{"id":1651,"date":"2023-02-28T13:15:55","date_gmt":"2023-02-28T12:15:55","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1651"},"modified":"2023-05-05T09:33:26","modified_gmt":"2023-05-05T07:33:26","slug":"lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-2-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-2-1\/","title":{"rendered":"Lexikol\u00f3gia slovensk\u00e9ho jazyka v u\u010dite\u013eskej praxi-2-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u010cLENENIE SLOVNEJ Z\u00c1SOBY ZO S\u00c9MANTICK\u00c9HO H\u013dADISKA<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00c1KLADN\u00c9 POJMY LEXIK\u00c1LNEJ S\u00c9MANTIKY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Z\u00e1kladn\u00e9 lexik\u00e1lne pojmy v\u00a0lexik\u00e1lnej s\u00e9mantike s\u00fa: lexik\u00e1lny v\u00fdznam, sem\u00e9ma, s\u00e9ma, jazykov\u00fd znak, pojem.<\/p>\n

LEXIK\u00c1LNY V\u00ddZNAM <\/strong>(vecn\u00fd v\u00fdznam, obsah) ozna\u010duje jav alebo odraz skuto\u010dnosti psychicky spracovan\u00fd vo vedom\u00ed pou\u017e\u00edvate\u013eov dan\u00e9ho jazyka, je jazykovo stv\u00e1rnen\u00fd formou slova, v\u00fdrazu a\u00a0vz\u0165ahom k\u00a0in\u00fdm jazykov\u00fdm jednotk\u00e1m a\u00a0je konkretizovan\u00fd pri pou\u017eit\u00ed slova v\u00a0ist\u00fdch kontextoch (Ondrus, Horeck\u00fd, Furd\u00edk, 1980, s. 31).\u00a0 Ide o\u00a0komplexn\u00fd obsah lexik\u00e1lnej jednotky v\u00a0jazykovom syst\u00e9me, ktor\u00fd je ust\u00e1len\u00fd a\u00a0ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje \u0161irok\u00e9 pou\u017e\u00edvanie lexik\u00e1lnej jednotky v\u00a0re\u010di. Slovo je nosite\u013eom lexik\u00e1lneho v\u00fdznamu, lebo pomen\u00fava \u010di ozna\u010duje javy a\u00a0predmety okolo n\u00e1s. Rozsah v\u00fdznamu<\/em><\/strong> slova \u00a0z\u00e1vis\u00ed od jeho obsahu<\/em><\/strong>; plat\u00ed, \u017ee \u010d\u00edm m\u00e1 slovo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozsah, t\u00fdm m\u00e1 men\u0161\u00ed obsah a\u00a0naopak, napr. slov\u00e1 ako n\u00e1bytok<\/em>, strom<\/em>, n\u00e1poj <\/em>maj\u00fa so svoj\u00edm \u0161irok\u00fdm rozsahom najmen\u0161\u00ed obsah proti slov\u00e1m ako stoli\u010dka<\/em>, jablo\u0148<\/em>, \u010daj<\/em>, ktor\u00e9 maj\u00fa so svoj\u00edm \u00fazkym rozsahom najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed obsah. Takto slov\u00e1 vytv\u00e1raj\u00fa okolo spolo\u010dn\u00e9ho pojmu lexik\u00e1lne pole s\u00a0nadraden\u00fdm pojmom a\u00a0podraden\u00fdmi pojmami, napr. nadraden\u00fd pojem dopravn\u00fd prostriedok a\u00a0podraden\u00e9 pojmy automobil, osobn\u00fd automobil.<\/p>\n

Z h\u013eadiska sp\u00f4sobu pomen\u00favania rozozn\u00e1vame:<\/p>\n\n

    \n \t
  • priamy v\u00fdznam<\/em><\/strong> (z\u00e1kladn\u00fd, prvotn\u00fd), napr. ucho = org\u00e1n sluchu (odst\u00e1vaj\u00face ucho);<\/li>\n \t
  • nepriamy v\u00fdznam<\/em><\/strong> (prenesen\u00fd, sekund\u00e1rny), ucho = vec pripom\u00ednaj\u00faca ucho (ucho ihly, fotel s uchami).<\/li>\n<\/ul>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    SEM\u00c9MA <\/strong>a\u00a0S\u00c9MA <\/strong>patr\u00ed medzi z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdznamov\u00e9 stavebn\u00e9 prvky. Sem\u00e9ma<\/strong> je z\u00e1kladn\u00e1 jednotka obsahov\u00e9ho pl\u00e1nu jazyka a predstavuje v\u00fdznam z\u00e1kladnej v\u00fdrazovej jednotky (lex\u00e9my), tzn., \u017ee lexik\u00e1lny v\u00fdznam vytv\u00e1ra sem\u00e9ma, resp. viacer\u00e9 sem\u00e9my. <\/strong>V\u00a0lexikografickej praxi zna\u010d\u00ed jednotliv\u00fd v\u00fdznam viacv\u00fdznamovej jednotky (Pavlovi\u010d, 2015, s. 8). S\u00e9ma<\/strong> je najmen\u0161\u00ed s\u00e9mantick\u00fd prvok, resp. najmen\u0161ia v\u00fdznamov\u00e1 zlo\u017eka slova \u2013 nemo\u017eno ju u\u017e \u010falej \u010dleni\u0165. S\u00e9ma je minim\u00e1lny v\u00fdznamov\u00fd di\u0161tinkt\u00edvny (rozli\u0161ovac\u00ed) v\u00fdznam, schopn\u00fd rozl\u00ed\u0161i\u0165 jednu lex\u00e9mu od druhej.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    JAZYKOV\u00dd ZNAK<\/strong> je form\u00e1lno-obsahov\u00e1 komplexn\u00e1 bilater\u00e1lna znakov\u00e1 jednotkabilater\u00e1lna znakov\u00e1 jednotka (jazykov\u00e1 jednotka stv\u00e1rnen\u00e1 ust\u00e1lenou formou, v\u00fdrazom a ktor\u00e1 je nosite\u013ekou v\u00fdznamu, obsahu) <\/span><\/span>, ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00fdraz (formu) i v\u00fdznam (obsah) v\u00a0nerozlu\u010dnej (dialektickej) jednote. Vz\u0165ah medzi ozna\u010duj\u00facim a ozna\u010dovan\u00fdm je arbitr\u00e1rnyarbitr\u00e1rny (zna\u010d\u00ed v jazykovede odtrhnutos\u0165 pomenovania veci od jej form\u00e1lnych alebo obsahov\u00fdch vlastnost\u00ed, preto\u017ee pomenovanie veci potenci\u00e1lne toti\u017e nes\u00favis\u00ed s jej vlastnos\u0165ami. Preto jedna a t\u00e1 ist\u00e1 vec v r\u00f4znych jazykoch m\u00e1va \u201esamostatn\u00e9\u201c pomenovanie, napr. kniha, book, livre, Buch a pod.)<\/span><\/span> (\u013eubovo\u013en\u00fd), tzn., \u017ee predmet alebo v\u00fdznam si nevynucuje, aby sa ozna\u010doval ur\u010ditou formou (sved\u010d\u00ed o\u00a0tom bohat\u00e1 z\u00e1soba synonymn\u00fdch slov v\u00a0lexike) (Ondrus, Horeck\u00fd, Furd\u00edk, 1980, s. 30 \u2013 31). Jazykov\u00fd znak zastupuje vec, predmet, jav, nie v\u0161ak hmotn\u00fd predmet, ale ak\u00fdko\u013evek jav pozorovate\u013en\u00fd zmyslami a sprac\u00favan\u00fd v\u00a0mozgu.<\/p>\n

    Vz\u0165ah medzi formou a\u00a0obsahom jazykov\u00e9ho znaku v pomen\u00favac\u00edch jednotk\u00e1ch, resp. vz\u0165ah medzi objekt\u00edvnou realitou (vec, objekt), my\u0161lienkovou oblas\u0165ou (v\u00fdznam, pojem) a\u00a0jazykovou oblas\u0165ou (forma, slovo) sa zn\u00e1zor\u0148uje pomocou s\u00e9mantick\u00e9ho trojuholn\u00edka<\/strong>:<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Ak je vz\u0165ah pomen\u00favac\u00edch jednotiek (forma, slovo)<\/strong> k\u00a0pomen\u00favan\u00fdm objektom (<\/strong>predmet, vec)<\/strong> priamy, bezprostredn\u00fd, ide o priamy v\u00fdznam<\/strong>. Ale ak sa t\u00e1 ist\u00e1 pomenovacia jednotka pou\u017e\u00edva na ozna\u010denie viacer\u00fdch objektov tej istej triedy (v pr\u00edpade viacv\u00fdznamov\u00e9ho slova), je potrebn\u00e9 medzi rovinu pomenovac\u00edch jednotiek (forma, pomenovanie)<\/strong> a rovinu pomen\u00favan\u00fdch objektov (<\/strong>vec,\u00a0 objekt)<\/strong> vsun\u00fa\u0165 sprostredkuj\u00faci zov\u0161eobec\u0148uj\u00faci pojem<\/strong> (zmysel)<\/strong>. Z\u00e1klad\u0148a s\u00e9mantick\u00e9ho trojuholn\u00edka je ozna\u010den\u00e1 preru\u0161ovanou \u010diarou<\/em>. To nazna\u010duje, \u017ee vz\u0165ah medzi formou, slovom (pomenovan\u00edm) a\u00a0objektom (vecou) je nepriamy<\/strong>, \u010di\u017ee sprostredkovan\u00fd<\/strong> (pojmom). Pln\u00e9 \u010diary medzi vecou a\u00a0v\u00fdznamom, resp. medzi formou, slovom a\u00a0v\u00fdznamom nazna\u010duj\u00fa priamy vz\u0165ah<\/strong>.<\/p>

    Znakov\u00fa povahu slova mo\u017eno zachyti\u0165 konkr\u00e9tnymi pr\u00edkladmi viacv\u00fdznamov\u00fdch slov: v\u00a01. bode je konkr\u00e9tna vec \u010di jav, v\u00a02. bode je pomenovanie tejto veci, v\u00a03. bode je v\u00fdznam tohto slova, resp. predstava, ktor\u00e1 v n\u00e1s vznikne, ke\u010f zapo\u010dujeme konkr\u00e9tne slovo:<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    POJEM<\/strong> je v\u00fdsledok vedeck\u00e9ho poznania a\u00a0je presne definovan\u00fd, preto jeho stoto\u017e\u0148ovanie s\u00a0pojmom v\u00fdznam slova je mo\u017en\u00fd len v\u00a0odborn\u00fdch term\u00ednoch. V\u00fdznam slova zna\u010d\u00ed zjednodu\u0161en\u00fd pojem, odr\u00e1\u017ea sa v\u00a0\u0148om iba be\u017en\u00e9 poznanie sveta. Naopak, pojem vznik\u00e1 zov\u0161eobecnen\u00edm (abstrakciou) podstatn\u00fdch vlastnost\u00ed predmetov a\u00a0javov, a\u00a0preto tvoria pojmy terminol\u00f3giu v\u0161etk\u00fdm vedn\u00fdm odborom.<\/p>\n

    Lexik\u00e1lne jednotky <\/strong>vstupuj\u00fa vz\u00e1jomne do r\u00f4znych paradigmatick\u00fdch vz\u0165ahov a\u00a0vytv\u00e1raj\u00fa lexik\u00e1lne paradigmy<\/strong>, resp. lexik\u00e1lne zoskupenia<\/em><\/strong>.<\/p>\n

    S\u00faborne rozozn\u00e1vame tieto typy lexik\u00e1lnych paradigiem (zoskupen\u00ed):<\/p>\n

    polys\u00e9mia <\/strong>(viacv\u00fdznamovos\u0165, mnohov\u00fdznamovos\u0165),<\/p>\n

    homonymia<\/strong> (rovnozvu\u010dnos\u0165),<\/p>\n

    synonymia<\/strong> (rovnozna\u010dnos\u0165),<\/p>\n

    antonymia<\/strong> (protikladnos\u0165),<\/p>\n

    paronymia<\/strong> (form\u00e1lna podobnos\u0165).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI \u010cLENENIE SLOVNEJ Z\u00c1SOBY ZO S\u00c9MANTICK\u00c9HO H\u013dADISKA Z\u00c1KLADN\u00c9 POJMY LEXIK\u00c1LNEJ S\u00c9MANTIKY Z\u00e1kladn\u00e9 lexik\u00e1lne pojmy v\u00a0lexik\u00e1lnej s\u00e9mantike s\u00fa: lexik\u00e1lny v\u00fdznam, sem\u00e9ma, s\u00e9ma, jazykov\u00fd znak, pojem. LEXIK\u00c1LNY V\u00ddZNAM (vecn\u00fd v\u00fdznam, obsah) ozna\u010duje jav alebo odraz skuto\u010dnosti psychicky spracovan\u00fd vo vedom\u00ed pou\u017e\u00edvate\u013eov dan\u00e9ho jazyka, je jazykovo stv\u00e1rnen\u00fd formou slova, v\u00fdrazu a\u00a0vz\u0165ahom k\u00a0in\u00fdm jazykov\u00fdm […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1651","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1651","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1651"}],"version-history":[{"count":28,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1651\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7056,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1651\/revisions\/7056"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1651"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}