{"id":1366,"date":"2023-02-26T08:35:44","date_gmt":"2023-02-26T07:35:44","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1366"},"modified":"2023-02-26T12:21:02","modified_gmt":"2023-02-26T11:21:02","slug":"zaklady-pedagogiky-6-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-6-1\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-6-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Druhy v\u00fdskumu v pedagogike<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Jedn\u00fdm z\u00a0delen\u00ed v\u00a0r\u00e1mci druhov v\u00fdskumu je na empirick\u00fd a teoretick\u00fd:<\/p>

Empirick\u00fd v\u00fdskum<\/strong> spo\u010d\u00edva v\u00a0z\u00edskan\u00ed ter\u00e9nnych d\u00e1t (d\u00e1t z\u00edskan\u00fdch v\u00a0triede, \u0161kole, rodine, intern\u00e1te, na detskom ihrisku, v\u00a0azylovom dome apod.).<\/p>

Jeho opakom je v\u00fdskum \u201epri stole\u201c (desk study)<\/em>, ktor\u00e9ho cie\u013eom je teoretick\u00e9 spracovanie ur\u010dit\u00e9ho probl\u00e9mu \u2013 teoretick\u00fd v\u00fdskum<\/strong>.<\/p>

Okrem uveden\u00fdch, existuj\u00fa e\u0161te \u010fal\u0161ie druhy v\u00fdskumov. Uv\u00e1dzame niektor\u00e9 z\u00a0nich:<\/p>

  1. Pod\u013ea miery v\u0161eobecnosti a\u00a0konkr\u00e9tnosti sa v\u00fdskum del\u00ed na:<\/li><\/ol>

    Z\u00e1kladn\u00fd (teoretick\u00fd) v\u00fdskum<\/em><\/strong> \u2013 orientuje sa na rie\u0161enie k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch probl\u00e9mov, objavuje nov\u00e9 v\u0161eobecn\u00e9 te\u00f3rie, princ\u00edpy, z\u00e1konitosti, objas\u0148uje podstatu javov a\u00a0procesov. Nemus\u00ed sa viaza\u0165 na praktick\u00e9 vyu\u017eitie.<\/p>

    Aplikovan\u00fd v\u00fdskum<\/em><\/strong> \u2013 rie\u0161i po\u017eiadavky praxe a je zameran\u00fd na aplik\u00e1ciu teoretick\u00fdch zisten\u00ed do praxe.<\/p>

    Oba tieto typy v\u00fdskumov na seba nadv\u00e4zuj\u00fa a\u00a0prel\u00ednaj\u00fa sa.<\/p>

    Prieskum<\/em><\/strong> znamen\u00e1 jednorazov\u00e9 zistenie stavu pedagogick\u00e9ho javu, procesu; prin\u00e1\u0161a prvotn\u00e9 inform\u00e1cie na utvorenie preh\u013eadu. M\u00f4\u017ee by\u0165 aj predv\u00fdskumom \u2013 pilot\u00e1\u017eou<\/strong> (Turek, 1998). Predv\u00fdskum sl\u00fa\u017ei aj na praktick\u00e9 overenie zvolen\u00e9ho v\u00fdskumn\u00e9ho n\u00e1stroja v\u00fdskumu, e\u0161te pred za\u010diatkom zberu \u00fadajov na men\u0161ej vzorke (stru\u010dne vysvetlen\u00e9 aj v\u00a0kap. 6.2).<\/p>

    \u00a0<\/p>

    1. Pod\u013ea d\u013a\u017eky trvania je v\u00fdskum:<\/li><\/ol>

      Dlhodob\u00fd (longitudin\u00e1lny)<\/em><\/strong> \u2013 trv\u00e1 nieko\u013eko rokov.<\/p>

      Kr\u00e1tkodob\u00fd (prierezov\u00fd)<\/em><\/strong> \u2013 trv\u00e1 nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov.<\/p>

      Semilongitudin\u00e1lny <\/em><\/strong>\u2013 jeho d\u013a\u017eka sa pohybuje medzi dlhodob\u00fdm a\u00a0kr\u00e1tkodob\u00fdm.<\/p>

      \u00a0<\/p>

      1. Pod\u013ea po\u010dtu v\u00fdskumn\u00edkov:<\/li><\/ol>

        Individu\u00e1lny<\/em><\/strong> \u2013 <\/em>realizovan\u00fd jednotlivcom.<\/em><\/p>

        T\u00edmov\u00fd<\/em><\/strong> \u2013 <\/em>na realiz\u00e1cii sa v\u00a0 podie\u013eaj\u00fa spolupr\u00e1ci\u00a0 nieko\u013ek\u00ed pracovn\u00edci.<\/em><\/p>

        In\u0161titucion\u00e1lny<\/em><\/strong> \u2013 <\/em>realizuje sa na p\u00f4de in\u0161tit\u00facie, naj\u010dastej\u0161ie akademickej (vysok\u00e1 \u0161kola, Slovensk\u00e1 akad\u00e9mia vied, Slovensk\u00fd pedagogick\u00fd \u00fastav\u2026).<\/p>

        \u00a0<\/p>

        1. Pod\u013ea\u00a0 mno\u017estva sledovan\u00fdch javov a\u00a0sp\u00f4sobu vyhodnotenia:<\/li><\/ol>

          Kvantitat\u00edvny v\u00fdskum<\/em><\/strong> sleduje javy s\u00a0ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom respondentov, pr\u00edp. frekvencie a\u00a0vyu\u017e\u00edva na dokazovanie \u0161tatistick\u00e9 met\u00f3dy. Jeho z\u00e1very je mo\u017en\u00e9 zov\u0161eobecni\u0165 na \u0161ir\u0161iu popul\u00e1ciu. Kvantitat\u00edvny v\u00fdskum zber\u00e1 d\u00e1ta, zvy\u010dajne \u010d\u00edseln\u00e9 (nameran\u00e9). Kvantitat\u00edvny pedagogick\u00fd v\u00fdskum zis\u0165uje rozsah, frekvenciu alebo intenzitu eduka\u010dn\u00fdch javov. \u201eJe to v\u00fdskum, ktor\u00fd m\u00e1 najdlh\u0161iu trad\u00edciu, pou\u017e\u00edva ho viac v\u00fdskumn\u00edkov ako kvalitat\u00edvny v\u00fdskum a\u00a0viac sa o\u00a0\u0148om publikuje\u201c (Gavora, 2010, s. 1). Pracuje exaktn\u00fdmi met\u00f3dami, pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa \u0161tatistick\u00e9 n\u00e1stroje vyhodnocovania v\u00fdskumn\u00fdch d\u00e1t, m\u00e1 presne vymedzen\u00fd predmet sk\u00famania a hypot\u00e9zy. Ke\u010f sa uskuto\u010dn\u00ed n\u00e1hodn\u00fd v\u00fdber a\u00a0otestuje hypot\u00e9za na n\u00e1hodnej reprezentat\u00edvnej vzorke, m\u00f4\u017eu sa pou\u017ei\u0165 \u0161tatistick\u00e9 testy v\u00fdznamnosti. Z\u00e1very s\u00fa formulovan\u00e9 s vyjadren\u00edm pravdepodobnosti, s akou je mo\u017en\u00e9 v\u00fdsledky zov\u0161eobecni\u0165 z v\u00fdskumnej vzorky na cel\u00fd z\u00e1kladn\u00fd s\u00fabor.<\/p>

          Kvalitat\u00edvny<\/em><\/strong> v\u00fdskum <\/em><\/strong>sa zameriava na opis a\u00a0vysvetlenie jednotliv\u00fdch pr\u00edpadov a\u00a0podrobne ich popisuje; aj z\u00a0nieko\u013ek\u00fdch pr\u00edpadov je mo\u017en\u00e9 vyvies\u0165 z\u00e1very. M\u00f4\u017ee dop\u013a\u0148a\u0165 kvantitat\u00edvny v\u00fdskum, ale v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 rovnocenn\u00fa poz\u00edciu k\u00a0ostatn\u00fdm druhom v\u00fdskumu (Hendl, 2005). Cie\u013eom je vytv\u00e1ranie nov\u00fdch hypot\u00e9z, nov\u00e9ho porozumenia a vytv\u00e1ranie novej te\u00f3rie. Porozumenie javom vy\u017eaduje poh\u013ead do \u010do najv\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva dimenzi\u00ed dan\u00e9ho probl\u00e9mu. Pri kvalitat\u00edvnom v\u00fdskume zbierame mnoho inform\u00e1ci\u00ed o ve\u013emi malom po\u010dte jedincov. Nast\u00e1va siln\u00e1 redukcia po\u010dtu sledovan\u00fdch jedincov, v d\u00f4sledku \u010doho je nemo\u017en\u00e9 zov\u0161eobecnenie<\/strong> v\u00fdsledkov na popul\u00e1ciu. Sna\u017e\u00ed sa o podrobn\u00fd opis pedagogickej reality a jej s\u00favislost\u00ed, ako aj zachytenie \u0161pecifick\u00fdch osobitost\u00ed, ktor\u00e9 nie s\u00fa pr\u00edstupn\u00e9 kvantitat\u00edvnej anal\u00fdze. Ide o\u00a0zber maxim\u00e1lneho mno\u017estva inform\u00e1ci\u00ed a presk\u00famanie javu do h\u013abky<\/strong>. V\u00a0kvalitat\u00edvnom v\u00fdskume sa zvy\u010dajne neopisuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 s\u00fabory, ale sk\u00f4r jednotliv\u00e9 pr\u00edpady<\/strong> \u2013 napr. jedna trieda alebo skupina \u017eiakov, vr\u00e1tane ich n\u00e1zorov a\u00a0pocitov. Kvalitat\u00edvny v\u00fdskum sa l\u00ed\u0161i od kvantitat\u00edvneho hlavne vo f\u00e1ze pr\u00edpravnej a\u00a0v\u00a0etape spracovania v\u00fdskumn\u00fdch d\u00e1t. Pri kvalitat\u00edvnom v\u00fdskume sa \u010dasto hypot\u00e9zy vytv\u00e1raj\u00fa a\u00a0modifikuj\u00fa a\u017e v\u00a0jeho priebehu.<\/p>

          \u00a0<\/p>

          \u0160pecifick\u00fdm druhom v\u00fdskumu je ak\u010dn\u00fd v\u00fdskum <\/em><\/strong>(praktick\u00fd) \u2013 vykon\u00e1va sa v\u00a0pedagogickej praxi u\u010dite\u013emi, niekedy aj v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0v\u00fdskumn\u00edkmi a\u00a0reaguje na aktu\u00e1lne po\u017eiadavky a\u00a0probl\u00e9my pedagogickej praxe. Jeho v\u00fdsledky sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa bezprostredne (Turek, 1998). U\u010dite\u013e na z\u00e1klade sk\u00fasenost\u00ed vid\u00ed, \u017ee niektor\u00fd prvok vyu\u010dovacieho procesu nie je efekt\u00edvny, na z\u00e1klade toho navrhne pr\u00edslu\u0161n\u00fa inov\u00e1ciu<\/em>, prekonzultuje ju s kolegami alebo v\u00fdskumn\u00edkom a spolu s\u00a0nimi urob\u00ed projekt v\u00fdskumu. N\u00e1sledne inov\u00e1ciu realizuje v\u00a0praxi<\/em> a priebe\u017ene zis\u0165uje jej d\u00f4sledky. Z\u00edskan\u00e9 v\u00fdsledky vyhodnot\u00ed<\/em> a v\u00a0pr\u00edpade, \u017ee s\u00fa pozit\u00edvne, obozn\u00e1mi s\u00a0nimi pedagogick\u00fa verejnos\u0165 a inov\u00e1cia sa stane s\u00fa\u010das\u0165ou vyu\u010dovacieho procesu<\/em>. \u00a0Ak\u010dn\u00fd v\u00fdskum sa zvy\u010dajne pou\u017e\u00edva napr. na v\u00fdskum a\u00a0zmenu vyu\u010dovac\u00edch<\/strong> met\u00f3d <\/strong>(sna\u017e\u00edme sa napr. nahradi\u0165 niektor\u00fa tradi\u010dn\u00fa met\u00f3du novou); sp\u00f4sobov hodnotenia<\/strong> \u017eiakov (chceme zlep\u0161i\u0165, zefekt\u00edvni\u0165 a zobjektivizova\u0165 sp\u00f4soby hodnotenia \u017eiakov); postojov, spr\u00e1vania a hodn\u00f4t u \u017eiakov <\/strong>(chceme posilni\u0165 pozit\u00edvny pr\u00edstup \u017eiakov k pr\u00e1ci, k\u00a0predmetu, ovplyvni\u0165 hodnotov\u00fd syst\u00e9m \u017eiakov v ur\u010ditej str\u00e1nke ich \u017eivota, zmeni\u0165 ich spr\u00e1vanie v konkr\u00e9tnych situ\u00e1ci\u00e1ch…); mana\u017ementu a riadenia \u0161koly <\/strong>(chceme postupne zavies\u0165 nov\u00e9 techniky riadenia, nov\u00e9 procesy a anal\u00fdzu \u010dinnost\u00ed v\u00a0\u0161kole) apod.<\/p>

          \u00a0<\/p>

          Ukazovatele kvality v\u00fdskumu s\u00fa validita<\/em><\/strong> a\u00a0reliabilita<\/em><\/strong>:<\/p>

          Validita <\/strong>(platnos\u0165)\u00a0 je zhoda zis\u0165ovan\u00e9ho a\u00a0toho, \u010do si v\u00fdskumn\u00edk\u00a0 stanovil zis\u0165ova\u0165. Rozozn\u00e1va sa vonkaj\u0161ia <\/em>validita, ktor\u00e1 je mierou zov\u0161eobecnite\u013enosti v\u00fdsledkov v\u00fdskumu na in\u00e9 okolnosti (osoby, podmienky, prostredie, \u010das = trvalos\u0165 v\u00fdsledkov). Vn\u00fatorn\u00e1 validita <\/em>hovor\u00ed o\u00a0tom, \u010di zisten\u00e9 v\u00fdsledky a\u00a0z\u00a0nich vyvoden\u00e9 z\u00e1very naozaj platia.<\/p>

          Reliabilita<\/strong> vyjadruje presnos\u0165, spo\u013eahlivos\u0165 a odzrkad\u013euje technick\u00fa kvalitu v\u00fdskumu. Teoreticky ak by bol v\u00fdskum realizovan\u00fd viackr\u00e1t, jeho v\u00fdsledky by mali by\u0165 \u0161tatisticky porovnate\u013en\u00e9. V\u00a0praxi sa vypo\u010d\u00edtava koeficient reliability a ak sa bl\u00ed\u017ei 1, v\u00fdskum je presn\u00fd, m\u00e1lo ovplyvnen\u00fd chybami (Turek, 1998).<\/p>

          Ke\u010f\u017ee v\u00fdskumn\u00edk pracuje s\u00a0\u013eu\u010fmi a\u00a0publikuje o\u00a0\u013eu\u010foch, je neoby\u010dajne d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby re\u0161pektoval etick\u00e9 z\u00e1sady v\u00fdskumu. Etick\u00e9 z\u00e1sady s\u00fa ur\u010ditou normou spr\u00e1vania, ktorou sa m\u00e1 riadi\u0165 pri svojej pr\u00e1ci. Na rozdiel od in\u00fdch kraj\u00edn (napr\u00edklad Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a\u00a0USA) na Slovensku nebol doteraz kodifikovan\u00fd etick\u00fd k\u00f3dex pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumn\u00edka, \u010do v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee by sme mali vies\u0165 svoj v\u00fdskum neeticky. Minim\u00e1lne etick\u00e9 z\u00e1sady<\/strong>, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 dodr\u017eiava\u0165 pri realiz\u00e1cii pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu s\u00fa:<\/p>