{"id":1346,"date":"2023-02-26T08:01:31","date_gmt":"2023-02-26T07:01:31","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1346"},"modified":"2023-02-26T10:22:43","modified_gmt":"2023-02-26T09:22:43","slug":"zaklady-pedagogiky-2-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-2-1\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-2-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Klasick\u00e9 pojmy pedagogiky<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

<\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a>V\u00fdchova<\/strong>, sebav\u00fdchova, prev\u00fdchova<\/strong><\/p>

V\u00fdchova je z\u00e1kladn\u00fd a\u00a0najstar\u0161\u00ed pedagogick\u00fd pojem. Zvy\u010dajne sa v\u00fdchovou rozumie z\u00e1mern\u00e9 p\u00f4sobenie rodi\u010dov, u\u010dite\u013eov a vychov\u00e1vate\u013eov na vychov\u00e1van\u00fdch, ktor\u00e9 smeruje k\u00a0naplneniu v\u00fdchovn\u00fdch cie\u013eov \u2013 napr. rozvin\u00fa\u0165 u\u00a0det\u00ed a ml\u00e1de\u017ee ur\u010dit\u00e9 vlastnosti, postoje a\u00a0hodnotov\u00e9 orient\u00e1cie. S\u00fa\u010dasn\u00e1 pedagogika v\u0161ak u\u017e pova\u017euje uveden\u00e9 ch\u00e1panie v\u00fdchovy za jednostrann\u00e9 a\u00a0v\u00fdchovou rozumie vz\u00e1jomn\u00e9 p\u00f4sobenie vychov\u00e1vaj\u00facich a\u00a0vychov\u00e1van\u00fdch, t.\u00a0j. nejde o\u00a0p\u00f4sobenie subjektu na objekt v\u00fdchovy, ale do interakcie prich\u00e1dzaj\u00fa dva subjekty v\u00fdchovn\u00e9ho p\u00f4sobenia.<\/p>

V\u00fdchova<\/strong>\u00a0 je v pedagogickom pon\u00edman\u00ed cie\u013eavedome a\u00a0v\u0161eobecne zameran\u00e1 spolo\u010densk\u00e1 \u010dinnos\u0165 na pr\u00edpravu \u013eud\u00ed pre \u017eivot. V\u00a0\u0161ir\u0161om zmysle<\/strong> ide o\u00a0rozvoj v\u0161etk\u00fdch str\u00e1nok osobnosti (rozumovej, etickej, telesnej, estetickej, pracovnej a\u00a0i.). V\u00a0u\u017e\u0161om slova<\/strong> zmysle \u0148ou rozumieme formovanie mravn\u00fdch, povahov\u00fdch a\u00a0charakterov\u00fdch \u010d\u0155t. V\u00fdchovu je potrebn\u00e9 vn\u00edma\u0165 aj ako utv\u00e1ranie a\u00a0ovplyv\u0148ovanie podmienok pre formovanie osobnosti v\u00a0zameran\u00ed na z\u00e1\u017eitok (Pelik\u00e1n, 2007). V\u00a0modernom pon\u00edman\u00ed je v\u00fdchova predov\u0161etk\u00fdm \u201eprocesom z\u00e1mern\u00e9ho a\u00a0cie\u013eavedom\u00e9ho vytv\u00e1rania a ovplyv\u0148ovania podmienok, umo\u017e\u0148uj\u00facich optim\u00e1lny rozvoj ka\u017ed\u00e9ho jedinca v s\u00falade s individu\u00e1lnymi dispoz\u00edciami a stimuluj\u00faci jeho vlastn\u00fa snahu sta\u0165 sa autentickou, vn\u00fatorne integrovanou a socializovanou osobnos\u0165ou\u201c (Pelik\u00e1n J., 1995, s. 35-36).<\/p>

V\u00fdchova m\u00e1 postupne smerova\u0165 k sebav\u00fdchove<\/strong>. Sebav\u00fdchova predstavuje vlastn\u00e9 p\u00f4sobenie jednotlivca na seba sam\u00e9ho s\u00a0cie\u013eom zdokona\u013eovania svojich vlastnost\u00ed, schopnost\u00ed, n\u00e1vykov apod. Jednotlivec si s\u00e1m vyty\u010duje sebav\u00fdchovn\u00e9 ciele a\u00a0vol\u00ed sp\u00f4soby ich dosahovania. Pri sebav\u00fdchove je pr\u00edtomn\u00fd iba jeden subjekt v\u00fdchovy. Sebav\u00fdchova predpoklad\u00e1 sebapoznanie a\u00a0sp\u00f4sobilos\u0165 samostatne hodnoti\u0165 a regulova\u0165 svoje spr\u00e1vanie. Z\u00e1kladom sebapoznania je uvedomovanie si kladov a nedostatkov vlastn\u00e9ho pre\u017e\u00edvania a\u00a0spr\u00e1vania. Intenz\u00edvnej\u0161ie vystupuj\u00fa sebav\u00fdchovn\u00e9 tendencie do popredia v puberte, adolescencii a\u00a0hlavne v\u00a0dospelosti. To s\u00fa d\u00f4vody, pre\u010do sa v niektor\u00fdch vymedzeniach pojmu v\u00fdchova pres\u00fava d\u00f4raz z\u00a0vonkaj\u0161ieho z\u00e1mern\u00e9ho p\u00f4sobenia na vytv\u00e1ranie vhodn\u00fdch podmienok a\u00a0pomoc pri vlastnom \u00fasil\u00ed vychov\u00e1van\u00e9ho (Kosteln\u00edk, 2009).<\/p>

Medzi vybran\u00e9 znaky v\u00fdchovy <\/strong>zara\u010fujeme z\u00e1mernos\u0165<\/em> v\u00fdchovn\u00e9ho p\u00f4sobenia, pl\u00e1novitos\u0165,<\/em> cie\u013eavedomos\u0165,<\/em> systematickos\u0165<\/em>. Je to typicky \u013eudsk\u00e1 \u010dinnos\u0165<\/em> a\u00a0vyzna\u010duje sa\u00a0 bipol\u00e1rnos\u0165ou<\/em>, t.j. do procesu v\u00fdchovy vstupuj\u00fa na jednej strane vychov\u00e1vate\u013e a\u00a0na strane druhej vychov\u00e1van\u00fd, medzi ktor\u00fdmi je vz\u00e1jomn\u00e1 interakcia. Mnohofaktorovos\u0165<\/em> v\u00fdchovy znamen\u00e1, \u017ee do tohto procesu zasahuj\u00fa r\u00f4zne \u010dinitele s\u00a0r\u00f4znou intenzitou p\u00f4sobenia, napr\u00edklad in\u00e9 v\u00fdchovn\u00e9 p\u00f4sobenie je v\u00a0rodine, v\u00a0\u0161kole, v\u00a0mimo\u0161kolsk\u00fdch zariadeniach, do v\u00fdchovy zasahuj\u00fa rodi\u010dia, u\u010ditelia, vychov\u00e1vatelia, lektori apod. Typick\u00e1 je i\u00a0perspekt\u00edvnos\u0165 \u2013 zameranos\u0165 v\u00fdchovy do bud\u00facnosti<\/em>, t.j. vychov\u00e1vame \u010dloveka pre jeho bud\u00face sa uplatnenie v\u00a0spolo\u010dnosti.<\/p>

O\u00a0prev\u00fdchove<\/strong> pojedn\u00e1vame vtedy ak ide o\u00a0odstra\u0148ovanie ne\u017eiaducich vlastnost\u00ed a\u00a0n\u00e1vykov osobnosti, ktor\u00e9 vznikli nevhodn\u00fdm predch\u00e1dzaj\u00facim p\u00f4soben\u00edm a\u00a0ich nahradenie \u017eiaducimi vlastnos\u0165ami a\u00a0spr\u00e1van\u00edm a m\u00f4\u017eeme rozli\u0161ova\u0165 medzi pojmami prev\u00fdchova a\u00a0reeduk\u00e1cia. Ak hovor\u00edme o\u00a0reeduk\u00e1cii, toto v\u00fdchovn\u00e9 p\u00f4sobenie realizuj\u00fa \u0161pecialisti v\u00a0\u0161peci\u00e1lnych v\u00fdchovn\u00fdch zariadeniach (napr. reeduka\u010dn\u00e9 centr\u00e1).<\/p>

Reeduk\u00e1cia<\/strong><\/em>\u00a0je proces uplat\u0148uj\u00faci pedagogick\u00e9 met\u00f3dy rozv\u00edjaj\u00face nevyvinut\u00e9 funkcie, upravuj\u00face alebo napr\u00e1vaj\u00face poru\u0161en\u00e9 funkcie a\u00a0\u010dinnosti. Napr\u00edklad:\u00a0reeduk\u00e1cia pohyblivosti, sluchu, zraku<\/em>;\u00a0reeduk\u00e1cia povahov\u00fdch vlastnost\u00ed a\u00a0spr\u00e1vania <\/em>(Kraus a\u00a0kol., 2005).<\/p>

\u201eO\u00a0vychovanom \u010dloveku hovor\u00edme vtedy, ak \u00a0dodr\u017eiava z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy a\u00a0normy mor\u00e1lky a o\u00a0vzdelanom \u010dloveku, ke\u010f je erudovan\u00fd v\u00a0kognit\u00edvnej oblasti, m\u00e1 mno\u017estvo poznatkov a\u00a0inform\u00e1ci\u00ed\u201c (Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd, Ka\u010d\u00e1ni, 2002, s. 41). V\u00fdsledkom v\u00fdchovy je vychovanos\u0165.<\/p>

\u00a0<\/strong><\/p>

\u00a0<\/strong><\/p>

<\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a>Vzdel\u00e1vanie, sebavzdel\u00e1vanie, vzdelanie<\/strong><\/p>

Pojem v\u00fdchova je pou\u017e\u00edvan\u00fd \u010dasto s\u00a0komplement\u00e1rnym\u00a0pojmom vzdel\u00e1vanie. \u201eVzdel\u00e1vanie<\/strong> je proces z\u00e1mern\u00e9ho a\u00a0organizovan\u00e9ho osvojovania vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed,\u00a0postojov a\u00a0i., typicky realizovan\u00fd prostredn\u00edctvom \u0161kolsk\u00e9ho vyu\u010dovania\u201c (Pr\u016fcha, 2000, s. 15). Vzdel\u00e1vanie<\/strong> (\u0160vec, 2002) je dlhodob\u00e1 in\u0161titucionalizovan\u00e1 vyu\u010dovacia \u010dinnos\u0165 u\u010dite\u013eov zameran\u00e1 na pr\u00edpravu u\u010diacich sa na ich pracovn\u00fd a\u00a0mimopracovn\u00fd \u017eivot. Je to proces, v\u00a0ktorom u\u010diaci sa z\u00edskava vedomosti, sp\u00f4sobilosti, zru\u010dnosti, n\u00e1vyky, skvalit\u0148uje svoje schopnosti.<\/p>

V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0pojmom vzdel\u00e1vanie \u0160vec (2002) rozli\u0161uje delenie druhov vzdel\u00e1vania na form\u00e1lne, neform\u00e1lne <\/strong>a\u00a0inform\u00e1lne<\/strong>:<\/p>

Form\u00e1lne vzdel\u00e1vanie <\/strong>\u2013 \u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium, ktor\u00e9 vedie k\u00a0z\u00edskaniu vysved\u010denia, diplomu alebo opr\u00e1vneniu v\u00a0zmysle predpisov platn\u00fdch v\u00a0\u0161kolskej s\u00fastave. Proces \u0161kolsk\u00e9ho vyu\u010dovania predstavuje form\u00e1lne vzdel\u00e1vanie, ak prebieha v komplexnom in\u0161titucionalizovanom r\u00e1mci. Tak\u00e9to r\u00e1mce s\u00fa zvy\u010dajne chronologicky a hierarchicky usporiadan\u00e9 v modern\u00fdch \u0161kolsk\u00fdch syst\u00e9moch, ktor\u00e9 maj\u00fa r\u00f4zne stupne a ro\u010dn\u00edky pod\u013ea veku a pokroku \u017eiaka a \u0161tudenta, a to od z\u00e1kladnej \u0161koly a\u017e po univerzitu. Form\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je vzh\u013eadom na jeho rozsah zvy\u010dajne kontrolovan\u00e9 a riaden\u00e9 vl\u00e1dnym subjektom a je zvy\u010dajne povinn\u00e9 do ur\u010dit\u00e9ho veku.<\/p>

Neform\u00e1lne (nonform\u00e1lne)<\/strong> vzdel\u00e1vanie \u2013 <\/strong>zahr\u0148uje vzdel\u00e1vanie mimo \u0161kolskej s\u00fastavy, pokra\u010dovacie vzdel\u00e1vanie, do\u0161ko\u013eovanie, pre\u0161ko\u013eovanie, v\u00fdcvik (na pracovisku), organizovan\u00e9 najm\u00e4 v\u00a0kurzoch mimo\u0161kolsk\u00fdch s\u00fastav vzdel\u00e1vania nevy\u017eaduj\u00facich nutne ofici\u00e1lny z\u00e1pis a\u00a0kontrolu.<\/p>

Neform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie sa l\u00ed\u0161i od form\u00e1lneho vzdel\u00e1vania t\u00fdm, \u017ee v \u0148om ch\u00fdba vl\u00e1dny in\u0161titucionalizovan\u00fd r\u00e1mec. Neform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie predstavuje stredn\u00fa cestu v tom zmysle, \u017ee je tie\u017e organizovan\u00e9, systematick\u00e9 a vykon\u00e1va sa s jasn\u00fdm cie\u013eom, ako je napr\u00edklad dou\u010dovanie, \u0161portov\u00e9 kr\u00fa\u017eky alebo skautsk\u00e9 hnutie.<\/p>

Inform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie resp. u\u010denie <\/strong>(ang. informal education\/informal learning) \u2013 <\/strong>viac-menej neorganizovan\u00e9 a\u00a0nesystematick\u00e9 po\u00fa\u010danie a\u00a0in\u00e1 forma u\u010denia niekoho mimo \u0161kolskej s\u00fastavy\u00a0a\u00a0mimo neform\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. Zahr\u0148uje u\u010denie v\u00a0r\u00f4znych \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch napr\u00edklad v\u00a0rodine, u\u010denie podriaden\u00e9ho, z\u00e1kazn\u00edka, pacienta apod. Na rozdiel od form\u00e1lneho a neform\u00e1lneho vzdel\u00e1vania zvy\u010dajne pri \u0148om neexistuje \u017eiadna poveren\u00e1 osoba zodpovedn\u00e1 za vyu\u010dovanie. Inform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je pr\u00edtomn\u00e9 v mnoh\u00fdch r\u00f4znych prostrediach a prebieha po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota, v\u00e4\u010d\u0161inou spont\u00e1nnym sp\u00f4sobom. Takto sa deti zvy\u010dajne u\u010dia materinsk\u00fd jazyk od svojich rodi\u010dov alebo ke\u010f sa u\u010dia pripravova\u0165 ur\u010dit\u00e9 jedlo spolo\u010dn\u00fdm varen\u00edm. Niektor\u00e9 defin\u00edcie sp\u00e1jaj\u00fa rozdiely medzi t\u00fdmito tromi typmi vzdel\u00e1vania hlavne s miestom, kde sa uskuto\u010d\u0148uje: v \u0161kole ide o form\u00e1lne vzdel\u00e1vanie, na miestach ka\u017edodennej rutiny jednotlivca ide o inform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie a na in\u00fdch pr\u00edle\u017eitostne nav\u0161tevovan\u00fdch miestach ide o neform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie. Zvy\u010dajne sa uv\u00e1dza, \u017ee motiv\u00e1cia zodpovedn\u00e1 za form\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je preva\u017ene vonkaj\u0161ia, zatia\u013e \u010do pri neform\u00e1lnom a inform\u00e1lnom vzdel\u00e1van\u00ed m\u00e1 tendenciu by\u0165 hlavne vn\u00fatorn\u00e1. Rozdiel medzi t\u00fdmito tromi typmi vzdel\u00e1vania je zvy\u010dajne jasn\u00fd, ale existuj\u00fa aj r\u00f4zne formy vzdel\u00e1vania, ktor\u00e9 nie je \u013eahk\u00e9 jednozna\u010dne zaradi\u0165 do niektorej kateg\u00f3rie (La Belle, 1982; Eshach, 2007).<\/p>

Najcharakteristickej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom vzdel\u00e1vania je sebavzdel\u00e1vanie (samovzdel\u00e1vanie), <\/strong>ke\u010f subjekt s\u00e1m, na z\u00e1klade primeranej motiv\u00e1cie, vyv\u00edja aktivitu v\u00a0zmysle sebazdokona\u013eovania v intelektovej oblasti. Ide o\u00a0vlastn\u00fa aktivitu jednotlivca.<\/p>

V\u00fdsledkom procesu vzdel\u00e1vania je vzdelanie.<\/strong> Ide o\u00a0osvojen\u00e9 vedomosti, zru\u010dnosti, n\u00e1vyky apod., ktor\u00e9 si jednotlivec osvojil v\u00a0procese \u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania, sebavzdel\u00e1vania a\u00a0 na z\u00e1klade vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed. Vzdel\u00e1vanie je proces, vzdelanie je ur\u010dit\u00fd v\u00fdsledok vzdel\u00e1vac\u00edch procesov. Existuje viacero krit\u00e9ri\u00ed, pod\u013ea ktor\u00fdch m\u00f4\u017eeme rozli\u0161ova\u0165 r\u00f4zne druhy vzdelania<\/strong>.<\/p>

  1. Pod\u013ea obsahu rozli\u0161ujeme vzdelanie v\u0161eobecn\u00e9 a\u00a0odborn\u00e9.<\/li><\/ol>

    V\u0161eobecn\u00e9 vzdelanie<\/strong> sa vz\u0165ahuje na s\u00fabor vedomost\u00ed, intelektov\u00fdch schopnost\u00ed a\u00a0in\u00fdch charakterist\u00edk osobnosti, ktor\u00e9 s\u00fa spolo\u010dn\u00e9 a\u00a0v\u0161eobecne potrebn\u00e9 pre \u017eivot. Nesmeruje k\u00a0ur\u010ditej profesijnej pr\u00edprave. \u00a0<\/p>

    Odborn\u00e9 vzdelanie<\/strong> je s\u00fastava vedomost\u00ed, schopnost\u00ed a\u00a0in\u00fdch osobnostn\u00fdch charakterist\u00edk, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na vybran\u00e9 predmetn\u00e9 obsahy ur\u010dit\u00e9ho odboru profesion\u00e1lnej pr\u00e1ce. Je potrebn\u00e9 pre kvalifikovan\u00fd v\u00fdkon konkr\u00e9tnych\u00a0 pracovn\u00fdch \u010dinnost\u00ed.<\/p>

    1. Pod\u013ea veku vzdel\u00e1van\u00fdch a\u00a0typu vzdel\u00e1vacej in\u0161tit\u00facie rozli\u0161ujeme z\u00e1kladn\u00e9, stredo\u0161kolsk\u00e9 a\u00a0vysoko\u0161kolsk\u00e9 vzdelanie<\/strong>.<\/li>
    2. V\u00a0hist\u00f3rii vznikli aj \u010fal\u0161ie koncepcie resp. druhy vzdelania. Materi\u00e1lne<\/strong> koncepcie zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm rozsah u\u010debn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, mno\u017estvo u\u010debnej l\u00e1tky, form\u00e1lne<\/strong> koncepcie vzdelania akcentuj\u00fa formovanie psychick\u00fdch funkci\u00ed a\u00a0schopnost\u00ed u\u010diacich sa. Utilitaristick\u00e9<\/strong> s\u00fa zameran\u00e9 na \u010dinnos\u0165 a\u00a0praktick\u00e9 vyu\u017eitie. Pod\u013ea obsahu m\u00f4\u017eeme vzdelanie bli\u017e\u0161ie \u0161pecifikova\u0165 aj ako pr\u00edrodovedn\u00e9, humanitn\u00e9, ekonomick\u00e9, technick\u00e9 alebo umeleck\u00e9 vzdelanie (Vali\u0161ov\u00e1, Kas\u00edkov\u00e1, 2007).<\/li><\/ol>

      \u00a0<\/p>

      Pojmy v\u00fdchova a\u00a0vzdel\u00e1vanie b\u00fdvaj\u00fa pre \u00fa\u010dely teoretick\u00e9ho v\u00fdkladu oddelen\u00e9, av\u0161ak v\u00a0praxi je to \u00faplne nemyslite\u013en\u00e9 a\u00a0tieto pojmy s\u00fa navz\u00e1jom prepojen\u00e9, ke\u010f\u017ee ka\u017ed\u00fd u\u010dite\u013e v\u00a0r\u00e1mci svojej profesie vzdel\u00e1va a\u00a0z\u00e1rove\u0148 aj vychov\u00e1va. Z\u00a0tohto d\u00f4vodu sa pou\u017e\u00edva ozna\u010denie v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00ed proces.<\/strong> V\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00ed proces<\/strong> (vyu\u010dovac\u00ed proces)<\/strong> sa v\u00a0zmysle v\u00fdu\u010dby realizuje napr. v\u00a0\u0161kolskej triede a\u00a0zahr\u0148uje \u010dinnos\u0165 u\u010denia sa na strane \u017eiakov a\u00a0\u010dinnos\u0165 vyu\u010dovania na strane u\u010dite\u013eov.<\/p>

      \u00a0<\/p>

      <\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a>Vyu\u010dovanie<\/strong><\/p>

      Vyu\u010dovanie <\/strong>je p\u00f4sobenie u\u010dite\u013ea\u00a0 na \u017eiaka, kedy prebieha in\u0161titucionalizovan\u00e9 u\u010denie. V\u00e4\u010d\u0161inou pod t\u00fdmto pojmom ch\u00e1peme \u010dinnos\u0165, ktor\u00fa realizuje u\u010dite\u013e alebo in\u00fd vyu\u010duj\u00faci subjekt v\u00a0r\u00e1mci v\u00fdu\u010dby. Ide o\u00a0z\u00e1mern\u00fa, pl\u00e1novit\u00fa \u010dinnos\u0165, pri ktorej doch\u00e1dza k\u00a0sprostredkovaniu inform\u00e1ci\u00ed, konkr\u00e9tnych poznatkov, rozv\u00edjaniu vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed, schopnost\u00ed \u017eiakov \u010di in\u00fdch os\u00f4b. Ide o\u00a0\u010dinnos\u0165 z\u00e1mern\u00fa, intencion\u00e1lnu pod\u013ea ur\u010dit\u00e9ho u\u010debn\u00e9ho pl\u00e1nu so z\u00e1merom dosiahnu\u0165 stanoven\u00e9 v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacie ciele<\/em>, sprostredkova\u0165 po\u017eadovan\u00fd obsah<\/em> s\u00a0vyu\u017eit\u00edm r\u00f4znych v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch met\u00f3d, prostriedkov, z\u00e1sad<\/em> a\u00a0v\u00a0r\u00e1mci ur\u010ditej organiza\u010dnej formy vyu\u010dovania<\/em>.<\/p>

      Cie\u013e<\/strong> vyu\u010dovania<\/strong> je ide\u00e1lna predstava pedagogick\u00fdch v\u00fdsledkov \u2013 ak\u00fdm by \u010dlovek mal by\u0165 (z v\u00fdchovn\u00e9ho h\u013eadiska) a \u010do by mal vedie\u0165 (zo vzdel\u00e1vacieho h\u013eadiska).<\/p>

      Obsah<\/strong> vyu\u010dovania<\/strong> je v\u00fdber toho, \u010do si m\u00e1 \u017eiak (edukant) osvoji\u0165 z h\u013eadiska zodpovedaj\u00facich cie\u013eov. Obsah vyu\u010dovania je konkretizovan\u00fd v\u00a0z\u00e1kladn\u00fdch pedagogick\u00fdch dokumentoch.<\/p>

      Z\u00e1sady vyu\u010dovania<\/strong> s\u00fa v\u0161eobecne platn\u00e9 po\u017eiadavky, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na v\u0161etky str\u00e1nky v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu (napr. primeranos\u0165, n\u00e1zornos\u0165, aktivita, individu\u00e1lny pr\u00edstup at\u010f.).<\/p>

      Prostriedky<\/strong> v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania predstavuj\u00fa v\u0161etko, \u010do umo\u017e\u0148uje realizova\u0165 v\u00fdchovu a vzdel\u00e1vanie a zefekt\u00edv\u0148uje ich. M\u00f4\u017eu by\u0165 nemateri\u00e1lne (met\u00f3dy, z\u00e1sady, obsah) a\u00a0materi\u00e1lne (pom\u00f4cky a\u00a0didaktick\u00e1 technika).<\/p>

      Met\u00f3da<\/strong> je cesta, postup, sp\u00f4sob dosahovania vyt\u00fd\u010den\u00fdch v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch cie\u013eov (napr. slovn\u00e9, n\u00e1zorn\u00e9, praktick\u00e9).<\/p>

      Organiza\u010dn\u00e1 forma<\/strong> je jednotka charakterizovan\u00e1 \u010dasom a\u00a0priestorom, v\u00a0ktorom sa v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00ed proces realizuje (napr. vyu\u010dovacia hodina, exkurzia, semin\u00e1r, predn\u00e1\u0161ka,…)<\/p>

      Na z\u00e1ver m\u00f4\u017eeme zhrn\u00fa\u0165, \u017ee existuje \u00fazka s\u00favislos\u0165 medzi v\u00fdchovou, vzdel\u00e1van\u00edm a\u00a0vyu\u010dovan\u00edm. V\u00fdchova<\/em> sa ch\u00e1pe ako formovanie kladn\u00fdch \u010d\u0155t osobnosti, \u017eiaducich postojov, hodnotovej orient\u00e1cie apod. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o\u00a0z\u00e1mern\u00e9 p\u00f4sobenie, ako aj o nez\u00e1mern\u00e9, nepl\u00e1novan\u00e9 p\u00f4sobenie. Vzdel\u00e1vanie<\/em> je proces z\u00e1mern\u00e9ho z\u00edskavania vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed apod. na rozdiel od vyu\u010dovania<\/em>, kde hr\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu u\u010dite\u013e.<\/p>

      <\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a><\/a>U\u010denie a\u00a0u\u010denie sa<\/strong><\/p>

      Problematikou a predmetom u\u010denia sa zaoberaj\u00fa mnoh\u00e9 vedn\u00e9 discipl\u00edny ako psychol\u00f3gia, biol\u00f3gia, fyziol\u00f3gia, kybernetika, pedagogika, sociol\u00f3gia, at\u010f.. U\u010denie je pojem, ktor\u00fd b\u00fdva ve\u013emi podrobne a \u0161iroko charakterizovan\u00fd a\u00a0je rozpracov\u00e1van\u00fd v\u00a0psychol\u00f3gii, av\u0161ak patr\u00ed i\u00a0k\u00a0z\u00e1kladn\u00fdm pojmom vied o v\u00fdchove. U\u010denie, <\/strong>z\u00a0h\u013eadiska psychol\u00f3gie, b\u00fdva v\u0161eobecne definovan\u00e9 ako relat\u00edvne trval\u00e1 zmena spr\u00e1vania, ktor\u00e1 vypl\u00fdva z\u00a0n\u00e1cviku (Atkinsonov\u00e1 a\u00a0kol., 1995). V\u00a0minulosti sa tie\u017e definovalo ako \u00fa\u010deln\u00e9 prisp\u00f4sobovanie organizmu meniacim sa podmienkam. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa u\u010denie vymedzuje ako zmena spr\u00e1vania, ktor\u00e1 bola navoden\u00e1 sk\u00fasenos\u0165ou.\u00a0 V\u00a0psychol\u00f3gi\u00ed sa rozli\u0161uje medzi u\u010den\u00edm a\u00a0procesom u\u010denia. Proces u\u010denia sa roz\u0161iruje, okrem \u017eiv\u00fdch organizmov, aj na automatick\u00e9 syst\u00e9my (niektor\u00e9 typy po\u010d\u00edta\u010dov) (Daniel, 2003).<\/p>

      U\u010denie a\u00a0u\u010denie sa<\/strong> pod\u013ea \u0160veca (2002) sa\u00a0 naj\u010dastej\u0161ie ch\u00e1pe ako zapam\u00e4t\u00e1vanie si cenn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, \u0161t\u00fadium z\u00a0kn\u00edh, osvojovanie si poznatkov spravidla v\u00a0\u0161kole. Klasick\u00e9 u\u010debnice pedagogiky vysvet\u013euj\u00fa tieto pojmy ako osvojovanie si vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed a\u00a0n\u00e1vykov. O\u00a0tom, \u010di sa realizovalo nau\u010denie sa, \u010di sa uplatnilo u\u010denie sa m\u00f4\u017eeme presved\u010di\u0165 nepriamo na z\u00e1klade porovnania toho, ak\u00e9 bolo spr\u00e1vanie a\u00a0pre\u017e\u00edvanie, priebeh \u010dinnosti \u010di v\u00fdkonnos\u0165 pred u\u010debn\u00fdm procesom a\u00a0ak\u00e9 je po \u0148om.\u00a0 Autor rozli\u0161uje nasledovn\u00e9 druhy u\u010denia a\u00a0u\u010denia sa ako napr\u00edklad:<\/p>