{"id":1352,"date":"2023-02-26T08:03:08","date_gmt":"2023-02-26T07:03:08","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1352"},"modified":"2023-04-25T18:26:05","modified_gmt":"2023-04-25T16:26:05","slug":"zaklady-pedagogiky-3-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-3-2\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-3-2"},"content":{"rendered":"\t\t<div data-elementor-type=\"wp-page\" data-elementor-id=\"1352\" class=\"elementor elementor-1352\" data-elementor-post-type=\"page\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-f7a6ab6 elementor-section-height-min-height elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-items-middle\" data-id=\"f7a6ab6\" data-element_type=\"section\" data-settings=\"{&quot;background_background&quot;:&quot;classic&quot;}\">\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-background-overlay\"><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-9f357b7\" data-id=\"9f357b7\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-6c61e6d elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"6c61e6d\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h1 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-c7b2341 elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"c7b2341\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-0087dd1\" data-id=\"0087dd1\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-inner-section elementor-element elementor-element-256368f elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"256368f\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-inner-column elementor-element elementor-element-dedd719\" data-id=\"dedd719\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-16bba02 elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"16bba02\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h3 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">Niektor\u00e9 nov\u0161ie obsahov\u00e9 zlo\u017eky v\u00fdchovy<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-03907ad elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"03907ad\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Ekologick\u00e1 a environment\u00e1lna v\u00fdchova<\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\">Koncom 20. storo\u010dia a\u00a0za\u010diatkom 21. storo\u010dia nadobudli ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam ekologick\u00e1 a\u00a0environment\u00e1lna v\u00fdchova. Tento v\u00fdznam vych\u00e1dza z\u00a0glob\u00e1lneho probl\u00e9mu \u013eudsk\u00e9ho spolo\u010denstva. <strong>Ekol\u00f3gia<\/strong> je n\u00e1uka o\u00a0vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch organizmov, ich vz\u0165ahov k\u00a0prostrediu a\u00a0to na \u00farovni jedincov, popul\u00e1ci\u00ed, biocen\u00f3z, ekosyst\u00e9mov a\u00a0celej biosf\u00e9ry. <strong>Environmentalistika <\/strong>je n\u00e1uka zaoberaj\u00faca sa vz\u0165ahmi medzi \u010dlovekom a\u00a0pr\u00edrodn\u00fdm a\u00a0soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdmi syst\u00e9mami.\u00a0 Ekologick\u00e1 a\u00a0\u00a0environment\u00e1lna v\u00fdchova maj\u00fa vies\u0165 \u017eiaka k\u00a0uvedomel\u00e9mu ch\u00e1paniu spolupatri\u010dnosti \u010dloveka s\u00a0pr\u00edrodou a\u00a0k\u00a0pozit\u00edvnemu vz\u0165ahu k\u00a0ostatn\u00fdm zlo\u017ek\u00e1m \u017eivotn\u00e9ho prostredia, k\u00a0ochrane a\u00a0tvorbe \u017eivotn\u00e9ho prostredia (Gogov\u00e1, Kro\u010dkov\u00e1, Pint\u00e9s,\u00a0 2004).<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Cie\u013eom environment\u00e1lnej v\u00fdchovy <\/strong>je pod\u013ea Ku\u010d\u00edrkovej (2006), zvy\u0161ovanie environment\u00e1lneho uvedomenia, z\u00edskavanie vedomost\u00ed o\u00a0\u017eivotnom prostred\u00ed, pochopenie jeho v\u00fdznamu v\u00a0sociokult\u00farnom rozvoji \u013eudstva, objas\u0148ovanie jeho hodnoty. Ide o \u201eu\u010denie o\u00a0prostred\u00ed\u201c, \u201eu\u010denie cez prostredie\u201c,\u00a0 a \u201eu\u010denie pre prostredie\u201c. Environment\u00e1lna v\u00fdchova m\u00e1 v\u00a0tomto zmysle nasledovn\u00e9 charakteristick\u00e9 <strong>\u010drty: <\/strong><\/p><ul style=\"text-align: justify;\"><li>formuje poh\u013ead na \u017eivotn\u00e9 prostredie v\u00a0jeho jednote,<\/li><li>ako ka\u017ed\u00fd proces u\u010denia je celo\u017eivotn\u00fdm procesom,<\/li><li>koncentruje pozornos\u0165 \u010dloveka na re\u00e1lne environment\u00e1lne situ\u00e1cie,<\/li><li>ako socializa\u010dn\u00fd proces stoj\u00ed i\u00a0pad\u00e1 na kvalite pripravenosti \u010dlenov spolo\u010dnosti (na soci\u00e1lnej zdatnosti),<\/li><li>v\u010faka svojej interdisciplin\u00e1rnosti umo\u017e\u0148uje formovanie systematick\u00e9ho a\u00a0integrat\u00edvneho myslenia osobnosti s\u00a0rozvinut\u00fdm \u013eudsk\u00fdm a\u00a0odborn\u00fdm potenci\u00e1lom.<\/li><\/ul><p style=\"text-align: justify;\">Do <strong>obsahu environment\u00e1lnej v\u00fdchovy<\/strong> naj\u010dastej\u0161ie zara\u010fujeme:<\/p><ul style=\"text-align: justify;\"><li>oboznamovanie s\u00a0pr\u00edrodn\u00fdmi javmi a\u00a0procesmi v\u00a0\u017eivotnom prostred\u00ed,<\/li><li>formovanie a\u00a0rozv\u00edjanie schopnost\u00ed chr\u00e1ni\u0165 a\u00a0zlep\u0161ova\u0165 \u017eivotn\u00e9 prostredie,<\/li><li>formovanie zru\u010dnost\u00ed potrebn\u00fdch na rie\u0161enie environment\u00e1lnych probl\u00e9mov.<\/li><\/ul><p style=\"text-align: justify;\">Za vhodn\u00e9 <strong>met\u00f3dy environment\u00e1lnej v\u00fdchovy<\/strong> pova\u017eujeme\u00a0 v\u0161etky met\u00f3dy, ktor\u00e9 sa daj\u00fa realizova\u0165 priamo v\u00a0pr\u00edrode. Preto sa v\u00a0r\u00e1mci environment\u00e1lnej v\u00fdchovy \u010dasto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa formy eduka\u010dnej vych\u00e1dzky, v\u00fdletu alebo exkurzie. Taktie\u017e s\u00fa vhodn\u00e9 r\u00f4zne met\u00f3dy samostatn\u00e9ho rie\u0161enia environment\u00e1lnych probl\u00e9mov (projekty) napr. v\u00a0okol\u00ed \u0161koly, obce, v\u00a0ktorej \u017eiaci b\u00fdvaj\u00fa.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><a name=\"_Toc513021163\"><\/a><a name=\"_Toc516741105\"><\/a><a name=\"_Toc516820894\"><\/a><a name=\"_Toc517950404\"><\/a><a name=\"_Toc520717981\"><\/a><a name=\"_Toc520972300\"><\/a><a name=\"_Toc520979970\"><\/a><a name=\"_Toc521316994\"><\/a><a name=\"_Toc521927529\"><\/a><a name=\"_Toc522013993\"><\/a><a name=\"_Toc522018827\"><\/a><a name=\"_Toc522530587\"><\/a><a name=\"_Toc523486727\"><\/a><a name=\"_Toc523740490\"><\/a>\u00a0<strong>Glob\u00e1lna v\u00fdchova a\u00a0glob\u00e1lne rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie<\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\">Glob\u00e1lna v\u00fdchova je relat\u00edvne nov\u00fdm <a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Pedagogika\">pedagogick\u00fdm<\/a> smerom a\u00a0obsahom s\u00fa\u010dasne, ktor\u00fd vznikol v\u00a0osemdesiatych rokoch 20. storo\u010dia. Od tej doby sa roz\u0161\u00edril po celom svete, av\u0161ak najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv si uchov\u00e1va v anglof\u00f3nnych krajin\u00e1ch. V\u00a0slovenskej odbornej literat\u00fare sa t\u00e1to problematika iba postupne dost\u00e1va do oblasti z\u00e1ujmu. Popri term\u00edne glob\u00e1lna v\u00fdchova (<em>global education<\/em>) sa mo\u017eno v\u00a0literat\u00fare stretn\u00fa\u0165 aj s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi ozna\u010deniami ako medzin\u00e1rodn\u00e1 v\u00fdchova (<em>international education<\/em>), v\u00fdchova k\u00a0svetov\u00e9mu ob\u010dianstvu (<em>education for world citizenship<\/em>), multikult\u00farna a\u00a0interkult\u00farna v\u00fdchova (<em>multicultural and intercultural education<\/em>), glob\u00e1lne rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie (global development education). Ako uv\u00e1dza Pr\u016fcha (2001, s. 40) \u201etieto term\u00edny s\u00fa niekedy pou\u017e\u00edvan\u00e9 v\u00a0rovnakom \u010di bl\u00edzkom v\u00fdzname, ale v\u00e4\u010d\u0161inou obsahuj\u00fa ur\u010dit\u00fd v\u00fdznamov\u00fd posun \u2013 v\u00a0pr\u00edpade glob\u00e1lnej v\u00fdchovy s\u00fa zd\u00f4raz\u0148ovan\u00e9 ekologick\u00e9 aspekty, v\u00a0pr\u00edpade v\u00fdchovy k\u00a0svetov\u00e9mu ob\u010dianstvu s\u00fa zd\u00f4raz\u0148ovan\u00e9 pr\u00e1vne a\u00a0soci\u00e1lne aspekty apod.\u201c<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Na Slovensku sa \u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edva term\u00edn <em>glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie<\/em>, ktor\u00e9 v\u0161ak zah\u0155\u0148a komplexn\u00fa eduk\u00e1ciu \u010dloveka, t.j. rozv\u00edjanie nielen vedomost\u00ed a\u00a0poznatkov (ako je popisovan\u00e9 pri defin\u00edci\u00e1ch vzdel\u00e1vania), ale aj ovplyv\u0148ovanie mravnej str\u00e1nky osobnosti, hodn\u00f4t, hodnotovej orient\u00e1cie, postojov, n\u00e1zorov, presved\u010denia a\u00a0konat\u00edvnej zlo\u017eky osobnosti.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je aj s\u00fa\u010das\u0165ou agendy na medzin\u00e1rodnej a\u00a0n\u00e1rodnej \u00farovni (napr. Maastricht Global Education Declaration, N\u00e1rodn\u00e1 strat\u00e9gia glob\u00e1lneho rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania,\u00a0 Strednodob\u00e1 strat\u00e9gia rozvojovej spolupr\u00e1ce na roky 2019 \u2013 2023, Agendy 2030 a in\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00fdch predpisov) a\u00a0v\u00a0SR je t\u00e1to oblas\u0165 podporovan\u00e1 a rozv\u00edjan\u00e1 aktivitami na posilnenie glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania v\u00a0r\u00e1mci spolupr\u00e1ce medzi Ministerstvom \u0161kolstva, vedy, v\u00fdskumu a \u0161portu SR, Ministerstvom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR a Eur\u00f3pskou sie\u0165ou pre glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie (GENE).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">S\u00fa\u010das\u0165ou glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania je <em>rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie <\/em>(vzdel\u00e1vanie o\u00a0problematike rozvojov\u00fdch kraj\u00edn a\u00a0chudoby vo svete), <em>environment\u00e1lne vzdel\u00e1vanie<\/em>, <em>multikult\u00farne vzdel\u00e1vanie<\/em>, <em>mierov\u00e9 vzdel\u00e1vanie<\/em>, ako aj <em>vzdel\u00e1vanie k\u00a0\u013eudsk\u00fdm pr\u00e1vam<\/em> v\u00a0glob\u00e1lnom kontexte.<strong> Glob\u00e1lne rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie (\u010falej GRV) <\/strong>sa vo svojom obsahu zameriava na v\u0161etky t\u00e9my, ktor\u00e9 s\u00favisia\u00a0 s rozvojovou\u00a0 i glob\u00e1lnou\u00a0 problematikou\u00a0 a vo\u00a0 vzdel\u00e1vacej\u00a0 koncepcii\u00a0 nevystupuj\u00fa jednotlivo, ale ako navz\u00e1jom previazan\u00fd celok.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Vych\u00e1dzaj\u00fac <strong>z defin\u00edcie<\/strong> Maastrichtskej deklar\u00e1cie <em>\u201eGlob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je vzdel\u00e1vanie, ktor\u00e9 otv\u00e1ra \u013eu\u010fom o\u010di a mysle vo\u010di realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby uviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v pre v\u0161etk\u00fdch. Glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie je ch\u00e1pan\u00e9 tak, \u017ee v sebe zah\u0155\u0148a rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie, vzdel\u00e1vanie o\u00a0\u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach, vzdel\u00e1vanie o\u00a0trvalej udr\u017eate\u013enosti, vzdel\u00e1vanie pre mier a predch\u00e1dzanie konfliktom a medzikult\u00farne vzdel\u00e1vanie a je glob\u00e1lnou dimenziou vzdel\u00e1vania pre ob\u010dianske pr\u00e1va a povinnosti\u201d<\/em> (Maastricht Global Education Declaration, 2002, s. 2).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Z\u00e1klady GRV vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0viacer\u00fdch dokumentov na medzin\u00e1rodnej i\u00a0n\u00e1rodnej \u00farovni, ktor\u00e9 sa premietli do spracovania <em>N\u00e1rodnej strat\u00e9gie pre glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie na obdobie rokov 2012 \u2013 2016 <\/em>a aktu\u00e1lne sa pracuje na tvorbe novej N\u00e1rodnej strat\u00e9gie glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. Defin\u00edcia glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania pod\u013ea tohto aktu\u00e1lneho k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9ho dokumentu v\u00a0SR je nasledovn\u00e1: <em>\u201e<\/em><strong><em>Glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie (GV)<\/em><\/strong><em> je vzdel\u00e1vanie, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148uje glob\u00e1lny kontext v u\u010den\u00ed (sa). Prostredn\u00edctvom neho doch\u00e1dza k zvy\u0161ovaniu povedomia o glob\u00e1lnych t\u00e9mach, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca, k rozvoju jeho kritick\u00e9ho myslenia v t\u00fdchto t\u00e9mach a\u00a0k hlb\u0161iemu porozumeniu oblast\u00ed a t\u00e9m, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa cel\u00e9ho sveta. T\u00e9my glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania poskytuj\u00fa priestor na\u00a0 zmenu postojov jednotlivca a posil\u0148uj\u00fa uvedomenie si vlastnej \u00falohy vo svete. Motivuje \u013eud\u00ed k zodpovednosti a\u00a0vychov\u00e1va smerom k\u00a0osvojeniu si hodn\u00f4t akt\u00edvneho glob\u00e1lneho ob\u010dana\u201d<\/em> (N\u00e1rodn\u00e1 strat\u00e9gia, 2012, s. 1).<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie<\/strong> (RV) sa zameriava na \u201eobjasnenie s\u00favislost\u00ed medzi glob\u00e1lnym dian\u00edm a\u00a0rozvojov\u00fdmi krajinami a je v\u00fdborn\u00fdm a zauj\u00edmav\u00fdm doplnkom u\u010diva mnoh\u00fdch predmetov (napr. zemepisu, etickej v\u00fdchovy, n\u00e1bo\u017eenskej v\u00fdchovy, n\u00e1uky o spolo\u010dnosti alebo ob\u010dianskej n\u00e1uky&#8230;) \u010di vo\u013eno\u010dasov\u00fdch aktiv\u00edt. V z\u00e1padnej Eur\u00f3pe m\u00e1 u\u017e viac ako tridsa\u0165ro\u010dn\u00fa trad\u00edciu, u n\u00e1s je z\u00e1le\u017eitos\u0165ou relat\u00edvne novou, ale r\u00fdchlo sa roz\u0161iruj\u00facou (Za\u0165kov\u00e1, Svita\u010dov\u00e1, 2013).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">V literat\u00fare sa stretneme s oboma pojmami &#8211; glob\u00e1lne (global education) aj rozvojov\u00e9 (development education) vzdel\u00e1vanie, v\u00e4\u010d\u0161inou sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako synonym\u00e1 a nerozli\u0161uje sa medzi nimi.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Glob\u00e1lne rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie je aktu\u00e1lny celosvetov\u00fd trend, \u010doho d\u00f4kazom je aj to, \u017ee glob\u00e1lnou\u00a0 problematikou\u00a0 sa\u00a0 zaoberaj\u00fa\u00a0 mnoh\u00e9\u00a0 v\u00fdznamn\u00e9 \u00a0medzin\u00e1rodn\u00e9 in\u0161tit\u00facie ako napr\u00edklad: Rozvojov\u00fd program OSN (Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov), Univerzita\u00a0 OSN,\u00a0 Svetov\u00e1\u00a0 obchodn\u00e1\u00a0 organiz\u00e1cia\u00a0 (World\u00a0 Trade\u00a0 Organisation \u2013 WTO),\u00a0 Svetov\u00e1 banka (World Bank \u2013 WB), Medzin\u00e1rodn\u00fd menov\u00fd fond (International Monetary Fund \u2013 IMF) (Hip\u0161, \u010euri\u0161ov\u00e1, 2006).<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Hlavn\u00fdm cie\u013eom <\/strong>glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania je zlep\u0161ovanie informovanosti a vedomost\u00ed celej eur\u00f3pskej verejnosti vo veciach glob\u00e1lnej vz\u00e1jomnej z\u00e1vislosti a solidarity prostredn\u00edctvom vytvorenia lep\u0161\u00edch podmienok pre tieto \u00fa\u010dely. Pod\u013ea defin\u00edcie North-South centra do glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania patr\u00ed vzdel\u00e1vanie rozvojov\u00e9, o udr\u017eate\u013enom rozvoji, o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach, o mieri, o predch\u00e1dzan\u00ed konfliktom a\u00a0o medzikult\u00farnom dial\u00f3gu. Cie\u013emi GRV teda s\u00fa:<\/p><ul style=\"text-align: justify;\"><li>Rozvoj glob\u00e1lneho uvedomenia.<\/li><li>Rozvoj pocitu glob\u00e1lnej zodpovednosti a glob\u00e1lne zodpovedn\u00fdch postojov.<\/li><li>Rozvoj vedomia, \u017ee lok\u00e1lne podmienky a glob\u00e1lne probl\u00e9my s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9.<\/li><li>Pochopenie zmyslu rozvojovej pomoci.<\/li><\/ul><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Obsah g<\/strong><strong>lob\u00e1lneho rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania <\/strong>zah\u0155\u0148a (N\u00e1dvorn\u00edk, Volfov\u00e1, 2004):<\/p><p style=\"text-align: justify;\">&#8211; inform\u00e1cie o \u017eivote \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v rozvojov\u00fdch a rozvinut\u00fdch krajin\u00e1ch,\u00a0 a\u00a0poznatky umo\u017e\u0148uj\u00face \u013eu\u010fom pochopi\u0165 s\u00favislosti medzi ich vlastn\u00fdmi \u017eivotmi a \u017eivotmi \u013eud\u00ed na celom svete;<\/p><p style=\"text-align: justify;\">&#8211; poznatky o ekonomick\u00fdch, soci\u00e1lnych, environment\u00e1lnych, politick\u00fdch a kult\u00farnych procesoch, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa \u017eivoty v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed;<\/p><p style=\"text-align: justify;\">&#8211; d\u00f4raz na rozvoj schopnost\u00ed, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa \u013eu\u010fom akt\u00edvne sa podie\u013ea\u0165 na rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov;<\/p><p style=\"text-align: justify;\">&#8211; podpora hodn\u00f4t a postojov, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa \u013eu\u010fom akt\u00edvne sa podie\u013ea\u0165 na rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov na miestnej, region\u00e1lnej, n\u00e1rodnej a medzin\u00e1rodnej \u00farovni;<\/p><p style=\"text-align: justify;\">&#8211; prijatie zodpovednosti za vytv\u00e1ranie sveta, kde maj\u00fa v\u0161etci \u013eudia mo\u017enos\u0165 \u017ei\u0165 d\u00f4stojn\u00fd \u017eivot pod\u013ea svojich predst\u00e1v.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Pri definovan\u00ed obsahu glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania je potrebn\u00e9 reagova\u0165 na aktu\u00e1lne v\u00fdzvy vo svete. Z\u00e1kladn\u00e9 <strong>tematick\u00e9 celky<\/strong>, ktor\u00e9 v sebe zah\u0155\u0148aj\u00fa \u010diastkov\u00e9 t\u00e9my, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu flexibilne dop\u013a\u0148a\u0165 s\u00fa pod\u013ea N\u00e1rodnej strat\u00e9gie glob\u00e1lneho rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania (2012) nasledovn\u00e9:<\/p><ol style=\"text-align: justify;\"><li><strong> 1<em>. Globaliz\u00e1cia a vz\u00e1jomn\u00e1 prepojenos\u0165<\/em><\/strong><em> \u2013 je z\u00e1kladnou t\u00e9mou a z\u00e1rove\u0148 princ\u00edpom glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. Jedn\u00e1 sa o uvedomenie si prepojenosti rozvinut\u00fdch a rozvojov\u00fdch kraj\u00edn a ich vz\u00e1jomn\u00e9 ovplyv\u0148ovanie.<\/em><\/li><li><strong><em> Glob\u00e1lne probl\u00e9my a rozvojov\u00e1 spolupr\u00e1ca<\/em><\/strong><em> \u2013 z\u00e1kladn\u00e9 t\u00e9my, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania ako d\u00f4le\u017eitej s\u00fa\u010dasti glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. T\u00e9my popisuj\u00fa hlavn\u00e9 probl\u00e9my s\u00fa\u010dasn\u00e9ho sveta. <\/em><\/li><li><strong><em> Multikulturalizmus<\/em><\/strong><em> \u2013 tematick\u00fd celok, ktor\u00fd je v\u00fdchodiskom pre multikult\u00farnu\/interkult\u00farnu v\u00fdchovu ako s\u00fa\u010das\u0165 glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. <\/em><\/li><li><strong><em> \u017divotn\u00e9 prostredie s oh\u013eadom na glob\u00e1lne aspekty<\/em><\/strong><em> \u2013 tento tematick\u00fd celok je s\u00fa\u010das\u0165ou, environment\u00e1lnej v\u00fdchovy, ktor\u00e1 tvor\u00ed jeden z celkov glob\u00e1lneho vzdel\u00e1vania. <\/em><\/li><li><strong><em> \u013dudsk\u00e9 pr\u00e1va<\/em><\/strong><em> \u2013 tematick\u00fd celok, ktor\u00fd je v\u00fdchodiskom k v\u00fdchove k \u013eudsk\u00fdm pr\u00e1vam s cie\u013eom ich ochrany a\u00a0re\u0161pektovania.<\/em><\/li><\/ol><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><a name=\"_Toc513021164\"><\/a><a name=\"_Toc516741106\"><\/a><a name=\"_Toc516820895\"><\/a><a name=\"_Toc517950405\"><\/a><a name=\"_Toc520717982\"><\/a><a name=\"_Toc520972301\"><\/a><a name=\"_Toc520979971\"><\/a><a name=\"_Toc521316995\"><\/a><a name=\"_Toc521927530\"><\/a><a name=\"_Toc522013994\"><\/a><a name=\"_Toc522018828\"><\/a><a name=\"_Toc522530588\"><\/a><a name=\"_Toc523486728\"><\/a><a name=\"_Toc523740491\"><\/a>Samotn\u00e1<strong> realiz\u00e1cia<\/strong> glob\u00e1lneho rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania v \u0161kolskej praxi kladie d\u00f4raz na vz\u0165ahy medzi jednotliv\u00fdmi vzdel\u00e1vac\u00edmi oblas\u0165ami a ich vz\u00e1jomn\u00fdm prepojen\u00edm. Preto \u010do naj\u0161ir\u0161ia mo\u017en\u00e1 integr\u00e1cia v celom z\u00e1bere vyu\u010dovac\u00edch predmetov i v be\u017enom \u017eivote \u0161koly s vyu\u017eit\u00edm tak\u00fdch met\u00f3d v\u00fdchovy, ktor\u00e9 presahuj\u00fa tradi\u010dn\u00fd r\u00e1mec eduka\u010dnej praxe by mohla by\u0165 spr\u00e1vnou cestou k dosiahnutiu cie\u013eov glob\u00e1lneho rozvojov\u00e9ho vzdel\u00e1vania (Sucho\u017eov\u00e1, 2007). V\u00a0r\u00e1mci praktickej realiz\u00e1cie GRV je potrebn\u00e9 motivova\u0165 \u017eiakov k\u00a0mimo\u0161kolsk\u00fdm aktivit\u00e1m, k\u00a0zve\u013ea\u010fovaniu svojho \u017eivotn\u00e9ho prostredia a\u00a0spr\u00edstup\u0148ova\u0165 edukantom nov\u00e9 dimenzie pon\u00edmania glob\u00e1lneho a\u00a0lok\u00e1lneho a\u00a0ich vz\u00e1jomnej prepojenosti. Prostredn\u00edctvom zad\u00e1vania \u00faloh a\u00a0projektov, prostredn\u00edctvom \u0161kolen\u00ed a\u00a0kurzov, vybran\u00fdch predn\u00e1\u0161ok, besied z\u00a0oblasti \u00a0GRV, vytv\u00e1ran\u00edm siet\u00ed na n\u00e1rodnej a\u00a0medzin\u00e1rodnej \u00farovni. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa sa interakt\u00edvne met\u00f3dy ako rolov\u00e9 hry, pr\u00e1ca s textom, diskusia, pr\u00e1ca s audiovizu\u00e1lnymi n\u00e1strojmi (ako na\u00adpr. film, \u010di webov\u00fd port\u00e1l youtube). Met\u00f3dy GRV s\u00fa ve\u013emi rozmanit\u00e9. Preto\u017ee GRV sa nem\u00f4\u017ee zameriava\u0165 len na \u0161\u00edrenie poznatkov o glob\u00e1lnych probl\u00e9moch a t\u00e9mach, ale malo by rozv\u00edja\u0165 n\u00e1zory, hodnotov\u00e9 orient\u00e1cie a postoje, musia jeho formy a\u00a0met\u00f3dy zah\u0155\u0148a\u0165 sk\u00fasenostn\u00e9 a z\u00e1\u017eitkov\u00e9 u\u010denie kombinovan\u00e9 s kognit\u00edvnymi \u010dinnos\u0165ami a so sebareflexiou (\u0160eben Za\u0165kov\u00e1, T, 2017, 2019).<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Multikult\u00farna v\u00fdchova<\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Multikult\u00farna v\u00fdchova<\/strong> vych\u00e1dza z\u00a0anglick\u00e9ho term\u00ednu <em>multicultural education<\/em>.\u00a0 Znamen\u00e1 pr\u00edpravu na so\u00adci\u00e1lne, politick\u00e9 a\u00a0ekonomick\u00e9 reality, ktor\u00e9 \u017eiaci pre\u017e\u00edvaj\u00fa v\u00a0kult\u00farne odli\u0161n\u00fdch a\u00a0komplexn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch stykoch. Obsah pojmu multikult\u00farna v\u00fdchova m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 dvojako. Prv\u00fdm sp\u00f4sobom ako proces, prostred\u00adn\u00edctvom ktor\u00e9ho jednotlivci vytv\u00e1raj\u00fa sp\u00f4soby svojho vn\u00edmania a\u00a0hodnotenia kult\u00farnych sys\u00adt\u00e9mov odli\u0161n\u00fdch od ich vlastn\u00fdch a\u00a0sp\u00f4soby svojho spr\u00e1vania v\u00a0t\u00fdchto syst\u00e9moch. Druh\u00fd sp\u00f4sob ch\u00e1pania multikult\u00farnej v\u00fdchovy je jej vn\u00edmanie ako pedagogick\u00e9ho programu, ktor\u00fd zabezpe\u010duje tak\u00e9 u\u010debn\u00e9 prostre\u00addia, ak\u00e9 s\u00fa prisp\u00f4soben\u00e9 vzdel\u00e1vac\u00edm, soci\u00e1lnym a\u00a0jazykov\u00fdm potreb\u00e1m \u017eiakov v\u00a0rozdielnych etnick\u00fdch, rasov\u00fdch a\u00a0in\u00fdch minor\u00edt (Zele\u0148\u00e1\u00adkov\u00e1, 2005).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Multikult\u00farna v\u00fdchova je s\u00fa\u010dasne v\u00fdchovou, ktor\u00fa ch\u00e1peme ako synt\u00e9zu mo\u017e\u00adnost\u00ed, prostriedkov a\u00a0cie\u013eov v\u00fdchovy v\u00a0meniacej sa spolo\u010dnosti v\u00a0etickej v\u00fdchove, este\u00adtickej v\u00fd\u00adchove, v\u00fdchove umen\u00edm (z\u00e1\u017eitky, artefakty, obsahy, modely, v\u00fdznamy, hod\u00adnoty), dramatickej v\u00fdchove (budovanie dramatick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku, vn\u00edmanie dramatickej \u0161trukt\u00fary), v\u00fdchove k\u00a0ob\u010dianstvu, v\u00fdchove k\u00a0eur\u00f3panstvu v\u00a0kontexte rozvoja mravnej osobnosti, v\u00fdchove k\u00a0tolerancii, v\u00fdchove k\u00a0\u013eudsk\u00fdm pr\u00e1vam, glob\u00e1lnej v\u00fdchove apod. (Manniov\u00e1, 2006).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Pracuje s\u00a0<strong>pojmami<\/strong>, ako je kult\u00fara, starostlivos\u0165 o\u00a0kult\u00faru, identita, tolerancia, empatia, spolu\u017eitie, men\u0161ina a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ina, etnikum, stereotyp, predsudky, rovnos\u0165, sebau\u00advedomenie, sta\u00adrostlivos\u0165 o\u00a0in\u00fdch, o\u00a0in\u00e9 kult\u00fary, rozvoj porozumenia, spolupr\u00e1ce a\u00a0pod (Slu\u0161n\u00e1 a\u00a0kol., 2006).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Z\u00a0vymedzenia multikult\u00farnej v\u00fdchovy celkom zrete\u013ene vypl\u00fdvaj\u00fa jej <strong>ciele<\/strong>:\u00a0 re\u0161pektova\u0165 existenciu in\u00fdch kult\u00far a ak\u00adceptovanie odli\u0161nosti. Za vrcholn\u00fd cie\u013e\u00a0 sa pova\u017euje rozvoj sta\u00adrostlivosti o\u00a0odli\u0161n\u00fa kult\u00faru, teda akt\u00edvne zaanga\u017eovanie sa jednotlivca v\u00a0prospech odli\u0161nej kult\u00fary.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0kult\u00farnom \u017eivote spolo\u010dnosti prin\u00e1\u0161a multikult\u00farna v\u00fdchova spolupr\u00e1cu kult\u00far r\u00f4znych men\u0161\u00edn a\u00a0najm\u00e4 men\u0161\u00edn s\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi kult\u00farami. V\u00a0politickom \u017eivote pom\u00e1ha svoj\u00edm cie\u013eave\u00addom\u00fdm p\u00f4soben\u00edm prekon\u00e1va\u0165 rasizmus a\u00a0xenof\u00f3biu. V\u00a0\u0161kole pom\u00e1ha \u017eiakom\u00a0 potl\u00e1\u010da\u0165 pred\u00adsudky a\u00a0uvo\u013e\u0148ova\u0165 skryt\u00e9 z\u00e1brany (Bal\u00e1\u010dkov\u00e1, \u010cern\u00e1kov\u00e1, 2009).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Multikult\u00farna v\u00fdchova pracuje s\u00a0<strong>met\u00f3dami<\/strong> akt\u00edvneho u\u010denia. Manniov\u00e1 (2006) uv\u00e1dza pre oblas\u0165 multikult\u00farnej v\u00fdchovy z\u00e1\u017eitkov\u00e9\u00a0\u00a0 vyu\u010dovanie, indukt\u00edvne strat\u00e9gie v\u00fdu\u010dby, t\u00edmov\u00e9 a \u00a0projektov\u00e9 vyu\u010dovanie, kooperat\u00edvne vyu\u010dovanie tematick\u00fa integr\u00e1ciu a\u00a0celostn\u00e9 u\u010denie, u\u010denie sa spolupr\u00e1cou apod. Tvorcom a\u00a0realiz\u00e1torom multikult\u00farnej v\u00fdchovy je u\u010dite\u013e.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Z\u00a0h\u013eadiska \u010dinite\u013eov v\u00fdchovy viazan\u00fdch na pr\u00edrodn\u00e9, hospod\u00e1rske a\u00a0duchovn\u00e9 faktory je nutn\u00e9 kon\u0161tatova\u0165 nevyhnutnos\u0165 prepojenia jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek v\u00fdchovy v\u00a0zmysle komplexn\u00e9ho ch\u00e1pania v\u00fdchovn\u00e9ho p\u00f4sobenia. Ch\u00e1panie v\u00fdchovy tkvie predov\u0161etk\u00fdm vo \u201evyu\u017e\u00edvan\u00ed a\u00a0vytv\u00e1ran\u00ed \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, v\u00a0ktor\u00fdch prich\u00e1dzaj\u00fa vychov\u00e1van\u00ed priamo z\u00a0logiky situ\u00e1cie k\u00a0ur\u010dit\u00fdm z\u00e1verom, ktor\u00e9 nie s\u00fa len prevzat\u00e9, ale upevnen\u00e9 z\u00e1\u017eitkom\u201c (Pelik\u00e1n, 2007, s. 36 ).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>V\u00fdchova k\u00a0udr\u017eate\u013en\u00e9mu rozvoju<\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\">Na zlo\u017eitosti a probl\u00e9my celosvetov\u00e9ho v\u00fdvoja v s\u00fa\u010dasnosti sa usiluj\u00fa h\u013eada\u0165 odpovede a rie\u0161enia aj niektor\u00e9 vzdel\u00e1vacie aktivity ako s\u00fa humanit\u00e1rne vzdel\u00e1vanie, vzdel\u00e1vanie pre udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj, rozvojov\u00e9 vzdel\u00e1vanie, glob\u00e1lne vzdel\u00e1vanie, svetov\u00e1 eduk\u00e1cia, svetov\u00e1 orient\u00e1cia a\u00a0podobne. Aj ke\u010f uveden\u00e9 koncepty by sme mohli v\u0161eobecne ch\u00e1pa\u0165 ako synonym\u00e1, ka\u017ed\u00e9 z\u00a0nich obsahuje ist\u00fa v\u00fdznamov\u00fa \u0161pecifickos\u0165. Aj ke\u010f v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facich \u010dastiach sme pop\u00edsali nov\u0161ie obsahov\u00e9 s\u00fa\u010dasti v\u00fdchovy ako glob\u00e1lnu v\u00fdchovu, multikult\u00farnu v\u00fdchovu, environment\u00e1lnu v\u00fdchovu, tak podobne aj\u00a0v\u00fdchovu pre udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj by sme v\u00a0pedagogickej literat\u00fare na\u0161li op\u00edsan\u00fa r\u00f4znymi autormi rozdielne (v\u0161etky s\u00fa r\u00f4zne ch\u00e1pan\u00e9 ako napr.: smer, koncepcia, dimenzia, pr\u00edstup, princ\u00edp, obsah v\u00fdchovy, vzdel\u00e1vac\u00ed obsah, t\u00e9ma apod.). My sa prikl\u00e1\u0148ame k\u00a0stanovisku, \u017ee glob\u00e1lna v\u00fdchova je zastre\u0161uj\u00faci koncept k vy\u0161\u0161ie vymenovan\u00fdm a v\u00fdchovu k\u00a0udr\u017eate\u013en\u00e9mu rozvoju ch\u00e1peme ako \u010diastkov\u00fa zlo\u017eku v\u00a0r\u00e1mci glob\u00e1lnej v\u00fdchovy (\u0160eben Za\u0165kov\u00e1, Mravcov\u00e1, Baranovi\u010d, 2020).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Pojmy udr\u017eate\u013enos\u0165 <em>(sustainability)<\/em> a udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj <em>(sustainable development<\/em>) sa za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 za\u010diatkom 70-tych rokov 20. stor. najm\u00e4 v s\u00favislosti s poznan\u00edm, \u017ee nekontrolovate\u013en\u00fd rast ak\u00fdko\u013evek (popul\u00e1cie, v\u00fdroby, spotreby, zne\u010distenia apod.) je neudr\u017eate\u013en\u00fd v prostred\u00ed obmedzen\u00fdch zdrojov (N\u00e1rodn\u00e1 strat\u00e9gia trvalo udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja SR, 2001). Aj ke\u010f v\u00a0slovenskom prostred\u00ed sa v\u00a0star\u0161\u00edch dokumentoch pou\u017e\u00edva ozna\u010denie \u201etrvalo udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj\u201c, odpor\u00fa\u010dame dodr\u017ea\u0165 presn\u00fd preklad z\u00a0anglick\u00e9ho jazyka \u201esustainable development\u201c, \u010do znamen\u00e1 \u201eudr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj\u201c.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj\u00a0 v\u00a0 Slovenskej republike pr\u00e1vne vymedzuje \u00a7 6 z\u00e1kona \u010d. 17\/1992 Zb. o\u00a0\u017eivotnom prostred\u00ed. Pod\u013ea neho ide o tak\u00fd \u201c<em>rozvoj, ktor\u00fd s\u00fa\u010dasn\u00fdm i bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m zachov\u00e1va mo\u017enos\u0165 uspokojova\u0165 ich z\u00e1kladn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 potreby a\u00a0pritom nezni\u017euje rozmanitos\u0165 pr\u00edrody a\u00a0zachov\u00e1va prirodzen\u00e9 funkcie ekosyst\u00e9mov.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\">Pojem udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj zah\u0155\u0148a dva term\u00edny:<\/p><ul style=\"text-align: justify;\"><li><em>udr\u017eate\u013en\u00fd<\/em>, ktor\u00fd ozna\u010duje ur\u010dit\u00e9 obmedzenia \u010do predstavuje tak\u00fa skuto\u010dnos\u0165, \u017ee zdroje sa maj\u00fa vyu\u017e\u00edva\u0165, ale nie sa vy\u010derpa\u0165;<\/li><li><em>rozvoj<\/em> predstavuje z\u00e1le\u017eitos\u0165 hodn\u00f4t. Pod t\u00fdmto pojmom nerozumieme len rast ekonomick\u00fd, ale aj rozvoj v\u0161etk\u00e9ho od \u010doho z\u00e1vis\u00ed kvalita \u017eivota, ktor\u00e1 v\u00a0sebe zah\u0155\u0148a rozvoj vzdel\u00e1vania, soci\u00e1lnych slu\u017eieb, starostlivosti o\u00a0zdravie, kult\u00fary, \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v \u010di politickej slobody a\u00a0in\u00e9. Ke\u010f hovor\u00edme o\u00a0rozvoji ako takom, nemo\u017eno opomen\u00fa\u0165, \u017ee do tejto kateg\u00f3rie patr\u00ed aj zve\u013ea\u010fovanie ochrany pr\u00edrody a\u00a0\u017eivotn\u00e9ho prostredia (Nov\u00e9 trendy v\u00a0ekol\u00f3gii, 2000).<\/li><\/ul><p style=\"text-align: justify;\">V\u00fdchova k udr\u017eate\u013en\u00e9mu rozvoju (VUR) sa zvy\u010dajne ch\u00e1pe ako v\u00fdchova, ktor\u00e1 podporuje zmeny vo vedomostiach, zru\u010dnostiach, hodnot\u00e1ch a postojoch, aby sa vytvorila udr\u017eate\u013enej\u0161ia a spravodlivej\u0161ia spolo\u010dnos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch. <strong>Cie\u013e VUR<\/strong> je posilni\u0165 a vybavi\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00e9 a bud\u00face gener\u00e1cie tak, aby uspokojili svoje potreby s vyu\u017eit\u00edm vyv\u00e1\u017een\u00e9ho a integrovan\u00e9ho pr\u00edstupu k ekonomick\u00fdm, soci\u00e1lnym a environment\u00e1lnym rozmerom udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Dokument <em>Agenda 2030 pre udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj<\/em>, ktor\u00fd bol prijat\u00fd na <em>Rozvojovom Summite OSN<\/em> v\u00a0New Yorku v roku 2015 zakotvuje <em>Ciele udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja<\/em> (SDGs), ktor\u00e9 zah\u0155\u0148aj\u00fa 17 cie\u013eov a\u00a0169 podcie\u013eov<a href=\"#_ftn1\" name=\"_ftnref1\">[1]<\/a> a tieto predstavuj\u00fa v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti najaktu\u00e1lnej\u0161ie a\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ie priority rozvoja sveta. L\u00eddri na celom svete sa zaviazali ukon\u010di\u0165 chudobu, bojova\u0165 proti klimatick\u00fdm zmen\u00e1m a\u00a0nespravodlivosti. Agenda 2030 (2015) m\u00e1 pon\u00faka\u0165 lep\u0161iu bud\u00facnos\u0165 nielen pre miliardy \u013eud\u00ed, ktor\u00ed dnes na svete \u017eij\u00fa, ale aj pre na\u0161u plan\u00e9tu ako tak\u00fa. T\u00fdchto 17 cie\u013eov predstavuje nov\u00fd univerz\u00e1lny \u0161tandard pre rozvoj, ktor\u00fd m\u00e1 myslie\u0165 na v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov plan\u00e9ty, a\u00a0preto t\u00e1to Agenda vyz\u00fdva, aby sa do plnenia vymedzen\u00fdch cie\u013eov, ktor\u00e9 maj\u00fa by\u0165 naplnen\u00e9 do roku 2030, zapojili v\u0161etci \u2013 krajiny glob\u00e1lneho Severu, glob\u00e1lneho Juhu, s\u00a0d\u00f4razom na ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho jednotlivca. Po\u017eiadavky medzin\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva kraj\u00edn sa samozrejme musia premietnu\u0165 aj do aktu\u00e1lnych potrieb v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach, preto koncept v\u00fdchovy k\u00a0UR je jednou zo z\u00e1kladn\u00fdch ciest ako ich naplni\u0165.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u010co sa t\u00fdka <strong>obsahu VUR <\/strong>ten je o\u00a0nie\u010do komplexnej\u0161\u00ed ako je tomu pri environment\u00e1lnej v\u00fdchove aj ke\u010f sa v ist\u00fdch bodoch prekr\u00fdvaj\u00fa. Udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj by mal by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm ekologick\u00fd a \u017eivot nad r\u00e1mec \u00fanosnej kapacity plan\u00e9ty nie je mo\u017en\u00fd, ale na druhej strane udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj \u00a0pozost\u00e1va nielen z\u00a0<strong>ekologickej<\/strong>, ale aj z <strong>ekonomickej <\/strong>a <strong>soci\u00e1lnej oblasti<\/strong>, pri\u010dom obe s\u00fa z\u00e1visl\u00e9 na environment\u00e1lnom zdrav\u00ed. Idea udr\u017eate\u013enosti je napriek svojmu ekonomick\u00e9mu aj soci\u00e1lnemu kontextu obvykle prim\u00e1rne sp\u00e1jan\u00e1 s ekol\u00f3giou v \u0161irokom slova zmysle. V\u00a0 problematike udr\u017eate\u013enosti s\u00fa \u017eiaci po\u010das v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu veden\u00ed k\u00a0pochopeniu, rozv\u00edjaniu a\u00a0formovaniu spr\u00e1vania sa a\u00a0vlastnej spolo\u010denskej zodpovednosti nielen k\u00a0\u017eivotn\u00e9mu prostrediu, ale aj k\u00a0zdrav\u00e9mu sp\u00f4sobu \u017eivota, uvedomelej spotrebe, uvedomeniu si d\u00f4le\u017eitosti zhodnocovania odpadov alebo\u00a0vyu\u017e\u00edvania obnovite\u013en\u00fdch zdrojov energie, teda upriamovan\u00edm pozornosti na\u00a0pochopenie glob\u00e1lnej previazanosti udalost\u00ed, v\u00fdvoja i probl\u00e9mov na miestnej, region\u00e1lnej, n\u00e1rodnej i\u00a0medzin\u00e1rodnej \u00farovni.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Tematika\u00a0 udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja, udr\u017eate\u013en\u00e9ho po\u013enohospod\u00e1rstva, \u010di cirkul\u00e1rnej ekonomiky resp. hospod\u00e1rstva je u\u017e takmer samozrejmos\u0165ou napr\u00edklad vo vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dbe (najm\u00e4 na V\u0160 technick\u00e9ho a\u00a0ekonomick\u00e9ho zamerania) a\u00a0prenik\u00e1 postupne aj do ni\u017e\u0161\u00edch stup\u0148ov vzdel\u00e1vania.<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong>Praktick\u00e1 realiz\u00e1cia VUR <\/strong>(eduk\u00e1cie k\u00a0UR \/ vzdel\u00e1vanie k\u00a0UR alebo v\u00fdchova k\u00a0UR) je v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti rie\u0161en\u00e1 na \u0161kol\u00e1ch naj\u010dastej\u0161ie v\u00a0r\u00e1mci prierezovej t\u00e9my environment\u00e1lnej v\u00fdchovy, av\u0161ak mo\u017eno sa stretn\u00fa\u0165 v\u00a0praxi aj s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi formami realiz\u00e1cie, alebo aj prostredn\u00edctvom zapojenia sa do r\u00f4znych vzdel\u00e1vac\u00edch programov a\u00a0projektov. \u0160kola dosahuj\u00faca\u00a0 pokrok by sa nemala obmedzova\u0165 iba na nieko\u013eko predmetov (napr. biol\u00f3gia, geografia), ale uvedomi\u0165 si, \u017ee ide o viac ako len u\u010denie sa o\u00a0pr\u00edrode, preto\u017ee VUR obsahuje aj soci\u00e1lny a ekonomick\u00fd aspekt a t\u00fdka sa v\u0161etk\u00fdch predmetov. Udr\u017eate\u013en\u00e1 \u0161kola a cel\u00e9 jej kurikulum a proces v\u00fdu\u010dby sa s\u00fastred\u00ed okolo t\u00e9my udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja, nie okolo predmetov. Vhodn\u00e9 s\u00fa aktivity v mimovyu\u010dovacom \u010dase \u2013 v r\u00e1mci kr\u00fa\u017ekovej \u010dinnosti, \u00fa\u010das\u0165ou na r\u00f4znych s\u00fa\u0165a\u017eiach apod. Komplexn\u00fa v\u00fdchovu v\u00a0tejto oblasti v\u00a0z\u00e1kladn\u00fdch a\u00a0stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch zabezpe\u010duj\u00fa r\u00f4zne formy, met\u00f3dy a\u00a0prostriedky \u010dinnosti ako efekt\u00edvne projektov\u00e9 vyu\u010dovanie, s\u00fa\u0165a\u017ee, besedy, v\u00fdstavy, cvi\u010denia, tvoriv\u00e9 dielne. U\u010dite\u013e bez oh\u013eadu na svoju vy\u0161tudovan\u00fa aprob\u00e1ciu, \u010di odborov\u00fa \u0161pecializ\u00e1ciu m\u00e1 n\u00e1ro\u010dn\u00fa \u00falohu vo vz\u0165ahu k\u00a0sprostredkovaniu obsahu vyu\u010dovania v\u00a0smere rozvoja kompetenci\u00ed \u017eiakov pre udr\u017eate\u013en\u00fa bud\u00facnos\u0165.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u0160kol\u00e1m je v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti umo\u017enen\u00e9 okrem vzdel\u00e1vac\u00edch oblast\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa r\u00e1mcom pre \u0161kolsk\u00e9 predmety pr\u00edbuzn\u00e9ho zamerania aj povinnos\u0165 realizova\u0165 prierezov\u00e9 t\u00e9my. Realiz\u00e1cia prierezov\u00fdch t\u00e9m nie je iba nadpredmetov\u00e1, ale existuje mo\u017enos\u0165 realizova\u0165 ju aj ako samostatn\u00e9 volite\u013en\u00e9 predmety alebo kurzy v\u00a0blokovej v\u00fdu\u010dbe. Prierezov\u00e9 t\u00e9my prep\u00e1jaj\u00fa r\u00f4zne oblasti z\u00e1kladn\u00e9ho u\u010diva a\u00a0umo\u017e\u0148uj\u00fa vn\u00edma\u0165 komplexnos\u0165 sveta a\u00a0prispievaj\u00fa k\u00a0rozvoju k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch kompetenci\u00ed. UR zatia\u013e nie je na Slovensku samostatnou prierezovou t\u00e9mou, ale\u00a0priestor na jeho realiz\u00e1ciu je vo v\u0161etk\u00fdch existuj\u00facich prierezov\u00fdch t\u00e9mach, napr\u00edklad v\u00a0ochrane \u017eivota a\u00a0zdravia, v medi\u00e1lnej v\u00fdchove,\u00a0ur\u010dite v\u00a0multikult\u00farnej alebo environment\u00e1lnej v\u00fdchove, ke\u010f\u017ee ako bolo nazna\u010den\u00e9, UR zah\u0155\u0148a viacer\u00e9 oblasti nielen environment\u00e1lnu.<\/p><hr \/><p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"#_ftnref1\" name=\"_ftn1\">[1]<\/a> <em>Ciele udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja<\/em> s\u00fa nasledovn\u00e9: 1) \u017diadna chudoba; 2) \u017diadny hlad; 3) Kvalita zdravia a\u00a0\u017eivota; 4) Kvalitn\u00e9 vzdelanie; 5) Rodov\u00e1 rovnos\u0165; 6) \u010cist\u00e1 voda a\u00a0hygiena; 7) Dostupn\u00e1 a\u00a0\u010dist\u00e1 energia; 8) D\u00f4stojn\u00e1 pr\u00e1ca a\u00a0ekonomick\u00fd rast; 9) Priemysel, inov\u00e1cie a\u00a0infra\u0161trukt\u00fara; 10) Zn\u00ed\u017eenie nerovnost\u00ed; 11) Udr\u017eate\u013en\u00e9 mest\u00e1 a\u00a0komunity; 12) Zodpovedn\u00e1 spotreba a\u00a0v\u00fdroba; 13) Ochrana kl\u00edmy; 14) \u017divot pod vodou; 15) \u017divot na pevnine; 16) Mier, spravodlivos\u0165 a\u00a0siln\u00e9 in\u0161tit\u00facie; 17) Partnerstv\u00e1 za ciele (UNDP, 2018).<\/p><p>\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY Niektor\u00e9 nov\u0161ie obsahov\u00e9 zlo\u017eky v\u00fdchovy Ekologick\u00e1 a environment\u00e1lna v\u00fdchova Koncom 20. storo\u010dia a\u00a0za\u010diatkom 21. storo\u010dia nadobudli ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam ekologick\u00e1 a\u00a0environment\u00e1lna v\u00fdchova. Tento v\u00fdznam vych\u00e1dza z\u00a0glob\u00e1lneho probl\u00e9mu \u013eudsk\u00e9ho spolo\u010denstva. Ekol\u00f3gia je n\u00e1uka o\u00a0vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch organizmov, ich vz\u0165ahov k\u00a0prostrediu a\u00a0to na \u00farovni jedincov, popul\u00e1ci\u00ed, biocen\u00f3z, ekosyst\u00e9mov a\u00a0celej biosf\u00e9ry. Environmentalistika je n\u00e1uka zaoberaj\u00faca sa vz\u0165ahmi medzi [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1352","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1352","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1352"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1352\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6507,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1352\/revisions\/6507"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1352"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}