{"id":1647,"date":"2023-02-28T13:15:14","date_gmt":"2023-02-28T12:15:14","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1647"},"modified":"2023-05-05T09:14:29","modified_gmt":"2023-05-05T07:14:29","slug":"lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-1-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-1-2\/","title":{"rendered":"Lexikol\u00f3gia slovensk\u00e9ho jazyka v u\u010dite\u013eskej praxi-1-2"},"content":{"rendered":"\t\t<div data-elementor-type=\"wp-page\" data-elementor-id=\"1647\" class=\"elementor elementor-1647\" data-elementor-post-type=\"page\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-59df294 elementor-section-height-min-height elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-items-middle\" data-id=\"59df294\" data-element_type=\"section\" data-settings=\"{&quot;background_background&quot;:&quot;classic&quot;}\">\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-background-overlay\"><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-3b06c5e\" data-id=\"3b06c5e\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-b5c2ed8 elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"b5c2ed8\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h1 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-c7b2341 elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"c7b2341\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-0087dd1\" data-id=\"0087dd1\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-inner-section elementor-element elementor-element-256368f elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"256368f\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-inner-column elementor-element elementor-element-dedd719\" data-id=\"dedd719\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-16bba02 elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"16bba02\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h3 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">LEXIKOLOGICK\u00c9 DISCIPL\u00cdNY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-03907ad elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"03907ad\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p>Lexikol\u00f3gia sk\u00fama lexiku v&nbsp;jej r\u00f4znych aspektoch, preto rozozn\u00e1vame z\u00e1kladn\u00e9 <strong>lexikologick\u00e9 discipl\u00edny<\/strong>: lexik\u00e1lna s\u00e9mantika, onomaziol\u00f3gia, frazeol\u00f3gia, derivatol\u00f3gia, lexikografia, terminol\u00f3gia.<\/p>\n<p><strong><em>Lexik\u00e1lna s\u00e9mantika <\/em><\/strong><em>(semaziol\u00f3gia)<\/em> je n\u00e1uka o lexik\u00e1lnom v\u00fdzname jazykov\u00fdch v\u00fdrazov. Zaober\u00e1 sa v\u00fdznamom lexik\u00e1lnych jednotiek a&nbsp;ich v\u00fdznamov\u00fdmi vz\u0165ahmi (napr. synonymiou, homonymiou, polys\u00e9miou \u010di antonymiou). Sk\u00fama vz\u0165ah medzi javom mimojazykovej skuto\u010dnosti (my\u0161lienkovo spracovan\u00fdm odrazom) a&nbsp;zvukov\u00fdm stv\u00e1rnen\u00edm v&nbsp;slovnom znaku.<\/p>\n<p><strong><em>Onomaziol\u00f3gia<\/em><\/strong><em> (te\u00f3ria ozna\u010dovania a&nbsp;pomen\u00favania)<\/em> \u0161tuduje lexik\u00e1lne jednotky z aspektu ich vzniku a fungovania v pomen\u00favacom procese.<\/p>\n<p><strong><em>Frazeol\u00f3gia<\/em><\/strong> je n\u00e1uka o&nbsp;ust\u00e1len\u00fdch obrazn\u00fdch viacslovn\u00fdch lexik\u00e1lnych jednotk\u00e1ch \u2013 frazeologick\u00fdch jednotk\u00e1ch (fraz\u00e9mach). M\u00f4\u017ee tie\u017e predstavova\u0165 s\u00fabor fraz\u00e9m n\u00e1rodn\u00e9ho jazyka.<\/p>\n<p><strong><em>Derivatol\u00f3gia<\/em><\/strong><em> (odvodzovanie slov)<\/em> je n\u00e1uka o slovotvorne motivovanej \u010dasti slovnej z\u00e1soby, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a sk\u00famanie tvorby slov, pravidl\u00e1 a prostriedky tvorenia nov\u00fdch slov odvodzovan\u00edm a skladan\u00edm a z\u00e1rove\u0148 zah\u0155\u0148a sk\u00famanie <span class=\"tooltip\">slovotvornej motiv\u00e1cie <span class=\"tooltiptext\">slovotvorn\u00e1 motiv\u00e1cia (syst\u00e9motvorn\u00fd princ\u00edp v slovnej z\u00e1sobe, ide o pr\u00ed\u010dinn\u00fa zd\u00f4vodnenos\u0165 formy a v\u00fdznamu slova, pou\u017e\u00edvate\u013e mo\u017eno prostredn\u00edctvom nej zodpoveda\u0165 ot\u00e1zku, pre\u010do sa nie\u010do pomen\u00fava tak \u010di onak) <\/span><\/span><br>vz\u0165ahov slovotvornej motiv\u00e1cie medzi v\u00fdchodiskami tvorenia slov a v\u00fdsledn\u00fdmi utvoren\u00fdmi pomenovaniami.<\/p>\n<p><strong><em>Lexikografia<\/em><\/strong> je n\u00e1uka o&nbsp;vedeckom zostavovan\u00ed slovn\u00edkov. Je to aplikovan\u00e1 veda o slovnej z\u00e1sobe, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a te\u00f3riu lexikografie, tvorbu slovn\u00edkov (v\u00fdber slov v&nbsp;slovn\u00edku, stavbu hesla, sp\u00f4soby v\u00fdkladu v\u00fdznamu, exemplifik\u00e1ciu a&nbsp;pod.), tvorbu vedeck\u00fdch slovn\u00edkov r\u00f4znych typov (typol\u00f3giu slovn\u00edkov). Slovn\u00edk je druh odbornej jazykovednej publik\u00e1cie, v&nbsp;ktorej sa osobitn\u00fdmi postupmi realizuje lexikografick\u00fd opis slovnej z\u00e1soby usporiadan\u00fd pod\u013ea ur\u010dit\u00e9ho princ\u00edpu (v\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk) alebo sa konfrontuje slovn\u00e1 z\u00e1soba dvoch alebo viacer\u00fdch jazykov (prekladov\u00fd slovn\u00edk). V obidvoch slovn\u00edkoch sa slovn\u00e1 z\u00e1soba usporad\u00fava abecedne a jednotliv\u00e9 spracovan\u00e9 heslov\u00e9 slov\u00e1 sa naz\u00fdvaj\u00fa <span class=\"tooltip\"><strong>slovn\u00edkov\u00e9 hesl\u00e1<\/strong> <span class=\"tooltiptext\">slovn\u00edkov\u00e9 heslo (s\u00faborne slovn\u00edkov\u00e9 heslo\/slovn\u00edkov\u00e1 sta\u0165 v\u00fdkladov\u00e9ho slovn\u00edka obsahuje spravidla gramatick\u00e9, ortografick\u00e9, ortoepick\u00e9 a lexik\u00e1lne \u00fadaje)<\/span><\/span>, heslov\u00e9 jednotky alebo heslov\u00e9 state. Cie\u013eom slovn\u00edka je v\u0161eobecne informova\u0165 o&nbsp;v\u00fdzname slov (Mistr\u00edk, 1998, s. 189).<\/p>\n<p>Slovn\u00edky sa klasifikuj\u00fa pod\u013ea obsahov\u00e9ho krit\u00e9ria alebo u\u017e\u0161\u00edch krit\u00e9ri\u00ed, pod\u013ea toho rozozn\u00e1vame <strong>typy slovn\u00edkov<\/strong>, napr\u00edklad (Mistr\u00edk, 1998; P\u00ed\u0161ov\u00e1, 2008):<\/p>\n<ul>\n<li>pod\u013ea \u010dasov\u00e9ho krit\u00e9ria ide o <em>synchr\u00f3nne<\/em> a&nbsp;<em>diachr\u00f3nne slovn\u00edky<\/em> (napr. <span class=\"tooltip\">historick\u00e9 <span class=\"tooltiptext\">historick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava slovn\u00fa z\u00e1sobu z predspisovn\u00e9ho obdobia od najstar\u0161\u00edch \u010dias tak, ako je zachovan\u00e1 v rukopisoch i tla\u010den\u00fdch p\u00edsan\u00fdch jazykov\u00fdch pamiatkach a v star\u0161\u00edch p\u00edsomnostiach)<\/span><\/span> a&nbsp;<span class=\"tooltip\">etymologick\u00e9 slovn\u00edky <span class=\"tooltiptext\">etymologick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava v\u00fdsledky genetick\u00e9ho v\u00fdskumu slovnej z\u00e1soby, inform\u00e1cie o p\u00f4vode a o p\u00f4vodn\u00fdch v\u00fdznamoch slov)<\/span><\/span>);<\/li>\n<li>pod\u013ea oblasti vznikaj\u00fa napr\u00edklad <span class=\"tooltip\"><em>frazeologick\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">frazeologick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava frazeologick\u00fa lexiku)<\/span><\/span>, <span class=\"tooltip\"><em>dialektologick\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">dialektologick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava n\u00e1re\u010dov\u00fa lexiku)<\/span><\/span>, <span class=\"tooltip\"><em>slangov\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">slangov\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava slangov\u00fa lexiku)<\/span><\/span>, <span class=\"tooltip\"><em>pravopisn\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">pravopisn\u00fd slovn\u00edk (zameriava sa na opis pravopisu)<\/span><\/span> a <span class=\"tooltip\"><em>v\u00fdslovnostn\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">v\u00fdslovnostn\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava v\u00fdslovnos\u0165)<\/span><\/span>;<\/li>\n<li>pod\u013ea vz\u0165ahu formy a&nbsp;obsahu ide o <span class=\"tooltip\"><em>synonymick\u00e9<\/em><span class=\"tooltiptext\">synonymick\u00fd slovn\u00edk (obsahuje synonymick\u00e9 rady alebo dvojice synon\u00fdm, pri\u010dom heslov\u00fdm slovom je z\u00e1kladn\u00e9 slovo synonymick\u00e9ho radu, tzv. dominanta)<\/span><\/span>, <span class=\"tooltip\"><em>homonymick\u00e9<\/em><span class=\"tooltiptext\">homonymick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava \u010das\u0165 slovnej z\u00e1soby, tzv. homonym\u00e1, t. j. slov\u00e1 rovnako znej\u00face, ale v\u00fdznamovo odli\u0161n\u00e9)<\/span><\/span> a <span class=\"tooltip\"><em>paronymick\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">paronymick\u00fd slovn\u00edk (sprac\u00fava paronym\u00e1, teda slov\u00e1 s rozdielnym v\u00fdznamom a podobnou zvukovou realiz\u00e1ciu)<\/span><\/span>;<\/li>\n<li>pod\u013ea usporiadania slov, pr\u00edpadne ich s\u00fa\u010dast\u00ed sa tvoria <span class=\"tooltip\"><em>frekven\u010dn\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">frekven\u010dn\u00fd slovn\u00edk (zachyt\u00e1va slovn\u00fa z\u00e1sobu s\u00fa\u010dasnej sloven\u010diny pod\u013ea frekvencie (\u010dastosti pou\u017e\u00edvania) a je zalo\u017een\u00fd na textov\u00fdch a jazykov\u00fdch zdrojoch n\u00e1rodn\u00e9ho korpusu)<\/span><\/span>, <span class=\"tooltip\"><em>retrogr\u00e1dne slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">retrogr\u00e1dny slovn\u00edk (zachyt\u00e1va a zora\u010fuje lexiku slovnej z\u00e1soby s\u00fa\u010dasnej sloven\u010diny retrogr\u00e1dne, teda abecedne od konca pod\u013ea zakon\u010denia)<\/span><\/span> a <span class=\"tooltip\"><em>morfematick\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">morfematick\u00fd slovn\u00edk (zachyt\u00e1va morfematick\u00fa \u0161trukt\u00faru jednotliv\u00fdch slov n\u00e1rodn\u00e9ho jazyka, \u010di\u017ee sprac\u00fava lexiku z h\u013eadiska morfematiky)<\/span><\/span>;<\/li>\n<li>pod\u013ea m\u00e9dia rozozn\u00e1vame <span class=\"tooltip\"><em>kni\u017en\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">kni\u017en\u00fd slovn\u00edk (slovn\u00edk v tla\u010denej verzii)<\/span><\/span> v&nbsp;tla\u010denej verzii a <span class=\"tooltip\"><em>elektronick\u00e9 slovn\u00edky<\/em><span class=\"tooltiptext\">elektronick\u00fd slovn\u00edk (online spr\u00edstupnen\u00fd na str\u00e1nke Jazykovedn\u00e9ho \u00fastavu \u013d. \u0160t\u00fara SAV (J\u00da\u013d\u0160 SAV), dostupn\u00fd na www.juls.savba.sk)<\/span><\/span> online spr\u00edstupnen\u00e9 na str\u00e1nke Jazykovedn\u00e9ho \u00fastavu \u013d. \u0160t\u00fara SAV (J\u00da\u013d\u0160 SAV), dostupn\u00e9 na <a href=\"http:\/\/www.juls.savba.sk\">juls.savba.sk<\/a>;<\/li>\n<li>pod\u013ea po\u010dtu sprac\u00favan\u00fdch jazykov rozozn\u00e1vame viacjazy\u010dn\u00e9 a jednojazy\u010dn\u00e9 slovn\u00edky, kde m\u00e1 dominantn\u00e9 postavenie <span class=\"tooltip\"><em>v\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk<\/em><span class=\"tooltiptext\">v\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk (typ slovn\u00edka, v ktorom sa vysvet\u013euj\u00fa v\u00fdznamy slov prostredn\u00edctvom vecn\u00e9ho v\u00fdkladu, teda prostredn\u00edctvom kr\u00e1tkeho a v\u00fdsti\u017en\u00e9ho opisu charakteristick\u00fdch znakov a vlastnost\u00ed pomen\u00favan\u00e9ho predmetu, vlastnosti alebo deja)<\/span><\/span>. Vo v\u00fdkladovom slovn\u00edku&nbsp;sa <strong>slovn\u00edkov\u00e9 heslo<\/strong> uv\u00e1dza:\n<ul>\n<li><em>s minim\u00e1lnou gramatickou charakteristikou<\/em> (vybrat\u00e9 gramatick\u00e9 tvary, ur\u010denie slovn\u00e9ho druhu a&nbsp;jeho z\u00e1kladn\u00fdch gramatick\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed, v\u00e4zba);<\/li>\n<li>pr\u00edpadne aj s <em>v\u00fdslovnos\u0165ou slova<\/em> v hranat\u00fdch z\u00e1tvork\u00e1ch;<\/li>\n<li>v pr\u00edpade polys\u00e9mick\u00e9ho slova sa v jeho r\u00e1mci pod arabsk\u00fdmi \u010d\u00edslicami uv\u00e1dzaj\u00fa jednotliv\u00e9 sem\u00e9my (v\u00fdznamov\u00e9 slov\u00e1): najprv <em>z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdznam<\/em> a potom <em>prenesen\u00fd v\u00fdznam<\/em>;<\/li>\n<li>v pr\u00edpade \u0161tylisticky pr\u00edznakov\u00fdch slov sa jednotliv\u00e9 v\u00fdznamy lex\u00e9my \u0161tylisticky hodnotia <em>\u0161tylistick\u00fdm kvalifik\u00e1torom<\/em> a vysvet\u013euj\u00fa sa v&nbsp;s\u00e9mantiz\u00e1cii prostredn\u00edctvom hodnotiacich skratiek, napr. (expres\u00edvne slov\u00e1), <em>kni\u017e.<\/em> (kni\u017en\u00e9 slov\u00e1);<\/li>\n<li>\u010falej sa uv\u00e1dza exemplifik\u00e1cia: ak je slovo k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm slovom fraz\u00e9my, uv\u00e1dza sa aj cel\u00e1 fraz\u00e9ma s&nbsp;v\u00fdkladom alebo odkaz na \u0148u;<\/li>\n<li>za gramatick\u00fdmi \u00fadajmi a&nbsp;\u0161tylistick\u00fdmi charakteristikami sa niekedy uv\u00e1dza skratka jazyka, z&nbsp;ktor\u00e9ho slovo alebo kore\u0148 poch\u00e1dza, napr. angl. (anglick\u00fd jazyk), <em>nem.<\/em> (nemeck\u00fd jazyk).<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n<p><strong><em>Terminol\u00f3gia<\/em><\/strong> je n\u00e1uka o&nbsp;odborn\u00fdch n\u00e1zvoch (term\u00ednoch). Zaober\u00e1 sa z\u00e1kladn\u00fdmi vlastnos\u0165ami odborn\u00fdch term\u00ednov a&nbsp;ich v\u00fdznamom. Sk\u00fama \u0161trukt\u00faru odborn\u00fdch term\u00ednov. Predmetom jej z\u00e1ujmu s\u00fa zdroje, normaliz\u00e1cia a&nbsp;kodifik\u00e1cia odborn\u00fdch term\u00ednov, terminologiz\u00e1cia a&nbsp;determinoligiz\u00e1cia pomenovan\u00ed. Na z\u00e1klade toho vymedzuje terminol\u00f3gia <span class=\"tooltip\"><em>term\u00edny<\/em><span class=\"tooltiptext\">term\u00edn (odborn\u00fd n\u00e1zov, ktor\u00fd pomen\u00fava pojmy ist\u00e9ho vedn\u00e9ho alebo pracovn\u00e9ho odboru so \u0161pecificky vymedzen\u00fdm v\u00fdznamom pomocou defin\u00edcie, je zachyten\u00fd v terminologick\u00fdch slovn\u00edkoch, napr. Lingvistick\u00fd slovn\u00edk od J. Mistr\u00edka z roku 1998)<\/span><\/span> a&nbsp;<strong><em>terminologick\u00e9 s\u00fastavy<\/em><\/strong>. Terminol\u00f3gia je jednak lingvistick\u00e1 discipl\u00edna o odborn\u00fdch <em>term\u00ednoch<\/em>, jednak s\u00fahrn term\u00ednov ist\u00e9ho vedn\u00e9ho alebo pracovn\u00e9ho odboru, napr. lek\u00e1rska, technick\u00e1, liter\u00e1rnovedn\u00e1 terminol\u00f3gia a&nbsp;podobne (Pavlovi\u010d, 2015, s. 80). Term\u00edny sa nach\u00e1dzaj\u00fa a vysvet\u013euj\u00fa v <em>terminologick\u00fdch slovn\u00edkoch<\/em> a&nbsp;vo v\u00fdbere aj vo v\u0161eobecn\u00fdch v\u00fdkladov\u00fdch slovn\u00edkoch.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI LEXIKOLOGICK\u00c9 DISCIPL\u00cdNY Lexikol\u00f3gia sk\u00fama lexiku v&nbsp;jej r\u00f4znych aspektoch, preto rozozn\u00e1vame z\u00e1kladn\u00e9 lexikologick\u00e9 discipl\u00edny: lexik\u00e1lna s\u00e9mantika, onomaziol\u00f3gia, frazeol\u00f3gia, derivatol\u00f3gia, lexikografia, terminol\u00f3gia. Lexik\u00e1lna s\u00e9mantika (semaziol\u00f3gia) je n\u00e1uka o lexik\u00e1lnom v\u00fdzname jazykov\u00fdch v\u00fdrazov. Zaober\u00e1 sa v\u00fdznamom lexik\u00e1lnych jednotiek a&nbsp;ich v\u00fdznamov\u00fdmi vz\u0165ahmi (napr. synonymiou, homonymiou, polys\u00e9miou \u010di antonymiou). Sk\u00fama vz\u0165ah medzi javom mimojazykovej [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1647","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1647","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1647"}],"version-history":[{"count":91,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1647\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7053,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1647\/revisions\/7053"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1647"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}