{"id":2133,"date":"2023-03-01T14:39:13","date_gmt":"2023-03-01T13:39:13","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2133"},"modified":"2023-05-09T19:45:24","modified_gmt":"2023-05-09T17:45:24","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-1-4","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-1-4\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-1-4"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie terezi\u00e1nske reformy <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Reformn\u00e1 \u010dinnos\u0165 M\u00e1rie Ter\u00e9zie sa naplno prejavila po skon\u010den\u00ed vojen o rak\u00faske dedi\u010dstvo. Najprv sa zamerala na preh\u013eadnos\u0165 a skvalitnenie pr\u00e1ce \u0161t\u00e1tneho apar\u00e1tu tak, aby zodpovedal po\u017eiadavk\u00e1m vtedaj\u0161ej doby. Za organiz\u00e1ciu mnoh\u00fdch reforiem niesol zodpovednos\u0165 panovn\u00ed\u010dkin okruh radcov. Prim\u00e1rna z\u00e1sluha M\u00e1rie Ter\u00e9zie tkvela predov\u0161etk\u00fdm v tom, \u017ee im nebr\u00e1nila v aplik\u00e1ci\u00ed osvietensk\u00fdch my\u0161lienok a z poz\u00edcie svojej absolutistickej moci obhajovala prijat\u00e9 reformy. K najzn\u00e1mej\u0161\u00edm radcom patrili: Gerhard van Swieten, Wenzel Anton von Kaunitz Rietberg, Friedrich Wilhelm von Haugwitz, Franz Anton Raab, Egid Valentin Felix Bori\u00e9, Johann Ignaz von Felbiger \u010di Adam Franti\u0161ek Koll\u00e1r. Do zna\u010dnej miery mal na M\u00e1riu Ter\u00e9ziu vplyv aj v historiografii \u010dasto prehliadan\u00fd gr\u00f3f portugalsk\u00e9ho p\u00f4vodu Emerich Silva Tarouca. Panovn\u00ed\u010dka o \u0148om hovorila: \u201eM\u00f4j d\u00f4vern\u00fd priate\u013e a mimoriadny minister (mon ami intime et ministre particulier).\u201c<\/em><\/p>\n

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie reformy sa t\u00fdkali arm\u00e1dy a \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy. Tvorcom spr\u00e1vnych reforiem sa stal gr\u00f3f Haugwitz. Bola unifikovan\u00e1 \u0161t\u00e1tna spr\u00e1va v dedi\u010dn\u00fdch krajin\u00e1ch na \u00fakor stavov a reformy zasiahli aj do spr\u00e1vy miest a obc\u00ed. Funkcie v r\u00e1mci verejnej spr\u00e1vy boli a\u017e do za\u010diatku panovania M\u00e1rie Ter\u00e9zie ude\u013eovan\u00e9 len bohat\u00fdm \u0161\u013eachticom. V r\u00e1mci reformn\u00fdch z\u00e1sahov sa v\u0161ak \u00faradn\u00edkmi mohli sta\u0165 aj nemajetn\u00ed \u0161\u013eachtici \u010di dokonca osoby bez \u0161\u013eachtick\u00e9ho titulu. Funkcia \u00faradn\u00edka sa tak u\u017e nevz\u0165ahovala len na p\u00f4vod, ale aj na vzdelanostn\u00fa \u00farove\u0148. S cie\u013eom zv\u00fd\u0161i\u0165 v\u00fdkonnos\u0165 verejnej spr\u00e1vy boli vytvoren\u00e9 tzv. dikast\u00e9ri\u00e1 (Dikasterien<\/em>). Tie sa delili na centr\u00e1lne (p\u00f4sobnos\u0165 na celom \u00fazem\u00ed monarchie) a krajinsk\u00e9 (p\u00f4sobnos\u0165 len na ur\u010dit\u00fdch \u00fazemiach monarchie). Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 uvies\u0165, \u017ee spr\u00e1vne reformy sa t\u00fdkali takmer v\u00fdlu\u010dne kraj\u00edn, ktor\u00e9 boli pova\u017eovan\u00e9 za jadro habsburskej r\u00ed\u0161e (rak\u00faske arcivojvodstv\u00e1, \u010desk\u00e9 krajiny). V t\u00fdchto krajin\u00e1ch sa toti\u017e podarilo zmen\u0161i\u0165 vplyv zastupite\u013esk\u00fdch org\u00e1nov \u0161\u013eachty (snemov). V \u010cech\u00e1ch a Rak\u00fasku sa napr\u00edklad za\u010dala u\u017e v roku 1748 realizova\u0165 ve\u013ek\u00e1 da\u0148ov\u00e1 reforma. Jej priebeh mal na starosti Haugwitz. Na jeho n\u00e1vrh sa zl\u00fa\u010dili kompetencie kancel\u00e1rie a komory a vznikol tak najvy\u0161\u0161\u00ed spr\u00e1vny \u00farad, kde mal hlavn\u00fa v\u00fdkonn\u00fa funkciu: Riadite\u013estvo pre administrat\u00edvne a finan\u010dn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti (Directiorium in publicis et cameralibus)<\/em>. Direkt\u00f3rium svojou p\u00f4sobnos\u0165ou nahradzovalo \u010desk\u00fa a rak\u00fasku dvorsk\u00fa kancel\u00e1riu. I\u0161lo tak o prv\u00fd pokus spojenej spr\u00e1vy \u010desk\u00fdch a rak\u00faskych kraj\u00edn. Tento \u00farad zanikol v roku 1761, kedy bol nahraden\u00fd \u010ceskou a rak\u00faskou spojenou dvorskou kancel\u00e1riou<\/em>. Okrem toho bol v roku 1749 zriaden\u00fd Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fadny dvor (Oberste Justizstelle)<\/em> vytvoren\u00fd pod\u013ea prusk\u00e9ho vzoru.<\/p>\n

Organiz\u00e1cia arm\u00e1dy bola v habsburskej monarchii po n\u00e1stupe M\u00e1rie Ter\u00e9zie \u0165a\u017ekop\u00e1dna. Gr\u00f3f Haugwitz preto navrhoval vytvori\u0165 st\u00e1lu arm\u00e1du v po\u010dte 108 000 vojakov a vy\u010dleni\u0165 na jej udr\u017eiavanie 14 000 000 zlat\u00fdch, teda asi tretinu \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu. T\u00e1to suma mala by\u0165 rovnomerne rozdelen\u00e1 medzi jednotliv\u00fdmi krajinami monarchie a krajinsk\u00e9 snemy ju u\u017e nemali schva\u013eova\u0165 ka\u017ed\u00fd rok, ale len raz za desa\u0165 rokov. Ke\u010f bolo zaisten\u00e9 financovanie arm\u00e1dy, prist\u00fapila M\u00e1ria Ter\u00e9zia k posilneniu jej bojaschopnosti. V\u00fdcvikov\u00e9 predpisy boli zjednoten\u00e9 pod\u013ea rak\u00faskeho po\u013en\u00e9ho mar\u0161ala Leopolda Josepha von Dauna. Ka\u017edoro\u010dne sa konali vojensk\u00e9 cvi\u010denia, vojensk\u00e9 jednotky dostali jednotn\u00e9 uniformy a modernizovan\u00e9 bolo aj delostrelectvo. Pre lep\u0161iu v\u00fdchovu d\u00f4stojn\u00edckeho apar\u00e1tu nechala panovn\u00ed\u010dka zalo\u017ei\u0165 vojensk\u00fa akad\u00e9miu vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt). Po t\u00fdchto zmen\u00e1ch sa postupne habsbursk\u00e1 arm\u00e1da dok\u00e1zala v r\u00e1mci v\u00fdzbroje a v\u00fdcviku vyrovna\u0165 dokonca prusk\u00e9mu vojsku.<\/p>\n

S reformou arm\u00e1dy \u00fazko s\u00faviselo aj vytvorenie Prv\u00e9ho vojensk\u00e9ho mapovania<\/em> (1763 \u2013 1785). Neh\u013eadiac na n\u00e1klady sa mapovanie stalo jednou z \u0165a\u017eiskov\u00fdch \u00faloh monarchie, preto\u017ee najvy\u0161\u0161ie dvorsk\u00e9 a vojensk\u00e9 kruhy si uvedomili, \u017ee bez presn\u00fdch, podrobn\u00fdch a kvalitn\u00fdch m\u00e1p monarchia klesne na \u00farove\u0148 podradnej mocnosti Eur\u00f3py. Presved\u010dili ich o tom nielen vojny s Pruskom, ale aj \u010fal\u0161ie bitky na eur\u00f3pskych bojisk\u00e1ch. Pr\u00e1ce na Prvom vojenskom mapovan\u00ed<\/em> s\u00edce za\u010dali e\u0161te po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie, ale ukon\u010den\u00e9 boli v obdob\u00ed panovania Jozefa II. Z tohto d\u00f4vodu je naz\u00fdvan\u00e9 aj ako jozef\u00ednske alebo jozefsk\u00e9. Mapovalo sa v z\u00e1kladnej mierke 1: 28 800 ktor\u00e1 vych\u00e1dzala z vtedy zau\u017e\u00edvan\u00fdch star\u00fdch rak\u00faskych mier. Organiza\u010dn\u00fd a odborn\u00fd doh\u013ead nad prv\u00fdm vojensk\u00fdm mapovan\u00edm mal tzv. ubytovate\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1b, ktor\u00fd sa v pr\u00edpade vojny zaoberal logistick\u00fdm zabezpe\u010den\u00edm vojsk. Po konci Sedemro\u010dnej vojny<\/em> sa organiza\u010dne nezru\u0161il, ale za\u010dal sa venova\u0165 mapovaniu a kartografickej tvorbe. V roku 1769 Gener\u00e1lny \u0161t\u00e1b rak\u00faskej arm\u00e1dy vo Viedni prikro\u010dil aj k mapovaniu \u00fazemia Uhorska. Za\u010dalo sa na Spi\u0161i, pri\u010dom obraz krajiny bol premietnut\u00fd do m\u00e1p v dvojn\u00e1sobnej mierke 1: 14 000, a zah\u0155\u0148alo len Po\u013esku z\u00e1lohovan\u00e9 spi\u0161sk\u00e9 mest\u00e1 a hradn\u00e9 panstvo \u013dubov\u0148a.<\/p>\n

Hospod\u00e1rsky v\u00fdvoj v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn monarchie bez v\u00fdnimky bol do zna\u010dnej miery ovplyvnen\u00fd spusten\u00edm menovej reformy v roku 1750. Za z\u00e1klad novej a pevnej meny bola ur\u010den\u00e1 kol\u00ednska marska s obsahom 233 gramov striebra. Av\u0161ak vy\u0161\u0161ia kvalita obe\u017eiva spolu s \u010fal\u0161\u00edmi ozdravn\u00fdmi z\u00e1sahmi nemohli zlep\u0161i\u0165 stav \u0161t\u00e1tnych financi\u00ed, kv\u00f4li mimoriadnym n\u00e1kladom na vedenie vojny. Na vykrytie \u00farokov z dlhov a odstr\u00e1nenie nedostatku obe\u017eiva boli preto v roku 1762 vydan\u00e9 prv\u00e9 papierov\u00e9 peniaze na \u00fazem\u00ed monarchie, tzv. bankocetle (Bankozettel<\/em>). Stav r\u00ed\u0161skych financi\u00ed v\u0161ak do zna\u010dnej miery nezlep\u0161ovala situ\u00e1cia v Uhorsku. Pr\u00edkladom toho je \u0161tatistika uhorsk\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho pr\u00ednosu do \u0161t\u00e1tnej pokladnice z roku 1749. V\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 habsburskej r\u00ed\u0161e: Uhorsko, Sedmohradsko, Slav\u00f3nia, Chorv\u00e1tsko a Ban\u00e1t v uvedenom roku pokr\u00fdvali len zhruba 22 % pr\u00edjmov monarchie. Tento stav bol sp\u00f4soben\u00fd predov\u0161etk\u00fdm t\u00fdm, \u017ee uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachta bola pod\u013ea znenia \u00fastavy nezdanite\u013en\u00e1.<\/p>\n

Reformy v oblasti po\u013enohospod\u00e1rstva sa t\u00fdkali predov\u0161etk\u00fdm zav\u00e1dzania nov\u00fdch plod\u00edn, ako napr\u00edklad zemiakov, kukurice, tabaku, lucerny \u010fatelinovej, konopy \u010di \u013eanu. Rovnako tak sa za\u010dal roz\u0161irova\u0165 chov nov\u00fdch plemien kon\u00ed (na vojensk\u00e9 \u00fa\u010dely), dobytka a oviec s kvalitnou vlnou. Prim\u00e1rnym z\u00e1merom po\u013enohospod\u00e1rskych reforiem bolo zv\u00fd\u0161i\u0165 hospod\u00e1rsku \u00farove\u0148 poddansk\u00e9ho obyvate\u013estva, pestova\u0165 plodiny s vy\u0161\u0161\u00edmi v\u00fdnosmi a zlep\u0161i\u0165 \u00fa\u017eitkovos\u0165 chovan\u00fdch zvierat. K presadzovaniu reforiem mala sl\u00fa\u017ei\u0165 taktie\u017e osvetov\u00e1 odborn\u00e1 literat\u00fara.<\/p>\n

Intenzita reforiem sa zv\u00fd\u0161ila najm\u00e4 po konci Sedemro\u010dnej vojny<\/em>. U\u017e po\u010das trvania tohto konfliktu sa v\u0161ak objavili snahy o aktualiz\u00e1ciu trestn\u00e9ho poriadku. V\u00fdsledkom bolo vydanie Terezi\u00e1nskeho trestn\u00e9ho poriadku (Constitutio Criminalis Theresiana \u2013 Tereziana) <\/em>v roku 1768, ktor\u00e9 malo znaky u\u017e modern\u00e9ho poh\u013eadu na trestn\u00e9 pr\u00e1vo. Vzorom pre tzv. Terezianu bol trestn\u00fd z\u00e1konn\u00edk vydan\u00fd Jozefom I. s n\u00e1zvom Jozef\u00ednsky trestn\u00fd poriadok (Constitutio Criminalis Josephina)<\/em>. Tereziana mala viacero pozit\u00edv. Zlep\u0161ovala postavenie ob\u017ealovan\u00e9ho, zru\u0161ila mu\u010denie a za\u010dal sa \u0148ou uplat\u0148ova\u0165 z\u00e1kaz pou\u017e\u00edvania zav\u00e1dzaj\u00facich ot\u00e1zok a nepravdiv\u00fdch tvrden\u00ed. Rovnako tak bolo z Terezi\u00e1nskeho trestn\u00e9ho poriadku vypusten\u00e9 obvinenie z \u010darodejn\u00edctva. Platnos\u0165 Tereziany sa predpokladala aj v Uhorsku, uhorsk\u00e9 stavy to v\u0161ak odmietli.<\/p>\n

Neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00faboru reformn\u00fdch opatren\u00ed prijat\u00fdch po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie bola reforma v oblasti zdravotn\u00edctva. Zlep\u0161enie zdravotn\u00fdch pomerov bolo logick\u00e9. Zdrav\u00e9 a po\u010detn\u00e9 obyvate\u013estvo znamenalo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det vojakov a pracovnej sily. V roku 1770 bolo vydan\u00e9 V\u0161eobecn\u00e9 zdravotn\u00edcke nariadenie (Generale normativum in re sanitatis)<\/em>, ktor\u00e9 bolo platn\u00e9 pre cel\u00fa monarchiu. Najv\u00e4\u010d\u0161iu z\u00e1sluhu na \u0148om mal Gerhard van Swieten. Nariadenie sa skladalo z dvoch \u010dast\u00ed. Prv\u00e1 sa zaoberala ot\u00e1zkou zdravotnej starostlivosti vo vn\u00fatri krajiny a vymedzen\u00edm povinnost\u00ed jednotliv\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed zdravotn\u00edckych pracovn\u00edkov (lek\u00e1ri, chirurgovia, r\u00e1nhoji\u010di, lek\u00e1rnici, p\u00f4rodn\u00e9 babice). Druh\u00e1 \u010das\u0165 bola zameran\u00e1 na ochranu krajiny proti moru, ktor\u00fd v tej dobe prenikal z Osmanskej r\u00ed\u0161e.<\/p>\n

Reformy v oblasti \u0161kolstva sa za\u010dali realizova\u0165 na z\u00e1klade dokumentu Ratio educationis<\/em> z roku 1777, ktor\u00e9ho zostaven\u00edm bol poveren\u00fd Ignaz von Felbiger. Tomuto dokumentu predch\u00e1dzali u\u017e predt\u00fdm vydan\u00e9 reformy men\u0161ieho rozsahu, ako napr\u00edklad \u0160tudijn\u00fd poriadok pre uhorsk\u00e9 univerzity<\/em> z roku 1770. Okrem in\u00fdch radcov M\u00e1rie Ter\u00e9zie pracovali na koncepcii \u0161kolskej reformy taktie\u017e uhorsk\u00ed vzdelanci ako Adam Franti\u0161ek Koll\u00e1r \u010di Jozef \u00dcrm\u00e9nyi. Prim\u00e1rnym cie\u013eom reformy bolo zo\u0161t\u00e1tnenie \u0161kolstva (len katol\u00edckeho) a da\u0165 mu jednotn\u00fa organiza\u010dn\u00fa s\u00fastavu od najni\u017e\u0161\u00edch (\u013eudov\u00e9 \u0161koly) a\u017e po vysok\u00e9 \u0161koly. Nemenej d\u00f4le\u017eit\u00fdm bolo taktie\u017e to, \u017ee \u017eiaci na najni\u017e\u0161om stupni \u0161k\u00f4l mohli by\u0165 vzdel\u00e1van\u00ed vo svojom materinskom jazyku. Organiza\u010dn\u00e1 sf\u00e9ra \u0161kolsk\u00fdch reforiem v Uhorsku bola v kompetencii \u0161kolskej komisie pri Miestodr\u017eite\u013eskej rade. V uhorskom prostred\u00ed taktie\u017e vzniklo po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie nieko\u013eko \u0161k\u00f4l r\u00f4zneho typu. Z iniciat\u00edvy uhorsk\u00e9ho kancel\u00e1ra Franti\u0161ka Esterh\u00e1zyho vzniklo v roku 1763 hospod\u00e1rske kol\u00e9gium (Collegium oeconomicum)<\/em>. Bola to odborn\u00e1 \u0161kola ur\u010den\u00e1 na v\u00fdchovu bud\u00facich \u0161t\u00e1tnych \u00faradn\u00edkov, funguj\u00faca do roku 1776. V priebehu rokov 1762 a\u017e 1764 bola v Banskej \u0160tiavnici zalo\u017een\u00e1 vy\u0161\u0161ia ban\u00edcka \u0161kola, na ktorej p\u00f4sobilo viacero v\u00fdznamn\u00fdch vedeck\u00fdch pracovn\u00edkov. Organiza\u010dn\u00fdmi zmenami pre\u0161la aj Trnavsk\u00e1 univerzita. Za\u010dali sa na nej rozv\u00edja\u0165 pr\u00edrodn\u00e9 vedy a v roku 1769 bola na p\u00f4de univerzity zriaden\u00e1 lek\u00e1rska fakulta, ktor\u00e1 mala p\u00e4\u0165 katedier. D\u00f4le\u017eit\u00fdm krokom bolo, \u017ee na nej mohli nesk\u00f4r p\u00f4sobi\u0165 aj svetsk\u00ed profesori. M\u00e1ria Ter\u00e9zia sa toti\u017e v roku 1770 rozhodla zmen\u0161i\u0165 vplyv jezuitov na chod univerzity t\u00fdm, \u017ee ju vzala pod svoju ochranu.<\/p>\n

Habsbursk\u00e1 monarchia bola \u0161t\u00e1tom, ktor\u00fd bol \u00fazko sp\u00e4t\u00fd s katol\u00edckou cirkvou. Samotn\u00e1 M\u00e1ria Ter\u00e9zia bola zbo\u017enou panovn\u00ed\u010dkou a d\u00f4sledn\u00e9 plnenie n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch predpisov vy\u017eadovala rovnako od svojich rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov, ako aj \u010dlenov dvora. Reformn\u00e9 snahy sa v\u0161ak dotkli aj cirkvi a do istej miery v tomto kroku ovplyvnil M\u00e1riu Ter\u00e9ziu Jozef II., ktor\u00fd bol od roku 1765 spoluvl\u00e1dcom svojej matky. V d\u00f4sledku jednotliv\u00fdch nariaden\u00ed sa roz\u0161\u00edril napr\u00edklad \u0161t\u00e1tny dozor nad cirkevn\u00fdm majetkom, do\u0161lo k obmedzeniu da\u0148ov\u00fdch privil\u00e9gi\u00ed cirkvi, cirkevn\u00e9 r\u00e1dy nesmeli posiela\u0165 peniaze do R\u00edma, zredukoval sa po\u010det cirkevn\u00fdch sviatkov a zmen\u0161il sa vplyv cirkvi v r\u00e1mci man\u017eelsk\u00fdch sporov. Rovnako tak sa stanovili presn\u00e9 ceny za konkr\u00e9tne cirkevn\u00e9 \u00fakony a bolo obnoven\u00e9 placetum regium<\/em>. To znamenalo, \u017ee bez s\u00fahlasu panovn\u00edka sa v monarchii nesmeli publikova\u0165 znenia p\u00e1pe\u017esk\u00fdch b\u00fal. Napriek tlaku Jozefa II. a niektor\u00fdch svojich poradcov sa v\u0161ak M\u00e1ria Ter\u00e9zia zdr\u00e1hala vyhna\u0165 z \u00fazemia r\u00ed\u0161e jezuitsk\u00fd r\u00e1d. Prist\u00fapila v\u0161ak k obmedzeniu ich vplyvu a odobrala im niektor\u00e9 ich v\u00fdsady. Cirkevn\u00e9 reformy v\u0161ak vo svojej podstate nemali vies\u0165 k obmedzeniu katol\u00edckych veriacich. Boli zriaden\u00e9 nov\u00e9 farnosti, aby veriaci nemuseli prekon\u00e1va\u0165 dlh\u00e9 vzdialenosti kv\u00f4li n\u00e1v\u0161teve kostolov a zakladali sa aj nov\u00e9 biskupstv\u00e1. Na \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Slovenska tak boli v d\u00f4sledku vydania panovn\u00edckeho dekr\u00e9tu z roku 1776 zriaden\u00e9 biskupstv\u00e1 v Banskej Bystrici, Ro\u017e\u0148ave a Spi\u0161skej Kapitule.        <\/p>\n

Osobn\u00fd postoj M\u00e1rie Ter\u00e9zie vo\u010di nekatol\u00edkom v\u0161ak bol prinajmen\u0161om rezervovan\u00fd. Napriek naliehaniu jej najbli\u017e\u0161\u00edch radcov spr\u00edsnila vo\u010di protestantom niektor\u00e9 obmedzenia, ktor\u00e9 boli platn\u00e9 u\u017e v obdob\u00ed pred jej vl\u00e1dou. Rovnako ako jej otec Karol VI. toti\u017e vn\u00edmala protestantizmus ako \u0161t\u00e1tom netolerovan\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. V habsburskej monarchii dokonca z tohto d\u00f4vodu prebiehali v nieko\u013ek\u00fdch etap\u00e1ch transmigr\u00e1cie (n\u00e1siln\u00e9 deport\u00e1cie), ktor\u00e9 sa t\u00fdkali nieko\u013ek\u00fdch tis\u00edcov os\u00f4b praktizuj\u00facich protestantsk\u00fa vieru. Evanjelici z dedi\u010dn\u00fdch kraj\u00edn (najm\u00e4 Korut\u00e1nsko, \u0160tajersko, Morava) boli po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie deportovan\u00ed predov\u0161etk\u00fdm do Sedmohradska. Posledn\u00e1 vlna t\u00fdchto transmigrantov, \u010do boli zaisten\u00ed tajn\u00ed protestanti z oblast\u00ed Moravy, kde v rokoch 1776 \u2013 1777 vypukli vzbury, bola v lete 1780 poslan\u00e1 do sedmohradsk\u00fdch ban\u00ed. Prostredn\u00edctvom vplyvu poradcov a Jozefa II. v\u0161ak M\u00e1ria Ter\u00e9zia predsa len prist\u00fapila k nieko\u013ek\u00fdm \u00fastupkom vo\u010di protestantom. Nieko\u013ek\u00fdm evanjelick\u00fdm \u0161kol\u00e1m (len v Uhorsku) umo\u017enila vyu\u010dova\u0165 predmety vy\u0161\u0161\u00edch ro\u010dn\u00edkov nad r\u00e1mec ofici\u00e1lne povolen\u00fdch tried, povolila opravy kostolov a v Bratislave dokonca v\u00fdstavbu nov\u00e9ho reprezenta\u010dn\u00e9ho evanjelick\u00e9ho kostola.<\/p>\n

D\u00f4raznej\u0161ie M\u00e1ria Ter\u00e9zia postupovala vo\u010di \u017eidovsk\u00e9mu obyvate\u013estvu. A to aj napriek tomu, \u017ee jeho po\u010det st\u00fapol po pripojen\u00ed Hali\u010de k monarchii. Pre podozrenie z paktovania s prusk\u00fdm kr\u00e1\u013eom a bavorsk\u00fdm kurfirstom vypovedala z Prahy v roku 1744 pribli\u017ene 20 000 \u017didov. Toto nariadenie stiahla a\u017e na naliehanie \u010desk\u00fdch stavov a za poplatok 300 000 zlat\u00fdch. Rovnako tak napriek \u00fapenliv\u00fdm prosb\u00e1m \u017eidovsk\u00fdch predstavite\u013eov nezru\u0161ila hanliv\u00e9 ozna\u010denie, ktor\u00e9 museli \u017eidia nosi\u0165 na vrchnom odeve. Naopak im prik\u00e1zala nosi\u0165 dlh\u00e9 brady, preto\u017ee im to predpisuje ich n\u00e1bo\u017eenstvo. \u017didia sa ne\u00faspe\u0161ne br\u00e1nili argumentom, \u017ee pod\u013ea predpisov sa s\u00edce nemaj\u00fa holi\u0165 britvou, ale sm\u00fa si brady striha\u0165.<\/p>\n

S\u00fa\u010das\u0165ou osvieteneckej politiky habsbursk\u00e9ho dvora v druhej polovici 18. storo\u010dia bola snaha o rie\u0161enie najr\u00f4znej\u0161\u00edch probl\u00e9mov u v\u0161etk\u00fdch skup\u00edn obyvate\u013estva. Sved\u010d\u00ed o tom reforma, ktor\u00e1 sa t\u00fdkala ko\u010dovn\u00fdch R\u00f3mov. Jej cie\u013eom bola snaha za\u010dleni\u0165 toto etnikum do r\u00e1mca vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti, ako jej rovnocenn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165, akt\u00edvne sa podie\u013eaj\u00facu na vytv\u00e1ran\u00ed \u0161t\u00e1tneho bohatstva. Zjednodu\u0161ene sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e1 regul\u00e1cia R\u00f3mov sa usilovala o trval\u00e9 usadenie v\u0161etk\u00fdch R\u00f3mov, ich zapojenie do hospod\u00e1rskeho \u017eivota a produkt\u00edvnej pr\u00e1ce, z ktorej by boli schopn\u00ed nielen odv\u00e1dza\u0165 feud\u00e1lnu rentu zemep\u00e1nom, ale plati\u0165 najm\u00e4 \u0161t\u00e1tne a stoli\u010dn\u00e9 dane. Tento asimila\u010dn\u00fd projekt sa za\u010dal realizova\u0165 v Sedmohradsku a Uhorsku. S\u00fa\u010das\u0165ou toho bola aj zmena zau\u017e\u00edvan\u00e9ho r\u00f3mskeho pomenovania. Na miesto slova Cig\u00e1\u0148\/R\u00f3m sa napr\u00edklad v Uhorsku malo pou\u017e\u00edva\u0165 neutr\u00e1lne ozna\u010denie \u2013 Novoma\u010far (\u00daj-Magyar) \u010di novoro\u013en\u00edk (Neubauer). V s\u00favislosti so zam\u00fd\u0161\u013eanou asimil\u00e1ciou sa R\u00f3mom zakazovalo pou\u017e\u00edva\u0165 ich materinsk\u00fd jazyk, nosi\u0165 \u0161pecifick\u00fd r\u00f3msky odev, ko\u010dova\u0165 a br\u00e1nili im aj v uzatv\u00e1ran\u00ed sob\u00e1\u0161ov. Takisto nemali povolen\u00e9 ma\u0165 svojho starostu \u2013 vajdu. Direkt\u00edva dokonca nariadila odobera\u0165 deti r\u00f3mskym matk\u00e1m a posiela\u0165 ich na prev\u00fdchovu do sedliackych rod\u00edn. Tento pokus o asimilovanie R\u00f3mov v\u0161ak napokon nebol \u00faspe\u0161n\u00fd. R\u00f3mske matky sa svojich det\u00ed nemienili vzda\u0165. Ak im aj boli odobrat\u00e9, \u010dasto zo sedliackych dom\u00e1cnost\u00ed utekali sp\u00e4\u0165 k svojim kol\u00f3ni\u00e1m.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie terezi\u00e1nske reformy Reformn\u00e1 \u010dinnos\u0165 M\u00e1rie Ter\u00e9zie sa naplno prejavila po skon\u010den\u00ed vojen o rak\u00faske dedi\u010dstvo. Najprv sa zamerala na preh\u013eadnos\u0165 a skvalitnenie pr\u00e1ce \u0161t\u00e1tneho apar\u00e1tu tak, aby zodpovedal po\u017eiadavk\u00e1m vtedaj\u0161ej doby. Za organiz\u00e1ciu mnoh\u00fdch reforiem niesol zodpovednos\u0165 panovn\u00ed\u010dkin okruh radcov. Prim\u00e1rna z\u00e1sluha M\u00e1rie Ter\u00e9zie tkvela predov\u0161etk\u00fdm v tom, \u017ee im […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2133","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2133","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2133"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2133\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7839,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2133\/revisions\/7839"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2133"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}