{"id":3184,"date":"2023-03-06T19:32:29","date_gmt":"2023-03-06T18:32:29","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3184"},"modified":"2023-05-07T09:10:07","modified_gmt":"2023-05-07T07:10:07","slug":"interpretacia-narativnych-textov-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-2\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

NA \u010cO SA PRI \u010c\u00cdTAN\u00cd ZAMERIAVA\u0164<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e si uvedomuje, \u017ee text komunikuje v\u00fdznamy verejne, nielen jemu sam\u00e9mu. Rovnako potom pristupuje k interpret\u00e1cii<\/strong> \u2013 t\u00fa taktie\u017e nevn\u00edma ako sebaprezent\u00e1ciu, ale ako snahu porozumie\u0165 textu tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby sa na porozumen\u00ed mohol zhodn\u00fa\u0165 s ostatn\u00fdmi \u010ditate\u013emi<\/strong>. Texty, ktor\u00e9 prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa viacero r\u00f4znych interpret\u00e1ci\u00ed, ved\u00fa spravidla \u010ditate\u013esk\u00fa komunitu k sporom oh\u013eadom toho, \u010do v texte jednu alebo druh\u00fa interpret\u00e1ciu potvrdzuje. Text je m\u00e9dium pren\u00e1\u0161aj\u00face inform\u00e1cie smerom k \u010ditate\u013eovi. Ak prip\u00fa\u0161\u0165ame viacero mo\u017en\u00fdch interpret\u00e1ci\u00ed, mus\u00edme pre ne h\u013eada\u0165 v\u00fdchodisko v entropii \u010di protire\u010divosti s\u00e9mantick\u00e9ho pl\u00e1nu samotn\u00e9ho textu.<\/p>

Pok\u00fasme sa pribl\u00ed\u017ei\u0165 trochu detailnej\u0161ie, ako m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 recepcia narat\u00edvneho textu (najm\u00e4 v pr\u00edpade prv\u00e9ho \u010d\u00edtania). Vych\u00e1dzame pritom z toho, \u017ee \u010ditate\u013e disponuje vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdmi \u010ditate\u013esk\u00fdmi kompetenciami. Pri tradi\u010dnom line\u00e1rnom \u010d\u00edtan\u00ed<\/strong> by sa predpokladalo, \u017ee \u010ditate\u013e postupne sprac\u00fava inform\u00e1cie z textu a utv\u00e1ra tak krok za krokom konkr\u00e9tny pr\u00edbeh na z\u00e1klade v\u00fdstavby rozpr\u00e1vania. To je s\u00edce s\u010dasti pravda, ale tento proces je ove\u013ea komplexnej\u0161\u00ed a estetick\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 textu plne pochop\u00edme a\u017e pri zoh\u013eadnen\u00ed tak\u00fdch faktorov, ak\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad hypot\u00e9zy oh\u013eadom v\u00fdvoja rozpr\u00e1vania <\/strong>alebo nap\u00e4tie z toho, \u010di inform\u00e1cie v texte potvrdia na\u0161e hypot\u00e9zy<\/strong>. To sa nemus\u00ed t\u00fdka\u0165 len z\u00e1pletky, ale aj hypot\u00e9z oh\u013eadom charakterov post\u00e1v \u010di in\u00fdch vlastnost\u00ed a stavov vec\u00ed fik\u010dn\u00e9ho sveta.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010citate\u013e interpretuje<\/strong> a sp\u00e4tne reinterpretuje<\/strong>. To, na z\u00e1klade \u010doho formuluje hypot\u00e9zy (anticip\u00e1cie), pozost\u00e1va okrem ind\u00edci\u00ed textu aj z kult\u00farnej encyklop\u00e9die a \u017eivotnej sk\u00fasenosti. V prvom rade v\u0161ak mus\u00ed ovl\u00e1da\u0165 jazyk<\/strong>, \u010falej mus\u00ed vedie\u0165 identifikova\u0165 v\u00fdznamy ponad r\u00e1mec vety<\/strong> (v\u00fdznamy v r\u00e1mci diskurz\u00edvnych celkov), nach\u00e1dza\u0165 koherentn\u00e9 vz\u0165ahy na z\u00e1klade narat\u00edvnych segmentov<\/strong>. Prienik do hlb\u0161\u00edch rov\u00edn textu <\/strong>nast\u00e1va pri identifikovan\u00ed v\u00fdznamov, ktor\u00e9 smeruj\u00fa k univerz\u00e1lnej\u0161\u00edm (nadraden\u00fdm) opoz\u00edci\u00e1m z\u00e1kladn\u00e9ho konfliktu, probl\u00e9mu. Tak\u00e9to h\u013abkov\u00e9 \u0161trukt\u00fary Eco ozna\u010duje ako aktan\u010dn\u00e9<\/strong> a ideologick\u00e9 \u0161trukt\u00fary<\/strong> (Eco 2010: 209, 212; pozri aj Greimas 2002: 181). Na z\u00e1klade aktan\u010dn\u00fdch \u0161trukt\u00far zatrie\u010fujeme prvky rozpr\u00e1vania (napr\u00edklad postavy) do z\u00e1kladn\u00fdch opoz\u00edci\u00ed<\/strong> \u010di protikladov<\/strong>. Ideologick\u00e9 \u0161trukt\u00fary zas identifikujeme na z\u00e1klade axiologick\u00fdch konot\u00e1ci\u00ed pridru\u017een\u00fdch k aktan\u010dn\u00fdm opoz\u00edci\u00e1m<\/strong>.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Konot\u00e1cie<\/strong> \u010di konotat\u00edvne v\u00fdznamy<\/strong> s\u00fa v\u00fdznamy druhotn\u00e9 \u010di nepriame a na rozdiel od denotat\u00edvnych<\/strong> (prim\u00e1rnych) v\u00fdznamov b\u00fdvaj\u00fa \u010dasto pr\u00edtomn\u00e9 len implicitne<\/strong> (s\u00fa rela\u010dn\u00e9, kontextu\u00e1lne), preto vy\u017eaduj\u00fa detailnej\u0161iu pozornos\u0165 a porozumenie. Maj\u00fa bl\u00edzko k tomu, \u010do naz\u00fdvame asoci\u00e1cie, av\u0161ak ich platnos\u0165 pre s\u00e9mantiku textu mus\u00ed vych\u00e1dza\u0165 z rozpoznate\u013en\u00fdch odkazov, ind\u00edci\u00ed. Na recepcii a interpret\u00e1cii textu je zauj\u00edmav\u00e9 to, \u017ee nepostupujeme iba od povrchu k h\u013abke, ale h\u013abku od za\u010diatku predpoklad\u00e1me. V\u010faka tomu u\u017e od prvej f\u00e1zy \u010d\u00edtania preverujeme vety, diskurz\u00edvne celky a narat\u00edvne \u0161trukt\u00fary s vedom\u00edm, \u017ee ich v\u00fdznam nebude len lok\u00e1lny, ale \u017ee s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou hlb\u0161ieho probl\u00e9mu: \u201eDefinovanie teoretick\u00e9ho umiestnenia tohto kooperat\u00edvneho uzlu je s\u0165a\u017een\u00e9 t\u00fdm, \u017ee by si \u010ditate\u013e na jednej strane mal u\u017e dopredu vytvori\u0165 hypot\u00e9zu aktantov, aby mohol definova\u0165 ur\u010dit\u00e9 narat\u00edvne \u0161trukt\u00fary, a na druhej strane by u\u017e mal ma\u0165 zvolen\u00e9 mo\u017en\u00e9 svety s ich indiv\u00edduami, aby mohol ustanovi\u0165, ktor\u00ed akt\u00e9ri s\u00fa v hre\u201d (Eco 2010: 209 \u2013 210). To znamen\u00e1, \u017ee \u010ditate\u013e permanentne (pr\u00edpadne so striedav\u00fdm z\u00e1ujmom o v\u00fdvoj z\u00e1pletky a porozumenie hlb\u0161\u00edm konfliktom pr\u00edbehu) premieta dej (v\u00fdvoj, zmenu) do roviny pr\u00edbehu ako nie\u010doho, o \u010dom predpoklad\u00e1, \u017ee na konci recepcie bude ma\u0165 svoju uzavret\u00fa podobu (spolu s aktan\u010dno-ideologickou sch\u00e9mou t\u00e9my). Z\u00e1sada v\u00fdznamnosti a z\u00e1sada tematickej jednoty s\u00fa vz\u00e1jomne sp\u00e4t\u00e9.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak \u010d\u00edtame liter\u00e1rny narat\u00edv t\u00fdmto sp\u00f4sobom, neznamen\u00e1 to, \u017ee n\u00e1s nezauj\u00edmaj\u00fa detaily textu (napr\u00edklad podrobn\u00e9 opisy, odbo\u010dky od hlavn\u00e9ho deja, epizodick\u00e9 udalosti), ale \u017ee existuje ist\u00e1 hierarchia prvkov textu<\/strong> z h\u013eadiska vertik\u00e1lneho usporiadania jeho jednotliv\u00fdch \u201eposchod\u00ed\u201d[1]<\/sup><\/a>. Spomenut\u00e1 hierarchia sa net\u00fdka tak estetick\u00fdch kval\u00edt ako sk\u00f4r miery n\u00e1ro\u010dnosti identifikova\u0165 menej zjavn\u00e9 v\u00fdznamy. Na tomto mieste si dovol\u00edme e\u0161te pouk\u00e1za\u0165 na ist\u00fa funk\u010dn\u00fa ambivalentnos\u0165 toho, \u010do Barthes nazval katal\u00fdzy<\/strong> (a \u010do Seymour Chatman premenoval na satelity)[2]<\/sup><\/a> a \u010do m\u00e1 v porovnan\u00ed s jadrami<\/strong> (hlavn\u00fdmi narat\u00edvnymi udalos\u0165ami kon\u0161tituuj\u00facimi logiku pr\u00edbehu) podru\u017en\u00e9 postavenie. Na jednej strane by vynechanie katal\u00fdz (doplnkov\u00e9, rozv\u00edjaj\u00face prvky nar\u00e1cie) nemuselo nijako ovplyvni\u0165 z\u00e1kladn\u00fa \u0161trukt\u00faru pr\u00edbehu, na druhej strane by to ale mohlo z\u00e1sadne ochudobni\u0165 sugest\u00edvnos\u0165 a rozvinutos\u0165 rozpr\u00e1vania: \u201e\u2026katal\u00fdzy vytv\u00e1raj\u00fa bezpe\u010dn\u00e9 z\u00f3ny, z\u00f3ny odpo\u010dinku \u010di prepychu. Tento prepych v\u0161ak nie je zbyto\u010dn\u00fd. V rovine samotn\u00e9ho pr\u00edbehu je funk\u010dnos\u0165 katal\u00fdzy slab\u0161ia, av\u0161ak ur\u010dite nie nulov\u00e1 \u2013 ak by bola vo vz\u0165ahu k jadru \u010disto redundantn\u00e1, nemala by v\u00fdznam z h\u013eadiska ekon\u00f3mie spr\u00e1vy. To v\u0161ak nie je jej pr\u00edpad. Inform\u00e1cie, ktor\u00e9 rozv\u00edjaj\u00fa text, maj\u00fa v\u017edy diskurz\u00edvnu funkciu: ur\u00fdch\u013euj\u00fa, spoma\u013euj\u00fa, vracaj\u00fa rozpr\u00e1vanie sp\u00e4\u0165, rekapituluj\u00fa, anticipuj\u00fa, niekedy dokonca m\u00f4\u017eu odkl\u00e1\u0148a\u0165 smer \u010di zmias\u0165. Katal\u00fdzy neprestajne o\u017eivuj\u00fa s\u00e9mantick\u00e9 nap\u00e4tie diskurzu\u201d (Barthes 1985: 181).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Narat\u00edvnym katal\u00fdzam i ostatn\u00fdm rozv\u00edjaj\u00facim inform\u00e1ci\u00e1m v texte mo\u017eno priradi\u0165 \u0161trukt\u00farnu hodnotu z h\u013eadiska vertik\u00e1lne nadraden\u00fdch \u0161trukt\u00far (narat\u00edvne, aktan\u010dn\u00e9, ideologick\u00e9) a z\u00e1rove\u0148 ich mo\u017eno oceni\u0165 aj samostatne \u2013 po\u010das \u010d\u00edtania n\u00e1m poskytuj\u00fa priestor pre oddych (vyva\u017euj\u00fa dejov\u00fa dominantu), pod\u00e1vaj\u00fa sugest\u00edvnej\u0161\u00ed opis fik\u010dn\u00e9ho sveta, stup\u0148uj\u00fa nap\u00e4tie a pod. Je pravda, \u017ee v tomto zmysle maj\u00fa narat\u00edvne funk\u010dn\u00fa hodnotu, ale z\u00a0h\u013eadiska procesu z \u010d\u00edtania m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 \u010dasto o hodnotu, ktor\u00fa im prisudzujeme dodato\u010dne. Ich aktu\u00e1lna estetick\u00e1 hodnota nemus\u00ed by\u0165 postaven\u00e1 iba na rozv\u00edjan\u00ed \u010ditate\u013esky zauj\u00edmavej\u0161ej zlo\u017eky, ako m\u00f4\u017ee by\u0165 napr\u00edklad z\u00e1pletka, ale m\u00f4\u017ee by\u0165 paradoxne zalo\u017een\u00e1 aj na do\u010dasnom odvr\u00e1ten\u00ed sa od \u201edikt\u00e1tu\u201d narat\u00edvnej logiky.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Jean-Marie Schaeffer, ktor\u00fd analyzoval estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165 z h\u013eadiska jej kognit\u00edvnych a psychologick\u00fdch sprievodn\u00fdch procesov, poukazuje na to, \u017ee v estetickom re\u017eime vn\u00edmania<\/strong> (l\u2019attention esth\u00e9tique<\/em>) sa v\u00fdrazne oslabuje kognit\u00edvna oper\u00e1cia schematiz\u00e1cie<\/strong> typick\u00e1 pre praktick\u00fd postoj (v ktorom m\u00e1 zov\u0161eobec\u0148ovanie a kategorizovanie do v\u0161eobecn\u00fdch sch\u00e9m zjednodu\u0161i\u0165 a utriedi\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo podnetov): \u201eJe to pr\u00e1ve zmena re\u017eimu vn\u00edmania charakteristick\u00e1 zv\u00fd\u0161enou aktivitou paraleln\u00e9ho spracov\u00e1vania inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e1 vysvet\u013euje, pre\u010do pre n\u00e1s v estetickom vn\u00edman\u00ed nie je tak d\u00f4le\u017eit\u00e1 dynamika schematiz\u00e1cie (teda kognit\u00edvneho zov\u0161eobecnenia) ako sk\u00f4r horizont\u00e1lna dynamika informa\u010dn\u00e9ho obohacovania zalo\u017een\u00e1 na kontextu\u00e1lnom obohacovan\u00ed\u201d (Schaeffer 2015: 70). Paraleln\u00e9 vn\u00edmanie \u010di spracov\u00e1vanie (traitement parall\u00e8le<\/em>) pod\u013ea Schaeffera sp\u00f4sobuje to, \u017ee na\u0161a pozornos\u0165 dok\u00e1\u017ee by\u0165 v estetickom postoji viacej rozpty\u013euj\u00faca<\/strong> (distribu\u00e9e<\/em>) a t\u00fdm aj viacej vn\u00edmav\u00e1 vo\u010di prvkom, ktor\u00e9 by sme v praktickom postoji vyhodnotili ako nepodstatn\u00e9 a zbyto\u010dn\u00e9[3]<\/sup><\/a>. Diskurz o literat\u00fare je \u010dasto ideologicky za\u0165a\u017een\u00fd h\u013eadan\u00edm ve\u013ek\u00fdch pr\u00e1vd (b\u00fdva to tak aj v \u0161kolskom vzdel\u00e1van\u00ed), tak\u017ee barthesovsk\u00fdm z\u00f3nam odpo\u010dinku \u010di prepychu (teda katal\u00fdzam) neraz nepripisujeme \u017eiadne v\u00fdznamy (akoby sa nepodie\u013eali na kr\u00e1se textu).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vypl\u00fdva z toho, \u017ee v recepcii by sme sa mali zameriava\u0165 aj na to, \u010do nie je pri identifik\u00e1cii narat\u00edvnych a h\u013abkov\u00fdch \u0161trukt\u00far nevyhnutn\u00e9, ale \u010do m\u00e1 svoj estetick\u00fd v\u00fdznam. Zdrojom z\u00e1\u017eitku<\/strong> nie je len rekon\u0161trukcia pr\u00edbehu ako referentu narat\u00edvnych \u0161trukt\u00far, ale aj vytv\u00e1ranie ment\u00e1lneho obrazu fik\u010dn\u00e9ho sveta a jeho atrib\u00fatov<\/strong>. Informa\u010dn\u00e1 komplexnos\u0165 (pokia\u013e je interpreta\u010dne relevantn\u00e1 a funk\u010dne integrovan\u00e1 do s\u00e9mantick\u00e9ho gesta) zvy\u0161uje atraktivitu textu. \u010c\u00edm vy\u0161\u0161ia je miera s\u00e9mantickej komplexnosti narat\u00edvneho textu, t\u00fdm komplexnej\u0161ia a interpreta\u010dne zauj\u00edmavej\u0161ia je aj \u010ditate\u013eova kooper\u00e1cia s textom<\/strong>. Z \u010disto estetick\u00e9ho h\u013eadiska povrch nie je menej hodnotn\u00fd ako h\u013abka[4]<\/sup><\/a>.<\/p>

[1]<\/sup><\/a> Roland Barthes v \u00davode do \u0161truktur\u00e1lnej anal\u00fdzy rozpr\u00e1vania<\/em> p\u00ed\u0161e: \u201eAk chceme pochopi\u0165 narat\u00edv (r\u00e9cit<\/em>), nesta\u010d\u00ed len sledova\u0165, ako sa odv\u00edja dej, ale mus\u00edme rozpozna\u0165 aj jeho ,poschodia\u2019, premietnu\u0165 horizont\u00e1lne zre\u0165azenia narat\u00edvnej nite na implicitne vertik\u00e1lnu os. \u010c\u00edta\u0165 (po\u010d\u00fava\u0165) pr\u00edbeh neznamen\u00e1 len prech\u00e1dza\u0165 od jedn\u00e9ho slova k druh\u00e9mu, ale aj prech\u00e1dza\u0165 z jednej roviny do druhej\u201d (Barthes 1985: 175).<\/p>

[2]<\/sup><\/a> pozri Barthes 1985: 180; Chatman 1980: 53<\/p>

[3]<\/sup><\/a> Je to zrejme tak aj preto, lebo v estetickom postoji nejde o \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie ukon\u010denie recepcie za \u00fa\u010delom praktick\u00e9ho vyhodnotenia inform\u00e1ci\u00ed alebo z\u00edskania v\u0161eobecn\u00e9ho poznania, ale, naopak, o zotrv\u00e1vanie v recepcii, preto\u017ee t\u00e1 samotn\u00e1 je zdrojom z\u00e1\u017eitku. Cie\u013eom teda, prirodzene, nie je jej ukon\u010denie, ale zotrvanie v nej. Schaeffer to vysvet\u013euje pomocou pr\u00edkladu detekt\u00edvneho rom\u00e1nu: \u201eV detekt\u00edvnom pr\u00edbehu na rozdiel od skuto\u010dn\u00e9ho policajn\u00e9ho pr\u00edpadu nie je vy\u0161etrenie pr\u00edpadu (koniec pr\u00edbehu) cie\u013eom: d\u00f4le\u017eitej\u0161ia je cesta, ktor\u00e1 k cie\u013eu vedie, a v\u0161etky jej ok\u013euky. V protiklade k skuto\u010dn\u00e9mu detekt\u00edvovi alebo policajtovi, ktor\u00fd poci\u0165uje po rozl\u00fa\u0161ten\u00ed pr\u00edpadu uvo\u013enenie, \u010ditate\u013e na konci pr\u00edbehu tento typ \u00fa\u013eavy nepoci\u0165uje. Pre neho toti\u017e rozuzlenie znamen\u00e1, \u017ee mus\u00ed opusti\u0165 svet, do ktor\u00e9ho sa tak r\u00e1d vracal\u201d (Schaeffer 2015: 303).<\/p>

[4]<\/sup><\/a>U\u017e sme uviedli, \u017ee bezprostredn\u00fdm podnetom estetick\u00e9ho pre\u017e\u00edvania je text\u00fara (intenzion\u00e1lne \u0161trukt\u00fary) a v podstate na to reagoval aj Eco (pri varovan\u00ed pred pr\u00edli\u0161 schematickou interpret\u00e1ciou) na margo nevyv\u00e1\u017een\u00e9ho zd\u00f4raz\u0148ovania aktan\u010dn\u00fdch a ideologick\u00fdch \u0161trukt\u00far: \u201eNapr\u00edklad \u010ditate\u013e, ktor\u00e9ho ideologick\u00e1 kompetencia spo\u010d\u00edva v hrubej, ale \u00fa\u010dinnej opoz\u00edcii medzi duchovn\u00fdmi hodnotami (konotovan\u00fdmi ako ,dobr\u00e9\u2019) a materi\u00e1lnymi hodnotami (konotovan\u00fdmi ako ,zl\u00e9\u2019), m\u00f4\u017ee by\u0165 pri pr\u00f3ze, ako je Smr\u0165 v Ben\u00e1tkach<\/em>, v poku\u0161en\u00ed aktualizova\u0165 ve\u013ek\u00e9 opoz\u00edcie, ktor\u00e9 ozna\u010d\u00edme za ideologick\u00e9 (Aschenbachove estetick\u00e9 z\u00e1ujmy verzus jeho fyzick\u00e9 sklony, a tie\u017e duch verzus hmota), a v rovine ideologick\u00fdch \u0161trukt\u00far prv\u00fdm pris\u00fadi\u0165 marker ,pozit\u00edvnosti\u2019 a druh\u00fdm marker ,negat\u00edvnosti\u2019. Je to s\u00edce \u010d\u00edtanie sk\u00f4r chudobn\u00e9 a neproblematick\u00e9, chceli sme ho ale uvies\u0165 ako pr\u00edklad toho, ako ideologick\u00e1 kompetencia determinuje aktualiz\u00e1ciu h\u013abkov\u00fdch \u0161trukt\u00far textu\u201d (Eco 2010: 212 \u2013 213). Eco tu nazna\u010duje, \u017ee informa\u010dn\u00e1 komplexnos\u0165 narat\u00edvu dok\u00e1\u017ee zauj\u00edmavo sproblematizova\u0165 na\u0161e vyprofilovan\u00e9 hodnotov\u00e9 postoje a interpreta\u010dn\u00e9 vzorce, a pr\u00e1ve v tom spo\u010d\u00edva (ako sme sa sna\u017eili vysvetli\u0165 v\u00a01. kapitole) jej exkluz\u00edvne postavenie v porovnan\u00ed s normat\u00edvnymi diskurzmi. Vysok\u00e1 miera s\u00e9mantickej rozvinutosti toti\u017e v rovine rekon\u0161truovan\u00e9ho pr\u00edbehu problematizuje aj porozumenie postav\u00e1m a situ\u00e1ci\u00e1m, v ktor\u00fdch sa nach\u00e1dzaj\u00fa. Tie b\u00fdvaj\u00fa v dobr\u00fdch liter\u00e1rnych textoch \u010dasto komplikovan\u00e9 a nejednozna\u010dn\u00e9, podobne ako skuto\u010dn\u00ed \u013eudia.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V nasleduj\u00facej \u010dasti sa pok\u00fasime aplikova\u0165 vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 interpreta\u010dn\u00e9 vzorce na poviedku Guy de Maupassanta, Na vode<\/em>, z roku 1881 (v preklade Eleny Fla\u0161kovej). Dovolili sme si o\u010d\u00edslova\u0165 jednotliv\u00e9 odseky, aby sme mohli pri interpret\u00e1cii preh\u013eadnej\u0161ie a pohotovej\u0161ie odkazova\u0165 na konkr\u00e9tne miesta v texte. Popros\u00edme \u010ditate\u013ea, aby si poviedku pre\u010d\u00edtal a n\u00e1sledne pouva\u017eoval nad n\u00e1metmi k interpret\u00e1cii.<\/p>

\u00a0<\/p>

Uk\u00e1\u017eka<\/u><\/strong><\/p>

\u00a0<\/strong><\/p>

Guy de Maupassant: Na vode<\/em><\/strong><\/p>

\u00a0<\/strong><\/p>

(1)<\/strong> Minul\u00e9 leto som si na brehu Seiny, nieko\u013eko hod\u00edn cesty od Par\u00ed\u017ea, prenajal vidiecky dom\u010dek a ka\u017ed\u00fd ve\u010der som tam chodieval sp\u00e1va\u0165. Po nejakom \u010dase som sa zozn\u00e1mil s jedn\u00fdm zo susedov, mal medzi tridsiatkou a \u0161tyridsiatkou a bol to najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00ed \u010dlovek, ak\u00e9ho som kedy stretol. Sk\u00fasen\u00fd, priam n\u00e1ru\u017eiv\u00fd vesliar, ve\u010dne pri vode, na vode \u010di vo vode. Isto sa u\u017e v \u010dlne narodil a ur\u010dite aj zomrie pri poslednom veslovan\u00ed.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(2)<\/strong> Raz ve\u010der, ke\u010f sme sa prech\u00e1dzali na brehu Seiny, po\u017eiadal som ho, aby mi porozpr\u00e1val nejak\u00fa pr\u00edhodu zo svojho \u017eivota na vode. Ten dobr\u00e1k ihne\u010f o\u017eil, bol ako vymenen\u00fd, stal sa z neho re\u010dn\u00edk, \u010di dokonca b\u00e1snik. Nosil v srdci ve\u013ek\u00fa, ni\u010div\u00fa a neodolate\u013en\u00fa v\u00e1\u0161e\u0148. Tou v\u00e1\u0161\u0148ou bola rieka. <\/em><\/p>

\u00a0<\/em>(3)<\/strong> \u2013 Jaj! \u2013 za\u00fapel, \u2013 keby ste vedeli, \u010do v\u0161etko som za\u017eil na tejto rieke, \u010do tu te\u010die pred nami! Vy \u013eudia z mesta nem\u00e1te po\u0148atia, \u010do je to rieka. Zapo\u010d\u00favajte sa, ako to slovo vyslovuje ryb\u00e1r. Pre neho je to nie\u010do z\u00e1zra\u010dn\u00e9, hlbok\u00e9, nezn\u00e1me, krajina preludov a pr\u00edzrakov, kde \u010dlovek v noci vid\u00ed aj to, \u010do nejestvuje, kde za\u010duje zvuky ktor\u00e9 v\u00f4bec nepozn\u00e1, kde sa trasie a nevie pre\u010do, ako ke\u010f prech\u00e1dza cintor\u00ednom: a vskutku je to najpochm\u00farnej\u0161\u00ed z cintor\u00ednov, kde niet n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148ov.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(4)<\/strong> Zem je pre ryb\u00e1ra pritesn\u00e1, ale rieka v noci, ke\u010f nesvieti mesiac, nem\u00e1 hran\u00edc. N\u00e1morn\u00edk poci\u0165uje k moru nie\u010do celkom in\u00e9. \u0160\u00edre more je \u010dasto drsn\u00e9 a zl\u00e9 \u2013 to \u00e1no \u2013 ale zato vol\u00e1, bur\u00e1ca a je vern\u00e9, zatia\u013e \u010do rieka je tich\u00e1 a zradn\u00e1. Nehu\u010d\u00ed, jednostaj len potichu plynie a tento ve\u010dn\u00fd pohyb te\u010d\u00facej vody je pre m\u0148a stra\u0161nej\u0161\u00ed ne\u017e vysok\u00e9 vlny oce\u00e1nu.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(5)<\/strong> Rojkovia tvrdia, \u017ee more skr\u00fdva vo svojich \u00fatrob\u00e1ch obrovsk\u00e9 modrav\u00e9 krajiny, kde sa pomedzi ve\u013ek\u00fdmi rybami uprostred zvl\u00e1\u0161tnych lesov a kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00fdch jask\u00fd\u0148 t\u00falaj\u00fa utopenci. Rieka m\u00e1 len \u010dierne hlbiny, kde \u010dlovek hnije v bahne. A predsa je kr\u00e1sna, ke\u010f sa trbliece vo vych\u00e1dzaj\u00facom slnku a ticho \u017eblnkoce medzi brehmi obrasten\u00fdmi \u0161uchotaj\u00facou trstinou. B\u00e1snik povedal o oce\u00e1ne:<\/em><\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

\u00d3 vlny, pozn\u00e1te \u010der\u0148 smutn\u00fdch pr\u00edbehov!<\/p>

Strach z vodn\u00fdch prahlb\u00edn tlie v du\u0161iach mater\u00ed,<\/p>

\u010do k\u013eakli k pr\u00edlivu, ke\u010f im ich rozpr\u00e1vate,<\/p>

aj v\u00e1\u0161 hlas prezrad\u00ed \u2013 niet pre z\u00fafalstvo hate,<\/p>

k n\u00e1m st\u00e1le plyniete, a v tom sa zve\u010der\u00ed.<\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(6)<\/strong> Nu\u017e mysl\u00edm si veru, \u017ee pr\u00edbehy, ktor\u00e9 \u0161epce tenk\u00fdm hlasom \u0161t\u00edhla trstina, s\u00fa ove\u013ea stra\u0161nej\u0161ie ne\u017e dr\u00e1my, ktor\u00e9 n\u00e1m rozpr\u00e1vaj\u00fa bur\u00e1caj\u00face morsk\u00e9 vlny.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(7)<\/strong> Ale ak chcete po\u010du\u0165 nejak\u00fa z mojich pr\u00edhod, porozpr\u00e1vam v\u00e1m o jednom zvl\u00e1\u0161tnom dobrodru\u017estve, ktor\u00e9 som za\u017eil pred desiatimi rokmi.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(8)<\/strong> Aj vtedy som b\u00fdval v dome matky Lafonovej a jeden z mojich najlep\u0161\u00edch priate\u013eov Louis Bernet, ktor\u00fd sa teraz stal \u010dlenom \u0160t\u00e1tnej rady, vzdal sa p\u00f4\u017eitkov z \u010dlnkovania a vo\u013enosti, b\u00fdval v tom \u010dase v dedine C\u2026, dve m\u00edle poni\u017ee. Denne sme spolu ve\u010derali, raz u neho, raz u m\u0148a.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(9)<\/strong> Raz ve\u010der, ke\u010f som sa celkom s\u00e1m unaven\u00fd vracal domov a s n\u00e1mahou vliekol svoju \u0165a\u017ek\u00fa, dvan\u00e1s\u0165 st\u00f4p dlh\u00fa plachetnicu, ktor\u00fa som pou\u017e\u00edval v\u017edy v noci, na chv\u00ed\u013eku som zastal pri trstinovom v\u00fdbe\u017eku, pribli\u017ene dvesto metrov pod \u017eelezni\u010dn\u00fdm mostom, aby som nabral dych. Bolo n\u00e1dhern\u00e9 po\u010dasie; mesiac sa trblietal, rieka \u017eiarila, povieval pokojn\u00fd a pr\u00edjemn\u00fd vetr\u00edk. Ten pokoj ma l\u00e1kal, vrav\u00edm si, nebolo by od veci zap\u00e1li\u0165 si fajku pr\u00e1ve na tomto mieste. A tak som aj urobil; chytil som kotvu a hodil ju do rieky.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(10)<\/strong> \u010cln pl\u00e1vaj\u00faci dolu pr\u00fadom odvinul re\u0165az do konca, a\u017e sa zastavil; posadil som sa \u010do najpohodlnej\u0161ie dozadu, na baraniu ko\u017eu\u0161inu. Nebolo po\u010du\u0165 ni\u010d, celkom ni\u010d. Chv\u00ed\u013eami sa mi zdalo, \u017ee po\u010dujem jemn\u00fd, takmer ne\u010dujn\u00fd \u017eblnkot vody o breh a vtom som zbadal skupinky vy\u010dnievaj\u00faceho t\u0155stia, ktor\u00e9 vytv\u00e1rali prekvapiv\u00e9 obrazy, a chv\u00ed\u013eami sa zdalo, \u017ee sa pohybuj\u00fa.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(11) <\/strong>Rieka bola dokonale pokojn\u00e1, m\u0148a v\u0161ak ohromovalo to zvl\u00e1\u0161tne ticho, \u010do ma obklopovalo. V\u0161etky zvierat\u00e1, \u017eaby aj ropuchy, t\u00ed no\u010dn\u00ed mo\u010diarni spev\u00e1ci, boli ticho. Zrazu mi po pravici priamo predo mnou zakv\u00e1kala \u017eaba. Zachvel som sa, vtom \u017eaba zmlkla; viac som ni\u010d nepo\u010dul a rozhodol som sa, \u017ee si pre rozpt\u00fdlenie trochu pofaj\u010d\u00edm. Aj ke\u010f som n\u00e1ru\u017eiv\u00fd fajk\u00e1r, faj\u010di\u0165 som nemohol; pri druhom bafnut\u00ed sa mi zdvihol \u017eal\u00fadok a musel som presta\u0165. Za\u010dal som si pospevova\u0165; bolo mi v\u0161ak nepr\u00edjemn\u00e9 po\u010d\u00fava\u0165 svoj vlastn\u00fd hlas, tak som sa rad\u0161ej vystrel na dno lo\u010fky a h\u013eadel na oblohu. Chv\u00ed\u013eu som pokojne le\u017eal, ale \u010doskoro ma znepokojili \u013eahk\u00e9 pohyby b\u00e1rky. Zdalo sa mi, \u017ee sa prudko vychy\u013euje a striedavo sa dot\u00fdka brehov rieky; potom som poc\u00edtil, \u017ee ju nejak\u00e1 nevidite\u013en\u00e1 bytos\u0165 \u010di sila \u0165ah\u00e1 pomaly na dno, nadvihuje, aby ju vz\u00e1p\u00e4t\u00ed pustila. Hojdalo ma ako uprostred b\u00farky; odrazu som za\u010dul nejak\u00e9 zvuky a jedn\u00fdm skokom som bol na noh\u00e1ch: voda sa trblietala a v\u0161etko nav\u00f4kol p\u00f4sobilo pokojne.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(12)<\/strong> Bolo mi jasn\u00e9, \u017ee m\u00e1m nervy trochu podr\u00e1\u017eden\u00e9, a rozhodol som sa od\u00eds\u0165. Potiahnem za re\u0165az, \u010dln sa trochu pohol, potom som v\u0161ak zac\u00edtil odpor, potiahnem silnej\u0161ie, no kotva sa neuk\u00e1zala; zachytila sa o vo\u013ea\u010do na dne a ja som ju nemohol dvihn\u00fa\u0165; potiahnem e\u0161te raz, ale zbyto\u010dne. Tak som za\u010dal veslova\u0165 a ot\u00e1\u010da\u0165 lo\u010fku proti pr\u00fadu, aby sa kotva uvo\u013enila. V\u0161etko m\u00e1rne, dr\u017eala pevne na\u010falej. Pochytila ma zlos\u0165 a za\u010dal som rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, \u010do urobi\u0165. Nemohol som d\u00fafa\u0165, \u017ee by sa mi podarilo re\u0165az pretrhn\u00fa\u0165 \u010di oddeli\u0165 od b\u00e1rky, lebo bola obrovsk\u00e1 a vpredu pripevnen\u00e1 na dosku hrub\u0161iu ako moja ruka. Ale ke\u010f\u017ee bolo na\u010falej pekn\u00e9 po\u010dasie, pomyslel som si, \u017ee onedlho ur\u010dite stretnem nejak\u00e9ho ryb\u00e1ra, ktor\u00fd mi pom\u00f4\u017ee. Nepr\u00edjemn\u00e9 dobrodru\u017estvo ma u\u017e netr\u00e1pilo; posadil som sa, \u017ee si kone\u010dne vyfaj\u010d\u00edm fajku. Vytiahnem f\u013ea\u0161ku rumu, vypijem zo dva-tri poh\u00e1riky a zrazu som sa rozosmial nad situ\u00e1ciou, v ktorej som sa ocitol. Bolo ve\u013emi teplo, tak\u017ee v najhor\u0161om pr\u00edpade by som mohol pokojne prenocova\u0165 pod hol\u00fdm nebom.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(13)<\/strong> Zrazu za\u010dujem slab\u00fd \u00fader o okraj lo\u010fky. Prudko som vysko\u010dil. Od hlavy po p\u00e4ty ma zalial studen\u00fd pot. Ten zvuk isto sp\u00f4sobil nejak\u00fd k\u00fasok dreva un\u00e1\u0161an\u00fd pr\u00fadom, ale to \u00faplne sta\u010dilo, aby sa ma znovu zmocnil zvl\u00e1\u0161tny nepokoj. Uchopil som re\u0165az, zaprel sa a z\u00fafalo som za\u010dal z celej sily \u0165aha\u0165. Kotva v\u0161ak dobre dr\u017eala. Ukonan\u00fd som sa op\u00e4\u0165 posadil.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(14)<\/strong> Rieku zatia\u013e pozvo\u013ena zahalila hust\u00e1 biela hmla, ktor\u00e1 sa plazila tesne nad vodou, tak\u017ee ke\u010f som vstal, nevidel som ani rieku, ani vlastn\u00e9 nohy, ani lo\u010fku, rozoznal som len vrcholce t\u0155stia a e\u0161te v dia\u013eke rovinu, cel\u00fa bielu od mesa\u010dn\u00e9ho svetla a s ve\u013ek\u00fdmi \u010diernymi \u0161kvrnami, ktor\u00e9 vytvorili skupinky \u010diernych topo\u013eov, \u010dnej\u00facich do neba. Bol som akoby po p\u00e1s zabalen\u00fd do vrstvy nezvy\u010dajnej bielej bavlny a v mysli sa mi vyn\u00e1rali fantastick\u00e9 obrazy. Predstavoval som si, \u017ee sa niekto pok\u00fa\u0161a vliez\u0165 ku mne do lo\u010fky a \u017ee sa rieka pokryt\u00e1 touto neprieh\u013eadnou hmlou isto hem\u017e\u00ed zvl\u00e1\u0161tnymi bytos\u0165ami, ktor\u00e9 pl\u00e1vaj\u00fa okolo m\u0148a. Poc\u00edtil som stra\u0161n\u00fa nevo\u013enos\u0165, zovrelo mi sluchy a srdce sa mi rozb\u00fachalo, a\u017e ma zad\u00fa\u0161alo; v pom\u00e4ten\u00ed som sa chcel vrhn\u00fa\u0165 do vody a zachr\u00e1ni\u0165 sa pl\u00e1van\u00edm. Len \u010do som na to pomyslel, striaslo ma od hr\u00f4zy. Predstavil som si, \u017ee som nadobro straten\u00fd: vrh\u00e1m sa do hustej hmly, z\u00e1pas\u00edm s rastlinami a t\u0155st\u00edm, ktor\u00e9 boli v\u0161ade naokolo, nevid\u00edm breh, nem\u00f4\u017eem n\u00e1js\u0165 lo\u010fku, a tak kri\u010d\u00edm od strachu a zd\u00e1 sa mi, \u017ee c\u00edtim, ako ma ktosi \u0165ah\u00e1 za nohy na dno tejto \u010dier\u0148avy.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(15)<\/strong> Naozaj, musel by som pl\u00e1va\u0165 proti pr\u00fadu dobr\u00fdch p\u00e4\u0165sto metrov, k\u00fdm by som sa ocitol na mieste bez tr\u00e1v i trstiny, a dosiahol dno, a hoci som dobr\u00fd plavec, mal som ve\u013emi slab\u00fa n\u00e1dej, \u017ee sa v tejto hmle spr\u00e1vne zorientujem a neutop\u00edm sa.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(16)<\/strong> Usiloval som sa triezvo uva\u017eova\u0165. Rozhodol som sa ni\u010doho neb\u00e1\u0165, no aj napriek tomu bolo vo mne e\u0161te \u010dosi, \u010do st\u00e1le poci\u0165ovalo strach. P\u00fdtal som sa s\u00e1m seba, \u010doho sa vlastne boj\u00edm; moje odv\u00e1\u017ene ja sa vysmievalo m\u00f4jmu zbabel\u00e9mu ja, a nikdy predt\u00fdm som tak zrete\u013ene nepoc\u00edtil z\u00e1pas dvoch bytost\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa v n\u00e1s, jedna odhodlan\u00e1, druh\u00e1 vzdoruj\u00faca, a ka\u017ed\u00e1 striedavo v prevahe.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(17)<\/strong> Tento hl\u00fapy a nevysvetlite\u013en\u00fd strach ustavi\u010dne r\u00e1stol a menil sa na hr\u00f4zu. St\u00e1l som nehybne, otv\u00e1ral o\u010di, nap\u00ednal sluch a \u010dakal. Na \u010do? To som nevedel, ale asi na nie\u010do stra\u0161n\u00e9. Mysl\u00edm, \u017ee keby sa vtedy bola z vody vyhodila nejak\u00e1 rybka, ako sa to \u010dasto st\u00e1va, nech\u00fdbalo by ve\u013ea a bol by som padol ako pod\u0165at\u00fd.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(18)<\/strong> Napokon som sa predsa s neuverite\u013en\u00fdm vyp\u00e4t\u00edm prin\u00fatil nestrati\u0165 celkom rozum, ktor\u00fd ma u\u017e pomaly op\u00fa\u0161\u0165al. Znovu som zobral f\u013ea\u0161ku rumu a upil som si nieko\u013eko riadnych d\u00fa\u0161kov. Zrazu som dostal n\u00e1pad a za\u010dal som z pln\u00e9ho hrdla kri\u010da\u0165, postupne sa ot\u00e1\u010daj\u00fac na v\u0161etky svetov\u00e9 strany. Ke\u010f som u\u017e chripel z posledn\u00e9ho, zapo\u010d\u00faval som sa. Kdesi v dia\u013eke zav\u00fdjal pes.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(19)<\/strong> Znovu som si upil z f\u013ea\u0161ky a ak\u00fd som bol dlh\u00fd, vystrel som sa na dno lo\u010fky. Le\u017eal som tak mo\u017eno hodinu, mo\u017eno dve, no nespal som, o\u010di som mal otvoren\u00e9 a v\u00f4kol m\u0148a sa vzn\u00e1\u0161ali pr\u00edzraky. Neodv\u00e1\u017eil som sa zdvihn\u00fa\u0165, aj ke\u010f som to ve\u013emi chcel urobi\u0165: odkladal som to z min\u00faty na min\u00fatu. Vrav\u00edm si: \u201eNo tak, hore sa!\u201d no b\u00e1l som sa urobi\u0165 \u010do len pohyb. Nakoniec som sa v\u0161ak \u010do najopatrnej\u0161ie nadvihol, akoby bol m\u00f4j \u017eivot z\u00e1visel od najmen\u0161ieho zvuku, ktor\u00fd by som vydal, a pozrel som ponad okraj lo\u010fky.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(20)<\/strong> Zostal som st\u00e1\u0165 o\u010daren\u00fd naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm, naj\u00fachvatnej\u0161\u00edm v\u00fdjavom, ak\u00fd len mo\u017eno vidie\u0165. Bol to pr\u00edzrak z rozpr\u00e1vkovej krajiny, jedna z t\u00fdch vid\u00edn, o ak\u00fdch rozpr\u00e1vaj\u00fa cestovatelia vracaj\u00faci sa z\u010faleka; s\u00edce ich vypo\u010dujeme, ale never\u00edme im.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(21)<\/strong> Hmla, ktor\u00e1 sa e\u0161te pred dvoma hodinami vzn\u00e1\u0161ala nad vodou, pomaly ust\u00fapila a usadila sa na brehoch. Rieka zostala celkom \u010dist\u00e1, zato na ka\u017edom brehu hmla vytvorila s\u00favisl\u00fd kopec, vysok\u00fd \u0161es\u0165 a\u017e sedem metrov, ktor\u00fd \u017eiaril v mesa\u010dnom svetle, ako ke\u010f sa trbliece \u010derstv\u00fd sneh. A tak okrem rieky pretkanej \u017eiarou medzi dvoma bielymi n\u00e1sypmi nebolo vidie\u0165 ni\u010d; hore nad mojou hlavou, uprostred modravej a mlie\u010dnej oblohy pl\u00e1val okr\u00fahly, ve\u013ek\u00fd \u017eiariv\u00fd mesiac v splne.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(22)<\/strong> V\u0161etka vodn\u00e1 h\u00e1ve\u010f sa zobudila; \u017eaby zlostne k\u0155kali zatia\u013e \u010do podchv\u00ed\u013eou raz vpravo a raz na\u013eavo, som za\u010dul kr\u00e1tky, jednotv\u00e1rny a smutn\u00fd t\u00f3n, ak\u00fd vysielaj\u00fa ropuchy zvu\u010dn\u00fdm hlasom hviezdam. A \u010duduj sa svete, strach pominul; ocitol som sa v takej n\u00e1dhernej krajine, \u017ee ani tie najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010dud\u00e1 ma nemohli prekvapi\u0165.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(23)<\/strong> Neviem, ako dlho to trvalo, lebo som napokon zaspal. Ke\u010f som znovu otvoril o\u010di, mesiac u\u017e za\u0161iel a obloha bola sam\u00fd mrak. Voda zlovestne \u017eblnkotala, f\u00fakal vietor, bola zima a hlbok\u00e1 tma.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(24)<\/strong> Vypil som zvy\u0161ok rumu a pritom po\u010d\u00faval, chvej\u00fac sa od strachu, \u0161uchot t\u0155stia a pochm\u00farny hukot rieky. Nam\u00e1hal som si zrak, no nemohol som rozozna\u0165 lo\u010fku, dokonca ani vlastn\u00e9 ruky, i ke\u010f som si ich prilo\u017eil a\u017e k o\u010diam.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(25)<\/strong> Nepreniknute\u013en\u00e1 \u010dier\u0148ava pomali\u010dky predsa len ustupovala. Zrazu sa mi zazdalo, \u017ee \u017ee popri mne prek\u013azol nejak\u00fd tie\u0148; vykr\u00edkol som, odpovedal mi nejak\u00fd hlas; bol to ryb\u00e1r. Zavolal som na\u0148ho, pribl\u00ed\u017eil sa ku mne a ja som mu v\u0161etko vyrozpr\u00e1val. Zavesloval teda \u010dlnom ved\u013ea m\u00f4jho, a tak bok po boku spolo\u010dn\u00fdmi silami sme \u0165ahali re\u0165az. Kotva sa v\u0161ak nepohla. Svitol tmav\u00fd, \u0161ediv\u00fd de\u0148, chladn\u00fd a da\u017ediv\u00fd, jeden z t\u00fdch, ak\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa len sm\u00fatok a ne\u0161\u0165astie. Zbadal som \u010fal\u0161\u00ed \u010dln, zavolali sme na\u0148. Mu\u017e v \u0148om pridal svoje sily k na\u0161im, a tak kotva pomali\u010dky povo\u013eovala. St\u00fapala, ale pomaly, ve\u013emi pomaly, za\u0165a\u017een\u00e1 nejakou ve\u013ekou v\u00e1hou. Napokon sa zjavila ak\u00e1si \u010dierna hmota a vytiahli sme ju do lo\u010fky.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(26)<\/strong> Bola to m\u0155tvola stareny s balvanom na krku.<\/em><\/p>

\u00a0<\/p>

(Maupassant\u00a0 1992: 124 \u2013 129)<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

N\u00e1mety na interpret\u00e1ciu<\/u><\/strong><\/p>\n

    \n
  • O \u010dom bol pr\u00edbeh vyrozpr\u00e1van\u00fd v poviedke? Okolo ak\u00e9ho hlavn\u00e9ho probl\u00e9mu bol vystavan\u00fd?<\/strong><\/li>\n
  • Ak\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 opoz\u00edcie \u010di antit\u00e9zy rozpr\u00e1vanie obsahuje? M\u00f4\u017eu ma\u0165 aj symbolick\u00fd \u010di metaforick\u00fd v\u00fdznam?<\/strong><\/li>\n
  • Ktor\u00e9 udalosti s\u00fa v rozpr\u00e1van\u00ed k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 (utv\u00e1raj\u00face pr\u00edbehov\u00fa logiku) a ktor\u00e9 inform\u00e1cie sk\u00f4r rozv\u00edjaj\u00face \u010di dopl\u0148uj\u00face? Ak\u00e1 je funkcia jedn\u00fdch aj druh\u00fdch?<\/strong><\/li>\n
  • Dok\u00e1\u017eeme v texte n\u00e1js\u0165 nejak\u00fd organizuj\u00faci princ\u00edp, ktor\u00fd by s\u00e9manticky zjednotil v\u0161etky jeho prvky? Vieme na z\u00e1klade toho dospie\u0165 k hlavnej t\u00e9me?<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n

    \n<\/p>

    Interpret\u00e1cia<\/u><\/strong><\/p>\n

    Maupassantova poviedka buduje svoj narat\u00edvny \u00fa\u010dinok<\/strong> na predpoklade prv\u00e9ho \u010d\u00edtania, preto\u017ee pracuje s nap\u00e4t\u00edm (o\u010dak\u00e1van\u00edm) a z\u00e1vere\u010dn\u00fdm prekvapen\u00edm, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 pri druhom \u010d\u00edtan\u00ed v\u00fdrazne oslaben\u00e9. V\u00fdstavba deja<\/strong> nie je zlo\u017eit\u00e1, nako\u013eko s\u00fa hlavn\u00e9 udalosti<\/strong> prerozpr\u00e1van\u00e9 chronologicky, aj ke\u010f z h\u013eadiska narat\u00edvnej pr\u00edtomnosti<\/strong> (\u010dasov\u00e9ho bodu, do ktor\u00e9ho je rozpr\u00e1vanie lokalizovan\u00e9 vo vz\u0165ahu k prerozpr\u00e1van\u00e9mu deju) s\u00fa udalosti situovan\u00e9 do minulosti. Predpoklad\u00e1me, \u017ee dej<\/strong> rozpr\u00e1vania je pre be\u017en\u00e9ho \u010ditate\u013ea zrozumite\u013en\u00fd a pr\u00edstupn\u00fd. Ak by sme si ho chceli zosumarizova\u0165, mohli by sme poveda\u0165, \u017ee rozpr\u00e1va\u010d uv\u00e1dza pr\u00edbeh, ktor\u00fd mu vyrozpr\u00e1val in\u00fd rozpr\u00e1va\u010d (ryb\u00e1r) \u2013 pr\u00edbeh o tom, ako sa jedn\u00e9ho ve\u010dera plavil po rieke Seina a po kr\u00e1tkom pristaven\u00ed pri jej brehu nevedel vytiahnu\u0165 kotvu nasp\u00e4\u0165, \u010do ho prin\u00fatilo osta\u0165 na mieste dlh\u0161ie, ako o\u010dak\u00e1val. T\u00e1to nepredv\u00eddan\u00e1 komplik\u00e1cia n\u00e1sledne viedla u hlavnej postavy k zmene psychick\u00e9ho rozpolo\u017eenia (m\u00e1me d\u00f4vod sa domnieva\u0165, \u017ee i\u0161lo o halucin\u00e1cie) a z\u00e1rove\u0148 k zmene pl\u00e1nov (konania), nako\u013eko ryb\u00e1r str\u00e1vil nedobrovo\u013ene noc na \u010dlne. R\u00e1no napokon stretol \u010fal\u0161\u00edch ryb\u00e1rov, ktor\u00ed mu pomohli vytiahnu\u0165 zaseknut\u00fa kotvu. Spolu s \u0148ou vytiahli aj m\u0155tvu starenu s balvanom uviazan\u00fdm na krku (d\u00f4vod, pre\u010do kotvu nevedel vytiahnu\u0165).<\/p>\n

                    Na z\u00e1klade rozpr\u00e1vania sme v z\u00e1kladn\u00fdch kont\u00farach rekon\u0161truovali pr\u00edbeh<\/strong> vo forme parafr\u00e1zy<\/strong>, a ako to b\u00fdva zvykom aj v praxi \u0161kolsk\u00e9ho liter\u00e1rneho vzdel\u00e1vania, zamerali sme sa na z\u00e1kladn\u00fa pr\u00edbehov\u00fa osnovu<\/strong>. V tomto pr\u00edpade sme nemuseli prekon\u00e1va\u0165 nes\u00falad fabuly a sujetu, preto\u017ee sa dej odv\u00edjal chronologicky, a bolo taktie\u017e pomerne jednoduch\u00e9 lokalizova\u0165 udalosti do minulosti vo vz\u0165ahu k narat\u00edvnej pr\u00edtomnosti rozpr\u00e1va\u010da. Pr\u00edbeh samotn\u00fd je celkom ur\u010dite kuri\u00f3zny a z\u00e1rove\u0148 nap\u00ednav\u00fd a prekvapiv\u00fd.<\/p>\n

                    Sp\u00f4sob rozpr\u00e1vania evokuje to, \u010do v be\u017enej komunik\u00e1cii ozna\u010dujeme pojmom historka (vo franc\u00faz\u0161tine, mimochodom, histoire<\/em> znamen\u00e1 okrem hist\u00f3rie aj pr\u00edbeh). Sp\u00f4sobuje to o\u010dividn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 diegetick\u00fdch indik\u00e1torov<\/strong>, \u010do znamen\u00e1, \u017ee rozpr\u00e1va\u010d d\u00e1va \u010ditate\u013eovi vedie\u0165 o svojej pr\u00edtomnosti<\/strong>. Poviedka m\u00e1 toti\u017e dvoch rozpr\u00e1va\u010dov, dve narat\u00edvne roviny<\/strong> \u2013 do jedn\u00e9ho rozpr\u00e1vania je vlo\u017een\u00e9 rozpr\u00e1vanie druh\u00e9. Zamerajme sa na dominantn\u00fd pr\u00edbeh (je dominantn\u00fd napriek tomu, \u017ee je or\u00e1mcovan\u00fd \u010di vlo\u017een\u00fd do nadraden\u00e9ho rozpr\u00e1vania). Uviedli sme, \u017ee rozpr\u00e1vanie ryb\u00e1rovej \u201ehistorky\u201d m\u00e1 schopnos\u0165 vyvola\u0165 narat\u00edvne nap\u00e4tie<\/strong> a pracova\u0165 s ne\u010dakan\u00fdm (vypointovan\u00fdm) z\u00e1verom. Prisp\u00f4sobuje sa tomu aj zvy\u0161uj\u00face sa tempo rozpr\u00e1vania<\/strong> meran\u00e9 frekvenciou udalost\u00ed maj\u00facich charakter zmeny. Ak si v\u0161imneme pozornej\u0161ie kompoz\u00edciu<\/strong>, \u013eahko rozpozn\u00e1me, \u017ee v prv\u00fdch odsekoch (3 \u2013 6<\/strong>) dominuje opisno-\u00favahov\u00fd pl\u00e1n a dej v pr\u00edsnom slova zmysle za\u010d\u00edna a\u017e od odseku 9<\/strong> (v odsekoch 7<\/strong> a 8<\/strong> uv\u00e1dza \u010ditate\u013ea do \u010dasovo-priestorov\u00e9ho kontextu). Opisy figuruj\u00fa aj v nasledovn\u00fdch odsekoch, s\u00fa v\u0161ak prepojen\u00e9 s epickou dynamikou<\/strong> (odohr\u00e1vaj\u00fa sa udalosti a nast\u00e1vaj\u00fa zmeny; nar\u00e1cia postupuje, vyv\u00edja sa). \u00davaha o rieke (3<\/strong> \u2013 6<\/strong>) nie je samo\u00fa\u010deln\u00e1 a pozorn\u00fd \u010ditate\u013e si sn\u00e1\u010f u\u017e pri prvom \u010d\u00edtan\u00ed uvedom\u00ed, \u017ee anticipuje to, \u010do sa v odsekoch 9<\/strong> \u2013 26<\/strong> odohr\u00e1. Okrem toho (a tam u\u017e sa vy\u017eaduje pozornej\u0161ie a implicitnej\u0161ie \u010d\u00edtanie) m\u00e1 charakteristika rieky z\u00e1sadn\u00fd symbolick\u00fd v\u00fdznam<\/strong>, ktor\u00fd funk\u010dne stme\u013euje udalosti a v\u00fdvoj postavy. Bez tohto s\u00e9mantick\u00e9ho zjednotenia<\/strong> by sme nesk\u00f4r nevedeli prepoji\u0165 narat\u00edvnu logiku s aktan\u010dn\u00fdmi a ideologick\u00fdmi \u0161trukt\u00farami textu<\/strong>.<\/p>\n

                Pozrime sa najprv na to, ako pr\u00edbehu mo\u017eno porozumie\u0165 v narat\u00edvnej rovine. Spomenuli sme u\u017e, \u017ee na\u0161e porozumenie fik\u010dn\u00fdm narat\u00edvom je z\u00e1visl\u00e9 na porozumen\u00ed aktu\u00e1lneho sveta, poznatkov o \u0148om, vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, ako aj vlastn\u00fdch pocitov, reakci\u00ed \u010di postojov. Na z\u00e1klade toho dok\u00e1\u017eeme pri vytv\u00e1ran\u00ed ment\u00e1lneho obrazu sveta, jeho z\u00e1konitost\u00ed a procesov spolupracova\u0165 s textov\u00fdmi strat\u00e9giami<\/strong>. Text s t\u00fdm po\u010d\u00edta. To je aj d\u00f4vod, pre\u010do m\u00e1me tendenciu uva\u017eova\u0165 o postave ako o \u010dloveku<\/strong> a pris\u00fadi\u0165 mu vedomie, inteligenciu, n\u00e1zory a psychick\u00e9 pre\u017e\u00edvanie. Takto zv\u00e4\u010d\u0161a bezprostredne uva\u017eujeme o pomere postavy ako akt\u00edvneho \u010dinite\u013ea \u010di pas\u00edvneho trpite\u013ea (oba pr\u00edpady s\u00fa tu pr\u00edtomn\u00e9) k stavu fik\u010dn\u00e9ho sveta a jeho zmen\u00e1m.<\/p>\n

                    Ryb\u00e1r sa vracia vo svojom \u010dlne z n\u00e1v\u0161tevy (v odseku 8<\/strong> je uveden\u00fd aj indik\u00e1tor pravidelnosti: \u201edenne sme spolu ve\u010derali\u201d<\/em>), \u00fanava z veslovania ho prin\u00fati, aby sa na chv\u00ed\u013eu zastavil a odd\u00fdchol si pri trstinovom v\u00fdbe\u017eku. Motiv\u00e1cia postavy<\/strong> je pochopite\u013en\u00e1; do tohto momentu sa dej nevyv\u00edja nezvy\u010dajne. Jednako v\u0161ak mo\u017eno o\u010dak\u00e1vame, \u017ee t\u00e1to udalos\u0165 e\u0161te len predch\u00e1dza skuto\u010dnej kol\u00edzii<\/strong>. Je to napokon aj nazna\u010den\u00e9 o dva odseky skorej pred zmie\u0148ovanou pas\u00e1\u017eou (7<\/strong>): \u201eAle ak chcete po\u010du\u0165 nejak\u00fa z mojich pr\u00edhod, porozpr\u00e1vam v\u00e1m o jednom zvl\u00e1\u0161tnom dobrodru\u017estve, ktor\u00e9 som za\u017eil pred desiatimi rokmi\u201d<\/em>.<\/p>\n

                Tu sa na chv\u00ed\u013eu zastavme. Ako sk\u00fasen\u00ed \u010ditatelia intuit\u00edvne o\u010dak\u00e1vame, \u017ee vykres\u013eovan\u00fd dej<\/strong> bude narat\u00edvne<\/strong> a hermeneuticky zauj\u00edmav\u00fd<\/strong>. \u010co to znamen\u00e1? Znamen\u00e1 to, \u017ee zmena stavu bude spojen\u00e1 so \u017eivotn\u00fdm probl\u00e9mom<\/strong>; \u017ee d\u00f4jde k naru\u0161eniu rovnov\u00e1hy<\/strong> a t\u00fdm aj k vzniku konfliktu<\/strong> \u010di nap\u00e4tia<\/strong> (konflikt m\u00f4\u017ee by\u0165 medzi dvoma postavami, medzi postavou a svetom\/spolo\u010dnos\u0165ou, teda nejak\u00fdmi nadosobn\u00fdmi silami, ale m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj o konflikt \u010disto vn\u00fatorn\u00fd). Rozpr\u00e1vanie n\u00e1s v tomto oh\u013eade nesklame, aj ke\u010f naru\u0161enie rovnov\u00e1hy nem\u00e1 v na\u0161ej poviedke charakter n\u00e1hlej zmeny, ale sk\u00f4r ak\u00e9hosi postupn\u00e9ho v\u00fdvoja, ktor\u00fd m\u00e1 ambivalentn\u00fa povahu (vychy\u013euje sa striedavo k pozit\u00edvnemu a negat\u00edvnemu p\u00f3lu). Spo\u010diatku nie je jasn\u00e9, \u010di udalos\u0165ou, z ktorej sa vyvinie probl\u00e9m, je samotn\u00e9 preru\u0161enie plavby alebo a\u017e probl\u00e9m vytiahnu\u0165 kotvu. Ryb\u00e1rova motiv\u00e1cia odpo\u010din\u00fa\u0165 si je pochopite\u013en\u00e1, \u010do znamen\u00e1, \u017ee z h\u013eadiska element\u00e1rnych \u013eudsk\u00fdch potrieb (minimalizova\u0165 stras\u0165 a maximalizova\u0165 slas\u0165) nepredstavuje naru\u0161enie rovnov\u00e1hy, ale sk\u00f4r snahu o jej zachovanie (na\u010derpa\u0165 sily, vyhn\u00fa\u0165 sa n\u00e1mahe a bolesti). Zd\u00e1 sa, \u017ee probl\u00e9m prich\u00e1dza zvonka a \u017ee v tomto zmysle ide o objekt\u00edvny jav (nejde e\u0161te o prelud). Zaseknut\u00e1 kotva men\u00ed ryb\u00e1rove pl\u00e1ny a n\u00fati ho prisp\u00f4sobi\u0165 sa ne\u017eelanej situ\u00e1cii. Je pr\u00ed\u010dinou toho, \u017ee ryb\u00e1r nedok\u00e1\u017ee vyrie\u0161i\u0165 probl\u00e9m objekt\u00edvne<\/strong> (konan\u00edm).<\/p>\n

                    Pr\u00e1ve t\u00e1 \u010das\u0165 rozpr\u00e1vania, kde je ryb\u00e1r n\u00faten\u00fd osta\u0165 na mieste a kde si pl\u00e1noval iba nakr\u00e1tko odpo\u010din\u00fa\u0165, sa m\u00f4\u017ee javi\u0165 interpreta\u010dne najviac probl\u00e9mov\u00e1, pri\u010dom ide vlastne o takmer cel\u00fa \u010das\u0165 jeho pr\u00edbehu (11<\/strong> \u2013 25<\/strong>). Vych\u00fdleniu z rovnov\u00e1hy spo\u010diatku zamedzuje pekn\u00e9 po\u010dasie a idylicky pokojn\u00e9 prostredie rieky. K\u00fdm v odsekoch 9<\/strong> a 10<\/strong> priestor deja podporuje harmonick\u00e9 rozpolo\u017eenie postavy, v odseku 11<\/strong> sa pozvo\u013ena men\u00ed a nadob\u00fada ambivalentn\u00fd charakter (\u201eZrazu mi po pravici, priamo predo mnou zakv\u00e1kala \u017eaba. Zachvel som sa, v tom \u017eaba zmlkla\u2026<\/em>\u201d,  \u201eChv\u00ed\u013eu som pokojne le\u017eal, ale \u010doskoro ma znepokojili \u013eahk\u00e9 pohyby b\u00e1rky.<\/em>\u201d). Rozpr\u00e1vanie akoby sa tu \u201eprekl\u00e1palo\u201d zo sveta vonkaj\u0161ieho do vn\u00fatorn\u00e9ho sveta pre\u017e\u00edvania postavy a zrejme by nebolo prekvapiv\u00e9, ak by sa \u010ditate\u013e opr\u00e1vnene za\u010dal domnieva\u0165, \u010di je zdrojom nap\u00e4tia skuto\u010dn\u00e1 premena krajiny alebo sk\u00f4r zv\u00fd\u0161en\u00e1 citlivos\u0165 postavy. V odseku 12<\/strong> u\u017e hrdina hovor\u00ed o podr\u00e1\u017eden\u00fdch nervoch, v odseku 13<\/strong> ho po tom, \u010do nie\u010do buchlo do lo\u010fky, zaleje studen\u00fd pot a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa n\u00e1silne sna\u017e\u00ed vytiahnu\u0165 kotvu. V odseku 14<\/strong> sa dokonca prizn\u00e1va k stra\u0161nej nevo\u013enosti, rozb\u00fachan\u00e9mu srdcu a pom\u00e4teniu.<\/p>\n

                    V odsekoch 11<\/strong> \u2013 15<\/strong> teda doch\u00e1dza k stup\u0148ovaniu nepokoja do strachu a\u017e hr\u00f4zy. Zauj\u00edmav\u00e1 je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee p\u00f4vod t\u00fdchto em\u00f3ci\u00ed \u2013 ak ho prip\u00ed\u0161eme vonkaj\u0161\u00edm okolnostiam \u2013 nepredstavuje nato\u013eko dramatick\u00e9 podnety, ako s\u00fa vykres\u013eovan\u00e9 reakcie na ne (sk\u00f4r by sa zdalo, \u017ee nar\u00e1tor fabuluje, ako sa v be\u017enom jazyku hovor\u00ed). Pozornos\u0165 sa skuto\u010dne obracia dovn\u00fatra; ryb\u00e1r si napokon s\u00e1m uvedomuje, \u017ee mo\u017eno podlieha neod\u00f4vodnenej panike (13<\/strong>, 16<\/strong>, 17<\/strong>, 18<\/strong>). V\u010faka technike rozpr\u00e1vania v prvej osobe<\/strong> (vn\u00fatorn\u00e1 fokaliz\u00e1cia) dok\u00e1\u017ee rozpr\u00e1va\u010d obraca\u0165 pozornos\u0165 na svoje vn\u00fatorn\u00e9 vedomie a z\u00e1rove\u0148 by\u0165 zdrojom epistemologickej neistoty (nevieme, \u010do sa v zobrazenom svete objekt\u00edvne deje; vieme iba to, \u010do n\u00e1m rozpr\u00e1va\u010d povie).<\/p>\n

                    Citujme z odseku 16<\/strong>: \u201eP\u00fdtal som sa s\u00e1m seba, \u010doho sa vlastne boj\u00edm; moje odv\u00e1\u017ene ja sa vysmievalo m\u00f4jmu zbabel\u00e9mu ja, a nikdy predt\u00fdm som tak zrete\u013ene nepoc\u00edtil z\u00e1pas dvoch bytost\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa v n\u00e1s, jedna odhodlan\u00e1, druh\u00e1 vzdoruj\u00faca, a ka\u017ed\u00e1 striedavo v prevahe\u201d<\/em>. Aj v\u010faka tejto ind\u00edcii m\u00e1me d\u00f4vod sa domnieva\u0165, \u017ee hrdina podlieha pr\u00edzrakom, \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 napr\u00edklad n\u00e1pomocn\u00e9 pri interpret\u00e1cii narat\u00edvnej sekvencie prech\u00e1dzaj\u00facej z odseku 19<\/strong> a\u017e do odseku 22<\/strong>. Pre t\u00fato sekvenciu je charakteristick\u00fd nezvy\u010dajn\u00fd zvrat \u2013 premena \u00fazkosti a hr\u00f4zy na pokoj a harm\u00f3niu: \u201eZostal som st\u00e1\u0165 o\u010daren\u00fd naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm, naj\u00fachvatnej\u0161\u00edm v\u00fdjavom, ak\u00fd len mo\u017eno vidie\u0165. Bol to pr\u00edzrak z rozpr\u00e1vkovej krajiny\u2026\u201d (\u2026) Rieka zostala celkom \u010dist\u00e1, zato na ka\u017edom brehu hmla vytvorila s\u00favisl\u00fd kopec, vysok\u00fd \u0161es\u0165 a\u017e sedem metrov, ktor\u00fd \u017eiaril v mesa\u010dnom svetle, ako ke\u010f sa trbliece \u010derstv\u00fd sneh. (\u2026) A \u010duduj sa svete, strach pominul; ocitol som sa v takej n\u00e1dhernej krajine, \u017ee ani tie najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010dud\u00e1 ma nemohli prekvapi\u0165\u201d<\/em>.<\/p>\n

                Pripome\u0148me, \u010do tejto n\u00e1hlej premene krajiny a vedno s t\u00fdm aj du\u0161evn\u00e9ho stavu predch\u00e1dzalo. Ryb\u00e1r le\u017e\u00ed hodinu-dve v lo\u010fke, k\u00fdm sa pr\u00edzraky premenia na rozpr\u00e1vkov\u00fa krajinu (19<\/strong>): \u201eNakoniec som sa v\u0161ak \u010do najopatrnej\u0161ie nadvihol, akoby bol m\u00f4j \u017eivot z\u00e1visel od najmen\u0161ieho zvuku, ktor\u00fd by som vydal, a pozrel som ponad okraj lo\u010fky\u201d<\/em>. (Po tejto udalosti sa krajina premenila na idylick\u00fa.) Pripome\u0148me aj to, \u010do nasleduje po tejto f\u00e1ze, teda po tom, \u010do zasp\u00ed a zobud\u00ed sa (23<\/strong> \u2013 25<\/strong>). Krajina op\u00e4\u0165 nadobudla re\u00e1lnu podobu a strach pominie. Jej atmosf\u00e9ra v\u0161ak ost\u00e1va pochm\u00farna (\u201eSvitol tmav\u00fd, \u0161ediv\u00fd de\u0148, chladn\u00fd a da\u017ediv\u00fd, jeden z t\u00fdch, ak\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa len sm\u00fatok a ne\u0161\u0165astie\u201d<\/em>).<\/p>\n

                    R\u00e1mcuj\u00faci rozpr\u00e1va\u010d u\u017e na za\u010diatku nazna\u010dil, \u017ee vz\u0165ah r\u00e1mcovan\u00e9ho rozpr\u00e1va\u010da (ryb\u00e1ra) k rieke je bytostn\u00fd, a\u017e afekt\u00edvny (1<\/strong> \u2013 2<\/strong>): \u201ePo nejakom \u010dase som sa zozn\u00e1mil s jedn\u00fdm zo susedov, mal medzi tridsiatkou a \u0161tyridsiatkou a bol to najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00ed \u010dlovek, ak\u00e9ho som kedy stretol. Sk\u00fasen\u00fd, priam n\u00e1ru\u017eiv\u00fd vesliar, ve\u010dne pri vode, na vode \u010di vo vode. Isto sa u\u017e v \u010dlne narodil a ur\u010dite aj zomrie pri poslednom veslovan\u00ed. Raz ve\u010der, ke\u010f sme sa prech\u00e1dzali na brehu Seiny, po\u017eiadal som ho, aby mi porozpr\u00e1val nejak\u00fa pr\u00edhodu zo svojho \u017eivota na vode. Ten dobr\u00e1k ihne\u010f o\u017eil, bol ako vymenen\u00fd, stal sa z neho re\u010dn\u00edk, \u010di dokonca b\u00e1snik\u201d. <\/em>Aj \u00favahovo-opisn\u00e1 pas\u00e1\u017e z ryb\u00e1rovho narat\u00edvneho p\u00e1sma nazna\u010duje, \u017ee mot\u00edv rieky m\u00e1 pre neho aj ist\u00e9 existenci\u00e1lne konot\u00e1cie, \u010do podporuje metaforick\u00e9 \u010d\u00edtanie, o ktor\u00e9 sa pok\u00fasime v nasledovnom v\u00fdklade.<\/p>\n

                    Z h\u013eadiska narat\u00edvnej logiky a psychol\u00f3gie postavy predklad\u00e1 rozpr\u00e1vanie celkom ur\u010dite pozoruhodn\u00fd pr\u00edbeh; nezvy\u010dajn\u00fd, trochu tajomn\u00fd a v z\u00e1vere prekvapiv\u00fd. Ot\u00e1zkou ale ost\u00e1va \u010di zotrvan\u00edm v tejto rovine vy\u010derp\u00e1me interpreta\u010dn\u00e9 mo\u017enosti<\/strong>, ktor\u00e9 text pon\u00faka; \u010di nejde predsa len o povrchn\u00fa interpret\u00e1ciu, ktor\u00e1 vlastne neprenik\u00e1 k hlb\u0161\u00edm \u0161trukt\u00faram textu. V texte toti\u017e doposia\u013e ostali ist\u00e9 prvky, ktor\u00fdch funk\u010dn\u00e9 hodnoty<\/strong> sme nevysvetlili a neza\u010dlenili ich tak do \u0161trukt\u00farnej jednoty<\/strong>. Pok\u00fasme sa teda h\u013eada\u0165 \u010fal\u0161ie v\u00fdznamy a prepojenia.<\/p>\n

                    V\u0161imnime si, \u017ee vlo\u017een\u00fd rozpr\u00e1va\u010d prezentuje v reflex\u00edvnej \u010dasti svojho rozpr\u00e1vania kontrast \u010di protiklad, a to konkr\u00e9tne more \u2013 rieka (4<\/strong> \u2013 6<\/strong>). More je \u0161\u00edre a drsn\u00e9, ale vo svojom spr\u00e1van\u00ed \u00faprimn\u00e9 (jeho vysok\u00e9 vlny nezastieraj\u00fa nebezpe\u010die, ale ani dobrodru\u017estvo). Rieka je dvojzna\u010dn\u00e1, lebo jej tich\u00e9 a pokojn\u00e9 plynutie d\u00f4myselnej\u0161ie skr\u00fdva nebezpe\u010denstvo a zradu. Voda sama o sebe tu je \u017eivlom kladen\u00fdm do kontrastu k zemi (3<\/strong>, 4<\/strong>). Zem je prirodzen\u00fdm prostred\u00edm pre \u017eivot \u010dloveka, ale t\u00fdm je z\u00e1rove\u0148 aj menej tajomn\u00fdm a dobrodru\u017en\u00fdm. Ostr\u00fdm protikladom je divok\u00fd \u017eivel mora a rieka stoj\u00ed niekde medzi nimi. K rieke patr\u00ed aj t\u0155stie, ktor\u00e9 umoc\u0148uje jej plaziv\u00e9 nap\u00e4tie: \u201eNu\u017e mysl\u00edm si veru, \u017ee pr\u00edbehy, ktor\u00e9 \u0161epce tenk\u00fdm hlasom \u0161t\u00edhla trstina, s\u00fa ove\u013ea stra\u0161nej\u0161ie ne\u017e dr\u00e1my, ktor\u00e9 n\u00e1m rozpr\u00e1vaj\u00fa bur\u00e1caj\u00face morsk\u00e9 vlny\u201d<\/em>.<\/p>\n

                Domnievame sa, \u017ee rieka nadob\u00fada v poviedke metaforick\u00fd v\u00fdznam<\/strong>, ktor\u00fd lep\u0161ie pochop\u00edme, a\u017e ke\u010f sa zameriame na konkr\u00e9tny priestor uviaznut\u00e9ho \u010dlna. Ryb\u00e1r sa nach\u00e1dza pri brehu v t\u0155st\u00ed, \u010do predstavuje hrani\u010dn\u00fd priestor medzi zemou a vodou. Ako rozpr\u00e1va\u010d zd\u00f4raz\u0148uje, rieka je pre ryb\u00e1ra z\u00e1zra\u010dn\u00e1, hlbok\u00e1 a nezn\u00e1ma krajina preludov a pr\u00edzrakov, \u010do sa napokon skuto\u010dne prejav\u00ed tej noci, ke\u010f sa zasekne kotva jeho lode. Pripome\u0148me, \u017ee d\u00f4vodom bola m\u0155tva starena s balvanom na krku. Toto n\u00e1hle odhalenie p\u00f4sob\u00ed pri prvom \u010d\u00edtan\u00ed kontrastne, preto\u017ee v rozpr\u00e1van\u00ed dominovala nejednozna\u010dnos\u0165 a neur\u010ditos\u0165 informovania o objekt\u00edvnych pr\u00ed\u010din\u00e1ch ryb\u00e1rovho uviaznutia. Pr\u00e1ve t\u00e1to neur\u010ditos\u0165 podporovala r\u00f4zne preludy a psychick\u00e9 reakcie postavy. Ke\u010f si v\u0161ak sp\u00e4tne spoj\u00edme odhalen\u00e9 tajomstvo s \u010fal\u0161\u00edmi mot\u00edvmi, ako je zradn\u00e1 povaha rieky, hr\u00f4za z ticha a rozdvojen\u00e1 osobnos\u0165 ryb\u00e1ra, n\u00e1jdeme \u010fal\u0161ie s\u00favislosti.<\/p>\n

                    Po pre\u010d\u00edtan\u00ed textu vieme, \u017ee smr\u0165 (m\u0155tva starena \u2013 meton\u00fdmia) sa nach\u00e1dzala cel\u00fd \u010das pod \u010dlnom; skryt\u00e1 v hlbin\u00e1ch rieky, ktor\u00e1 nevypoved\u00e1 priamo o svojich tajomstv\u00e1ch, ale iba \u0161epoce a vyvol\u00e1va pr\u00edzraky. Kore\u0161ponduje to so zmie\u0148ovanou ambivalentnou povahou rieky \u2013 na jednej strane je stabiln\u00e1 a upokojuj\u00faca, na druhej strane skr\u00fdva hr\u00f4zy. Rieku predsa len tvor\u00ed element te\u010d\u00facej vody a ryb\u00e1r u\u017e vie o tejto nest\u00e1losti. Ke\u010f sa rozhodne odd\u00fdchnu\u0165 si a spo\u010din\u00fa\u0165 na jednom mieste (teda nepr\u00fadi\u0165 spolu s jej tokom), nast\u00e1va obrat<\/strong> \u2013 naru\u0161enie rovnov\u00e1hy. Nepokoj sa stup\u0148uje, av\u0161ak v jednom momente ho vystrieda stav<\/strong> ideality<\/strong>, ktor\u00fd predstavuje op\u00e4tovn\u00e9 nastolenie rovnov\u00e1hy<\/strong> a \u00fastup nap\u00e4tia (20 \u2013 23<\/strong>). \u010co tomu predch\u00e1dza? Ryb\u00e1r prij\u00edma hr\u00f4zu okolitej krajiny; pok\u00fa\u0161a sa zmieri\u0165 so situ\u00e1ciou, v ktorej sa ocitol: \u201eZnovu som si upil z f\u013ea\u0161ky a ak\u00fd som bol dlh\u00fd, vystrel som sa  na dno lo\u010fky. Le\u017eal som tak mo\u017eno hodinu, mo\u017eno dve, no nespal som, o\u010di som mal otvoren\u00e9 a v\u00f4kol m\u0148a sa vzn\u00e1\u0161ali pr\u00edzraky\u201d<\/em>. M\u0155tvola stareny le\u017e\u00ed cel\u00fd \u010das pod n\u00edm a ryb\u00e1r s\u00e1m sa umiest\u0148uje do horizont\u00e1lnej polohy v \u010dlne (polohy pripom\u00ednaj\u00facej m\u0155tve telo v rakve).<\/p>\n

                    Nazna\u010dujeme t\u00fdmto v\u00fdkladom, \u017ee rieka je tu metaforou samotn\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota a jej dvojzna\u010dnos\u0165 (pokojn\u00e9 plynutie \u2013 hr\u00f4za z uviaznutia a z\u00e1niku) kore\u0161ponduje s \u013eudskou v\u00f4\u013eou \u017ei\u0165, ktor\u00fa strieda hr\u00f4za zo smrti. Ka\u017edodenn\u00e9 plynutie \u017eivota je zradn\u00e9, podobne ako pokojn\u00e9 plynutie rieky, preto\u017ee \u010dloveka odv\u00e1dza od faktu svojho z\u00e1niku. V okamihu, ke\u010f ryb\u00e1r ukotv\u00ed lo\u010f, rieka mu za\u010d\u00edna t\u00fato pravdu \u0161epta\u0165, na \u010do reaguje \u00fanikov\u00fdm sp\u00f4sobom: postava sa vyrovn\u00e1va s temnou str\u00e1nkou \u017eivota (symbolicky prich\u00e1dzaj\u00facou zdola \u2013 uviaznut\u00edm kotvy na dne) snahou o z\u00e1pas proti tejto temnej sile, av\u0161ak postupne si uvedomuje prevahu pr\u00edrody: \u201eNaozaj, musel by som pl\u00e1va\u0165 proti pr\u00fadu dobr\u00fdch p\u00e4\u0165sto metrov, k\u00fdm by som sa ocitol na mieste bez tr\u00e1v i trstiny, a dosiahol dno, a hoci som dobr\u00fd plavec, mal som ve\u013emi slab\u00fa n\u00e1dej, \u017ee sa v tejto hmle spr\u00e1vne zorientujem\u201d<\/em>.<\/p>\n

                Postava ryb\u00e1ra akoby prostredn\u00edctvom tejto udalosti dospievala k ist\u00e9mu poznaniu, ktor\u00e9 sa skr\u00fdva za opismi deja a du\u0161evn\u00fdch stavov, ale je nazna\u010den\u00e9 aj prostredn\u00edctvom premyslenej v\u00fdstavby jednotliv\u00fdch obrazov a ich s\u00e9mantick\u00e9ho usporiadania na princ\u00edpe kontrastov<\/strong> \u010di antit\u00e9z<\/strong>. Najmarkantnej\u0161ie sa to zrejme prejavuje na protiklade pohybu a st\u00e1losti. Pohyb sa sprvu sp\u00e1ja so \u017eivotom v jeho bezprobl\u00e9movom plynut\u00ed, ale aj ten sa raz dostane do kr\u00edzy: \u201eRaz ve\u010der, ke\u010f som sa celkom s\u00e1m unaven\u00fd vracal domov (\u2026)  na chv\u00ed\u013eu som zastal pri trstinovom v\u00fdbe\u017eku, pribli\u017ene dvesto metrov pred \u017eelezni\u010dn\u00fdm mostom, aby som nabral dych\u201d<\/em>. Ako vieme, toto rozhodnutie predch\u00e1dza n\u00e1sledn\u00e9mu nepokoju: \u201eRieka bola dokonale pokojn\u00e1, m\u0148a v\u0161ak ohromovalo to zvl\u00e1\u0161tne ticho, \u010do ma obklopovalo\u201d<\/em>. Ticho no\u010dnej rieky, strata sveta z doh\u013eadu a samota preb\u00fadzaj\u00fa v ryb\u00e1rovi temn\u00fa str\u00e1nku jeho vlastnej osobnosti \u2013 strach z ohrozenia, zo z\u00e1niku, ktor\u00fd napokon anticipoval u\u017e v odseku 5<\/strong>: \u201eRieka m\u00e1 len \u010dierne hlbiny, kde \u010dlovek hnije v bahne. A predsa je kr\u00e1sna, ke\u010f sa trbliece vo vych\u00e1dzaj\u00facom slnku a ticho \u017eblnkoce medzi brehmi obrasten\u00fdmi \u0161uchotaj\u00facou trstinou\u201d<\/em>. Rieka je v tomto oh\u013eade ako \u017eivot: po\u010das d\u0148a plynie pokojne a rozpty\u013euje sa kr\u00e1sou zmyslov\u00fdch podnetov, po\u010das noci a tmy v\u0161ak pripom\u00edna osamelos\u0165 a ni\u010dotu.<\/p>\n

                Dejov\u00e1 v\u00fdstavba<\/strong> sa odv\u00edja od z\u00e1kladnej osnovy rovnov\u00e1ha \u2013 naru\u0161enie rovnov\u00e1hy \u2013 op\u00e4tovn\u00e9 nastolenie rovnov\u00e1hy<\/strong>, av\u0161ak format\u00edvna povaha udalosti (ako \u010falej uk\u00e1\u017eeme) zamedzuje mo\u017enosti op\u00e4tovn\u00e9ho n\u00e1vratu k p\u00f4vodnej rovnov\u00e1he. Vyjadruj\u00fa to lyrizuj\u00face postupy<\/strong> v podobe opisovania krajiny nadr\u00e1nom, ke\u010f sa ryb\u00e1r prebud\u00ed a ke\u010f sa mu napokon podar\u00ed (s pomocou \u010fal\u0161\u00edch ryb\u00e1rov \u2192 \u013eudsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 ako \u00fanik pred existenci\u00e1lnou samotou) vytiahnu\u0165 kotvu s m\u0155tvolou stareny (memento mori<\/em>). Atmosf\u00e9ra u\u017e nie je idylick\u00e1, ale ani hr\u00f4zostra\u0161n\u00e1 ako v noci: \u201eSvitol tmav\u00fd, \u0161ediv\u00fd de\u0148, chladn\u00fd a da\u017ediv\u00fd, jeden z t\u00fdch, ak\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa len sm\u00fatok a ne\u0161\u0165astie\u201d<\/em>.<\/p>\n

                Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm v\u00fdstavbov\u00fdm prvkom s\u00e9mantick\u00e9ho diania v poviedke je, ako sme cel\u00fd \u010das nazna\u010dovali, opis prostredia<\/strong> krajiny a rieky. Maupassant lyrizuje<\/strong>, \u010di u\u017e pri opise pr\u00edrody alebo pri du\u0161evn\u00fdch stavoch. V\u0161imnime si, ak\u00fdm sp\u00f4sobom sa tu buduje vz\u0165ah medzi opismi a dejom. Pr\u00edzna\u010dn\u00fdm pre epiku<\/strong> je dej<\/strong>, teda zmena a plynutie. Dej v zmysle opisu v\u00fdvoja udalost\u00ed je v\u0161ak vyva\u017eovan\u00fd lyrick\u00fdm princ\u00edpom opisu stavov<\/strong>. Epika a lyrika sa tu dost\u00e1vaj\u00fa vlastne do dvojak\u00e9ho vz\u00e1jomn\u00e9ho vz\u0165ahu: komplement\u00e1rneho a konkuren\u010dn\u00e9ho (tomuto vz\u0165ahu sa budeme v kapitole venovanej \u0161t\u00fdlu venova\u0165 podrobnej\u0161ie). S istou mierou zov\u0161eobecnenia mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee v lyrike sa do popredia vys\u00fava stav \u2013 ka\u017edodenn\u00e9 dianie a plynutie zanepr\u00e1zdnen\u00e9ho \u017eivota je akoby utlmen\u00e9 a na povrch vystupuje rozpolo\u017eenie subjektu (v Maupassantovej poviedke to podporuje aj prevaha monol\u00f3gu rozpr\u00e1va\u010da a jeho osamotenos\u0165 v priebehu epiz\u00f3dy). Naproti tomu podstata epiky spo\u010d\u00edva v dejovosti, kde udalosti a zmeny strh\u00e1vaj\u00fa ak\u00fako\u013evek snahu spo\u010din\u00fa\u0165 a reflektova\u0165 stav vec\u00ed do v\u00edru \u017eivota. Z povahy t\u00fdchto druhov\u00fdch pol\u00f4h literat\u00fary teda vypl\u00fdva, \u017ee s\u00fa polarizovan\u00e9 a konkuruj\u00fa si. V praxi to v\u0161ak neb\u00fdva tak vyhroten\u00e9 a aj v predmetnej poviedke vid\u00edme, \u017ee je tu medzi lyrikou a epikou z\u00e1rove\u0148 komplement\u00e1rnos\u0165. Atmosf\u00e9ra krajiny a opisy psychick\u00e9ho rozpolo\u017eenia hlavnej postavy predsa podstatne ovplyv\u0148uj\u00fa aj epick\u00e9 nap\u00e4tie.<\/p>\n

                    V\u00fdstavba Maupassantovej poviedky je v podstate vybudovan\u00e1 na vy\u0161\u0161ie uvedenom dvojakom vz\u0165ahu epickosti a lyrickosti (autor uplat\u0148uje neust\u00e1le princ\u00edp ambivalencie). Samotn\u00e1 t\u00e9ma \u2013 ako sme sa ju sna\u017eili rekon\u0161truova\u0165 na z\u00e1klade narat\u00edvnych a v\u00fdrazov\u00fdch postupov \u2013 ju podporuje. Pripome\u0148me: lyrika vyzdvihuje stav, epika vyzdvihuje dej. Nie je pr\u00e1ve \u00fasilie pomeri\u0165 tieto dva protiklady \u2013 optimalizova\u0165 ostr\u00fd kontrast medzi nimi \u2013 t\u00e9mou pr\u00edbehu? Maupassant ve\u013emi premyslene vystaval fantastick\u00fd a tajomn\u00fd pr\u00edbeh tak, aby nepriamo vypovedal ponad samotn\u00fa z\u00e1pletku o povahe \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd nadob\u00fada skuto\u010dne komplexn\u00fa a existenci\u00e1lne intenz\u00edvnu povahu a\u017e v momente, ke\u010f sa konfrontuje s temnou str\u00e1nkou existencie. V\u00fdznamov\u00e9 dianie pritom neust\u00e1le osciluje na hrane dvojzna\u010dnosti<\/strong>: raz je ide\u00e1lnym p\u00f3lom \u017eivota dianie (plavba na rieke) a jeho negat\u00edvnym protip\u00f3lom odstup a zastavenie samozrejm\u00e9ho behu vec\u00ed (uviaznutie na rieke). Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ale pr\u00e1ve dianie (pokus o \u00fanik, boj so zaseknutou kotvou) predstavuje konflikt (nap\u00e4tie) a akcept\u00e1cia hr\u00f4zy a nehostinnej atmosf\u00e9ry krajiny (rezign\u00e1cia, le\u017eanie na lo\u010fke) prin\u00e1\u0161a stav ideality a detenzie. Ani tento stav v\u0161ak pre \u017eiv\u00e9ho \u010dloveka nie je fin\u00e1lny, preto\u017ee nepredstavuje definit\u00edvnu smr\u0165. Smr\u0165 je v poviedke pr\u00edtomn\u00e1 len symbolicky (respekt\u00edve anticipa\u010dne v podobe m\u0155tvej stareny) a v\u00f4\u013ea k \u017eivotu protagonistu op\u00e4tovne v\u0165ahuje do pohybu (vytiahnutie kotvy). Ako sme u\u017e ale poznamenali, smr\u0165 v z\u00e1vere nie je prekonan\u00e1; nev\u00ed\u0165az\u00ed idealita. Doch\u00e1dza tu k akejsi synt\u00e9ze kr\u00e1sy a hr\u00f4zy, \u010do jednozna\u010dne podporuje moment rozuzlenia: kotvu sa podar\u00ed vytiahnu\u0165 a ryb\u00e1r m\u00f4\u017ee od\u00eds\u0165 (vr\u00e1ti\u0165 sa k svojmu be\u017en\u00e9mu \u017eivotu), ale z\u00e1vere\u010dn\u00e9 poznanie pr\u00ed\u010diny jeho \u0165a\u017ekost\u00ed je desiv\u00e9 \u2013 kotva bola zaseknut\u00e1 o m\u0155tvu starenu, ktor\u00e1 cel\u00fd \u010das le\u017eala na dne rieky pod ni\u010d netu\u0161iacim ryb\u00e1rom (logika noci \u017eivota paralelne pr\u00edtomn\u00e1 popri logike d\u0148a \u017eivota \u2013 analogick\u00e9 s priestorov\u00fdmi metaforami hore \u2013 dole, hladina \u2013 dno, pohyb \u2013 st\u00e1los\u0165).<\/p>\n

                    Maupassant sa touto premyslene vystavanou poviedkou zara\u010fuje k tak\u00fdm autorom  (bezprostredn\u00fdm predchodcom \u010di s\u00fa\u010dasn\u00edkom) ako E. A. Poe \u010di Ch. Baudelaire, ktor\u00ed sa cez polohy hr\u00f4zostra\u0161nosti, desu \u010di dokonca \u0161ialenosti a de\u0161trukcie \u2013 polohy protikladn\u00e9 \u017eivotu ide\u00e1lnemu \u2013 pok\u00fa\u0161ali zobrazi\u0165 \u017eivot spolu s t\u00fdm, \u010do mu be\u017ene unik\u00e1 (alebo pred \u010d\u00edm \u010dlovek s\u00e1m chce unikn\u00fa\u0165), \u010do ho v\u0161ak z\u00e1rove\u0148 existenci\u00e1lne definuje (m\u00f4\u017eeme pripomen\u00fa\u0165 Heideggerove \u201ebytie k smrti\u201d ako to, \u010do bytie \u010dloveka p\u00f4vodne kon\u0161tituuje a priv\u00e1dza ho k z\u00e1ujmu o vlastn\u00fa existenciu). Z\u00e1rove\u0148, ak pozn\u00e1me dobov\u00e9 tendencie v literat\u00fare 19. storo\u010dia, vieme, ak\u00fa ob\u013eubu mali symbolistick\u00e9 liter\u00e1rne postupy. T\u00e1to tendencia nie je ojedinel\u00e1 pre Maupassantovu tvorbu, ale je ove\u013ea v\u0161eobecnej\u0161ia. Symbolizmus reaguje na vedeck\u00fd racionalizmus a industri\u00e1lnu technokraciu n\u00e1vratom potla\u010den\u00e9ho duchovn\u00e9ho princ\u00edpu, neuchopite\u013enej h\u013abky reality a organick\u00fdm pohybom (napr\u00edklad schopenhauerovsk\u00fdm zanikan\u00edm indiv\u00eddua v slepej hre sveta) v protiklade k stabiln\u00e9mu syst\u00e9mu z\u00e1konov, \u010d\u00edsel a presn\u00fdch strojov. Liter\u00e1rny kontext n\u00e1m umo\u017e\u0148uje nach\u00e1dza\u0165 v poviedke v\u00fdznamy, ktor\u00e9 odkazuj\u00fa mimo text samotn\u00fd. Nie k skuto\u010dnej realite \u2013 t\u00e1 nie je v literat\u00fare nikdy priamo zobrazen\u00e1 \u2013 , ale k dobov\u00e9mu obrazu<\/em> reality v pr\u00edbuzn\u00fdch autorsk\u00fdch poetik\u00e1ch.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    \u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV NA \u010cO SA PRI \u010c\u00cdTAN\u00cd ZAMERIAVA\u0164 Kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e si uvedomuje, \u017ee text komunikuje v\u00fdznamy verejne, nielen jemu sam\u00e9mu. Rovnako potom pristupuje k interpret\u00e1cii \u2013 t\u00fa taktie\u017e nevn\u00edma ako sebaprezent\u00e1ciu, ale ako snahu porozumie\u0165 textu tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby sa na porozumen\u00ed mohol zhodn\u00fa\u0165 s ostatn\u00fdmi \u010ditate\u013emi. Texty, ktor\u00e9 prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa viacero r\u00f4znych […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3184","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3184","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3184"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3184\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7723,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3184\/revisions\/7723"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3184"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}