{"id":1368,"date":"2023-02-26T08:36:17","date_gmt":"2023-02-26T07:36:17","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1368"},"modified":"2023-05-11T10:29:27","modified_gmt":"2023-05-11T08:29:27","slug":"zaklady-pedagogiky-6-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/zaklady-pedagogiky-6-2\/","title":{"rendered":"Z\u00e1klady pedagogiky-6-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Postupnos\u0165 pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Postupnos\u0165 pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu je mo\u017en\u00e9 v\u0161eobecne roz\u010dleni\u0165 do troch f\u00e1z, ktor\u00fdmi s\u00fa:<\/p>\n\n

    \n \t
  1. Pr\u00edpravn\u00e1 f\u00e1za.<\/li>\n \t
  2. Realiza\u010dn\u00e1 f\u00e1za.<\/li>\n \t
  3. Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 f\u00e1za.<\/li>\n<\/ol>\n

    Spolo\u010dn\u00fdm znakom kvantitat\u00edvneho aj kvalitat\u00edvneho v\u00fdskumu je \u010dasov\u00e1 n\u00e1slednos\u0165 procesov v\u00fdskumnej \u010dinnosti: Stanovenie v\u00fdskumn\u00e9ho probl\u00e9mu \u2013 Informa\u010dn\u00e1 pr\u00edprava \u2013 Pr\u00edprava v\u00fdskumn\u00fdch met\u00f3d \u2013 Zber a spracovanie \u00fadajov \u2013 Interpret\u00e1cia \u00fadajov \u2013 P\u00edsanie v\u00fdskumnej spr\u00e1vy.<\/p>\n

    Z\u00e1kladn\u00e9 etapy kvantitat\u00edvneho v\u00fdskumu pod\u013ea Gavoru (2010) uv\u00e1dza obr\u00e1zok \u010d. 3.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
    1. Pr\u00edpravn\u00e1 f\u00e1za v\u00fdskumu<\/em><\/strong><\/li><\/ol>

      N\u00e1jdenie probl\u00e9mu<\/strong> je vecou znalosti a\u00a0tvorivosti. T\u00e9ma<\/strong> v\u00fdskumu nem\u00e1 by\u0165 ani pr\u00edli\u0161 \u0161irok\u00e1, ani ban\u00e1lna. V\u00a0liter\u00e1rnych zdrojoch je nutn\u00e9 na\u0161tudova\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 pojmy a\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00fd stav rie\u0161enia probl\u00e9mu. Vhodn\u00e9 s\u00fa odborn\u00e9 monografie, pedagogick\u00e9 slovn\u00edky, \u010dasopisy, zborn\u00edky, vhodn\u00e9 internetov\u00e9 str\u00e1nky v\u00a0sloven\u010dine, ale aj v\u00a0cudzom jazyku.<\/p>

      Pred realiz\u00e1ciou v\u00fdskumu sa ur\u010d\u00ed a\u00a0formuluje cie\u013e v\u00fdskumu<\/strong>. Hlavn\u00fd cie\u013e m\u00f4\u017ee by\u0165 roz\u010dlenen\u00fd do \u010diastkov\u00fdch cie\u013eov. Cie\u013e mus\u00ed by\u0165 stru\u010dn\u00fd, v\u00fdsti\u017en\u00fd, jednozna\u010dn\u00fd, konkr\u00e9tny.<\/p>

      Potom je potrebn\u00e9 formulova\u0165 bu\u010f\u00a0 v\u00fdskumn\u00e9 ot\u00e1zky<\/strong>, pr\u00edpadne hypot\u00e9zy<\/strong> v\u00fdskumu. Hypot\u00e9za je kladn\u00e1 oznamovacia jednozna\u010dn\u00e1 veta, v\u00a0ktorej v\u00fdskumn\u00edk predpoklad\u00e1 v\u00fdsledok v\u00fdskumu; zvy\u010dajne vyjadruje vz\u0165ah medzi dvoma premenn\u00fdmi a\u00a0d\u00e1 sa overi\u0165.<\/p>

      Ur\u010d\u00ed sa sp\u00f4sob sk\u00famania, pl\u00e1n<\/strong> priebehu v\u00fdskumu. Pracovn\u00e9 hypot\u00e9zy podmie\u0148uj\u00fa v\u00fdber met\u00f3d sk\u00famania. Ur\u010d\u00ed sa miesto v\u00fdskumu, \u010das, organiz\u00e1cia a\u00a0jeho financovanie<\/strong>.<\/p>

      V\u00fdber vzorky<\/strong> je podmienen\u00fd cie\u013eom v\u00fdskumu a\u00a0re\u00e1lnymi mo\u017enos\u0165ami. Z\u00e1kladn\u00fd s\u00fabor je objekt sk\u00famania napr. u\u010ditelia v\u0161etk\u00fdch stredn\u00fdch odborn\u00fdch \u0161k\u00f4l na Slovensku, ale re\u00e1lne je nutn\u00e9 urobi\u0165 v\u00fdber vzorky v\u00fdskumu\u00a0 – naj\u010dastej\u0161ie n\u00e1hodn\u00fdm v\u00fdberom (napr. losovanie). V\u00fdberov\u00fd s\u00fabor je zmen\u0161en\u00fd, ale hodnovern\u00fd.<\/p>

      Zvolia sa met\u00f3dy<\/strong> sk\u00famania t. j. postupnosti \u010dinnosti, proced\u00fary, ktor\u00e9 ved\u00fa k\u00a0zis\u0165ovaniu skuto\u010dnost\u00ed, k\u00a0odpovediam na v\u00fdskumn\u00e9 ot\u00e1zky, k\u00a0dosiahnutiu cie\u013ea v\u00fdskumu. Aby sa dosiahol objekt\u00edvny v\u00fdsledok sk\u00famania, je vhodn\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165 viacero v\u00fdskumn\u00fdch met\u00f3d v\u00a0jednom v\u00fdskume.<\/p>

      Vypracuj\u00fa sa n\u00e1stroje v\u00fdskumu,<\/strong> napr. konkr\u00e9tny dotazn\u00edk, kostra riaden\u00e9ho rozhovoru, \u0161k\u00e1ly, didaktick\u00e9 testy a\u00a0sp\u00f4sob ich hodnotenia. Alebo sa vyu\u017eij\u00fa \u0161tandardizovan\u00e9 dostupn\u00e9 n\u00e1stroje ako s\u00fa napr. dotazn\u00edky (Na\u0161a trieda, Sch\u00e9ma anal\u00fdzy vyu\u010dovacej hodiny, atmosf\u00e9ra triedy, Flandersova \u0161k\u00e1la na ur\u010dovanie direktivity\/nedirektivity u\u010dite\u013ea\u2026) a\u00a0i.<\/p>

      Pilot\u00e1\u017e<\/strong> je predv\u00fdskum na overenie organiz\u00e1cie a n\u00e1strojov v\u00fdskumu. Vhodn\u00e9 je robi\u0165 ju na inej vzorke, ako bude prebieha\u0165 v\u00fdskum.<\/p>

      \u00a0<\/p>

      1. Realiza\u010dn\u00e1 f\u00e1za v\u00fdskumu<\/em><\/strong><\/li><\/ol>

        Jedn\u00e1 sa o\u00a0zber inform\u00e1ci\u00ed a d\u00e1t<\/strong> pomocou n\u00e1strojov v\u00fdskumu (konkretizovan\u00fdch met\u00f3d). Naj\u010dastej\u0161ie uplat\u0148ovan\u00e9 met\u00f3dy v\u00a0pedagogickom v\u00fdskume s\u00fa: pozorovanie, rozhovor (interview), dotazn\u00edk, anketa, anal\u00fdza \u017eiackych produktov (v\u00fdkresy, zadania, protokoly, v\u00fdrobky\u2026), asoci\u00e1cie \u2013 projekt\u00edvne met\u00f3dy,\u00a0 sociometrick\u00e9 met\u00f3dy, \u0161k\u00e1lovanie, pr\u00edpadov\u00e1 \u0161t\u00fadia, experiment, anamn\u00e9za.<\/p>

        Niektor\u00e9 met\u00f3dy realiz\u00e1cie kvantitat\u00edvneho v\u00fdskumu v\u00a0pedagogike<\/em><\/strong>:<\/p>

        Pozorovanie <\/strong>je proces z\u00e1mern\u00e9ho zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania. Vo vedeckom v\u00fdskume je to z\u00e1mern\u00e1 pl\u00e1novan\u00e1, systematick\u00e1, cie\u013eavedom\u00e1 \u010dinnos\u0165 sledovania a\u00a0zaznamen\u00e1vania dejov, spr\u00e1vania sa \u013eud\u00ed, prostredia. Pozorovanie m\u00e1 tieto zlo\u017eky: cie\u013e pozorovania, predmet, \u010dasov\u00e9 rozlo\u017eenie, sp\u00f4sob pozorovania (Kratochv\u00edlov\u00e1 a\u00a0kol., 2007).\u00a0 Etapy pozorovania s\u00fa pr\u00edprava, realiz\u00e1cia a\u00a0anal\u00fdza pozorovan\u00fdch javov. Najprv je nutn\u00e9 vytvori\u0165 pl\u00e1n pozorovania na z\u00e1klade prvotnej anal\u00fdzy javu \u2013 pre\u010do a\u00a0\u010do konkr\u00e9tne sa bude sledova\u0165, ak\u00e9 pozorovan\u00e9 kateg\u00f3rie a pr\u00edprava napr. pozorovacieho h\u00e1rku. <\/em>Tu je mo\u017en\u00e9 \u0161k\u00e1lovanie javu na stupnici jeho vlastnost\u00ed a napokon\u00a0uskuto\u010dni\u0165 pozorovanie. Pri pozorovan\u00ed realita prech\u00e1dza cez subjekt a preto je mo\u017en\u00e9 zobjektivizova\u0165 pozorovanie vytvoren\u00edm z\u00e1znamov\u00e9ho h\u00e1rku, \u0161tandardiz\u00e1ciou pozorovania, viacer\u00ed pozorovatelia, opakovan\u00edm pozorovania, kamerov\u00fdm z\u00e1znamom at\u010f. V\u00fdsledky sa m\u00f4\u017eu zhrn\u00fa\u0165 do tabuliek, grafov s\u00a0pr\u00edslu\u0161nou anal\u00fdzou.<\/p>

        \u0160trukt\u00farovan\u00e9 pozorovanie<\/em><\/strong> je zalo\u017een\u00e9 na tom, \u017ee sa realita rozdel\u00ed (\u0161trukt\u00faruje) na men\u0161ie javy, ktor\u00e9 sa presne pozoruj\u00fa, zaznamen\u00e1vaj\u00fa a\u00a0vyhodnocuj\u00fa.<\/p>

        Pri ne\u0161trukt\u00farovanom pozorovan\u00ed<\/em> pozorovate\u013e vstupuje do pozorovania bez vopred\u00a0 pripraven\u00e9ho syst\u00e9mu alebo sch\u00e9my pozorovania, je otvoren\u00e9, pru\u017en\u00e9 a \u010dasto umo\u017e\u0148uje pristupova\u0165 k realite nov\u00fdm, netradi\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom (\u0160vec, 1998). Zvy\u010dajne sa pou\u017e\u00edva v situ\u00e1ci\u00e1ch, ke\u010f m\u00e1 pozorovate\u013e m\u00e1lo inform\u00e1ci\u00ed o sk\u00famanej skupine a ich spr\u00e1van\u00ed, ke\u010f sa dan\u00e1 problematika za\u010d\u00edna sk\u00fama\u0165. Rozdiel medzi ne\u0161trukt\u00farovan\u00fdm a\u00a0\u0161trukt\u00farovan\u00fdm pozorovan\u00edm vidno na nasleduj\u00facom pr\u00edklade.<\/p>

        Pr\u00edklad pozorovania: <\/u><\/p>

        Ne\u0161trukt\u00farovan\u00e9 pozorovanie.<\/em><\/strong> V\u00fdskumn\u00edk pozoroval tri vyu\u010dovacie hodiny v jednej triede. S\u00fastredil sa na nevhodn\u00e9 spr\u00e1vanie \u017eiakov. Po\u010das pozorovania si p\u00edsal drobn\u00e9 pozn\u00e1mky a na konci pozorovania ich zhrnul takto: „\u017diaci v\u00a0tejto triede sa spr\u00e1vaj\u00fa vo\u010di u\u010dite\u013eovi nevhodne, \u010dasto poru\u0161uj\u00fa \u0161kolsk\u00fa discipl\u00ednu.“ <\/em><\/p>

        \u0160trukt\u00farovan\u00e9 pozorovanie.<\/em><\/strong> Pozorovate\u013e mal ten ist\u00fd cie\u013e v\u00fdskumu, len pozorovanie sa zacielilo na konkr\u00e9tnej\u0161ie vymedzen\u00e9 javy a\u00a0ich v\u00fdskyt\u00a0vyjadril kvantitat\u00edvne. Ke\u010f pozorovate\u013e uvidel dan\u00fd jav, urobil si v\u00a0z\u00e1znamovom h\u00e1rku pri jeho n\u00e1zve \u010diarku<\/em> (Gavora, 2010).<\/em><\/p>

        Tabu\u013eka 4 <\/strong>Uk\u00e1\u017eka pozorovacieho z\u00e1znamu<\/p>

        Pozorovan\u00e9 kateg\u00f3rie javov<\/p><\/td>

        1. hodina<\/p><\/td>

        2. hodina<\/p><\/td>

        3. hodina<\/p><\/td>

        priemer na 1 vyu\u010d. hodinu<\/p><\/td><\/tr>

        bavenie sa so spolu\u017eiakom<\/p><\/td>

        10<\/p><\/td>

        3<\/p><\/td>

        12<\/p><\/td>

        8,3<\/p><\/td><\/tr>

        pou\u017eitie mobilu<\/p><\/td>

        3<\/p><\/td>

        3<\/p><\/td>

        2<\/p><\/td>

        2,7<\/p><\/td><\/tr>

        na\u0161epk\u00e1vanie<\/p><\/td>

        14<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        5,0<\/p><\/td><\/tr>

        vyslovenie vulgarizmu<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0,7<\/p><\/td><\/tr>

        svojvo\u013en\u00e9 opustenie lavice<\/p><\/td>

        5<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        6<\/p><\/td>

        4,0<\/p><\/td><\/tr>

        polo\u017eenie „sabot\u00e1\u017enej“ ot\u00e1zky u\u010dite\u013eovi<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0,7<\/p><\/td><\/tr>

        slovn\u00e9 napadnutie spolu\u017eiaka<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0,7<\/p><\/td><\/tr>

        fyzick\u00e9 napadnutie spolu\u017eiaka<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        1<\/p><\/td>

        0<\/p><\/td>

        0,3<\/p><\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

        Zdroj: Gavora, 2010<\/p>

        Rozhovor<\/strong>, <\/em>riaden\u00fd rozhovor alebo interview <\/strong>je met\u00f3da, kde sa dozved\u00e1me o\u00a0n\u00e1zoroch \u017eiakov, pedag\u00f3gov, rodi\u010dov prostredn\u00edctvom ot\u00e1zok a\u00a0odpoved\u00ed ozrejmuj\u00facich predmet v\u00fdskumu. Je to ve\u013emi prirodzen\u00e1 verb\u00e1lna komunik\u00e1cia, zalo\u017een\u00e1 na osobnom kontakte z\u00fa\u010dastnen\u00fdch. Vopred si treba na\u0161tudova\u0165 podklady k\u00a0predmetu sk\u00famania, ur\u010di\u0165 cie\u013e interview, pripravi\u0165 \u0161trukt\u00faru, zv\u00e1\u017ei\u0165 okolnosti a\u00a0prostredie. Dial\u00f3g m\u00e1 by\u0165 konkr\u00e9tny, zrozumite\u013en\u00fd,\u00a0 v\u00a0primeranej atmosf\u00e9re.<\/p>

        V\u00fdskumn\u00edk vedie rozhovor a kladie ot\u00e1zky a\u00a0respondent na ne odpoved\u00e1. Odpovede si v\u00fdskumn\u00edk zaznamen\u00e1va a\u00a0nesk\u00f4r ich vyhodnot\u00ed. Pre objektiviz\u00e1ciu je mo\u017en\u00e9 robi\u0165 video, zvukov\u00fd alebo p\u00edsomn\u00fd z\u00e1znam. Existuje viacero druhov interview, ktor\u00e9 sa \u0161pecifikuj\u00fa z\u00a0r\u00f4znych h\u013ead\u00edsk: priame\/telefonick\u00e9\/online interview, individu\u00e1lne\/skupinov\u00e9 interview, \u0161trukt\u00farovan\u00e9\/ne\u0161trukt\u00farovan\u00e9\/polo\u0161trukt\u00farovan\u00e9 interview.<\/p>

        Anketa a dotazn\u00edk<\/strong> s\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a p\u00edsomn\u00e9 formy opytovania sa k\u00a0ur\u010ditej t\u00e9me. Nie s\u00fa nato\u013eko osobn\u00e9 ako rozhovor, ale maj\u00fa sk\u00f4r popisn\u00fd charakter. Pri t\u00fdchto met\u00f3dach je mo\u017eno z\u00edska\u0165 odpovede od v\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu respondentov. Anketa<\/strong> je n\u00e1stroj na z\u00edskavanie \u00fadajov, ak nie je vopred uroben\u00fd reprezenta\u010dn\u00fd v\u00fdber vzorky odpovedaj\u00facich a\u00a0je v nej uveden\u00fdch len nieko\u013eko polo\u017eiek. M\u00f4\u017ee by\u0165 p\u00edsomn\u00e1 aj \u00fastna. Dotazn\u00edk<\/strong>\u00a0 patr\u00ed medzi \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9 met\u00f3dy pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu. Pou\u017e\u00edva sa v\u00a0spolo\u010densk\u00fdch ved\u00e1ch ako n\u00e1stroj na hromadn\u00e9 a\u00a0r\u00fdchle zis\u0165ovanie faktov, n\u00e1zorov, postojov, preferenci\u00ed, potrieb, z\u00e1ujmov a\u00a0i. (Gavora, 2010).\u00a0 V\u00fdhodami vyu\u017eitia dotazn\u00edka s\u00fa ve\u013ea respondentov a\u00a0teda odpoved\u00ed za kr\u00e1tky \u010das, anonymita respondenta, v\u00fdskumn\u00edk nemus\u00ed by\u0165 pri vyp\u013a\u0148an\u00ed, respondent m\u00f4\u017ee rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad ot\u00e1zkami a\u00a0odpove\u010fami, kvantitat\u00edvne vyhodnotenie najm\u00e4 uzatvoren\u00fdch polo\u017eiek. Nev\u00fdhodou m\u00f4\u017ee by\u0165 ni\u017e\u0161ia n\u00e1vratnos\u0165, nemo\u017enos\u0165 okam\u017eitej sp\u00e4tnej inform\u00e1cie, obmedzen\u00e9 odpovede hlavne pri uzatvoren\u00fdch polo\u017ek\u00e1ch, mo\u017enos\u0165 nepravdiv\u00fdch odpoved\u00ed. Dotazn\u00edk m\u00e1 ma\u0165 tieto \u010dasti: \u00favod, in\u0161trukcie<\/strong>, samotn\u00e9 polo\u017eky<\/strong> v\u00a0logickej \u0161trukt\u00fare, z\u00e1ver s\u00a0po\u010fakovan\u00edm<\/strong> a\u00a0priestorom na koment\u00e1r a\u00a0pozn\u00e1mky respondenta k\u00a0dotazn\u00edku.<\/p>

        Polo\u017eky v\u00a0dotazn\u00edku m\u00f4\u017eu by\u0165 uzatvoren\u00e9 <\/strong>a\u00a0to dichotomick\u00e9 s\u00a0dvomi mo\u017enos\u0165ami na v\u00fdber, s\u00a0viacer\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami, s\u00a0mo\u017enos\u0165ou viacn\u00e1sobnej vo\u013eby, poradovej hierarchie, pr\u00edpadne \u0161k\u00e1lovania<\/em>. Otvoren\u00e9<\/strong> polo\u017eky d\u00e1vaj\u00fa mo\u017enos\u0165 vyjadrenia n\u00e1zorov, n\u00e1vrhov respondenta. Polouzavret\u00e9<\/strong> s\u00fa kombin\u00e1ciou oboch uveden\u00fdch, pri\u010dom za navrhovan\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami odpoved\u00ed je priestor na vo\u013en\u00fa odpove\u010f. Ciele dotazn\u00edka vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0cie\u013eov a\u00a0predpokladov v\u00fdskumu. Okruhy dotazn\u00edka s\u00fa identifika\u010dn\u00e9 polo\u017eky, skupiny polo\u017eiek k\u00a0jednotliv\u00fdm \u010diastkov\u00fdm cie\u013eom resp. predpokladom, n\u00e1vrhy, sk\u00fasenosti od respondentov. Je potrebn\u00e9 zv\u00e1\u017ei\u0165 d\u013a\u017eku a\u00a0grafick\u00fa str\u00e1nku dotazn\u00edka. Polo\u017eky musia by\u0165 jednozna\u010dn\u00e9, kr\u00e1tke a\u00a0v\u00fdsti\u017en\u00e9, gramaticky spr\u00e1vne, nesm\u00fa by\u0165 sugest\u00edvne t.j. nesm\u00fa u\u017e v\u00a0ot\u00e1zke pon\u00faka\u0165 \u201espr\u00e1vnu\u201c odpove\u010f (napr. Je zdrav\u00e9 jes\u0165 zeleninu ?). Na citliv\u00e9 t\u00e9my sa rad\u0161ej p\u00fdtame nepriamo. Zostrojen\u00fd dotazn\u00edk je vhodn\u00e9 pilotne vysk\u00fa\u0161a\u0165 (pozri kap. 6.1 \u2013 pilot\u00e1\u017e) na inej malej vzorke a\u00a0korigova\u0165 ho, ak je potrebn\u00e9. Administr\u00e1cia dotazn\u00edka<\/strong> je rozdanie, rozposlanie dotazn\u00edkov vybranej vzorke respondentov. N\u00e1sledne sa dotazn\u00edky vyhodnocuj\u00fa, sprac\u00favaj\u00fa sa odpovede \u010d\u00edselne (resp. kvalitat\u00edvne) do tabuliek a\u00a0grafov a\u00a0v\u00fdsledky sa opisuj\u00fa, analyzuj\u00fa, porovn\u00e1vaj\u00fa, interpretuj\u00fa, vyvodzuj\u00fa sa z\u00a0nich d\u00f4sledky a\u00a0n\u00e1vrhy.<\/p>

        Pri dotazn\u00edku m\u00f4\u017ee v\u00fdskumn\u00edk vyu\u017ei\u0165 \u0161tandardizovan\u00e9 dotazn\u00edky<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa u\u017e vytvoren\u00e9 in\u00fdmi v\u00fdskumn\u00edkmi a\u00a0maj\u00fa overen\u00fa validitu a\u00a0reliabilitu, existuj\u00fa k\u00a0nim aj manu\u00e1ly k\u00a0postupu ich administr\u00e1cie a\u00a0vyhodnocovania. V\u00a0pr\u00edpade ak k\u00a0nejakej oblasti sk\u00famania neexistuj\u00fa \u0161tandardizovan\u00e9 dotazn\u00edky, v\u00fdskumn\u00edk je n\u00faten\u00fd vytvori\u0165 dotazn\u00edk vlastnej kon\u0161trukcie (ne\u0161tandardizovan\u00fd).<\/p>

        Sociometrick\u00fd dotazn\u00edk<\/strong>\u00a0 zis\u0165uje vz\u0165ahy \u2013 vo\u013eby jednotliv\u00fdch \u010dlenov v\u00a0malej skupine. Na z\u00e1klade polo\u017eiek\u00a0 (napr. s\u00a0k\u00fdm by si r\u00e1d sedel v\u00a0lavici, s\u00a0k\u00fdm by si chcel robi\u0165 projekt z\u00a0biol\u00f3gie, s\u00a0k\u00fdm by si ner\u00e1d\u2026) sa zistia kladn\u00e9, neutr\u00e1lne a\u00a0z\u00e1porn\u00e9 vo\u013eby v\u00a0skupine (\u0161kolskej triede) a\u00a0je mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 niektor\u00e9 charakteristiky skupiny a\u00a0postavenie jednotlivcov v\u00a0nej napr. na z\u00e1klade sociogramu (grafick\u00e9 vyjadrenie zisten\u00fdch vz\u0165ahov v\u00a0malej soci\u00e1lnej skupine) alebo v\u00fdpo\u010dtom sociometrick\u00fdch indexov ako s\u00fa napr. akcept\u00e1cia osoby, s\u00fadr\u017enos\u0165 alebo expanzia skupiny, odmietanie osoby.<\/p>

        Projekt\u00edvne met\u00f3dy<\/strong>\u00a0 <\/em>s\u00fa uplat\u0148ovan\u00e9 \u00a0<\/em>na z\u00e1klade vykon\u0161truovan\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed podan\u00fdch vo forme obr\u00e1zka<\/em>, nedokon\u010denej kresby<\/em>, ne\u00faplnej vety, videa, zahranej sc\u00e9nky<\/em>. Z\u00a0reakcie respondenta sa dozved\u00e1me, akoby sa jednotlivec spr\u00e1val v\u00a0napr. konfliktnej situ\u00e1cii a\u00a0m\u00f4\u017eeme usudzova\u0165 o\u00a0jeho osobnostn\u00fdch vlastnostiach a\u00a0charaktere. V\u00a0takto podanej v\u00fdskumnej technike sa odstra\u0148uj\u00fa viacer\u00e9 nedostatky dotazn\u00edka resp. interview a\u00a0to skreslenie odpovede v\u00a0prospech respondenta, klamliv\u00e9 odpovede (pod\u013ea Turek, 2004).<\/p>

        Experiment\u00a0 <\/strong>b\u00fdva nosnou met\u00f3dou empirick\u00e9ho v\u00fdskumu. Sk\u00famaj\u00fa sa z\u00e1visle premenn\u00e9<\/strong> \u201ey\u201c<\/strong> (d\u00f4sledok – napr. v\u00fdkon \u017eiakov) od nez\u00e1visle premennej<\/strong> \u201ex\u201c<\/strong> (pr\u00ed\u010dina \u2013napr. prostriedky vyu\u010dovania: met\u00f3da, forma, pom\u00f4cka…). Plat\u00ed, \u017ee jav je z\u00e1visl\u00fd od pr\u00ed\u010diny:\u00a0 y = f(x) [f – funkcia]. Pri experimente sa manipuluje \u201cx\u201d akt\u00edvne premennou a sleduj\u00fa sa v\u00fdsledky \u201cy\u201d. Experiment m\u00f4\u017ee by\u0165 laborat\u00f3rny, ke\u010f s\u00fa podmienky pr\u00edsne kontrolovan\u00e9 a eliminuj\u00fa sa ru\u0161iv\u00e9 vplyvy. Prirodzen\u00fd experiment je roz\u0161\u00edrenej\u0161\u00ed, \u010dastej\u0161\u00ed. Pre experiment je d\u00f4le\u017eit\u00e9 porovna\u0165 v\u00fdsledky s v\u00fdsledkami bez zmeny \u201cx\u201d, t. j. rob\u00ed sa meranie okrem experiment\u00e1lnej skupiny aj v kontrolnej skupine bez zmeny akt\u00edvne premennej (slep\u00fd pokus). V\u00fdsledky experimentu zo za\u010diatku sa porovn\u00e1vaj\u00fa s v\u00fdsledkami na konci experimentu a \u0161tatisticky sprac\u00favaj\u00fa a hodnotia (Gavora, 2001).<\/p>

        Pr\u00edklad experimentu:<\/u><\/p>

        V\u00a0experimente sa sk\u00famala efektivita dvoch vyu\u010dovac\u00edch met\u00f3d (nez\u00e1visle premenn\u00e1). Z\u00e1visle premennou boli vedomosti a\u00a0zru\u010dnosti, ktor\u00e9 sa nau\u010dili \u017eiaci pod vplyvom vyu\u010dovac\u00edch met\u00f3d. V\u00a0experiment\u00e1lnej skupine u\u010dite\u013e pou\u017eil nov\u00fa vyu\u010dovaciu met\u00f3du a\u00a0v\u00a0kontrolnej skupine vyu\u010doval tradi\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom to ist\u00e9 u\u010divo. \u017diaci v\u00a0oboch skupin\u00e1ch boli po prebrat\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho u\u010diva testovan\u00ed.\u00a0 Mno\u017estvo a\u00a0kvalita nau\u010denia sa teda merala na konci experimentu a\u00a0v\u00fdskumn\u00edk dospel k\u00a0z\u00e1veru, \u017ee v\u00a0triede s pou\u017eit\u00edm novej met\u00f3dy mali \u017eiaci v\u00fdrazne lep\u0161ie v\u00fdsledky v\u00a0didaktickom teste v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0druhou (kontrolnou) skupinou \u017eiakov.<\/em><\/p>

        Met\u00f3dy<\/strong> v\u00fdskumu m\u00f4\u017eeme roz\u010dleni\u0165 aj pod\u013ea prevl\u00e1daj\u00facich my\u0161lienkov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed<\/strong> (teoretick\u00e9 met\u00f3dy) nasledovne: deskripcia <\/strong>(opis), anal\u00fdza <\/strong>(roz\u010dlenenie a\u00a0sk\u00famanie), synt\u00e9za <\/strong>(sp\u00e1janie do funk\u010dn\u00e9ho celku), kompar\u00e1cia <\/strong>(posudzovanie), indukcia <\/strong>(zov\u0161eobecnenie), dedukcia <\/strong>(aplikovanie).<\/p>

        Metaanal\u00fdza (metav\u00fdskum)<\/strong>\u00a0 <\/em>je zhrnutie v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva v\u00fdsledkov v\u00fdskumov v\u00a0konkr\u00e9tnej oblasti, ich spracovanie (aj \u0161tatistick\u00e9) a\u00a0vyhodnotenie. Cie\u013eom je z\u00edska\u0165 celistv\u00fd poh\u013ead na sk\u00faman\u00fa problematiku.<\/p>

        Niektor\u00e9 kvalitat\u00edvne v\u00fdskumn\u00e9 met\u00f3dy v\u00a0pedagogike:<\/strong><\/p>

        Kvantitat\u00edvny a kvalitat\u00edvny v\u00fdskum sa l\u00ed\u0161ia charakterom javov, ktor\u00e9 analyzuj\u00fa. Zatia\u013e \u010do kvantitat\u00edvny v\u00fdskum sa p\u00fdta \u201eko\u013eko?\u201c , kvantitat\u00edvny sk\u00fama \u201epre\u010do?\u201c, \u201ez ak\u00e9ho d\u00f4vodu?\u201c \u00da\u010delom kvalitat\u00edvneho v\u00fdskumu je zisti\u0165 pr\u00ed\u010dinu sk\u00faman\u00fdch javov, napr\u00edklad mot\u00edvy, mienku a postoje ved\u00face k ur\u010dit\u00e9mu spr\u00e1vaniu. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa sa k tomu individu\u00e1lne h\u013abkov\u00e9 alebo skupinov\u00e9 rozhovory a projekt\u00edvne techniky. Pracuje sa zvy\u010dajne s men\u0161ou vzorkou.<\/p>

        Anamn\u00e9za<\/strong> \u00a0je met\u00f3dou, kde pomocou cielen\u00fdch ot\u00e1zok a\u00a0sk\u00faman\u00edm \u017eivotopisu sa z\u00edskavaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u00fadaje o v\u00fdvine jednotlivca (osobn\u00e1 anamn\u00e9za) a o jeho okolitom prostred\u00ed, najm\u00e4 o\u00a0rodine, v ktorej \u017eije (rodinn\u00e1 anamn\u00e9za), o\u00a0\u0161kole, pr\u00edpadne kamar\u00e1toch, spolu\u017eiakoch (soci\u00e1lna anamn\u00e9za).\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/p>

        Diskusia focus groups<\/strong>\u00a0 je v\u00fdskumn\u00e1 kvalitat\u00edvna met\u00f3da, v\u00a0ktorej \u00fa\u010dastn\u00edci skupinov\u00fdch rozhovorov ako \u017eiaci, rodi\u010dia, u\u010ditelia diskutuj\u00fa pod veden\u00edm \u0161kolen\u00e9ho moder\u00e1tora, ktor\u00fd m\u00e1 za cie\u013e presk\u00fama\u0165 postoje, n\u00e1zory, verejn\u00fa mienku v s\u00favislosti s\u00a0obsahom v\u00fdskumu napr. prieskumom u\u010debn\u00fdch n\u00e1vykov, k ur\u010deniu \u00fa\u010dinnosti didaktick\u00e9ho prostriedku, \u017eivotn\u00e9ho n\u00e1zoru pod. V\u00fdstupom nie s\u00fa \u010d\u00edseln\u00e9 d\u00e1ta, ale inform\u00e1cie. Je mo\u017en\u00e9 zisti\u0165, ako \u017eiaci rozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa o nejakom probl\u00e9me, ak\u00e9 n\u00e1zory sa medzi \u013eu\u010fmi objavuj\u00fa, \u010do ovplyv\u0148uje n\u00e1zor \u013eud\u00ed. T\u00e1to met\u00f3da umo\u017e\u0148uje v relat\u00edvne kr\u00e1tkom \u010dase z\u00edska\u0165 hlb\u0161\u00ed poh\u013ead na sk\u00faman\u00fa problematiku cez zachytenie celej \u0161\u00edrky n\u00e1zorov. Po\u010det diskutuj\u00facich b\u00fdva okolo 6. Je vhodn\u00e9 v\u00a0tej istej skupine uskuto\u010dni\u0165 diskusiu dvakr\u00e1t. Anal\u00fdza \u00fadajov z\u00edskan\u00fdch zo skupinov\u00fdch diskusi\u00ed je podobn\u00e1 anal\u00fdze in\u00fdch d\u00e1t kvalitat\u00edvneho charakteru. D\u00f4le\u017eit\u00fd je detailn\u00fd prepis nahr\u00e1vok (zvukov\u00fdch, pr\u00edpadne doplnen\u00fd o prepis neverb\u00e1lnych prejavov z videonahr\u00e1vky).<\/p>

        Zainteresovan\u00e9 (participa\u010dn\u00e9) pozorovanie<\/strong>\u00a0\u00a0 je pozorovanie v\u00a0r\u00e1mci kvalitat\u00edvneho v\u00fdskumu, kde pozorovate\u013e je v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0\u010dlenmi skupiny, ktor\u00fdch pozoruje, je zainteresovan\u00fd na pr\u00e1ci skupiny. Jeho poh\u013ead je teda menej objekt\u00edvny, ale viac pozn\u00e1 dan\u00fa problematiku.<\/p>

        Pr\u00edpadov\u00e1 \u0161t\u00fadia (kauzistika)<\/strong>\u00a0 je rie\u0161enie jednotliv\u00fdch pr\u00edpadov pod\u013ea podrobn\u00fdch z\u00e1znamov o\u00a0nich. Existuj\u00fa tri typy spracovania napr. kauzistiky \u017eiaka a\u00a0to opis hist\u00f3rie pr\u00edpadu, \u0161t\u00fadium a\u00a0rozbor pr\u00edpadu a\u00a0komplexn\u00e1 kauzistika, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a predch\u00e1dzaj\u00face typy spolu. V\u00a0tejto met\u00f3de s\u00fa zahrnut\u00e9 vlastne aj in\u00e9 met\u00f3dy v\u00fdskumu, napr. pozorovanie, rozbor dokument\u00e1cie, rozhovor, anamn\u00e9za at\u010f.<\/p>

        Etnografick\u00fd rozhovor<\/strong> (narat\u00edvne interview, spomienkov\u00e9 rozpr\u00e1vanie, anal\u00fdza prirodzen\u00e9ho sveta a i.) je tak\u00fd, v\u00a0ktorom sk\u00famate\u013e zis\u0165uje, ako vn\u00edmaj\u00fa respondenti svet okolo seba, ak\u00fd v\u00fdznam pripisuj\u00fa \u017eivotn\u00fdm udalostiam. Je zvy\u010dajne ne\u0161trukturovan\u00fd (Kratochv\u00edlov\u00e1 a\u00a0kol., 2007).<\/p>

        \u00a0<\/p>

        1. Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 f\u00e1za v\u00fdskumu<\/em><\/strong><\/li><\/ol>

          N\u00e1strojmi v\u00fdskumu sa z\u00edska ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u00fadajov, ktor\u00e9 sa triedia a\u00a0usporad\u00favaj\u00fa pod\u013ea ur\u010dit\u00e9ho krit\u00e9ria do tabuliek, pr\u00edp. grafov. Uved\u00fa sa absol\u00fatne aj relat\u00edvne (%) frekvencie, priemery, smerodajn\u00e9 odch\u00fdlky. Pod tabu\u013ekami a\u00a0grafmi sa uv\u00e1dza slovn\u00fd koment\u00e1r k\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm v\u00fdsledkom. \u010ealej sa \u0161tatisticky verifikuj\u00fa hypot\u00e9zy a\u00a0to aj na z\u00e1klade v\u00fdpo\u010dtu vhodn\u00fdch korel\u00e1ci\u00ed napr. t-test, ch\u00ed-kvadr\u00e1t at\u010f.<\/p>

          Z\u00edskan\u00e9 \u010d\u00edseln\u00e9 a\u00a0grafick\u00e9 \u00fadaje<\/strong> je nutn\u00e9 verb\u00e1lne vyhodnoti\u0165 a\u00a0vysvetli\u0165, t. j. interpretova\u0165<\/strong>. Zis\u0165uje sa ur\u010dit\u00e1 tendencia, smerovanie v\u00fdsledkov, porovn\u00e1vaj\u00fa sa s\u00a0existuj\u00facou te\u00f3riou o\u00a0sk\u00famanom jave, porovn\u00e1vaj\u00fa sa zhody s\u00a0u\u017e realizovan\u00fdmi v\u00fdskumami. V\u00fdsledky sa konfrontuj\u00fa s\u00a0hypot\u00e9zami v\u00fdskumu a\u00a0komentuj\u00fa sa, je potrebn\u00e9 vyjadri\u0165, za ak\u00fdch okolnost\u00ed a\u00a0na ako \u0161irok\u00fa popul\u00e1ciu sa vz\u0165ahuje platnos\u0165 hypot\u00e9z.\u00a0<\/p>

          Aplika\u010dnou \u010das\u0165ou s\u00fa odporu\u010denia pre prax<\/strong>, kde sa vysvetl\u00ed ako a\u00a0za ak\u00fdch okolnost\u00ed je mo\u017en\u00e9 zistenia v\u00fdskumu uplatni\u0165 v\u00a0eduk\u00e1cii, uved\u00fa sa n\u00e1vrhy mo\u017en\u00fdch opatren\u00ed v\u0161eobecn\u00e9 a\u00a0konkr\u00e9tne, sk\u00fasenosti autorov pri realiz\u00e1cii, mo\u017en\u00e9 modifik\u00e1cie, zdokonalenia a\u00a0n\u00e1vrhy na \u010fal\u0161ie v\u00fdskumy.<\/p>

          Tieto vyjadrenia sa vykonaj\u00fa v\u00a0p\u00edsomnej spr\u00e1ve z\u00a0v\u00fdskumu<\/strong>. Zvy\u010dajne je to ucelen\u00fd formul\u00e1r, kde sa p\u00edsomnou formou v\u00a0predp\u00edsanej podobe referuje o\u00a0celom priebehu a\u00a0zabezpe\u010den\u00ed v\u00fdskumu (pr\u00edkladom spr\u00e1vy z v\u00fdskumu m\u00f4\u017ee by\u0165 p\u00edsomn\u00e1 podoba SO\u010c, bakal\u00e1rska, diplomov\u00e1 pr\u00e1ca, vedeck\u00e1 \u0161t\u00fadia, …). \u010ciastkov\u00e9 v\u00fdsledky sa u\u017e po\u010das v\u00fdskumu zvykn\u00fa zverej\u0148ova\u0165, oby\u010dajne v\u00a0pr\u00edspevkoch na konferenci\u00e1ch a v odborn\u00fdch \u010dasopisoch. Pou\u017eit\u00e9 slovn\u00e9 vyjadrenia maj\u00fa by\u0165 vecn\u00e9, odborn\u00e9, zrozumite\u013en\u00e9, jednozna\u010dn\u00e9. V\u0161etky liter\u00e1rne zdroje musia by\u0165 uveden\u00e9, aby sa zabr\u00e1nilo plagi\u00e1torstvu a\u00a0poru\u0161ovaniu etick\u00fdch pravidiel p\u00edsania vedeck\u00fdch a\u00a0odborn\u00fdch textov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

          Z\u00c1KLADY PEDAGOGIKY Postupnos\u0165 pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu Postupnos\u0165 pedagogick\u00e9ho v\u00fdskumu je mo\u017en\u00e9 v\u0161eobecne roz\u010dleni\u0165 do troch f\u00e1z, ktor\u00fdmi s\u00fa: Pr\u00edpravn\u00e1 f\u00e1za. Realiza\u010dn\u00e1 f\u00e1za. Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 f\u00e1za. Spolo\u010dn\u00fdm znakom kvantitat\u00edvneho aj kvalitat\u00edvneho v\u00fdskumu je \u010dasov\u00e1 n\u00e1slednos\u0165 procesov v\u00fdskumnej \u010dinnosti: Stanovenie v\u00fdskumn\u00e9ho probl\u00e9mu \u2013 Informa\u010dn\u00e1 pr\u00edprava \u2013 Pr\u00edprava v\u00fdskumn\u00fdch met\u00f3d \u2013 Zber a spracovanie \u00fadajov \u2013 Interpret\u00e1cia \u00fadajov \u2013 P\u00edsanie […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1368","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1368","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1368"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1368\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7913,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1368\/revisions\/7913"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1368"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}