{"id":3182,"date":"2023-03-06T19:32:00","date_gmt":"2023-03-06T18:32:00","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3182"},"modified":"2023-05-07T09:04:22","modified_gmt":"2023-05-07T07:04:22","slug":"interpretacia-narativnych-textov-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-1\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

AKO SA STA\u0164 KOMPETENTN\u00ddM \u010cITATE\u013dOM<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V prvej kapitole sa zameriame na z\u00e1kladn\u00e9 vstupn\u00e9 faktory recepcie liter\u00e1rnych textov, ktor\u00e9 n\u00e1m umo\u017enia pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa tomu, ak\u00fdch \u010ditate\u013eov predpokladaj\u00fa samotn\u00e9 texty<\/strong>. Tvorba a recepcia literat\u00fary funguje v r\u00e1mci ist\u00fdch konvenci\u00ed<\/strong>. Tie s\u00fa historicky premenliv\u00e9 a samotn\u00e1 literat\u00fara nemala v\u017edy toto\u017en\u00fa dominantn\u00fa funkciu. My budeme vych\u00e1dza\u0165 z toho, \u017ee cie\u013eom literat\u00fary je vyvola\u0165 estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok<\/strong> a \u017ee sa v s\u00fa\u010dasnom ch\u00e1pan\u00ed vymedzuje vo\u010di in\u00fdm diskurzom t\u00fdm, \u017ee poskytuje autorsky origin\u00e1lne, \u017eivotne \u010di spolo\u010densky relevantn\u00e9, tvarovo vysoko premenliv\u00e9 evok\u00e1cie \u017eivotn\u00e9ho sveta, ktor\u00e9 vyvol\u00e1vaj\u00fa na strane \u010ditate\u013ea z\u00e1ujem o recepciu aj napriek tomu, \u017ee neinformuj\u00fa o skuto\u010dn\u00fdch faktoch aktu\u00e1lneho sveta. Ako prv\u00e9 v\u0161ak vysvetl\u00edme trochu podrobnej\u0161ie pojmy, ktor\u00e9 tvoria samotn\u00fd n\u00e1zov knihy.<\/p>\n

Pojem narat\u00edvny text<\/strong> ozna\u010duje text, ktor\u00fd m\u00e1 \u0161trukt\u00faru rozpr\u00e1vania<\/strong> a ktor\u00fd odkazuje k tomu, \u010do naz\u00fdvame pr\u00edbeh<\/strong>. K z\u00e1kladn\u00fdm podmienkam narat\u00edvu patr\u00ed reprezent\u00e1cia<\/strong> (dejov, konania, pr\u00edbehu), temporalita<\/strong> (\u010dasopriestorov\u00e9 kon\u0161truovanie fik\u010dn\u00e9ho sveta) \u010di kauzalita<\/strong>, ktor\u00e1 dod\u00e1va \u010dasovo usporiadan\u00fdm udalostiam s\u00favislosti (pozri Fo\u0159t 2021: 64). Narat\u00edv m\u00e1 rozpr\u00e1va\u010da<\/strong> a ten zas pou\u017e\u00edva r\u00f4zne rozpr\u00e1va\u010dsk\u00e9 postupy<\/strong>, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch n\u00e1m spr\u00edstup\u0148uje pr\u00edbeh. Pr\u00edbeh pos\u00favaj\u00fa vpred jeho akt\u00e9ri<\/strong> \u2013 naj\u010dastej\u0161ie postavy<\/strong> pripom\u00ednaj\u00face \u013eud\u00ed. Pr\u00e1ve postavy s\u00fa v centre z\u00e1ujmu rozpr\u00e1va\u010da, ale aby bol pr\u00edbeh pr\u00edbehom, nesta\u010d\u00ed ich op\u00edsa\u0165 \u010di charakterizova\u0165. Postavy musia by\u0165 \u00fa\u010dastn\u00e9 na udalostiach<\/strong>, ktor\u00e9 menia stav<\/strong> sveta \u010di stav ich samotn\u00fdch (menia ich \u017eivotn\u00fa situ\u00e1ciu, ich postoje, ich vz\u0165ahy a pod.). Nie v\u017edy s\u00favis\u00ed zmena s ich akt\u00edvnym pri\u010dinen\u00edm \u2013 niekedy m\u00f4\u017eu by\u0165 pas\u00edvnymi trpite\u013emi, ale v dobrom rozpr\u00e1van\u00ed s\u00fa udalosti (aspo\u0148 tie k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9) v\u017edy interpreta\u010dne zauj\u00edmav\u00e9, \u010do znamen\u00e1, \u017ee s\u00favisia s nejak\u00fdm probl\u00e9mom<\/strong>, konfliktom, nap\u00e4t\u00edm.<\/p>\n

Narat\u00edvne texty s\u00fa prirodzene sp\u00e4t\u00e9 s princ\u00edpom epiky<\/strong>, teda s dejom, dian\u00edm, zmenou, v\u00fdvojom. V na\u0161ich \u017eivotoch sa neust\u00e1le nie\u010do deje, plynie a vyv\u00edja, preto\u017ee na\u0161e mysle vn\u00edmaj\u00fa realitu v \u010dasov\u00fdch, priestorov\u00fdch a kauz\u00e1lnych dimenzi\u00e1ch. Toto z\u00e1kladn\u00e9 porozumenie svetu prirodzene predpokladaj\u00fa a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa aj autori narat\u00edvnych textov, ale na rozdiel od ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota, neust\u00e1leho opakovania toto\u017en\u00fdch \u010dinnost\u00ed, teda be\u017enej rutiny, sa sna\u017eia narat\u00edvne texty v ove\u013ea intenz\u00edvnej\u0161ej miere komunikova\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u00fdznamy o \u017eivote a svete, ktor\u00fd n\u00e1s obklopuje. Tieto v\u00fdznamy neb\u00fdvaj\u00fa v\u017edy explicitne vyjadren\u00e9 (tak ako v b\u00e1jkach prostredn\u00edctvom ponau\u010denia na konci rozpr\u00e1vania) a je to sn\u00e1\u010f aj dobr\u00e9, preto\u017ee ich implicitn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 \u010di skrytos\u0165 v hlbin\u00e1ch textu vy\u017eaduje ist\u00fd d\u00f4vtip a \u010ditate\u013esk\u00fa aktivitu. H\u013abka, zmysel, t\u00e9ma \u010di idea textu sa tak st\u00e1vaj\u00fa pre \u010ditate\u013ea probl\u00e9mom, preto potrebuje text interpretova\u0165<\/strong>.<\/p>\n

Pojem interpret\u00e1cia znamen\u00e1 v\u00fdklad, vysvetlenie <\/strong>\u010di rozumenie<\/strong>. V interpret\u00e1cii narat\u00edvu n\u00e1s nezauj\u00edma iba teoretick\u00e9 poznanie ist\u00e9ho javu skuto\u010dnosti. Pod pojmom interpret\u00e1cia m\u00f4\u017eeme rozumie\u0165 form\u00e1lny a systematick\u00fd rozbor textu, ale interpret\u00e1cia je fakticky s\u00fa\u010das\u0165ou aj \u00faplne be\u017en\u00e9ho \u010d\u00edtania, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e sa sna\u017e\u00ed na z\u00e1klade inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 mu text predklad\u00e1, rekon\u0161truova\u0165 koherentn\u00fd celok<\/strong>. V prvom rade sa sna\u017e\u00ed porozumie\u0165 tomu, \u010do sa vo svete, ktor\u00fd je opisovan\u00fd, udeje, pre\u010do sa to udeje, \u010do z toho vypl\u00fdva a ako to s\u00favis\u00ed s charaktermi post\u00e1v (ak\u00e9 s\u00fa ich motiv\u00e1cie, t\u00fa\u017eby, postoje). K pr\u00edbehu patr\u00ed teda nielen rekon\u0161trukcia udalost\u00ed (t\u00e1 sama m\u00f4\u017ee by\u0165 narat\u00edvne nepreh\u013eadn\u00e1, ak rozpr\u00e1vanie nesleduje chronologick\u00fd v\u00fdvoj, teda ak fabula nie je zhodn\u00e1 so sujetom), ale aj t\u00e9ma pr\u00edbehu<\/strong>. Pr\u00edbeh sa n\u00e1m sna\u017e\u00ed nie\u010do poveda\u0165 a \u010dasto nepriamo.<\/p>\n

Narat\u00edvny text je na rozdiel od obrazu, na ktor\u00fd sa pozer\u00e1me v gal\u00e9rii, nepr\u00edstupn\u00fd v jednom a tom istom okamihu. Nikdy ho nevn\u00edmame naraz, ale sk\u00f4r postupne \u2013 recepcia narat\u00edvu je \u010dasov\u00fd proces<\/strong>, \u010do kladie ist\u00e9 n\u00e1roky na \u010ditate\u013eovu schopnos\u0165 posp\u00e1ja\u0165 si nov\u00e9 inform\u00e1cie s predo\u0161l\u00fdmi, vytv\u00e1ra\u0165 hypot\u00e9zy, preverova\u0165 ich a niekedy aj \u00faplne odmietnu\u0165 pod n\u00e1porom textovej intencie. Toto je pri \u010d\u00edtan\u00ed jedna z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch aktiv\u00edt. Ako \u010ditatelia h\u013ead\u00e1me v texte jednotu<\/strong>. Povrchn\u00ed \u010ditatelia si m\u00f4\u017eu myslie\u0165, \u017ee t\u00e1 sa t\u00fdka iba z\u00e1pletky, av\u0161ak nie v\u017edy si uvedomuj\u00fa, \u017ee text obsahuje aj mnoh\u00e9 mot\u00edvy, \u00favahy, symboly, odkazy \u010di popisy, ktor\u00e9 nie s\u00fa iba doplnkom, odbo\u010dkou \u010di samo\u00fa\u010deln\u00fdm na\u0165ahovan\u00edm textu, ale maj\u00fa svoj \u0161pecifick\u00fd v\u00fdznam. Nejako v\u017edy s\u00favisia s t\u00e9mou narat\u00edvu. Z\u00e1kladn\u00fa t\u00e9mu nemusia v\u0161etci \u010ditatelia sformulova\u0165 rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom, lebo \u010dasto jej explicitn\u00e9 verbalizovanie z\u00e1vis\u00ed pr\u00e1ve na \u010ditate\u013eovi samotnom (pri diskusii o diele sa \u010dasto m\u00f4\u017ee uk\u00e1za\u0165, \u017ee jeho tematick\u00fd pl\u00e1n je viacv\u00fdznamov\u00fd). Umeleck\u00e9 narat\u00edvy v\u0161ak v drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine mo\u017eno \u010d\u00edta\u0165 z h\u013eadiska nejak\u00e9ho organizuj\u00faceho v\u00fdznamov\u00e9ho princ\u00edpu<\/strong> (\u010do by mohlo by\u0165 vlastne defin\u00edciou t\u00e9my).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Mysl\u00edme si, \u017ee aj be\u017en\u00fd sp\u00f4sob \u010d\u00edtania liter\u00e1rnych textov z\u00e1vis\u00ed na ist\u00fdch vopred prij\u00edman\u00fdch konvenci\u00e1ch<\/strong>. Tie ist\u00e9 texty by sme vn\u00edmali inak, ak by boli publikovan\u00e9 v tla\u010di ako spr\u00e1vy o skuto\u010dn\u00fdch udalostiach (ak by i\u0161lo o faktu\u00e1lne texty), a inak v pr\u00edpade, ak vieme, \u017ee \u010d\u00edtame poviedku, novelu \u010di rom\u00e1n. Zv\u00e4\u010d\u0161a sme u\u017e vopred obozn\u00e1men\u00ed s t\u00fdmto faktom (vydavate\u013eom, profesorom literat\u00fary, oddelen\u00edm v kn\u00edhkupectve). Vedomie fik\u010dnej povahy<\/strong> narat\u00edvu<\/strong> n\u00e1m prin\u00e1\u0161a ist\u00fd odstup<\/strong> a uvo\u013enenie<\/strong> \u2013 nepodliehame pragmatick\u00e9mu stresu z recipovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed (probl\u00e9my post\u00e1v sa n\u00e1s osobne net\u00fdkaj\u00fa, priamo n\u00e1s neohrozuj\u00fa, nen\u00fatia n\u00e1s kona\u0165, rozhodova\u0165 sa). To je aj d\u00f4vod, pre\u010do dok\u00e1\u017eeme za\u017ei\u0165 katarzn\u00fd pocit<\/strong> (fin\u00e1lnu \u00fa\u013eavu po nap\u00e4t\u00ed) aj z opisovania situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 by v be\u017enom \u017eivote jednozna\u010dne viedli k negat\u00edvnym psychick\u00fdm stavom. Je to bezpochyby jedna z najpr\u00ed\u0165a\u017elivej\u0161\u00edch vlastnost\u00ed literat\u00fary. Umo\u017e\u0148uje n\u00e1m konfrontova\u0165 sa s negat\u00edvnymi (\u010dasto a\u017e soci\u00e1lne a mor\u00e1lne nepr\u00edpustn\u00fdmi) postojmi \u010di konan\u00edm v bezpe\u010dnej z\u00f3ne fik\u010dn\u00fdch svetov.<\/p>

Literat\u00faru mo\u017eno \u010d\u00edta\u0165 mnoh\u00fdmi sp\u00f4sobmi a v z\u00e1vislosti od toho m\u00f4\u017ee plni\u0165 aj viacero funkci\u00ed. N\u00e1\u0161 pr\u00edstup zoh\u013ead\u0148uje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee t\u00e1to u\u010debnica je ur\u010den\u00e1 vysoko\u0161kolsk\u00fdm \u0161tudentom literat\u00fary, jazyka \u010di kult\u00fary toho alebo onoho n\u00e1roda, obdobia, smeru. S\u00fa\u010das\u0165ou sk\u00famania literat\u00fary je pre \u0161tudentov aj historick\u00e9 a kult\u00farne poznanie<\/strong>, \u010do kladie vy\u0161\u0161ie n\u00e1roky na h\u013eadanie z\u00e1meru textu<\/strong>, preto\u017ee bez pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho kontextu m\u00f4\u017ee by\u0165 niekedy menej zrozumite\u013en\u00fd. Vyu\u017eitie liter\u00e1rnych textov v \u0161kolskej v\u00fdu\u010dbe napokon predstavuje verejn\u00e9 a nie s\u00fakromn\u00e9 pou\u017eitie textu. Cie\u013eom je h\u013eadanie konsenzu pri porozumen\u00ed<\/strong>, \u010do vytv\u00e1ra medzi z\u00fa\u010dastnen\u00fdmi v r\u00e1mci interpreta\u010dnej komunity (v \u0161ir\u0161om z\u00e1bere medzi pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi istej kult\u00fary \u010di civiliz\u00e1cie) zdie\u013ean\u00e9 hodnoty, n\u00e1zory, komunika\u010dn\u00e9 sp\u00f4soby, ale aj narat\u00edvne situ\u00e1cie \u010di ust\u00e1len\u00e9 \u013eudsk\u00e9 charaktery, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch spolo\u010dnos\u0165 dok\u00e1\u017ee samu seba lep\u0161ie reprezentova\u0165. Na druhej strane s\u00fa to \u010dasto pr\u00e1ve texty samotn\u00e9, ktor\u00e9 poskytuj\u00fa viacer\u00e9 r\u00f4znorod\u00e9 interpret\u00e1cie. Aj v takom pr\u00edpade v\u0161ak diskusia oh\u013eadom interpreta\u010dn\u00fdch hran\u00edc \u010di spr\u00e1vnej a nespr\u00e1vnej interpret\u00e1cie potvrdzuje snahu \u010ditate\u013eskej komunity predpoklada\u0165 z\u00e1mer textu.<\/p>

Slobodn\u00e9 umeleck\u00e9 vyjadrovanie n\u00e1m prin\u00e1\u0161a priestor, kde mo\u017eno uva\u017eova\u0165, vyjadrova\u0165 sa a komunikova\u0165 s druh\u00fdmi bez vyvol\u00e1vania nen\u00e1visti, \u00fatokov, ur\u00e1\u017eok. Obraz skuto\u010dnosti v umen\u00ed a literat\u00fare sa ch\u00e1pe ako svet akoby a z\u00e1rove\u0148 \u010dasto rezonuje s probl\u00e9mami skuto\u010dnosti. T\u00e1to dvojak\u00e1 povaha umeleckej skuto\u010dnosti<\/strong> spisovate\u013eom umo\u017e\u0148uje vyjadrova\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 a \u010dasto pomerne zlo\u017eit\u00e9 a kontroverzn\u00e9 t\u00e9my bez toho, aby sa stali ter\u010dom \u00fatoku \u010di odsudzovania. Literat\u00fara teda m\u00f4\u017ee prispieva\u0165 ku kultiv\u00e1cii tolerancie, hlb\u0161ieho porozumenia a napokon aj k schopnosti komunikova\u0165 menej vyhranen\u00fdm sp\u00f4sobom. Nerob\u00ed z n\u00e1s automaticky lep\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, ale m\u00f4\u017eeme sa v\u010faka nej sta\u0165 viac vn\u00edmav\u00ed vo\u010di druh\u00fdm, aj vo\u010di vlastn\u00fdm predsudkom.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Narat\u00edvy \u010d\u00edtame nepochybne preto, lebo n\u00e1m to prin\u00e1\u0161a p\u00f4\u017eitok<\/strong>, okrem toho si v\u0161ak uvedomujeme aj to, \u017ee \u010d\u00edtanie nie je iba oddychom. Narat\u00edvy sa n\u00e1m sna\u017eia sprostredkova\u0165 sk\u00fasenos\u0165 \u010di postoj, ktor\u00fd je \u017eivotne zauj\u00edmav\u00fd a hodn\u00fd hlb\u0161ej \u00favahy. Spisovatelia prin\u00e1\u0161aj\u00fa nov\u00e9 poh\u013eady na svet<\/strong>, \u010d\u00edm ozvl\u00e1\u0161t\u0148uj\u00fa na\u0161e nau\u010den\u00e9 stereotypy vn\u00edmania, n\u00fatia n\u00e1s prehodnocova\u0165 postoje, porovn\u00e1va\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot so \u017eivotom liter\u00e1rnych post\u00e1v. Svety v liter\u00e1rnych pr\u00edbehoch s\u00fa atrakt\u00edvne, lebo sa venuj\u00fa skuto\u010dne d\u00f4le\u017eit\u00fdm probl\u00e9mom. Rezonuj\u00fa s na\u0161\u00edm vn\u00edman\u00edm skuto\u010dnosti, so \u017eivotn\u00fdm svetom<\/strong>.<\/p>

\u010c\u00edtanie narat\u00edvnych textov je pre v\u00e4\u010d\u0161inu z n\u00e1s nato\u013eko prirodzenou aktivitou, \u017ee zjavne nepotrebujeme odborn\u00e9 po\u00fa\u010danie. \u010citatelia aj bez neho dok\u00e1\u017eu akceptova\u0165 pravidl\u00e1 textovej hry, ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve v\u010faka t\u00fdmto pravidl\u00e1m dostan\u00fa odmenu<\/strong> v podobe estetick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku<\/strong>. V rovine narat\u00edvnej z\u00e1pletky a element\u00e1rneho porozumenia pr\u00edbehu je v\u00e4\u010d\u0161ina narat\u00edvnych textov ve\u013emi dobre zrozumite\u013en\u00e1 aj laick\u00e9mu \u010ditate\u013eovi. Pr\u00edbehov\u00e1 rovina<\/strong> b\u00fdva navy\u0161e najviac atrakt\u00edvnou zlo\u017ekou narat\u00edvnych textov, preto\u017ee vyvol\u00e1va em\u00f3cie ako nap\u00e4tie, strach, prekvapenie a pod., av\u0161ak vysoko komplexn\u00e9 umeleck\u00e9 texty maj\u00fa ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed interpreta\u010dn\u00fd potenci\u00e1l a pr\u00e1ve ten sa niekedy mus\u00edme u\u010di\u0165 de\u0161ifrova\u0165. Text m\u00e1s svoje hlb\u0161ie poschodia<\/strong>, implicitn\u00e9<\/strong> a nejednozna\u010dn\u00e9 miesta<\/strong>, nepriame nar\u00e1\u017eky<\/strong> a odkazy<\/strong> na \u0161ir\u0161\u00ed kult\u00farny<\/strong> \u010di liter\u00e1rny kontext<\/strong>.<\/p>

K literat\u00fare by sme mali pristupova\u0165 systematicky, ale nezab\u00fada\u0165, \u017ee jej cie\u013eom je aj na\u0161e pote\u0161enie. Mysl\u00edme si, \u017ee \u010d\u00edm je interpret\u00e1cia komplexnej\u0161ia, t\u00fdm je zauj\u00edmavej\u0161ia a pr\u00ednosnej\u0161ia z h\u013eadiska celkov\u00e9ho rozvoja na\u0161ej osobnosti a n\u00e1\u0161ho poznania. Pri be\u017enom \u010d\u00edtan\u00ed sa \u010dasto nech\u00e1vame unies\u0165 v\u00fdvojom pr\u00edbehu, ale v momente, ke\u010f text chceme interpretova\u0165, teda reflektova\u0165 na\u0161e porozumenie pre text a jeho kontext, mus\u00edme sami disponova\u0165 liter\u00e1rnym <\/strong>a kult\u00farnym vzdelan\u00edm<\/strong>. V tomto procese predstavuj\u00fa \u201eskratky\u201d (ignorovanie p\u00f4vodn\u00e9ho z\u00e1meru textu, preberanie poznatkov o texte z in\u00e9ho zdroja, redukcia v\u00fdznamov textu na sebaprojektuj\u00face a sebapotvrdzuj\u00face n\u00e1zory a pod.) pascu nastra\u017een\u00fa sebe sam\u00e9mu. Skuto\u010dn\u00e9 vzdelanie sa buduje na otvorenom<\/strong> dial\u00f3gu<\/strong> a neust\u00e1lej snahe porozumie\u0165 tomu, \u010do predstavuje z h\u013eadiska na\u0161ich n\u00e1zorov a sk\u00fasenost\u00ed prvok negativity<\/strong>. Nemali by sme teda ani v pr\u00edpade liter\u00e1rneho vzdelania rezignova\u0165 na h\u013eadanie z\u00e1meru textu<\/strong>, aj ke\u010f je to ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ie ako text svojvo\u013ene pou\u017ei\u0165 a legitimizova\u0165 tak\u00fato interpret\u00e1ciu jednoducho t\u00fdm, \u017ee je zauj\u00edmavej\u0161ia \u010di nov\u00e1.<\/p>

Recepcia literat\u00fary vy\u017eaduje ist\u00fa otvorenos\u0165<\/strong> \u010ditate\u013ea vo\u010di in\u00e9mu. Literat\u00fara m\u00e1 t\u00fa nesmierne pr\u00ednosn\u00fa vlastnos\u0165, \u017ee na z\u00e1klade fik\u010dn\u00e9ho statusu svetov, ku ktor\u00fdm odkazuje, disponuje poetickou licenciou<\/strong> modelova\u0165 obraz skuto\u010dnosti nez\u00e1visle na tom, \u010di je z mor\u00e1lneho h\u013eadiska spr\u00e1vny alebo nie. Literat\u00fara si, naopak, \u010dasto kladie pr\u00e1ve ot\u00e1zku, \u010di je ten alebo onen ide\u00e1l skuto\u010dnou cnos\u0165ou, nere\u00e1lnou fant\u00e1ziou alebo iba jedn\u00fdm z mo\u017en\u00fdch vzorov \u017eivota. Thomas Pavel dokonca t\u00fato mor\u00e1lnu ot\u00e1zku poklad\u00e1 za hlavn\u00fa t\u00e9mu rom\u00e1nu a jeho evol\u00facie: \u201eRom\u00e1n si kladie ot\u00e1zku, \u010di m\u00f4\u017eu by\u0165 mor\u00e1lne ide\u00e1ly vo svete \u010dloveka uskuto\u010dnite\u013en\u00e9 alebo nie. Ak je odpove\u010f kladn\u00e1, ost\u00e1va n\u00e1m pochopi\u0165, pre\u010do to\u013eko \u013eud\u00ed mor\u00e1lne zlyh\u00e1va. Ak je, naopak, odpove\u010f z\u00e1porn\u00e1, a mor\u00e1lne ide\u00e1ly nie je mo\u017en\u00e9 v spolo\u010dnosti uskuto\u010dni\u0165, mus\u00edme vysvetli\u0165, pre\u010do je ich normat\u00edvna sila tak\u00e1 samozrejm\u00e1. Inak povedan\u00e9, rom\u00e1n n\u00e1s poz\u00fdva, aby sme spolu s n\u00edm uva\u017eovali nad nes\u00faladom medzi t\u00fdm, ako by \u013eudia mali kona\u0165, a t\u00fdm, ako skuto\u010dne konaj\u00fa\u201d (Pavel 2014: 46). Rom\u00e1n teda spravil z mor\u00e1lky ot\u00e1zku, nie odpove\u010f.<\/p>

Evol\u00faciu rom\u00e1nu poh\u00e1\u0148ala pod\u013ea Pavela pr\u00e1ve t\u00e1to z\u00e1kladn\u00e1 ot\u00e1zka, ktor\u00e1 v\u0161ak nebola formulovan\u00e1 ako dogma, ale sa takpovediac \u201eukazovala\u201d ako problematick\u00e1 a naliehav\u00e1 v dian\u00ed konkr\u00e9tnych pr\u00edbehov. Rom\u00e1n neposkytuje normat\u00edvny obraz spolo\u010dnosti (ak nejde o t\u00e9zovit\u00fd \u010di ideologicky poplatn\u00fd rom\u00e1n) ani n\u00e1vody na \u017eivot, ale ho sk\u00f4r zobrazuje pr\u00e1ve v jeho paradoxnosti a otvorenosti. T\u00fdm \u010dasto zasadzuje ranu narcistick\u00e9mu sebaobrazu \u010dloveka, preto\u017ee ho neraz vykres\u013euje v nepriaznivom svetle \u2013 ako bytos\u0165, ktor\u00e1 nemus\u00ed by\u0165 sama v s\u00falade s t\u00fdm, \u010do o sebe vyhlasuje; ktor\u00e1 sa m\u00f4\u017ee m\u00fdli\u0165 a ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee v priebehu \u017eivota zmeni\u0165 n\u00e1zory pod vplyvom nov\u00fdch okolnost\u00ed. V tomto zmysle n\u00e1s rom\u00e1n (a narat\u00edvne texty vo v\u0161eobecnosti) u\u010d\u00ed vn\u00edma\u0165 veci zlo\u017eitej\u0161ie, ako neraz v skuto\u010dnosti chceme, aby boli[1]<\/sup><\/a>.<\/p>

Slobodn\u00e1 literat\u00fara je nepriate\u013eom v\u0161etk\u00fdch diktat\u00far. Milan Kundera, v\u00fdznamn\u00e1 postava eur\u00f3pskeho rom\u00e1nu a jeho te\u00f3rie, sp\u00e1ja \u201em\u00fadros\u0165\u201d rom\u00e1nu pr\u00e1ve s jeho schopnos\u0165ou odha\u013eova\u0165 nejednozna\u010dnos\u0165 a zlo\u017eitos\u0165 sveta<\/strong> \u2013 je to umenie dial\u00f3gu a konfront\u00e1cie protichodn\u00fdch postojov a \u017eivotn\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed (k dialogickej povahe rom\u00e1nu pozri Bachtin 1973: 23). Pr\u00e1ve v tomto aspekte rom\u00e1n vyva\u017euje normat\u00edvny monologick\u00fd hlas ideol\u00f3gi\u00ed. V predslove k divadelnej adapt\u00e1cii Diderotovho rom\u00e1nu Jakub Fatalista<\/em> Kundera p\u00ed\u0161e: \u201eChcel by som preto imperat\u00edvne vyhl\u00e1si\u0165: \u017eiaden rom\u00e1n hodn\u00fd toho mena neberie svet v\u00e1\u017ene. \u010co to napokon znamen\u00e1 ,bra\u0165 svet v\u00e1\u017ene\u2019? To zrejme znamen\u00e1: veri\u0165 tomu, \u010do n\u00e1m svet predklad\u00e1 k viere. Od Dona Quijota<\/em> a\u017e po Joyceovho Odyssea<\/em> rom\u00e1n popiera to, \u010do n\u00e1m svet predklad\u00e1 k viere\u201d (Kundera 2012: 13).<\/p>

Podobn\u00fdm sp\u00f4sobom s\u00fa aj veda<\/strong> a filozofia<\/strong> met\u00f3dami, ako z\u00edska\u0165 odstup od vlastn\u00fdch predsudkov<\/strong>, vyhranen\u00fdch n\u00e1zorov a projektovania vlastn\u00fdch predst\u00e1v a prian\u00ed do reality. Britsk\u00fd filozof Bertrand Russell sformuloval zmysel filozofie liter\u00e1rnym a z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi priezra\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom: \u201e\u017divot in\u0161tinkt\u00edvneho \u010dloveka je uzavret\u00fd do okruhu jeho s\u00fakromn\u00fdch z\u00e1ujmov: rodina alebo aj priatelia m\u00f4\u017eu by\u0165 zahrnut\u00ed, ale na vonkaj\u0161\u00ed svet sa neberie oh\u013ead, iba ak potia\u013e, pokia\u013e napom\u00e1ha alebo br\u00e1ni tomu, \u010do spad\u00e1 do oblasti in\u0161tinkt\u00edvnych prian\u00ed. V takomto \u017eivote je \u010dosi hor\u00fa\u010dkovit\u00e9ho a obmedzen\u00e9ho, na rozdiel od \u010doho je filozofick\u00fd \u017eivot k\u013eudn\u00fd a slobodn\u00fd. S\u00fakromn\u00fd svet in\u0161tinkt\u00edvnych z\u00e1ujmov je obmedzen\u00fd, nach\u00e1dza sa uprostred ve\u013ek\u00e9ho a mocn\u00e9ho sveta, ktor\u00fd sk\u00f4r alebo nesk\u00f4r n\u00e1\u0161 s\u00fakromn\u00fd svet obr\u00e1ti v rumovisko zmaren\u00fdch n\u00e1dej\u00ed. Ak nezm\u00f4\u017eeme roz\u0161\u00edri\u0165 svoje z\u00e1ujmy tak, aby obsiahli cel\u00fd vonkaj\u0161\u00ed svet, budeme ako pos\u00e1dka obk\u013e\u00fa\u010denej pevnosti, uvedomuj\u00faca si, \u017ee nepriate\u013e vonku zabr\u00e1ni \u00faniku a \u017ee kone\u010dn\u00e9 pod\u013eahnutie je nevyhnutn\u00e9. V takomto \u017eivote niet pokoja, iba neust\u00e1leho boja medzi naliehavos\u0165ou \u017eiadostivosti a bezmocnos\u0165ou v\u00f4le. Ak m\u00e1 n\u00e1\u0161 \u017eivot by\u0165 ve\u013ek\u00fd a slobodn\u00fd, mus\u00edme tak \u010di onak tomuto v\u00e4zeniu a tomuto boju unikn\u00fa\u0165\u201d (Russell 1992: 103).<\/p>

Tento Russellov cit\u00e1t poklad\u00e1me za podnetn\u00fd \u2013 formuluje v \u0148om n\u00e1roky platn\u00e9 aj pre otvoren\u00e9ho \u010ditate\u013ea \u2013 tak\u00e9ho, ktor\u00fd si udr\u017eiava schopnos\u0165 kriticky pristupova\u0165 nielen k textu, ale aj k sebe sam\u00e9mu. Bl\u00edzke n\u00e1m je v s\u00favislosti s t\u00fdm aj (mo\u017eno trochu preexponovan\u00e9) tvrdenie Umberta Eca (2006: 19), \u017ee literat\u00fara n\u00e1s u\u010d\u00ed umiera\u0165, preto\u017ee podobne ako nem\u00f4\u017eeme zvr\u00e1ti\u0165 n\u00e1\u0161 vlastn\u00fd koniec, ale mus\u00edme sa s n\u00edm zmieri\u0165, nem\u00f4\u017eeme zmeni\u0165 ani v\u00fdvoj a koniec liter\u00e1rneho pr\u00edbehu, z\u00e1mer textu \u010di postoje autora, rozpr\u00e1va\u010da \u010di post\u00e1v. Ako \u010ditatelia sa mus\u00edme nau\u010di\u0165 pokore, otvori\u0165 sa do\u010dasne odli\u0161n\u00e9mu poh\u013eadu.<\/p>

Podobne ako veda a filozofia by aj literat\u00fara mala by\u0165 spojen\u00e1 s t\u00fa\u017ebou po poznan\u00ed. Nejde s\u00edce v jej pr\u00edpade o poznanie objekt\u00edvnych a v\u0161eobecn\u00fdch z\u00e1konov, ale sk\u00f4r o poznanie rozmanitosti \u013eudskej imagin\u00e1cie, tvorivosti, t\u00fa\u017eby \u017ei\u0165 a porozumie\u0165 \u017eivotu<\/strong>, av\u0161ak aj tak\u00e9to poznanie n\u00e1s ako spolo\u010dnos\u0165 i jednotlivcov pos\u00fava dopredu a u\u010d\u00ed nie\u010do o\u00a0n\u00e1s sam\u00fdch<\/strong>. Russell v tom istom texte o filozofii \u010falej p\u00ed\u0161e: \u201eToto roz\u0161\u00edrenie seba sam\u00e9ho sa nedosiahne, ak ber\u00fac svoje ja ako ho nach\u00e1dzame, pok\u00fa\u0161ame sa uk\u00e1za\u0165, \u017ee svet je tomuto ja nato\u013eko podobn\u00fd, \u017ee jeho poznanie bude mo\u017en\u00e9 bez pr\u00edmeskov \u010dohoko\u013evek, \u010do sa onomu ja jav\u00ed cudzorod\u00e9. T\u00fa\u017eba dokazova\u0165 toto je formou sebauplat\u0148ovania a ako ka\u017ed\u00e9 sebauplat\u0148ovanie je sk\u00f4r prek\u00e1\u017ekou rastu osobnosti, po ktorom ja t\u00fa\u017ei a o ktorom vie, \u017ee je ho schopn\u00e9. Sebauplat\u0148ovanie vo filozofickej \u0161pekul\u00e1cii, ako kdeko\u013evek inde vid\u00ed svet iba ako prostriedok svojich vlastn\u00fdch cie\u013eov; tak rob\u00ed svet menej d\u00f4le\u017eit\u00fdm ne\u017e na\u0161e ja a toto ja si tak samo uklad\u00e1 medze ve\u013ekosti svojho bohatstva. V kontempl\u00e1cii naopak vych\u00e1dzame od nie-ja a jeho ve\u013ekos\u0165ou sa roz\u0161iruj\u00fa hranice ja; prostredn\u00edctvom nekone\u010dnosti vesm\u00edru dosahuje myse\u013e, ktor\u00e1 sa do neho vn\u00e1ra, sama ist\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na nekone\u010dne\u201d (Russell 1992: 103 \u2013 104).<\/p>

Otvorenos\u0165 mysle m\u00f4\u017ee prinies\u0165 \u010ditate\u013eovi pocit oslobodenia a naplnenia. Nepochybne aj preto, lebo schopnos\u0165 porozumie\u0165 druh\u00e9mu je evolu\u010dne v\u00fdhodn\u00e1. Semiotick\u00e1 (znakov\u00e1) povaha umenia a literat\u00fary<\/strong> poskytuje komunika\u010dn\u00fd<\/strong> kan\u00e1l pre artikulovanie zlo\u017eit\u00fdch \u013eudsk\u00fdch predst\u00e1v, pocitov a postojov<\/strong>, ktor\u00fdch hlb\u0161ie porozumenie zvy\u0161uje na\u0161u schopnos\u0165 koexistova\u0165 s druh\u00fdmi bez neust\u00e1lych konfliktov: \u201eV evolu\u010dnom priebehu podliehali a podliehaj\u00fa \u013eudia \u00fasiliu odstra\u0148ova\u0165 nezn\u00e1mo a nebezpe\u010denstv\u00e1 svojho prostredia. Kv\u00f4li svojmu pre\u017eitiu sa intuit\u00edvne aj vedome nem\u00f4\u017eu zaob\u00eds\u0165 bez funk\u010dnej miery jednozna\u010dnosti a zrozumite\u013enosti sveta i svojho \u017eivota. Ak sa v r\u00e1mci tohto prirodzen\u00e9ho nastavenia \u013eudsk\u00e9ho rodu objav\u00ed umelec, ktor\u00fd koncipuje svoje dielo v inom re\u017eime v tom zmysle, \u017ee jeho tvorba ide proti evolu\u010dn\u00e9mu formovaniu \u010dloveka, proti jeho racion\u00e1lnemu zameraniu na vlastn\u00e9 pre\u017eitie a z toho vypl\u00fdvaj\u00facej osved\u010denej (r\u00fdchlej a jednoduchej) heuristike rozhodovania, tak\u00fdto umelec m\u00f4\u017ee zap\u00f4sobi\u0165 u\u017e len t\u00fdm, \u017ee jeho tvorba aktu\u00e1lny \u013eudsk\u00fd svet roz\u0161\u00edri a pouk\u00e1\u017ee na in\u00e9 a viaczna\u010dn\u00e9 rie\u0161enia. Modern\u00e9 aj s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie vo v\u0161eobecnosti uprednost\u0148uje pr\u00e1ve mnohozna\u010dnos\u0165 existencie sveta a \u013eudsk\u00fdch stavov a situ\u00e1ci\u00ed\u201d (Kuzm\u00edkov\u00e1 2021: 223 \u2013 224).<\/p>

[1]<\/sup><\/a> Uveden\u00e9 charakteristiky sa pokojne m\u00f4\u017eu vz\u0165ahova\u0165 aj na novelu \u010di poviedku, av\u0161ak v rom\u00e1ne s\u00fa rozvinut\u00e9 v najv\u00e4\u010d\u0161ej miere, \u010do s\u00favis\u00ed aj s jeho \u017e\u00e1nrov\u00fdmi \u0161pecifikami \u2013 ve\u013ek\u00fd rozsah a form\u00e1lna flexibilita mu umo\u017e\u0148uj\u00fa pohotovej\u0161ie reagova\u0165 na spolo\u010densk\u00e9 zmeny a t\u00fdm aj intenz\u00edvnej\u0161ie rezonova\u0165 s t\u00fdm, \u010do je spolo\u010densky aktu\u00e1lne, neuzavret\u00e9, doposia\u013e interpreta\u010dne nevy\u010derpan\u00e9 (k tomu pozri Bachtin 1973: 107).<\/em><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Liter\u00e1rna veda oslobodila teoretick\u00fa reflexiu umeleck\u00fdch narat\u00edvov od metafyzick\u00fdch implik\u00e1ci\u00ed a nepodlo\u017een\u00fdch n\u00e1zorov aj v\u010faka formalistick\u00fdm a \u0161trukturalistick\u00fdm iniciat\u00edvam, ktor\u00e9 dok\u00e1zali obr\u00e1ti\u0165 na\u0161u pozornos\u0165 na \u0161pecificky liter\u00e1rne probl\u00e9my textu. Mohla sa v\u010faka tomu za\u010da\u0165 systematicky sk\u00fama\u0165 ot\u00e1zka, \u010d\u00edm je literat\u00fara jedine\u010dn\u00e1 a nezamenite\u013en\u00e1 \u010do do jej estetick\u00e9ho z\u00e1meru. Kv\u011btoslav Chvat\u00edk p\u00ed\u0161e: \u201ePostupom \u010dasu sa vyjavuje, \u017ee historick\u00e9 mot\u00edvy vzniku \u0161truktur\u00e1lneho myslenia siahaj\u00fa hlb\u0161ie a \u017ee jeho vlastn\u00fdm protihr\u00e1\u010dom je metafyzick\u00e9 myslenie ako statick\u00e1 substanci\u00e1lno-atrib\u00fatov\u00e1 ontol\u00f3gia, proti ktorej pozitivizmus neuspel. \u0160truktur\u00e1lne myslenie preber\u00e1 z tohto h\u013eadiska od pozitivizmu program ,pr\u00edsnej vedy\u2019, ale napl\u0148uje ho nov\u00fdm obsahom. Akcentuje poznatok, \u017ee fakty mo\u017eno analyzova\u0165 iba v ich vz\u0165ahoch<\/em>, v ich fungovan\u00ed<\/em>, v kontexte<\/em> celku<\/em>; poznanie ch\u00e1pe ako proces, ako nikdy nekon\u010diaci pohyb vz\u00e1jomn\u00e9ho ovplyv\u0148ovania te\u00f3rie<\/em> a emp\u00edrie<\/em>\u201d (Chvat\u00edk 1996: 13, do kurz\u00edvy dal autor cit\u00e1tu).<\/p>\n

\u0160truktur\u00e1lny pr\u00edstup k literat\u00fare nespo\u010d\u00edva v redukcii diela na jeho form\u00e1lnu v\u00fdstavbu, ale zah\u0155\u0148a rovnako aj \u0161truktur\u00e1lne vz\u0165ahy v\u00fdznamov textu<\/strong>. Forma a t\u00e9ma sa vz\u00e1jomne zv\u00fdznam\u0148uj\u00fa: \u201eIdeov\u00fd obsah diela je \u0161trukt\u00fara. Idea v umen\u00ed je v\u017edy modelom, lebo ona vytv\u00e1ra obraz skuto\u010dnosti. To zna\u010d\u00ed, \u017ee mimo \u0161trukt\u00fary idea nie je myslite\u013en\u00e1. Dualizmus formy a obsahu sa mus\u00ed zameni\u0165 za ideu, ktor\u00e1 sa realizuje v adekv\u00e1tnej \u0161trukt\u00fare a nejestvuje mimo tejto \u0161trukt\u00fary. Zmenen\u00e1 \u0161trukt\u00fara prin\u00e1\u0161a \u010ditate\u013eovi alebo div\u00e1kovi in\u00fa ideu. (\u2026) Umeleck\u00fd text je zlo\u017eito vybudovan\u00fd zmysel. V\u0161etky jeho prvky s\u00fa v\u00fdznamov\u00e9 prvky\u201d (Lotman 1990: 22 \u2013 23).<\/p>\n

V metafyzickom uva\u017eovan\u00ed o literat\u00fare \u010dasto doch\u00e1dzalo k redukcii diela na jeho h\u013abkov\u00fa ideu, podstatu, odraz duchovnej \u010di filozofickej pravdy, ktor\u00e1 mala nadraden\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165, preto bola aj najvlastnej\u0161\u00edm cie\u013eom interpret\u00e1cie snaha dospie\u0165 k tejto v\u0161eobecnej pravde. Z estetick\u00e9ho h\u013eadiska je ale vysok\u00e1 form\u00e1lna \u010di tematick\u00e1 variabilita ove\u013ea zauj\u00edmavej\u0161ia a v\u00fdznamnej\u0161ia ako mal\u00fd s\u00fabor metafyzick\u00fdch pr\u00e1vd. \u0160t\u00fadium konkr\u00e9tneho tvaru text\u00fary je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ak chceme porozumie\u0165 estetick\u00e9mu z\u00e1meru. Lubom\u00edr Dole\u017eel vyjadruje t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 nasledovne: \u201eRozhoduj\u00faca \u00faloha intenzion\u00e1lneho v\u00fdznamu v literat\u00fare sa vysvet\u013euje estetick\u00fdmi faktormi. Extenzion\u00e1lny v\u00fdznam je esteticky neutr\u00e1lny; a\u017e na \u00farovni intenzie mo\u017eno dosiahnu\u0165 esteticky \u00fa\u010dinn\u00fd v\u00fdznam\u201d (Dole\u017eel 2003: 143).<\/p>\n

Pojmy extenzion\u00e1lne<\/strong> a intenzion\u00e1lne \u0161trukt\u00fary<\/strong> ozna\u010duj\u00fa dve navz\u00e1jom sa podporuj\u00face roviny narat\u00edvneho textu. Extenzion\u00e1lne v\u00fdznamy sa vz\u0165ahuj\u00fa na referenciu textu<\/strong> \u2013 teda na to, k \u010domu text odkazuje (fik\u010dn\u00fd svet). Intenzion\u00e1lne v\u00fdznamy zas odkazuj\u00fa k v\u00fdznamov\u00fdm hodnot\u00e1m, ktor\u00e9 generuje text\u00fara<\/strong> (konkr\u00e9tna podoba stv\u00e1rnenia textov\u00e9ho materi\u00e1lu, jazykov\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, kompoz\u00edcie a pod.). Obe zlo\u017eky s\u00fa funk\u010dne prepojen\u00e9<\/strong> \u2013 bez rekon\u0161trukcie fik\u010dn\u00e9ho sveta, do ktor\u00e9ho premietame narat\u00edvnu \u0161trukt\u00faru, by nemal text hermeneutick\u00fa atrakt\u00edvnos\u0165 (v\u010faka ktorej vn\u00edmame pr\u00edbeh ako \u017eivotne relevantn\u00fd \u010di obsahovo zauj\u00edmav\u00fd), av\u0161ak bez esteticky p\u00f4sobivej text\u00fary by sme pri s\u00e9mantike extenzion\u00e1lnych v\u00fdznamov nepre\u017e\u00edvali text s tak\u00fdm p\u00f4\u017eitkom. Sta\u010d\u00ed si predstavi\u0165 ak\u00fako\u013evek parafr\u00e1zu pr\u00edbehu (prerozpr\u00e1vanie obsahu) a porovna\u0165 ju s origin\u00e1lnym textom. Ihne\u010f pochop\u00edme, pre\u010do je pre vznik estetick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku konkr\u00e9tna text\u00fara neodmyslite\u013en\u00e1. Ide v neposlednom rade aj o zmysel pre komplexnos\u0165<\/strong>, ktor\u00e1 rob\u00ed narat\u00edvne texty jedine\u010dn\u00fdmi. Komplexnos\u0165 narat\u00edvu nem\u00f4\u017ee nahradi\u0165 \u017eiadna parafr\u00e1za ani redukcia pr\u00edbehu na hlavn\u00fa ideu \u010di my\u0161lienku, preto\u017ee by to interpreta\u010dn\u00fd a z\u00e1\u017eitkov\u00fd potenci\u00e1l diela podstatne zredukovalo.<\/p>\n

V\u00fdznamn\u00fd pr\u00ednos liter\u00e1rnej vedy 20. storo\u010dia spo\u010d\u00edva okrem polo\u017eenia vedeck\u00fdch z\u00e1kladov aj v zmene pr\u00edstupu k funkcii literat\u00fary<\/strong>, ktor\u00e1 sa s postupn\u00fdm oslobodzovan\u00edm od politickej a n\u00e1bo\u017eenskej ideol\u00f3gie stala v prvom rade estetick\u00fdm fenom\u00e9nom a priestorom generovania auton\u00f3mnych svetov. Fik\u010dn\u00e9 texty neodkazuj\u00fa priamo k realite, nie s\u00fa ale preto menej zauj\u00edmav\u00e9. Ich funkcia sa toti\u017e odli\u0161uje od funkcie faktu\u00e1lnych textov. Literat\u00fara sa (\u0165a\u017eko v\u0161eobecne poveda\u0165 \u010di na \u0161kodu alebo na \u00fa\u017eitok veci) odp\u00fatala od jednotn\u00e9ho obrazu skuto\u010dnosti, m\u00fdtickej \u010di \u013eudovej m\u00fadrosti alebo od dominantnej ideol\u00f3gie. Na jednej strane sa v modernej spolo\u010dnosti oslabila zjednocuj\u00faca funkcia pr\u00edbehov, na druhej strane sa literat\u00fare otvorili nov\u00e9 mo\u017enosti a v\u00e4\u010d\u0161\u00ed man\u00e9vrovac\u00ed priestor.<\/p>\n

Odp\u00fatanie sa od metafyziky prinieslo literat\u00fare (a umeniu vo v\u0161eobecnosti) v\u00e4\u010d\u0161iu slobodu a vedno s t\u00fdm aj v\u00e4\u010d\u0161iu potrebu h\u013eada\u0165 svoj vlastn\u00fd v\u00fdklad sveta<\/strong>. Literat\u00fara nie je prost\u00e1 ilustr\u00e1cia vopred existuj\u00facich n\u00e1zorov na svet, ale nie je od problematiky v\u00fdkladu sveta ani izolovan\u00e1. Predstavuje s\u00fa\u010das\u0165 \u013eudskej evol\u00facie a prehlbovania kognit\u00edvnych funkci\u00ed: \u201eZa v\u0161etkou premenlivos\u0165ou a nikdy nekon\u010diacim preskupovan\u00edm nov\u00e1torstva a trad\u00edcie presvit\u00e1 svetom liter\u00e1rnych textov st\u00e1le jedna a t\u00e1 ist\u00e1 ot\u00e1zka, ako premeni\u0165 pominute\u013en\u00fa existenciu \u010dloveka, osudovo ohrani\u010den\u00fa zroden\u00edm a smr\u0165ou, na bytie naplnen\u00e9 autentick\u00fdm zmyslom\u201d (Chvat\u00edk 1996: 198). Popri filozofii, vede alebo n\u00e1bo\u017eenstve predstavuje literat\u00fara rovnocenn\u00fa oblas\u0165 porozumenia \u010dloveka sebe sam\u00e9mu a svetu, v ktorom \u017eije.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zhr\u0148me, \u010do bolo doteraz povedan\u00e9. Umeleck\u00e9 narat\u00edvy, ktor\u00e9 v s\u00fa\u010dasnom ch\u00e1pan\u00ed literat\u00fary posudzujeme ako slobodn\u00fa tvorbu ur\u010den\u00fa na estetick\u00e9 ohodnotenie<\/strong>, s\u00fa schopn\u00e9 pon\u00faknu\u0165 \u010ditate\u013eovi jedine\u010dn\u00fd z\u00e1\u017eitok<\/strong> v podobe kombin\u00e1cie p\u00f4\u017eitku a intelektu\u00e1lneho \u00fasilia. Znamen\u00e1 to, \u017ee sa pri ich recepcii usilujeme o \u010do mo\u017eno najkomplexnej\u0161ie porozumenie a z\u00e1rove\u0148 zauj\u00edmame vo\u010di nim ist\u00fd nadh\u013ead. V\u010faka tomu liter\u00e1rne narat\u00edvy nadob\u00fadaj\u00fa \u0161pecifick\u00fa hodnotu \u2013 prin\u00e1\u0161aj\u00fa n\u00e1m slobodu uva\u017eova\u0165 nad r\u00e1mec bezprostredne dan\u00e9ho stavu vec\u00ed; slobodu uva\u017eova\u0165 o alternat\u00edvnych svetoch s alternat\u00edvnymi pravidlami. V z\u00e1\u017eitkovej rovine n\u00e1m zas umo\u017e\u0148uj\u00fa pre\u017e\u00edva\u0165 em\u00f3cie spojen\u00e9 so simulovan\u00fdmi \u017eivotn\u00fdmi osudmi a probl\u00e9mami s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm pokojom, preto\u017ee sme si vedom\u00ed, \u017ee sa net\u00fdkaj\u00fa skuto\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov. V\u010faka tomu po ukon\u010den\u00ed recepcie poci\u0165ujeme \u00fa\u013eavu (katarziu).<\/p>

Vedomie fik\u010dnosti<\/strong>, ktor\u00e9 je s\u00fa\u010das\u0165ou z\u00e1padn\u00e9ho pon\u00edmania literat\u00fary ako fikcie (pozri Genette 2004: 111), odli\u0161uje literat\u00faru od n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u010di historick\u00fdch narat\u00edvov, ku ktor\u00fdm zauj\u00edmaj\u00fa \u010ditatelia pr\u00edslu\u0161nej kult\u00fary in\u00fd postoj; najm\u00e4 vzh\u013eadom na hodnotenie pravdivostn\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed v\u00fdrokov textu \u010di ich mor\u00e1lneho posolstva. Jednou z d\u00f4le\u017eit\u00fdch dispoz\u00edci\u00ed kompetentn\u00e9ho \u010ditate\u013ea je uvedomovanie si fik\u010dnej povahy sveta, ku ktor\u00e9mu text odkazuje a pre ktor\u00fd s\u00fa platn\u00e9 tvrdenia o svete. Rozdiel medzi fikciou a nefikciou v\u0161ak nemo\u017eno v\u017edy stanovi\u0165 textu\u00e1lne[1]<\/sup><\/a>, ale ide sk\u00f4r o konvenciu \u010d\u00edtania<\/strong> \u010di \u010ditate\u013esk\u00fd postoj<\/strong>. Ruth Ronenov\u00e1 (2006: 103) poukazuje na to, \u017ee na z\u00e1klade samotn\u00fdch textu\u00e1lnych indik\u00e1torov nemo\u017eno spo\u013eahlivo identifikova\u0165 text ako fik\u010dn\u00fd[2]<\/sup><\/a>.<\/p>

Kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e<\/strong> je tak\u00fd, ktor\u00fd prij\u00edma v recepcii textu konvencie fik\u010dnosti<\/strong>. T\u00e1to proced\u00fara m\u00e1 svoje pragmatick\u00e9 d\u00f4sledky, \u010do znamen\u00e1, \u017ee ovplyv\u0148uje to, ako text posudzujeme a ak\u00e9 v\u00fdroky o \u0148om formulujeme. Ke\u010f v historickom rom\u00e1ne Napoleon uva\u017euje nad svojou vojenskou strat\u00e9giou, pr\u00edpadne mysl\u00ed na Jozef\u00ednu, akceptujeme, \u017ee m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o autorsk\u00fd vklad a \u017ee sa to v aktu\u00e1lnom svete nemuselo zhodova\u0165 s my\u0161lienkov\u00fdmi pochodmi skuto\u010dn\u00e9ho cis\u00e1ra. Prirodzene, pri historick\u00fdch alebo realistick\u00fdch rom\u00e1noch sa pri \u010ditate\u013esk\u00fdch konvenci\u00e1ch stup\u0148uje d\u00f4vera v ist\u00fa (samozrejme, limitovan\u00fa) vernos\u0165 re\u00e1li\u00e1m aktu\u00e1lneho sveta, av\u0161ak z estetick\u00e9ho h\u013eadiska by bolo zbyto\u010dne neekonomick\u00e9 reprodukova\u0165 do detailov historick\u00fa skuto\u010dnos\u0165.<\/p>

Vedomie fik\u010dnosti ako d\u00f4le\u017eitej v\u00fdbavy kompetentn\u00e9ho \u010ditate\u013ea sme zd\u00f4raznili okrem in\u00e9ho aj preto, lebo zamie\u0148anie fik\u010dn\u00e9ho a aktu\u00e1lneho sveta m\u00f4\u017ee vies\u0165 k chybnej s\u00e9mantike textu, a t\u00fdm aj k dezinterpret\u00e1cii. Fik\u010dn\u00e9 svety s\u00fa v mnohom podobn\u00e9 svetu aktu\u00e1lnemu \u2013 parazituj\u00fa na \u0148om, vyberaj\u00fa z neho predobrazy pre fik\u010dn\u00e9 entity, z\u00e1konitosti, udalosti. Fik\u010dn\u00e9 svety s\u00fa zrozumite\u013en\u00e9 v\u010faka n\u00e1\u0161mu p\u00f4vodn\u00e9mu porozumeniu aktu\u00e1lnemu svetu. Disponuj\u00fa z\u00e1rove\u0148 ale istou ontologickou auton\u00f3miou, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee by mal \u010ditate\u013e preverova\u0165, \u010di pravdy zn\u00e1me z aktu\u00e1lneho sveta automaticky platia aj vo fik\u010dnom svete. Fik\u010dnos\u0165 m\u00e1 vplyv aj na pre\u017e\u00edvanie em\u00f3ci\u00ed. Pri vedom\u00ed fik\u010dnosti je osloboden\u00e9 od pragmatick\u00e9ho stresu (potreby reagova\u0165, kona\u0165). Em\u00f3cie s\u00edce s\u00fa skuto\u010dn\u00e9, podnety ich vzniku s\u00fa ale fik\u010dn\u00e9. To m\u00e1 z\u00e1sadn\u00fd vplyv na povahu estetick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku: \u201eTak\u017ee, ke\u010f sa stret\u00e1vame s Annin\u00fdm ne\u0161\u0165astn\u00fdm osudom (odkaz na postavu z rom\u00e1nu Anna Kareninov\u00e1<\/em> \u2013 pozn. P. \u017d.) prel\u00edna sa na\u0161a psychick\u00e1 reakcia s estetick\u00fdm odstupom. Tento druh duality ve\u013emi obratne vyjadril pojem katharsis<\/em>: prel\u00ednanie s\u00facitu a hr\u00f4zy s pote\u0161en\u00edm a\u00a0\u00fa\u013eavou\u201c (Ronenov\u00e1 2006: 112).<\/p>

Ronenov\u00e1 v citovanom v\u00fdroku poukazuje na estetick\u00fd odstup ako podmienku \u0161pecifick\u00e9ho katarzn\u00e9ho \u00fa\u010dinku (pozri aj Aristoteles 2009: 20). Estetick\u00fd postoj<\/strong> poklad\u00e1me za z\u00e1kladn\u00fd modus naladenia pri recepcii, v\u010faka ktor\u00e9mu sme schopn\u00ed vn\u00edma\u0165 a oceni\u0165 text v jeho komplexnosti, teda mu porozumie\u0165 v jeho svojbytnej povahe<\/strong>. Narat\u00edvny text m\u00e1 toti\u017e, okrem toho, \u017ee rezonuje s aktu\u00e1lnym svetom a \u017eivotnou (v r\u00e1mci toho taktie\u017e liter\u00e1rnou) sk\u00fasenos\u0165ou \u010ditate\u013ea, aj svoju vn\u00fatorn\u00fa v\u00fdznamov\u00fa organiz\u00e1ciu<\/strong> \u2013 svoje \u201es\u00e9mantick\u00e9 gesto<\/strong>\u201d (Muka\u0159ovsk\u00fd 2007: 373). Narat\u00edvne strat\u00e9gie v\u00e4\u010d\u0161inou konverguj\u00fa k jednotiacemu princ\u00edpu<\/strong>, \u010domu zodpoved\u00e1 aj \u010ditate\u013esk\u00e1 snaha h\u013eada\u0165 v rozpr\u00e1van\u00ed koherentn\u00fd pr\u00edbeh<\/strong>, z\u00e1kladn\u00fa t\u00e9mu<\/strong>, ideu<\/strong> \u010di inak pomenovan\u00fd s\u00e9mantick\u00fd \u00fabe\u017en\u00edk, ktor\u00fd nemus\u00ed by\u0165 v texte explicitne vyjadren\u00fd (preto sa hovor\u00ed o implicitn\u00fdch v\u00fdznamoch, h\u013abkov\u00fdch \u0161trukt\u00farach alebo podtexte), v ka\u017edom pr\u00edpade je ale predpokladan\u00fd tak na strane autora (v podobe textov\u00fdch rozpr\u00e1va\u010dsk\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed), ako aj na strane \u010ditate\u013ea.<\/p>

Schopnos\u0165 vn\u00edma\u0165 s\u00e9mantick\u00e9 gesto v jeho komplexnosti je predpokladom \u00faspe\u0161nej kooper\u00e1cie \u010ditate\u013ea s textom a orientuje ho smerom k tomu, \u010do Umberto Eco (2004: 61) nazval intentio operis<\/strong> (z\u00e1mer diela<\/em>). V s\u00favislosti s t\u00fdm \u010falej Eco rozli\u0161uje medzi s\u00e9mantickou<\/strong> a kritickou interpret\u00e1ciou<\/strong>. T\u00e1 prv\u00e1 spo\u010d\u00edva v \u00faspe\u0161nej kooper\u00e1cii s textom<\/strong>, ktorej v\u00fdsledkom je najm\u00e4 porozumenie pr\u00edbehov\u00fdm v\u00fdznamom. Druh\u00e1 \u2013 kritick\u00e1 \u2013 interpret\u00e1cia ide \u010falej a odha\u013euje samotn\u00e9 liter\u00e1rne strat\u00e9gie<\/strong>, ktor\u00e9 vyvolali konkr\u00e9tnu reakciu \u010di interpret\u00e1ciu. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee v pr\u00edpade kritickej interpret\u00e1cie z\u00edskavame v\u010faka odstupu od bezprostrednej recep\u010dnej reakcie pr\u00edstup k menej zjavn\u00fdm aspektom textu a sme schopn\u00ed lep\u0161ie porozumie\u0165 tomu, ako liter\u00e1rne diela buduj\u00fa estetick\u00fa funkciu; ako si modeluj\u00fa svojho \u010ditate\u013ea (kam ho chc\u00fa v jeho interpret\u00e1cii nasmerova\u0165; ak\u00fdm sp\u00f4sobom s n\u00edm manipuluj\u00fa).<\/p>

Pr\u00ednos fenomenologicko-hermeneutick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed v r\u00e1mci sk\u00famania recepcie literat\u00fary spo\u010d\u00edva v upriamen\u00ed pozornosti na faktor vedomia<\/strong> ako neoddelite\u013enej zlo\u017eky porozumenia textu, ako aj na v\u017edy pr\u00edtomn\u00e9 postoje<\/strong>, sk\u00fasenosti<\/strong> a o\u010dak\u00e1vania<\/strong> pred a po\u010das procesu \u010d\u00edtania. Textu\u00e1lne te\u00f3rie sa vyh\u00fdbali anal\u00fdze \u010ditate\u013ea pr\u00e1ve preto, lebo ide o ve\u013emi premenliv\u00fa in\u0161tanciu, ktor\u00e1 sa vlastne v r\u00e1mci toho, \u010do pon\u00faka samotn\u00fd text, analyzova\u0165 ani ned\u00e1 (nako\u013eko nie je jeho s\u00fa\u010das\u0165ou). Rie\u0161en\u00edm sa stal pojem implicitn\u00e9ho<\/strong> alebo modelov\u00e9ho \u010ditate\u013ea<\/strong> (Iser 1980, Eco 2010), ktor\u00fd ozna\u010duje \u010ditate\u013ea, ak\u00e9ho o\u010dak\u00e1va samotn\u00fd text. Aj koncepcie orientuj\u00face sa na fenomenol\u00f3giu \u010d\u00edtania (pozri Ingarden 1989, Iser 1980, Ric\u0153ur 2007) vedia vych\u00e1dza\u0165 iba z hypotetick\u00e9ho spr\u00e1vania \u010ditate\u013ea<\/strong>, \u010do bude aj n\u00e1\u0161 pr\u00edpad.<\/p>

Paul Ric\u0153ur (2007: 239) dokonca tvrd\u00ed, \u017ee \u010ditate\u013e je vlastne obe\u0165ou i koris\u0165ou strat\u00e9gi\u00ed implikovan\u00e9ho autora<\/strong> (strat\u00e9gi\u00ed textu). Text je v ka\u017edom pr\u00edpade z\u00e1visl\u00fd na recipientovi v tom zmysle, \u017ee je to pr\u00e1ve on, ktor\u00fd textov\u00e9 ind\u00edcie neust\u00e1le interpretuje a reinterpretuje do jednotiaceho r\u00e1mca. Wolfgang Iser hovor\u00ed o \u201eputuj\u00facom h\u013eadisku<\/strong>\u201d \u010ditate\u013ea (1980: 108), \u010d\u00edm poukazuje jednak na procesu\u00e1lnos\u0165 \u010d\u00edtania (narat\u00edvny text nie je nikdy pr\u00edstupn\u00fd recipientovi naraz, ale vy\u017eaduje procesu\u00e1lnu aktualiz\u00e1ciu), jednak na pozornos\u0165 zameran\u00fa smerom k vn\u00fatornej v\u00fdstavbe textu. Kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e h\u013ead\u00e1 v line\u00e1rnom procese \u010d\u00edtania s\u00fadr\u017enos\u0165<\/strong>. T\u00e1 je systematicky konfrontovan\u00e1 s nov\u00fdmi inform\u00e1ciami. Ric\u0153ur (podobne ako Iser) tento proces ch\u00e1pe dialekticky<\/strong>: \u201ePrednos\u0165 tejto te\u00f3rie \u00fa\u010dinku\/p\u00f4sobenia je na prv\u00fd poh\u013ead zrejm\u00e1: h\u013ead\u00e1 sa rovnov\u00e1ha medzi sign\u00e1lmi, ako ich poskytuje text, a syntetickou aktivitou \u010d\u00edtania. T\u00e1to rovnov\u00e1ha je nest\u00e1lym \u00fa\u010dinkom dynamick\u00e9ho pohybu, ktor\u00fdm sa, povedal by som, konfigur\u00e1cia textu ako \u0161trukt\u00fary vyrovn\u00e1va s jeho refigur\u00e1ciou ako sk\u00fasenosti zo strany \u010ditate\u013ea. T\u00e1to \u017eiv\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 spo\u010d\u00edva v pravej dialektike, a to v\u010faka negativite, ktor\u00fa implikuje: depragmatiz\u00e1ciu a odcudzenie, prevr\u00e1tenie danosti na imaginuj\u00face vedomie, zru\u0161en\u00e9 il\u00fazie\u201d (Ric\u0153ur 2007: 244 \u2013 245).<\/p>

Ric\u0153ur (pou\u010den\u00fd hermeneutikou) v\u0161ak nes\u00fahlas\u00ed \u00faplne s t\u00fdm, \u017ee tu mo\u017eno dosiahnu\u0165 symetriu medzi \u010ditate\u013eskou kooper\u00e1ciou a z\u00e1merom autora, a to preto, lebo autorsk\u00fd z\u00e1mer nie je mo\u017en\u00e9 rekon\u0161trukova\u0165 bez mimotextov\u00e9ho kontextu, istej spolo\u010densko-historickej situ\u00e1cie, na ktor\u00fa autor chcel reagova\u0165 a\u00a0ktorej znalos\u0165 predpokladal na strane svojich \u010ditate\u013eov. Mus\u00edme jednoducho po\u010d\u00edta\u0165 s t\u00fdm, \u017ee prvok negativity v procese n\u00e1\u0161ho porozumenia vyvst\u00e1va aj vplyvom historickej a kult\u00farnej povahy n\u00e1\u0161ho \u010ditate\u013esk\u00e9ho vedomia<\/strong>.<\/p>

Kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e by mal disponova\u0165 kult\u00farnou<\/strong> a liter\u00e1rnou encyklop\u00e9diou<\/strong> (Eco) \u010di reperto\u00e1rom<\/strong> kult\u00farnych a historick\u00fdch poznatkov (Iser), v\u010faka ktor\u00fdm dok\u00e1\u017ee identifikova\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fd kontext<\/strong> a z\u00e1rove\u0148 aj to, ako je do rozpr\u00e1vania integrovan\u00fd a transformovan\u00fd. Jednoducho povedan\u00e9, historick\u00e9 a kult\u00farne vzdelanie je pre ka\u017ed\u00e9ho kompetentn\u00e9ho \u010ditate\u013ea z\u00e1rove\u0148 predpokladom liter\u00e1rneho vzdelania. Umo\u017e\u0148uje mu pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa z\u00e1meru textu v jeho historickej situovanosti<\/strong>. Toto neust\u00e1le sa prisp\u00f4sobovanie \u010ditate\u013ea po\u017eiadavk\u00e1m modelov\u00e9ho \u010ditate\u013ea (\u010ditate\u013ea, ktor\u00e9ho si autor p\u00f4vodne \u017eelal) m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 normat\u00edvne (pozri Compagnon 2009: 162), neznamen\u00e1 to v\u0161ak, \u017ee text prip\u00fa\u0161\u0165a iba jednu mo\u017en\u00fa interpret\u00e1ciu, pr\u00edpadne \u017ee ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e m\u00e1 dospie\u0165 k jednej konkr\u00e9tnej idei. Komplexn\u00e9 narat\u00edvy nie s\u00fa redukovate\u013en\u00e9 na jednoduch\u00fd v\u00fdklad v podobe konkr\u00e9tneho posolstva a \u010dasto obsahuj\u00fa mnohozna\u010dnosti, av\u0161ak predkladaj\u00fa interpretovi aj ist\u00e9 limity<\/strong>. Neexistuje univerz\u00e1lny z\u00e1kon, ktor\u00fd by prikazoval \u010ditate\u013eovi spr\u00e1va\u0165 sa v texte disciplinovane, existuje ale odpor\u00fa\u010danie \u010di dobre overen\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, \u017ee tak\u00e9to spr\u00e1vanie prinesie \u010ditate\u013eovi odmenu<\/strong>.<\/p>

Eco \u010d\u00edtanie vo svojich harvardsk\u00fdch predn\u00e1\u0161kach prirovnal k prech\u00e1dzke lesom: \u201ePre m\u0148a je dobr\u00e9, ak pri prech\u00e1dzke t\u00fdmto lesom vyu\u017eijem v\u0161etky sk\u00fasenosti a objavy, aby som sa dozvedel nie\u010do o \u017eivote, minulosti a bud\u00facnosti. Les je tu ale pre v\u0161etk\u00fdch, a preto v \u0148om nem\u00f4\u017eem h\u013eada\u0165 fakty a pocity, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa iba m\u0148a. (\u2026) Samozrejme, nikto v\u00e1m nem\u00f4\u017ee zak\u00e1za\u0165, aby ste pou\u017eili nejak\u00fd text ako z\u00e1klad pre svoje snenie. Rob\u00edme to \u010dasto. Snenie v\u0161ak nie je verejn\u00e1 vec. Vedie n\u00e1s k tomu, \u017ee sa v lese rozpr\u00e1vania pohybujeme, ako by to bola na\u0161a s\u00fakromn\u00e1 z\u00e1hrada. Mus\u00edme teda dodr\u017eiava\u0165 pravidl\u00e1 hry a modelov\u00fd \u010ditate\u013e je ten, ktor\u00fd chce tak\u00fato hru hra\u0165\u201d (Eco 1997: 18).<\/p>

Jonathan Culler ozna\u010doval pojmom liter\u00e1rne kompetencie<\/strong> schopnos\u0165 \u010d\u00edta\u0165 literat\u00faru ako literat\u00faru<\/strong>, teda schopnos\u0165 riadi\u0165 sa pri \u010d\u00edtan\u00ed pravidlami, v\u010faka ktor\u00fdm sa v recepcii vieme zamera\u0165 na to \u201epodstatn\u00e9\u201d<\/strong>, teda na tie prvky, ktor\u00e9 maj\u00fa s\u00e9manticky najrelevantnej\u0161ie hodnoty a ktor\u00e9 podnecuj\u00fa k produkt\u00edvnej interpret\u00e1cii<\/strong>. U Cullera (2001: 134) ide konkr\u00e9tne o pravidlo v\u00fdznamnosti, pravidlo metaforickej koherencie<\/strong> a pravidlo tematickej jednoty<\/strong>. Prv\u00e9 pravidlo n\u00e1s vedie k tomu, aby sme v texte h\u013eadali d\u00f4le\u017eit\u00e9 obsahy<\/strong> t\u00fdkaj\u00face sa podstatn\u00fdch vec\u00ed \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota alebo sveta, v ktorom \u017eijeme. Predpoklad\u00e1me z\u00e1rove\u0148, \u017ee text je v\u00fdznamovo nas\u00fdten\u00fd<\/strong>, \u010do znamen\u00e1, \u017ee v \u0148om nie s\u00fa zbyto\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 by sa nedali prepoji\u0165 s celkom. Z\u00e1sada metaforickej koherencie sa t\u00fdka jazyka<\/strong> \u2013 v liter\u00e1rnych textoch sa nevenujeme iba jeho referen\u010dn\u00fdm hodnot\u00e1m, ale aj v\u00fdrazov\u00fdm vlastnostiam<\/strong> (aj tie sa daj\u00fa semioticky sk\u00fama\u0165 vo vz\u0165ahu k t\u00e9me \u010di obsahu). Princ\u00edp tematickej jednoty vedie \u010ditate\u013ea k tomu, aby h\u013eadal v prvkoch textu s\u00fadr\u017enos\u0165 z h\u013eadiska \u00fastrednej t\u00e9my<\/strong> (probl\u00e9mu, konfliktu).<\/p>

[1]<\/sup><\/a> Mnoh\u00e9 texty s vysokou referen\u010dnou nas\u00fdtenos\u0165ou by sme mohli \u010d\u00edta\u0165 ako historick\u00e9 \u010di faktu\u00e1lne texty, ktor\u00e9 odkazuj\u00fa k aktu\u00e1lnemu svetu, ak by sme neboli obozn\u00e1men\u00ed s ich \u017e\u00e1nrovou intenciou.<\/em><\/p>

[2]<\/sup><\/a> Ak definujeme narat\u00edv ako fik\u010dn\u00fd, mysl\u00edme t\u00fdm to, \u017ee text nemus\u00ed (a spravidla to ani nerob\u00ed) v\u00fdlu\u010dne odkazova\u0165 k aktu\u00e1lnemu svetu, ale \u017ee uv\u00e1dza entity, ktor\u00e9 n\u00fatia recipienta myslie\u0165 nov\u00fd referen\u010dn\u00fd svet. Ten sa m\u00f4\u017ee \u010diasto\u010dne prekr\u00fdva\u0165 so svetom aktu\u00e1lnym, ale v kone\u010dnom d\u00f4sledku je potrebn\u00e9 ho posudzova\u0165 na z\u00e1klade svojbytn\u00e9ho stavu vec\u00ed nov\u00e9ho mo\u017en\u00e9ho sveta. T\u00e1to proced\u00fara je v\u0161ak do ve\u013ekej miery z\u00e1visl\u00e1 na ist\u00fdch konvenci\u00e1ch \u010d\u00edtania (vieme, \u017ee ideme \u010d\u00edta\u0165 fikciu), bez ktor\u00fdch m\u00f4\u017ee by\u0165 samotn\u00fd text ve\u013emi nespo\u013eahliv\u00fdm indik\u00e1torom fik\u010dnosti, z\u00e1visl\u00fdm aj na na\u0161ich vierach oh\u013eadom aktu\u00e1lneho sveta (pozri Pavel 2012: 77).<\/em><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV AKO SA STA\u0164 KOMPETENTN\u00ddM \u010cITATE\u013dOM V prvej kapitole sa zameriame na z\u00e1kladn\u00e9 vstupn\u00e9 faktory recepcie liter\u00e1rnych textov, ktor\u00e9 n\u00e1m umo\u017enia pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa tomu, ak\u00fdch \u010ditate\u013eov predpokladaj\u00fa samotn\u00e9 texty. Tvorba a recepcia literat\u00fary funguje v r\u00e1mci ist\u00fdch konvenci\u00ed. Tie s\u00fa historicky premenliv\u00e9 a samotn\u00e1 literat\u00fara nemala v\u017edy toto\u017en\u00fa dominantn\u00fa funkciu. My budeme vych\u00e1dza\u0165 z toho, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3182","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3182","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3182"}],"version-history":[{"count":34,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3182\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7714,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3182\/revisions\/7714"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3182"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}