{"id":1695,"date":"2023-02-28T13:24:18","date_gmt":"2023-02-28T12:24:18","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=1695"},"modified":"2023-05-05T12:06:55","modified_gmt":"2023-05-05T10:06:55","slug":"lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-7-4","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-7-4\/","title":{"rendered":"Lexikol\u00f3gia slovensk\u00e9ho jazyka v u\u010dite\u013eskej praxi-7-4"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

LEXIKOL\u00d3GIA SLOVENSK\u00c9HO JAZYKA V U\u010cITE\u013dSKEJ PRAXI<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

TYPY PREVZAT\u00ddCH LEX\u00c9M <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Typy lex\u00e9m prevzat\u00fdch do n\u00e1rodn\u00e9ho jazyka:<\/strong><\/p>\n

    \n
  • kalky a polokalky,<\/li>\n
  • medzin\u00e1rodn\u00e9 slov\u00e1 (internacionalizmy, globalizmy),<\/li>\n
  • inojazy\u010dn\u00e9 v\u00fdrazy z r\u00f4znych jazykov s pr\u00edponou -izmus<\/em>.<\/li>\n<\/ul>\n

     <\/strong><\/p>\n

    Kalky a polokalky<\/strong> vznikaj\u00fa v procese adapt\u00e1cie, naz\u00fdvanom kalkovanie<\/em><\/strong>, pri ktorom sa nepreberaj\u00fa formy cudz\u00edch v\u00fdrazov, ale len ich motiv\u00e1cia \u2013 na ozna\u010denie nov\u00fdch adaptovan\u00fdch v\u00fdrazov sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa p\u00f4vodn\u00e9 formy dom\u00e1ceho jazyka. Znamen\u00e1 to, \u017ee pomenovanie sa do sloven\u010diny neprebralo, len sa doslovne prelo\u017eilo, napr. p\u00e1d, geografia, predmet, mrakodrap, samoobsluha.<\/em> Kalkovan\u00edm vznikli a v s\u00fa\u010dasnosti aj vznikaj\u00fa mnoh\u00e9 term\u00edny z r\u00f4znych vied prekladom z latin\u010diny \u010di gr\u00e9\u010dtiny a in\u00fdch jazykov, napr\u00edklad pr\u00edrodn\u00fdch vied, administrat\u00edvy (\u013ean \u00fazkolist\u00fd, protitlakov\u00e1 para, podv\u00fd\u017eiva, \u017eivotopis)<\/em>. Kalky obohacuj\u00fa aj \u0161trukt\u00faru v\u00fdznamov slov dom\u00e1ceho ekvivalentu, napr. my\u0161, ikona, v\u00edrus, tapeta<\/em>.<\/p>\n

    Ak do\u0161lo len k \u010diasto\u010dn\u00e9mu prekladu, \u010di\u017ee sa prelo\u017eila len jedna \u010das\u0165 p\u00f4vodn\u00e9ho v\u00fdrazu a druh\u00e1 sa prisp\u00f4sobila zvukovo, vznikli tzv. polokalky<\/strong>, napr. Vianoce, ve\u013eryba<\/em> (Ondrus, Horeck\u00fd, Furd\u00edk, 1980, s. 197). Mnoho kalkov a polokalkov vznik\u00e1 v s\u00fa\u010dasnej sloven\u010dine v informa\u010dnej, po\u010d\u00edta\u010dovej \u010di bankovn\u00edckej terminol\u00f3gii, napr. otvoren\u00fd syst\u00e9m (open system), po\u010d\u00edta\u010dov\u00e1 sie\u0165 (computer network), \u010dakacia lehota (waiting time), internetbanking (internetov\u00e9 bankovn\u00edctvo)<\/em> (Habi\u0148\u00e1k, 2019, s. 74).<\/p>\n

     <\/strong><\/p>\n

    Internacionalizmy<\/strong> (globalizmy, medzin\u00e1rodn\u00e9 slov\u00e1) s\u00fa cudzie slov\u00e1 medzin\u00e1rodn\u00e9ho charakteru preberan\u00e9 v procese internacionaliz\u00e1cie s\u00fa\u010dasne do viacer\u00fdch geneticky pr\u00edbuzn\u00fdch aj nepr\u00edbuzn\u00fdch jazykov s cie\u013eom zabezpe\u010di\u0165 plynul\u00e9 porozumenie textom prostredn\u00edctvom rovnak\u00fdch \u010di \u010diasto\u010dne modifikovan\u00fdch foriem s rovnak\u00fdm v\u00fdznamom. Vo v\u0161eobecnosti v\u0161ak internacionalizmy ktor\u00fdko\u013evek jazyk modernizuj\u00fa a zvy\u0161uj\u00fa \u00farove\u0148 profesionaliz\u00e1cie.<\/p>\n

    Form\u00e1lne sa internacionalizmy vyzna\u010duj\u00fa:<\/p>\n

      \n
    • typickou pr\u00edponou, ako napr\u00edklad -ing, izmus, -l\u00f3g, pro-, -\u00f3za, -\u00e1cia, <\/em><\/strong>(windsurfing, imunol\u00f3g, progn\u00f3za, proeur\u00f3psky)<\/em>;<\/li>\n
    • dlh\u0161ou formou (klientelizmus, in\u0161tit\u00facia<\/em>);<\/li>\n
    • typickou predponou, ako napr\u00edklad dis-<\/em><\/strong> (ne-), anti-<\/em><\/strong> (proti-), kon-<\/em><\/strong> (spolu-), re-<\/em><\/strong> (znova), im-<\/em><\/strong> (do), dys-<\/em><\/strong> (vo v\u00fdzname chybn\u00fd, poru\u0161en\u00fd), in-<\/em><\/strong> (v-), ex-<\/em><\/strong> (vy-), sub-<\/em><\/strong> (pod-), kontra-<\/em><\/strong> (proti-), de-<\/em><\/strong> (od), inter-<\/em><\/strong> (medzi-) (kontraprodukt\u00edvny, dyslexia, diskvalifik\u00e1cia, antikorup\u010dn\u00fd, interliga, antiv\u00edrus<\/em>);<\/em><\/li>\n
    • pr\u00edtomnos\u0165ou hl\u00e1sok, ktor\u00e9 s\u00fa v sloven\u010dine okrajov\u00e9, ako napr\u00edklad x, g, h, w, f<\/em><\/strong> (fluidum, watthodina, taxat\u00edvny<\/em>);<\/li>\n
    • pr\u00edtomnos\u0165ou samohl\u00e1skov\u00fdch skup\u00edn, ktor\u00e9 s\u00fa v sloven\u010dine okrajov\u00e9, ako napr\u00edklad i + a , e + a, o + o, i + u, i + o<\/em><\/strong> (zool\u00f3g, prolong\u00e1cia, kardiograf, heavy metal)<\/em>.<\/li>\n<\/ul>\n

      V s\u00fa\u010dasnosti sa internacionaliz\u00e1cia v sloven\u010dine dot\u00fdka medi\u00e1lnej komunik\u00e1cie (samit\/summit, m\u00edting<\/em>),  lex\u00e9m turizmu a gastron\u00f3mie (last minute, wellness, all inclisive, cheesecake, first moment, muffin<\/em>), a najzrete\u013enej\u0161ie prenikaj\u00fa internacionalizmy do IKT sf\u00e9ry (USB, tablet, bluetooth<\/em>). Pr\u00e1ve p\u00f4vodom anglick\u00e9 slov\u00e1 \u2013 anglicizmy a amerikanizmy \u2013 tvoria najpo\u010detnej\u0161iu skupinu internacionalizmov, napr. v\u00edkend, celebrita, m\u00edting, t\u00edm, l\u00edzing<\/em>, ale v\u00fdznamn\u00fd podiel tvoria aj italizmy (invest\u00edcia<\/em>), germanizmy (artikel,<\/em> banka<\/em>) \u010di latinizmy (komunik\u00e1cia, absolvova\u0165<\/em>). V\u00fdsledkom internacionaliz\u00e1cie, ktor\u00e1 prebieha vn\u00fatri pr\u00edbuzn\u00fdch jazykov, s\u00fa tzv. indoeuropeizmy<\/em>, resp. europeizmy<\/em>.<\/p>\n

      Mnoh\u00e9 internacionalizmy sa prisp\u00f4sobili slovensk\u00e9mu jazykov\u00e9mu syst\u00e9mu ortografickej \u010di gramatickej str\u00e1nke pod\u013ea pribli\u017enej v\u00fdslovnosti v jazyku p\u00f4vodu, jednak prisp\u00f4soben\u00edm v\u00fdslovnosti v sloven\u010dine p\u00edsanej podobe slova p\u00f4vodnej lex\u00e9my (porov. Buz\u00e1ssyov\u00e1, 1991a, 1991b, 2003), no niektor\u00e9 si ponechali p\u00f4vodn\u00fa formu a s\u00fa nesklonn\u00e9, napr. fin\u00e1le, ata\u0161\u00e9, whisky, kivi, jury<\/em>.<\/p>\n

      V s\u00fabore preberan\u00fdch internacionalizmov sa vyskytuj\u00fa dve skupiny slov:<\/p>\n

        \n
      • nocion\u00e1lne s vysokou mierou exaktnosti a odbornosti<\/em><\/strong>, v s\u00fa\u010dasnosti preva\u017ene zo sf\u00e9ry informa\u010dno-komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed (internet,<\/em> mail, i-pod, i-tec<\/em>), ako aj mnoh\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 skratky (CD, DVD, SMS, NHL<\/em>);<\/li>\n
      • pr\u00edznakov\u00e9 s v\u00fdrazn\u00fdm expres\u00edvnym zafarben\u00edm<\/em><\/strong> zo sf\u00e9ry hovorov\u00fdch komunik\u00e1tov, ktor\u00e9 v p\u00f4vodnom jazyku nemaj\u00fa expres\u00edvny pr\u00edznak (sorry, okey, look, <\/em>opozi\u010dn\u00edci, koali\u010dn\u00edci, nanominova\u0165 sa niekam<\/em>).<\/li>\n<\/ul>\n

         <\/strong><\/p>\n

        Inojazy\u010dn\u00e9 v\u00fdrazy prebran\u00e9 z r\u00f4znych jazykov charakteristick\u00e9 pr\u00edponou -izmus<\/em><\/strong> tvoria skupinu preberan\u00fdch cudz\u00edch slov, ktor\u00e9 sa preberali pod hospod\u00e1rskym, kult\u00farnym \u010di spolo\u010densko-politick\u00fdm vplyvom (porov. Kumorov\u00e1, 2016, s. 17 \u2013 18):<\/p>\n

          \n
        • bohemizmy<\/em><\/strong> \u2013 ve\u013ek\u00e1 skupina adaptovan\u00fdch slov z \u010de\u0161tiny v slovenskej spisovnej lexike (rozhlas, \u017eiarovka, \u00fastava, v\u00fdkres<\/em>) a v nespisovnej lexike (leh\u00e1tko, pomaz\u00e1nka<\/em>);<\/li>\n
        • hungarizmy <\/em><\/strong>\u2013 skupina adaptovan\u00fdch slov z ma\u010far\u010diny s\u00favis\u00ed s bl\u00edzkym kontaktovan\u00edm sa jazykov vo sf\u00e9re kult\u00fary a gastron\u00f3mie (gu\u013e\u00e1\u0161, kyno\u017ei\u0165, \u010dard\u00e1\u0161, ko\u010d<\/em>);<\/li>\n
        • germanizmy<\/em><\/strong> \u2013 prevzat\u00e9 slov\u00e1 z nem\u010diny obohatili sloven\u010dinu spolo\u010densko-hospod\u00e1rskymi term\u00ednmi \u010di term\u00ednmi zo stavite\u013estva, po\u013enohospod\u00e1rstva \u010di \u017eeleziarstva (\u0161uster, \u0161t\u00f4l\u0148a, \u0161ichta, \u0161enk, \u0161trikova\u0165, pucova\u0165, \u0161trimfle, cibu\u013ea, farba, golier, jarmok<\/em>);<\/li>\n
        • rusizmy<\/em><\/strong> – v mati\u010dnom a martinskom obdob\u00ed preniklo aj ve\u013ea rusk\u00fdch v\u00fdrazov (vzduch, \u0161ija, paluba, podnos, treska<\/em>);<\/li>\n
        • rumunizmy<\/em><\/strong> – v obdob\u00ed koloniz\u00e1ci\u00ed vala\u0161sk\u00fdm obyvate\u013estvom sa preberali v\u00fdrazy z rumun\u010diny (ba\u010da, cap, fujara, geleta, koliba, sala\u0161<\/em>);<\/li>\n
        • italizmy<\/em><\/strong> – s kult\u00farnym rozmachom pri\u0161li aj nov\u00e9 slov\u00e1 s p\u00f4vodom v Taliansku (freska, listela, sopr\u00e1n, mafia, bankrot<\/em>);<\/li>\n
        • galicizmy<\/em><\/strong> – slov\u00e1 prevzat\u00e9 z franc\u00fazskeho jazyka, obohacovali slovensk\u00fd jazyk o slov\u00e1 zo sf\u00e9ry m\u00f3dy, gastron\u00f3mie, stavebn\u00edctva \u010di administrat\u00edvy (toaleta, m\u00f3da, parfum, sujet, bulletin butik, p\u00fader, lik\u00e9r, kabinet, rol\u00e1da, bonb\u00f3n<\/em>);<\/li>\n
        • v\u00fdrazy zo \u0161panielskeho jazyka<\/em><\/strong> – za obohacuj\u00face slov\u00e1 slovnej z\u00e1soby slovensk\u00e9ho jazyka pova\u017eujeme aj s\u00favisiace slov\u00e1 s jedine\u010dnou kult\u00farou (sombrero, torn\u00e1do, ran\u010d, tango, rumba, hacienda, rodeo, toreador, vanilka, platina, arm\u00e1da<\/em>);<\/li>\n
        • anglicizmy<\/em><\/strong> a amerikanizmy <\/em><\/strong>– s\u00fa lex\u00e9my prebran\u00e9 z anglick\u00e9ho jazyka, ale aj v\u00fdrazy prevzat\u00e9 z anglof\u00f3nneho prostredia, ktor\u00fd m\u00e1 p\u00f4vod v inom jazyku (napr. franc\u00fazskom pomenovania au pair, benefit<\/em>). Prenikanie anglicizmov do sloven\u010diny nastalo v etap\u00e1ch: prelom 19. a 20. st. znamenal pr\u00edlev anglick\u00fdch slov do \u0161portovej terminol\u00f3gie, 50. \u2013 70. roky 20. st. prin\u00e1\u0161aj\u00fa anglick\u00e9 slov\u00e1 do oblasti gastron\u00f3mie, hudby a m\u00f3dy a obdobie 90. rokov 20. st. prinieslo obohacovanie slovnej z\u00e1soby v oblasti ekonomiky, politiky, finan\u010dn\u00edctva, medic\u00edny. V s\u00fa\u010dasnosti v modernej sloven\u010dine poci\u0165ujeme neust\u00e1ly pr\u00edlev slov z anglick\u00e9ho jazyka do v\u0161etk\u00fdch oblast\u00ed spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota, do sf\u00e9ry techniky, ekonomiky, kult\u00fary, \u0161portu, m\u00f3dy, napr. blog\u00e9r, youtuber, by\u0165 in, e-shop, burger, loby bar, switch, influencer <\/em>\u010di follover<\/em>. Na z\u00e1klade adapt\u00e1cie do slovensk\u00e9ho jazyka J. Mistr\u00edk (1998) vy\u010dle\u0148uje nieko\u013eko druhov anglicizmov<\/strong>:\n
            \n
          • zdom\u00e1cnen\u00e9 lexik\u00e1lne jednotky<\/em><\/strong>, ktor\u00e9 sa adaptovali do \u0161trukt\u00fary a syst\u00e9mu slovensk\u00e9ho jazyka a pova\u017euj\u00fa sa za potrebn\u00e9, preto\u017ee pomen\u00favaj\u00fa nov\u00fa skuto\u010dnos\u0165, predmet \u010di \u010dinnos\u0165 (d\u017eem, t\u00edm, kemping<\/em>);<\/li>\n
          • nadbyto\u010dn\u00e9 jazykov\u00e9 v\u00fdpo\u017ei\u010dky<\/em><\/strong>, za ktor\u00e9 existuje v dom\u00e1com jazyku adekv\u00e1tny ekvivalent (workshop, realityshow, comeback, headline<\/em>);<\/li>\n
          • pseudoanglicizmy<\/em><\/strong>, ktor\u00e9 nie s\u00fa typick\u00e9 v\u00fdpo\u017ei\u010dky z anglick\u00e9ho jazyka, preto\u017ee motiv\u00e1cia ich vzniku je in\u00e1 \u2013 ide zv\u00e4\u010d\u0161a o sp\u00e1janie dom\u00e1cich a cudz\u00edch slovotvorn\u00fdch z\u00e1kladov s cie\u013eom vytvori\u0165 zlo\u017een\u00e9 slov\u00e1, napr. n\u00e1zvy hudobn\u00fdch skup\u00edn, n\u00e1zvy budov a obchodn\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed ( M. T. Smile, River Park<\/em>).<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n

            \n<\/p>

            P\u00f4vod slov, prvotn\u00fa \u0161trukt\u00faru a p\u00f4vodn\u00fd v\u00fdznam slov sk\u00fama jazykovedn\u00fd odbor  etymol\u00f3gia a v\u00fdsledky sk\u00famania zachyt\u00e1va Stru\u010dn\u00fd etymologick\u00fd slovn\u00edk sloven\u010diny<\/em><\/strong> (\u013dubom\u00edr Kr\u00e1lik, 2015). P\u00f4vod slov je zachyten\u00fd aj v Slovn\u00edku cudz\u00edch slov<\/em><\/strong> (kol. autorov, 2005). Praktick\u00fdm materi\u00e1lov\u00fdm zdrojom je aj kniha Star\u0161ia slovensk\u00e1 lexika v medzijazykov\u00fdch vz\u0165ahoch<\/em><\/strong> (Kopeck\u00e1 a kol., 2011), ktor\u00e1 zachyt\u00e1va star\u0161iu neslovensk\u00fa lexiku v \u0161ir\u0161\u00edch medzijazykov\u00fdch s\u00favislostiach v odbornej \u0161t\u00fadii aj v slovn\u00edku prevzat\u00fdch slov.<\/em><\/p>\n

            \n<\/p>

            Zhrnutie k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch pojmov:<\/strong><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

            \n\t\t\t\t
            \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
            \n\t\t\t\t
            \n\t\t\t\t\t\t\t
            \n
            \n \n \n
            \n \n \n \n
            \n \n \n \n \n
            \n
            \n \n \n

            \u010clenenie slovnej z\u00e1soby z h\u013eadiska p\u00f4vodu a preberanie lexik\u00e1lnych jednotiek<\/p>\n

            Otestujte si va\u0161e vedomosti.<\/p>\n<\/div>\n \n \n \n \n \n \n \n \n <\/div>\n <\/div>

            \n \n \n

            1 \/ 3<\/p>\n

            \n \n
            \n

            1. Ak\u00e1 charakteristika neplat\u00ed pre pojem \u201ejazykov\u00e1 v\u00fdpo\u017ei\u010dka\u201c?<\/em><\/strong><\/p>\n\n <\/div>\n \n

            \n
            \n \n\n \n\n