{"id":2573,"date":"2023-03-02T10:39:09","date_gmt":"2023-03-02T09:39:09","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2573"},"modified":"2023-05-05T14:26:12","modified_gmt":"2023-05-05T12:26:12","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-9-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-9-3\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-9-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Mn\u00edchovsk\u00e1 dohoda<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Svoj z\u00e1mer ovl\u00e1dnu\u0165 Rak\u00fasko a rozbi\u0165 \u010ceskoslovensko formuloval Adolf Hitler u\u017e 5. novembra 1937 na stretnut\u00ed s predstavite\u013emi ozbrojen\u00fdch s\u00edl a Zahrani\u010dn\u00e9ho \u00faradu<\/em>. Vych\u00e1dzal z predpokladu, \u017ee Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Franc\u00fazsko a ani Sovietsky zv\u00e4z nezasiahnu. Jeho kalkul podporila aj novembrov\u00e1 n\u00e1v\u0161teva lorda Edwarda Wooda (zn\u00e1mej\u0161\u00ed ako lord Halifax) v Berchtesgadene. Po\u010das stretnutia ubezpe\u010dil r\u00ed\u0161skeho kancel\u00e1ra, \u017ee Lond\u00fdn nebude br\u00e1ni\u0165 rev\u00edzii doteraj\u0161\u00edch pomerov v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. Podmienka bola, aby eventu\u00e1lne zmeny prebehli mierovou cestou, evolu\u010dne a so s\u00fahlasom zainteresovan\u00fdch str\u00e1n. V\u00fdsledkom takejto neprezieravej politiky vo\u010di nacistom bola u\u017e spom\u00ednan\u00e1 anexia Rak\u00faska. Po \u201e<\/em>an\u0161luse\u201c<\/em> pri\u0161lo na rad \u010ceskoslovensko.<\/p>\n

V pr\u00edpade \u010ceskoslovenska pova\u017eoval Adolf Hitler pou\u017eitie vojenskej sily za nevyhnutn\u00e9. Usudzoval, \u017ee jeho protivn\u00edk sa bude br\u00e1ni\u0165. Tento predpoklad vych\u00e1dzal z intenz\u00edvneho budovania arm\u00e1dy a pohrani\u010dn\u00fdch opevnen\u00ed v republike, ako aj h\u013eadania spojencov proti pr\u00edpadnej nacistickej agresii. Pre realiz\u00e1ciu uveden\u00e9ho z\u00e1meru bolo treba vytvori\u0165 tak\u00e9 podmienky, aby pl\u00e1novan\u00fd konflikt prebehol r\u00fdchlo a izolovane. Prv\u00e9 boje sa zviedli na diplomatickom a propagandistickom poli s cie\u013eom zbavi\u0165 Prahu podpory zo zahrani\u010dia. Ako z\u00e1mienka pre realiz\u00e1ciu tzv. Zelen\u00e9ho pl\u00e1nu<\/em> (Fall Gr\u00fcn<\/em>) \u2013 inv\u00e1zie do \u010ceskoslovenska \u2013 posl\u00fa\u017eila nemeck\u00e1 men\u0161ina nach\u00e1dzaj\u00faca sa najm\u00e4 v pohrani\u010dnej oblasti Sudety. Pod\u013ea vtedy posledn\u00e9ho riadneho s\u010d\u00edtania \u013eudu z roku 1930 predstavovalo viac ako 3,2 mili\u00f3nov\u00e9 nemeck\u00e9 etnikum najpo\u010detnej\u0161iu minoritu v republike. Z uveden\u00e9ho po\u010dtu Slovensko ob\u00fdvalo takmer 150 000 jej pr\u00edslu\u0161n\u00edkov. D\u0148a 30. apr\u00edla 1935 vznikla z p\u00f4vodnej Sudetonemeckej vlasteneckej fronty<\/em> \u201enov\u00e1\u201c Sudetonemeck\u00e1 strana<\/em> (SdP) pod veden\u00edm Konrada Henleina. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi p\u00f4sobila menej v\u00fdznamn\u00e1 Karpatonemeck\u00e1 strana<\/em> (KdP) na \u010dele s Franzom Karmasinom. V celo\u0161t\u00e1tnych vo\u013eb\u00e1ch z 19. m\u00e1ja 1935 dokonca SdP, ku ktorej sa do koal\u00edcie pripojila aj KdP, skon\u010dila na prvom mieste pred tradi\u010dne najsilnej\u0161ou Republik\u00e1nskou stranou po\u013enohospod\u00e1rskeho a maloro\u013en\u00edckeho \u013eudu<\/em> (skr\u00e1tene: agr\u00e1rna strana, respekt\u00edve agr\u00e1rnici). Nacisti sa sna\u017eili vyu\u017ei\u0165 nemeck\u00fa men\u0161inu a jej politick\u00fa reprezent\u00e1ciu na destabiliz\u00e1ciu republiky z vn\u00fatra. V Sudet\u00e1ch postupom \u010dasu \u010doraz frekventovanej\u0161ie doch\u00e1dzalo k provok\u00e1ci\u00e1m a nesk\u00f4r v septembri 1938 aj k priamym \u00fatokom prohitlerovsk\u00fdch radik\u00e1lov na \u010deskoslovensk\u00e9 \u0161t\u00e1tne org\u00e1ny a majoritn\u00e9 obyvate\u013estvo. Nacistick\u00e1 propaganda sa sna\u017eila ka\u017ed\u00fa pot\u00fd\u010dku obratne vyu\u017ei\u0165. Do sveta vysielala l\u017eiv\u00e9 prehl\u00e1senia o \u00fatlaku a krivd\u00e1ch p\u00e1chan\u00fdch na Nemcoch. Pravdou bol opak. V republike po\u017e\u00edvali men\u0161iny viac pr\u00e1v a slob\u00f4d, ne\u017e tomu bolo v pr\u00edpade minor\u00edt napr\u00edklad v Nemecku, Taliansku, Ma\u010farsku \u010di Po\u013esku.<\/p>\n

V m\u00e1ji 1938 doch\u00e1dza k prv\u00e9mu ve\u013ek\u00e9mu britsko-franc\u00fazskemu n\u00e1tlaku na prezidenta Edvarda Bene\u0161a a vl\u00e1du, aby viedli kon\u0161trukt\u00edvny dial\u00f3g s nemeckou men\u0161inou a vyrie\u0161ili najp\u00e1l\u010divej\u0161ie n\u00e1rodnostn\u00e9 probl\u00e9my. Nacistick\u00e9 provok\u00e1cie a presuny vojsk k hraniciam viedli Prahu 21. m\u00e1ja 1938 k vyhl\u00e1seniu \u010diasto\u010dnej mobiliz\u00e1cie. Z\u00e1padn\u00e9 mocnosti sa za\u010dali ob\u00e1va\u0165, \u017ee by mohli by\u0165 zatiahnut\u00e9 do hroziaceho konfliktu. Situ\u00e1ciu bolo treba upokoji\u0165. Britsk\u00e1 vl\u00e1da preto v auguste 1938 vyslala do \u010ceskoslovenska lorda Waltera Runcimana. Jeho \u00falohou bolo sprostredkova\u0165 \u201emierov\u00e9\u201c rozhovory medzi zainteresovan\u00fdmi stranami v republike, zabr\u00e1ni\u0165 vojne a vyrie\u0161i\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fa kr\u00edzu. Misia nakoniec nenaplnila o\u010dak\u00e1vania a skon\u010dila ne\u00faspechom. V z\u00e1vere\u010dnej spr\u00e1ve z 21. septembra 1938 sa uv\u00e1dza, \u017ee spolu\u017eitie \u010cechoslov\u00e1kov a Nemcov nie je v jednom \u0161t\u00e1te mo\u017en\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 odpor\u00fa\u010dala okam\u017eit\u00e9 odst\u00fapene pohrani\u010dn\u00fdch oblast\u00ed.<\/p>\n

 Nacisti stup\u0148ovali tlak a Adolf Hitler sa 12. septembra 1938 dokonca otvorene vyhr\u00e1\u017eal vojenskou agresiou vo\u010di \u010ceskoslovensku. Situ\u00e1cia bola nato\u013eko v\u00e1\u017ena, \u017ee do\u0161lo k ozbrojen\u00e9mu povstaniu tzv. henleinovcov<\/em> (SdP a jej pr\u00edvr\u017eenci). Po jeho potla\u010den\u00ed musela vl\u00e1da Milana Hod\u017eu 16. septembra 1938 zak\u00e1za\u0165 SdP i KdP. De\u0148 predt\u00fdm, 15. septembra 1938, sa britsk\u00fd ministersk\u00fd predseda Neville Chamberlain stretol s Adolfom Hitlerom v jeho horskom s\u00eddle v Berghofe v Obersalzbergu. V\u00fdsledkom rozhovoru bol britsk\u00fd s\u00fahlas na odst\u00fapenie Sudet a ich pripojenie k \u201er\u00ed\u0161i\u201c. V nasleduj\u00facich d\u0148och sa k stanovisku Lond\u00fdna pripojil aj Par\u00ed\u017e, pri\u010dom za\u010dali enormne zvy\u0161ova\u0165 tlak na Prahu. Ten vyvrcholil 21. septembra 1938 britsko-franc\u00fazskym ultim\u00e1tom. V \u0148om obe krajiny po\u017eadovali odst\u00fapenie \u00fazem\u00ed s nadpolovi\u010dnou v\u00e4\u010d\u0161inou nemeck\u00e9ho obyvate\u013estva pod\u013ea d\u00e1t z rak\u00faskeho s\u010d\u00edtania \u013eudu z roku 1910. Z\u00e1rove\u0148 franc\u00fazsky vyslanec odk\u00e1zal \u010deskoslovenskej vl\u00e1de, \u017ee pokia\u013e nebude s\u00fahlasi\u0165 s uveden\u00fdmi po\u017eiadavkami, tak Praha nem\u00f4\u017ee r\u00e1ta\u0165 s vojenskou pomocou z\u00e1padn\u00fdch mocnost\u00ed. Moskva s\u00edce v telegrame deklarovala ochotu pom\u00f4c\u0165 svojmu spojencovi, ale len pokia\u013e tak urob\u00ed aj Par\u00ed\u017e. Obr\u00e1ti\u0165 sa nedalo ani na Mal\u00fa dohodu<\/em>, ktor\u00e1 bola v tomto obdob\u00ed u\u017e de facto nefunk\u010dn\u00fdm paktom. V d\u00f4sledku toho ostala republika osamoten\u00e1 a jej reprezentanti e\u0161te toho d\u0148a prijali ultim\u00e1tum.<\/p>\n

Spomenut\u00e9 udalosti vy\u00fastili k vn\u00fatropolitickej zmene. De\u0148 po prijat\u00ed ultim\u00e1ta podala vl\u00e1da Milana Hod\u017eu demisiu a prezident poveril riaden\u00edm \u0161t\u00e1tu \u00faradn\u00edcky kabinet na \u010dele s gener\u00e1lom Janem Syrov\u00fdm. Adolf Hitler sa v\u0161ak odmietal uspokoji\u0165 s dosiahnut\u00fdm. E\u0161te v ten ist\u00fd de\u0148 22. septembra 1938 sa stretol v Bad Godesbergu s Nevillom Chamberlainom. Nemeck\u00fd kancel\u00e1r ultimat\u00edvne po\u017eadoval okam\u017eit\u00e9 zabratie cel\u00e9ho pohrani\u010dia Wehrmachtom, ako aj vyrie\u0161enie \u00fazemn\u00fdch n\u00e1rokov Ma\u010farska a Po\u013eska. Zasko\u010den\u00fd britsk\u00fd ministersk\u00fd predseda zatia\u013e prednesen\u00e9 po\u017eiadavky odmietol. \u010ceskoslovensko si uvedomovalo, \u017ee prijatie podmienok z Bad Godesbergu by de facto smerovalo k jeho z\u00e1niku. Na odpor\u00fa\u010danie svojich z\u00e1padn\u00fdch spojencov vyhl\u00e1sila vl\u00e1da Jana Syrov\u00e9ho 23. septembra 1938 \u00fapln\u00fa mobiliz\u00e1ciu. Britsk\u00fd pokus sprostredkova\u0165 dohodu medzi sporn\u00fdmi stranami zlyhal. Z ob\u00e1v pred vypuknut\u00edm vojny v Eur\u00f3pe navrhli Lond\u00fdn i Par\u00ed\u017e zvolanie medzin\u00e1rodn\u00e9ho summitu.<\/p>\n

D\u0148a 29. septembra 1938 sa v Mn\u00edchove za\u010dala konferencia najvy\u0161\u0161\u00edch predstavite\u013eov vl\u00e1d \u0161tyroch mocnost\u00ed \u2013 Nemecka (Adolf Hitler), Talianska (Benito Mussolini), Ve\u013ekej Brit\u00e1nie (Neville Chamberlain) a Franc\u00fazska (\u00c9douard Daladier). Sovietsky zv\u00e4z nebol na jednania prizvan\u00fd. \u010ceskoslovensk\u00e1 deleg\u00e1cia nemohla do priebehu konferencie zasiahnu\u0165 a o\u010dak\u00e1vala rezult\u00e1t v mn\u00edchovskom hoteli Regina. Fin\u00e1lny dokument, znamenaj\u00faci odst\u00fapenie pohrani\u010dn\u00fdch oblast\u00ed v prospech Nemecka, bol signovan\u00fd kr\u00e1tko po odbit\u00ed polnoci 30. septembra 1938. Praha sa bez podpory spojencov nemohla efekt\u00edvne br\u00e1ni\u0165 a nemala in\u00e9 v\u00fdchodisko ako prija\u0165 dikt\u00e1t \u0161tyroch mocnost\u00ed. Lond\u00fdn a Par\u00ed\u017e takto obetovali \u010fal\u0161\u00ed \u0161t\u00e1t, pri\u010dom naivne d\u00f4verovali pr\u00eds\u013eubu nacistov, \u017ee i\u0161lo o ich posledn\u00fa \u00fazemn\u00fa po\u017eiadavku. Franc\u00fazsky bezpe\u010dnostn\u00fd syst\u00e9m sa definit\u00edvne rozpadol. Nemecko a Taliansko z\u00edskali mocensk\u00fd monopol v strednej a juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. V d\u00f4sledku Mn\u00edchovej dohody<\/em> stratila republika cirka 20 % svojho \u00fazemia (28 639 km2<\/sup>), na ktorom pod\u013ea \u00fadajov z posledn\u00e9ho riadneho s\u010d\u00edtania \u013eudu z roku 1930 s\u00eddlilo 24,7 % popul\u00e1cie (3 635 970 os\u00f4b). Popritom skon\u010dili v nemeckom z\u00e1bore nielen obrann\u00e9 opevnenia, ale takmer cel\u00e1 uho\u013en\u00e1 z\u00e1klad\u0148a \u010di ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 vyspel\u00e9ho priemyslu, dopravnej infra\u0161trukt\u00fary, lesov a ornej p\u00f4dy. Adolf Hitler nebol s t\u00fdmto v\u00fdsledkom paradoxne spokojn\u00fd, ke\u010f\u017ee bol pripraven\u00fd na v\u00ed\u0165azn\u00fa vojnu a zisk cel\u00e9ho \u010ceskoslovenska.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Mn\u00edchovsk\u00e1 dohoda Svoj z\u00e1mer ovl\u00e1dnu\u0165 Rak\u00fasko a rozbi\u0165 \u010ceskoslovensko formuloval Adolf Hitler u\u017e 5. novembra 1937 na stretnut\u00ed s predstavite\u013emi ozbrojen\u00fdch s\u00edl a Zahrani\u010dn\u00e9ho \u00faradu. Vych\u00e1dzal z predpokladu, \u017ee Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Franc\u00fazsko a ani Sovietsky zv\u00e4z nezasiahnu. Jeho kalkul podporila aj novembrov\u00e1 n\u00e1v\u0161teva lorda Edwarda Wooda (zn\u00e1mej\u0161\u00ed ako lord Halifax) v Berchtesgadene. Po\u010das […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2573","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2573","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2573"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2573\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7310,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2573\/revisions\/7310"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2573"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}