{"id":1663,"date":"2023-02-28T13:18:02","date_gmt":"2023-02-28T12:18:02","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1663"},"modified":"2023-04-04T09:35:16","modified_gmt":"2023-04-04T07:35:16","slug":"lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-3-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-3-1\/","title":{"rendered":"Lexikol\u00f3gia slovensk\u00e9ho jazyka v u\u010dite\u013eskej praxi-3-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

SPISOVN\u00c1 SLOVN\u00c1 Z\u00c1SOBA <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Spisovn\u00e9 slov\u00e1 <\/strong>zah\u0155\u0148aj\u00fa kodifikovan\u00fa lexiku bez ak\u00fdchko\u013evek supras\u00e9mantick\u00fdch hodn\u00f4t (bezpr\u00edznakov\u00fa lexiku) a pr\u00edznakov\u00fa lexiku vzh\u013eadom na ur\u010dit\u00fd parameter (\u0161t\u00fdlov\u00e1 pr\u00edslu\u0161nos\u0165, citov\u00e9 h\u013eadisko, \u010dasov\u00e1 \u0161pecifickos\u0165, p\u00f4vod). Spisovn\u00e9 slov\u00e1 musia vyhovova\u0165 \u0161ir\u0161iemu funk\u010dn\u00e9mu spektru, preto stoja hierarchicky vy\u0161\u0161ie ako nespisovn\u00e1 lexika.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u0160tandardn\u00e9 slov\u00e1 <\/strong>s\u00fa typick\u00e9 pre hovoren\u00e9 (\u00fastne) a\u00a0hovorov\u00e9 (hovor.<\/em>) (\u0161tylisticky pr\u00edznakov\u00e9) neverejn\u00e9 prejavy. T\u00e1to lexika je pr\u00edzna\u010dn\u00e1 pre spont\u00e1nnu a\u00a0uvo\u013enen\u00fa konverza\u010dn\u00fa re\u010d, preto inklinuje k stru\u010dnosti vyjadrovania pou\u017e\u00edvan\u00edm univerbizovan\u00fdch slovuniverbizovan\u00e9 slovo (slovo, ktor\u00e9 pre\u0161lo procesom redukcie formy po\u010das univerbiz\u00e1cie, a takto z viacslovn\u00e9ho analytick\u00e9ho pomenovania vzniklo jednoslovn\u00e9 syntetick\u00e9 pomenovanie)<\/span><\/span> a\u00a0skratiek (diplomovka, ko\u017eiar, stark\u00e1, I\u010cO, esero\u010dka, vola\u010dka<\/em>) (Orgo\u0148ov\u00e1, Bohunick\u00e1, 2011, s. 143 \u2013 144). Rozdiel medzi spisovnou a \u0161tandardnou podobou n\u00e1rodn\u00e9ho jazyka mo\u017eno sledova\u0165 na pozad\u00ed noriem pre verejn\u00e9 a neverejn\u00e9 prejavy (porov. Doln\u00edk, 2003).<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Profesionalizmy<\/strong> (vo v\u00fdkladovom slovn\u00edku SSSJ sa ozna\u010duj\u00fa skratkou profes<\/em>.) s\u00fa slov\u00e1 a v\u00fdrazy pomen\u00favaj\u00face predmety, javy a deje sp\u00e4t\u00e9 s ur\u010ditou pracovnou oblas\u0165ou, preto sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri be\u017enom dorozumievan\u00ed na pracovisku. Je to \u0161peci\u00e1lna lexika s\u00a0ohrani\u010den\u00fdm pou\u017e\u00edvan\u00edm a predstavuje medzistupe\u0148 medzi \u00fazko odborn\u00fdm vyjadrovan\u00edm a be\u017enou lexikou. Profesionalizmy sa svoj\u00edm v\u00fdznamom zhoduj\u00fa s\u00a0odborn\u00fdmi n\u00e1zvami, term\u00ednmi, v\u00a0tomto zmysle s\u00fa synonymami so spisovn\u00fdmi term\u00ednmi (Ondrus, Horeck\u00fd, Furd\u00edk, 1980, s. 161). Cie\u013eom tejto lexiky je vyjadri\u0165 sa stru\u010dne a\u00a0\u010do najv\u00fdraznej\u0161ie pomenova\u0165 predmet alebo cie\u013e pr\u00e1ce (Mistr\u00edk, 1998, s. 163). Vznikaj\u00fa teda kv\u00f4li potrebe r\u00fdchleho, jednoduch\u00e9ho dorozumievania sa, typick\u00e9 je pre ne skracovanie (univerbiz\u00e1ciauniverbiz\u00e1cia (proces, v ktorom na pozad\u00ed viacslovn\u00fdch analytick\u00fdch pomenovan\u00ed, naz\u00fdvan\u00fdch aj lexikalizovan\u00e9 spojenia alebo zdru\u017een\u00e9 pomenovania, vznikaj\u00fa jednoslovn\u00e9 syntetick\u00e9 pomenovania)<\/span><\/span>), preto spravidla b\u00fdvaj\u00fa jednoslovn\u00e9.<\/p>\n

Profesionalizmy mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 ako neofici\u00e1lne, neverejn\u00e9 n\u00e1protivky term\u00ednov, uplat\u0148ovan\u00e9 v \u00fastnej komunik\u00e1cii odborn\u00edkov alebo v be\u017enej komunik\u00e1cii \u0161ir\u0161ej verejnosti, napr. detsk\u00e9<\/em>, kr\u010dn\u00e9 <\/em>(Orgo\u0148ov\u00e1, Bohunick\u00e1, 2011, s. 144), preto mo\u017eno profesionalizmy pova\u017eova\u0165 za \u0161tylistick\u00fd variant terminologick\u00fdch pomenovan\u00ed (Klinckov\u00e1, 1990, s. 333). Pod\u013ea v\u00fdskytu v\u00a0jednotliv\u00fdch profesi\u00e1ch rozozn\u00e1vame profesionalizmy z\u00a0lek\u00e1rskej sf\u00e9ry \u00a0<\/em><\/strong>(lek. profes.<\/em>), napr. \u00e1rista <\/em>\u2013 lek\u00e1r pracuj\u00faci na \u00e1re; z\u00a0oblasti hudby (hud. profes.<\/em>), napr. bluesman <\/em>\u2013 autor alebo interpret blues; z\u00a0oblasti stavebn\u00edctva (stav. profes.<\/em>) a\u00a0techniky (tech. profes.<\/em>), napr. glajcha<\/em> \u2013 horn\u00e1 \u00farove\u0148 m\u00farov (novo)stavby a\u00a0has\u00e1k <\/em>\u2013 franc\u00fazsky k\u013e\u00fa\u010d, \u00a0lupienka <\/em>\u2013 lupienkov\u00e1 p\u00edlka; z\u00a0oblasti pr\u00e1va (pr\u00e1v. profes.<\/em>), napr. dozorova\u0165 <\/em>\u2013 vykon\u00e1va\u0165 dozor nad z\u00e1konnos\u0165ou postupu (SSSJ, 2006).<\/p>\n

Ich zaradenie na osi spisovnos\u0165 \u2013 nespisovnos\u0165 je nezrete\u013en\u00e9: \u010dasto sa pova\u017euj\u00fa za spisovn\u00e9 prostriedky patriace do be\u017enej, \u0161tandardnej lexiky (ako slov\u00e1 celon\u00e1rodne, celospolo\u010densky roz\u0161\u00edren\u00e9), no niekedy sa zara\u010fuj\u00fa do semivariety slangu a\u00a0za\u010dle\u0148uj\u00fa sa k\u00a0nespisovnej vrstve lexiky ako profesijn\u00fd slang<\/em> (ako slov\u00e1 s\u00a0\u00fazkym soci\u00e1lnym vyu\u017eit\u00edm) (porov. P\u00ed\u0161ov\u00e1, 2008, s. 36 \u2013 37). J. Findra (1979) poukazuje na \u0161trukt\u00farne a\u00a0funk\u010dn\u00e9 rozdiely medzi slangom a\u00a0profesionalizmami a\u00a0z\u00e1kladn\u00fd rozdiel medzi nimi vid\u00ed v\u00a0stupni expres\u00edvnosti. Aj pre tento aspekt sa vo v\u00fdkladovom slovn\u00edku SSSJ vy\u010dle\u0148uj\u00fa profesionalizmy ako nocion\u00e1lne lexik\u00e1lne jednotky, ktor\u00e9 v\u00a0r\u00e1mci odbornej skupinovej komunik\u00e1cie sl\u00fa\u017eia ako ekonomick\u00e9 dorozumievacie (zv\u00e4\u010d\u0161a jednoslovn\u00e9) prostriedky (SSSJ, 2006, s. 37).<\/p>\n

Publik\u00e1cia sa sklad\u00e1 zo \u0161tyroch nosn\u00fdch kapitol, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa jednak samotn\u00fd proces realiz\u00e1cie pedagogickej praxe, ale taktie\u017e osobnos\u0165\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta \u2013 praktikanta a faktory determinuj\u00face rozvoj jeho osobnosti po\u010das realiz\u00e1cie pedagogickej praxe. Prv\u00e1 kapitola sa zam\u00fd\u0161\u013ea nad osobnos\u0165ou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta. Predklad\u00e1 jeho charakteristiku z viacer\u00fdch uhlov poh\u013eadu. Zameriava sa na charakteristiku dosiahnut\u00e9ho typu dospelosti, najm\u00e4 z poz\u00edcie psychickej a sociologickej dospelosti. Proces formovania osobnosti je n\u00e1ro\u010dn\u00fdm a \u0161pecifi ck\u00fdm\nprocesom, ktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje prostredn\u00edctvom psychick\u00e9ho v\u00fdvoja a jeho v\u00fdsledok z\u00e1vis\u00ed od vz\u00e1jomnej interakcie zrenia a u\u010denia jedinca. Pedagogick\u00e1 prax umo\u017e\u0148uje vysoko\u0161kolsk\u00e9mu \u0161tudentovi aplikova\u0165 teoretick\u00e9 poznatky v procese \u010dinnostn\u00e9ho a z\u00e1\u017eitkov\u00e9ho u\u010denia, rozv\u00edja\u0165 profesijn\u00e9 kompetencie, ale aj osobnostne dozrieva\u0165 prostredn\u00edctvom sebahodnotenia a sebarefl exie. Kapitola predstavuje r\u00f4zne taxon\u00f3mie\na typol\u00f3gie \u0161tudentov a kompar\u00e1ciu tradi\u010dn\u00fdch a netradi\u010dn\u00fdch \u0161tudentov s ich vn\u00edman\u00edm a realiz\u00e1ciou pedagogickej praxe. Zameriava sa na oblas\u0165 motiv\u00e1cie ako rozhoduj\u00faceho faktora, jednak pri samotnom formovan\u00ed osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta, a taktie\u017e pri formovan\u00ed osobnosti praktikanta v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe.<\/p>\n

Druh\u00e1 kapitola sa zaober\u00e1 jednotliv\u00fdmi faktormi, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe.\nPedagogick\u00e1 prax do ve\u013ekej miery ovplyv\u0148uje kvalitu vyu\u010dovacieho procesu na cvi\u010dn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a nesk\u00f4r aj na \u0161kol\u00e1ch, kde bude absolvent\npracova\u0165 u\u017e ako u\u010dite\u013e. V uvedomen\u00ed si d\u00f4le\u017eitosti tejto my\u0161lienky je potrebn\u00e9 analyzova\u0165 faktory, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej\npraxe z poz\u00edcie praktikanta. Chyby, ktor\u00e9 vo vzdel\u00e1van\u00ed \u017eiakov v cvi\u010dnej \u0161kole sp\u00f4sob\u00ed praktikant po\u010das pedagogickej praxe, maj\u00fa dopad na\nrozvoj ich osobnost\u00ed a ich odstr\u00e1nenie \u010di minimaliz\u00e1cia je nesk\u00f4r ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Kapitola sa preto venuje z\u00e1kladn\u00fdm faktorom, ktor\u00e9 vpl\u00fdvaj\u00fa\nna osobnos\u0165 praktikanta v procese pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy i realiz\u00e1cie pedagogickej praxe. Pozornos\u0165 venuje osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea\na jeho vz\u0165ahu k \u0161tudentom ako najd\u00f4le\u017eitej\u0161iemu faktoru formuj\u00faceho osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov. Rovnako zd\u00f4raz\u0148uje i postavenie\nvrstovn\u00edkov, rodiny, akademick\u00e9ho prostredia a samotn\u00e9ho vyu\u010dovacieho procesu realizovan\u00e9ho v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov.<\/p>\n

Tretia kapitola predstavuje teoretick\u00e9 vymedzenia pojmu pedagogick\u00e1 prax prostredn\u00edctvom kompar\u00e1cie jednotliv\u00fdch defi n\u00edcii a identifi k\u00e1cie\nich spolo\u010dn\u00fdch znakov. Z vytvorenej defi n\u00edcie n\u00e1sledne stanovuje cie\u013e, funkcie a \u00falohy pedagogickej praxe, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre jej\nkvalitn\u00fa realiz\u00e1ciu a rozvoj osobnosti praktikanta. Praktikant spolo\u010dne s vysoko\u0161kolsk\u00fdmi u\u010dite\u013emi, ktor\u00ed zabezpe\u010duj\u00fa teoretick\u00fa pr\u00edpravu\na osvojovanie si poznatkov jednak z pedagogick\u00fdch a psychologick\u00fdch discipl\u00edn, ale taktie\u017e poznatkov z vedn\u00fdch odborov predstavuj\u00facich\naproba\u010dn\u00e9 predmety, a s cvi\u010dn\u00fdmi u\u010dite\u013emi s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdmi subjektmi pedagogickej praxe. Kapitola sa zaober\u00e1 jednotliv\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami\ncvi\u010dn\u00fdch u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe naj\u010dastej\u0161ie vystupuj\u00fa v troch z\u00e1kladn\u00fdch rol\u00e1ch, a to vzoru, poradcu a hodnotite\u013ea.\nPredklad\u00e1 charakteristiku \u201edobr\u00e9ho cvi\u010dn\u00e9ho u\u010dite\u013ea\u201c ako ide\u00e1lnej osobnosti zabezpe\u010duj\u00facej kvalitn\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe a rozvoj\nosobnosti praktikanta. V realiz\u00e1cii pedagogickej praxe sa osobnos\u0165 praktikanta vyv\u00edja, je preto prirodzen\u00e9 h\u013eada\u0165 v nej ur\u010dit\u00fa logick\u00fapostupnos\u0165 a nadv\u00e4znos\u0165. V kapitole s\u00fa charakterizovan\u00e9 dve z\u00e1kladn\u00e9 f\u00e1zy realiz\u00e1cie pedagogickej praxe. V prvej f\u00e1ze praktikant pr\u00edchodom na\ncvi\u010dn\u00fa \u0161kolu najprv spozn\u00e1va jej prostredie, pozoruje podmienky a proces v nej realizovan\u00fd, n\u00e1sledne ho spolo\u010dne s cvi\u010dn\u00fdm u\u010dite\u013eom analyzuje a hodnot\u00ed. V druhej f\u00e1ze sa prostredn\u00edctvom konzult\u00e1ci\u00ed pripravuje na svoj pedagogick\u00fd v\u00fdstup v konkr\u00e9tnej vyu\u010dovacej hodine, v\u00fdstup realizuje a v z\u00e1vere spolo\u010dne s cvi\u010dn\u00fdm u\u010dite\u013eom uskuto\u010d\u0148uje rozbor a hodnotenie s vyu\u017eit\u00edm sebahodnotenia a sebareflexie nielen vlastnej eduka\u010dnej pr\u00e1ce konkr\u00e9tnej vyu\u010dovacej jednotky, ale aj v nadv\u00e4znosti na z\u00edskan\u00e9 teoretick\u00e9 poznatky zo \u0161t\u00fadia. Obidve tieto f\u00e1zy sa v\u0161ak nerealizuj\u00fa izolovane, a preto je mo\u017en\u00e9 identifi kova\u0165 viacer\u00e9 druhy a typy pedagogickej praxe. V z\u00e1vere kapitola predklad\u00e1 faktory ovplyv\u0148uj\u00face realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe v diferenci\u00e1cii na vertik\u00e1lne a horizont\u00e1lne, od najv\u0161eobecnej\u0161\u00edch, \u010do predstavuje spolo\u010dnos\u0165 a jej vn\u00edmanie a ocenenie pr\u00e1ce u\u010dite\u013ea, a\u017e \u0161pecifi ck\u00e9, teda cvi\u010dn\u00e9ho u\u010dite\u013ea a praktikanta.<\/p>\n

Portf\u00f3lio pedagogickej praxe je rie\u0161enou problematikou poslednej kapitoly. V kapitole s\u00fa vymedzen\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 pojmy s\u00favisiace jednak s profesijn\u00fdm portf\u00f3liom, \u0161tudentsk\u00fdch portf\u00f3liom v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov, ale taktie\u017e s portf\u00f3liom, ktor\u00e9 spracov\u00e1va praktikant. Kapitola predklad\u00e1 charakteristiku jednotliv\u00fdch druhov portf\u00f3li\u00ed, ich funkci\u00ed a komponentov. V konkretiz\u00e1cii jednotliv\u00fdch komponentov predstavuje s\u00fabor pr\u00e1c a \u010dinnost\u00ed, ktor\u00e9 praktikant realizuje v procese spracov\u00e1vania portf\u00f3lia z pedagogickej praxe. V\u00fdznam portf\u00f3lia\nprekra\u010duje hranice individuality praktikanta, preto\u017ee v kone\u010dnom d\u00f4sledku sl\u00fa\u017ei k vo\u013ebe nov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed a met\u00f3d vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dby\na skvalit\u0148ovania nielen realiz\u00e1cie pedagogickej praxe, ale aj pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy u\u010dite\u013eov.<\/p>\n

Na tomto mieste patr\u00ed \u00faprimn\u00e9 po\u010fakovanie recenzentk\u00e1m, doc. PaedDr. J\u00falii Ivanovi\u010dovej, PhD., a PaedDr. Eve Fr\u00fddkovej, PhD., za cenn\u00e9 pripomienky a podnety, ktor\u00e9 prispeli k dotvoreniu publik\u00e1cie. Publik\u00e1cia sa venuje ot\u00e1zkam realiz\u00e1cie pedagogickej praxe, tvorbe portf\u00f3lia, osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta v poz\u00edcii praktikanta a faktorom, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa formovanie jeho osobnosti. Nevy\u010derp\u00e1va problematiku\nv celej jej \u0161\u00edrke, ale pod\u00e1va poh\u013ead na v\u00fdznamn\u00e9 komponenty a subjekty v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI SPISOVN\u00c1 SLOVN\u00c1 Z\u00c1SOBA Spisovn\u00e9 slov\u00e1 zah\u0155\u0148aj\u00fa kodifikovan\u00fa lexiku bez ak\u00fdchko\u013evek supras\u00e9mantick\u00fdch hodn\u00f4t (bezpr\u00edznakov\u00fa lexiku) a pr\u00edznakov\u00fa lexiku vzh\u013eadom na ur\u010dit\u00fd parameter (\u0161t\u00fdlov\u00e1 pr\u00edslu\u0161nos\u0165, citov\u00e9 h\u013eadisko, \u010dasov\u00e1 \u0161pecifickos\u0165, p\u00f4vod). Spisovn\u00e9 slov\u00e1 musia vyhovova\u0165 \u0161ir\u0161iemu funk\u010dn\u00e9mu spektru, preto stoja hierarchicky vy\u0161\u0161ie ako nespisovn\u00e1 lexika. \u00a0 \u0160tandardn\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa typick\u00e9 pre hovoren\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1663","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1663","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1663"}],"version-history":[{"count":17,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1663\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5845,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1663\/revisions\/5845"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1663"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}