{"id":3188,"date":"2023-03-06T19:32:58","date_gmt":"2023-03-06T18:32:58","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3188"},"modified":"2023-05-07T09:47:46","modified_gmt":"2023-05-07T07:47:46","slug":"interpretacia-narativnych-textov-4","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-4\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-4"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PRE\u010cO \u0160T\u00ddL NIE JE IBA OZDOBA, ALE AJ SP\u00d4SOB VIDENIA SVETA<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Pojem \u0161t\u00fdl nadob\u00fadal v hist\u00f3rii literat\u00fary ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e9 v\u00fdznamy \u2013 niekedy sa ch\u00e1pal ako individu\u00e1lny jazykov\u00fd prejav<\/strong>, inokedy zas ako kolekt\u00edvna norma<\/strong>. Antoine Compagnon v s\u00favislosti s t\u00fdm uv\u00e1dza: \u201e\u0160t\u00fdl sa \u2013 prinajmen\u0161om od Aristotelovej doby \u2013 ch\u00e1pe ako form\u00e1lna ozdoba, ktor\u00fa definuje odch\u00fdlka od neutr\u00e1lneho \u010di norm\u00e1lneho pou\u017eitia re\u010di. Z takto ch\u00e1pan\u00e9ho pojmu \u0161t\u00fdl sa odv\u00edja nieko\u013eko zn\u00e1mych opoz\u00edci\u00ed ako napr\u00edklad ,podstata a forma\u2019, ,obsah a v\u00fdraz\u2019 \u010di ,l\u00e1tka a sp\u00f4sob\u2019. V\u0161etky tieto polarizovan\u00e9 vz\u0165ahy samozrejme v z\u00e1sade spo\u010d\u00edvaj\u00fa na z\u00e1kladnej dualite re\u010di a myslenia\u201d (Compagnon 2009: 176).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pri uva\u017eovan\u00ed o \u0161t\u00fdle vyvst\u00e1va ot\u00e1zka, \u010di mo\u017eno komunikova\u0165 ten ist\u00fd obsah r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi, alebo \u010di \u0161t\u00fdl jazyka men\u00ed z\u00e1rove\u0148 aj obsah. Fakticky mo\u017eno len ve\u013emi \u0165a\u017eko odde\u013eova\u0165 obsah <\/strong>a formu<\/strong>, aj ke\u010f n\u00e1s k tomu \u0161kolsk\u00e9 vzdel\u00e1vanie neraz vedie, napr\u00edklad aj v tom, \u017ee sa u\u010d\u00edme rozozn\u00e1va\u0165 umeleck\u00fd \u0161t\u00fdl, administrat\u00edvny \u010di vecn\u00fd \u0161t\u00fdl a pod. Nepochybne existuj\u00fa ist\u00e9 jazykov\u00e9 konvencie<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 pre administrat\u00edvne texty, a konvencie, ktor\u00e9 zas spadaj\u00fa do umeleck\u00e9ho \u010di liter\u00e1rneho vyjadrovania, av\u0161ak pri literat\u00fare nemo\u017eno hovori\u0165 o r\u00fddzo umeleckom \u010di liter\u00e1rnom jazyku, ako sa o to svojho \u010dasu pok\u00fa\u0161ali rusk\u00ed formalisti (pozri \u0160klovskij 1971: 24, 33), preto\u017ee estetick\u00fa p\u00f4sobivos\u0165 m\u00e1 na svedom\u00ed aj atrakt\u00edvnos\u0165 zobrazovan\u00e9ho fik\u010dn\u00e9ho sveta a pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165 t\u00e9my. Dnes u\u017e nielen pr\u00f3za, ale aj po\u00e9zia pou\u017e\u00edva be\u017en\u00fd civiln\u00fd jazyk, ktor\u00fd s\u00e1m o sebe nemus\u00edme v\u00f4bec vn\u00edma\u0165 ako liter\u00e1rny. Liter\u00e1rnos\u0165 jazyka sa v\u017edy posudzuje rela\u010dne, teda vo vz\u0165ahu k in\u00e9mu jazyku, a tam sa dost\u00e1vame na p\u00f4du relativizmu. Jazyky starn\u00fa, odli\u0161uj\u00fa sa v z\u00e1vislosti od trad\u00edcie, soci\u00e1lneho \u010di geografick\u00e9ho prostredia, liter\u00e1rnych druhov a \u017e\u00e1nrov. Ozvl\u00e1\u0161tnenie<\/strong> prostredn\u00edctvom jazyka m\u00f4\u017ee by\u0165 esteticky \u00fa\u010dinn\u00fdm prvkom textu, ale rovnako m\u00f4\u017ee by\u0165 text z\u00e1\u017eitkovo p\u00f4sobiv\u00fd aj pri pou\u017eit\u00ed be\u017en\u00e9ho jazyka, ktor\u00fd je \u010ditate\u013eom v istom momente vn\u00edman\u00fd ako jazyk ka\u017edodennej komunik\u00e1cie. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee text nem\u00e1 \u0161t\u00fdl.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V\u00fdznamn\u00fd slovensk\u00fd jazykovedec a liter\u00e1rny teoretik Franti\u0161ek Miko vypracoval svoju koncepciu \u0161t\u00fdlu na princ\u00edpe funk\u010dn\u00e9ho modelu jazykovej komunik\u00e1cie[1]<\/sup><\/a><\/strong>. Pod\u013ea Mika dok\u00e1\u017eeme v texte identifikova\u0165 konkr\u00e9tne \u0161t\u00fdlov\u00e9 vlastnosti, preto\u017ee ich pozn\u00e1me z be\u017enej jazykovej komunik\u00e1cie, \u010do znamen\u00e1 \u017ee s\u00fa nadraden\u00e9 individu\u00e1lnemu \u0161t\u00fdlu autora. Tieto polohy sa v jazyku opakuj\u00fa a nadob\u00fadaj\u00fa relat\u00edvne ust\u00e1len\u00fa, aj ke\u010f nie uzavret\u00fa a definit\u00edvnu podobu. Dialektiku jedine\u010dn\u00e9ho a v\u0161eobecn\u00e9ho<\/strong>, ktor\u00e1 tvor\u00ed jadro probl\u00e9mov \u0161tylistick\u00fdch v\u00fdskumov, vn\u00edmal Miko nasledovne: \u201e\u0160t\u00fdl sa rod\u00ed v konkr\u00e9tnom jazykovom prejave ako v\u00fdsledok ist\u00e9ho sp\u00f4sobu v\u00fdstavby jazykov\u00e9ho prejavu, t.j. ako v\u00fdsledok istej syntagmatiky, dynamickej konfigur\u00e1cie v\u00fdrazov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed. To je konkr\u00e9tny \u0161t\u00fdl jazykov\u00e9ho prejavu. Hovoriaci pritom nepostupuje pri utv\u00e1ran\u00ed konkr\u00e9tneho \u0161t\u00fdlu v ka\u017edom pr\u00edpade v\u017edy in\u00e1\u010d, lebo jestvuj\u00fa ust\u00e1len\u00e9 \u0161t\u00fdlotvorn\u00e9 postupy, ist\u00e9 normy, ktor\u00fdch sa treba pritom pridr\u017eiava\u0165. Jedn\u00fdm slovom, mimo \u0161t\u00fdlov mus\u00ed jestvova\u0165 nez\u00e1visle od nich v\u00fdrazov\u00e1 s\u00fastava, s\u00fastava v\u00fdrazov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed, v ktorej sa definuj\u00fa jednotliv\u00e9 v\u00fdrazov\u00e9 kvality a predur\u010duj\u00fa sa ich syntagmatick\u00e9 (konfigura\u010dn\u00e9) mo\u017enosti\u201d (Miko 1969: 14).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Miko teda tvrd\u00ed, \u017ee existuj\u00fa tzv. v\u00fdrazov\u00e9 kateg\u00f3rie<\/strong> \u010di v\u00fdrazov\u00e9 kvality<\/strong>, ktor\u00e9 presahuj\u00fa individu\u00e1lny jazykov\u00fd prejav a ktor\u00e9 tak autori, ako aj \u010ditatelia (pr\u00edpadne hovoriaci a pr\u00edjemcovia akejko\u013evek inej komunika\u010dnej situ\u00e1cie) dok\u00e1\u017eu identifikova\u0165. Z estetick\u00e9ho h\u013eadiska je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee tieto v\u00fdrazov\u00e9 kvality maj\u00fa schopnos\u0165 na pr\u00edjemcu \u0161pecificky p\u00f4sobi\u0165<\/strong> a \u017ee pr\u00edjemca dok\u00e1\u017ee spoji\u0165 \u00fa\u010dinok s konfigur\u00e1ciou jazykov\u00e9ho materi\u00e1lu, ktor\u00fd dan\u00fd \u00fa\u010dinok vyvolal: \u201eFunkcia zlo\u017eiek umeleckej \u0161trukt\u00fary sa toti\u017e ned\u00e1 zisti\u0165 in\u00e1\u010d iba tak, \u017ee sa prizer\u00e1 na to, ako na n\u00e1s zlo\u017eky ,p\u00f4sobia\u2019. A ,p\u00f4sobenie\u2019, to je len in\u00fd n\u00e1zov pre \u010ditate\u013esk\u00fa sk\u00fasenos\u0165. (\u2026). \u010citate\u013esk\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 je zdrojom na ur\u010denie funkcie jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek diela, z nej pozn\u00e1vame aj funkciu cel\u00e9ho diela\u201d (Miko 1970: 9). Takto mo\u017eno analyzova\u0165 \u0161t\u00fdl v ist\u00fdch v\u0161eobecn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00e1ch (v\u00fdrazov\u00e9 kvality), a to v priamom kontakte s textom a jeho jedine\u010dnou text\u00farou (intenzion\u00e1lne \u0161trukt\u00fary). Tento model \u0161tylistiky toti\u017e nie je dedukt\u00edvne r\u00e9torick\u00fd (nepredklad\u00e1 v\u0161eobecn\u00e9 \u0161tylistick\u00e9 postupy a fig\u00fary ako recept na \u201eumeleckos\u0165\u201d), ale vych\u00e1dza z konkr\u00e9tnej konfigur\u00e1cie jazykov\u00e9ho materi\u00e1lu v texte. Efekt \u0161t\u00fdlu v liter\u00e1rnom diele spo\u010d\u00edva okrem identifik\u00e1cie ust\u00e1len\u00fdch v\u00fdrazov\u00fdch pol\u00f4h aj v ich konkr\u00e9tnej kombin\u00e1cii.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Napriek tomu, \u017ee ka\u017ed\u00fd umeleck\u00fd text je jedine\u010dn\u00fd \u010do do t\u00e9my a jej stv\u00e1rnenia, \u010ditate\u013e si uvedomuje, \u017ee vo vz\u0165ahu k obsahu vety, ale aj v\u00e4\u010d\u0161ieho \u00faseku textu (diskurz\u00edvne \u0161trukt\u00fary) m\u00e1 sp\u00f4sob jazykov\u00e9ho podania ist\u00e9 zafarbenie. Tu treba doda\u0165, \u017ee liter\u00e1rna \u0161tylistika mus\u00ed presahova\u0165 oblas\u0165 vety, preto\u017ee jej v\u00fdrazov\u00e9 zafarbenie m\u00f4\u017ee by\u0165 niekedy zrozumite\u013en\u00e9 a\u017e na z\u00e1klade v\u00e4\u010d\u0161ieho kontextu. Liter\u00e1rne texty pod\u00e1vaj\u00fa cel\u00fa komunika\u010dn\u00fa situ\u00e1ciu (rozpr\u00e1va\u010d rozpr\u00e1va cel\u00fd pr\u00edbeh, postavy rozpr\u00e1vaj\u00fa v istej \u017eivotnej situ\u00e1cii a ich uva\u017eovanie a komunikovanie m\u00e1 svoje z\u00e1mery, svoje situa\u010dn\u00e9 pozadie a pod.). Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 analyzova\u0165 \u0161t\u00fdl v \u00fazkom kontakte s narat\u00edvnym pl\u00e1nom<\/strong>. Ak m\u00e1 napr\u00edklad postava alebo rozpr\u00e1va\u010d expres\u00edvne \u010di vulg\u00e1rne vyjadrovanie, nemus\u00ed sa to vz\u0165ahova\u0165 na celkov\u00fd \u0161t\u00fdl textu, ale na individualizovan\u00fa frazeol\u00f3giu (jazykov\u00e1 diferenci\u00e1cia post\u00e1v). Expres\u00edvne vyjadrovanie postavy je funk\u010dn\u00fdm aspektom modelovania jej individuality, av\u0161ak m\u00f4\u017ee presahova\u0165 t\u00fato defin\u00edciu smerom k \u0161ir\u0161\u00edm (a kontextu\u00e1lne determinovan\u00fdm) v\u00fdznamom \u2013 postava je v kontraste k inej postave; postava je pr\u00edslu\u0161n\u00edkom istej soci\u00e1lnej vrstvy; postava svoj\u00edm jazykom nie\u010do sleduje (nemo\u017eno ju stoto\u017e\u0148ova\u0165 s touto frazeol\u00f3giou, ale treba h\u013eada\u0165 jej funkciu v r\u00e1mci konkr\u00e9tnej pr\u00edbehovej situ\u00e1cie, konkr\u00e9tneho z\u00e1meru jej re\u010di).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V\u00fdrazov\u00e9 kateg\u00f3rie vstupuj\u00fa v texte do vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov<\/strong>, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 kontrastn\u00e9<\/strong> alebo pr\u00edbuzn\u00e9<\/strong>. Niektor\u00e9 s\u00fa navy\u0161e nadraden\u00e9, \u010do znamen\u00e1, \u017ee s\u00fa v\u0161eobecnej\u0161ie. In\u00e9 kateg\u00f3rie s\u00fa zas vo\u010di t\u00fdm z\u00e1kladn\u00fdm viac konkr\u00e9tne (mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee ich rozv\u00edjaj\u00fa, nuansuj\u00fa). Cel\u00fd syst\u00e9m v\u00fdrazov\u00fdch kval\u00edt sa odv\u00edja od dvoch z\u00e1kladn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed: operat\u00edvnosti<\/strong> a ikonickosti<\/strong>. Operat\u00edvnos\u0165 ozna\u010duje pragmatick\u00fd z\u00e1klad medzi\u013eudskej komunik\u00e1cie, preto\u017ee jej cie\u013eom je komunik\u00e1ciu vyvola\u0165 a udr\u017ea\u0165. T\u00fdka sa najm\u00e4 re\u00e1lnej komunik\u00e1cie dvoch \u010di viacer\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch, preto je v liter\u00e1rnej komunik\u00e1cii oslaben\u00e1 (lep\u0161ie povedan\u00e9, ikonizovan\u00e1). Liter\u00e1rna komunik\u00e1cia toti\u017e prebieha zo strany autora prostredn\u00edctvom s\u00favislej (jednostrannej) v\u00fdpovede v podobe textu ako celku. Pri liter\u00e1rnych textoch n\u00e1s teda zauj\u00edma najm\u00e4 druh\u00fd p\u00f3l: ikonickos\u0165<\/strong>. Kateg\u00f3ria ikonickosti ozna\u010duje ten aspekt re\u010di, ktor\u00fd je zacielen\u00fd na vyjadrenie nejak\u00e9ho obsahu, v\u00fdpovede o skuto\u010dnosti[2]<\/sup><\/a><\/strong>. Operat\u00edvnos\u0165 a ikonickos\u0165 s\u00fa v konkuren\u010dnom vz\u0165ahu, preto\u017ee \u010d\u00edm je v\u00fdpove\u010f o skuto\u010dnosti obsiahlej\u0161ia, t\u00fdm menej dialogick\u00e1 je re\u010d. Nako\u013eko sa v liter\u00e1rnej komunik\u00e1cii re\u00e1lny dial\u00f3g neodohr\u00e1va, budeme \u010falej uva\u017eova\u0165 najm\u00e4 o ikonickosti, pr\u00edpadne o ikonizovanej operat\u00edvnosti<\/strong> (snaha udr\u017ea\u0165 komunik\u00e1ciu sa tu dosahuje esteticky atrakt\u00edvnou ikoniz\u00e1ciou skuto\u010dnosti).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Operat\u00edvnos\u0165 je teda v liter\u00e1rnych textoch potla\u010den\u00e1 v prospech ikonickosti. Samotn\u00e1 ikonickos\u0165 v\u0161ak m\u00f4\u017ee ma\u0165 tie\u017e ve\u013emi kontrastn\u00e9 polohy. Predstavme si sociologick\u00fa \u0161t\u00fadiu pln\u00fa odborn\u00fdch term\u00ednov, vecn\u00e9ho jazyka, \u010d\u00edsel, grafov a in\u00fdch abstraktn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed a sch\u00e9m. Porovnajme ju s Balzacov\u00fdm rom\u00e1nom, ktor\u00fd opisuje spolo\u010densk\u00e9 a ekonomick\u00e9 premeny, av\u0161ak prostredn\u00edctvom rozpr\u00e1vania o osudoch konkr\u00e9tnych \u013eud\u00ed, ich \u017eivotn\u00fdch probl\u00e9mov, vyp\u00e4t\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, striedaj\u00facich sa \u00faspechov a p\u00e1dov. Balzacove postavy pre\u017e\u00edvaj\u00fa em\u00f3cie a v\u00e1\u0161ne, maj\u00fa svoje t\u00fa\u017eby, amb\u00edcie, ale podliehaj\u00fa aj z\u00fafalstvu \u010di vy\u010derpaniu. Nepochybne budeme silnej\u0161ie pre\u017e\u00edva\u0165 Balzacov rom\u00e1n ako sociologick\u00fa \u0161t\u00fadiu o kapitalistickej transform\u00e1cii franc\u00fazskej spolo\u010dnosti v prvej polovici 19. storo\u010dia, pritom oba texty poskytuj\u00fa relevantn\u00e9 inform\u00e1cie o tomto obdob\u00ed. Vypovedanie o skuto\u010dnosti m\u00f4\u017ee ma\u0165 teda ve\u013emi protikladn\u00e9 polohy a v Mikovom syst\u00e9me to vyjadruj\u00fa opoz\u00edcie pojmovos\u0165 \u2013 z\u00e1\u017eitkovos\u0165<\/strong>. V jazyku sa pojmovos\u0165 sp\u00e1ja so v\u0161eobecnos\u0165ou a presnos\u0165ou, ktor\u00e1 je vo vede \u017eiad\u00faca, preto\u017ee vedeck\u00e9 poznanie usiluje o poznanie a vyjadrenie v\u0161eobecn\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed. V umeleckom narat\u00edve m\u00f4\u017ee doch\u00e1dza\u0165 taktie\u017e k vyjadreniu podobn\u00e9ho poznania, ale t\u00fdm by sa oslabila jeho sugest\u00edvnos\u0165 a \u017eivotn\u00e1 konkr\u00e9tnos\u0165. Cie\u013eom umeleckej literat\u00fary je vyvola\u0165 z\u00e1\u017eitok<\/strong>, preto sa aj jej jazyk orientuje na dosahovanie silnej\u0161ieho emocion\u00e1lneho efektu a na v\u00fdraznej\u0161iu premenlivos\u0165, ktor\u00e1 ho sp\u00e1ja nie s vedeckou komunik\u00e1ciou, ale s komunik\u00e1ciou ka\u017edodenn\u00e9ho charakteru, a t\u00e1 v\u017edy obsahuje aj vyjadrenia citov \u010di osobn\u00fdch postojov<\/strong>. Prirodzene sa v z\u00e1\u017eitkovom jazykovom prejave oslabuje pojmovos\u0165, d\u00f4sledkom \u010doho je presnos\u0165 a priamos\u0165 v\u00fdpovede vo vz\u0165ahu k skuto\u010dnosti ni\u017e\u0161ia, pr\u00edpadne viacej rozpt\u00fdlen\u00e1.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zamerajme sa teda na z\u00e1\u017eitkovos\u0165<\/strong>, ktor\u00e1 n\u00e1s prioritne zauj\u00edma. Kateg\u00f3ria z\u00e1\u017eitkovosti predstavuje najvlastnej\u0161iu v\u00fdrazov\u00fa dominantu liter\u00e1rnych textov<\/strong> a prostredn\u00edctvom \u010fal\u0161\u00edch rozv\u00edjaj\u00facich podkateg\u00f3ri\u00ed ako dejovos\u0165<\/strong>, aktu\u00e1lnos\u0165<\/strong>, markantnos\u0165<\/strong>, kolorit,<\/strong> sila, idealita, kontrast <\/strong>\u010di miera <\/strong>pribli\u017euje obraz skuto\u010dnosti n\u00e1\u0161mu \u017eivotn\u00e9mu poh\u013eadu, \u010di u\u017e si pod t\u00fdm predstav\u00edme \u017eivotn\u00fa konkr\u00e9tnos\u0165 \u010di emocion\u00e1lnu (psychologick\u00fa) zafarbenos\u0165. V narat\u00edvnej literat\u00fare len \u0165a\u017eko mo\u017eno o pr\u00edtomnosti t\u00fdchto kateg\u00f3ri\u00ed hovori\u0165 inak ako vo vz\u0165ahu k t\u00e9me a k z\u00e1pletke rozpr\u00e1vania. U\u017e sme spomenuli, \u017ee emergencia v\u00fdrazovej kvality<\/strong> presahuje r\u00e1mec vety smerom k vy\u0161\u0161\u00edm diskurz\u00edvnym celkom. P\u00ed\u0161e o tom aj Miko: \u201eJazykov\u00e9 prostriedky zanech\u00e1vaj\u00fa v n\u00e1s pri \u0161tylistickom p\u00f4soben\u00ed ak\u00fasi stopu, dojem. Nieko\u013eko jazykov\u00fdch prostriedkov za sebou vytv\u00e1ra spojit\u00fd dojem, v\u00fdrazov\u00fa charakteristiku\u201d (Miko 1969: 10). Na inom mieste k tomu Miko dod\u00e1va: \u201eTo, \u017ee sa dan\u00e1 v\u00fdrazov\u00e1 kvalita v priebehu prejavu kol\u00ed\u0161e, ustupuje, presko\u010d\u00ed do svojho kontrastu, nemen\u00ed ni\u010d na rozhoduj\u00facom fakte, \u017ee bez v\u00fdrazovej homog\u00e9nnosti by nebolo \u0161t\u00fdlu\u201d (Miko 1969: 20).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Dynamick\u00e9 striedanie v\u00fdrazov\u00fdch pol\u00f4h (pr\u00edpadne zosil\u0148ovanie a zoslabovanie toto\u017enej v\u00fdrazovej kvality), ako aj ich prepojenos\u0165 s pr\u00edbehov\u00fdm rozv\u00edjan\u00edm t\u00e9my, utv\u00e1raj\u00fa estetick\u00fd \u00fa\u010dinok textu, ktor\u00fd teda nespo\u010d\u00edva v uplatnen\u00ed jedn\u00e9ho umeleck\u00e9ho (liter\u00e1rneho) jazyka, ale v tom, \u017ee sa jazykov\u00e9 vyjadrenie cielene orientuje na zv\u00fdraznenie istej situ\u00e1cie<\/strong>. O esteticky funk\u010dnom \u0161t\u00fdle hovor\u00edme vtedy, ke\u010f je t\u00e1to situ\u00e1cia zobrazen\u00e1 sugest\u00edvne, a to vo vz\u0165ahu k ostatn\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m \u010di tematizovan\u00fdm probl\u00e9mom pr\u00edbehu. Nako\u013eko sa umeleck\u00e9 narat\u00edvy prim\u00e1rne zaoberaj\u00fa \u017eivotn\u00fdmi probl\u00e9mami, ich vznikom ale aj snahou o ich prekonanie, \u00falohou \u0161t\u00fdlu je v tomto pr\u00edpade usporiada\u0165 jazykov\u00e9 prostriedky jednak do pr\u00edbuzn\u00fdch \u2013 navz\u00e1jom sa podporuj\u00facich \u2013 v\u00fdrazov\u00fdch pol\u00f4h a jednak do kontrastn\u00fdch pol\u00f4h (\u010do dod\u00e1va rozpr\u00e1vaniu potrebn\u00e9 nap\u00e4tie a dynamiku). \u00dastredn\u00e9 v\u00fdrazov\u00e9 kateg\u00f3rie, ktor\u00e9 rozv\u00edjaj\u00fa z\u00e1\u017eitkovos\u0165, maj\u00fa preto raz pr\u00edbuzn\u00e9 a raz kontrastn\u00e9 postavenie.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 T\u00fdmto \u00fastredn\u00fdm kateg\u00f3ri\u00e1m sme sa venovali aj v Estetike narat\u00edvnych textov<\/em>, zopakujme teda niektor\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 defin\u00edcie (v p\u00f4vodnej verzii nie s\u00fa zv\u00fdraznen\u00e9 \u010dasti): \u201eV Mikovej koncepcii napr\u00edklad pojem aktu\u00e1lnos\u0165<\/strong> v\u00fdrazu ozna\u010duje pr\u00e1ve navodenie dojmu bezprostrednosti (efektu re\u00e1lna). Podporuje z\u00e1\u017eitkovos\u0165 t\u00fdm, \u017ee \u010ditate\u013ea ,v\u0165ahuje\u201b do deja, preto\u017ee mu poskytuje \u017eiv\u0161\u00ed obraz pr\u00edbehovej situ\u00e1cie (napr\u00edklad cez detailn\u00e9 opisy prostredia, deja). S aktu\u00e1lnos\u0165ou \u00fazko s\u00favis\u00ed markantnos\u0165<\/strong> \u2013 zv\u00fdraznenie\/zd\u00f4raznenie (niekedy aj zveli\u010denie). Markantnos\u0165 sa zas m\u00f4\u017ee prekr\u00fdva\u0165 s kateg\u00f3riou sily (sila v\u00fdrazu) alebo kateg\u00f3riou zvl\u00e1\u0161tnosti (zvl\u00e1\u0161tnos\u0165 v\u00fdrazu) \u010di typickosti (typickos\u0165 v\u00fdrazu). Pri sile<\/strong> ide o zv\u00fd\u0161enie intenz\u00edvnosti, pri zvl\u00e1\u0161tnosti<\/strong> zas o zd\u00f4raznenie osobitosti, neobvyklosti a pri typickosti<\/strong> naopak o akcentovanie opakuj\u00facich sa a v\u0161eobecne zn\u00e1mych (\u010di o\u010dak\u00e1van\u00fdch) pr\u00edznakov ist\u00e9ho javu. S ust\u00e1len\u00fdmi pr\u00edznakov\u00fdmi vlastnos\u0165ami sa pracuje aj prostredn\u00edctvom koloritu<\/strong> v\u00fdrazu \u2013 typick\u00e9ho r\u00e1zu ur\u010dit\u00e9ho prostredia (napr\u00edklad mestsk\u00e9, vidiecke prostredie)\u201d (\u017diak 2021: 90 \u2013 91). V\u00fdrazov\u00e9 hodnoty textu sa, prirodzene, aj polarizuj\u00fa, a to v z\u00e1vislosti od pragmatick\u00fdch zrete\u013eov komunik\u00e1cie ako takej (ke\u010f sa vyjadrujeme pojmovo a vecne, oslabujeme, prirodzene, z\u00e1\u017eitkov\u00fd rozmer, a ke\u010f v rozpr\u00e1van\u00ed kladieme d\u00f4raz na humor a komickos\u0165, automaticky sa oslabuje v\u00e1\u017enos\u0165 a pod.) ale aj v z\u00e1vislosti na budovan\u00ed narat\u00edvneho nap\u00e4tia.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u0160t\u00fdl narat\u00edvneho textu nie je mo\u017en\u00e9 analyzova\u0165 bez zrete\u013ea na tematick\u00fd a narat\u00edvny kontext. Inak by nebol funk\u010dne zapojen\u00fd do celku. Zodpoved\u00e1 to napokon aj recep\u010dnej praxi, kde \u010ditate\u013e v\u017edy vn\u00edma jazyk vo vz\u0165ahu k dominuj\u00facemu z\u00e1ujmu o pr\u00edbeh a jeho v\u00fdvoj. Miko preto tvrd\u00ed, \u017ee na texte nie je estetick\u00fdm \u0161t\u00fdl jazyka ako tak\u00fd ale a\u017e jeho funk\u010dn\u00e9 zapojenie do stv\u00e1rnenia z\u00e1kladnej t\u00e9my literat\u00fary<\/strong> \u2013 \u017eivotn\u00e9ho probl\u00e9mu a snahy o jeho vyrie\u0161enie<\/strong>: \u201eZa estetick\u00fdm z\u00e1\u017eitkom stoj\u00ed teda v prvom rade dualita pojmov ,\u013eudsk\u00fd \u017eivotn\u00fd probl\u00e9m\u2019 a ,jeho rie\u0161enie\u2019. Estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok je z\u00e1sadne polarizovan\u00fd, kontrastn\u00fd: prvej zlo\u017eke zodpoved\u00e1 \u017eivotn\u00fd pocit nespokojnosti, znepokojenia, starosti, nap\u00e4tia, potreby neuspokoji\u0165 sa a nevzda\u0165 sa, druhej zlo\u017eke pocit zvl\u00e1dnutia probl\u00e9mu, pocit povzn\u00e1\u0161aj\u00faceho uvo\u013enenia. Takto, v tenz\u00edvno-detenz\u00edvnom obl\u00faku je potom polarizovan\u00e1 i stavba umeleck\u00e9ho diela\u201d (Miko 1978: 58). Najm\u00e4 preto s\u00fa v Mikovom syst\u00e9me v\u00fdrazov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed za estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok zodpovedn\u00e9 najm\u00e4 kateg\u00f3rie kontrastu <\/strong>a miery<\/strong>: \u201eLiter\u00e1rna komunik\u00e1cia sa l\u00ed\u0161i od in\u00fdch jazykov\u00fdch komunik\u00e1ci\u00ed t\u00fdm, \u017ee je estetick\u00e1. Proti be\u017en\u00e9mu n\u00e1zoru, \u017ee je to komunik\u00e1cia estetick\u00e1 skrz-naskrz, treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee sa estetickou st\u00e1va len na istom stupni v\u00fdrazovej v\u00fdstavby. Estetickos\u0165 v texte sa za\u010d\u00edna od kontrastu a miery v\u00fdrazu. Po kontrast v\u00fdrazu, t. j. od ikonickosti, cez jej vn\u00fatorn\u00e9 v\u00fdrazov\u00e9\u00a0 rameno (aktu\u00e1lnos\u0165) je len ,predestetick\u00e1\u2019, je jazykov\u00e1, pravda, s ist\u00fdmi zd\u00f4raznen\u00fdmi znakmi, ktor\u00e9 n\u00e1jdeme len v liter\u00e1rnom texte. Iba v tom zmysle, ako z\u00e1vislos\u0165 niektor\u00fdch ,neestetick\u00fdch\u2019 v\u00fdrazov\u00fdch vlastnost\u00ed (napr. z\u00e1\u017eitkovosti, aktu\u00e1lnosti, markantnosti ap.) od estetick\u00fdch potrieb textu, mo\u017eno poklada\u0165 cel\u00fa v\u00fdrazov\u00fa \u0161trukt\u00faru za estetick\u00fa. Liter\u00e1rna komunik\u00e1cia je, pr\u00edsne vzat\u00e9, estetickou len vzh\u013eadom na kontrast a predov\u0161etk\u00fdm vzh\u013eadom na mieru v\u00fdrazu\u201d (Miko 1970: 126 \u2013 127).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 A\u017e prienikom \u0161t\u00fdlu do t\u00e9my<\/strong> sa plnohodnotne uplatn\u00ed jeho funk\u010dn\u00e9 zapojenie do estetiz\u00e1cie rozpr\u00e1vania<\/strong>. Ak \u0161t\u00fdl vn\u00edmame v t\u00fdchto komplexn\u00fdch s\u00favislostiach, umo\u017en\u00ed n\u00e1m to navy\u0161e vertik\u00e1lne prep\u00e1ja\u0165 jednotliv\u00e9 roviny textu<\/strong> \u2013 od jazykovej a\u017e po h\u013abkov\u00e9 tematick\u00e9 \u010di ideologick\u00e9 opoz\u00edcie. Vr\u00e1\u0165me sa k Maupassantovej poviedke, o ktorej sme v interpret\u00e1cii povedali, \u017ee sa v\u00fdznamovo nevy\u010derp\u00e1va len v opise nev\u0161edn\u00e9ho pr\u00edbehu, ale \u017ee cez symbolick\u00e9 a metaforick\u00e9 hodnoty jednotliv\u00fdch mot\u00edvov a ich zoskupen\u00ed implicitne odkazuje aj na tak z\u00e1kladn\u00fd aspekt \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, ak\u00fdm je probl\u00e9m vyrovna\u0165 sa s \u00fazkos\u0165ou a strachom z vlastn\u00e9ho z\u00e1niku. Tieto odkazy pritom konotovali v\u00a0kontrastuj\u00facich a\u00a0obrazn\u00fdch podob\u00e1ch konkr\u00e9tne slov\u00e1 a opisy (slov\u00e1: rieka<\/em>, t\u0155stie<\/em>, breh<\/em>, bahno<\/em>, hlbiny<\/em>, \u010dln<\/em>, kotva<\/em>; opisy: pokojn\u00fd vetr\u00edk, \u017eblnkot vody, pohyby b\u00e1rky, zaseknut\u00e1 kotva, \u00fader o okraj lo\u010fky, pr\u00edchod a \u00fastup hmly, st\u00edchnutie a prebudenie vodnej h\u00e1vede). V opisoch krajiny sa uplat\u0148ovala markantnos\u0165 (sugest\u00edvne vykreslenie) \u010di kolorit (typick\u00e9 prostredie rie\u010dnej krajiny), ale aj kontrast (meniaca sa atmosf\u00e9ra krajiny). Podobn\u00e9 kateg\u00f3rie vyu\u017eil rozpr\u00e1va\u010d aj pri opise du\u0161evn\u00fdch stavov (prudko som vysko\u010dil; od hlavy po p\u00e4ty ma zalial studen\u00fd pot; v mysli sa mi vyn\u00e1rali fantastick\u00e9 obrazy; poc\u00edtil som stra\u0161n\u00fa nevo\u013enos\u0165; tento hl\u00fapy a nevysvetlite\u013en\u00fd strach ustavi\u010dne r\u00e1stol a menil sa na hr\u00f4zu; zostal som st\u00e1\u0165 o\u010daren\u00fd naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm, naj\u00fachvatnej\u0161\u00edm v\u00fdjavom<\/em>).<\/p>

[1]<\/sup><\/a> Miko vo svojej te\u00f3rii nadv\u00e4zoval na koncepcie zalo\u017een\u00e9 na funk\u010dnom po\u0148at\u00ed \u0161t\u00fdlu, najm\u00e4 na koncepciu Karla B\u00fchlera: \u201eIn\u0161pirat\u00edvnym v\u00fdchodiskom Mikovho, ako i pra\u017esk\u00e9ho funkcionalizmu (Muka\u0159ovsk\u00fd, Jakobson) bola semioticko-komunika\u010dn\u00e1 te\u00f3ria jazykov\u00e9ho znaku Karla B\u00fchlera, ktor\u00e1 prv\u00fdkr\u00e1t upriamila pozornos\u0165 na funk\u010dn\u00fa str\u00e1nku re\u010di. Miko teda dop\u013a\u0148a a do istej miery modifikuje, resp. diferencuje a systematizuje predch\u00e1dzaj\u00face te\u00f3rie jazykov\u00e9ho funkcionalizmu (\u2026) V\u00fdsledkom jeho \u00fasilia je v\u00fdrazov\u00e1 s\u00fastava ako model \u0161tylistick\u00fdch univerz\u00e1li\u00ed, pr\u00edsne koncipovan\u00fd, ale otvoren\u00fd syst\u00e9m funk\u010dn\u00fdch aspektov jazyka a re\u010di, ktor\u00fd zahrnuje i jednotliv\u00e9 f\u00e1zy tvorby textu\u201d (Benyovszky 2011: 15).<\/p>

[2]<\/sup><\/a> V pr\u00edpade fik\u010dn\u00fdch textov maj\u00fa v\u00fdroky performat\u00edvnu<\/strong>, nie kon\u0161tatuj\u00facu povahu, \u010do znamen\u00e1, \u017ee nevypovedaj\u00fa o danom \u2013 aktu\u00e1lnom \u2013 svete, ale samotn\u00fdm vypovedan\u00edm zakladaj\u00fa nov\u00fd (fik\u010dn\u00fd) svet<\/strong>. Aj v tejto situ\u00e1cii v\u0161ak m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o referencii<\/strong>, preto\u017ee \u010ditate\u013e si spravidla hne\u010f na za\u010diatku recepcie za\u010dne utv\u00e1ra\u0165 ment\u00e1lny obraz fik\u010dn\u00e9ho referen\u010dn\u00e9ho sveta, ktor\u00fd postupne dop\u013a\u0148a \u010di koriguje a\u00a0do ktor\u00e9ho situuje udalosti nar\u00e1cie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Problematiky \u0161t\u00fdlu sa nemenej t\u00fdka aj zmienen\u00fd dvojak\u00fd vz\u0165ah medzi epickou a lyrickou zlo\u017ekou: konkuren\u010dn\u00fd a komplement\u00e1rny<\/strong>. Vplyv \u0161t\u00fdlu na tak univerz\u00e1lne kateg\u00f3rie ako epika a lyrika \u2013 kateg\u00f3rie, ktor\u00e9 sa net\u00fdkaj\u00fa len form\u00e1lnych vlastnost\u00ed, ale aj sp\u00f4sobov vn\u00edmania skuto\u010dnosti \u2013 nazna\u010duje jeho \u0161irok\u00fd dosah v liter\u00e1rnom obraze skuto\u010dnosti. Pozrime sa najprv na konkuren\u010dn\u00fd vz\u0165ah<\/strong>. Popros\u00edme \u010ditate\u013ea, aby si op\u00e4tovne pre\u010d\u00edtal vybran\u00fa pas\u00e1\u017e poviedky a pok\u00fasil sa odpoveda\u0165 na ni\u017e\u0161ie uveden\u00e9 ot\u00e1zky.<\/p>

\u00a0<\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

Uk\u00e1\u017eka<\/u><\/strong><\/p>

\u00a0<\/u><\/strong><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(9)<\/strong> Raz ve\u010der, ke\u010f som sa celkom s\u00e1m unaven\u00fd vracal domov a s n\u00e1mahou vliekol svoju \u0165a\u017ek\u00fa, dvan\u00e1s\u0165 st\u00f4p dlh\u00fa plachetnicu, ktor\u00fa som pou\u017e\u00edval v\u017edy v noci, na chv\u00ed\u013eku som zastal pri trstinovom v\u00fdbe\u017eku, pribli\u017ene dvesto metrov pod \u017eelezni\u010dn\u00fdm mostom, aby som nabral dych. Bolo n\u00e1dhern\u00e9 po\u010dasie; mesiac sa trblietal, rieka \u017eiarila, povieval pokojn\u00fd a pr\u00edjemn\u00fd vetr\u00edk. Ten pokoj ma l\u00e1kal, vrav\u00edm si, nebolo by od veci zap\u00e1li\u0165 si fajku pr\u00e1ve na tomto mieste. A tak som aj urobil; chytil som kotvu a hodil ju do rieky.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(10)<\/strong> \u010cln pl\u00e1vaj\u00faci dolu pr\u00fadom odvinul re\u0165az do konca, a\u017e sa zastavil; posadil som sa \u010do najpohodlnej\u0161ie dozadu, na baraniu ko\u017eu\u0161inu. Nebolo po\u010du\u0165 ni\u010d, celkom ni\u010d. Chv\u00ed\u013eami sa mi zdalo, \u017ee po\u010dujem jemn\u00fd, takmer ne\u010dujn\u00fd \u017eblnkot vody o breh a vtom som zbadal skupinky vy\u010dnievaj\u00faceho t\u0155stia, ktor\u00e9 vytv\u00e1rali prekvapiv\u00e9 obrazy, a chv\u00ed\u013eami sa zdalo, \u017ee sa pohybuj\u00fa.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(11) <\/strong>Rieka bola dokonale pokojn\u00e1, m\u0148a v\u0161ak ohromovalo to zvl\u00e1\u0161tne ticho, \u010do ma obklopovalo. V\u0161etky zvierat\u00e1, \u017eaby aj ropuchy, t\u00ed no\u010dn\u00ed mo\u010diarni spev\u00e1ci, boli ticho. Zrazu mi po pravici priamo predo mnou zakv\u00e1kala \u017eaba. Zachvel som sa, vtom \u017eaba zmlkla; viac som ni\u010d nepo\u010dul a rozhodol som sa, \u017ee si pre rozpt\u00fdlenie trochu pofaj\u010d\u00edm. Aj ke\u010f som n\u00e1ru\u017eiv\u00fd fajk\u00e1r, faj\u010di\u0165 som nemohol; pri druhom bafnut\u00ed sa mi zdvihol \u017eal\u00fadok a musel som presta\u0165. Za\u010dal som si pospevova\u0165; bolo mi v\u0161ak nepr\u00edjemn\u00e9 po\u010d\u00fava\u0165 svoj vlastn\u00fd hlas, tak som sa rad\u0161ej vystrel na dno lo\u010fky a h\u013eadel na oblohu. Chv\u00ed\u013eu som pokojne le\u017eal, ale \u010doskoro ma znepokojili \u013eahk\u00e9 pohyby b\u00e1rky. Zdalo sa mi, \u017ee sa prudko vychy\u013euje a striedavo sa dot\u00fdka brehov rieky; potom som poc\u00edtil, \u017ee ju nejak\u00e1 nevidite\u013en\u00e1 bytos\u0165 \u010di sila \u0165ah\u00e1 pomaly na dno, nadvihuje, aby ju vz\u00e1p\u00e4t\u00ed pustila. Hojdalo ma ako uprostred b\u00farky; odrazu som za\u010dul nejak\u00e9 zvuky a jedn\u00fdm skokom som bol na noh\u00e1ch: voda sa trblietala a v\u0161etko nav\u00f4kol p\u00f4sobilo pokojne.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(12)<\/strong> Bolo mi jasn\u00e9, \u017ee m\u00e1m nervy trochu podr\u00e1\u017eden\u00e9, a rozhodol som sa od\u00eds\u0165. Potiahnem za re\u0165az, \u010dln sa trochu pohol, potom som v\u0161ak zac\u00edtil odpor, potiahnem silnej\u0161ie, no kotva sa neuk\u00e1zala; zachytila sa o vo\u013ea\u010do na dne a ja som ju nemohol dvihn\u00fa\u0165; potiahnem e\u0161te raz, ale zbyto\u010dne. Tak som za\u010dal veslova\u0165 a ot\u00e1\u010da\u0165 lo\u010fku proti pr\u00fadu, aby sa kotva uvo\u013enila. V\u0161etko m\u00e1rne, dr\u017eala pevne na\u010falej. Pochytila ma zlos\u0165 a za\u010dal som rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, \u010do urobi\u0165. Nemohol som d\u00fafa\u0165, \u017ee by sa mi podarilo re\u0165az pretrhn\u00fa\u0165 \u010di oddeli\u0165 od b\u00e1rky, lebo bola obrovsk\u00e1 a vpredu pripevnen\u00e1 na dosku hrub\u0161iu ako moja ruka. Ale ke\u010f\u017ee bolo na\u010falej pekn\u00e9 po\u010dasie, pomyslel som si, \u017ee onedlho ur\u010dite stretnem nejak\u00e9ho ryb\u00e1ra, ktor\u00fd mi pom\u00f4\u017ee. Nepr\u00edjemn\u00e9 dobrodru\u017estvo ma u\u017e netr\u00e1pilo; posadil som sa, \u017ee si kone\u010dne vyfaj\u010d\u00edm fajku. Vytiahnem f\u013ea\u0161ku rumu, vypijem zo dva-tri poh\u00e1riky a zrazu som sa rozosmial nad situ\u00e1ciou, v ktorej som sa ocitol. Bolo ve\u013emi teplo, tak\u017ee v najhor\u0161om pr\u00edpade by som mohol pokojne prenocova\u0165 pod hol\u00fdm nebom.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>(13)<\/strong> Zrazu za\u010dujem slab\u00fd \u00fader o okraj lo\u010fky. Prudko som vysko\u010dil. Od hlavy po p\u00e4ty ma zalial studen\u00fd pot. Ten zvuk isto sp\u00f4sobil nejak\u00fd k\u00fasok dreva un\u00e1\u0161an\u00fd pr\u00fadom, ale to \u00faplne sta\u010dilo, aby sa ma znovu zmocnil zvl\u00e1\u0161tny nepokoj. Uchopil som re\u0165az, zaprel sa a z\u00fafalo som za\u010dal z celej sily \u0165aha\u0165. Kotva v\u0161ak dobre dr\u017eala. Ukonan\u00fd som sa op\u00e4\u0165 posadil.<\/em><\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

(Maupassant 1992:\u00a0 125 \u2013 126)<\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

N\u00e1mety na interpret\u00e1ciu<\/u><\/strong><\/p>