{"id":2207,"date":"2023-03-01T18:34:03","date_gmt":"2023-03-01T17:34:03","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2207"},"modified":"2023-05-05T13:54:37","modified_gmt":"2023-05-05T11:54:37","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-3-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-3-1\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-3-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Tosk\u00e1nske ve\u013ekovojvodstvo cestou reforiem <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Bud\u00faci cis\u00e1r Leopold II. sa narodil 5. m\u00e1ja 1747 ako v porad\u00ed tret\u00ed syn M\u00e1rie Ter\u00e9zie a Franti\u0161ka \u0160tefana I. Lotrinsk\u00e9ho. Pri krste dostal meno Peter Leopold na po\u010des\u0165 rusk\u00e9ho c\u00e1ra Petra Ve\u013ek\u00e9ho (1682 \u2013 1725), ke\u010f\u017ee jeho krstnou matkou bola c\u00e1rovn\u00e1 Al\u017ebeta I. Petrovna (1741 \u2013 1762). Osobn\u00e9 meno Peter sa v habsburskom rode takmer nepou\u017e\u00edvalo, tak bol v rak\u00faskom prostred\u00ed oslovovan\u00fd ako Leopold. Ako tosk\u00e1nsky ve\u013ekovojvoda bol ofici\u00e1lne naz\u00fdvan\u00fd Leopold I., pr\u00edpadne Pietro Leopoldo. Ke\u010f\u017ee bol tret\u00edm najstar\u0161\u00edm spomedzi piatich mu\u017esk\u00fdch potomkov M\u00e1rie Ter\u00e9zie, nepo\u010d\u00edtalo sa s t\u00fdm, \u017ee by sa v bud\u00facnosti stal cis\u00e1rom. Jeho o \u0161es\u0165 rokov star\u0161\u00ed brat Jozef bol n\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu v celej r\u00ed\u0161i a o dva roky star\u0161\u00ed brat Karol mal ako druhoroden\u00fd syn pr\u00e1vo na Tosk\u00e1nske ve\u013ekovojvodstvo po svojom otcovi. S Leopoldom sa preto po\u010d\u00edtalo, \u017ee dostane do spr\u00e1vy pomerne mal\u00fd severotaliansky \u0161t\u00e1t Modenu.<\/p>\n

Rovnako ako jeho bratia, aj Leopold sa dostal u\u017e v mladom veku do styku s osvietensk\u00fdmi my\u0161lienkami, ktor\u00e9 mu sprostredkovali viacer\u00ed vychov\u00e1vatelia a u\u010ditelia, ako napr\u00edklad zn\u00e1my pr\u00e1vnik Carl Antonio Martini. Myslenie mlad\u00e9ho arcivojvodu v\u0161ak ovplyv\u0148ovalo aj \u010d\u00edtanie filozofick\u00fdch spisov od Charlesa de Montesquiea a Ludovica Antonia Muratoriho. V roku 1748 vy\u0161lo Montesquiovo dielo s n\u00e1zvom Duch z\u00e1konov (L\u00b4esprit des lois)<\/em>. V habsburskej monarchii bolo spo\u010diatku zak\u00e1zan\u00e9, av\u0161ak vplyvom Gerarda van Swietena povolen\u00e9 (v skr\u00e1tenej verzii). Tento spis dej\u00edn politickej filozofie a politickej sociol\u00f3gie pravdepodobne v\u00fdrazne ovplyvnil politick\u00e9 myslenie Leopolda. Okrem toho na neho p\u00f4sobil aj jeho otec Franti\u0161ek \u0160tefan, s ktor\u00fdm ho sp\u00e1jala n\u00e1klonnos\u0165 k pr\u00edrodn\u00fdm ved\u00e1m, technike a taktie\u017e hospod\u00e1rskym a finan\u010dn\u00fdm ot\u00e1zkam.<\/p>\n

Na rozdiel od svojho brata Jozefa II., vynikal Leopold politick\u00fdm taktom, diplomatickou zdr\u017eanlivos\u0165ou a schopnos\u0165ou, respekt\u00edve ochotou robi\u0165 \u00fastupky. Odli\u0161ovali sa aj v n\u00e1zoroch na vojnov\u00e9 konflikty. K\u00fdm Jozef II. pova\u017eoval vojnu za politick\u00fd prostriedok a pripisoval jej ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam, Leopold nebol vojensky zalo\u017een\u00fdm \u010dlovekom. Pre militaristick\u00e9 vystupovanie nemal pr\u00edli\u0161n\u00e9 pochopenie a ka\u017ed\u00fa vojnu, ktor\u00e1 nie je obrann\u00e1, pova\u017eoval za zbyto\u010dn\u00fa.<\/p>\n

Do Leopoldovho \u017eivota v\u00fdrazne zasiahla udalos\u0165, ktor\u00e1 sa odohrala v roku 1761. Kiah\u0148ovej epid\u00e9mii vtedy pod\u013eahol jeho star\u0161\u00ed brat Karol a Leopold sa tak dostal do poz\u00edcie druhoroden\u00e9ho syna s n\u00e1rokom na Tosk\u00e1nske ve\u013ekovojvodstvo. Jeho matka M\u00e1ria Ter\u00e9zia z\u00e1rove\u0148 zmenila jeho man\u017eelsk\u00e9 pl\u00e1ny. Z\u00e1snuby s modenskou princeznou M\u00e1riou Beatrice d`Este boli zru\u0161en\u00e9 a za nevestu bola Leopoldovi vybran\u00e1 dc\u00e9ra \u0161panielskeho kr\u00e1\u013ea Karola III., M\u00e1ria Ludovika, s ktorou sa napokon zosob\u00e1\u0161il v roku 1765. Z tohto man\u017eelstva vzi\u0161lo celkovo 16 potomkov, z toho 12 mu\u017esk\u00fdch a \u0161tyria \u017eensk\u00ed. Pr\u00e1ve Leopoldova l\u00ednia habsbursk\u00e9ho rodu zohrala v bud\u00facnosti monarchie d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu, ke\u010f\u017ee jeho \u010dlenovia sa stali centr\u00e1lnymi panovn\u00edkmi.<\/p>\n

D\u0148a 12. janu\u00e1ra 1765 sa Jozef II. sl\u00e1vnostn\u00fdm aktom vzdal vl\u00e1dy v Tosk\u00e1nsku v prospech svojho brata. V dobe ke\u010f sa Leopold uj\u00edmal vl\u00e1dy, malo Tosk\u00e1nske ve\u013ekovojvodstvo rozlohu pribli\u017ene 20 000 km2<\/sup> a \u017eilo v \u0148om zhruba 1 000 000 obyvate\u013eov. V rozmedz\u00ed 13. a\u017e 17. storo\u010dia zohr\u00e1val tento mal\u00fd \u0161t\u00e1t s hlavn\u00fdm mestom Florencia v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu v kult\u00farnom a duchovnom \u017eivote Eur\u00f3py. Florencia sa v 15. a 16. storo\u010d\u00ed stala centrom talianskej renesancie, ke\u010f\u017ee tu p\u00f4sobili v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti ako Michelangelo, Leonardo da Vinci, Donatello \u010di Machiavelli.<\/p>\n

V obdob\u00ed Leopoldovho n\u00e1stupu v\u0161ak krajinu su\u017eovali hospod\u00e1rske a politick\u00e9 nepokoje. Obyvate\u013estvo preto do mlad\u00e9ho ve\u013ekovojvodu vkladalo ve\u013ek\u00e9 n\u00e1deje a nad\u0161ene ho v\u00edtalo. On s\u00e1m bol rozhodnut\u00fd, \u017ee Tosk\u00e1nsko sa postupne prostredn\u00edctvom osvietensk\u00fdch reforiem stane jednou z najvzornej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych kraj\u00edn. Za jednu z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch pova\u017eoval ve\u013ekovojvoda najm\u00e4 reformu po\u013enohospod\u00e1rstva. Tosk\u00e1nsko trpelo n\u00e1sledkami hladomoru z roku 1764, po ktorom nasledovala epid\u00e9mia \u0161kvrnit\u00e9ho t\u00fdfusu. Leopold nariadil okam\u017eit\u00fa rev\u00edziu z\u00e1sob\u00e1rn\u00ed obilia. Pri nej vy\u0161lo najavo, \u017ee bohat\u00ed aristokratick\u00ed a cirkevn\u00ed majitelia statkov, ktor\u00ed mali vo vlastn\u00edctve dve tretiny p\u00f4dy, zhroma\u017edili spolu s obchodn\u00edkmi zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo obilia, aby mohli umelo navy\u0161ova\u0165 jeho cenu. S t\u00fdmto ich po\u010d\u00ednan\u00edm Leopold rezol\u00fatne nes\u00fahlasil. Don\u00fatil ich preda\u0165 nazhroma\u017eden\u00e9 obilie, zru\u0161il cl\u00e1 a monopoly, ktor\u00e9 brzdili v\u00fdrobu chleba a uvo\u013enil trh s obil\u00edm. S pozdvihnut\u00edm po\u013enohospod\u00e1rstva s\u00faviselo odvod\u0148ovanie ba\u017einat\u00fdch oblast\u00ed na pobre\u017e\u00ed, ktor\u00e9 boli pretvoren\u00e9 na \u00farodn\u00e9 polia. Tie potom dal k dispoz\u00edci\u00ed ro\u013en\u00edkom, aby ich os\u00eddlili a obr\u00e1bali. Leopold do tohto pl\u00e1nu investoval zna\u010dn\u00e9 sumy finan\u010dn\u00fdch prostriedkov, av\u0161ak vtedaj\u0161ia melior\u00e1cia mala svoje limity, ktor\u00e9 s\u00faviseli s nedostato\u010dn\u00fdmi technick\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami 18. storo\u010dia.<\/p>\n

Leopoldov\u00fdm najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm pl\u00e1nom z h\u013eadiska po\u013enohospod\u00e1rstva bolo rozdelenie ve\u013ek\u00fdch statkov na men\u0161ie sedliacke hospod\u00e1rstva. Pri presadzovan\u00ed tejto reformy v\u0161ak narazil na odpor \u0161\u013eachty a cirkvi. Navy\u0161e sa men\u0161ie sedliacke hospod\u00e1rstva neboli schopn\u00e9 po zlej \u00farode a pr\u00edrodn\u00fdch katastrof\u00e1ch presadi\u0165 proti ve\u013ekostatk\u00e1rom, ktor\u00fdch obdobie kr\u00edzy zasiahlo v\u017edy v men\u0161ej miere. Proti tomu ve\u013ekovojvoda nebol schopn\u00fd \u00fa\u010dinne zasiahnu\u0165. Dok\u00e1zal v\u0161ak odobra\u0165 \u0161\u013eachte pr\u00e1vo na lov r\u00fdb a u\u017e\u00edvanie pastv\u00edn, ktor\u00e9 poskytol sedliakom. Z\u00e1rove\u0148 z\u00e1konom zak\u00e1zal rast pozemkov\u00e9ho vlastn\u00edctva cirkvi prostredn\u00edctvom zbo\u017en\u00fdch darov a obmedzil pr\u00e1vo tzv. m\u0155tvej ruky. To znamenalo, \u017ee cirkev prestala z\u00edskava\u0165 do vlastnej dr\u017eby majetky t\u00fdch, ktor\u00ed zomreli bez dedi\u010dov. Z\u00e1kladom Leopoldov\u00fdch hospod\u00e1rskych reforiem bolo odstr\u00e1nenie vn\u00fatorn\u00fdch ciel, m\u00fdt a in\u00fdch poplatkov. Okrem toho prik\u00e1zal zru\u0161i\u0165 cechy a cechov\u00e9 s\u00fadnictvo. Ob\u010dania si tak mohli slobodne zvoli\u0165 svoje povolanie.<\/p>\n

Z ve\u013ekej \u010dasti boli Leopoldove tosk\u00e1nske reformy v oblasti hospod\u00e1rstva ne\u00faspe\u0161n\u00e9 z d\u00f4vodu z\u00e1sahu jeho brata, cis\u00e1ra Jozefa II. Franti\u0161ek I. \u0160tefan Lotrinsk\u00fd po sebe zanechal dedi\u010dstvo 18 000 000 zlat\u00fdch, ktor\u00e9 boli ulo\u017een\u00e9 na viacer\u00fdch miestach. Jedn\u00fdm z nich bolo aj Tosk\u00e1nsko, ktor\u00e9mu mali by\u0165 ponechan\u00e9 2 000 000 zlat\u00fdch. Rak\u00faska monarchia sa v\u0161ak nach\u00e1dzala v zlo\u017eitej finan\u010dnej situ\u00e1ci\u00ed. Jozef II. preto od svojho brata \u017eiadal a nakoniec aj vymohol, financie ur\u010den\u00e9 p\u00f4vodne pre Tosk\u00e1nsko na to, aby bol schopn\u00fd vyrovna\u0165 rak\u00fasky \u0161t\u00e1tny dlh. V osobnej kore\u0161pondencii s\u00edce Jozef Leopoldovi stru\u010dne vysvet\u013eoval d\u00f4vod svojej po\u017eiadavky, av\u0161ak ich vz\u0165ahy to natrvalo pozna\u010dilo. Leopold toti\u017e pl\u00e1noval tieto peniaze vyu\u017ei\u0165 na podporn\u00e9 projekty po hladomore a na vysu\u0161enie oblasti pri Maremme.<\/p>\n

V osvietenskom duchu boli aj Leopoldove reformy s\u00fadnictva a cirkevn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed. Po po\u010diato\u010dn\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch vydal v roku 1786 nov\u00fd trestn\u00fd z\u00e1konn\u00edk. Nesk\u00f4r bol prelo\u017een\u00fd do viacer\u00fdch jazykov a vtedaj\u0161ie intelektu\u00e1lne kruhy ho ozna\u010dovali za vzorn\u00fd pr\u00edklad hum\u00e1nneho zm\u00fd\u0161\u013eania. Constitutio criminalis Leopoldina<\/em> naz\u00fdvan\u00fd aj ako Codice penale<\/em>, \u010di Codice leopoldino<\/em>, obsahoval viacero ustanoven\u00ed. Z\u00e1konn\u00edk zru\u0161il trest smrti, zak\u00e1zal mu\u010denie, trest \u0165ahania lod\u00ed a prikovania k re\u0165aziam. Ak sa vo\u010di pr\u00e1vu previnil niekto z radov duchovenstva, musel sa zodpoveda\u0165 pred svetsk\u00fdm s\u00fadom. V\u0161etci ob\u010dania z\u00edskali slobodn\u00fd pr\u00edstup k pr\u00e1vu a z\u00e1konu. Zat\u00fdkanie sa viazalo len na s\u00fahlas sudcu. V\u00fdnimkou bolo, ke\u010f bol p\u00e1chate\u013e pristihnut\u00fd priamo pri p\u00e1chan\u00ed neleg\u00e1lneho skutku. Rozsudky museli by\u0165 vyhlasovan\u00e9 verejne.<\/p>\n

Aj napriek tomu, \u017ee tento trestn\u00fd z\u00e1konn\u00edk e\u0161te ponech\u00e1val v platnosti pranierovanie a verejn\u00e9 tresty, je mo\u017en\u00e9 v \u0148om bada\u0165 viacer\u00e9 prvky modern\u00e9ho pr\u00e1vneho syst\u00e9mu. V praxi splnil to, \u010do sa od neho o\u010dak\u00e1valo. K\u00fdm v roku 1766 bolo zaznamenan\u00fdch celkovo 2398 trestn\u00fdch \u010dinov, pod\u013ea \u0161tatistiky z roku 1784 ich bolo v\u00fdrazne menej, konkr\u00e9tne 570. \u0160tatisticky sa tak preuk\u00e1zalo, \u017ee princ\u00edp pr\u00edsnych a \u010dasto krut\u00fdch trestov nebol \u00fa\u010dinn\u00fd. Leopoldove cirkevn\u00e9 reformy mali vies\u0165 k tomu, aby zmen\u0161il moc a vplyv r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi. Sna\u017eil sa preto Tosk\u00e1nsku cirkev podriadi\u0165 \u0161t\u00e1tu a urobi\u0165 nez\u00e1vislou na p\u00e1pe\u017eovi. Tento z\u00e1mer v\u0161ak nebol \u00faspe\u0161n\u00fd, ke\u010f\u017ee sa vo\u010di nemu akt\u00edvne postavila v\u00e4\u010d\u0161ina tosk\u00e1nskych biskupov. Z h\u013eadiska cirkevn\u00fdch reforiem sa Leopoldovi podarilo zru\u0161i\u0165 tie kl\u00e1\u0161tory, ktor\u00e9 boli pova\u017eovan\u00e9 za kontemplat\u00edvne (rozj\u00edmav\u00e9). Ru\u0161enie sa t\u00fdkalo rovnako mu\u017esk\u00fdch, ako aj \u017eensk\u00fdch kl\u00e1\u0161torov. Pod\u013ea Leopoldovho nariadenia mohli mu\u017ei vst\u00fapi\u0165 do kl\u00e1\u0161tora a\u017e v 24 a \u017eeny 20 rokoch \u017eivota. Okrem toho bolo k tomu potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 s\u00fahlas vl\u00e1dy vo Florencii. Majetky zru\u0161en\u00fdch kl\u00e1\u0161torov boli rozdelen\u00e9 spomedzi fary, ktor\u00e9 nemali dostatok finan\u010dn\u00fdch prostriedkov.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eitou bola aj ot\u00e1zka vzdel\u00e1vania. V Tosk\u00e1nsku rovnako, ako vo viacer\u00fdch krajin\u00e1ch bol zna\u010dne roz\u0161\u00edren\u00fd analfabetizmus. Leopold sa preto sna\u017eil pozdvihn\u00fa\u0165 stav v\u0161eobecnej vzdelanosti a v\u00fdchovy obyvate\u013estva. Z \u010dasti sa in\u0161piroval my\u0161lienkami \u0161vaj\u010diarskeho pedag\u00f3ga a soci\u00e1lneho reform\u00e1tora Johanna Heinricha Pestalozziho. Jeho hlavn\u00fdm cie\u013eom bolo zlep\u0161i\u0165 \u017eivoty be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed prostredn\u00edctvom nadobudnut\u00e9ho vzdelania. Leopold s Pestalozzim viedol p\u00edsomn\u00fa kore\u0161pondenciu, jeho pr\u00edchod do Tosk\u00e1nska ale nebol mo\u017en\u00fd kv\u00f4li nedostatku finan\u010dn\u00fdch prostriedkov ve\u013ekovojvodstva. Leopold v\u0161ak budoval obecn\u00e9 \u0161koly a umo\u017e\u0148oval tak \u0161ir\u0161\u00edm vrstv\u00e1m obyvate\u013estva pr\u00edstup k vzdelaniu. Rovnako akt\u00edvne pristupoval aj k univerzitn\u00e9mu vzdel\u00e1vaniu. Na univerzit\u00e1ch v Siene a Pise boli zriaden\u00e9 nov\u00e9 katedry a roz\u0161\u00edrilo sa aj vedeck\u00e9 b\u00e1danie na akad\u00e9mi\u00e1ch.<\/p>\n

\u00dastredn\u00fdm pl\u00e1nom Leopoldov\u00fdch reforiem v Tosk\u00e1nsku bol projekt \u00fastavy. Touto \u00falohou bol poveren\u00fd jeden z jeho najbli\u017e\u0161\u00edch spolupracovn\u00edkov Francesco Maria Gianni. Leopolda k tomu viedla predov\u0161etk\u00fdm jeho osobn\u00e1 n\u00e1v\u0161teva cis\u00e1rskeho dvora vo Viedni v roku 1778. Bli\u017e\u0161ie sa tu zozn\u00e1mil s absolutistick\u00fdm \u0161t\u00fdlom vl\u00e1dy svojho brata, s ktor\u00fdm bytostne nes\u00fahlasil. Pod\u013ea Leopoldovej kore\u0161pondencie s jeho sestrou M\u00e1riou Krist\u00ednou je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 ako si predstavoval ide\u00e1lneho panovn\u00edka. Pod\u013ea jeho slov bol dedi\u010dn\u00fd vl\u00e1dca len \u00faradn\u00edkom \u013eudu a na to mal s\u00fastredi\u0165 v\u0161etky svoje snahy.<\/p>\n

Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee Leopold bol azda jedin\u00fdm panovn\u00edkom svojej doby, ktor\u00fd uva\u017eoval kon\u0161titu\u010dne a z vlastnej v\u00f4le bol ochotn\u00fd vzda\u0165 sa \u010dasti svojich zdeden\u00fdch pr\u00e1v. Toto myslenie bolo \u0165a\u017eko pochopite\u013en\u00e9 aj pre viacero osvietensk\u00fdch u\u010dencov. Leopold si chcel ponecha\u0165 len v\u00fdkonn\u00fa moc, pr\u00e1vo menova\u0165 ministrov, biskupov, sudcov a \u00faradn\u00edkov. Priam nov\u00e1torsky vyznievalo to, \u017ee nemienil akt\u00edvne zasahova\u0165 do trestn\u00e9ho pr\u00e1va a z\u00e1stupcov \u013eudu chcel ka\u017edoro\u010dne informova\u0165 o stave \u0161t\u00e1tnych financi\u00ed. Tak\u00fdto model vl\u00e1dy sa v\u0161ak napokon v praxi neuskuto\u010dnil.<\/p>\n

V\u00fdraznou \u010drtou Leopoldovej vl\u00e1dy v Tosk\u00e1nsku bol jeho odpor vo\u010di vojenstvu. Jeho postoj bol oproti ostatn\u00fdm panovn\u00edckym osobnostiam pomerne netradi\u010dn\u00fd. 18. storo\u010die bolo e\u0161te obdob\u00edm, v ktorom sa konflikty medzi \u0161t\u00e1tmi rie\u0161ili viac ozbrojen\u00fdmi stretmi ne\u017e diplomatick\u00fdmi rokovaniami. V poz\u00edci\u00ed tosk\u00e1nskeho ve\u013ekovojvodu sa vyh\u00fdbal ve\u013ek\u00fdm vojensk\u00fdm pot\u00fd\u010dkam. Hne\u010f na za\u010diatku svojej vl\u00e1dy v Tosk\u00e1nsku sa rozhodol rozpusti\u0165 neve\u013ek\u00fa \u017eoldniersku arm\u00e1du, ktor\u00fa nahradil ob\u010dianskou mil\u00edciou. D\u00f4kazom Leopoldovho odmietania n\u00e1siln\u00e9ho rie\u0161enia konfliktov je vyhl\u00e1senie neutrality Tosk\u00e1nska v roku 1778. T\u00e1 v\u0161ak nemala medzin\u00e1rodn\u00fa pr\u00e1vnu z\u00e1v\u00e4znos\u0165, preto\u017ee ju ostatn\u00e9 \u0161t\u00e1ty neuznali, resp. na \u0148u nereagovali.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Tosk\u00e1nske ve\u013ekovojvodstvo cestou reforiem Bud\u00faci cis\u00e1r Leopold II. sa narodil 5. m\u00e1ja 1747 ako v porad\u00ed tret\u00ed syn M\u00e1rie Ter\u00e9zie a Franti\u0161ka \u0160tefana I. Lotrinsk\u00e9ho. Pri krste dostal meno Peter Leopold na po\u010des\u0165 rusk\u00e9ho c\u00e1ra Petra Ve\u013ek\u00e9ho (1682 \u2013 1725), ke\u010f\u017ee jeho krstnou matkou bola c\u00e1rovn\u00e1 Al\u017ebeta I. Petrovna (1741 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2207","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2207","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2207"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2207\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7252,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2207\/revisions\/7252"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2207"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}