{"id":2084,"date":"2023-03-01T12:48:55","date_gmt":"2023-03-01T11:48:55","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2084"},"modified":"2023-03-02T11:32:42","modified_gmt":"2023-03-02T10:32:42","slug":"lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-z-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/lexikologia-slovenskeho-jazyka-v-ucitelskej-praxi-z-2\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-Z"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Z\u00e1ver<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Za hlavn\u00fdch predstavite\u013eov osvietensk\u00e9ho absolutizmu s\u00fa v r\u00e1mci stredoeur\u00f3pskeho priestoru v obdob\u00ed 18. storo\u010dia pova\u017eovan\u00ed habsbursk\u00ed panovn\u00edci: M\u00e1ria Ter\u00e9zia, Jozef II. a Leopold II. N\u00e1stup M\u00e1rie Ter\u00e9zie bol historick\u00fdm m\u00ed\u013enikom, ke\u010f\u017ee dedi\u010dom habsbursk\u00fdch kraj\u00edn sa stala \u017eena. Takmer polovicu svojho vlad\u00e1rskeho obdobia s\u00edce str\u00e1vila vo vojn\u00e1ch, av\u0161ak do jednotliv\u00fdch \u010dast\u00ed habsburskej monarchie sa pok\u00fasila s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010di men\u0161\u00edm \u00faspechom zavies\u0165 aj d\u00f4le\u017eit\u00e9 reformn\u00e9 opatrenia na pozdvihnutie hospod\u00e1rskej a politickej \u00farovne \u0161t\u00e1tu.<\/p>

V reformnom \u00fasil\u00ed svojej matky sa rozhodol pokra\u010dova\u0165 aj jej syn Jozef II. Po\u010das svojho \u017eivota vydal pribli\u017ene 6 000 patentov a pok\u00fa\u0161al sa habsbursk\u00fa r\u00ed\u0161u pretvori\u0165 na utilit\u00e1rny centralizovan\u00fd \u0161t\u00e1t. Vo svojom \u00fasil\u00ed v\u0161ak nebral oh\u013ead na rozmanitos\u0165 mnohon\u00e1rodnostn\u00e9ho imp\u00e9ria a postupom \u010dasu sa vo\u010di nemu vyhranila ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 spolo\u010dnosti. S nev\u00f4\u013eou vn\u00edmali niektor\u00e9 Jozefove reformy predov\u0161etk\u00fdm uhorsk\u00e9 stavy. Kv\u00f4li narastaj\u00facemu spolo\u010densk\u00e9mu nap\u00e4tiu musel ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 svojho reformn\u00e9ho diela anulova\u0165, \u010das\u0165 zru\u0161ili jeho nasledovn\u00edci. Niektor\u00e9 Jozefove reformy v\u0161ak prekonali svoju dobu, napr\u00edklad my\u0161lienka tolerancie, idea soci\u00e1lnej zodpovednosti \u0161t\u00e1tu, rovnos\u0165 ob\u010danov pred z\u00e1konom a hum\u00e1nnej\u0161ie spolo\u010densk\u00e9 usporiadanie.<\/p>

\u0160pecifikom vl\u00e1dy Leopolda II. je najm\u00e4 to, \u017ee mala kr\u00e1tke trvanie. U\u017e v poz\u00edcii tosk\u00e1nskeho ve\u013ekovojvodu bol zn\u00e1my svojim reformn\u00fdm programom, ktor\u00fd bol obsahovo zameran\u00fd na takmer v\u0161etky zlo\u017eky vtedaj\u0161ej tosk\u00e1nskej spolo\u010dnosti. V malom talianskom \u0161t\u00e1te sa venoval okrem hospod\u00e1rskych reforiem aj reform\u00e1m spr\u00e1vneho apar\u00e1tu, s\u00fadnictva a zna\u010dn\u00fd ohlas mal najm\u00e4 jeho koncept tosk\u00e1nskej \u00fastavy. V poz\u00edcii habsbursk\u00e9ho monarchu sa mu podarilo stabilizova\u0165 nepokoje, ktor\u00e9 prepukli vo viacer\u00fdch \u010dastiach monarchie na konci vl\u00e1dy jeho brata Jozefa II. Reformn\u00e9 osvietensk\u00e9 kruhy s\u00edce sklamal svoj\u00edm miernym reformn\u00fdm tempom, av\u0161ak sna\u017eil sa napr\u00edklad zlep\u0161i\u0165 v\u00fdkon trestu od\u0148atia slobody \u010di decentralizova\u0165 \u0161kolstvo, ktor\u00e9 malo by\u0165 pod\u013ea jeho pl\u00e1nov riaden\u00e9 kvalifikovan\u00fdm u\u010dite\u013esk\u00fdm zborom. Pred\u010dasn\u00e1 smr\u0165 Leopolda II. v roku 1792 je z h\u013eadiska stredoeur\u00f3pskeho kontextu vn\u00edman\u00e1 ako koniec osvietensk\u00e9ho absolutizmu v habsburskej monarchii.\u00a0<\/p>

Do \u201edlh\u00e9ho\u201d 19. storo\u010dia vstupovala monarchia na reformnej vlne trvaj\u00facej nie\u010do m\u00e1lo cez 50 rokov. T\u00fato v\u0161ak preru\u0161ila konzervat\u00edvna politika Franti\u0161ka (Franti\u0161ek I.), ktor\u00e1 vych\u00e1dzala z jeho charakterov\u00fdch \u010d\u0155t. Franti\u0161ek bol siln\u00fdm z\u00e1stancom centralizmu a cel\u00fd \u017eivot sa dr\u017eal z\u00e1sady \u201eni\u010d nemeni\u0165\u201c. V takomto politickom smerovan\u00ed na\u0161iel spolo\u010dn\u00fa re\u010d s druh\u00fdm najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm mu\u017eom monarchie \u2013 Klemensom Wenzelom von Metternichom, ktor\u00fd sa stal v roku 1821 kancel\u00e1rom. Forma vl\u00e1dy, ktor\u00fa v monarchii zaviedli, je v odbornej literat\u00fare ozna\u010dovan\u00e1 ako \u201ekabinetn\u00fd\u201c absolutizmus, no ujal sa tie\u017e n\u00e1zov metternichovsk\u00fd absolutizmus. <\/em>Typick\u00e9 pre\u0148 bolo, \u017ee odmietal v\u00fddobytky osvietensk\u00e9ho absolutizmu a obracal sa sk\u00f4r smerom k tradi\u010dn\u00e9mu absolutizmu, z\u00e1sad\u00e1m Viedensk\u00e9ho kongresu<\/em> a centralizmu, \u010do sa v kone\u010dnom d\u00f4sledku prejavilo na celkovom \u00fapadku monarchie. Z pozit\u00edvnych dopadov re\u017eimu sa mohlo, ako jedno z m\u00e1la, te\u0161i\u0165 ma\u010farsk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie. Metternichovsk\u00fd absolutizmus <\/em>pretrval a rozv\u00edjal sa aj po\u010das vl\u00e1dy Ferdinanda V., ktor\u00fd de facto nebol schopn\u00fd vl\u00e1dnu\u0165. Situ\u00e1cia sa zmenila a\u017e revol\u00faciou v rokoch 1848\/1849, ktor\u00e1 viedla k odst\u00fapeniu Metternicha a ukon\u010deniu jeho re\u017eimu. Na poste kancel\u00e1ra ho vystriedal Alexander Bach, ktor\u00fd v\u0161ak v krajine nastolil e\u0161te pr\u00edsnej\u0161\u00ed re\u017eim \u2013 neoabsolutizmus <\/em>(zn\u00e1my tie\u017e ako Bachov <\/em>alebo bachovsk\u00fd absolutizmus<\/em>). Ten bol, na rozdiel od predch\u00e1dzaj\u00faceho re\u017eimu, obohaten\u00fd o prvky osvietenstva a liberalizmu, \u010do viedlo k moderniz\u00e1cii monarchie. Pomyseln\u00fa \u201estopku\u201c v\u0161ak dostali v\u0161etky n\u00e1rodn\u00e9 hnutia. To, \u010do bolo pre jedn\u00fdch trestom (pre Ma\u010farov a ich n\u00e1rodn\u00e9 hnutie), bolo pre in\u00fdch v\u00fdhrou (pre nema\u010farsk\u00e9 n\u00e1rody Uhorska), preto\u017ee aspo\u0148 po\u010das 50. rokov neboli vystaven\u00e9 ma\u010fariz\u00e1cii.<\/p>

V kontexte oboch absolutizmov sa vyv\u00edjalo slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie, ktor\u00e9 zapo\u010dalo proces formovania modern\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Predt\u00fdm, ne\u017e hnutie dospelo do skuto\u010dne reprezentat\u00edvnej podoby, sa muselo vyrovna\u0165 s n\u00e1zorov\u00fdmi rozdielmi. Spo\u010diatku ho toti\u017e tvorili dve skupiny, ktor\u00e9 bojovali za svoje predstavy o n\u00e1rodn\u00fdch a jazykov\u00fdch pr\u00e1vach. Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie sa podarilo zjednoti\u0165 \u0161t\u00farovcom v\u010faka \u010dinnosti spolku Tatr\u00edn. <\/em>\u010eal\u0161\u00edm signifikantn\u00fdm prvkom \u0161t\u00farovsk\u00e9ho hnutia bolo, \u017ee do n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia vniesli aj politick\u00e9 po\u017eiadavky. Predstavitelia slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia formulovali v priebehu 19. storo\u010dia nieko\u013eko dokumentov s po\u017eiadavkami pre slovensk\u00fd n\u00e1rod. K ich prijatiu v\u0161ak pod vplyvom spolo\u010densko-politick\u00e9ho diania nedo\u0161lo. Slov\u00e1ci si s\u00edce nevybojovali auton\u00f3mne \u00fazemie, ale v jednotliv\u00fdch obdobiach im boli priznan\u00e9 aspo\u0148 v\u00e4\u010d\u0161ie \u010di men\u0161ie jazykov\u00e9 pr\u00e1va.<\/p>

\u010cinnos\u0165 slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia sa s\u00fastredila v organizovan\u00ed a zdru\u017eovan\u00ed slovensk\u00e9ho \u013eudu do z\u00e1ujmov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed \u2013 u\u010den\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, spolkov \u010di kult\u00farnych ustanovizn\u00ed, ktor\u00fdch cie\u013eom bol pozdvihn\u00fa\u0165 vzdelanos\u0165 \u013eudu, ich n\u00e1rodn\u00e9 povedomie, a t\u00fdm dosiahnu\u0165 n\u00e1rodn\u00fa emancip\u00e1ciu Slov\u00e1kov. Z\u00e1ujmov\u00e9 organiz\u00e1cie venovali svoju pozornos\u0165 kultivovaniu slovensk\u00e9ho jazyka a kult\u00fary, vytv\u00e1raniu zbierok, vyd\u00e1vaniu kn\u00edh a tla\u010de, organizovaniu r\u00f4znych podujat\u00ed \u010di zakladaniu nede\u013en\u00fdch \u0161k\u00f4l. V 60. rokoch sa podarilo zalo\u017ei\u0165 Maticu slovensk\u00fa<\/em> a tri slovensk\u00e9 gymn\u00e1zi\u00e1, v\u010faka ktor\u00fdm mali slovensk\u00ed \u0161tudenti v\u00f4bec po prv\u00fdkr\u00e1t mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 vy\u0161\u0161ie vzdelanie v slovenskom jazyku. Uhorsk\u00e1 ma\u010fariza\u010dn\u00e1 politika v\u0161ak vn\u00edmala uveden\u00e9 aktivity slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia s nev\u00f4\u013eou, v d\u00f4sledku \u010doho bola \u010dinnos\u0165 z\u00e1ujmov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed zak\u00e1zan\u00e1. Jedin\u00fdm spolkom, ktor\u00e9mu sa podarilo toto obdobie pre\u010dka\u0165, bola \u017divena, <\/em>ku ktorej sa koncom storo\u010dia pripojili novovzniknut\u00e9 in\u0161tit\u00facie.<\/p>

Neute\u0161iv\u00e1 spolo\u010densko-politick\u00e1 situ\u00e1cia sa najm\u00e4 v 70. \u2013 80. rokoch 19. storo\u010dia prejavila exodom slovensk\u00e9ho obyvate\u013estva z Uhorska do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch a Kanady. Do prvej svetovej vojny odi\u0161lo z \u00fazemia Slovenska pribli\u017ene 600 000 Slov\u00e1kov, \u010do \u010dinilo viac ako p\u00e4tinu obyvate\u013eov. Slov\u00e1ci sa zoskupovali najm\u00e4 v Pennsylv\u00e1nii, Chicagu \u010di Clevelande, ktor\u00fd sa stal centrom slovensk\u00e9ho kult\u00farneho, spolkov\u00e9ho a politick\u00e9ho \u017eivota. V Amerike sa Slov\u00e1kom podarilo v roku 1907 zalo\u017ei\u0165 spolok \u2013 Slovensk\u00fa ligu v Amerike<\/em>, ktor\u00fd zbli\u017eoval u\u017e predt\u00fdm existuj\u00face slovensk\u00e9 organiz\u00e1cie. Jeho aktivity sa roz\u0161\u00edrili aj do slovenskej domoviny, kde dopomohli k vzniku \u010ceskoslovenska.<\/p>

Vznik \u010ceskoslovenska predstavoval vy\u00fastenie nieko\u013ekoro\u010dn\u00e9ho intenz\u00edvneho \u00fasilia zahrani\u010dn\u00e9ho a dom\u00e1ceho odboja. V roku 1918 definit\u00edvne prevl\u00e1dla koncepcia vytvorenia spolo\u010dnej demokratickej republiky opieraj\u00facej sa o ideu \u010dechoslovakizmu. Pribli\u017ene v rovnakom obdob\u00ed uznali dohodov\u00e9 mocnosti vl\u00e1du veden\u00fa Tom\u00e1\u0161om Garriguom Masarykom za reprezentantku formuj\u00faceho sa nov\u00e9ho subjektu na mape Eur\u00f3py. Vyhl\u00e1senie nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu d\u0148a 28. okt\u00f3bra 1918 pritom nezaru\u010dovalo automaticky aj jeho existenciu. \u010ceskoslovensko muselo o svoju existenciu bojova\u0165 s okolit\u00fdmi krajinami na diplomatickom i bojom poli. Z\u00e1rove\u0148 st\u00e1lo pred mnoh\u00fdmi n\u00e1ro\u010dn\u00fdmi v\u00fdzvami politick\u00e9ho, n\u00e1rodnostn\u00e9ho, soci\u00e1lneho \u010di hospod\u00e1rskeho charakteru. Celkovo v\u0161ak mo\u017eno rok 1918 pova\u017eova\u0165 za v\u00fdznamn\u00fd a pozit\u00edvny m\u00ed\u013enik slovensk\u00fdch, respekt\u00edve \u010deskoslovensk\u00fdch dej\u00edn.<\/p>

Rok 1933 mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj. Vo svete vrcholila ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza a v Nemecku sa dostali k moci nacisti. Hlavn\u00fdm cie\u013eom ich zahrani\u010dnej politiky bolo rozlo\u017ei\u0165 versaillsk\u00fd mierov\u00fd syst\u00e9m, dosiahnu\u0165 rev\u00edziu hran\u00edc a z\u00edska\u0165 dominantn\u00fd vplyv v Eur\u00f3pe. Adolf Hitler opovrhoval n\u00e1stupnick\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, medzi ktor\u00e9 patrilo i \u010ceskoslovensko. Republika s\u00edce mala uzavret\u00e9 spojeneck\u00e9 zmluvy s Franc\u00fazskom a Sovietskym zv\u00e4zom, ale ani tie nedok\u00e1zali ochr\u00e1ni\u0165 jej \u00fazemn\u00fa celistvos\u0165. Nacistick\u00e1 agresia spolu s politikou appeasementu<\/em> vy\u00fastila do \u00fazemn\u00fdch zmien, v d\u00f4sledku ktor\u00fdch pri\u0161lo \u010ceskoslovensko zhruba o 30 % svojho \u00fazemia a jednu tretinu obyvate\u013estva.<\/p>

Uveden\u00e9 negat\u00edvne ovplyvnilo vn\u00fatropolitick\u00fa situ\u00e1ciu v \u0161t\u00e1te. Na Slovensku sa pr\u00edle\u017eitosti chopila HS\u013dS, pri\u010dom iniciovala vyhl\u00e1senie auton\u00f3mie. Z\u00e1rove\u0148 postupne absorbovala alebo vyradila konkuren\u010dn\u00e9 politick\u00e9 subjekty. Pr\u00e1ve v tomto obdob\u00ed sa za\u010dali zav\u00e1dza\u0165 totalitn\u00e9 sp\u00f4soby vl\u00e1dy. V novembri 1938 sa men\u00ed \u0161t\u00e1topr\u00e1vne postavenie de iure a do ofici\u00e1lneho n\u00e1zvu sa dost\u00e1va spojovn\u00edk. Oslabenie \u010cesko-Slovenska nakoniec viedlo k jeho rozbitiu. Nacisti pritom obratne vyu\u017eili \u013eud\u00e1cky separatizmus. Po n\u00e1tlaku Berl\u00edna do\u0161lo 14. marca 1939 k vyhl\u00e1seniu Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. O dva dni nesk\u00f4r vznikol Protektor\u00e1t \u010cechy a Morava.<\/p>

V zahrani\u010d\u00ed sa u\u017e od roku 1939 formoval odboj. Na jeho \u010delo sa postupne dostal lond\u00fdnsky exil pod veden\u00edm Edvarda Bene\u0161a, ktor\u00fd spojenci nesk\u00f4r ofici\u00e1lne uznali za do\u010dasn\u00fa \u010deskoslovensk\u00fa vl\u00e1du. S v\u00fdvojom situ\u00e1cie na frontoch bolo zrejm\u00e9, \u017ee Nemecko prehr\u00e1 vojnu a v strednej Eur\u00f3pe bude treba r\u00e1ta\u0165 s mocenskou pr\u00edtomnos\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu. Z pragmatick\u00e9ho h\u013eadiska preto exilov\u00e1 vl\u00e1da uzavrela v decembri 1943 spojeneck\u00fa zmluvu s Moskvou. Pribli\u017ene v rovnakom obdob\u00ed doch\u00e1dza k spojeniu ob\u010dianskeho a komunistick\u00e9ho odboja na Slovensku. Za v\u00fdznamn\u00fa udalos\u0165 mo\u017eno pova\u017eova\u0165 vypuknutie SNP, ktor\u00e9 okrem in\u00e9ho z\u00e1sadne ovplyvnilo bud\u00face \u010desko-slovensk\u00e9 vz\u0165ahy. Definit\u00edvne padla idea \u010dechoslovakizmu. V obnovenom \u0161t\u00e1te sa mala aplikova\u0165 z\u00e1sada usporiadania vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov na princ\u00edpe \u201erovn\u00fd s rovn\u00fdm\u201c. V m\u00e1ji roku 1945 sa vojna ch\u00fdlila ku koncu. Osloboden\u00edm Prahy do\u0161lo k definit\u00edvnemu obnoveniu republiky. Nov\u00fdm garantom jej bezpe\u010dnosti sa stal Sovietsky zv\u00e4z. Za\u010dala sa predtotalitn\u00e1 f\u00e1za \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch dej\u00edn, ktor\u00e1 25. febru\u00e1ra 1948 vy\u00fastila do komunistick\u00e9ho prevratu.<\/p>

Kolekt\u00edv autorov d\u00fafa, \u017ee prekladan\u00e1 vysoko\u0161kolsk\u00e1 u\u010debnica pom\u00f4\u017ee pri vzdel\u00e1van\u00ed posluch\u00e1\u010dov roz\u0161iruj\u00faceho \u0161t\u00fadia dejepisu. Z\u00e1rove\u0148 predstavuje vhodn\u00fd eduka\u010dn\u00fd materi\u00e1l pre \u201eklasick\u00fdch\u201c \u0161tudentov hist\u00f3rie a u\u010dite\u013esk\u00fdch kombin\u00e1ci\u00ed. V\u00fdhodou je vyhotovenie v dvoch verzi\u00e1ch \u2013 v tla\u010denej i elektronickej. Pr\u00e1ve elektronick\u00e1 verzia bude \u013eahko \u0161\u00edrite\u013en\u00e1 medzi \u0161tudentmi ako aj z\u00e1ujemcami o slovensk\u00e9 dejiny. Na z\u00e1ver treba kon\u0161tatova\u0165, \u017ee u\u010debn\u00edc hist\u00f3rie je na Slovensku pomerne m\u00e1lo, preto d\u00fafame, \u017ee predkladanou pr\u00e1cou obohat\u00edme vol\u00famen spisby pou\u017e\u00edvanej pre potreby vzdel\u00e1vania posluch\u00e1\u010dov vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l.\u00a0<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Z\u00e1ver Za hlavn\u00fdch predstavite\u013eov osvietensk\u00e9ho absolutizmu s\u00fa v r\u00e1mci stredoeur\u00f3pskeho priestoru v obdob\u00ed 18. storo\u010dia pova\u017eovan\u00ed habsbursk\u00ed panovn\u00edci: M\u00e1ria Ter\u00e9zia, Jozef II. a Leopold II. N\u00e1stup M\u00e1rie Ter\u00e9zie bol historick\u00fdm m\u00ed\u013enikom, ke\u010f\u017ee dedi\u010dom habsbursk\u00fdch kraj\u00edn sa stala \u017eena. Takmer polovicu svojho vlad\u00e1rskeho obdobia s\u00edce str\u00e1vila vo vojn\u00e1ch, av\u0161ak […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2084","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2084","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2084"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2084\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2682,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2084\/revisions\/2682"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2084"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}