{"id":2171,"date":"2023-03-01T15:14:35","date_gmt":"2023-03-01T14:14:35","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2171"},"modified":"2023-05-05T13:51:34","modified_gmt":"2023-05-05T11:51:34","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-2-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-2-3\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-2-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Samovl\u00e1da a reformy kr\u00e1\u013ea v klob\u00faku<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Po smrti M\u00e1rie Ter\u00e9zie v novembri 1780 sa Jozef II. stal jedin\u00fdm panovn\u00edkom vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch habsburskej monarchie. Reformy, ktor\u00e9 jeho matka predt\u00fdm uv\u00e1dzala do praxe opatrne a taktne, zav\u00e1dzal on nekompromisne a\u017e radik\u00e1lne. Dek\u00e1da jeho samovl\u00e1dy (1780 \u2013 1790) je preto niekedy ozna\u010dovan\u00e1 za najrevolu\u010dnej\u0161ie obdobie v dejin\u00e1ch habsbursk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Tempo Jozefovho reformn\u00e9ho \u00fasilia vyjadruje aj jeho pracovn\u00e9 nasadenie, ktor\u00e9 neust\u00e1le zvy\u0161oval. Pri p\u00edsacom stole \u010di in\u0161pekci\u00e1ch str\u00e1vil pribli\u017ene 18 hod\u00edn denne. T\u00e1to vysok\u00e1 pracovn\u00e1 mor\u00e1lka sa odrazila aj na po\u010dte vydan\u00fdch z\u00e1konov, dekr\u00e9tov \u010di nariaden\u00ed. Do roku 1784 ich bolo celkovo 600 a v \u010fal\u0161\u00edch piatich rokoch vl\u00e1dy 5400. Ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 z nich predstavovali zmeny, upresnenia \u010di ru\u0161enia sk\u00f4r vydan\u00fdch patentov.<\/p>\n

V centre reforiem Jozefa II. st\u00e1la prestavba mnohon\u00e1rodnostnej r\u00ed\u0161e. Do tej doby len vo\u013ene spojen\u00e9 krajiny a n\u00e1rody monarchie mali by\u0165 zjednoten\u00e9 do jedn\u00e9ho organizmu pomocou pr\u00edsne centralisticky organizovan\u00e9ho spr\u00e1vneho apar\u00e1tu a \u00faradn\u00edctva, ktor\u00e9 u\u017e neskladalo pr\u00edsahu panovn\u00edkovi, ale \u0161t\u00e1tu. Koncepcia jednotn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu neprip\u00fa\u0161\u0165ala \u017eiadnu samospr\u00e1vu provinci\u00ed miest a \u017eiadne privil\u00e9gi\u00e1, ak\u00e9 mala napr\u00edklad e\u0161te v obdob\u00ed vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie \u0161\u013eachta a cirkev. Zjednodu\u0161ene je mo\u017en\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee Jozefovou amb\u00edciou bolo vytvori\u0165 z habsburskej monarchie centralizovan\u00fd unit\u00e1rny \u0161t\u00e1t, v ktorom by pod\u013ea jeho slov nebol zv\u00fdhod\u0148ovan\u00fd nijak\u00fd n\u00e1rod: \u201eSom cis\u00e1rom nemeckej r\u00ed\u0161e, v\u0161etky ostatn\u00e9 d\u0155\u017eavy, ktor\u00e9 m\u00e1m, s\u00fa teda jej provinciami. Ja nie som ani kr\u00e1\u013e Uhorska, ani \u010desk\u00fd kr\u00e1\u013e, ani rak\u00fasky arcivojvoda, ani tirolsk\u00fd gr\u00f3f, ale panovn\u00edk jednotnej r\u00ed\u0161e\u201c<\/em>. T\u00fdm p\u00e1dom odmietal korunov\u00e1cie vo svojich kr\u00e1\u013eovstv\u00e1ch (\u010desk\u00e9, uhorsk\u00e9), \u010d\u00edm si od uhorskej \u0161\u013eachty vysl\u00fa\u017eil posme\u0161n\u00fa prez\u00fdvku kr\u00e1\u013e v klob\u00faku (kalapos kir\u00e1ly)<\/em>. Navy\u0161e symbol Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva \u2013 sv\u00e4to\u0161tefansk\u00fa korunu, nechal v roku 1784 presun\u00fa\u0165 z Bratislavsk\u00e9ho hradu do Viedne.<\/p>\n

Predzves\u0165ou ve\u013ek\u00fdch zmien sa v decembri 1780 stalo zru\u0161enie katol\u00edckych misi\u00ed, ktor\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm v \u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch praktikovali tzv. koni\u00e1\u0161ovsk\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd teror. Po\u010das neho boli protestantsk\u00e9 knihy, ktor\u00e9 boli ozna\u010den\u00e9 za z\u00e1vadn\u00e9, p\u00e1len\u00e9 na hraniciach. Za ich vlastn\u00edctvo hrozilo tie\u017e mu\u010denie, vyhnanstvo \u010di uv\u00e4znenie. Udava\u010di boli povzbudzovan\u00ed odmenou desiatich zlat\u00fdch za ka\u017ed\u00fd nekatol\u00edcky spis, ktor\u00fd ohl\u00e1sili.<\/p>\n

Jedn\u00fdm z prv\u00fdch reformn\u00fdch krokov Jozefa bolo zmiernenie cenz\u00fary (j\u00fan 1781). Z\u00e1kon o cenz\u00fare pren\u00e1\u0161al doh\u013ead nad tla\u010den\u00fdm slovom z katol\u00edckej cirkvi na \u00farady a zakazoval v podstate len to, \u010do by podkop\u00e1valo autoritu cirkvi, kres\u0165anskej mor\u00e1lky a cis\u00e1ra. Na jednej strane s\u00edce podliehalo cenz\u00fare zverej\u0148ovanie p\u00e1pe\u017esk\u00fdch b\u00fal, av\u0161ak uvo\u013enenie obmedzen\u00ed bolo impulzom pre periodick\u00fa tla\u010d. Za Jozefovej vl\u00e1dy za\u010dalo vych\u00e1dza\u0165 nieko\u013eko novinov\u00fdch titulov, medzi ktor\u00fdmi boli aj niektor\u00e9 slovensk\u00e9 (Nowiny o roln\u00edm a poln\u00edm hospod\u00e1\u0159stw\u00ed, Pre\u0161pursk\u00e9 noviny, Star\u00e9 noviny litern\u00edho um\u011bn\u00ed<\/em>).<\/p>\n

Jozef II. si na rozdiel od svojej matky osvojil odli\u0161n\u00fd n\u00e1zor na cirkev. Z ideologick\u00e9ho h\u013eadiska boli jeho cirkevn\u00e9 reformy postaven\u00e9 na osvietensk\u00fdch z\u00e1kladoch. Jeho najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm opatren\u00edm v n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach bolo vydanie Toleran\u010dn\u00e9ho patentu<\/em> v okt\u00f3bri 1781. V \u0148om sa ustanovovalo: \u201eNekatol\u00edci vo v\u0161etkom, s v\u00fdnimkou verejn\u00e9ho vykon\u00e1vania bohoslu\u017eieb, s\u00fa \u00faplne na \u00farovni postavenia s katol\u00edkmi, a vyzn\u00e1va\u010dom augsburskej a helv\u00e9tskej konfesie, ako aj nezjednoten\u00fdm Gr\u00e9kom, sa s\u00fakromn\u00e9 vykon\u00e1vanie n\u00e1bo\u017eenstva povo\u013euje tak, \u017ee katol\u00edckemu n\u00e1bo\u017eenstvu len prednos\u0165 verejnej bohoslu\u017eby ost\u00e1va.\u201c<\/em> V z\u00e1padnej \u010dasti monarchie vst\u00fapil tento z\u00e1kon do platnosti 13. okt\u00f3bra 1781 a v Uhorsku 25. okt\u00f3bra 1781. V\u010faka Toleran\u010dn\u00e9mu patentu<\/em> mohli kres\u0165ansk\u00ed nekatol\u00edci stava\u0165 vlastn\u00e9 modlitebne, av\u0161ak bez zvonov, ve\u017e\u00ed a priameho vchodu z ulice. Rovnako tak smeli zria\u010fova\u0165 cirkevn\u00e9 zbory, vykon\u00e1va\u0165 obrady \u010di ma\u0165 vlastn\u00fdch k\u0148azov a u\u010dite\u013eov. V civilnom \u017eivote im bolo povolen\u00e9 vykon\u00e1va\u0165 povolania bez obmedzenia, p\u00f4sobi\u0165 vo verejn\u00fdch \u00faradoch, v \u0161t\u00e1tnej slu\u017ebe a bolo im priznan\u00e9 tie\u017e pr\u00e1vo vo\u013ene disponova\u0165 s majetkom. Z Jozefovho Toleran\u010dn\u00e9ho patentu<\/em> s\u00edce boli vy\u0148at\u00e9 tzv. sekty, ako napr\u00edklad anabaptisti \u010di unitari\u00e1ni, av\u0161ak ich prenasledovanie sa zmiernilo.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00ed Jozefov krok sa t\u00fdkal \u017didov, ktor\u00ed mali v habsbursk\u00fdch krajin\u00e1ch (a nielen tam) len obmedzen\u00e9 ob\u010dianske pr\u00e1va. Na za\u010diatku roku 1782 bol vydan\u00fd toleran\u010dn\u00fd patent pre \u017didov. Najprv platil len pre Viede\u0148 a Doln\u00e9 Rak\u00fasko, ale nesk\u00f4r tie\u017e pre ostatn\u00e9 \u010dasti monarchie. Od tej doby mohli \u017didia vykon\u00e1va\u0165 najr\u00f4znej\u0161ie povolania a nav\u0161tevova\u0165 \u0161koly, vr\u00e1tane univerz\u00edt. Smeli zamestn\u00e1va\u0165 kres\u0165ansk\u00fd alebo \u017eidovsk\u00fd person\u00e1l a prenaj\u00edma\u0165 si v mest\u00e1ch byty. To v praxi znamenalo, \u017ee postupne za\u010dali mizn\u00fa\u0165 \u017eidovsk\u00e9 get\u00e1. Zru\u0161en\u00e9 boli dovtedy platn\u00e9 pr\u00edkazy o nosen\u00ed diskrimina\u010dn\u00fdch odevov a \u017didia si museli vybra\u0165 nemecky znej\u00face osobn\u00e9 a rodov\u00e9 men\u00e1. V nem\u010dine mali by\u0165 zapisovan\u00e9 aj ich \u00faradn\u00e9 z\u00e1znamy. Jozef svoje opatrenia nezav\u00e1dzal len z humanit\u00e1rnych, ale tie\u017e hospod\u00e1rskych d\u00f4vodov. Nap\u00edsal o tom: \u201eMoj\u00edm \u00famyslom rozhodne nie je rozmno\u017eova\u0165 v dedi\u010dn\u00fdch krajin\u00e1ch \u017eidovsk\u00fd n\u00e1rod… ale len to, aby tam, kde \u017eije, bol \u0161t\u00e1tu u\u017eito\u010dn\u00fd\u201c<\/em>.<\/p>\n

Po novom usporiadan\u00ed vz\u0165ahu k nekatol\u00edckym cirkv\u00e1m nasledovalo Jozefovo cirkevno-politick\u00e9 rozhodnutie, ktor\u00e9 vyvolalo zna\u010dn\u00fd rozruch. V novembri 1781 v dedi\u010dn\u00fdch krajin\u00e1ch a v janu\u00e1ri nasleduj\u00faceho roka v Uhorsku, za\u010dal s likvid\u00e1ciou cirkevn\u00fdch r\u00e1dov. Cie\u013eom Jozefovej politiky sa stali n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 ustanovizne, ktor\u00e9 neplnili \u017eiadny soci\u00e1lny \u00fa\u010del ani neposkytovali starostlivos\u0165 o chor\u00fdch \u010di \u0161kolsk\u00e9 vzdelanie. Toto opatrenie bolo \u00fa\u010dinn\u00e9. V priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov bola v dedi\u010dn\u00fdch krajin\u00e1ch a v Uhorsku zru\u0161en\u00e1 pribli\u017ene jedna tretina z dovtedy viac ne\u017e 2 000 kl\u00e1\u0161torov. Ich majetok zabaven\u00fd \u0161t\u00e1tom bol preveden\u00fd do tzv. n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho fondu. Tento fond sl\u00fa\u017eil na budovanie duchovnej spr\u00e1vy a k vypl\u00e1caniu \u0161t\u00e1tnych platov k\u0148azom. Mn\u00edsi si mohli vybra\u0165: p\u00f4jdu do duchovnej spr\u00e1vy, bud\u00fa vo svojom kl\u00e1\u0161tornom \u017eivote pokra\u010dova\u0165 v inej krajine alebo bud\u00fa pobera\u0165 pridelen\u00fa penziu. Ru\u0161enie kl\u00e1\u0161torov v\u0161ak predstavovalo hrub\u00fd z\u00e1sah do kult\u00farnych trad\u00edci\u00ed jednotliv\u00fdch kraj\u00edn. Ich n\u00e1hle zru\u0161enie a r\u00fdchly predaj mali za n\u00e1sledok stratu viacer\u00fdch cenn\u00fdch historick\u00fdch pamiatok a kn\u00edh. Niektor\u00e9 kni\u017en\u00e9 zbierky sa s\u00edce rozdelili medzi univerzity, \u0161koly a Cis\u00e1rsku dvorsk\u00fa kni\u017enicu, av\u0161ak knihovn\u00edci dostali pokyn nestara\u0165 sa o knihy, ktor\u00e9 vraj nemali \u017eiadnu hodnotu, star\u00e9 vydania z 15. storo\u010dia a pod. Mnoh\u00e9 p\u00edsomnosti tak zostali napospas rozkladu alebo ich vyhodili do jazier.<\/p>\n

V R\u00edme sa nad Jozefov\u00fdmi reformami \u017eivo diskutovalo. Niektor\u00ed kardin\u00e1li dokonca navrhovali, aby na neho bola uvalen\u00e1 kliatba. P\u00e1pe\u017e Pius V. v\u0161ak uprednost\u0148oval diplomatick\u00e9 rie\u0161enia a rozhodol sa za\u010diatkom roka 1782 odcestova\u0165 do Viedne. Jeho krok bol o to v\u00fdznamnej\u0161\u00ed, \u017ee bol prv\u00fdm p\u00e1pe\u017eom, ktor\u00fd po takmer troch storo\u010diach prekro\u010dil Alpy. Viedensk\u00fd dvor prijal p\u00e1pe\u017ea \u00factivo, ale nie pon\u00ed\u017eene. Diplomatick\u00fd dial\u00f3g, na ktorom si Pius V. to\u013eko zakladal, mu nebol v ni\u010dom platn\u00fd. Svoje n\u00e1mietky mal doda\u0165 p\u00edsomne, cis\u00e1rski teol\u00f3govia ich mali presk\u00fama\u0165 a rovnako tak p\u00edsomne na ne aj odpoveda\u0165. Ako gesto dobrej v\u00f4le p\u00e1pe\u017e pov\u00fd\u0161il Jozefovho mlad\u0161ieho brata Maximili\u00e1na na kardin\u00e1la, av\u0161ak o\u010dak\u00e1vanej protislu\u017eby sa nedo\u010dkal. Bol n\u00faten\u00fd prist\u00fapi\u0165 na Jozefom presadzovan\u00e9 podriadenie sa cirkvi \u0161t\u00e1tu a navy\u0161e e\u0161te uk\u013eud\u0148oval uhorsk\u00fdch biskupov, ktor\u00ed sa vyhr\u00e1\u017eali protivl\u00e1dnou vzburou.<\/p>\n

Napriek tomu, \u017ee niektor\u00e9 soci\u00e1lne reformy Jozefa II. boli kontroverzn\u00e9, v mnohom predbehli svoju dobu. V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu zohr\u00e1valo predov\u0161etk\u00fdm zru\u0161enie nevo\u013en\u00edctva. U\u017e M\u00e1ria Ter\u00e9zia usilovala o reformy smeruj\u00face k zlep\u0161eniu pr\u00e1vneho a hospod\u00e1rskeho postavenia ro\u013en\u00edctva. Jozef ako fyziokrat zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee hospod\u00e1rska sila plynie z p\u00f4dy. Svoj\u00edm patentom z 1. novembra 1781 zru\u0161il v \u010cech\u00e1ch, na Morave a v Sliezsku nevo\u013en\u00edctvo. Aby sa v \u0161t\u00e1te vytvorila pr\u00edsna rovnov\u00e1ha roz\u0161\u00edril o nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r platnos\u0165 patentu tie\u017e na alpsk\u00e9 krajiny. V Uhorsku sa jeho zavedenie odkladalo. Medzi poddansk\u00fdm obyvate\u013estvom sa za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 spr\u00e1vy o tom, \u017ee panovn\u00edk nevo\u013en\u00edctvo u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie zru\u0161il, av\u0161ak \u0161\u013eachta to zatajuje. V snahe ur\u00fdchli\u0165 tempo zmeny dokonca v Sedmohradsku povstalo v roku 1784 vy\u0161e 30 000 nevo\u013en\u00edkov, ktor\u00ed za\u010dali vra\u017edi\u0165 zemep\u00e1nov. Povstanie bolo potla\u010den\u00e9 a jeho vodcovia boli popraven\u00ed l\u00e1man\u00edm na kolese. Patent o zru\u0161en\u00ed nevo\u013en\u00edctva napokon v Uhorsku vy\u0161iel 22. augusta 1785. Poddan\u00fdm umo\u017e\u0148oval slobodn\u00e9 s\u0165ahovanie, vo\u013en\u00e9 nakladanie s hnute\u013en\u00fdm majetkom a neurb\u00e1rskymi pozemkami. Z\u00e1rove\u0148 patent odstra\u0148oval v\u0161etky zemepansk\u00e9 obmedzenia t\u00fdkaj\u00face sa uzatv\u00e1rania man\u017eelsk\u00fdch zv\u00e4zkov, vyu\u010denia remesla, \u0161t\u00fadia \u010di n\u00fatenej slu\u017eby poddansk\u00fdch det\u00ed. V\u00fdznam patentu v skuto\u010dnosti nebol tak\u00fd, ako v z\u00e1padnej \u010dasti monarchie. T\u00fdkal sa pribli\u017ene 10 a\u017e 20 % popul\u00e1cie poddan\u00fdch.<\/p>\n

Predpokladom realizovania Jozefov\u00fdch pl\u00e1nov jednotn\u00e9ho riadenia r\u00ed\u0161e boli spr\u00e1vne reformy. Ka\u017ed\u00e1 z kraj\u00edn monarchie mala odli\u0161n\u00e9 \u0161t\u00e1topr\u00e1vne syst\u00e9my. V roku 1782 napr\u00edklad do\u0161lo k zl\u00fa\u010deniu uhorskej dvorskej a sedmohradskej kancel\u00e1rie vo Viedni. Pod nov\u00fa spolo\u010dn\u00fa kancel\u00e1riu spadali aj finan\u010dn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti Uhorska. Bola tak zru\u0161en\u00e1 samostatnos\u0165 Uhorskej komory so s\u00eddlom v Bratislave, ktor\u00e1 sa z\u00e1rove\u0148 pres\u0165ahovala do Bud\u00edna. Prostredn\u00edctvom patentov panovn\u00edk reformoval niektor\u00e9 najvy\u0161\u0161ie a stredn\u00e9 org\u00e1ny t\u00fdm, \u017ee ich zl\u00fa\u010dil, resp. zru\u0161il. Vrcholn\u00fdm spr\u00e1vnym org\u00e1nom Uhorska sa stala Uhorsk\u00e1 kancel\u00e1ria. Rovnako tak sa zmenil charakter Miestodr\u017eite\u013eskej rady. Za\u010dala plni\u0165 funkciu sprostredkovate\u013ea medzi panovn\u00edkom, \u00fastredn\u00fdmi \u00faradmi a ni\u017e\u0161\u00edmi \u010dl\u00e1nkami spr\u00e1vy. Uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachta dok\u00e1zala prostredn\u00edctvom svojej stoli\u010dnej auton\u00f3mie ist\u00e9 obdobie Jozefove snahy sabotova\u0165. Odpor sa rozhodol panovn\u00edk rie\u0161i\u0165 reformou verejnej spr\u00e1vy v rokoch 1785 \u2013 1786. Najsk\u00f4r v auguste 1784 zak\u00e1zal stoliciam vz\u00e1jomn\u00fa kore\u0161pondenciu, ktor\u00e1 sa t\u00fdkala politick\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed a n\u00e1sledne odvolal v\u0161etk\u00fdch hlavn\u00fdch \u017eupanov z ich postov. Stredn\u00fdm \u010dl\u00e1nkom \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy sa stali spr\u00e1vne obvody na \u010dele s kr\u00e1\u013eovsk\u00fdmi komis\u00e1rmi. Pod\u017eupanov nahradili menovan\u00ed \u0161t\u00e1tni \u00faradn\u00edci. Uhorsko Jozef rozdelil na desa\u0165 obvodov (di\u0161triktov), ktor\u00e9 zah\u0155\u0148ali nieko\u013eko stol\u00edc. Na \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Slovenska vznikli tri obvody so s\u00eddlami v Nitre, Banskej Bystrici a Ko\u0161iciach. Okrem toho bola obmedzen\u00e1 pr\u00e1vomoc stoli\u010dnej gener\u00e1lnej kongreg\u00e1cie (zhroma\u017edenia), ktor\u00e1 bola u\u017e od stredoveku najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm org\u00e1nom \u0161\u013eachtickej samospr\u00e1vy.<\/p>\n

Da\u0148ov\u00fa reformu pripravoval panovn\u00edk od roku 1783. Verejne vtedy vyhl\u00e1sil z\u00e1mer zavies\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 zdanenie, ktor\u00e9 sa t\u00fdkalo tak poddansk\u00fdch, ako aj \u0161\u013eachtick\u00fdch a cirkevn\u00fdch statkov. Jedin\u00fdm ukazovate\u013eom sa mal sta\u0165 dlhodob\u00fd priemern\u00fd v\u00fdnos. Pripravovan\u00e1 reforma mala vych\u00e1dza\u0165 z presn\u00fdch podkladov, tie v\u0161ak tzv. terezi\u00e1nsky kataster nezaru\u010doval. Jozef preto nanovo nariadil zamera\u0165 v\u0161etky pozemky (jozef\u00ednsky kataster) bez oh\u013eadu na to, kto bol ich vlastn\u00edkom. Cie\u013eom meran\u00ed bolo zisti\u0165, kto \u010do vlastn\u00ed a ak\u00fa vysok\u00fa da\u0148 m\u00e1 plati\u0165. V Uhorsku sa s\u00fapis, aj napriek odporu niektor\u00fdch stol\u00edc, realizoval v rokoch 1784 \u2013 1785. V radoch uhorskej \u0161\u013eachty v\u0161ak tento krok vyvolal okam\u017eit\u00fa kr\u00edzu. Po prv\u00e9, uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachta pova\u017eovala oslobodenie od dan\u00ed za historick\u00e9 privil\u00e9gium. Akt\u00edvne kl\u00e1dla odpor vo\u010di ak\u00e9muko\u013evek oslabovaniu svojho postavenia a bohatstva. Po druh\u00e9, uhorskej aristokracii sa podarilo v priebehu st\u00e1ro\u010d\u00ed z\u00edska\u0165 majetky, ktor\u00e9 p\u00f4vodne patrili korune, resp. susedom. T\u00fdm p\u00e1dom vznikali r\u00f4zne majetkov\u00e9 spory, ktor\u00e9 pr\u00edslu\u0161n\u00e9 s\u00fadne in\u0161tancie rie\u0161ili zd\u013ahavo. S\u00fapisom pozemkov\u00e9ho majetku tak mohli vznikn\u00fa\u0165 spory, ktor\u00e9 by \u0161\u013eachtu zatiahli do n\u00e1kladn\u00fdch a dlhotrvaj\u00facich s\u00fadnych konan\u00ed.<\/p>\n

Na z\u00e1klade cis\u00e1rskeho rozhodnutia sa v roku 1784 za\u010dalo s\u010d\u00edtanie obyvate\u013estva bez rozdielu stavu, a to na \u00fazem\u00ed celej monarchie. Na \u00fazem\u00ed Uhorska za\u010dalo 1. novembra 1784 a trvalo do leta nasleduj\u00faceho roka. V rokoch 1786 \u2013 1787 sa vykonala jeho rev\u00edzia. Jozef\u00ednske s\u010d\u00edtanie<\/em> malo vojensk\u00fd charakter, \u010do sa odrazilo najm\u00e4 vo v\u00e4\u010d\u0161om z\u00e1ujme o mu\u017esk\u00fa \u010das\u0165 popul\u00e1cie. Mu\u017ei boli trieden\u00ed pod\u013ea rodinn\u00e9ho (\u017eenat\u00fd\/slobodn\u00fd) a soci\u00e1lneho stavu (napr. k\u0148az, \u0161\u013eachtic, me\u0161\u0165an, sedliak, \u017eeliar a pod.). N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 rozdiely neboli z poh\u013eadu s\u010d\u00edtania podstatn\u00e9. Rozli\u0161ovalo obyvate\u013eov len na kres\u0165anov a \u017eidov. V pr\u00edpade \u017eien, ktor\u00fdm sa s oh\u013eadom na vojensk\u00fd charakter cenzu nevenovala takmer \u017eiadna pozornos\u0165, sa zis\u0165oval prakticky len ich po\u010det a kategorizovanie na kres\u0165anky a \u017eidovky. Pod\u013ea s\u010d\u00edtania malo Uhorsko v roku 1785 a\u017e 6 467 829 obyvate\u013eov. Pre uhorsk\u00fa \u0161\u013eachtu bolo s\u010d\u00edtanie ve\u013ekou ur\u00e1\u017ekou, preto\u017ee sa ocitla v s\u010d\u00edtac\u00edch h\u00e1rkoch spolu s poddan\u00fdmi.<\/p>\n

Jozef\u00ednska doba priniesla aj reformu pr\u00e1vneho syst\u00e9mu. V roku 1786 bol vydan\u00fd Rak\u00fasky ob\u010diansky z\u00e1konn\u00edk<\/em> a o rok nesk\u00f4r do\u0161lo k vydaniu nov\u00e9ho trestn\u00e9ho z\u00e1konn\u00edka Codex Josephiani<\/em>. Trestn\u00fd z\u00e1konn\u00edk pozost\u00e1vaj\u00faci z dvoch \u010dast\u00ed, bol prelomov\u00fdm dielom vo v\u00fdvoji trestn\u00e9ho pr\u00e1va. Cis\u00e1r vych\u00e1dzal z my\u0161lienky rovnosti pred z\u00e1konom a trestu ako prostriedku na odstra\u0161enie. U\u017e v obdob\u00ed, ke\u010f vl\u00e1dol spolo\u010dne s matkou, bolo odstr\u00e1nen\u00e9 mu\u010denie a ako samovl\u00e1dca zru\u0161il trest smrti. V\u00fdnimka platila len pre stann\u00e9 s\u00fady. Na miesto toho boli stanoven\u00e9 ve\u013emi pr\u00edsne tresty, ako bolo napr\u00edklad vle\u010denie lod\u00ed po Dunaji alebo prikovanie k re\u0165aziam. Pod\u013ea utilit\u00e1rneho osvietensk\u00e9ho princ\u00edpu mal aj zlo\u010dinec prinies\u0165 \u0161t\u00e1tu \u00fa\u017eitok n\u00fatenou pr\u00e1cou. Aby \u013eudia od\u010dinili asoci\u00e1lny skutok, dost\u00e1vali predov\u0161etk\u00fdm tak\u00e9 tresty, na ktor\u00e9 sa nazeralo ako na spolo\u010densk\u00fa potupu. Bolo to napr\u00edklad verejn\u00e9 strihanie vlasov u \u017eien alebo zametanie ul\u00edc, ktor\u00e9 postihovalo tie\u017e previnilcov z radov \u0161\u013eachty.<\/p>\n

K podstatn\u00fdm zmen\u00e1m do\u0161lo aj v oblasti ob\u010dianskeho pr\u00e1va. V janu\u00e1ri 1783 vydal Jozef man\u017eelsk\u00fd z\u00e1kon, definuj\u00faci man\u017eelstvo ako ob\u010diansku zmluvu. To narazilo na ostr\u00e9 protesty cirkvi, ale Jozef sa t\u00fdm nenechal odradi\u0165. Man\u017eelsk\u00e9 pr\u00e1vo bolo od tej doby v\u00fdlu\u010dne z\u00e1le\u017eitos\u0165ou \u0161t\u00e1tu. Man\u017eelsk\u00fd z\u00e1kon povo\u013eoval za ist\u00fdch podmienok tie\u017e rozvod, av\u0161ak len pre man\u017eelov nekatol\u00edckeho vierovyznania. Dc\u00e9ry z\u00edskali rovnak\u00e9 pr\u00e1vne postavenie ako synovia a zlep\u0161ilo sa postavenie neman\u017eelsk\u00fdch det\u00ed. Vzniklo nov\u00e9, pomerne pokrokov\u00e9 pr\u00e1vne usporiadanie s troma in\u0161tanciami, ktor\u00e9mu podliehali v\u0161etci bez rozdielu.<\/p>\n

Vyvrcholen\u00edm Jozefov\u00fdch politicko-administrat\u00edvnych reforiem bolo postupn\u00e9 zav\u00e1dzanie nem\u010diny do \u00faradov, s\u00fadnictva a \u0161k\u00f4l. D\u0148a 26. apr\u00edla 1784 vydal patent Lingua generalis monarchiae<\/em>, v ktorom naria\u010foval pou\u017e\u00edva\u0165 nem\u010dinu ako \u00faradn\u00fd jazyk v celej habsburskej monarchii. Centr\u00e1lne \u00farady v Uhorsku mali v nemeckom jazyku \u00faradova\u0165 od 1. novembra 1784. Zaveden\u00edm nem\u010diny panovn\u00edk nesledoval germaniza\u010dn\u00e9 ciele, ale nemeck\u00fd jazyk uprednostnil iba z racion\u00e1lnych pr\u00ed\u010din. Pod\u013ea Jozefa bol \u0161t\u00e1tny celok s jednotn\u00fdm \u00faradn\u00fdm jazykom jednoducho u\u017eito\u010dnej\u0161\u00ed. V pr\u00edslu\u0161nom dekr\u00e9te okrem in\u00e9ho uviedol: \u201eNem\u00e1 zmysel nahr\u00e1dza\u0165 latin\u010dinu ma\u010far\u010dinou, preto\u017ee tento jazyk sa v slovansky a nemecky hovoriacich oblastiach \u0161t\u00e1tu nikdy v\u0161eobecne neroz\u0161\u00edri<\/em>. Pre riadenie (\u0161t\u00e1tu) prich\u00e1dza do \u00favahy len nem\u010dina\u201c<\/em>. V Uhorsku v\u0161ak na tak\u00fato r\u00fdchlu zmenu \u00faradn\u00e9ho jazyka neboli vytvoren\u00e9 podmienky. Za nere\u00e1lne sa pova\u017eovali tie\u017e term\u00edny, od ktor\u00fdch sa na jednotliv\u00fdch stup\u0148och \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy malo \u00faradova\u0165 iba po nemecky. Toto rozhodnutie e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi posilnilo opoz\u00edciu uhorsk\u00fdch stavov vo\u010di panovn\u00edkovi. Ostr\u00e1 vlna uhorsk\u00e9ho patriotizmu sa postupne transformovala na ma\u010farsk\u00fd nacionalizmus. Zo strany tej \u010dasti uhorskej \u0161\u013eachty, ktor\u00e1 zd\u00f4raz\u0148ovala svoju ma\u010farsk\u00fa identitu, ne\u0161lo len o ot\u00e1zku jazyka. Ich odpor mal tie\u017e \u0161t\u00e1topr\u00e1vny charakter (obrana uhorskej \u00fastavy, politick\u00e1 nez\u00e1vislos\u0165 krajiny), v r\u00e1mci ktor\u00e9ho i\u0161lo o prest\u00ed\u017e jazyka vlasti (honi nyelv), ako niektor\u00ed vtedy ozna\u010dovali ma\u010far\u010dinu.<\/p>\n

Posledn\u00e9 roky Jozefovej vl\u00e1dy boli sprev\u00e1dzan\u00e9 nap\u00e4t\u00edm vo viacer\u00fdch oblastiach monarchie. Okrem Uhorska boli nepokoje pr\u00edtomn\u00e9 v \u010cech\u00e1ch, Rak\u00faskom Nizozemsku, z\u00e1padnom Tirolsku \u010di Voralbersku. V kritick\u00fdch chv\u00ed\u013each sa rozpadla aj jeho zahrani\u010dn\u00e1 politika. Mnoh\u00e9 knie\u017eat\u00e1 Sv\u00e4tej r\u00edmskej r\u00ed\u0161e v \u0148om videli hrozbu pre existuj\u00faci poriadok. Pozit\u00edvny priebeh nemala ani vojna veden\u00e1 s Osmanskou r\u00ed\u0161ou, ktor\u00fa v spolupr\u00e1ci s Ruskom ako so spojencom za\u010dal v roku 1787. Kv\u00f4li nedostatku vojakov musel o pomoc po\u017eiada\u0165 uhorsk\u00e9 stavy. V\u00fdmenou za to v\u0161ak musel odvola\u0165 v\u0161etky reformy okrem t\u00fdch, ktor\u00e9 zaru\u010dovali n\u00e1bo\u017eensk\u00fa toleranciu a zru\u0161enie nevo\u013en\u00edctva.<\/p>\n

Na jese\u0148 1788 sa Jozef vr\u00e1til z Balk\u00e1nu chor\u013eav\u00fd. Lek\u00e1rska starostlivos\u0165, ktor\u00fa okam\u017eite vyh\u013eadal, mu u\u017e pr\u00edli\u0161 nepom\u00e1hala. Svojmu bratovi Leopoldovi p\u00edsal, \u017ee vyka\u0161liava krv a \u0165a\u017eko sa mu d\u00fdcha. Pod\u013ea niektor\u00fdch s\u00fa\u010dasn\u00fdch autorov mal panovn\u00edk p\u013e\u00facnu tuberkul\u00f3zu. Jozefov stav sa prudko zhor\u0161oval od janu\u00e1ra 1790, kedy ho tr\u00e1pila vysok\u00e1 hor\u00fa\u010dka, z\u00e1chvaty ka\u0161\u013ea a bolesti hrudn\u00edka. Ke\u010f\u017ee tu\u0161il, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei jeho smr\u0165, pracoval ne\u00fanavne \u010falej. Zaria\u010foval n\u00e1stupn\u00edctvo, diktoval listy svojim s\u00farodencom, priate\u013eom, kancel\u00e1rovi Kaunitzovi \u010di ruskej c\u00e1rovnej Katar\u00edne II. Napokon 20. febru\u00e1ra 1790 monarcha zomrel.<\/p>\n

Obdobie vl\u00e1dy Jozefa II. predstavuje v panovan\u00ed habsburskej (habsbursko-lotrinskej) dynastie v\u00fdrazn\u00fd m\u00ed\u013enik. V poz\u00edci\u00ed vl\u00e1dcu mnohon\u00e1rodnostnej r\u00ed\u0161e chcel za kr\u00e1tky \u010das dosiahnu\u0165 pr\u00edli\u0161 mnoho. Ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 zo svojho reformn\u00e9ho diela musel vzia\u0165 sp\u00e4\u0165, nie\u010do zru\u0161ili jeho konzervat\u00edvne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci n\u00e1sledn\u00edci. Mnoh\u00e9 v\u0161ak pre\u010dkalo svoju dobu \u2013 my\u0161lienka tolerancie, idea soci\u00e1lnej zodpovednosti \u0161t\u00e1tu, rovnos\u0165 ob\u010danov pred z\u00e1konom a hum\u00e1nnej\u0161ie spolo\u010densk\u00e9 usporiadanie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Samovl\u00e1da a reformy kr\u00e1\u013ea v klob\u00faku Po smrti M\u00e1rie Ter\u00e9zie v novembri 1780 sa Jozef II. stal jedin\u00fdm panovn\u00edkom vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch habsburskej monarchie. Reformy, ktor\u00e9 jeho matka predt\u00fdm uv\u00e1dzala do praxe opatrne a taktne, zav\u00e1dzal on nekompromisne a\u017e radik\u00e1lne. Dek\u00e1da jeho samovl\u00e1dy (1780 \u2013 1790) je preto niekedy ozna\u010dovan\u00e1 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2171","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2171","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2171"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2171\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7240,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2171\/revisions\/7240"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2171"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}