{"id":2571,"date":"2023-03-02T10:38:48","date_gmt":"2023-03-02T09:38:48","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2571"},"modified":"2023-05-05T14:24:39","modified_gmt":"2023-05-05T12:24:39","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-9-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-9-2\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-9-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Zahrani\u010dn\u00e1 politika \u010ceskoslovenska<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

S\u00edce ve\u013ek\u00e1 vojna ofici\u00e1lne skon\u010dila 11. novembra 1918, no situ\u00e1ciu v Eur\u00f3pe nebolo mo\u017en\u00e9 ozna\u010di\u0165 za pokojn\u00fa \u010di mierov\u00fa. Najm\u00e4 novovznikaj\u00face \u0161t\u00e1ty museli vies\u0165 so svojimi susedmi konflikty nielen o priaznivej\u0161ie hranice, ale \u010dasto aj o vlastn\u00fa existenciu. V\u00fdnimkou nebolo ani \u010ceskoslovensko, ktor\u00e9 v tomto obdob\u00ed bojovalo s Po\u013eskom (tzv. sedemd\u0148ov\u00e1 vojna<\/em> o Te\u0161\u00ednsko \u2013 janu\u00e1r 1919) a Ma\u010farskom (na juhu a v\u00fdchode Slovenska). Situ\u00e1cia v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe sa e\u0161te viac vyhrotila po\u010das po\u013esko-ruskej vojny (janu\u00e1r 1919 \u2013 marec 1921). Budape\u0161\u0165 sa sna\u017eila vyu\u017ei\u0165 tento konflikt a s n\u00edm spojen\u00e9 obavy dohodov\u00fdch mocnost\u00ed zo \u0161\u00edrenia bo\u013e\u0161evizmu, pri\u010dom pon\u00fakla Var\u0161ave vojensk\u00fa pomoc. Regent Mikl\u00f3s Horthy dokonca uva\u017eoval o zabrat\u00ed Slovenska a n\u00e1slednom vytvoren\u00ed \u201ekarpatskej protibo\u013e\u0161evickej hr\u00e1dze\u201c. Samozrejme za uveden\u00fdm sa skr\u00fdvala snaha Budape\u0161ti o rev\u00edziu hran\u00edc stanoven\u00fdch Trianonskou zmluvou<\/em>. Napriek protestom \u010ceskoslovenska Franc\u00fazsko spo\u010diatku sympatizovalo s ochotou ma\u010farskej arm\u00e1dy zasiahnu\u0165. Praha z ob\u00e1v o svoju \u00fazemn\u00fa celistvos\u0165 za\u010dala realizova\u0165 spolo\u010dn\u00fd obrann\u00fd projekt s Kr\u00e1\u013eovstvom Srbov, Chorv\u00e1tov a Slovincov, ako aj s Rumunskom. Takto medzi rokmi 1920 a 1921 prebehli bilater\u00e1lne rokovania, ktor\u00fdch v\u00fdsledkom bol vznik vojensko-politick\u00e9ho paktu zn\u00e1meho ako Mal\u00e1 dohoda<\/em>. Aliancia bola prim\u00e1rne namieren\u00e1 vo\u010di ma\u010farskej agresii a jeho snah\u00e1m o rev\u00edziu nov\u00fdch hran\u00edc. Par\u00ed\u017e nakoniec uznal v\u00fdznam Malej dohody<\/em> pre zachovanie poriadku v strednej a juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, pri\u010dom bola postupne zakomponovan\u00e1 do franc\u00fazskeho bezpe\u010dnostn\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n

\u010ceskoslovensk\u00e1 diplomacia sa pod veden\u00edm ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Edvarda Bene\u0161a orientovala na Ve\u013ek\u00fa Brit\u00e1niu, ale najm\u00e4 na Franc\u00fazsko. V s\u00falade s uveden\u00fdm podp\u00edsala Praha s Par\u00ed\u017eom 25. janu\u00e1ra 1924 spojeneck\u00fa zmluvu \u2013 Zmluva o spojenectve a priate\u013estve medzi Franc\u00fazskom a \u010ceskoslovenskom<\/em>. Na druhej strane z\u00e1padn\u00e9 mocnosti neboli v nasleduj\u00facom roku na konferencii v Locarne ochotn\u00e9 a ani schopn\u00e9 garantova\u0165 nedotknute\u013enos\u0165 v\u00fdchodn\u00fdch hran\u00edc. V\u00fdsledkom bolo oslabenie postavenia Par\u00ed\u017ea na starom kontinente a ne\u00faspech dlhodobo eliminova\u0165 mocensk\u00e9 amb\u00edcie Berl\u00edna. Mimo konferencie Franc\u00fazsko vyjadrilo aspo\u0148 symbolicky podporu nedotknute\u013enosti po\u013eskej a \u010deskoslovenskej \u00fazemnej celistvosti. \u201eCesta na v\u00fdchod\u201c v\u0161ak bola otvoren\u00e1, \u010do Nemecko v bud\u00facnosti n\u00e1le\u017eite vyu\u017eilo.<\/p>\n

Po n\u00e1stupe nacistov k moci a krachu odzbrojovacej konferencie v \u017deneve si najvy\u0161\u0161\u00ed predstavitelia franc\u00fazska naplno uvedomovali kr\u00edzu bezpe\u010dnostn\u00e9ho syst\u00e9mu. V d\u00f4sledku toho sa Par\u00ed\u017e za\u010dal intenz\u00edvnej\u0161ie orientova\u0165 na stredoeur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty a Sovietsky zv\u00e4z. Z\u00e1rove\u0148 sa do popredia za\u010dala dost\u00e1va\u0165 snaha o realiz\u00e1ciu tzv. v\u00fdchodn\u00e9ho Locarna. Jeho duchovn\u00fdm autorom bol Jean Luis Barthou \u2013 od 9. febru\u00e1ra 1934 p\u00f4sobil ako minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. V praxi mal vznikn\u00fa\u0165 komplikovan\u00fd syst\u00e9m obrann\u00fdch alianci\u00ed. Tie mali by\u0165 garantom nedotknute\u013enosti hran\u00edc na \u201ev\u00fdchode\u201c a do bud\u00facna sa mali sta\u0165 z\u00e1kladom novej eur\u00f3pskej kolekt\u00edvnej bezpe\u010dnosti. Nemecko sa malo bu\u010f prida\u0165, alebo zosta\u0165 obk\u013e\u00fa\u010den\u00e9. Po zlo\u017eit\u00fdch negoci\u00e1ci\u00e1ch sa nakoniec nepodarilo v\u00fdchodne Locarno realizova\u0165. Projekt pozit\u00edvne rezonoval v Sovietskom zv\u00e4ze a \u010ceskoslovensku. Podporu mu z pragmatick\u00fdch d\u00f4vodov nakoniec vyslovila aj Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia. Na druhej strane ho v\u0161ak odmietlo Nemecko a Po\u013esko \u2013 oba \u0161t\u00e1ty uzavreli e\u0161te 26. janu\u00e1ra 1934 zmluvu o ne\u00fato\u010den\u00ed. Franc\u00fazskej v\u00edzii neboli pr\u00edli\u0161 naklonen\u00e9 ani pobaltsk\u00e9 krajiny, ako aj zvy\u0161n\u00ed \u010dlenovia Malej dohody<\/em> \u2013 Juhosl\u00e1via a Rumunsko. Samotn\u00fd autor projektu tragicky zahynul 9. okt\u00f3bra 1934 po\u010das atent\u00e1tu na juhoslovansk\u00e9ho panovn\u00edka Alexandra I. v Marseille. Jeho n\u00e1stupca na poste ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Pierre Laval presadzoval odli\u0161n\u00fd pr\u00edstup charakterizovan\u00fd snahou zbl\u00ed\u017ei\u0165 sa s Nemeckom a Talianskom.<\/p>\n

Napriek krachu v\u00fdchodn\u00e9ho Locarna a snahe o nov\u00fa politick\u00fa orient\u00e1ciu sa nakoniec podarilo uzavrie\u0165 obrann\u00fd pakt medzi Par\u00ed\u017eom, Moskvou a Prahou. D\u0148a 2. m\u00e1ja 1935 do\u0161lo k uzavretiu Zmluvy o vz\u00e1jomnej pomoci medzi Franc\u00fazskom a Zv\u00e4zom sovietskych socialistick\u00fdch republ\u00edk<\/em>, ktor\u00e1 zaru\u010dovala vz\u00e1jomn\u00fa vojensk\u00fa pomoc pri nevyprovokovanom \u00fatoku na jedn\u00e9ho z jej signat\u00e1rov. Na franc\u00fazsko-sovietsku konvenciu nadv\u00e4zovala Zmluva o vz\u00e1jomnej pomoci medzi \u010ceskoslovenskou republikou a Zv\u00e4zom sovietskych socialistick\u00fdch republ\u00edk<\/em> zo 16. m\u00e1ja 1935. Na jej z\u00e1klade mohla by\u0165 Prahe poskytnut\u00e1 akt\u00edvna sovietska vojensk\u00e1 pomoc len v pr\u00edpade, \u017ee tak urob\u00ed aj franc\u00fazska strana. Samozrejme, Moskva signovan\u00edm oboch dokumentov sledovala predov\u0161etk\u00fdm svoje vlastn\u00e9 mocensk\u00e9 z\u00e1ujmy. Podobne ani Franc\u00fazsko nebralo z\u00e1v\u00e4zky vypl\u00fdvaj\u00face z oboch zml\u00fav pr\u00edli\u0161 v\u00e1\u017ene. Toto tvrdenie v\u00fdborne vystihuje odkaz Prierra Lavala (z publik\u00e1cie Sv\u011btov\u00e1 politika ve 20. stolet\u00ed I.<\/em> od Vladim\u00edra N\u00e1levku) nemeck\u00e9mu titul\u00e1rovi v Par\u00ed\u017ei: \u201eOzn\u00e1mte svojej vl\u00e1de, \u017ee budem v\u017edy ochotn\u00fd ust\u00fapi\u0165 od franc\u00fazsko-sovietskeho paktu, pokia\u013e to bude nutn\u00e9, aby som uzavrel pakt v\u00e4\u010d\u0161ieho dosahu, pakt franc\u00fazsko-nemeck\u00fd.\u201c<\/em> Navy\u0161e je treba podotkn\u00fa\u0165, \u017ee akt\u00edvne nasadenie franc\u00fazskej arm\u00e1dy za hranicami domoviny odporovalo presadzovanej defenz\u00edvnej strat\u00e9gii opieraj\u00facej sa o Maginotovu l\u00edniu<\/em>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Zahrani\u010dn\u00e1 politika \u010ceskoslovenska S\u00edce ve\u013ek\u00e1 vojna ofici\u00e1lne skon\u010dila 11. novembra 1918, no situ\u00e1ciu v Eur\u00f3pe nebolo mo\u017en\u00e9 ozna\u010di\u0165 za pokojn\u00fa \u010di mierov\u00fa. Najm\u00e4 novovznikaj\u00face \u0161t\u00e1ty museli vies\u0165 so svojimi susedmi konflikty nielen o priaznivej\u0161ie hranice, ale \u010dasto aj o vlastn\u00fa existenciu. V\u00fdnimkou nebolo ani \u010ceskoslovensko, ktor\u00e9 v tomto obdob\u00ed bojovalo s Po\u013eskom (tzv. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2571","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2571","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2571"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2571\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7307,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2571\/revisions\/7307"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2571"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}