{"id":1342,"date":"2023-02-26T08:00:27","date_gmt":"2023-02-26T07:00:27","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1342"},"modified":"2023-02-26T10:06:51","modified_gmt":"2023-02-26T09:06:51","slug":"zaklady-pedagogiky-1-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-1-3\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-1-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Stru\u010dn\u00e1 charakteristika niektor\u00fdch pedagogick\u00fdch discipl\u00edn<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Pedagogick\u00e1 veda obsahuje desiatky r\u00f4znych z\u00e1kladn\u00fdch,\u00a0aplikovan\u00fdch a hrani\u010dn\u00fdch discipl\u00edn a je potrebn\u00e9 charakterizova\u0165,\u00a0 kv\u00f4li lep\u0161ej orient\u00e1cii, aspo\u0148 niektor\u00e9 z\u00a0nich:<\/p>

V\u0161eobecn\u00e1 pedagogika<\/strong> je zameran\u00e1 na systematiz\u00e1ciu a\u00a0interpret\u00e1ciu z\u00e1kladn\u00fdch pedagogick\u00fdch javov a\u00a0z\u00e1konitost\u00ed a\u00a0na vytvorenie syst\u00e9mu pedagogick\u00fdch pojmov (pedagogickej terminol\u00f3gie). V\u00a0r\u00e1mci pedagogick\u00fdch discipl\u00edn m\u00e1 koordina\u010dn\u00fa a\u00a0integra\u010dn\u00fa \u00falohu;<\/p>

V\u0161eobecn\u00e1 didaktika <\/strong>sleduje vzdel\u00e1vacie obsahy a\u00a0procesy vyu\u010dovania (\u010dinnos\u0165 u\u010dite\u013ea) a\u00a0u\u010denia sa (\u010dinnos\u0165 \u017eiaka). Vymedzuje sa ako te\u00f3ria vzdel\u00e1vania a\u00a0vyu\u010dovania;<\/p>

Te\u00f3ria v\u00fdchovy (te\u00f3ria a\u00a0metodika v\u00fdchovy)<\/strong> sk\u00fama a analyzuje ciele, obsah, z\u00e1sady, podmienky, \u010dinitele, prostriedky a\u00a0proces v\u00fdchovy v\u00a0u\u017e\u0161om slova zmysle. Zaober\u00e1 sa mravnou, estetickou, v\u00fdchovou ku zdraviu a\u00a0k\u00a0zdrav\u00e9mu sp\u00f4sobu \u017eivota, pracovnou a\u00a0technickou, ekologickou a\u00a0enviroment\u00e1lnou v\u00fdchovou, multikult\u00farnou, prosoci\u00e1lnou v\u00fdchovou at\u010f.;<\/p>

Dejiny pedagogiky<\/strong> sk\u00famaj\u00fa v\u00fdvoj v\u00fdchovy ako spolo\u010densk\u00e9ho javu a\u00a0v\u00fdvoj\u00a0 pedagogick\u00fdch koncepci\u00ed a\u00a0v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00ed od najstar\u0161\u00edch obdob\u00ed po s\u00fa\u010dasnos\u0165. Do predmetu dej\u00edn pedagogiky patr\u00ed i\u00a0anal\u00fdza ide\u00ed a\u00a0diel v\u00fdznamn\u00fdch pedagogick\u00fdch myslite\u013eov. Rozli\u0161ujeme v\u0161eobecn\u00e9 a n\u00e1rodn\u00e9\u00a0 dejiny pedagogiky;<\/p>

Porovn\u00e1vacia (komparat\u00edvna) pedagogika<\/strong> sa zameriava na v\u00fdskum a\u00a0porovn\u00e1vaciu anal\u00fdzu pedagogick\u00fdch ide\u00ed, koncepci\u00ed a\u00a0v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch syst\u00e9mov v\u00a0r\u00f4znych krajin\u00e1ch;<\/p>

Te\u00f3ria riadenia v\u00fdchovn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed (\u0161kolsk\u00fd mana\u017ement\/ te\u00f3ria riadenia a\u00a0organiz\u00e1cie \u0161kolstva)<\/strong> sa zaober\u00e1 pl\u00e1novan\u00edm, organizovan\u00edm a\u00a0kontrolou v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch aktiv\u00edt v\u00a0\u0161kol\u00e1ch, \u0161kolsk\u00fdch intern\u00e1toch, v\u00a0kult\u00farno-v\u00fdchovn\u00fdch zariadeniach a i;<\/p>

Metodol\u00f3gia vied o\u00a0v\u00fdchove <\/strong>je pedagogick\u00e1 vedn\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 syst\u00e9mom teoretick\u00fdch princ\u00edpov, met\u00f3d a\u00a0sp\u00f4sobov popisu, anal\u00fdzy a\u00a0objas\u0148ovania pedagogick\u00fdch javov. Zahr\u0148uje i\u00a0praktick\u00e9 ot\u00e1zky pl\u00e1novania, realiz\u00e1cie a\u00a0publikovania pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu<\/strong>, etick\u00e9 princ\u00edpy vedeckej pr\u00e1ce a\u00a0i. (Pr\u016fcha, Walterov\u00e1, Mare\u0161,\u00a0 2003).<\/p>

Odborov\u00e9\/predmetov\u00e9 didaktiky<\/strong> (metodiky) vyu\u010dovania sa st\u00e1le viac st\u00e1vaj\u00fa samostatn\u00fdmi pedagogick\u00fdmi discipl\u00ednami, \u00fazko spojen\u00fdmi s\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00fdmi vedn\u00fdmi odbormi = odborov\u00e9 didaktiky<\/strong> (didaktika predmetov rastlinnej v\u00fdroby, didaktika ekonomick\u00fdch predmetov, didaktika potravin\u00e1rskych predmetov,….) (Hot\u00e1r a\u00a0kol., 2000), alebo spojen\u00e9 s\u00a0konkr\u00e9tnymi vyu\u010dovac\u00edmi predmetmi = predmetov\u00e9 didaktiky<\/strong> (didaktika pr\u00edrodopisu, didaktika matematiky, didaktika informatiky, didaktika cudzieho jazyka…).<\/p>

Pr\u016fcha (2006) charakterizuje odborov\u00e9 didaktiky ako discipl\u00edny zaoberaj\u00face sa procesom vyu\u010dovania resp. u\u010denia s\u00a0oh\u013eadom na ich odborov\u00fa pr\u00edslu\u0161nos\u0165 a \u0161pecifickos\u0165. Odborov\u00e1 didaktika je situovan\u00e1 medzi ur\u010dit\u00fd vedeck\u00fd (umeleck\u00fd, technick\u00fd \u2026) odbor a medzi vedy o v\u00fdchove a vzdel\u00e1van\u00ed. Kon\u0161tituuje sa teda ako prienik medzi ur\u010ditou oblas\u0165ou \u013eudsk\u00e9ho pozn\u00e1vania a odpovedaj\u00facej zlo\u017eke vzdel\u00e1vania v\u00a0danom odbore vymedzenej ako vzdel\u00e1vacia oblas\u0165, odbor.<\/p>

\u0160peci\u00e1lna pedagogika<\/strong> \u201esa zaober\u00e1 te\u00f3riou a\u00a0praxou v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania jedincov so \u0161peci\u00e1lnymi potrebami. Pod\u013ea druhu postihnutia, naru\u0161enia alebo \u0161peci\u00e1lnej potreby sa \u010dlen\u00ed na: pedagogiku ment\u00e1lne postihnut\u00fdch, pedagogiku zrakovo postihnut\u00fdch, pedagogiku sluchovo postihnut\u00fdch, pedagogiku telesne postihnut\u00fdch, chor\u00fdch a\u00a0zdravotne oslaben\u00fdch, pedagogiku det\u00ed s\u00a0naru\u0161enou komunika\u010dnou schopnos\u0165ou, pedagogiku psychosoci\u00e1lne naru\u0161en\u00fdch det\u00ed, pedagogiku det\u00ed s\u00a0viacn\u00e1sobn\u00fdm postihnut\u00edm, pedagogiku det\u00ed s\u00a0poruchou u\u010denia, pedagogiku det\u00ed s\u00a0poruchami spr\u00e1vania, pedagogiku nadan\u00fdch a\u00a0talentovan\u00fdch det\u00ed\u201c (Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd, Ka\u010d\u00e1ni, 2001, s. 24). V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je \u0161peci\u00e1lna pedagogika u\u017e samostatnou vednou a\u00a0\u0161tudijnou discipl\u00ednou s\u00a0vlastnou \u0161trukt\u00farou. Subdiscipl\u00edny \u0161peci\u00e1lnej pedagogiky s\u00fa:<\/p>

– psychop\u00e9dia<\/strong> \u2013 zameriava sa na osoby s ment\u00e1lnym postihnut\u00edm, tj. so zn\u00ed\u017een\u00fdmi rozumov\u00fdmi schopnos\u0165ami;<\/p>

– somatop\u00e9dia<\/strong> \u2013 zameriava sa na osoby telesne postihnut\u00e9;<\/p>

– oftalmop\u00e9dia<\/strong> \u2013 zaober\u00e1 sa osobami so zrakov\u00fdm postihnut\u00edm a nevidiacimi; (mo\u017eno sa stretn\u00fa\u0165 aj s n\u00e1zvami tyflop\u00e9dia \u010di optop\u00e9dia);<\/p>

– surdop\u00e9dia<\/strong> \u2013 venuje sa osob\u00e1m so sluchov\u00fdmi vadami;<\/p>

– logop\u00e9dia<\/strong> \u2013 zameriava sa na osoby s poruchami re\u010di;<\/p>

– etop\u00e9dia<\/strong> \u2013 venuje sa osob\u00e1m s poruchami spr\u00e1vania.<\/p>

Andragogika<\/strong> sa zameriava na v\u00fdchovu a\u00a0najm\u00e4 vzdel\u00e1vanie dospel\u00fdch s\u00a0ich fyziologick\u00fdmi, psychick\u00fdmi a\u00a0 soci\u00e1lnymi osobitos\u0165ami. V\u00fdchova dospel\u00fdch mus\u00ed re\u0161pektova\u0165 vekov\u00e9 osobitosti \u0161irok\u00e9ho obdobia veku dospelosti aj s\u00a0ich individu\u00e1lnymi zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ami. Andragogika pom\u00e1ha vytv\u00e1ra\u0165 optim\u00e1lne podmienky permanentn\u00e9ho celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania ob\u010danov po ukon\u010den\u00ed \u0161kolskej doch\u00e1dzky.<\/p>

Predt\u00fdm ako sa v 19. storo\u010d\u00ed prv\u00fdkr\u00e1t objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, \u017ee met\u00f3dy a techniky u\u010denia<\/a> det\u00ed by mohli by\u0165 aplikovan\u00e9 i pre potreby vzdel\u00e1vania<\/a> dospel\u00fdch. V skuto\u010dnosti bola pedagogika<\/a> pojmom zah\u0155\u0148aj\u00facim umenie<\/a> a vedu vzdel\u00e1vania v\u0161eobecne (aj dospel\u00fdch), i ke\u010f gr\u00e9cky p\u00f4vod slova pedagogika znamenal „vedenie det\u00ed“. Pojem andragogika bol teda vytvoren\u00fd, aby kompenzoval t\u00fato nespr\u00e1vnu interpret\u00e1ciu zamerania pedagogiky len na deti a referoval v\u00fdslovne k umeniu a vede vzdel\u00e1vania dospel\u00fdch.<\/p>

Pedagogika vo\u013en\u00e9ho \u010dasu <\/strong>sa zaober\u00e1 v\u00fdchovn\u00fdm, vzdel\u00e1vac\u00edm p\u00f4soben\u00edm v\u00a0r\u00f4znych organiz\u00e1ci\u00e1ch, in\u0161tit\u00faci\u00e1ch, v\u00a0spolo\u010densk\u00fdch skupin\u00e1ch poskytuj\u00facich aktivity pre deti a\u00a0ml\u00e1de\u017ee po vyu\u010dovan\u00ed. Je to discipl\u00edna, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 riaden\u00edm a\u00a0pomocou pri vo\u013eno\u010dasov\u00fdch aktivit\u00e1ch. Poskytuje z\u00e1ujmov\u00e9 vzdel\u00e1vanie t.j. neprofesijn\u00e9 vzdel\u00e1vanie zameran\u00e9 na rozvoj a\u00a0kultiv\u00e1ciu osobn\u00fdch potrieb a\u00a0z\u00e1\u013eub vo vo\u013enom \u010dase (Hot\u00e1r a\u00a0kol., 2000). Zaober\u00e1 sa obsahom, formami a\u00a0prostriedkami v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch aktiv\u00edt pre kultiv\u00e1ciu individu\u00e1lne a\u00a0spolo\u010densky prospe\u0161n\u00e9ho tr\u00e1venia vo\u013en\u00e9ho \u010dasu det\u00ed a\u00a0ml\u00e1de\u017ee, \u010dinnos\u0165ou \u0161kolsk\u00fdch a\u00a0in\u00fdch zariaden\u00ed, ktor\u00e9 zabezpe\u010duj\u00fa v\u00fdchovu a\u00a0vzdel\u00e1vanie vo vo\u013enom \u010dase.\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/p>

Pred\u0161kolsk\u00e1 pedagogika<\/strong> je aplikovan\u00e1 pedagogick\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 problematikou v\u00fdchovy a\u00a0rozvojom osobnosti det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku; tvor\u00ed ucelen\u00fd syst\u00e9m cie\u013eov, obsahu, met\u00f3d, foriem a\u00a0organiz\u00e1cie v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania do za\u010diatku povinnej \u0161kolskej doch\u00e1dzky (Obdr\u017e\u00e1lek, 2004).<\/p>

Vysoko\u0161kolsk\u00e1 pedagogika <\/strong>ako osobitn\u00e1 discipl\u00edna pedagogick\u00fdch vied aplikuje<\/u> v\u0161eobecn\u00fa te\u00f3riu vzdel\u00e1vania na \u0161pecifick\u00e9 podmienky vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l. Sk\u00fama ot\u00e1zky obsahu vzdelania, problematiku vyu\u010dovac\u00edch met\u00f3d, ako aj organiza\u010dn\u00fa str\u00e1nku v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania vysoko\u0161kol\u00e1kov; tie\u017e sa zaober\u00e1 ot\u00e1zkami re\u0161pektovania individu\u00e1lnych zvl\u00e1\u0161tnost\u00ed \u0161tudenta, prechodu zo strednej \u0161koly na vysok\u00fa, osobnos\u0165ou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta a\u00a0u\u010dite\u013ea apod. (Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd, Ka\u010d\u00e1ni, 2001).<\/p>

<\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a>In\u017einierska pedagogika <\/strong>je to aplikovan\u00e1 pedagogick\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 v\u0161etk\u00fdmi str\u00e1nkami technick\u00e9ho \u0161t\u00fadia \u2013 najm\u00e4 jeho koncepciou, cie\u013emi, obsahom, met\u00f3dami a\u00a0materi\u00e1lnymi prostriedkami. Ke\u010f\u017ee okrem pedagogick\u00fdch, respekt\u00edve u\u010dite\u013esk\u00fdch fak\u00falt organizuj\u00fa aj \u010fal\u0161ie vysok\u00e9 \u0161koly vzdel\u00e1vanie u\u010dite\u013eov s\u00fabe\u017ene alebo po absolvovan\u00ed p\u00f4vodn\u00e9ho \u0161tudijn\u00e9ho programu (napr. stroj\u00e1renstvo, ch\u00e9mia, po\u013enohospod\u00e1rske odbory apod.), vzdel\u00e1van\u00edm technikov a\u00a0u\u010dite\u013eov profesijn\u00fdch odborn\u00fdch predmetov sa zaober\u00e1 pr\u00e1ve in\u017einierska pedagogika<\/strong>. T\u00e1to discipl\u00edna rie\u0161i aktu\u00e1lne probl\u00e9my r\u00fdchleho n\u00e1rastu vedeck\u00fdch a technick\u00fdch poznatkov a ich transform\u00e1ciu do \u010dasovo obmedzen\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programov (ved\u00facich k \u010fal\u0161iemu dopl\u0148uj\u00facemu pedagogick\u00e9mu vzdel\u00e1vaniu in\u017einierov – u\u010dite\u013eov odborn\u00fdch technick\u00fdch predmetov a\u00a0k vzdel\u00e1vaniu bud\u00facich in\u017einierov – technikov vo v\u0161eobecnosti), podiel z\u00e1kladn\u00e9ho a \u0161pecializovan\u00e9ho technick\u00e9ho \u0161t\u00fadia, met\u00f3dy riadenia a kontroly v\u00a0technickom vzdel\u00e1van\u00ed, samostatnej pr\u00e1ce \u0161tudentov, vyu\u017eitie nov\u00fdch technick\u00fdch prostriedkov, vr\u00e1tane po\u010d\u00edta\u010dov a internetu vo v\u00fdu\u010dbe na technick\u00fdch \u0161kol\u00e1ch aj v\u00a0r\u00e1mci samostatn\u00e9ho \u0161t\u00fadia. Pedagogick\u00fd slovn\u00edk (Pr\u016fcha, Walterov\u00e1, Mare\u0161, 2003) definuje in\u017einiersku pedagogiku ako te\u00f3riu, v\u00fdskum a\u00a0didaktiku vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania v\u00a0technick\u00fdch odboroch. Pedagogick\u00e1 encyklop\u00e9dia (Pr\u016fcha, 2009) ju vymedzuje v\u00a0u\u017e\u0161om zmysle<\/strong> ako vedn\u00fa medziodborov\u00fa discipl\u00ednu, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 optimaliz\u00e1ciou v\u00fdu\u010dby technick\u00fdch predmetov a v\u00a0\u0161ir\u0161om slova zmysle<\/strong> ako medziodborov\u00fa vedn\u00fa discipl\u00ednu zaoberaj\u00facu sa v\u00fdchovou a\u00a0vzdel\u00e1van\u00edm technikov a\u00a0v\u00fdskumom tejto problematiky.<\/p>

K\u00a0\u010fal\u0161\u00edm aplikovan\u00fdm pedagogick\u00fdm discipl\u00ednam patr\u00ed napr. \u0161kolsk\u00e1 pedagogika<\/strong>, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 organiz\u00e1ciou v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania v \u0161pecifick\u00fdch podmienkach jednotliv\u00fdch stup\u0148ov a typov \u0161k\u00f4l; te\u00f3ria rodinnej v\u00fdchovy (pedagogika rodinnej v\u00fdchovy)<\/strong>, ktor\u00e1 sa venuje ot\u00e1zkam v\u00fdchovn\u00e9ho p\u00f4sobenia v rodine a v\u00fdchovn\u00fdmi vplyvmi rodinn\u00e9ho prostredia, tie\u017e je jej s\u00fa\u010das\u0165ou oblas\u0165 v\u00fdchovy k man\u017eelstvu a\u00a0rodi\u010dovstvu a\u00a0mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie.<\/p>

K\u00a0hrani\u010dn\u00fdm pedagogick\u00fdm discipl\u00ednam patria napr\u00edklad nasleduj\u00face:<\/p>

Soci\u00e1lna pedagogika, <\/strong>ktor\u00e1 je vymedzen\u00e1 ako hrani\u010dn\u00e1 vedn\u00e1 discipl\u00edna pedagogiky a\u00a0sociol\u00f3gie, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 v\u00fdchovn\u00fdm p\u00f4soben\u00edm a\u00a0mo\u017en\u00fdmi probl\u00e9mami vo v\u00fdchove, v\u00fdchovn\u00fdm p\u00f4soben\u00edm na rizikov\u00e9 a\u00a0soci\u00e1lne znev\u00fdhodnen\u00e9 skupiny det\u00ed a ml\u00e1de\u017ee. \u00a0Poskytuje inform\u00e1cie o vplyve prostredia na v\u00fdchovu a\u00a0vzdel\u00e1vanie. Rovnako je zameran\u00e1 na v\u00fdchovu a\u00a0pomoc rodin\u00e1m s\u00a0probl\u00e9mov\u00fdmi de\u0165mi, na skupiny ml\u00e1de\u017ee, ktor\u00e9 s\u00fa ohrozen\u00e9 drogami, na resocializ\u00e1ciu a\u00a0reeduk\u00e1ciu mladistv\u00fdch v\u00a0postpenitenci\u00e1rnej starostlivosti (Pr\u016fcha, 2006).<\/p>

Filozofia v\u00fdchovy<\/strong> predstavuje spojenie pedagogiky a\u00a0filozofie a\u00a0poskytuje s\u00fahrn filozofick\u00fdch n\u00e1zorov na v\u00fdchovu<\/a>, t. j. n\u00e1zorov, ktor\u00fdch podstatn\u00fd v\u00fdznamov\u00fd kon\u0161tituent tvor\u00ed kognit\u00edvny v\u00fdznamov\u00fd \u00fatvar kon\u0161tituovan\u00fd ako v\u00fdsledok uvedomenia si horizontovosti v\u00fdchovy a v\u0161etk\u00fdch jej zlo\u017eiek a podmienok existencie. Oblas\u0165 pedagogiky, kde sa kladie d\u00f4raz na filozofick\u00fd prienik a\u00a0v\u00a0tomto kontexte sa orientuje na objasnenie v\u00fdchovn\u00fdch javov. Analyzuje filozofick\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 pedagogick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed a\u00a0v\u00fdchovn\u00fdch syst\u00e9mov v\u00a0ich historickom v\u00fdvine a\u00a0s\u00fa\u010dasnosti, analyzuje v\u00fdchovn\u00e9 situ\u00e1cie z\u00a0h\u013eadiska ich filozofickej a\u00a0spolo\u010denskej podmienenosti.<\/p>

Pedagogick\u00e1 psychol\u00f3gia<\/strong> je hrani\u010dn\u00e1 discipl\u00edna pedagogiky a psychol\u00f3gie zaoberaj\u00faca sa v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edmi ot\u00e1zkami v praxi z psychologick\u00e9ho h\u013eadiska. Sk\u00fama jednotlivca (najm\u00e4 deti a ml\u00e1de\u017e), jeho spr\u00e1vanie, u\u010denie, formovanie osobnosti s oh\u013eadom na to, ako p\u00f4sob\u00ed v\u00fdchova – napr. sk\u00fama v\u00fdchovn\u00fdch pracovn\u00edkov a \u017eiakov v r\u00e1mci ich vz\u0165ahov, ako vz\u00e1jomne p\u00f4sobia. Do pedagogickej psychol\u00f3gie spadaj\u00fa i\u00a0ot\u00e1zky ako napr. u\u010denie a pozn\u00e1vanie \u2013 ako sa \u017eiak u\u010d\u00ed a ak\u00e9 kognit\u00edvne procesy vyu\u017e\u00edva (pozornos\u0165, pam\u00e4\u0165 at\u010f.).<\/p>

Kybernetick\u00e1 pedagogika <\/strong>aplikuje kybernetick\u00e9 princ\u00edpy na proces vzdel\u00e1vania. Objektom sk\u00famania je p\u00f4sobenie efekt\u00edvnych met\u00f3d a podmienok u\u010denia a vyu\u010dovania a\u00a0pozn\u00e1vania pr\u00ed\u010dinn\u00fdch s\u00favislost\u00ed vzdel\u00e1vania. Z\u00e1rove\u0148 mo\u017eno poznatky z\u00a0kybernetickej pedagogiky vyu\u017ei\u0165 v r\u00f4znych oblastiach ako napr. vo vyu\u010dovan\u00ed informatiky alebo v po\u010d\u00edta\u010dovej podpore pri odstra\u0148ovan\u00ed neprodukt\u00edvnych \u010dinnost\u00ed (Burgerov\u00e1, 1997). Kouba (1997) hovor\u00ed o kybernetickej pedagogike ako o hrani\u010dnej vede, ktor\u00e1 sa pok\u00fasila o\u00a0matematick\u00fd popis \u010dinnosti u\u010dite\u013ea i \u017eiaka, \u010falej o zis\u0165ovan\u00ed vplyvu psychick\u00fdch regul\u00e1torov u\u010denia a spr\u00e1vania. Kybernetick\u00e9 modely rie\u0161enia pedagogick\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed pod\u013ea autora vych\u00e1dzaj\u00fa z toho, \u017ee je treba definova\u0165 predpokladan\u00fa \u010dinnos\u0165 syst\u00e9mov a podsyst\u00e9mov v\u00fdu\u010dby a na z\u00e1klade priebe\u017en\u00e9ho vyhodnocovania v\u00fdkonu \u017eiaka potom meni\u0165 sp\u00f4sob a formu riadenia jeho u\u010denia tak, aby podmienky u\u010denia boli adekv\u00e1tne jeho potreb\u00e1m a v\u00fdkonom. Medzi u\u010dite\u013eom a\u00a0technick\u00fdm podsyst\u00e9mom by mala existova\u0165 ur\u010dit\u00e1 de\u013eba pr\u00e1ce.<\/p>

Z\u00a0\u010fal\u0161\u00edch hrani\u010dn\u00fdch pedagogick\u00fdch discipl\u00edn s\u00fa to napr. \u0161kolsk\u00e1 hygiena<\/strong><\/a> (spojenie biol\u00f3gie a pedagogiky), ktor\u00e1 sk\u00fama zdravotn\u00e9 podmienky, za ktor\u00fdch sa realizuje v\u00fdchova a\u00a0vzdel\u00e1vanie alebo ekonomika vzdel\u00e1vania<\/strong><\/a> (spojenie ekonomiky a pedagogiky), ktor\u00e1 sk\u00fama za ak\u00fdch ekonomick\u00fdch podmienok sa realizuje vzdel\u00e1vac\u00ed proces, zaober\u00e1 sa finan\u010dn\u00fdm zabezpe\u010den\u00edm tohto procesu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY Stru\u010dn\u00e1 charakteristika niektor\u00fdch pedagogick\u00fdch discipl\u00edn Pedagogick\u00e1 veda obsahuje desiatky r\u00f4znych z\u00e1kladn\u00fdch,\u00a0aplikovan\u00fdch a hrani\u010dn\u00fdch discipl\u00edn a je potrebn\u00e9 charakterizova\u0165,\u00a0 kv\u00f4li lep\u0161ej orient\u00e1cii, aspo\u0148 niektor\u00e9 z\u00a0nich: V\u0161eobecn\u00e1 pedagogika je zameran\u00e1 na systematiz\u00e1ciu a\u00a0interpret\u00e1ciu z\u00e1kladn\u00fdch pedagogick\u00fdch javov a\u00a0z\u00e1konitost\u00ed a\u00a0na vytvorenie syst\u00e9mu pedagogick\u00fdch pojmov (pedagogickej terminol\u00f3gie). V\u00a0r\u00e1mci pedagogick\u00fdch discipl\u00edn m\u00e1 koordina\u010dn\u00fa a\u00a0integra\u010dn\u00fa \u00falohu; V\u0161eobecn\u00e1 didaktika sleduje vzdel\u00e1vacie […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1342","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1342","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1342"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1342\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1458,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1342\/revisions\/1458"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1342"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}