{"id":2112,"date":"2023-03-01T14:26:10","date_gmt":"2023-03-01T13:26:10","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2112"},"modified":"2023-05-05T13:50:11","modified_gmt":"2023-05-05T11:50:11","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-1-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-1-2\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-1-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vojna o rak\u00faske dedi\u010dstvo<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Karol VI. zomrel 21. okt\u00f3bra 1740. S\u00a0n\u00edm vymrel habsbursk\u00fd rod po me\u010di. Pod\u013ea znenia Pragmatickej sankcie<\/em> mala na tr\u00f3n nast\u00fapi\u0165 M\u00e1ria Ter\u00e9zia. Na t\u00fato situ\u00e1ciu v\u0161ak nebola dostato\u010dne pripraven\u00e1. Ch\u00fdbali jej vlad\u00e1rske sk\u00fasenosti, financie a\u00a0arm\u00e1da. Skepsa bola roz\u0161\u00edren\u00e1 aj u\u00a0jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti. Vtedaj\u0161\u00ed guvern\u00e9r Rak\u00faskeho Nizozemska, gr\u00f3f Friedrich August von Harrach-Rohrau, dokonca d\u00fafal, \u017ee zomrie sk\u00f4r ne\u017e zanikne habsbursk\u00e1 r\u00ed\u0161a. Niektor\u00e9 z\u00a0mocnost\u00ed odmietli re\u0161pektova\u0165 n\u00e1stup panovn\u00ed\u010dky na tr\u00f3n a\u00a0vzn\u00e1\u0161ali vlastn\u00e9 n\u00e1roky na \u010dasti rak\u00faskeho dedi\u010dstva. Ako prv\u00fd predlo\u017eil svoje po\u017eiadavky bavorsk\u00fd vojvoda Karol Albrecht. Bavorsko toti\u017e Pragmatick\u00fa sankciu<\/em> neuzn\u00e1valo a\u00a0jeho panovn\u00edk s\u00e1m uplat\u0148oval n\u00e1rok na habsbursk\u00e9 dedi\u010dstvo. Odvol\u00e1val sa pritom okrem in\u00e9ho na takmer 200 rokov star\u00fd testament Ferdinanda I. Habsbursk\u00e9ho (1556 \u2013 1564), ktor\u00fd vznikol v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0uzavret\u00edm man\u017eelstva medzi jeho dc\u00e9rou Annou a\u00a0vojvodom Albrechtom V. Bavorsk\u00fdm. Pod\u013ea bavorskej strany bolo t\u00fdmto testamentom Wittelsbachovcom zaru\u010den\u00e9 n\u00e1stupn\u00edctvo po vymret\u00ed habsbursk\u00e9ho rodu po me\u010di. Tento argument v\u0161ak bol vyvr\u00e1ten\u00fd. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee Ferdinandov testament nehovor\u00ed o\u00a0vymret\u00ed mu\u017esk\u00fdch, ale o\u00a0vymret\u00ed man\u017eelsk\u00fdch potomkov. Okrem Bavorska predostrel svoje po\u017eiadavky aj prusk\u00fd kr\u00e1\u013e Fridrich II. Ve\u013ek\u00fd (1740 \u2013 1786), ktor\u00fd vtedy disponoval najsilnej\u0161ou arm\u00e1dou na eur\u00f3pskom kontinente. V\u00a0novembri 1740 doru\u010dil M\u00e1ri\u00ed Ter\u00e9zi\u00ed kuri\u00e9r posolstvo. V\u00a0\u0148om Fridrich II. pon\u00fakal, \u017ee Prusko bude garantom jej dedi\u010dsk\u00fdch n\u00e1rokov a\u00a0d\u00e1 pri cis\u00e1rskej vo\u013ebe svoj hlas jej man\u017eelovi Franti\u0161kovi \u0160tefanovi. Okrem toho by monarchii zaplatil 2\u00a0000 000 zlat\u00fdch. Za toto v\u0161etko po\u017eadoval \u00fapln\u00e9 a\u00a0neobmedzen\u00e9 odst\u00fapenie cel\u00e9ho, na t\u00fa dobu ekonomicky vyspel\u00e9ho Sliezska. Ke\u010f\u017ee jeho po\u017eiadavky boli odmietnut\u00e9, u\u017e v\u00a0decembri 1740 vst\u00fapil so svojou arm\u00e1dou do Sliezska a\u00a0v\u00a0priebehu p\u00e1r mesiacov ho takmer cel\u00e9 obsadil. M\u00e1ria Ter\u00e9zia sa napokon rozhodla vojensky zakro\u010di\u0165. Av\u0161ak jej vojsko pod veden\u00edm mar\u0161ala Wilhelma Reinharda von Neipperga Prusi 10. apr\u00edla 1741 v\u00a0bitke pri Molviciach (Mollwitz) porazili. Za\u010dala sa tak tzv. Prv\u00e1 sliezska vojna<\/em> (1740 \u2013 1742). D\u00f4le\u017eitej\u0161ie v\u0161ak bolo, \u017ee ostatn\u00e9 eur\u00f3pske mocnosti sa presved\u010dili o\u00a0slabosti rak\u00faskej arm\u00e1dy. Fridrich op\u00e4\u0165 obnovil ponuku, \u017ee bude chr\u00e1ni\u0165 habsbursk\u00e9 dedi\u010dstvo, ak si bude m\u00f4c\u0165 ponecha\u0165 Sliezsko. To v\u0161ak M\u00e1ria Ter\u00e9zia odmietla a po\u017eiadala o\u00a0pomoc Anglicko a\u00a0Nizozemsko, ako ru\u010dite\u013eov Pragmatickej sankcie<\/em>. Obe krajiny v\u0161ak pris\u013e\u00fabili pomoc len v\u00a0tom pr\u00edpade, ak sa jej podar\u00ed neutralizova\u0165 prusk\u00fa arm\u00e1du uzavret\u00edm pr\u00edmeria. Vojna sa toti\u017e r\u00fdchlo za\u010dala roz\u0161irova\u0165, ke\u010f so svojimi n\u00e1rokmi na habsbursk\u00e9 \u00fazemia vyst\u00fapilo Bavorsko, Sasko, Franc\u00fazsko aj \u0160panielsko. Niektor\u00ed ministri a\u00a0jej man\u017eel jej v\u00a0kritick\u00fdch momentoch radili, aby prijala Fridrichovu ponuku. V\u00a0opa\u010dnom pr\u00edpade toti\u017e hrozilo nasledovn\u00e9: Bavorsko si prisvoj\u00ed \u010cechy, Horn\u00e9 Rak\u00fasko a\u00a0Tirolsko, sask\u00fd kurfirst z\u00edska Moravu, Franc\u00fazsko obsad\u00ed Luxembursko a\u00a0Rak\u00faske Nizozemsko, \u0161panielsky kr\u00e1\u013e si prisvoj\u00ed Lombardsko, Parmu a\u00a0Tosk\u00e1nsko, Prusko z\u00edska u\u017e obsaden\u00e9 Sliezsko a\u00a0taktie\u017e Kladsko. M\u00e1ri\u00ed Ter\u00e9zi\u00ed by tak ostalo len Doln\u00e9 Rak\u00fasko a\u00a0Uhorsko. Vojna sa pre M\u00e1riu Ter\u00e9ziu vyv\u00edjala nepriaznivo. Postup franc\u00fazskych, bavorsk\u00fdch a\u00a0prusk\u00fdch jednotiek zmen\u0161oval \u013eudsk\u00e9 a\u00a0materi\u00e1lne zdroje habsburskej monarchie nato\u013eko, \u017ee sa v\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch mesiacov obmedzovali u\u017e len na niektor\u00e9 alpsk\u00e9 krajiny a\u00a0Uhorsko.<\/p>

Panovn\u00ed\u010dka svoju pozornos\u0165 v\u00a0danej chv\u00edli zamerala na Uhorsko, ktor\u00e9 malo s\u00a0Habsburgovcami historicky zlo\u017eit\u00e9 vz\u0165ahy. V\u00a0okruhu poradcov M\u00e1rie Ter\u00e9zie prevl\u00e1dala ned\u00f4vera. Pre mnoh\u00fdch bolo zlo\u017eit\u00e9 pochopi\u0165, ako by pomoc mohla pr\u00eds\u0165 z\u00a0Uhorska, ktor\u00e9 dovtedy sp\u00f4sobovalo monarchii mnoho probl\u00e9mov. T\u00e1to zaujatos\u0165 odr\u00e1dzala viedensk\u00fdch strat\u00e9gov r\u00e1ta\u0165 s\u00a0uhorsk\u00fdm vojskom napriek tomu, \u017ee jeho pomoc bola v\u00a0danej chv\u00edli potrebn\u00e1. M\u00e1ria Ter\u00e9zia prik\u00e1zala zvola\u0165 uhorsk\u00fd snem, ktor\u00fd sa zi\u0161iel 18. m\u00e1ja 1741 v\u00a0Bratislave. O\u010dak\u00e1vala od neho nielen svoju korunov\u00e1ciu, ale aj vojensk\u00fa a\u00a0finan\u010dn\u00fa podporu. D\u00f4le\u017eit\u00fdm gestom bola abdik\u00e1cia jej man\u017eela Franti\u0161ka \u0160tefana z\u00a0postu uhorsk\u00e9ho miestodr\u017eite\u013ea, ke\u010f\u017ee uhorsk\u00ed \u0161\u013eachtici ho pova\u017eovali za cudzinca. Za palat\u00edna bol zvolen\u00fd gr\u00f3f J\u00e1n P\u00e1lffy, ktor\u00e9ho re\u0161pektovali uhorsk\u00e9 stavy a\u00a0taktie\u017e vl\u00e1dnuca dynastia. Po\u010das pribli\u017ene mesa\u010dn\u00e9ho rokovania musela M\u00e1ria Ter\u00e9zia s\u013e\u00fabi\u0165 nezdanite\u013enos\u0165 p\u00f4dy, zjednotenie Uhorska a\u00a0zast\u00fapenie Uhrov v\u00a0centr\u00e1lnych dvorsk\u00fdch \u00faradoch. D\u0148a 25. j\u00fana 1741 bola v\u00a0bratislavskom D\u00f3me sv\u00e4t\u00e9ho Martina korunovan\u00e1 za uhorsk\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa.<\/p>

V\u00a0lete 1741 sa vojensk\u00e1 situ\u00e1cia v\u00a0monarchii prudko zhor\u0161ovala. Koncom roka 1741 boli pod kontrolou nepriate\u013esk\u00fdch vojsk Horn\u00e9 Rak\u00fasko, Sliezsko, \u010das\u0165 Moravy a\u00a0\u010cechy a\u00a0vytvorilo sa nebezpe\u010denstvo priameho ohrozenia Viedne. Karol Albrecht sa dokonca po\u010diatkom decembra nechal v\u00a0Prahe korunova\u0165 za \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Za tohto stavu sa M\u00e1ria Ter\u00e9zia rozhodla uhorsk\u00e9 stavy po\u017eiada\u0165 o\u00a0vojensk\u00fa pomoc. Miestom septembrov\u00fdch rokovan\u00ed sa stal Bratislavsk\u00fd hrad. Pod\u013ea legendy sa obliekla do tradi\u010dn\u00e9ho uhorsk\u00e9ho kroja a dr\u017eiac v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed svojho trojmesa\u010dn\u00e9ho syna Jozefa (nesk\u00f4r vl\u00e1dol ako Jozef II. 1780 \u2013 1790), predniesla emot\u00edvnu re\u010d. T\u00e1 mala na hlavn\u00fdch predstavite\u013eov stavov zap\u00f4sobi\u0165 a\u017e nato\u013eko, \u017ee vytiahli svoje \u0161able a\u00a0s\u013e\u00fabili ochotu padn\u00fa\u0165 v\u00a0boji za svoju kr\u00e1\u013eovn\u00fa. Z\u00e1klady tohto pr\u00edbehu pravdepodobne polo\u017eil franc\u00fazsky osvietensk\u00fd filozof a\u00a0historik Charles-Louis Montesquieu, ktor\u00fd o\u00a0vtedaj\u0161om po\u010d\u00ednan\u00ed uhorskej \u0161\u013eachty nap\u00edsal: \u201eLen v\u00a0nej planul \u017eivot ako u\u0161\u013eachtil\u00fd hnev, zabudla na v\u0161etko v\u00a0mene boja a\u00a0pova\u017eovala za \u010des\u0165, \u017ee odpustila svoj\u00edm utla\u010dovate\u013eom a\u00a0i\u0161la kv\u00f4li nim na smr\u0165<\/em>.\u201c<\/em><\/p>

E\u0161te po\u010das konania snemu bola zvolan\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 insurekcia. Pozost\u00e1vala zo \u0161\u013eachtick\u00fdch os\u00f4b, n\u00e1hradn\u00edkov a\u00a0stoli\u010dn\u00fdch oddielov. Okrem toho vznikali aj r\u00f4zne nepravideln\u00e9 oddiely. Z\u00a0po\u017eadovan\u00fdch 100\u00a0000 vojakov sa do vojny o\u00a0rak\u00faske dedi\u010dstvo zapojilo pribli\u017ene 60\u00a0000 vojakov poch\u00e1dzaj\u00facich z\u00a0r\u00f4znych \u010dast\u00ed Uhorska. Dobr\u00e9 renom\u00e9 si z\u00edskalo najm\u00e4 uhorsk\u00e9 jazdectvo, ktor\u00e9ho bojov\u00e9 schopnosti ocenil samotn\u00fd prusk\u00fd kr\u00e1\u013e. Realitou v\u0161ak ost\u00e1va, \u017ee vojensk\u00fa podporu musela M\u00e1ria Ter\u00e9zia dosiahnu\u0165 prostredn\u00edctvom r\u00f4znych kompromisov, ak\u00fdmi boli napr\u00edklad: potvrdenie osobitn\u00e9ho postavenia Uhorska v\u00a0r\u00e1mci monarchie, pr\u00eds\u013eub obsadzova\u0165 svetsk\u00e9 a\u00a0cirkevn\u00e9 \u00farady len dom\u00e1cimi osobami, prinavr\u00e1tenie nez\u00e1vislosti uhorskej kr\u00e1\u013eovskej kancel\u00e1ri\u00ed, podriadenie v\u0161etk\u00fdch ban\u00ed, ciel a\u00a0komorov\u00fdch majetkov len uhorskej komore. Odmietnut\u00e9 v\u0161ak bolo vytvorenie uhorskej rady funguj\u00facej ako Tajn\u00e1 rada, \u010d\u00edm by sa jednoducho umo\u017enil vznik \u00fanie Uhorska so zvy\u0161kom monarchie. Rovnako ne\u00faspe\u0161n\u00e1 bola aj po\u017eiadavka pripoji\u0165 Sedmohradsko a\u00a0Slav\u00f3niu k\u00a0Uhorsku. To, \u017ee Uhorsko ostalo v\u00a0kritick\u00fdch \u010dasoch napokon vern\u00e9 monarchii je nutn\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 taktie\u017e v\u00a0\u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislostiach. Ak by sa krajina osamostatnila, musela by vies\u0165 \u010fal\u0161iu potenci\u00e1lnu vojnu s\u00a0Osmanskou r\u00ed\u0161ou bez cudzej pomoci. Okrem toho si boli uhorsk\u00e9 stavy vedom\u00e9, \u017ee ak by Habsburgovcov nahradil bavorsk\u00fd kurfirst Karol Albrecht (pod\u013ea nov\u00fdch pl\u00e1nov protirak\u00faskej koal\u00edcie), tak by mohol vl\u00e1dnu\u0165 absolutisticky a bez ak\u00fdchko\u013evek kompromisov.<\/p>

Situ\u00e1cia na bojisk\u00e1ch sa za\u010dala \u010doskoro meni\u0165. E\u0161te v\u00a0okt\u00f3bri 1741 uzatvorila M\u00e1ria Ter\u00e9zia s\u00a0Pruskom pr\u00edmerie, za \u010do obdr\u017eala od Ve\u013ekej Brit\u00e1nie finan\u010dn\u00e9 prostriedky a\u00a012\u00a0000 vojensk\u00fd zbor. Za\u010diatkom roka 1742 sa rak\u00faskemu po\u013en\u00e9mu mar\u0161alovi Ludwigovi Andreasovi von Khevenh\u00fcller podarilo vytla\u010di\u0165 z\u00a0Horn\u00e9ho Rak\u00faska franc\u00fazske a\u00a0bavorsk\u00e9 vojsk\u00e1. Vo febru\u00e1ri potom jeho oddiely vpadli do Bavorska a\u00a0obsadili Mn\u00edchov. R\u00ed\u0161ske stavy aj napriek t\u00fdmto okolnostiam pod\u013eahli tlaku Pruska a\u00a0za nemeck\u00e9ho cis\u00e1ra zvolili Karola Albrechta (vl\u00e1dol ako Karol VII. v\u00a0rokoch 1742 \u2013 1745). Postupne sa podarilo habsbursk\u00fdm vojsk\u00e1m vytla\u010di\u0165 z\u00a0\u010ciech franc\u00fazske a\u00a0bavorsk\u00e9 vojsk\u00e1. To v\u0161ak znepokojilo Prusov, ktor\u00ed sa ob\u00e1vali rast\u00facej sily habsburskej arm\u00e1dy. Aby si poistili zabrat\u00e9 Sliezsko, poru\u0161ili pr\u00edmerie a\u00a0v\u00a0spolupr\u00e1ci so Sasmi vydrancovali Moravu. N\u00e1sledne sa vydali proti arm\u00e1de vedenej Karolom Lotrinsk\u00fdm (\u0161vagor M\u00e1rie Ter\u00e9zie), ktor\u00fa porazili 17. m\u00e1ja v\u00a0bitke pri Chotusiciach. Av\u0161ak aj Prusko utrpelo straty. V\u00a0j\u00fali 1742 preto vyst\u00fapilo z\u00a0protihabsburskej koal\u00edcie a\u00a0uzavrelo mier, ku ktor\u00e9mu sa \u010doskoro pripojilo aj Sasko. M\u00e1ria Ter\u00e9zia sa musela v\u00a0prospech Pruska vzda\u0165 Sliezska a\u00a0Kladska. Ponechala si v\u0161ak vojvodstvo T\u011b\u0161\u00ednske a\u00a0Opavsk\u00e9 a\u00a0taktie\u017e panstvo Jind\u0159ichov. Bola tak ukon\u010den\u00e1 Prv\u00e1 sliezska vojna<\/em>, no o\u00a0rak\u00faske dedi\u010dstvo sa bojovalo aj na\u010falej v\u00a0Por\u00fdn\u00ed, Nizozemsku a\u00a0Taliansku. Habsbursk\u00fdm vojsk\u00e1m sa podarilo v\u00a0boji proti Franc\u00fazom doby\u0165 sp\u00e4\u0165 Prahu a\u00a0v\u00a0m\u00e1ji 1743 bola M\u00e1ria Ter\u00e9zia vo Sv\u00e4tov\u00edtskej katedr\u00e1le korunovan\u00e1 za \u010desk\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa.<\/p>

T\u00e1to situ\u00e1cia znepokojila prusk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, ktor\u00fd sa ob\u00e1val straty Sliezska a\u00a0uzavrel spojenectvo s Franc\u00fazskom. V\u00a0auguste 1744 sa rozhodol postupova\u0165 do \u010ciech. Cestou obsadil Sasko a\u00a0v\u00a0septembri po \u0165a\u017ekom delostreleckom ostre\u013eovan\u00ed dobyl Prahu. Odtia\u013e chcel pokra\u010dova\u0165 na Viede\u0148, av\u0161ak uhorsk\u00e9 vojsk\u00e1 mieriace cez Moravu do Sliezska ho prin\u00fatili k\u00a0n\u00e1vratu. V\u00a0janu\u00e1ri 1745 n\u00e1hle zomrel cis\u00e1r Karol VII. Jeho n\u00e1stupca v\u00a0hodnosti bavorsk\u00e9ho kurfirsta, Maximili\u00e1n III. Jozef sa s\u00a0Habsburgovcami dohodol. Uznal Pragmatick\u00fa sankciu<\/em>, zriekol sa v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rokov na habsbursk\u00e9 dedi\u010dstvo a\u00a0zaviazal sa da\u0165 pri vo\u013ebe cis\u00e1ra svoj hlas Franti\u0161kovi \u0160tefanovi. Jeho cis\u00e1rska korunov\u00e1cia sa uskuto\u010dnila 4. okt\u00f3bra 1745 vo Frankfurte nad Mohanom. M\u00e1ria Ter\u00e9zia v\u0161ak nemohla po\u010d\u00edta\u0165 s\u00a0t\u00fdm, \u017ee by ju kurfirsti zvolili za cis\u00e1rovn\u00fa, preto\u017ee to nebolo v\u00a0s\u00falade s\u00a0tzv. s\u00e1lskym z\u00e1konn\u00edkom<\/em>, pod\u013ea ktor\u00e9ho mohli v\u00a0r\u00ed\u0161i vl\u00e1dnu\u0165 len mu\u017esk\u00ed jedinci. Po nieko\u013ek\u00fdch bitk\u00e1ch bola z\u00e1rove\u0148 decembrov\u00fdm Dr\u00e1\u017e\u010fansk\u00fdm mierom ukon\u010den\u00e1 Druh\u00e1 sliezska vojna <\/em>(1744 \u2013 1745), v\u00a0ktorom sa M\u00e1ria Ter\u00e9zia definit\u00edvne zriekla Sliezska. Naopak prusk\u00fd kr\u00e1\u013e Fridrich II. pris\u013e\u00fabil, \u017ee uzn\u00e1 jej man\u017eela za cis\u00e1ra. O\u00a0tri roky nesk\u00f4r (t. j. v\u00a0roku 1748) bola podp\u00edsan\u00e1 taktie\u017e mierov\u00e1 zmluva v\u00a0Aachene, ktor\u00e1 potvrdzovala Dr\u00e1\u017e\u010fansk\u00fd mier a\u00a0znamenala koniec vojny o\u00a0rak\u00faske dedi\u010dstvo. Habsbursk\u00e1 monarchia \u0148ou stratila v\u00a0prospech \u0160panielska parmsk\u00e9, piacenzsk\u00e9 a\u00a0guastallsk\u00e9 vojvodstv\u00e1, nach\u00e1dzaj\u00face sa na Apeninskom polostrove. Okrem toho bolo potvrden\u00e1 strata Sliezska v\u00a0prospech Pruska, Franc\u00fazsko vr\u00e1tilo habsburskej monarchii Rak\u00faske Nizozemsko a\u00a0medzin\u00e1rodne bola uznan\u00e1 Pragmatick\u00e1 sankcia<\/em>. Napriek niektor\u00fdm \u00fazemn\u00fdm strat\u00e1m sa tak M\u00e1ri\u00ed Ter\u00e9zi\u00ed podarilo uh\u00e1ji\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu zo svojho dedi\u010dstva.<\/p>

Takmer polovica 40-ro\u010dnej vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie bola vyplnen\u00e1 vojnami. So stratou hospod\u00e1rsky rozvinut\u00e9ho Sliezska sa nemienila zmieri\u0165 a\u00a0v\u00a0roku 1756 vypukla Tretia sliezska vojna<\/em> (1756 \u2013 1763). V\u00a0historiografii je zn\u00e1ma aj ako Sedemro\u010dn\u00e1 vojna<\/em>. Jej v\u00fdsledkom bolo viac menej obnovenie statusu quo z\u00a0roku 1756, ke\u010f\u017ee Sliezsko ostalo aj na\u010falej s\u00fa\u010das\u0165ou Pruska. Rivalita medzi prusk\u00fdm kr\u00e1\u013eom a\u00a0habsburskou panovn\u00ed\u010dkou pokra\u010dovala aj vo vojne o\u00a0tzv. Bavorsk\u00e9 dedi\u010dstvo<\/em> (1778 \u2013 1779), ktor\u00e1 je v\u00a0nemecky hovoriacom prostred\u00ed naz\u00fdvan\u00e1 aj ako zemiakov\u00e1 (Kartoffelkrieg)<\/em> \u010di slivkov\u00fd povyk (Zwetschkenrummel)<\/em>. Tento konflikt v\u0161ak nemal jasn\u00e9ho v\u00ed\u0165aza. St\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00ed strach z\u00a0rizika ve\u013ek\u00fdch bitiek viedol k\u00a0zd\u013ahav\u00e9mu taktick\u00e9mu man\u00e9vrovaniu, ktor\u00e9 neviedlo k\u00a0rozhoduj\u00facim v\u00fdsledkom a\u00a0kon\u010dilo obojstrann\u00fdm vy\u010derpan\u00edm oboch bojuj\u00facich str\u00e1n.<\/p>

Por\u00e1\u017eky vo vojn\u00e1ch o\u00a0Sliezsko boli do istej miery kompenzovan\u00e9 pomerne akt\u00edvnou zahrani\u010dnou politikou, ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou sa stali aj potomkovia M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Svoje deti sa panovn\u00ed\u010dka rozhodla spoji\u0165 s\u00a0v\u00fdznamn\u00fdmi eur\u00f3pskymi panovn\u00edckymi dynastiami. Ak tieto sob\u00e1\u0161e nemali priamo garantova\u0165 spojenectvo, tak aspo\u0148 mali zaru\u010dova\u0165 neutralitu d\u00f4le\u017eit\u00fdch eur\u00f3pskych monarchi\u00ed. M\u00e1ria Ter\u00e9zia sa tak mohla zamera\u0165 na konsolidovanie pomerov v\u00a0dedi\u010dn\u00fdch krajin\u00e1ch a\u00a0na presadenie reforiem, ktor\u00e9 by upevnili jej centr\u00e1lnu moc a\u00a0z\u00e1rove\u0148 schopnos\u0165 odola\u0165 potenci\u00e1lnym hrozb\u00e1m v\u00a0bud\u00facnosti. Pr\u00edkladom v\u00fdznamn\u00e9ho \u00faspechu medzin\u00e1rodnej politiky M\u00e1rie Ter\u00e9zie bolo najm\u00e4 uzatvorenie spojenectva s\u00a0Franc\u00fazskom v\u00a0rokoch 1755 \u2013 1756, o\u00a0ktor\u00e9 sa do zna\u010dnej miery zasl\u00fa\u017eil rak\u00fasko-\u010desk\u00fd diplomat Wenzel Anton von Kaunitz Rietberg. Toto spojenectvo navy\u0161e potvrdzoval sob\u00e1\u0161 najmlad\u0161ej dc\u00e9ry M\u00e1rie Ter\u00e9zie, M\u00e1rie Ant\u00f3nie (M\u00e1ria Antoinetta) s\u00a0franc\u00fazskym n\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu \u013dudov\u00edtom (vl\u00e1dol ako \u013dudov\u00edt XVI. v\u00a0rokoch 1774 \u2013 1792) v\u00a0roku 1770.<\/p>

Z\u00a0poh\u013eadu uhorsk\u00fdch a\u00a0slovensk\u00fdch dej\u00edn je napr\u00edklad d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee sa habsbursk\u00e1 monarchia podie\u013eala v\u00a0roku 1772 spolu s\u00a0Ruskom a\u00a0Pruskom na tzv. prvom delen\u00ed Po\u013eska. M\u00e1ri\u00ed Ter\u00e9zi\u00ed sa podarilo z\u00edska\u0165 13 spi\u0161sk\u00fdch miest, ktor\u00e9 dal Po\u013esk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovstvu do z\u00e1lohy v\u00a0roku 1412 r\u00edmsko-nemeck\u00fd cis\u00e1r \u017digmund Luxembursk\u00fd (1433 \u2013 1437). Mest\u00e1m, ktor\u00e9 sa op\u00e4\u0165 stali s\u00fa\u010das\u0165ou Uhorska, nesk\u00f4r potvrdila p\u00f4vodn\u00e9 privil\u00e9gi\u00e1 a\u00a0pripojila k\u00a0nim aj Star\u00fa \u013dubov\u0148u, Podol\u00ednec a\u00a0Hniezdne. Vznikol tak samospr\u00e1vny celok zn\u00e1my ako Provincia \u0161estn\u00e1stich spi\u0161sk\u00fdch miest<\/em>. Okrem spi\u0161sk\u00fdch miest z\u00edskala aj Hali\u010d (bez Krakova). Nemor\u00e1lnos\u0165 pri delen\u00ed Po\u013eska si mala uvedomova\u0165 samotn\u00e1 M\u00e1ria Ter\u00e9zia. Traduje sa, \u017ee ju to dokonca dohnalo k\u00a0slz\u00e1m. Fridrich II. o\u00a0tom vyhl\u00e1sil nasledovn\u00e9: \u201ePlakala, ke\u010f brala a\u00a0\u010d\u00edm viac plakala, t\u00fdm viac brala.\u201c<\/em> Z\u00a0delenia po\u013esk\u00e9ho \u00fazemia skuto\u010dne habsbursk\u00e1 panovn\u00ed\u010dka vy\u0165a\u017eila viac ne\u017e prusk\u00fd kr\u00e1\u013e alebo rusk\u00e1 c\u00e1rovn\u00e1 Katar\u00edna II. Ve\u013ek\u00e1 (1762 \u2013 1796). K\u00a0svojim d\u0155\u017eav\u00e1m pridala viac ne\u017e 2\u00a0000 000 obyvate\u013eov a\u00a0\u00fazemie s\u00a0rozlohou 83\u00a0000 km\u00b2.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Vojna o rak\u00faske dedi\u010dstvo Karol VI. zomrel 21. okt\u00f3bra 1740. S\u00a0n\u00edm vymrel habsbursk\u00fd rod po me\u010di. Pod\u013ea znenia Pragmatickej sankcie mala na tr\u00f3n nast\u00fapi\u0165 M\u00e1ria Ter\u00e9zia. Na t\u00fato situ\u00e1ciu v\u0161ak nebola dostato\u010dne pripraven\u00e1. Ch\u00fdbali jej vlad\u00e1rske sk\u00fasenosti, financie a\u00a0arm\u00e1da. Skepsa bola roz\u0161\u00edren\u00e1 aj u\u00a0jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti. Vtedaj\u0161\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2112","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2112","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2112"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2112\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7234,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2112\/revisions\/7234"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2112"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}