{"id":2169,"date":"2023-03-01T15:14:17","date_gmt":"2023-03-01T14:14:17","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2169"},"modified":"2023-05-05T13:05:56","modified_gmt":"2023-05-05T11:05:56","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-2-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-2-2\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-2-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Reformn\u00fd spoluvl\u00e1dca a cestovate\u013e<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u00fdznamn\u00fdm medzn\u00edkom v \u017eivote Jozefa bolo obdobie rokov 1764 \u2013 1765. Aby v habsburskej monarchii po mo\u017enej smrti cis\u00e1ra Franti\u0161ka I. \u0160tefana predi\u0161li bud\u00facim vojensk\u00fdm konfliktom, pripravovala sa vo\u013eba jeho syna za r\u00edmskeho kr\u00e1\u013ea (cis\u00e1ra). Za\u010diatkom marca 1764 Franti\u0161ek I. \u0160tefan a jeho syn Jozef odi\u0161li na r\u00ed\u0161sky snem vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa konala cis\u00e1rska vo\u013eba. M\u00e1ria Ter\u00e9zia sa s\u00edce z poz\u00edcie \u010deskej kr\u00e1\u013eovnej na tomto akte mohla z\u00fa\u010dastni\u0165, av\u0161ak rozhodla sa neodcestova\u0165. Pod\u013ea d\u00e1vno zau\u017e\u00edvan\u00e9ho zvyku sa kurfirsti nech\u00e1vali zastupova\u0165. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa vo\u013eby z\u00fa\u010dastnili len traja kurfirsti: arcibiskup mohu\u010dsk\u00fd, trev\u00edrsky a kol\u00ednsky. M\u00e1ria Ter\u00e9zia miesto seba poslala uhorsk\u00e9ho gr\u00f3fa Mikul\u00e1\u0161a Esterh\u00e1zyho. Na v\u00fdsledky vo\u013eby Jozef \u010dakal v z\u00e1mockej rezidencii ne\u010faleko Frankfurtu. D\u0148a 27. marca mu bola doru\u010den\u00e1 spr\u00e1va o jeho jednohlasnom zvolen\u00ed a po sl\u00e1vnostnom pr\u00edchode do mesta bol 4. apr\u00edla ofici\u00e1lne korunovan\u00fd za cis\u00e1ra. O\u010dit\u00fdm svedkom korunov\u00e1cie bol okrem in\u00fdch aj nemeck\u00fd b\u00e1snik Johann Wolfgang von Goethe, ktor\u00fd mal vtedy 15 rokov. Svoje dojmy a postrehy z tejto udalosti potom p\u00edsomne zaznamenal o nieko\u013eko dek\u00e1d nesk\u00f4r v autobiografickom diele Z m\u00f4jho \u017eivota. B\u00e1snictvo a pravda (Aus meinem Leben. Dichtung und Wahrheit)<\/em>.<\/p>\n

Zmeny pomerov na panovn\u00edckom dvore vo Viedni nastali po ne\u010dakanom skone Jozefovho otca Franti\u0161ka I. \u0160tefana v auguste 1765. M\u00e1riu Ter\u00e9ziu nato\u013eko zasiahla smr\u0165 jej man\u017eela, \u017ee dokonca uva\u017eovala nad t\u00fdm, \u017ee sa vzd\u00e1 tr\u00f3nu v prospech Jozefa a utiahne sa do kl\u00e1\u0161tora v Innsbrucku. Nakoniec sa po vytrvalom presvied\u010dan\u00ed kancel\u00e1ra Kaunitza rozhodla pokra\u010dova\u0165 vo vl\u00e1dnut\u00ed a u\u017e o mesiac po smrti cis\u00e1ra vydala dekr\u00e9t, v ktorom menovala Jozefa svoj\u00edm spoluvl\u00e1dcom. K tomuto kroku ju viedla obava o habsbursk\u00e9 postavenie v r\u00e1mci Sv\u00e4tej r\u00ed\u0161e r\u00edmskej. Smr\u0165ou Franti\u0161ka \u0160tefana s\u00edce z\u00edskal Jozef automaticky aj cis\u00e1rsku hodnos\u0165, ke\u010f\u017ee bol za cis\u00e1ra zvolen\u00fd v roku 1764, av\u0161ak jeho autorita by v r\u00ed\u0161i mohla utrpie\u0165, keby figuroval ako panovn\u00edk bez \u00fazemia. T\u00fdm, \u017ee sa stal spoluvl\u00e1dcom dedi\u010dn\u00fdch habsbursk\u00fdch kraj\u00edn, bola t\u00e1to nevyhnutn\u00e1 podmienka splnen\u00e1.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee bola M\u00e1ria Ter\u00e9zia ist\u00fa dobu po smrti man\u017eela v zlom psychickom rozpolo\u017een\u00ed, Jozef za\u010dal prakticky okam\u017eite rozhodova\u0165 o niektor\u00fdch veciach v monarchii. Poslal do Viedne poslov, ktor\u00ed mali zabezpe\u010di\u0165 a str\u00e1\u017ei\u0165 v\u0161etky priestory, ktor\u00e9 jeho otec vyu\u017e\u00edval. Chcel tak zaisti\u0165 nielen peniaze a cennosti, ale tie\u017e kompromituj\u00face dokumenty. Z nich vypl\u00fdvalo, \u017ee Franti\u0161ek \u0160tefan akt\u00edvne obchodoval nielen s rak\u00faskym er\u00e1rom (de facto s\u00e1m so sebou), ale po\u010das Sedemro\u010dnej vojny<\/em> taktie\u017e s Pruskom a Ve\u013ekou Brit\u00e1niou. Prusk\u00fd kr\u00e1\u013e Fridrich II. to vo svojom diele Dejiny Sedemro\u010dnej vojny (Geschichte des Siebenj\u00e4hrigen Krieges) <\/em>\u0161kodoradostne potvrdil: \u201ePrinc man\u017eel, cis\u00e1r Franti\u0161ek, z\u00e1soboval behom vojny mun\u00edciou a potravinami spojencov aj nepriate\u013ea\u201c<\/em>. Z\u00e1rove\u0148 sa Jozef zameral na dvorsk\u00e9 v\u00fddavky. Prik\u00e1zal rozpusti\u0165 s\u00fakromn\u00e9 dvory svojich s\u00farodencov a svoj vlastn\u00fd zl\u00fa\u010dil do jedn\u00e9ho s matkin\u00fdm. Prepustil zbyto\u010dn\u00fdch, dobre platen\u00fdch hodnost\u00e1rov a zru\u0161il n\u00e1kladn\u00e9 loveck\u00e9 podujatia.<\/p>\n

K\u00fdm kompetencie v ot\u00e1zkach pravidiel a organiz\u00e1cie \u017eivota na panovn\u00edckom dvore prenechala M\u00e1ria Ter\u00e9zia svojmu synovi, v ot\u00e1zkach r\u00f4znych sf\u00e9r riadenia \u0161t\u00e1tu tomu tak nebolo. Tu si ponechala hlavn\u00e9 slovo ona, a tak po\u010das 15 ro\u010dnej spolo\u010dnej vl\u00e1dy vznikali medzi oboma spoluvl\u00e1dcami zna\u010dn\u00e9 spory. Jozef chcel svojimi reformn\u00fdmi ideami od z\u00e1kladov zmeni\u0165 \u0161t\u00e1t a spolo\u010dnos\u0165. Zn\u00e1ma je menovite jeho kritika \u0161\u013eachty. Vo\u010di nej prechov\u00e1val nielen racion\u00e1lne zd\u00f4vodnite\u013en\u00fd, ale tie\u017e otvorene emocion\u00e1lny odpor. Vypl\u00fdva to z jeho vlastn\u00fdch slov: \u201eT\u00ed dobr\u00ed p\u00e1ni si myslia, \u017ee u\u017e dosiahli v\u0161etko a vychovali ve\u013ek\u00e9ho \u0161t\u00e1tnika, ke\u010f ich syn mini\u0161truje pri om\u0161i, modl\u00ed sa ru\u017eenec, ka\u017ed\u00fdch 14 dn\u00ed sa spoved\u00e1 a ne\u010d\u00edta ni\u010d in\u00e9 ne\u017e to, \u010do mu dovol\u00ed obmedzen\u00fd duch spovedn\u00edka. Niekto by azda povedal, \u017ee ten chlapec je mil\u00fd a dobre vychovan\u00fd! Ja by som s t\u00fdm vcelku s\u00fahlasil len v tom pr\u00edpade, \u017ee n\u00e1\u0161 \u0161t\u00e1t je kl\u00e1\u0161torom a na\u0161i susedia s\u00fa kartuzi\u00e1ni!\u201c <\/em><\/p>\n

M\u00e1ria Ter\u00e9zia svojho syna kontinu\u00e1lne varovala pred neuv\u00e1\u017een\u00fdmi a necitliv\u00fdmi z\u00e1sahmi do \u0161trukt\u00far monarchie. Na jednej strane si bola vedom\u00e1 nutnosti reformn\u00fdch opatren\u00ed. Av\u0161ak chcela, aby boli dosiahnut\u00e9 prirodzen\u00fdm v\u00fdvojom a bez spolo\u010densk\u00e9ho nap\u00e4tia. Nemienila toti\u017e riskova\u0165 vzbury v jednotliv\u00fdch \u010dastiach r\u00ed\u0161e. Tie by monarchiu oslabovali a svojou intenzitou mohli dokonca naru\u0161i\u0165 jej \u00fazemn\u00fa integritu. Svoje v\u00fd\u010ditky d\u00e1vala Jozefovi otvorene najavo v ich spolo\u010dnej kore\u0161pondencii. Ten ich v\u0161ak nebral na vedomie. V ist\u00fdch momentoch preto ich rozpory dokonca vy\u00fastili do Jozefovho nieko\u013ekon\u00e1sobn\u00e9ho rozhodnutia vzda\u0165 sa spoluvl\u00e1dcovstva (1769, 1773 a 1775). S t\u00fdm ale panovn\u00ed\u010dka nes\u00fahlasila.<\/p>\n

\u0160pecifickou \u010drtou Jozefovej osobnosti bola okrem in\u00e9ho t\u00fa\u017eba cestova\u0165 a spozn\u00e1va\u0165 jednotliv\u00e9 \u010dasti habsburskej r\u00ed\u0161e. Cestovan\u00edm chcel zisti\u0165 do akej miery s\u00fa v monarchii nap\u013a\u0148an\u00e9 hospod\u00e1rske, politick\u00e9 a vojensk\u00e9 reformy vych\u00e1dzaj\u00face z viedensk\u00e9ho dvora. Rovnako tak chcel na vlastn\u00e9 o\u010di vidie\u0165 \u017eivotn\u00e9 podmienky poddansk\u00e9ho obyvate\u013estva. Na cest\u00e1ch str\u00e1vil pribli\u017ene \u0161tvrtinu spoluvl\u00e1dy (1765 \u2013 1780) a celkovo po\u010das svojho \u017eivota precestoval takmer 50 000 kilometrov. Vo v\u0161eobecnosti je mo\u017en\u00e9 tieto v\u00fdpravy ozna\u010di\u0165 za s\u00fa\u010das\u0165 politick\u00e9ho programu. Vypl\u00fdva to z textu, ktor\u00fd Jozef nap\u00edsal v roku 1765: \u201ePokia\u013e je cestovanie pre ka\u017ed\u00e9ho mysliaceho \u010dloveka u\u017eito\u010dn\u00e9, tak o to u\u017eito\u010dnej\u0161ie je pre panovn\u00edka, ktor\u00fd odmietaj\u00fac v\u0161etky pote\u0161enia sa s\u00fastred\u00ed v\u00fdhradne na \u00fa\u017eitok svojho konania\u201c.<\/em> Jozefovo putovanie z miesta na miesto sa d\u00e1 rozdeli\u0165 do dvoch kateg\u00f3ri\u00ed. Najpo\u010detnej\u0161ie boli cesty po monarchii. V r\u00e1mci nich nav\u0161t\u00edvil: \u010cechy, Vojensk\u00fa hranicu (Ban\u00e1t), Sedmohradsko, Uhorsko, Lombardsko, Hali\u010d, Chorv\u00e1tsko \u010di Rak\u00faske Nizozemsko. Do druhej kateg\u00f3rie patrili cesty do cudziny: oblasti s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Talianska, Franc\u00fazsko a Rusko.<\/p>\n

V\u0161etky cesty boli starostlivo pripravovan\u00e9. Jozef sa na \u017eiadnu nevydal sk\u00f4r, k\u00fdm si vopred nenazhroma\u017edil a nena\u0161tudoval dostatok pr\u00edslu\u0161n\u00fdch materi\u00e1lov. Na cest\u00e1ch ho sprev\u00e1dzala len mal\u00e1 skupina \u013eud\u00ed (najviac 20 os\u00f4b). Po monarchii alebo cudzine putoval arcivojvoda pod menom gr\u00f3f Falkenstein, ktor\u00e9 nebolo umelo vytvoren\u00e9. Naz\u00fdval sa tak dedi\u010dn\u00fd majetok lotrinsk\u00fdch vojvodov vo Falcku, ktor\u00fd sa jeho otcovi podarilo v roku 1737 uh\u00e1ji\u0165. Jozefovi ne\u0161lo len o to, aby sa pohyboval inkognito, ale jeho cesty mali \u0161pecifick\u00fd d\u00f4vod. Poddan\u00ed \u017eij\u00faci na vidieku ho nespoznali a to mu u\u013eah\u010dovalo komunik\u00e1ciu s nimi. V mest\u00e1ch, kde prij\u00edmal predstavite\u013eov spr\u00e1vy a miestnu honor\u00e1ciu, sa to v\u0161ak nedalo. Z tohto d\u00f4vodu sa vyh\u00fdbal pansk\u00fdm domom, z\u00e1mkom a k\u00fari\u00e1m a v\u00e4\u010d\u0161inou presp\u00e1val v hostincoch \u010di far\u00e1ch. Dojmy z ciest si ka\u017ed\u00fd ve\u010der zaznamen\u00e1val do denn\u00edka a svoje pozorovania popisoval v listoch zasielan\u00fdch matke a s\u00farodencom. Po n\u00e1vrate z jednotliv\u00fdch ciest odovzd\u00e1val M\u00e1rii Ter\u00e9zii s\u00fa\u010dasne s denn\u00edkom r\u00f4zne spr\u00e1vy, pet\u00edcie a po\u017eiadavky o odstr\u00e1nenie nespravodlivosti a zl\u00fdch pomerov. V\u00e4\u010d\u0161ina z toho sa bu\u010f nikdy nevyrie\u0161ila, alebo to \u0161t\u00e1tne org\u00e1ny pr\u00edli\u0161 dlh\u00fa dobu posudzovali a sk\u00famali. T\u00e1to negat\u00edvna sk\u00fasenos\u0165 pravdepodobne tie\u017e prispela k tomu, \u017ee sa Jozef sna\u017eil ako samovl\u00e1dca svoje reformy uskuto\u010dni\u0165 \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie.<\/p>\n

Do Uhorska, Ban\u00e1tu a Sedmohradska cestoval v obdob\u00ed rokov 1768 \u2013 1773. Ako die\u0165a mal Jozef k Uhorsku pozit\u00edvny vz\u0165ah. \u010casto sa na dvore objavil v uhorskom kroji a jeho vychov\u00e1vate\u013e gr\u00f3f Batthy\u00e1ny mu rozpr\u00e1val p\u00f4sobiv\u00e9 a nap\u00ednav\u00e9 pr\u00edbehy o prvom uhorskom kr\u00e1\u013eovi \u0160tefanovi. Jeho vz\u0165ah k Uhorsku sa zmenil v obdob\u00ed dospelosti. Negat\u00edvne sa vyjadroval najm\u00e4 vo\u010di uhorskej aristokracii a cesta po Uhorsku ho v tomto postoji utvrdzovala. Do denn\u00edka si napr\u00edklad zaznamenal, \u017ee moc uhorsk\u00fdch magn\u00e1tov bola \u0161kandal\u00f3zna a ke\u010f bude vl\u00e1dnu\u0165 s\u00e1m, v\u0161etko zmen\u00ed. V priebehu svojej uhorskej cesty sa Jozef stretol aj s \u010fal\u0161ou mo\u017enou podobou vl\u00e1dy. V Ban\u00e1te, ktor\u00e9ho \u00fazemie bolo po osmansk\u00fdch vojn\u00e1ch takmer \u00faplne vy\u013eudnen\u00e9, sa v \u010dase Jozefovej n\u00e1v\u0161tevy \u00faspe\u0161ne us\u00e1dzali protestantsk\u00ed vys\u00eddlenci z nemecky hovoriacich \u010dast\u00ed monarchie. Hospod\u00e1rili slobodne, preto\u017ee miestna \u0161\u013eachta tu prakticky neexistovala a za\u010d\u00ednali sa tu prejavova\u0165 prv\u00e9 n\u00e1znaky prosperity. V oblastiach Ban\u00e1tu a Sedmohradska z\u00e1rove\u0148 panovala n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 tolerancia a aj cirkev sa tu d\u00e1vala do slu\u017eieb \u0161t\u00e1tu, \u010do bolo jednou z po\u017eiadaviek osvietensk\u00fdch ide\u00e1lov. Ke\u010f\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina migrantov poch\u00e1dzala z nemecky hovoriacich kraj\u00edn, \u00fazemie sa tu pozvo\u013ene premie\u0148alo v jazykovo jednotn\u00fd priestor (nemeck\u00fd). To predstavovalo ide\u00e1l, ak\u00fd si niektor\u00ed \u010dlenovia viedensk\u00e9ho dvora \u017eelali dosiahnu\u0165 v r\u00e1mci celej monarchie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Reformn\u00fd spoluvl\u00e1dca a cestovate\u013e V\u00fdznamn\u00fdm medzn\u00edkom v \u017eivote Jozefa bolo obdobie rokov 1764 \u2013 1765. Aby v habsburskej monarchii po mo\u017enej smrti cis\u00e1ra Franti\u0161ka I. \u0160tefana predi\u0161li bud\u00facim vojensk\u00fdm konfliktom, pripravovala sa vo\u013eba jeho syna za r\u00edmskeho kr\u00e1\u013ea (cis\u00e1ra). Za\u010diatkom marca 1764 Franti\u0161ek I. \u0160tefan a jeho syn Jozef odi\u0161li na […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2169","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2169","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2169"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2169\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7180,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2169\/revisions\/7180"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2169"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}