvoj zru\u010dnost\u00ed a charakterov\u00fdch vlastnost\u00ed (Peel, 2022; Murphy 2003; Howel, 2012). Uveden\u00e9mu u\u017e\u0161iemu definovaniu v\u00a0na\u0161ej odbornej literat\u00fare zodpovedaj\u00fa u\u017e konkr\u00e9tne pedagogick\u00e9 discipl\u00edny (napr. didaktika, metodika apod.). To \u010do je u\u00a0n\u00e1s ozna\u010dovan\u00e9 ako pedagogika sa v\u00a0zahrani\u010d\u00ed preklad\u00e1 ako \u201eEducational Theory\u201c, \u201eEducation Sciences\u201c.<\/p>

V\u00a0\u010fal\u0161om texte sa zameriame na charakteristiku pedagogiky a\u00a0jej predmetu v\u00a0s\u00falade s\u00a0na\u0161ou dom\u00e1cou trad\u00edciou (napr. Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd, Ka\u010d\u00e1ni, 2001; Pr\u016fcha, 2009, Kratochv\u00edlov\u00e1, 2007 a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed).<\/p>

Pojem pedagogika<\/strong> je etymologicky gr\u00e9ckeho a\u00a0latinsk\u00e9ho p\u00f4vodu (starogr. pais<\/strong> \u2013 chlapec, die\u0165a ag\u00f3<\/strong> \u2013 vediem, paidag\u00f3gos<\/strong> \u2013 otrok, ktor\u00fd sprev\u00e1dzal\u00a0deti svojho p\u00e1na na cvi\u010disko a\u00a0do \u0161koly, paidag\u00f3gik\u00e9 t\u00e9chn\u00e9<\/strong> \u2013 umenie v\u00fdchovy; lat. paedagogus<\/strong> \u2013 nielen otrok, ktor\u00fd sprev\u00e1dza deti, ale s\u00a0posunut\u00fdm v\u00fdznamom i\u00a0u\u010dite\u013e, vychov\u00e1vate\u013e). Uveden\u00e9 pojmy sa pou\u017e\u00edvali u\u017e od staroveku, ale pedagogika ako veda<\/strong> vznikla a\u017e v\u00a019. storo\u010d\u00ed oddelen\u00edm od filozofie. Aj ke\u010f v\u00fdvoj pedagogick\u00fdch n\u00e1zorov a koncepci\u00ed mo\u017eno sledova\u0165 u\u00a0r\u00f4znych autorov u\u017e od staroveku naprie\u010d r\u00f4znymi historick\u00fdmi obdobiami (Sokrates, Plat\u00f3n, Aristoteles, Quintillianus, Cicero, Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd, Erazmus Noterdamsk\u00fd, Pestalozzi, Locke, Rousseau, Komensk\u00fd a\u00a0mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed), pedagogika ako veda do 19. storo\u010dia vlastne neexistovala.<\/p>

\u00a0Je rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 uvedomi\u0165 si, \u017ee v\u00fdchova je star\u00e1 ako \u013eudstvo sam\u00e9, av\u0161ak do 19. storo\u010dia sa pedagogick\u00e9 myslenie rozv\u00edjalo v\u00a0r\u00e1mci filozofick\u00fdch a\u00a0teologick\u00fdch koncepci\u00ed<\/strong>. Napr\u00edklad aj v\u00a0na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch (stredoeur\u00f3psky priestor) ve\u013emi zn\u00e1my J. A. Komensk\u00fd, b\u00fdva nespr\u00e1vne ozna\u010dovan\u00fd za pedag\u00f3ga. Komensk\u00fd v\u0161ak \u017eil v\u00a017. storo\u010d\u00ed, bol vynikaj\u00faci u\u010dite\u013e, filozof, spisovate\u013e, jazykovedec a\u00a0teol\u00f3g, ale e\u0161te ho nemo\u017eno ozna\u010di\u0165 za pedag\u00f3ga v\u00a0pravom slova zmysle, ke\u010f\u017ee pedagogika ako samostatn\u00e1 vedn\u00e1 discipl\u00edna v\u00a0tomto obdob\u00ed neexistovala.<\/p>

N\u00e1zory na v\u00fdchovu boli v minulosti s\u00fa\u010das\u0165ou \u00favah o\u00a0\u010dloveku a\u00a0spolo\u010dnosti. Za zakladate\u013ea modernej pedagogickej te\u00f3rie pova\u017eujeme a\u017e Johanna Friedricha Herbarta<\/strong> (1776 \u2013 1841). Jeho V\u0161eobecn\u00e1 pedagogika odvoden\u00e1 z\u00a0cie\u013ea v\u00fdchovy<\/em> (1806) a\u00a0N\u00e1\u010drt pedagogick\u00fdch predn\u00e1\u0161ok<\/em> (1835) nazna\u010dili \u0161trukt\u00faru<\/strong> a\u00a0predmet samostatnej vednej discipl\u00edny \u2013 pedagogiky<\/strong> (Grecmanov\u00e1 a kol., 1999). \u00a0Herbartovo po\u0148atie pedagogiky je zalo\u017een\u00e9 na praktickej filozofii (etike), ktor\u00e1 pom\u00e1ha ur\u010di\u0165 v\u00fdchovn\u00e9 ciele a\u00a0na psychol\u00f3gii, ktor\u00e1 pom\u00e1ha ur\u010di\u0165 prostriedky v\u00fdchovy. Vedu o\u00a0v\u00fdchove rozdelil na pedagogiku teoretick\u00fa, ktorej predmetom s\u00fa mo\u017enosti, prostriedky a\u00a0in\u0161tit\u00facie v\u00fdchovy a\u00a0na pedagogiku praktick\u00fa, ktorej predmetom je vedenie (ovl\u00e1danie), vyu\u010dovanie a\u00a0mravn\u00e1 v\u00fdchova. Podstatou vedenia m\u00e1 by\u0165 regul\u00e1cia spr\u00e1vania \u017eiakov. Herbart prip\u00fa\u0161\u0165al v\u00a0nevyhnutn\u00fdch pr\u00edpadoch aj telesn\u00e9 tresty, \u201ekarcer\u201c (\u0161kolsk\u00e9 v\u00e4zenie), hladovku a\u00a0in\u00e9 tresty (Kosteln\u00edk, 2009). V\u00fdchovn\u00fd proces rozdelil na tri \u010dasti:<\/p>

  1. vedenie (ovl\u00e1danie) <\/strong>\u2013 prostriedkami s\u00fa hrozba, dozor, rozkaz a z\u00e1kaz, schopnos\u0165 zamestna\u0165 deti a vyplni\u0165 ich \u010das. Pomocn\u00fdmi prostriedkami s\u00fa autorita a l\u00e1ska.<\/li>
  2. vyu<\/strong>\u010dovanie <\/strong>\u2013 bez oh\u013eadu na obsah vyu\u010dovania ur\u010dil 4 stupne, form\u00e1lne stupne (etapy), ktor\u00fdmi boli: jasnos\u0165<\/em><\/strong> (n\u00e1zorn\u00e1 prezent\u00e1cia u\u010diva), asoci\u00e1cia<\/em><\/strong> (nadv\u00e4zovanie na doteraj\u0161ie vedomosti \u017eiakov), syst\u00e9m<\/em><\/strong> (zov\u0161eobec\u0148ovanie u\u010diva do z\u00e1verov, pravidiel, defin\u00edci\u00ed) a\u00a0met\u00f3da<\/em><\/strong> (aplik\u00e1cia u\u010diva v\u00a0praxi, rie\u0161enie pr\u00edkladov a \u00faloh). Vyu\u010dovanie m\u00e1<\/strong> pod\u013ea Herbarta v\u00fdznam iba vtedy, ke\u010f m\u00e1 v\u00fdchovn\u00fd charakter<\/strong>.<\/li>
  3. mravn\u00e1 v\u00fdchova \u2013 <\/strong>sa zaklad\u00e1 na mnohostrannom z\u00e1ujme a\u00a0na mravn\u00fdch predstav\u00e1ch. Uskuto\u010d\u0148uje sa najm\u00e4 vyu\u010dovan\u00edm a m\u00e1 vies\u0165 k tomu, aby u \u017eiaka vl\u00e1dli mravn\u00e9 ide\u00e1ly. Prostriedkami mravnej v\u00fdchovy okrem vyu\u010dovania s\u00fa: a) brzdenie spr\u00e1vania die\u0165a\u0165a ovl\u00e1dan\u00edm a\u00a0v\u00fdchovou k\u00a0poslu\u0161nosti,\u00a0 b) usmer\u0148ovanie die\u0165a\u0165a, c) ur\u010dovanie pravidiel spr\u00e1vania, d) podporovanie pokoja u die\u0165a\u0165a a zamedzovanie vzniku v\u00e1\u0161n\u00ed,\u00a0 e) povzbudzovanie die\u0165a\u0165a pochvalou a\u00a0v\u00fd\u010ditkou, f) dohov\u00e1ranie die\u0165a\u0165u a poukazovanie na jeho chyby a\u00a0ich napr\u00e1va.<\/li><\/ol>

    N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vyu\u010dovanie kl\u00e1dol Herbart medzi predmetmi v\u00fdu\u010dby na prv\u00e9 miesto. Form\u00e1lne stupne vyu\u010dovania prepracovali Herbartovi nasledovn\u00edci do z\u00e1v\u00e4znej sch\u00e9my pre v\u00fdu\u010dbu v\u0161etk\u00fdch predmetov. Z\u00a0kritiky takto zdogmatizovanej podoby vyu\u010dovania vych\u00e1dzalo viacero pedagogick\u00fdch a\u00a0didaktick\u00fdch hnut\u00ed 20. storo\u010dia (J\u016fva sen. @ jun., 2003).<\/p>

    V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti mo\u017eno zhrn\u00fa\u0165, \u017ee pedagogika ako veda sk\u00fama vzdel\u00e1vanie a v\u00fdchovu v najr\u00f4znej\u0161\u00edch sf\u00e9rach \u017eivota spolo\u010dnosti; objas\u0148uje v\u00fdchovn\u00e9 javy, procesy a\u00a0syst\u00e9my; \u0161tuduje a kriticky hodnot\u00ed my\u0161lienkov\u00e9 dedi\u010dstvo minulosti; sleduje v\u00fdvoj \u0161kolstva, v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania v\u00a0zahrani\u010d\u00ed a v spolupr\u00e1ci s \u010fal\u0161\u00edmi vedn\u00fdmi discipl\u00ednami formuluje nov\u00e9 v\u00fdvojov\u00e9 trendy pre r\u00f4zne oblasti v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania.<\/p>

    Predmetom pedagogiky, <\/strong>ako vedy je sk\u00famanie v\u00fdchovy v zameran\u00ed:<\/p>

    1. jej determinantov (to \u010do determinuje \u2013 vytv\u00e1ra a\u00a0ovplyv\u0148uje eduk\u00e1ciu),<\/li>
    2. jej priebeh (r\u00f4zne typy eduk\u00e1cie) a\u00a0taktie\u017e<\/li>
    3. jej v\u00fdsledky a\u00a0efekt\u00edvnos\u0165.<\/li><\/ol>

      Ide o\u00a0najv\u0161eobecnej\u0161ie vyjadrenie predmetu pedagogiky, preto\u017ee v\u00a0skuto\u010dnosti je ve\u013emi rozsiahly a\u00a0r\u00f4znorod\u00fd. Jednoduch\u0161ie m\u00f4\u017eeme uvies\u0165, \u017ee pedagogika je veda o\u00a0z\u00e1konitostiach v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania a jej predmetom je sk\u00fama\u0165 a\u00a0zov\u0161eobec\u0148ova\u0165 sk\u00fasenosti z\u00a0v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania det\u00ed, ml\u00e1de\u017ee (Bal\u00e1\u010dkov\u00e1, \u010cern\u00e1kov\u00e1, 2009).<\/p>

      Ke\u010f\u017ee eduka\u010dn\u00fd proces je mnohostranne podmienen\u00fd m\u00f4\u017eeme uvies\u0165 v\u0161eobecnej\u0161ie v\u00fdchodisk\u00e1 pre formulovanie predmetu pedagogiky. Ide o\u00a0dve z\u00e1kladn\u00e9 str\u00e1nky a to:<\/p>

      1. Javy organicky patriace vede o\u00a0v\u00fdchove, ktor\u00e9 nesk\u00fama \u017eiadna in\u00e1 veda. Je to najm\u00e4 vyty\u010dovanie cie\u013eov<\/strong> a\u00a0konkretiz\u00e1cia obsahu<\/strong> v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania, vymedzenie met\u00f3d<\/strong> a\u00a0prostriedkov<\/strong> a\u00a0sk\u00famanie organiza\u010dn\u00fdch foriem<\/strong>.<\/li>
      2. Javy, ktor\u00e9 s\u00favisia s\u00a0v\u00fdchovou a\u00a0s\u00fa predmetom sk\u00famania aj in\u00fdch vied. Ide o\u00a0str\u00e1nky psychosomatick\u00fdch<\/strong> vlastnost\u00ed \u017eiakov i spolo\u010densk\u00e9<\/strong> a\u00a0soci\u00e1lne<\/strong> podmienky v\u00fdchovy, ktor\u00e9 maj\u00fa v\u00fdrazn\u00fd vplyv pri celkovom formovan\u00ed osobnosti (Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd, Ka\u010d\u00e1ni, 2001).<\/li><\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY Vznik a predmet pedagogiky V\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facom texte sme uviedli \u010dlenenie vied o\u00a0v\u00fdchove, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa budeme \u010falej venova\u0165 pr\u00e1ve pedagogickej vede. Pedagogika je tou oblas\u0165ou, ktor\u00e1 tvor\u00ed z\u00e1klad vzdel\u00e1vania bud\u00facich u\u010dite\u013eov a\u00a0pedagogick\u00fdch zamestnancov. V\u00fdznam \u0161t\u00fadia pedagogiky spo\u010d\u00edva v porozumen\u00ed podstaty v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu, v zozn\u00e1men\u00ed sa so z\u00e1kladmi pedagogiky ako vednej discipl\u00edny, osvojenie pedagogickej sp\u00f4sobilosti […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1336","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1336","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1336"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1336\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1448,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1336\/revisions\/1448"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1336"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}