{"id":2615,"date":"2023-03-02T10:58:14","date_gmt":"2023-03-02T09:58:14","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2615"},"modified":"2023-03-02T11:05:09","modified_gmt":"2023-03-02T10:05:09","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-10-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-10-1\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-10-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vznik druhej republiky a jej vn\u00fatropolitick\u00e1 situ\u00e1cia<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zmena \u0161t\u00e1topr\u00e1vneho usporiadania a\u00a0politick\u00e9ho syst\u00e9mu republiky bola zav\u0155\u0161en\u00e1 v novembri 1938. Jej hlavnou hybnou silou bola nielen hlbok\u00e1 vn\u00fatropolitick\u00e1 kr\u00edza, ale aj \u010doraz viac silnej\u00face hlasy odporcov demokratick\u00e9ho zriadenia. Pomerne ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 el\u00edt i\u00a0spolo\u010dnosti poukazovala na slabiny parlamentnej demokracie. Vyzdvihovali sa dynamika a\u00a0zdanliv\u00e9 \u00faspechy autoritat\u00edvnych re\u017eimov, pri\u010dom bol enormn\u00fd dopyt po stabilite a\u00a0celo\u0161t\u00e1tnej jednote. Za vinn\u00edka vzniknutej situ\u00e1cie bol \u010dasto ozna\u010dovan\u00fd Edvard Bene\u0161, ktor\u00fd v\u00a0\u010dasoch pred Mn\u00edchovskou dohodou<\/em> upokojoval ob\u010danov so slovami \u201em\u00e1m pl\u00e1n\u201c. Ako spom\u00edna historik Josef Tome\u0161 v\u00a0publik\u00e1cii Republika \u010ceskoslovensk\u00e1 1918 \u2013 1939<\/em>, uveden\u00fd v\u00fdrok in\u0161piroval jednu dobov\u00fa \u013eudov\u00fa riekanku: \u201e<\/em>Vybral banku, sebral Hanku, sedl na aeropl\u00e1n \u2013 to byl jeho pl\u00e1n<\/em>.\u201c<\/em><\/p>

Podobne ako v\u00a0pr\u00edpade Slovenska, tak aj v\u00a0\u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch (vr\u00e1tane celorepublikovej \u00farovne) sa nakoniec presadil autoritat\u00edvny model. Iniciat\u00edvy sa chopili agr\u00e1rnici, ktor\u00ed zdru\u017eili v\u0161etky, pod\u013ea ich uv\u00e1\u017eenia, relevantn\u00e9 a\u00a0potrebn\u00e9 politick\u00e9 subjekty. Z\u00e1mienkou sa im stala obrana celon\u00e1rodn\u00fdch a\u00a0celo\u0161t\u00e1tnych z\u00e1ujmov. D\u0148a 18. novembra 1938 vznikla Strana n\u00e1rodn\u00ed jednoty<\/em> (SNJ), zah\u0155\u0148aj\u00faca okrem agr\u00e1rnej strany aj \u010ceskoslovensk\u00fa stranu lidov\u00fa<\/em>, N\u00e1rodn\u00ed sjednocen\u00ed<\/em>, v\u00e4\u010d\u0161inu \u010ceskoslovenskej strany n\u00e1rodn\u011b socialistickej<\/em>, N\u00e1rodn\u00ed obec fa\u0161istick\u00fa<\/em> a\u00a0in\u00e9. Komunistick\u00e1 strana \u010ceskoslovenska<\/em> bola zak\u00e1zan\u00e1 u\u017e 20. okt\u00f3bra 1938. N\u00e1sledne 1. decembra 1938 bola prezidentom Emilom H\u00e1chom (nestran\u00edk, bez politickej minulosti, vo funkcii od 30. novembra 1938) menovan\u00e1 nov\u00e1 celorepublikov\u00e1 vl\u00e1da na \u010dele s\u00a0Rudolfom Beranom, ktor\u00fa tvoril len jeden subjekt \u2013 SNJ. Nesk\u00f4r, 11. decembra 1938, vznikla zo soci\u00e1lnych demokratov a\u00a0zvy\u0161ku n\u00e1rodn\u00fdch socialistov N\u00e1rodn\u00ed strana pr\u00e1ce<\/em> (NSP), veden\u00e1 Anton\u00ednom Hamplom. Pr\u00e1ve NSP tvorila loj\u00e1lnu a jedin\u00fa leg\u00e1lnu opoz\u00edciu. Od po\u010diatku svojho p\u00f4sobenia st\u00e1l kabinet Rudolfa Berana pred z\u00e1sadnou \u00falohou \u2013 zabezpe\u010di\u0165 pretrvanie oklie\u0161tenej republiky. Snaha n\u00e1js\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fa z\u00e1\u0161titu a\u00a0garancie narazila na neochotu Par\u00ed\u017ea i\u00a0Lond\u00fdna. Obe z\u00e1padn\u00e9 mocnosti pritom odpor\u00fa\u010dali, aby sa \u010ceskoslovensko dohodlo priamo s\u00a0Nemeckom.<\/p>

Nov\u00e9 \u0161t\u00e1topr\u00e1vne usporiadanie bolo zav\u0155\u0161en\u00e9 prijat\u00edm \u00fastavn\u00e9ho z\u00e1kona \u010d\u00edslo 299 zo d\u0148a 22. novembra 1938 o\u00a0auton\u00f3mii Slovenskej krajiny. Takto do\u0161lo k\u00a0odklonu od unit\u00e1rneho \u0161t\u00e1tu a\u00a0k presadeniu federat\u00edvneho zriadenia s\u00a0asymetrick\u00fdmi prvkami \u2013 na Slovensku p\u00f4sobila auton\u00f3mna vl\u00e1da, v\u00a0\u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch absentovala. Z\u00e1rove\u0148 sa do n\u00e1zvu dostal spojovn\u00edk, \u010d\u00edm do\u0161lo k\u00a0jeho modifikovaniu\u00a0na \u010cesko-Slovensko (ofici\u00e1lne \u010cesko-Slovensk\u00e1 republika, zn\u00e1ma aj ako druh\u00e1 republika). Po t\u00fdchto zmen\u00e1ch za\u010dali nielen de facto, ale aj de jure existova\u0165 pra\u017esk\u00e1 \u00fastredn\u00e1 a slovensk\u00e1 auton\u00f3mna vl\u00e1da. V\u00a0rovnak\u00fd de\u0148 z\u00edskala z\u00e1konom \u010d\u00edslo 328 auton\u00f3miu i Podkarpatsk\u00e1 Rus a\u00a0jej ofici\u00e1lny n\u00e1zov sa zmenil na Karpatsk\u00fa Ukrajinu. V\u00a0z\u00e1konodarnej oblasti p\u00f4sobilo na celorepublikovej \u00farovni \u201ezredukovan\u00e9\u201c N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie<\/em> a\u00a0na\u00a0Slovensku vznikol zakr\u00e1tko Snem Slovenskej krajiny<\/em> (SSK). S\u00fa\u010dasne s\u00a0\u00fastrednou vl\u00e1dou bola 1. decembra 1938 vymenovan\u00e1 druh\u00e1 auton\u00f3mna vl\u00e1da. Jej ministri na \u010dele s predsedom Jozefom Tisom boli z\u00e1rove\u0148 aj \u010dlenmi \u00fastrednej pra\u017eskej vl\u00e1dy.<\/p>

Celorepublikov\u00e9 vl\u00e1dne a\u00a0z\u00e1konodarn\u00e9 org\u00e1ny mali vo svojej p\u00f4sobnosti\u00a0najm\u00e4 zahrani\u010dn\u00fa politiku, obranu, niektor\u00e9 hospod\u00e1rke a\u00a0fi\u0161k\u00e1lne ot\u00e1zky (mena, rozpo\u010det, \u0161t\u00e1tny dlh, monopoly a\u00a0riadenie vybran\u00fdch \u0161t\u00e1tnych podnikov). Na druhej strane pre\u0161li pod pr\u00e1vomoc auton\u00f3mnej vl\u00e1dy v\u00a0hospod\u00e1rskej a fi\u0161k\u00e1lnej sf\u00e9re na Slovensku z\u00e1le\u017eitosti dan\u00ed, poplatkov, d\u00e1vok, ciel, dopravy, p\u00f4\u0161t a\u00a0riadenie niektor\u00fdch \u0161t\u00e1tnych podnikov. Z\u00a0hospod\u00e1rskeho h\u013eadiska nar\u00e1\u017eala \u013eud\u00e1cka auton\u00f3mna vl\u00e1da po\u010das svojej existencie na mnoh\u00e9 \u0165a\u017ekosti. Obyvate\u013estvo poc\u00edtilo n\u00e1rast cien a celkovo zv\u00fd\u0161enie \u017eivotn\u00fdch n\u00e1kladov, \u010do prispelo k poklesu re\u00e1lnej mzdy. Slovensko sa muselo popasova\u0165 aj s\u00a0rastom nezamestnanosti, ktor\u00fd umoc\u0148oval pravideln\u00fd sez\u00f3nny v\u00fdkyv v zimnom obdob\u00ed. Nedostatok finan\u010dn\u00fdch prostriedkov br\u00e1nil realiz\u00e1cii hospod\u00e1rskych pl\u00e1nov na obnovu a\u00a0budovanie hospod\u00e1rstva po\u0161koden\u00e9ho \u00fazemn\u00fdmi zmenami z roku 1938.<\/p>

Parlamentn\u00e1 demokracia v \u010cesko-Slovensku bola definit\u00edvne pochovan\u00e1 prijat\u00edm zmoc\u0148ovacieho z\u00e1kona d\u0148a 15. decembra 1938. V\u00a0praxi to znamenalo, \u017ee nariadenia vl\u00e1dy mali platnos\u0165 z\u00e1kona, \u010d\u00edm svoju funkciu stratilo N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie<\/em>. T\u00fdm do\u0161lo k naru\u0161eniu princ\u00edpu de\u013eby moci. V\u00fdrazne posilnen\u00e9 boli i pr\u00e1vomoci prezidenta. Prijatie z\u00e1kona sa zd\u00f4vod\u0148ovalo mimoriadne nepriaznivou zahrani\u010dnou i vn\u00fatornou politickou situ\u00e1ciou. Samotn\u00ed reprezentanti re\u017eimu hovorili o tzv. autoritat\u00edvnej demokracii<\/em>. Okrem koncentr\u00e1cie moci a racionaliz\u00e1cie politick\u00fdch str\u00e1n postupne doch\u00e1dzalo k zav\u00e1dzaniu cenz\u00fary, proti\u017eidovsk\u00fdch nariaden\u00ed, pri\u010dom vznikali prv\u00e9 pracovn\u00e9 t\u00e1bory pre nezamestnan\u00fdch. \u010cesko-Slovensko prestalo by\u0165 povestn\u00fdm \u201eostrovom demokracie\u201c v strednej Eur\u00f3pe.<\/p>

Odklon od p\u00f4vodn\u00fdch prvorepublikov\u00fdch hodn\u00f4t prebiehal najradik\u00e1lnej\u0161ie na Slovensku. Hlinkova slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana<\/em> (HS\u013dS) podnikala kroky na dosiahnutie monopolu moci, pri\u010dom sa\u00a0usilovala o\u00a0dominanciu vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach spolo\u010dnosti (politika, hospod\u00e1rstvo, kult\u00fara a\u00a0pod.). Pri budovan\u00ed \u201en\u00e1rodnej jednoty\u201c sa in\u0161pirovala fa\u0161izmom a nacizmom, samozrejme s\u00a0prihliadnut\u00edm na vlastn\u00e9 slovensk\u00e9 \u0161pecifik\u00e1. Hlavn\u00ed predstavitelia re\u017eimu ve\u013emi d\u00f4myselne vyu\u017e\u00edvali demag\u00f3giu a propagandu. Medzi najhorlivej\u0161\u00edch demag\u00f3gov patrili Karol Sidor \u010di Alexander Mach. \u013dud\u00e1ci takisto obratne nar\u00e1bali so strachom z\u00a0ma\u010farsk\u00fdch a\u00a0po\u013esk\u00fdch \u00fazemn\u00fdch n\u00e1rokov. Seba sam\u00fdch \u0161tylizovali do role z\u00e1chrancov n\u00e1roda. Populisticky vyhlasovali, \u017ee len oni vedia ako zlep\u0161i\u0165 politick\u00e9 a\u00a0hospod\u00e1rske pomery. Po uchopen\u00ed moci vykonali person\u00e1lne \u010distky v\u00a0exekut\u00edve a \u010detn\u00edctve, pri\u010dom intenz\u00edvne pracovali na minimalizovan\u00ed vplyvu svojich najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch konkurentov \u2013 b\u00fdval\u00fdch agr\u00e1rnikov. Na druhej strane si \u00fastredn\u00e1 pra\u017esk\u00e1 vl\u00e1da zachovala kontrolu nad arm\u00e1dou rozmiestnenou na Slovensku.<\/p>

Z\u00a0ideologick\u00e9ho h\u013eadiska sa HS\u013dS stavala proti \u017didom, socialistom, \u010dechoslovakistom a cudzincom. Nevra\u017eivos\u0165 dopadala aj na r\u00f3msku men\u0161inu. \u010cast\u00fdm bolo oso\u010dovanie \u010desk\u00fdch spoluob\u010danov, ako aj ich diskrimin\u00e1cia najm\u00e4 v\u00a0hospod\u00e1rskej oblasti. Za de facto menej cenn\u00e9 boli pova\u017eovan\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 sa mali stara\u0165 predov\u0161etk\u00fdm o\u00a0rodinu a\u00a0uvo\u013eni\u0165 pracovn\u00e9 miesta mu\u017eom. V\u00fdznamn\u00fa rolu pri budovan\u00ed a\u00a0presadzovan\u00ed autoritat\u00edvneho re\u017eimu zohrala polovojensk\u00e1 organiz\u00e1cia Hlinkov\u00e1 garda<\/em> (HG), na ktorej \u010dele st\u00e1l politick\u00fd konkurent Jozefa Tisa \u2013 Karol Sidor. HG vznikla e\u0161te v\u00a0j\u00fani 1938 pod\u013ea nemeck\u00e9ho vzoru. Na jej organizovan\u00ed sa podie\u013eali nacistick\u00ed poradcovia. Jej pr\u00edslu\u0161n\u00edci nev\u00e1hali poru\u0161ova\u0165 z\u00e1kony, pri\u010dom terorizovali najm\u00e4 \u017eidovsk\u00e9 obyvate\u013estvo, odporcov re\u017eimu a \u010cechov. Ved\u00faci predstavitelia HG \u00fazko spolupracovali s\u00a0nacistick\u00fdmi agentami a\u00a0funkcion\u00e1rmi Deutsche Partei <\/em>(Nemeckej strany<\/em>), pr\u00e1vnej n\u00e1stupkyne Karpatendeutsche Partei <\/em>(Karpatonemeckej strany<\/em>)<\/u>. Elitnou s\u00fa\u010das\u0165ou organiz\u00e1cie sa stala tzv. Rodobrana<\/em>, ak\u00e1si slovensk\u00e1 obdoba SS, p\u00f4vodne zalo\u017een\u00e1 Vojtechom Tukom v\u00a0roku 1923.<\/p>

Okrem existuj\u00facej auton\u00f3mnej vl\u00e1dy bolo treba v\u00a0s\u00falade s\u00a0prijat\u00fdm \u00fastavn\u00fdm z\u00e1konom \u010d. 299 kreova\u0165 z\u00e1konodarn\u00fd org\u00e1n \u2013 snem. Nedemokratick\u00e9 \u201evo\u013eby\u201c do SSK prebehli 18. decembra 1938 na princ\u00edpe jednotnej kandid\u00e1tky. V\u00a0z\u00e1sade mohli by\u0165 zvolen\u00ed len t\u00ed kandid\u00e1ti, ktor\u00fdch HS\u013dS-SSNJ sama navrhla. Podobn\u00fd mechanizmus pou\u017eili nacisti vo vo\u013eb\u00e1ch do r\u00ed\u0161skeho snemu v\u00a0rokoch 1936 a\u00a01938 \u010di nesk\u00f4r komunisti pri vo\u013eb\u00e1ch do N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia<\/em> v\u00a0roku 1948. V\u00fdber poslancov do SSK prebehol formou \u013eudov\u00e9ho hlasovania (plebiscitu), pri\u010dom ob\u010dania odpovedali na demagogicky polo\u017een\u00fa ot\u00e1zku: \u201eChcete nov\u00e9, slobodn\u00e9 Slovensko?\u201c<\/em>. Na celkov\u00fd priebeh \u201edohliadala\u201c HG. Vo v\u00fdsledku do\u0161lo k\u00a0zvoleniu 63 poslancov, z\u00a0ktor\u00fdch a\u017e 47 poch\u00e1dzalo z\u00a0p\u00f4vodnej HS\u013dS. Piati boli predo\u0161l\u00ed agr\u00e1rnici. \u010eal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 poslancov zastupovalo b\u00fdval\u00e9 zvy\u0161n\u00e9 politick\u00e9 subjekty. Po dvoch reprezentantoch sa u\u0161lo nemeckej a\u00a0rus\u00ednskej minorite, pri\u010dom ma\u010farsk\u00fa men\u0161inu zastupoval len jeden deleg\u00e1t. Jedno poslaneck\u00e9 kreslo pripadlo nestran\u00edkovi. Na spom\u00ednan\u00fa referendov\u00fa ot\u00e1zku odpovedalo a\u017e 97\u00a0% zo v\u0161etk\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch \u201e\u00e1no\u201c. Uveden\u00fd v\u00fdsledok sa zd\u00e1 by\u0165 v\u00a0kontexte doby nere\u00e1lny a\u00a0je ho ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 sp\u00e4tne verifikova\u0165. Prv\u00e9 zasadanie SSK sa konalo presne\u00a0jeden mesiac po vo\u013eb\u00e1ch, pri\u010dom jeho prv\u00fdm predsedom sa stal Martin Sokol. \u00dalohou snemu bolo plni\u0165 funkciu riadneho z\u00e1konodarn\u00e9ho org\u00e1nu. Av\u0161ak v\u00a0r\u00e1mci formuj\u00faceho sa autoritat\u00edvneho re\u017eimu mal len form\u00e1lnu funkciu, ke\u010f\u017ee nariadenia auton\u00f3mnej vl\u00e1dy mali platnos\u0165 z\u00e1kona.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Vznik druhej republiky a jej vn\u00fatropolitick\u00e1 situ\u00e1cia Zmena \u0161t\u00e1topr\u00e1vneho usporiadania a\u00a0politick\u00e9ho syst\u00e9mu republiky bola zav\u0155\u0161en\u00e1 v novembri 1938. Jej hlavnou hybnou silou bola nielen hlbok\u00e1 vn\u00fatropolitick\u00e1 kr\u00edza, ale aj \u010doraz viac silnej\u00face hlasy odporcov demokratick\u00e9ho zriadenia. Pomerne ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 el\u00edt i\u00a0spolo\u010dnosti poukazovala na slabiny parlamentnej demokracie. Vyzdvihovali sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2615","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2615","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2615"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2615\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2633,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2615\/revisions\/2633"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2615"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}