{"id":2617,"date":"2023-03-02T10:58:50","date_gmt":"2023-03-02T09:58:50","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=2617"},"modified":"2023-05-05T14:30:55","modified_gmt":"2023-05-05T12:30:55","slug":"kapitoly-z-dejin-slovenska-10-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/kapitoly-z-dejin-slovenska-10-2\/","title":{"rendered":"Kapitoly z dej\u00edn Slovenska-10-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Rok 1939 \u2013 z\u00e1nik republiky a vznik Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u00a0prvom mesiaci nov\u00e9ho roku do\u0161lo k\u00a0oslabeniu radik\u00e1lneho kr\u00eddla (do jeho radov patrili napr\u00edklad Alexander Mach, Vojtech Tuka, Mat\u00fa\u0161 \u010cern\u00e1k \u010di Ferdinand \u010eur\u010dansk\u00fd). D\u0148a 20. janu\u00e1ra 1939 bola vymenovan\u00e1 v\u00a0porad\u00ed tretia auton\u00f3mna vl\u00e1da. Medzi novovymenovan\u00fdch umiernen\u00fdch ministrov mo\u017eno zaradi\u0165 Jozefa Siv\u00e1ka (rezort \u0161kolstva), Pavla Teplansk\u00e9ho (rezort financi\u00ed) \u010di Mikul\u00e1\u0161a Pru\u017einsk\u00e9ho (rezort priemyslu). Zdalo sa, \u017ee pr\u00e1ve umiernen\u00e9 kr\u00eddlo (napr\u00edklad Jozef Tiso, Martin Solol, Jozef Buday \u010di J\u00falius Stano) by mohlo by\u0165 kon\u0161trukt\u00edvnym partnerom pre \u00fastredn\u00fa vl\u00e1du v\u00a0Prahe a\u00a0garantom zachovania spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Na druhej strane, ako uv\u00e1dza historik Valeri\u00e1n Bystrick\u00fd v\u00a0knihe Slovensko v\u00a020. storo\u010d\u00ed <\/em>(s podtitulom: V medzivojnovom \u010ceskoslovensku 1918 \u2013 1945<\/em>), z\u00e1mery \u013eud\u00e1kov prezentoval Jozef Tiso na druhom zasadan\u00ed snemu 21. febru\u00e1ra 1939: \u201eBudujeme svoj \u0161t\u00e1t, svoj nov\u00fd \u0161t\u00e1t, svoj slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t.\u201c<\/em> Tak\u00e9to vyhl\u00e1senia sp\u00f4sobovali zna\u010dn\u00e9 nap\u00e4tie v\u00a0\u010desko-slovensk\u00fdch vz\u0165ahoch. Rozpory sa sna\u017eil obratne vyu\u017ei\u0165 Berl\u00edn. Mn\u00edchovsk\u00e1 dohoda<\/em> sa s\u00edce mohla zda\u0165 ako ve\u013ek\u00fdch \u00faspech nemeckej zahrani\u010dnej politiky, ale v skuto\u010dnosti pripravila Adolfa Hitlera o\u00a0mo\u017enos\u0165 zni\u010di\u0165 republiku r\u00e1znym vojensk\u00fdm \u0165a\u017een\u00edm. Nacisti sa preto rozhodli vyu\u017ei\u0165 separatistick\u00fa HS\u013dS a\u00a0rozbi\u0165 republiku zvn\u00fatra. Zjednodu\u0161ene mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee okam\u017eit\u00e9, respekt\u00edve \u201erevolu\u010dn\u00e9\u201c vyhl\u00e1senie slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu preferovalo radik\u00e1lne kr\u00eddlo strany. Naopak, \u010dlenovia umiernenej frakcie presadzovali pomal\u0161iu, evolu\u010dn\u00fa cestu k\u00a0samostatnosti.<\/p>

\u010cesko-slovensk\u00fa vl\u00e1du mimoriadne znepokojovali separ\u00e1tne rokovania exponentov HS\u013dS s\u00a0okolit\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, ktor\u00e9 prebiehali u\u017e od\u00a0okt\u00f3bra 1938. Hoci zahrani\u010dn\u00e1 politika mala patri\u0165 v\u00fdlu\u010dne do kompetencie Prahy, \u013eud\u00e1ci zv\u00e4\u010d\u0161a bez poverenia \u00fastrednej vl\u00e1dy v tajnosti nadv\u00e4zovali neofici\u00e1lne diplomatick\u00e9 styky s\u00a0Berl\u00ednom \u010di Var\u0161avou. I\u0161lo napr\u00edklad o\u00a0prijatie Vojtecha Tuku u\u00a0Adolfa Hitlera d\u0148a 12. febru\u00e1ra 1939, na ktorom nemeck\u00fd kancel\u00e1r zd\u00f4raz\u0148oval nutnos\u0165 vyhl\u00e1si\u0165 samostatn\u00fd slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t. Na konci febru\u00e1ra 1939 odcestovala deleg\u00e1cia pod veden\u00edm Mikul\u00e1\u0161a Pru\u017einsk\u00e9ho na ve\u013etrh do Lipska. V\u00a0Nemecku sa pritom z\u00fa\u010dastnila bez vedomia \u00fastrednej vl\u00e1dy na rokovaniach s\u00a0Hermannom G\u00f6<\/em>ringom. R\u00ed\u0161sky minister pris\u013e\u00fabil hospod\u00e1rsku pomoc, ktor\u00fa ale podmienil vyhl\u00e1sen\u00edm samostatnosti. Napriek tlaku nacistov a snahe radik\u00e1lov sa na rokovan\u00ed auton\u00f3mnej vl\u00e1dy a\u00a0predsedn\u00edctva snemu 6. marca 1939 presadila idea postupn\u00e9ho osamostatnenia \u201eevolu\u010dnou cestou\u201c.<\/p>

Situ\u00e1cia sa na\u010falej vyhrocovala. D\u0148a 7. marca 1939 do\u0161lo v\u00a0Bratislave k\u00a0rokovaniam, na ktor\u00fdch nemeck\u00fd emis\u00e1r Arthur Sey\u00df-Inquart po\u017eadoval od Karola Sidora a\u00a0Jozefa Tisa vyhl\u00e1senie samostatnosti. Kv\u00f4li obav\u00e1m z\u00a0mo\u017en\u00e9ho odtrhnutia sa Slovenska bol zrealizovan\u00fd pl\u00e1n vojensk\u00e9ho z\u00e1sahu a\u00a0n\u00e1slednej \u201erekon\u0161trukcie\u201c auton\u00f3mnej vl\u00e1dy. Jeho z\u00e1klady boli polo\u017een\u00e9 e\u0161te 12. febru\u00e1ra 1939 na tajnej sch\u00f4dzke \u00fastrednej vl\u00e1dy iniciovanej ministrom dopravy gener\u00e1lom Aloisom Eli\u00e1\u0161om v\u00a0Unho\u0161ti, ne\u010faleko hlavn\u00e9ho mesta republiky. V\u00a0noci z\u00a09. na 10. marca 1939 do\u0161lo k\u00a0vyhl\u00e1seniu v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho stavu a\u00a0vojensko-policajn\u00e9mu z\u00e1sahu na Slovensku. Celkovo bolo zatknut\u00fdch a\u00a0internovan\u00fdch pribli\u017ene 250 os\u00f4b \u2013 zv\u00e4\u010d\u0161a radik\u00e1lnych pr\u00edslu\u0161n\u00edkov HS\u013dS a\u00a0HG, ako aj \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch predstavite\u013eov re\u017eimu. Prezident odvolal Jozef Tisa z postu predsedu auton\u00f3mnej vl\u00e1dy. Na jeho miesto bol vymenovan\u00fd Jozef Siv\u00e1k, ktor\u00fd v\u0161ak toto poverenie odmietol. Z\u00e1sah centr\u00e1lnej vl\u00e1dy b\u00fdva nespr\u00e1vne ozna\u010dovan\u00fd aj ako \u201eHomolov pu\u010d\u201c. Tento hanliv\u00fd n\u00e1zov vytvorili \u013eud\u00e1ci a bol odvoden\u00fd od velite\u013ea VII. arm\u00e1dneho zboru v\u00a0Banskej Bystrici div\u00edzneho gener\u00e1la Bed\u0159icha Homolu. Cel\u00e1 vojensko-policajn\u00e1 akcia s\u00edce prebehla \u00faspe\u0161ne, ale v\u00a0jej d\u00f4sledku sa zintenz\u00edvnili proti\u010desk\u00e9 n\u00e1lady. Vzniknut\u00fa situ\u00e1ciu n\u00e1sledne vyu\u017eili nacisti na fin\u00e1lne rozbitie republiky.<\/p>

Po rokovaniach medzi zainteresovan\u00fdmi stranami do\u0161lo k\u00a0zru\u0161eniu v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho stavu a\u00a0e\u0161te 11. marca 1939 prezident Emil H\u00e1cha vymenoval \u0161tvrt\u00fa auton\u00f3mnu vl\u00e1du pod veden\u00edm Karola Sidora. Zdalo sa, \u017ee situ\u00e1cia sa upokojuje. Moc postupne preberali org\u00e1ny Slovenskej krajiny. Av\u0161ak u\u017e nasleduj\u00faci de\u0148 sa stretla nemeck\u00e1 deleg\u00e1cia pod veden\u00edm \u0161t\u00e1tneho tajomn\u00edka pre zvl\u00e1\u0161tne \u00falohy Wilhelma Kepplera s\u00a0nov\u00fdm predsedom vl\u00e1dy. Rokovan\u00ed sa z\u00fa\u010dastnili i Arthur Sey\u00df-Inquart a\u00a0Josef B\u00fcrckel. Po\u017eadovan\u00e9 okam\u017eit\u00e9 vyhl\u00e1senie samostatn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu Karol Sidor odmietol. Nacisti sa preto obr\u00e1tili na Jozefa Tisa, nach\u00e1dzaj\u00faceho sa v\u00a0\u00fastran\u00ed na svojej fare v\u00a0B\u00e1novciach. Na ceste do Berl\u00edna ho sprev\u00e1dzal napr\u00edklad aj Ferdinand \u010eur\u010dansk\u00fd. Kancel\u00e1r Adolf Hitler spolu s\u00a0ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Joachimom von Ribbentropom predniesli ultim\u00e1tnu po\u017eiadavku okam\u017eit\u00e9ho vyhl\u00e1senia samostatn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. V\u00a0opa\u010dnom pr\u00edpade nebude Nemecko garantova\u0165 slovensk\u00e9 hranice a\u00a0ponech\u00e1 ho \u201enapospas\u201c svojim susedom. Jozef Tiso, vedom\u00fd si riz\u00edk a\u00a0v\u00e1\u017enosti celej situ\u00e1cie, po\u017eiadal o zaanga\u017eovanie najvy\u0161\u0161ieho z\u00e1konodarn\u00e9ho org\u00e1nu. K\u00a0vyhl\u00e1seniu Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu do\u0161lo napoludnie 14. marca 1939 na p\u00f4de snemu. Poslanci hlasovali povstan\u00edm, pri\u010dom v zap\u00e4t\u00ed bola vymenovan\u00e1 nov\u00e1 vl\u00e1da na \u010dele s\u00a0Jozefom Tisom. Z pr\u00e1vneho h\u013eadiska i\u0161lo o\u00a0neleg\u00e1lny akt, ke\u010f\u017ee snem nemal v kompetencii prij\u00edma\u0165 \u00fastavn\u00e9 zmeny.<\/p>

V\u00a0noci zo 14. na 15. marca 1939 prijal Adolf Hitler prezidenta Emila H\u00e1chu spolu s\u00a0ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Franti\u0161kom Chvalkovsk\u00fdm. Po vyhr\u00e1\u017ekach a\u00a0hrubom n\u00e1tlaku nakoniec s\u00fahlasili so vstupom nemeck\u00fdch vojsk a okup\u00e1ciou \u010desk\u00fdch kraj\u00edn. D\u0148a 16. marca 1939 vznikol ofici\u00e1lnym v\u00fdnosom Protektor\u00e1t \u010cechy a\u00a0Morava. Zvy\u0161n\u00e9 \u00fazemie b\u00fdvalej republiky \u2013 Karpatsk\u00e1 Ukrajina \u2013 pripadlo Ma\u010farsku. Slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t pritom nepredstavoval vy\u00fastenie \u201en\u00e1rodno-emancipa\u010dn\u00fdch sn\u00e1h\u201c ako hl\u00e1sali \u013eud\u00e1ci. Vznikol predov\u0161etk\u00fdm z\u00a0v\u00f4le nacistick\u00e9ho Nemecka a\u00a0na mape Eur\u00f3py vystupoval ako poslu\u0161n\u00fd vazal \u201er\u00ed\u0161e\u201c. Vl\u00e1da Jozefa Tisa t\u00fato rolu viac-menej ochotne prijala a\u00a0presadzovala a\u017e do svojho p\u00e1du v\u00a0roku 1945.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kapitoly z dej\u00edn Slovenska 1740 \u2013 1945 Rok 1939 \u2013 z\u00e1nik republiky a vznik Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu V\u00a0prvom mesiaci nov\u00e9ho roku do\u0161lo k\u00a0oslabeniu radik\u00e1lneho kr\u00eddla (do jeho radov patrili napr\u00edklad Alexander Mach, Vojtech Tuka, Mat\u00fa\u0161 \u010cern\u00e1k \u010di Ferdinand \u010eur\u010dansk\u00fd). D\u0148a 20. janu\u00e1ra 1939 bola vymenovan\u00e1 v\u00a0porad\u00ed tretia auton\u00f3mna vl\u00e1da. Medzi novovymenovan\u00fdch umiernen\u00fdch ministrov mo\u017eno zaradi\u0165 Jozefa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-2617","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2617","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2617"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2617\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7317,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/2617\/revisions\/7317"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2617"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}