{"id":3190,"date":"2023-03-06T19:33:20","date_gmt":"2023-03-06T18:33:20","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3190"},"modified":"2023-05-07T09:56:27","modified_gmt":"2023-05-07T07:56:27","slug":"interpretacia-narativnych-textov-5","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-5\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-5"},"content":{"rendered":"\t\t<div data-elementor-type=\"wp-page\" data-elementor-id=\"3190\" class=\"elementor elementor-3190\" data-elementor-post-type=\"page\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-6f672ed elementor-section-height-min-height elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-items-middle\" data-id=\"6f672ed\" data-element_type=\"section\" data-settings=\"{&quot;background_background&quot;:&quot;classic&quot;}\">\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-background-overlay\"><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-bbeb470\" data-id=\"bbeb470\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-d82f1ef elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"d82f1ef\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h1 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-2858d6f elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"2858d6f\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-top-column elementor-element elementor-element-e63bd34\" data-id=\"e63bd34\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-inner-section elementor-element elementor-element-0b79421 elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"0b79421\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-100 elementor-inner-column elementor-element elementor-element-bb0ded5\" data-id=\"bb0ded5\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-759b076 elementor-widget elementor-widget-heading\" data-id=\"759b076\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"heading.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t<h3 class=\"elementor-heading-title elementor-size-default\">CITLIV\u00c1 Z\u00d3NA: MOR\u00c1LKA A HODNOTY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-5aa9d5d elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"5aa9d5d\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p style=\"text-align: justify;\">Jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch z\u00e1merov tejto knihy je podnieti\u0165 \u0161tudentov literat\u00fary, aby pristupovali k umeleck\u00fdm narat\u00edvom s ist\u00fdm <strong>odstupom<\/strong>, \u010d\u00edm nem\u00e1me na mysli to, aby ignorovali d\u00f4le\u017eit\u00e9 obsahy, ktor\u00e9 narat\u00edvy komunikuj\u00fa, ale aby brali do \u00favahy, \u017ee ich prim\u00e1rnou \u00falohou nie je poskytova\u0165 n\u00e1vody na \u017eivot, ani predklada\u0165 platn\u00e9 pravdy o \u017eivote. Rozpr\u00e1va\u010di to na druhej strane be\u017ene robia a niekedy sa sna\u017eia, aby tieto v\u00fdroky p\u00f4sobili skuto\u010dne univerz\u00e1lne (incipit Tolst\u00e9ho Anny Kareninovej: <em>\u201eV\u0161etky \u0161\u0165astn\u00e9 rodiny s\u00fa si navz\u00e1jom podobn\u00e9, ka\u017ed\u00e1 ne\u0161\u0165astn\u00e1 rodina je ne\u0161\u0165astn\u00e1 svoj\u00edm sp\u00f4sobom\u201d<\/em>). Ide v\u0161ak sk\u00f4r o <strong>kv\u00e1zi-v\u00fdroky<\/strong>, respekt\u00edve o v\u00fdroky, ktor\u00fdch platnos\u0165 overujeme prim\u00e1rne vo vz\u0165ahu k fik\u010dn\u00e9mu svetu. V\u0161eobecn\u00e9 v\u00fdroky o svete, \u010di u\u017e sa t\u00fdkaj\u00fa jeho fungovania alebo \u013eudsk\u00fdch princ\u00edpov, s\u00fa relevantn\u00e9 v prvom rade vo vz\u0165ahu k vyrozpr\u00e1van\u00e9mu pr\u00edbehu. A\u017e v kontexte pr\u00edbehu a osudov jeho post\u00e1v rezonuj\u00fa najsilnej\u0161ie a pr\u00e1ve t\u00e1to rezonancia (estetick\u00e9 zak\u00fa\u0161anie textu prostredn\u00edctvom pre\u017e\u00edvania sk\u00fasenost\u00ed hrdinov) n\u00e1s zauj\u00edma prim\u00e1rne a v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere ako platnos\u0165 v\u00fdrokov pre aktu\u00e1lny svet.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ako zd\u00f4raz\u0148uje Peter Lamarque (2010: 147) <strong>estetick\u00e9 hodnotenie diela<\/strong> nie je zalo\u017een\u00e9 na jeho pravdivostnej hodnote \u010di poznan\u00ed, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a. Literat\u00fara nem\u00f4\u017ee nahr\u00e1dza\u0165 vedeck\u00e9 poznanie, hoci sa s n\u00edm m\u00f4\u017ee v tom alebo onom zhodova\u0165. Probl\u00e9mom je to, \u017ee liter\u00e1rne poznanie je v\u00e1gne a kompetentn\u00fd \u010ditate\u013e by od neho nemal o\u010dak\u00e1va\u0165 vedeck\u00fa presnos\u0165 \u010di hodnovernos\u0165. Lamarque v\u00fdsti\u017ene poznamen\u00e1va, \u017ee \u201epre mnoh\u00e9 diela je spolo\u010dn\u00e9 to, \u017ee rozv\u00edjaj\u00fa diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00e9 tematick\u00e9 v\u00edzie. L\u00e1ska vedie do z\u00e1huby, l\u00e1ska oslobodzuje; n\u00e1dej nikdy neumiera, v\u017edy v\u00ed\u0165az\u00ed bezn\u00e1dej. Alebo si zoberme napr\u00edklad slobodn\u00fa v\u00f4\u013eu. Dielo s existencialistickou t\u00e9mou (\u010dlovek je tvorcom svojej vlastnej podstaty a strojcom svojho vlastn\u00e9ho osudu) je o\u010dividne v rozpore s deterministick\u00fdm dielom (\u010dlovek je podriaden\u00fd vonkaj\u0161\u00edm sil\u00e1m, \u010di u\u017e spolo\u010densk\u00fdm alebo individu\u00e1lnym, a je nimi sn\u00e1\u010f aj tragicky ni\u010den\u00fd, pri\u010dom nad nimi nem\u00e1 \u017eiadnu moc)\u201d (Lamarque 2010: 160). Abstraktn\u00e1 <strong>pravda<\/strong> diela, jeho <strong>posolstvo<\/strong> \u010di <strong>idea<\/strong> identifikovan\u00e9 na \u00farovni hlavnej t\u00e9my nie s\u00fa t\u00fdm, kv\u00f4li \u010domu by sme chceli \u010d\u00edta\u0165 pr\u00edbehy, ale pod\u013ea n\u00e1\u0161ho n\u00e1zoru je to pr\u00e1ve naopak: <strong>hypot\u00e9zy o svete aktualizujeme, aby sme \u00faspe\u0161ne integrovali komplexn\u00fa \u0161trukt\u00faru narat\u00edvu do jednotiaceho organiza\u010dn\u00e9ho princ\u00edpu<\/strong>, a mohli sa dopracova\u0165 k jednote a koherentnosti samotn\u00e9ho pr\u00edbehu. Jednoducho povedan\u00e9, pr\u00edbeh nesl\u00fa\u017ei t\u00e9me, ale t\u00e9ma pr\u00edbehu. Lamarque dod\u00e1va: \u201eExistuj\u00fa in\u00e9 kvality ako pravda, pod\u013ea ktor\u00fdch hodnot\u00edme konkr\u00e9tnu liter\u00e1rnu v\u00edziu: jej koherencia, komplexita a jednoduchos\u0165 alebo bohatstvo jej imaginat\u00edvneho deja\u201d (Lamarque 2010: 161).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Literat\u00fara s\u00edce v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom pom\u00e1ha rozv\u00edja\u0165 na\u0161e <strong>kognit\u00edvne schopnosti<\/strong>, ale asi podobn\u00fdm sp\u00f4sobom ako trena\u017e\u00e9r v auto\u0161kole: nau\u010d\u00ed n\u00e1s mo\u017eno reagova\u0165 na r\u00f4zne dopravn\u00e9 situ\u00e1cie, ale ned\u00e1va n\u00e1m inform\u00e1cie o \u017eiadnej konkr\u00e9tnej kri\u017eovatke v existuj\u00facom meste, a to, \u010do sa v programe trena\u017e\u00e9ra odohr\u00e1, sa vo vonkaj\u0161om svete re\u00e1lne nestalo. Podobne je to v literat\u00fare, nielen s udalos\u0165ami, ale aj s <strong>mor\u00e1lnymi z\u00e1sadami<\/strong>. Literat\u00fara neust\u00e1le sk\u00fama, \u010do je dobro a zlo, av\u0161ak my ako \u010ditatelia dospievame k re\u00e1lnemu dobru a zlu v\u017edy na z\u00e1klade posudzovania skuto\u010dnej reality a na z\u00e1klade n\u00e1\u0161ho skuto\u010dn\u00e9ho rozhodovania. V tejto s\u00favislosti sme v <em>Estetike narat\u00edvnych textov <\/em>nap\u00edsali: \u201eLiter\u00e1rne pr\u00edbehy (ani \u017eiadne in\u00e9 umenie) z kritick\u00fdch \u010ditate\u013eov nerobia lep\u0161\u00edch alebo hor\u0161\u00edch \u013eud\u00ed (pod\u013ea toho, \u010di \u010d\u00edtaj\u00fa pr\u00edbehy o dobr\u00fdch alebo zl\u00fdch \u013eu\u010foch), ale im umo\u017e\u0148uj\u00fa pre\u017e\u00edva\u0165 bohat\u0161\u00ed intelektu\u00e1lny a emocion\u00e1lny \u017eivot. \u010citatelia sa konfrontuj\u00fa s ove\u013ea rozmanitej\u0161ou \u0161k\u00e1lou situ\u00e1ci\u00ed, ne\u017e ako za\u017eij\u00fa vo svojom \u017eivote, a poci\u0165uj\u00fa (pozit\u00edvne aj negat\u00edvne) em\u00f3cie, ktor\u00fdm m\u00f4\u017eu bez stresu pod\u013eahn\u00fa\u0165, preto\u017ee sa net\u00fdkaj\u00fa podnetov z reality. Narat\u00edvne texty n\u00e1m nepon\u00fakaj\u00fa n\u00e1vody na \u017eivot, ale simul\u00e1cie alternat\u00edvnych svetov a \u017eivotov, do ktor\u00fdch sa pon\u00e1rame prostredn\u00edctvom na\u0161ich fik\u010dn\u00fdch ja, \u010do n\u00e1m poskytuje p\u00f4\u017eitok\u201d (\u017diak 2021: 156).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <strong>Estetick\u00e1 atraktivita narat\u00edvu sa odv\u00edja od toho, \u010di n\u00e1s bav\u00ed ho \u010d\u00edta\u0165<\/strong>. Z\u00e1vis\u00ed prirodzene od intelektu\u00e1lneho nastavenia \u010ditate\u013ea, \u010di sa uspokojuje s nap\u00ednavou z\u00e1pletkou, alebo o\u010dak\u00e1va aj textov\u00e9 hry (zlo\u017eit\u00e1 v\u00fdstavba, intertextu\u00e1lne referencie) \u010di filozofick\u00e9 provok\u00e1cie. <strong>Miera komplexnosti narat\u00edvu<\/strong> sa stup\u0148uje, ak sa v\u0161etky tieto roviny v texte spolo\u010dne podie\u013eaj\u00fa na jeho <strong>jednotnej s\u00e9mantickej v\u00fdstavbe<\/strong>. Mnoh\u00e9 experiment\u00e1lne liter\u00e1rne texty (napr\u00edklad tzv. <em>nov\u00fd rom\u00e1n<\/em>) dekon\u0161truovali element\u00e1rne narat\u00edvne kateg\u00f3rie ako postava, dej, rozpr\u00e1va\u010d do takej miery, \u017ee sa textov\u00e9 hry stali d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi ako koherentn\u00fd pr\u00edbeh. T\u00e1to tendencia sa jav\u00ed v \u0161ir\u0161ej perspekt\u00edve sk\u00f4r ako v\u00fdnimka a do\u010dasn\u00fd trend, ktor\u00fd je z glob\u00e1lneho h\u013eadiska margin\u00e1lny. Podobne nem\u00f4\u017ee literat\u00faru nikdy ovl\u00e1dnu\u0165 ani filozofick\u00e1 reflexia, ktor\u00e1 sa v pr\u00edpade narat\u00edvov st\u00e1va najzauj\u00edmavej\u0161ou pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f je zahrnut\u00e1 do pr\u00edbehu a s\u00favis\u00ed s jeho logikou. <strong>Z\u00e1ujem o pr\u00edbeh<\/strong> bude zrejme v\u017edy tvori\u0165 <strong>z\u00e1klad estetickej \u00fa\u010dinnosti narat\u00edvnych textov<\/strong>. Jednu z najlep\u0161\u00edch charakterist\u00edk literat\u00fary predlo\u017eil Terry Eagleton, ktor\u00fd zd\u00f4raz\u0148uje presne spom\u00ednan\u00fd aspekt. Nejde o \u017eiadnu vedeck\u00fa defin\u00edciu, ale predsa len o v\u00fdsti\u017en\u00fd opis toho, \u010do \u010din\u00ed literat\u00faru atrakt\u00edvnou: <strong>\u201eLiterat\u00fara, ako sa \u010dasto dozved\u00e1me, je v\u00fdsostne sp\u00e4t\u00e1 so \u017eivotn\u00fdmi situ\u00e1ciami \u010dloveka: literat\u00fara je sk\u00f4r konkr\u00e9tna ne\u017e abstraktn\u00e1, zobrazuje \u017eivot vo v\u0161etkej jeho bohatej rozmanitosti a namiesto neplodn\u00e9ho konceptu\u00e1lneho teoretizovania chce zak\u00fasi\u0165 a poc\u00edti\u0165, ak\u00e9 je to by\u0165 na\u017eive\u201d<\/strong> (Eagleton 2010: 231).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vedeck\u00e9 \u010di filozofick\u00e9 te\u00f3rie sa sna\u017eia spres\u0148ova\u0165 svoje poznanie a logicko-argumenta\u010dn\u00e9 postupy, preto sa nem\u00f4\u017eu venova\u0165 jednotlivostiam a zvl\u00e1\u0161tnostiam do takej miery ako umeleck\u00e1 literat\u00fara, ktor\u00e1 je <strong>osloboden\u00e1 od h\u013eadania pravdy a poznania<\/strong>. Pr\u00e1ve preto si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 ponecha\u0165 \u013eudsk\u00e9 veci v ich protire\u010divosti, nevyjasnenosti a neuzavretosti. \u010citatelia s\u00fa obvykle zrejme radi, \u017ee aspo\u0148 pri \u010d\u00edtan\u00ed liter\u00e1rnych pr\u00edbehov si m\u00f4\u017eu odd\u00fdchnu\u0165 od bojov o pravdu, k\u00e1zn\u00ed o \u017eivote a od po\u00fa\u010dan\u00ed, ktor\u00e9 ich v spolo\u010denskom \u017eivote a ka\u017edodenn\u00fdch medzi\u013eudsk\u00fdch stykoch psychicky vy\u010derp\u00e1vaj\u00fa. V spolo\u010dnosti sa v\u017edy n\u00e1jdu skupiny a jednotlivci, ktor\u00ed bud\u00fa chcie\u0165 ovl\u00e1da\u0165 druh\u00fdch, \u010fal\u0161\u00ed zas svojimi re\u010dami o mor\u00e1lke maskuj\u00fa svoju nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di druh\u00fdm a frustr\u00e1ciu z vlastn\u00fdch ne\u00faspechov. Podobn\u00e9 typy \u013eud\u00ed maj\u00fa tendenciu vn\u00edma\u0165 \u017eivot optikou extr\u00e9mne ideologick\u00e9ho hodnotenia a nem\u00f4\u017eu pochopi\u0165 ideu slobodnej literat\u00fary (\u010do je hor\u0161ie, ani oby\u010dajn\u00fa toleranciu odli\u0161n\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak literat\u00fara predsa len prin\u00e1\u0161a okrem estetick\u00e9ho pote\u0161enia aj ist\u00e9 <strong>praktick\u00e9 poznanie<\/strong>, tak je to <strong>poznanie, \u017ee v\u0161ade tam, kde je pr\u00edtomn\u00fd \u013eudsk\u00fd poh\u013ead na vec, sa veci st\u00e1vaj\u00fa zlo\u017eit\u00fdmi a osobn\u00fdmi<\/strong>. Literat\u00fara n\u00e1m \u010dasto ukazuje, \u017ee veci s\u00fa zlo\u017eitej\u0161ie, ako si be\u017ene mysl\u00edme. A je to aj dobr\u00e9, preto\u017ee okrem nezn\u00e1\u0161anliv\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed ohrozuje permanentne kult\u00faru e\u0161te jeden nebezpe\u010dn\u00fd fenom\u00e9n, a t\u00fdm je <strong>g\u00fd\u010d<\/strong>. G\u00fd\u010d je napokon sprievodn\u00fdm javom v\u0161etk\u00fdch totalitn\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed; zodpoved\u00e1 ich zjednodu\u0161en\u00e9mu a patetick\u00e9mu v\u00fdkladu sveta. G\u00fd\u010d v umen\u00ed, ale aj v politickej r\u00e9torike a propagande najlep\u0161ie zjednocuje davy a ich t\u00fa\u017ebu po obrazoch svetlej bud\u00facnosti. Kundera vo svojom sl\u00e1vnom rom\u00e1ne <em>Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed <\/em>o g\u00fd\u010di nap\u00edsal:<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u201e<em>V spolo\u010dnosti, kde existuj\u00fa ved\u013ea seba r\u00f4zne politick\u00e9 smery, a ich vplyv sa t\u00fdmto vz\u00e1jomne ru\u0161\u00ed \u010di obmedzuje, m\u00f4\u017eeme e\u0161te ako tak unikn\u00fa\u0165 inkviz\u00edcii g\u00fd\u010du; jednotlivec si m\u00f4\u017ee uchova\u0165 svoju osobitos\u0165 a umelec vytvori\u0165 neo\u010dak\u00e1van\u00e9 diela. Tam v\u0161ak, kde jedno jedin\u00e9 politick\u00e9 hnutie m\u00e1 v\u0161etku moc, ocitneme sa razom v r\u00ed\u0161i totalitn\u00e9ho g\u00fd\u010du. Ak hovor\u00edm totalitn\u00e9ho, znamen\u00e1 to, \u017ee v\u0161etko \u010do nar\u00fa\u0161a g\u00fd\u010d, je vyraden\u00e9 zo \u017eivota: ka\u017ed\u00fd prejav individualizmu (preto\u017ee ka\u017ed\u00e9 odl\u00ed\u0161enie je p\u013euvanec vmeten\u00fd do tv\u00e1re usmievaj\u00faceho sa bratstva), ka\u017ed\u00e9 pochybovanie (preto\u017ee, kto za\u010dne pochybova\u0165 o mali\u010dkosti, skon\u010d\u00ed pri pochybnosti o \u017eivote samotnom), ir\u00f3nia (preto\u017ee v r\u00ed\u0161i g\u00fd\u010du je potrebn\u00e9 bra\u0165 v\u0161etko \u00faplne v\u00e1\u017ene), ale aj matka, ktor\u00e1 opustila rodinu, mu\u017e, ktor\u00fd d\u00e1va prednos\u0165 mu\u017eom pred \u017eenami a ohrozuje tak sv\u00e4t\u00e9 heslo ,milujte sa a mno\u017ete sa\u2019<\/em>\u201d (Kundera 2014: 269).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">G\u00fd\u010d je zdegradovan\u00fd sentiment\u00e1lny vkus zalo\u017een\u00fd na sebapotvrdzuj\u00facej a sebaprojektuj\u00facej v\u00edzii sveta, mor\u00e1lky, umenia a jazyka. Toto sebapotvrdzovanie a sebaprojektovanie v\u0161ak z podstaty veci nie je individualistick\u00e9 (\u010do neznamen\u00e1, \u017ee nem\u00f4\u017ee by\u0165 egoistick\u00e9), ale kolektivistick\u00e9 \u2013 \u010dlovek podliehaj\u00faci g\u00fd\u010du c\u00edti siln\u00fd p\u00e1tos a kolekt\u00edvnu moc, ke\u010f sa identifikuje s davom, hnut\u00edm, pochodom. Ak aj literat\u00fara v ist\u00fdch obdobiach pod\u013eahla politick\u00e9mu g\u00fd\u010du (propagande), sk\u00f4r alebo nesk\u00f4r sa aj v totalitnej spolo\u010dnosti sformovala alternat\u00edvna opozi\u010dn\u00e1 kult\u00fara (disent, underground) orientovan\u00e1 v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom na umenie a literat\u00faru. Potl\u00e1\u010dan\u00e1 kult\u00fara, prirodzene, h\u013ead\u00e1 cesty k slobode a autenticite pr\u00e1ve v umen\u00ed. \u013dudia s vy\u0161\u0161\u00edmi psychick\u00fdmi potrebami c\u00edtia, \u017ee prostredn\u00edctvom umeleckej tvorivosti dok\u00e1\u017eu najlep\u0161ie realizova\u0165 t\u00fa\u017ebu po slobode a poznan\u00ed, taktie\u017e t\u00fa\u017ebu vytv\u00e1ra\u0165 hodnoty, obohacuj\u00face vz\u0165ahy a ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vyjadrovac\u00edm prvkom literat\u00fary je <strong>jazyk<\/strong> a pr\u00e1ve v liter\u00e1rnej trad\u00edcii sa uchov\u00e1va a reprodukuje <strong>jeho \u017eiv\u00e1 podoba<\/strong> a realizuj\u00fa sa aj tak\u00e9 schopnosti jazykov\u00e9ho vyjadrovania, ktor\u00e9 si be\u017en\u00e1 komunik\u00e1cia (a ideologicky simplifikovan\u00e1 komunik\u00e1cia u\u017e tob\u00f4\u017e nie) nevy\u017eaduje. Literat\u00fara v tomto zmysle prehlbuje nielen bohatstvo konkr\u00e9tneho jazyka, ale v\u0161eobecne aj na\u0161u <strong>schopnos\u0165 vyjadrova\u0165 komplikovanej\u0161ie obsahy vedomia<\/strong>, a t\u00fdm lep\u0161ie porozumie\u0165 sebe sam\u00e9mu a druh\u00fdm \u013eu\u010fom. V tom je jej neocenite\u013en\u00e1 hodnota, ktor\u00e1 presahuje individu\u00e1lny z\u00e1ujem, preto\u017ee sa t\u00fdka schopnosti kolekt\u00edvu utv\u00e1ra\u0165 prijate\u013en\u00e9 vz\u0165ahy (ponad r\u00e1mec pudov\u00fdch binarizmov ako milujem \u2013 nen\u00e1vid\u00edm, chcem \u2013 nechcem, unik\u00e1m \u2013 \u00fato\u010d\u00edm), navz\u00e1jom sa tolerova\u0165 a ch\u00e1pa\u0165 zlo\u017eitej\u0161ie potreby a z\u00e1ujmy jednotliv\u00fdch \u013eud\u00ed. Okrem kolekt\u00edvneho aspektu jazyka toti\u017e literat\u00fara umo\u017e\u0148uje rozv\u00edja\u0165 aj individu\u00e1lne osvojovanie si jazykov\u00fdch prostriedkov \u2013 v\u00a0lyrike vo vz\u0165ahu k vn\u00fatorn\u00e9mu pre\u017e\u00edvaniu skuto\u010dnosti a v epike zas v \u00fazkom kontakte s tematizovan\u00edm \u017eivotn\u00e9ho v\u00fdvoja a interakci\u00ed.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <strong>Liter\u00e1rne texty n\u00e1s u\u010dia vn\u00edma\u0165 r\u00f4zne mo\u017enosti pou\u017eitia jazyka<\/strong> a spolu s t\u00fdm, aj <strong>probl\u00e9my<\/strong>, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee jazyk pomenova\u0165, pop\u00edsa\u0165 a prostredn\u00edctvom toho aj prenies\u0165 z roviny prost\u00fdch em\u00f3ci\u00ed \u010di intu\u00edcie do intelektu\u00e1lne pr\u00edstupnej a komunikovate\u013enej podoby. Svojvo\u013en\u00e1 interpret\u00e1cia liter\u00e1rnych textov je z tohto h\u013eadiska ignorantstvom a\u00a0prejavom egocentrizmu. Eco p\u00ed\u0161e: \u201e\u010c\u00edtanie liter\u00e1rnych diel n\u00e1s n\u00fati k vernosti a re\u0161pektovaniu slobody interpret\u00e1cie. Existuje jedna nebezpe\u010dn\u00e1, pre dne\u0161ok typick\u00e1 kritick\u00e1 her\u00e9za, pod\u013ea ktorej mo\u017eno z liter\u00e1rneho diela urobi\u0165 to, \u010do sa n\u00e1m zachce, a to tak, \u017ee v \u0148om \u010d\u00edtame v\u0161etko, \u010do n\u00e1m na\u0161epk\u00e1vaj\u00fa na\u0161e najnekontrolovanej\u0161ie impulzy. Nie je to pravda. Liter\u00e1rne diela n\u00e1s vyz\u00fdvaj\u00fa k slobodnej interpret\u00e1cii, preto\u017ee n\u00e1m pon\u00fakaj\u00fa diskurz s mnoh\u00fdmi pl\u00e1nmi a stavaj\u00fa n\u00e1s pred nejednozna\u010dnos\u0165 jazyka i \u017eivota. Ale aby sme mohli pokra\u010dova\u0165 v tejto hre, kde ka\u017ed\u00e1 gener\u00e1cia \u010d\u00edta liter\u00e1rne diela in\u00fdm sp\u00f4sobom, je potrebn\u00e9, aby sme boli poh\u00e1\u0148an\u00ed hlbok\u00fdm re\u0161pektom vo\u010di tomu, \u010do som inde nazval intenciou textu\u201d (Eco 2006: 10).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vo vy\u0161\u0161ie uvedenom cit\u00e1te Eco formuloval pod\u013ea n\u00e1\u0161ho n\u00e1zoru ist\u00fd <strong>element\u00e1rny pr\u00edstup k literat\u00fare<\/strong> ako takej, ktor\u00fd je nielen esteticky a osobnostne obohacuj\u00faci (ako sme to napokon u\u017e viackr\u00e1t v tejto pr\u00e1ci zd\u00f4raznili), ale stoj\u00ed a pad\u00e1 na \u0148om aj <strong>etika \u010d\u00edtania<\/strong>; etika vz\u0165ahu k literat\u00fare ako \u013eudskej tvorbe vo v\u0161eobecnosti. V duchu humanistick\u00e9ho pr\u00edstupu k hodnote individu\u00e1lnej existencie a jej pr\u00e1v a slob\u00f4d (v protiklade k fa\u0161isticko-komunistick\u00fdm sveton\u00e1zorom, kde jednotlivec nie je cie\u013e ale prostriedok) do liter\u00e1rneho diela projektujeme <strong>autora<\/strong> a re\u0161pektujeme jeho poh\u013ead na svet. Fakticky autor v liter\u00e1rnej komunik\u00e1cii pr\u00edtomn\u00fd nie je, ale ako <strong>regulat\u00edvny princ\u00edp<\/strong> podporuje v na\u0161ej \u010ditate\u013eskej recepcii h\u013eadanie ist\u00e9ho <strong>z\u00e1meru<\/strong>, ktor\u00fd sme s Ecom nazvali <strong><em>intentio operis <\/em><\/strong>(aby sme ho mohli sk\u00fama\u0165 v texte, nie v autorovom \u017eivote). S\u00edce m\u00e1me v\u00a0recepcii do \u010dinenia iba s\u00a0textom, prirodzene v\u00a0\u0148om h\u013ead\u00e1me \u013eudsk\u00fd poh\u013ead; \u013eudsk\u00fd hlas.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Samozrejme, porozumenie ideologick\u00e9mu pozadiu textov predpoklad\u00e1 <strong>znalos\u0165 kult\u00farneho a spolo\u010densk\u00e9ho kontextu<\/strong> (encyklop\u00e9die), ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje vysvetli\u0165 implicitn\u00e9, \u0161ir\u0161ie v\u00fdznamy. Schopnos\u0165 tento kontext rekon\u0161truova\u0165 ale z\u00e1rove\u0148 kladie n\u00e1roky na <strong>posilnenie historick\u00e9ho poznania<\/strong>, nie na kreat\u00edvnu obrazotvornos\u0165 \u010ditate\u013ea. Eco zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee svet literat\u00fary \u201ev n\u00e1s bud\u00ed d\u00f4veru v existenciu ist\u00fdch s\u00fadov, ktor\u00e9 nem\u00f4\u017eu by\u0165 spochybnen\u00e9, a teda n\u00e1m pon\u00fakaj\u00fa ist\u00fd model pravdy. Model tak imagin\u00e1rny, ako si \u017eel\u00e1me. T\u00e1to liter\u00e1rna pravda sa odr\u00e1\u017ea od t\u00fdch, ktor\u00e9 by som nazval hermeneutick\u00e9 pravdy: preto\u017ee tomu, kto by povedal, \u017ee d\u2019Artagnan bol k Porthosovi pri\u0165ahovan\u00fd homosexu\u00e1lnou v\u00e1\u0161\u0148ou, \u017ee Nepomenovate\u013en\u00e9ho priviedol v <em>Sn\u00fabencoch<\/em> ku zlu nezadr\u017eate\u013en\u00fd oidipovsk\u00fd komplex, \u017ee mn\u00ed\u0161ku z Monzy, ako by asi s\u00fadili mnoh\u00ed dne\u0161n\u00ed politici, skorumpoval komunizmus, alebo \u017ee Panurgo rob\u00ed to, \u010do rob\u00ed, z nen\u00e1visti k rodiacemu sa kapitalizmu, m\u00f4\u017eeme v\u017edy odpoveda\u0165, \u017ee v textoch, o ktor\u00fdch hovor\u00ed, nemo\u017eno n\u00e1js\u0165 \u017eiadne tvrdenie, podnet ani na\u0161epk\u00e1vanie, ktor\u00e9 by n\u00e1m dovolilo p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 sa do tak\u00fdchto interpret\u00e1ci\u00ed. Svet literat\u00fary je univerzom, v ktorom nemo\u017eno robi\u0165 testy, aby sme ur\u010dili, \u010di m\u00e1 \u010ditate\u013e zmysel pre realitu, alebo je obe\u0165ou svojich halucin\u00e1ci\u00ed\u201d (Eco 2006: 12 \u2013 13).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Narat\u00edvna literat\u00fara tematizuj\u00faca \u017eivotn\u00e9 osudy m\u00e1 t\u00fa \u00fa\u017easn\u00fa schopnos\u0165, \u017ee dok\u00e1\u017ee na\u0161e fant\u00e1zie, t\u00fa\u017eby \u010di \u00fazkosti prenies\u0165 z osobn\u00fdch predst\u00e1v do objekt\u00edvne existuj\u00facich pr\u00edbehov. Na\u0161e najhlb\u0161ie a najsilnej\u0161ie z\u00e1ujmy sa tak st\u00e1vaj\u00fa v\u010faka kolekt\u00edvnym pr\u00edbehom, v ktor\u00fdch ich dok\u00e1\u017eeme aktualizova\u0165 a pre\u017ei\u0165 viac odosobnene (prostredn\u00edctvom fik\u010dn\u00fdch ja, ktor\u00e9 do pr\u00edbehov namiesto n\u00e1s sam\u00fdch vysielame<a href=\"#_ftn1\" name=\"_ftnref1\"><sup>[1]<\/sup><\/a>), <strong>kolekt\u00edvne zdie\u013ean\u00fdmi pr\u00edbehmi<\/strong>. Prostredn\u00edctvom liter\u00e1rnych narat\u00edvov <strong>pre\u017e\u00edvame alternat\u00edvne \u017eivoty<\/strong> \u010di <strong>simulovan\u00e9 modely reality<\/strong>, cez ktor\u00e9 sa u\u010d\u00edme odosobni\u0165 od bezprostrednej reality na\u0161ej \u017eivotnej situ\u00e1cie. Ver\u00edme, \u017ee t\u00e1to sk\u00fasenos\u0165 je terapeutick\u00e1 a z\u00e1rove\u0148 prehlbuje aj na\u0161e mor\u00e1lne vedomie. Pr\u00edbehy n\u00e1s konfrontuj\u00fa s <strong>faktickos\u0165ou nezmenite\u013en\u00fdch osudov<\/strong> a <strong>imanentn\u00fdch hodn\u00f4t<\/strong>. Axiologick\u00fd prienik medzi hodnotami prisudzovan\u00fdmi postav\u00e1m alebo rozpr\u00e1va\u010dovi a hodnotov\u00fdm syst\u00e9mom \u010ditate\u013ea nemus\u00ed by\u0165 v\u00f4bec samozrejm\u00fd ani vy\u017eadovan\u00fd. Kritick\u00fd \u010ditate\u013e si uvedomuje, \u017ee hodnotov\u00fd syst\u00e9m predkladan\u00fd liter\u00e1rnym textom patr\u00ed do svojbytn\u00e9ho sveta a \u017ee nemus\u00ed korelova\u0165 s jeho vlastn\u00fdmi hodnotami, aby bol interpreta\u010dne relevantn\u00fd: \u201eNejde ani tak o to, \u017ee by n\u00e1s literat\u00fara u\u010dila, ako si m\u00e1me po\u010d\u00edna\u0165, ale sk\u00f4r o to, \u017ee n\u00e1m pom\u00e1ha objavova\u0165 na\u0161e vlastn\u00e9 hodnotiace dispoz\u00edcie a oce\u0148ova\u0165 zlo\u017eitos\u0165 etick\u00fdch aspektov vyznenia diela\u201d (Culler 2015: 131).<\/p><hr \/><p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"#_ftnref1\" name=\"_ftn1\"><sup>[1]<\/sup><\/a> Na margo identifik\u00e1cie s liter\u00e1rnou postavou, ktor\u00e1 sa \u010dasto ch\u00e1pe bezprostredne a doslovne, dod\u00e1vaj\u00fa autori ako Thomas Pavel alebo Georges Poulet, \u017ee schopnos\u0165 \u010ditate\u013ea identifikova\u0165 sa s liter\u00e1rnym hrdinom implikuje z\u00e1rove\u0148 schopnos\u0165 vytvori\u0165 si di\u0161tanciu vo\u010di sebe sam\u00e9mu a z\u00e1rove\u0148 schopnos\u0165 ma\u0165 na zreteli fik\u010dn\u00fa povahu narat\u00edvu. Pavel tvrd\u00ed: \u201eSvoje fik\u010dn\u00e9 eg\u00e1 vysielame do t\u00fdchto \u00fazem\u00ed ako skautov s pr\u00edkazom, aby sa vr\u00e1tili; to <em>oni<\/em> s\u00fa zasiahnut\u00ed, nie my, to oni sa boja Godzilly \u010di pla\u010d\u00fa s J\u00faliou, my t\u00fdmto fik\u010dn\u00fdm eg\u00e1m iba nakr\u00e1tko prepo\u017ei\u010diavame svoju telesn\u00fa schr\u00e1nku a em\u00f3cie, tak ako v participa\u010dn\u00fdch ritu\u00e1loch vern\u00ed prepo\u017ei\u010diavaj\u00fa svoje tel\u00e1 slobodn\u00fdm duchom\u201d (Pavel 2012: 120 \u2013 121). Georges Poulet predklad\u00e1 podobn\u00e9 stanovisko: \u201e\u010c\u00edtanie je proces, v ktorom sa subjekt\u00edvny princ\u00edp naz\u00fdvan\u00fd ja, men\u00ed tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee ho u\u017e nemo\u017eno viac, striktne povedan\u00e9, pova\u017eova\u0165 za moje ja. Prepo\u017ei\u010diavam sa druh\u00e9mu a tento druh\u00fd mysl\u00ed, c\u00edti a kon\u00e1 vo mne\u201d (Poulet 1980: 45).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-34b0ae4 elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"34b0ae4\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p style=\"text-align: justify;\">Na z\u00e1ver sa vr\u00e1time e\u0161te raz k Houellebecqovmu rom\u00e1nu <em>Roz\u0161\u00edrenie bojov\u00e9ho po\u013ea,<\/em> ktor\u00e9ho hlavn\u00fd protagonista m\u00f4\u017ee opr\u00e1vnene vzbudzova\u0165 odsudzuj\u00face mor\u00e1lne stanovisk\u00e1. Zamerajme sa podrobnej\u0161ie na jednu pas\u00e1\u017e z druhej \u010dasti rom\u00e1nu. Hrdina sa zoznamuje s Tisserandom \u2013 nov\u00fdm kolegom, ktor\u00e9ho mu firma pridel\u00ed, aby spolupracovali na slu\u017eobnej ceste. Tisserand trp\u00ed podobne ako rozpr\u00e1va\u010d ne\u00faspechom v sexu\u00e1lnej a milostnej oblasti, av\u0161ak na rozdiel od neho nestratil n\u00e1dej a st\u00e1le sa pok\u00fa\u0161a nadv\u00e4zova\u0165 zn\u00e1mosti s opa\u010dn\u00fdm pohlav\u00edm. V jednom rozhovore ho v\u0161ak hlavn\u00fd hrdina vyslovene odhov\u00e1ra od tejto (pre neho sam\u00e9ho u\u017e vzdialenej) amb\u00edcie. Pre\u010d\u00edtajme si vybran\u00fa pas\u00e1\u017e a pok\u00fasme sa pouva\u017eova\u0165 nad t\u00fdm, ako v n\u00e1s rezonuje z hodnotov\u00e9ho h\u013eadiska.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Uk\u00e1\u017eka 1<\/u><\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00a0<\/u><\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u201eRafael, ty nikdy nebude\u0161 stelesnen\u00edm diev\u010densk\u00e9ho erotick\u00e9ho sna. Mus\u00ed\u0161 sa s t\u00fdm zmieri\u0165; tieto veci nie s\u00fa pre teba. V ka\u017edom pr\u00edpade je u\u017e prineskoro. Sexu\u00e1lny ne\u00faspech z \u010dias dospievania, Rafael, frustr\u00e1cia, ktor\u00e1 \u0165a sprev\u00e1dza od trin\u00e1stich rokov, to v\u0161etko v tebe zanechalo nezmazate\u013en\u00fa stopu. Dokonca aj za predpokladu, \u017ee raz bude\u0161 ma\u0165 nejak\u00fa \u017eenu \u2013 \u010domu, ak m\u00e1m by\u0165 \u00faprimn\u00fd, ve\u013emi never\u00edm \u2013, nebude to sta\u010di\u0165; u\u017e nikdy ti ni\u010d nebude sta\u010di\u0165. Nav\u017edy zostane\u0161 pripraven\u00fd o mlad\u00edcke l\u00e1sky, ktor\u00e9 si neza\u017eil. U\u017e teraz m\u00e1\u0161 v sebe bo\u013eav\u00fa ranu; a bude bolie\u0165 e\u0161te viac. Srdce ti napln\u00ed hr\u00f4zostra\u0161n\u00e1, prenikav\u00e1 horkos\u0165. Nezak\u00fasi\u0161 vyk\u00fapenie ani vyslobodenie. Tak je to.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">(Houellebecq 2019: 114)<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Prejdime hne\u010f k \u010fal\u0161ej pas\u00e1\u017ei rom\u00e1nu. V tej predo\u0161lej hlavn\u00e1 postava dohov\u00e1rala svojmu mlad\u0161iemu kolegovi. V tej nasleduj\u00facej je na lie\u010den\u00ed a absolvuje pravideln\u00e9 sedenia s psychologi\u010dkou, ktor\u00e1 mu vy\u010d\u00edta, \u017ee sa vyjadruje pr\u00edli\u0161 v\u0161eobecne a pou\u017e\u00edva sociologick\u00e9 pojmy: <em>\u201eKe\u010f st\u00e1le mudrujete o spolo\u010dnosti, iba si vytv\u00e1rate bari\u00e9ru, ktorou sa chr\u00e1nite; mne prin\u00e1le\u017e\u00ed t\u00fato bari\u00e9ru zni\u010di\u0165, aby sme sa mohli venova\u0165 osobn\u00fdm probl\u00e9mom\u201d<\/em> (Houellebecq 2019: 143). Ke\u010f sa ho priamo op\u00fdta, pre\u010do je vlastne ne\u0161\u0165astn\u00fd, uk\u00e1\u017ee jej list, ktor\u00fd nap\u00edsal predo\u0161l\u00fa noc. Uv\u00e1dzame \u00faryvok z tejto \u010dasti:<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Uk\u00e1\u017eka 2<\/u><\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00a0<\/u><\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <em>Jednozna\u010dne mala dobr\u00fa n\u00e1ladu; zobrala si odo m\u0148a l\u00edstok a pre\u010d\u00edtala si nasleduj\u00face vety:<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eNiektor\u00ed \u013eudia ve\u013emi skoro poc\u00edtia hroziv\u00fa neschopnos\u0165 \u017ei\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot; v podstate sa na\u0148 nedok\u00e1\u017eu ani pozrie\u0165, vidie\u0165 ho ako celok, bez tie\u0148ov a z\u00e1sten. Uzn\u00e1vam, \u017ee ich existencia sa vymyk\u00e1 pr\u00edrodn\u00fdm z\u00e1konom, a nielen preto, \u017ee k tomuto zlomu z\u00e1sadnej neprisp\u00f4sobivosti doch\u00e1dza mimo akejko\u013evek genetickej \u00fa\u010delnosti, ale aj v d\u00f4sledku mimoriadnej bystrosti, ktor\u00e1, samozrejme nevyhnutne presahuje percep\u010dn\u00e9 sch\u00e9my be\u017en\u00e9ho indiv\u00eddua. Niekedy pred nich sta\u010d\u00ed postavi\u0165 in\u00fa bytos\u0165, mus\u00ed v\u0161ak by\u0165 rovnako \u010dist\u00e1 a priezra\u010dn\u00e1 ako oni, aby sa tento neznesite\u013en\u00fd zlom zmenil na jasn\u00fa, pevn\u00fa a trval\u00fa t\u00fa\u017ebu po tom, \u010do je absol\u00fatne nedosiahnute\u013en\u00e9. A tak k\u00fdm bude jedin\u00e9 zrkadlo de\u0148 \u010do de\u0148 odr\u00e1\u017ea\u0165 st\u00e1le rovnak\u00fd, z\u00fafal\u00fd obraz, dve zrkadl\u00e1 oproti sebe vytvoria zrete\u013en\u00fa a hust\u00fa sie\u0165, ktor\u00e1 \u013eudsk\u00e9 oko vedie po nekone\u010dnej, geometricky \u010distej dr\u00e1he bez hran\u00edc, \u010faleko od utrpenia i sveta.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u2026<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eAj tak by som bola rad\u0161ej, keby ste mi rad\u0161ej rozpr\u00e1vali o svojich probl\u00e9moch. St\u00e1le je to prive\u013emi abstraktn\u00e9.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eMo\u017eno. Ale ja naozaj nerozumiem, ako \u013eudia dok\u00e1\u017eu \u017ei\u0165. M\u00e1m dojem, \u017ee by ka\u017ed\u00fd mal by\u0165 ne\u0161\u0165astn\u00fd; ch\u00e1pete, \u017eijeme v takom jednoduchom svete. M\u00e1me syst\u00e9m zalo\u017een\u00fd na ovl\u00e1dan\u00ed, peniazoch a strachu \u2013 je to sk\u00f4r mu\u017esk\u00fd syst\u00e9m, nazvime ho Mars; jestvuje aj \u017eensk\u00fd syst\u00e9m, zalo\u017een\u00fd na zv\u00e1dzan\u00ed a sexe, nazvime ho Venu\u0161a. A to je v\u0161etko. Je naozaj mo\u017en\u00e9 \u017ei\u0165 a veri\u0165, \u017ee neexistuje ni\u010d in\u00e9? Maupassant spolu s realistami z konca 19. storo\u010dia veril, \u017ee nejestvuje ni\u010d in\u00e9; to ho priviedlo a\u017e k \u0161ialenstvu.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201ePletiete si jedno s druh\u00fdm. Maupassantovo \u0161ialenstvo bolo oby\u010dajn\u00e9 \u0161t\u00e1dium rozvinut\u00e9ho syfilisu. Ka\u017ed\u00e1 norm\u00e1lna \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165 akceptuje oba syst\u00e9my, o ktor\u00fdch ste hovorili.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eNie. Maupassant sa zbl\u00e1znil preto, lebo si prenikavo uvedomoval hmotu, ni\u010dotu a smr\u0165 \u2013 a nevn\u00edmal ni\u010d in\u00e9. Podobne ako na\u0161i s\u00fa\u010dasn\u00edci absol\u00fatne oddelil svoju vlastn\u00fa existenciu od zvy\u0161ku sveta.\u201d<\/em><\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">(Houellebecq 2019: 144 \u2013 145)<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>N\u00e1mety na interpret\u00e1ciu<\/u><\/strong><\/p><ul style=\"text-align: justify;\"><li><strong> Ak\u00fd je vz\u0165ah medzi sveton\u00e1zorom hlavn\u00e9ho protagonistu a\u00a0jeho osobn\u00fdm \u017eivotom?<\/strong><\/li><li><strong> M\u00f4\u017eeme si urobi\u0165 predstavu o\u00a0charaktere postavy na z\u00e1klade jej pr\u00edstupu k okoliu? Ako by ste ho ako \u010dloveka charakterizovali?<\/strong><\/li><li><strong> S\u00fa pod\u013ea v\u00e1s hrdinove postoje spr\u00e1vne, pr\u00edpadne adekv\u00e1tne jeho \u017eivotn\u00fdm okolnostiam?<\/strong><\/li><li><strong> Dok\u00e1\u017eete hrdinovi \u013eudsky porozumie\u0165, alebo ho aspo\u0148 akceptova\u0165 ako liter\u00e1rne zauj\u00edmav\u00fa postavu? Ak\u00fd je v\u00a0tom pod\u013ea v\u00e1s rozdiel?<\/strong><\/li><\/ul><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Interpret\u00e1cia<\/u><\/strong><\/p><p style=\"text-align: justify;\">Ak porovn\u00e1me obe vybran\u00e9 uk\u00e1\u017eky a prijmeme ich synekdochicky ako z\u00e1stupn\u00e9 ilustr\u00e1cie dvoch aspektov pr\u00edbehu \u2013 vz\u0165ahov hlavnej postavy s druh\u00fdmi a jej osobn\u00e9ho poh\u013eadu na svet \u2013, m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 aspo\u0148 v takejto ilustrat\u00edvnej podobe sp\u00f4sob, ak\u00fdm hlavn\u00fd protagonista interpretuje svet prostredn\u00edctvom deterministickej v\u00edzie fungovania \u013eudskej spolo\u010dnosti a na z\u00e1klade toho potom ospravedl\u0148uje aj svoj rezignovan\u00fd vz\u0165ah k svojmu okoliu. U\u017e sme spomenuli, \u017ee radik\u00e1lne neosobn\u00fd v\u00fdklad sveta \u2013 sklon filozofova\u0165 a sociologizova\u0165 \u2013 predstavuje \u00fanikov\u00fa strat\u00e9giu; ak\u00fdsi obrann\u00fd mechanizmus vo\u010di strachu zo sklamania a zlyhania. Houellebecqov obraz sveta je v ka\u017edom rom\u00e1ne bez v\u00fdnimky pesimistick\u00fd, ale predsa len odr\u00e1\u017ea nie\u010do zo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho sveta neistoty a rozpadu symbolick\u00e9ho syst\u00e9mu z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie, o\u00a0ktorom dnes to\u013eko p\u00ed\u0161u filozofi a sociol\u00f3govia. Podobne ako v romantickej reakcii na porevolu\u010dn\u00fd rozpad tradi\u010dnej spolo\u010denskej hierarchie sa aj v postmodernej spolo\u010dnosti objavuje pesimistick\u00e1 a\u017e nihilistick\u00e1 reakcia na neist\u00e9 postavenie \u010dloveka vo svete; na jeho neschopnos\u0165 odvodi\u0165 osobn\u00fa identitu (nielen spolo\u010densko-ekonomick\u00fa, ale najm\u00e4 metafyzick\u00fa) z vonkaj\u0161ieho sveta \u010di z kolekt\u00edvnej zjednocuj\u00facej mytol\u00f3gie.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Houellebecqovsk\u00e1 reakcia je podobne ako v tendenci\u00e1ch franc\u00fazskeho rom\u00e1nu 19. a 20. storo\u010dia romantick\u00e1 a pozitivistick\u00e1 z\u00e1rove\u0148<a href=\"#_ftn1\" name=\"_ftnref1\"><sup>[1]<\/sup><\/a>. Jeho protagonista sa izoluje od neist\u00e9ho vonkaj\u0161ieho sveta, preto\u017ee mu viacej neposkytuje stabiln\u00e9 \u00fato\u010disko. Z\u00e1rove\u0148 pou\u017e\u00edva neosobn\u00fd jazyk sociol\u00f3gie, \u0161tatist\u00edk, vedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00ed (biol\u00f3gia, evolu\u010dn\u00e1 te\u00f3ria, ekon\u00f3mia, psychol\u00f3gia). V citovanej pas\u00e1\u017ei napr\u00edklad hovor\u00ed o dvoch syst\u00e9moch (symbolicky pomenovan\u00fdch ako Mars a Venu\u0161a), ktor\u00e9 tvoria z\u00e1klad \u013eudsk\u00e9ho spolo\u010denstva: jeden syst\u00e9m je zalo\u017een\u00fd na moci politickej, ekonomickej a soci\u00e1lnej, druh\u00fd syst\u00e9m zas na moci sexu\u00e1lnej \u010di reproduk\u010dnej. Od tohto deterministick\u00e9ho obrazu \u010dloveka potom odvodzuje v\u0161etky \u010fal\u0161ie \u017eivotn\u00e9 motiv\u00e1cie, \u010d\u00edm pristupuje na vyhroten\u00e9 verzie diskurzov evolu\u010dnej biol\u00f3gie, freudovskej psychoanal\u00fdzy \u010di marxizmu; teda te\u00f3ri\u00ed, ktor\u00e9 silne artikulovali nadvl\u00e1du neuvedomovan\u00fdch \u0161trukt\u00far nad racion\u00e1lnymi rozhodnutiami a\u00a0slobodnou v\u00f4\u013eou. Tento typ te\u00f3ri\u00ed poskytuje v kontexte pr\u00edbehu Houellebecqovmu hrdinovi zd\u00f4vodnenie, aby \u017eivotne rezignoval.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Uveden\u00fd postoj je, prirodzene, pre ka\u017ed\u00e9ho \u010ditate\u013ea, ktor\u00fd nechce obdobne kona\u0165 vo vlastnom \u017eivote a\u00a0zanedb\u00e1va\u0165 medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy a spolo\u010dnos\u0165, v ktorej \u017eije a ktor\u00fa spoluutv\u00e1ra, neprijate\u013en\u00fd a demotivuj\u00faci. Literat\u00fara sa v\u0161ak s ob\u013eubou uchy\u013euje aj k t\u00fdmto poloh\u00e1m. K\u00e1non literat\u00fary sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee sme ako z\u00e1padn\u00e1 kult\u00fara ochotn\u00ed oceni\u0165 tak spisovate\u013eov idealizuj\u00facich obraz \u010dloveka, ako aj t\u00fdch, ktor\u00ed zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa \u013eudsk\u00e9 nedostatky \u010di neresti. Mo\u017eno v\u0161ak existuje ist\u00e9 krit\u00e9rium, ktor\u00e9 obe skupiny spisovate\u013eov sp\u00e1ja a ktor\u00e9 \u010din\u00ed z idealistov, realistov, \u010di nihilistov liter\u00e1rne zauj\u00edmav\u00fdch a\u00a0navzdory mor\u00e1lke hodnotn\u00fdch autorov. Toto krit\u00e9rium spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee ich p\u00edsanie nenech\u00e1va problematiku mor\u00e1lky ako nie\u010do dan\u00e9 a samozrejm\u00e9, ale problematizuje ju do takej miery, aby nemohla osta\u0165 interpreta\u010dne nepov\u0161imnut\u00e1. Mor\u00e1lka v ich dielach prenik\u00e1 do tematick\u00e9ho jadra. Nejde pritom iba o\u00a0ot\u00e1zku oh\u013eadom toho, \u010do je dobro a\u00a0zlo, ale v\u00a0\u0161ir\u0161om zmysle toho, ako sa \u017eivotne orientova\u0165, \u010domu \u017eivot zasv\u00e4ti\u0165, ak\u00e9 miesto ur\u010di\u0165 druh\u00fdm \u013eu\u010fom v\u00a0na\u0161om \u017eivote. Z\u00e1va\u017enos\u0165 t\u00fdchto ot\u00e1zok je v\u00a0literat\u00fare umocnen\u00e1 t\u00fdm, \u017ee sa v\u017edy posudzuj\u00fa vzh\u013eadom na konkr\u00e9tne situ\u00e1cie post\u00e1v (vzh\u013eadom na konkr\u00e9tne okolnosti, v\u00a0ktor\u00fdch sa ocitaj\u00fa a\u00a0v\u00a0ktor\u00fdch sa rozhoduj\u00fa). Literat\u00fara je neocenite\u013en\u00e1 v\u00a0tom, \u017ee n\u00e1m umo\u017e\u0148uje pre\u017ei\u0165 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo vyhroten\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ako v\u00a0be\u017enom \u017eivote zak\u00fasime (\u010do do frekvencie za obdobie porovnate\u013en\u00e9, povedzme, s\u00a0pre\u010d\u00edtan\u00edm jedn\u00e9ho rom\u00e1nu nepochybne), a\u00a0pon\u00faka n\u00e1m r\u00f4zne <strong>modely<\/strong> ich rie\u0161enia.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Houellebecqov rozpr\u00e1va\u010d explicitne vypoved\u00e1 na mnoh\u00fdch miestach rom\u00e1nu (mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee ide o \u00fastredn\u00fa t\u00e9mu knihy) o kr\u00edze zmyslu \u017eivota; o existenci\u00e1lnom v\u00e1kuu, ktor\u00e9 pramen\u00ed z neschopnosti sebapresahu, teda transcendencie. Interpret\u00e1cia zameran\u00e1 na charakter hlavnej postavy stoj\u00ed pred ot\u00e1zkou, \u010di je pr\u00ed\u010dinou tejto neschopnosti individu\u00e1lny (osobnostn\u00fd) probl\u00e9m alebo vypr\u00e1zdnenos\u0165 samotnej spolo\u010dnosti, kde niet viac vy\u0161\u0161\u00edch princ\u00edpov (kde vl\u00e1dne bezbreh\u00fd individualizmus a utilitarizmus). Branislav Hudec vo svojej knihe <em>Text a tv\u00e1r<\/em> (esej o etike \u010d\u00edtania in\u0161pirovan\u00e1 Auerbachom a L\u00e9vinasom) paradoxne uv\u00e1dza Houellebecqa ako autora patriaceho do takzvanej \u201e<strong>silnej literat\u00fary\u201d<\/strong>, ktor\u00e1 ide pod povrch zobrazen\u00fdch probl\u00e9mov (napriek ploch\u00e9mu \u0161t\u00fdlu, ktor\u00fd sa autorovi vy\u010d\u00edta, dodajme): \u201eHouellebecqove knihy s\u00fa ,kontroverzn\u00e9\u2019 nie preto, lebo obsahuj\u00fa explicitn\u00e9 obrazy erotick\u00e9ho charakteru (ve\u010f koho by <em>toto<\/em> e\u0161te dnes znepokojilo?), ale pr\u00e1ve kv\u00f4li svojmu celkov\u00e9mu poh\u013eadu na sexualitu, ktor\u00e1 kladie radik\u00e1lny ot\u00e1znik nad d\u00f4sledkami nespochyb\u0148ovan\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho hedonizmu. Ak to m\u00f4\u017eem poveda\u0165 inak a zatia\u013e len metaforicky: Houellebecqove texty neust\u00e1le otv\u00e1raj\u00fa ot\u00e1zku \u013eudskej tv\u00e1re, a preto s\u00fa pri svojej tematiz\u00e1cii erotizmu silnou literat\u00farou\u201d (Hudec 2016: 114 \u2013 115).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V kontexte Hudecovej koncepcie je siln\u00e1 literat\u00fara tak\u00e1, ktor\u00e1 obsahuje kvalitu auerbachovskej <strong>hlbokej mim\u00e9zis<\/strong>, \u010do neznamen\u00e1, \u017ee by literat\u00fara \u010do najvernej\u0161ie napodob\u0148ovala vonkaj\u0161\u00ed svet (teda, \u017ee by bola t\u00fdm kvalitnej\u0161ia, \u010d\u00edm systematickej\u0161ie napodob\u0148uje realitu), ale \u017ee <strong>nech\u00e1va prehov\u00e1ra\u0165 vo v\u0161etkej svojej zlo\u017eitosti a naliehavosti Druh\u00e9ho ako radik\u00e1lnu inakos\u0165<\/strong>. Samotn\u00fd jazyk (teda \u0161t\u00fdl) mus\u00ed by\u0165 potom vn\u00edman\u00fd ako autentick\u00e1 v\u00fdpove\u010f Druh\u00e9ho, a nie z h\u013eadiska predp\u00edsan\u00fdch r\u00e9torick\u00fdch postupov. V tom je modern\u00e1 literat\u00fara (a zvl\u00e1\u0161\u0165 rom\u00e1n) ve\u013emi bl\u00edzko skuto\u010dnej \u017eivotnej emp\u00edrii, ktor\u00e1 sa aj u Houellebecqa manifestuje jazykom. Jeho jazyk n\u00e1s nenech\u00e1vam \u013eahostajn\u00fdmi; vn\u00edmame ho ako probl\u00e9m v r\u00e1mci t\u00e9my, preto je interpreta\u010dne zauj\u00edmav\u00fd.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozpr\u00e1va\u010d-protagonista svojou re\u010dou mnoho vypoved\u00e1 o svojom vlastnom <strong>\u00e9tose<\/strong> a s\u010dasti aj o \u00e9tose celej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 je s\u00edce nazeran\u00e1 (prirodzene) z jeho perspekt\u00edvy, pr\u00e1ve preto v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 autenticky (a pri jeho postave mo\u017eno naozaj hovori\u0165 o intelektu\u00e1lnej \u00faprimnosti; n\u00e1zorovej otvorenosti) artikulovan\u00e1 aj ot\u00e1zka, \u010di m\u00e1 tak\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 v\u00f4bec zmysel alebo smerovanie (kto in\u00fd si m\u00f4\u017ee polo\u017ei\u0165 t\u00fato ot\u00e1zku ako konkr\u00e9tni \u013eudia?). Skuto\u010dne z\u00e1va\u017en\u00e1 je ale protagonistova re\u010d a\u017e vo vz\u0165ahu k Druh\u00e9mu (Rafael, psychologi\u010dka). Napriek tomu, \u017ee (aspo\u0148 v pr\u00edpade kolegu Rafaela) mali tieto vz\u0165ahy zlo\u017eitej\u0161iu povahu, ako mo\u017eno vy\u010d\u00edta\u0165 z vybran\u00fdch uk\u00e1\u017eok, zamerajme sa aspo\u0148 na to, \u010do vieme vy\u010d\u00edta\u0165 z t\u00fdchto \u00faryvkov. V rozhovore s Rafaelom je jeho re\u010d vyslovene autoritat\u00edvna, navy\u0161e demotivuj\u00faca, aj ke\u010f ju mo\u017eno po\u0148a\u0165 aj ako formu \u00fatechy v prijat\u00ed vec\u00ed tak\u00fdch, ak\u00e9 s\u00fa (alebo ako ich chce vidie\u0165 hlavn\u00e1 postava? Ide o jej vlastn\u00e9 projekcie?).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V druhom pr\u00edpade, ke\u010f absolvuje rozhovor s psychologi\u010dkou a prezentuje jej svoje filozofick\u00e9 te\u00f3rie, nar\u00e1\u017ea v ove\u013ea radik\u00e1lnej\u0161ej podobe na negativitu Druh\u00e9ho, dokonca v takej miere, \u017ee ho Druh\u00fd usved\u010duje z alibizmu. Houellebecqov hrdina sa sna\u017e\u00ed vn\u00edma\u0165 svet cez optiku svojej schopenhauerovskej \u017eivotnej filozofie, kde jedin\u00fdm mo\u017en\u00fdm vyk\u00fapen\u00edm je popretie \u017eivota a t\u00fa\u017eby, ktor\u00e1 v kone\u010dnom d\u00f4sledku len prehlbuje utrpenie. \u017divotn\u00e9 z\u00e1ujmy \u013eud\u00ed (l\u00e1ska, rodina, kari\u00e9ra) s\u00fa pre neho iba il\u00faziou \u0161\u0165astia a spolo\u010dnos\u0165 zalo\u017een\u00e1 na boji o moc, peniaze a prest\u00ed\u017ei sama prestala zakr\u00fdva\u0165 t\u00fato pesimistick\u00fa podstatu sveta vo forme nejakej pr\u00ed\u0165a\u017elivej ideol\u00f3gie (okrem pon\u00fakania slasti).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tak\u00fdto poh\u013ead na \u017eivot prezentuj\u00fa hlavn\u00e9 postavy vo v\u0161etk\u00fdch Houellebecqov\u00fdch rom\u00e1noch. Autorovi ale napriek tomu v\u0161etk\u00e9mu nemo\u017eno uprie\u0165 snahu <strong>polo\u017ei\u0165 si a zodpoveda\u0165 ot\u00e1zku zmyslu \u017eivota<\/strong> v z\u00e1vislosti na s\u00fa\u010dasnom nastaven\u00ed spolo\u010dnosti a \u017eivotnom \u0161t\u00fdle s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka. Ka\u017ed\u00fd dobr\u00fd rom\u00e1n si napokon (implicitne alebo explicitne) kladie ot\u00e1zku, \u010di m\u00e1 \u017eivot zmysel a ako m\u00e1me \u017ei\u0165 a kona\u0165 v z\u00e1vislosti na tom. V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0t\u00fdm je potom \u010dasto pr\u00edtomn\u00fd aj rozpor medzi t\u00fdm, \u010di zalo\u017ei\u0165 etiku na konkr\u00e9tnych vz\u0165ahoch k\u00a0druh\u00fdm \u013eu\u010fom (\u010disto empirick\u00e1 etika, ktor\u00fa n\u00e1jdeme napr\u00edklad v\u00a0existencializme) alebo na apri\u00f3rnych princ\u00edpoch \u010di nejakom ontologickom modeli reality, z ktor\u00e9ho by mor\u00e1lne konanie automaticky vypl\u00fdvalo. Tento konflikt je v\u00a0literat\u00fare takmer notoricky zn\u00e1my, ve\u010f ako neust\u00e1le zd\u00f4raz\u0148ujeme, v\u00a0pr\u00edbehoch sa konfrontuj\u00fa \u017eivotn\u00e9 postoje a\u00a0sveton\u00e1zory s\u00a0konkr\u00e9tnymi situ\u00e1ciami. Ako poukazuje Emmanuel L\u00e9vinas (2009: 208), pr\u00edtomnos\u0165 <strong>Druh\u00e9ho<\/strong> (filozof \u010dasto hovor\u00ed najm\u00e4 o tv\u00e1ri) sa vymyk\u00e1 ak\u00e9muko\u013evek kontextu \u010di ontol\u00f3gii, od ktorej by sa n\u00e1sledne odvodzovala etika vo\u010di nemu. Vz\u0165ah k tv\u00e1ri Druh\u00e9ho je s\u00e1m o sebe hlboko etick\u00fd. Druh\u00fd nem\u00f4\u017ee by\u0165 prosto prevodite\u013en\u00fd na nejak\u00fd prvok v\u00a0syst\u00e9me; v abstraktnom\u00a0modeli skuto\u010dnosti. T\u00fdm by sa negovala jeho radik\u00e1lna exteriorita a inakos\u0165 vo\u010di mne, ktor\u00e1 zaklad\u00e1 <strong>element\u00e1rnu etick\u00fa situ\u00e1ciu<\/strong>. Druh\u00fd ma nab\u00e1da (u\u017e len svojou pr\u00edtomnos\u0165ou samou) k sebatranscendencii. Pr\u00e1ve v tom s\u00fa <strong>rom\u00e1n <\/strong>a<strong> narat\u00edvna literat\u00fara<\/strong> ako tak\u00e1 zauj\u00edmav\u00e9 \u2013 <strong>konfrontuj\u00fa abstraktn\u00e9 a v\u0161eobecn\u00e9 syst\u00e9my a sveton\u00e1zory so \u017eivotnou konkr\u00e9tnos\u0165ou, osobn\u00fdmi vz\u0165ahmi, situ\u00e1ciami, z\u00e1ujmami<\/strong>.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pr\u00e1ve transcendencia vlastn\u00e9ho ega je t\u00fdm, v \u010dom Houellebecqova postava zlyh\u00e1va. V\u0161etky jeho rom\u00e1ny s\u00fa el\u00e9giami nad stratenou bl\u00edzkos\u0165ou; rozkladom spolo\u010denstva na individuality. Rozpr\u00e1va\u010d to napokon zd\u00f4raz\u0148uje aj v \u00faplnom z\u00e1vere rom\u00e1nu:<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\"><em>\u201eSom uprostred rokliny. Vn\u00edmam svoju ko\u017eu ako hranicu a okolit\u00fd svet ako drvenie. Pocit oddelenia je tot\u00e1lny; odteraz som v\u00e4z\u0148om seba sam\u00e9ho. K vzne\u0161en\u00e9mu splynutiu ned\u00f4jde; cie\u013e \u017eivota som minul. S\u00fa dve hodiny popoludn\u00ed\u201d<\/em> (Houellebecq 2019: 152).<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">Uk\u00e1\u017eka sn\u00e1\u010f dobre ilustruje t\u00e9mu, vo vz\u0165ahu ktorej sme posudzovali autorov \u0161t\u00fdl. Houellebecq o\u017eivuje romantick\u00fd sp\u00f4sob p\u00edsania a romantick\u00fa senzibilitu, prostredn\u00edctvom ktorej opisuje spolo\u010dnos\u0165 pokro\u010dil\u00e9ho kapitalizmu. Z\u00e1merne taktie\u017e integruje do svojho rozpr\u00e1vania jazyk vedy a \u0161tatistiky, preto\u017ee ten z\u00edskava v\u00a0spolo\u010dnosti, st\u00e1le viacej podrobovanej technol\u00f3gi\u00e1m a ekonomike, nadvl\u00e1du. St\u00e1va sa jazykom, pomocou ktor\u00e9ho aj my sami \u010doraz viac a \u010doraz prirodzenej\u0161ie interpretujeme svet a spolo\u010dnos\u0165. Fik\u010dn\u00fd svet rom\u00e1nu je narat\u00edvne spr\u00edstupnen\u00fd a filtrovan\u00fd cez optiku hlavnej postavy a jej \u017eivotnej filozofie. Aj cez individu\u00e1lny narat\u00edvny hlas ale prenikaj\u00fa vedeck\u00e9 a soci\u00e1lne diskurzy. Houellebecqov rom\u00e1n mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za spolo\u010densk\u00fd. Je nas\u00fdten\u00fd referenciami na kult\u00faru a spolo\u010dnos\u0165 Franc\u00fazska. Liter\u00e1rna kritika a verejn\u00e1 diskusia opr\u00e1vnene \u010d\u00edtaj\u00fa Houellebecqa ako spisovate\u013ea p\u00ed\u0161uceho o s\u00fa\u010dasnom Franc\u00fazsku. Z\u00e1rove\u0148 ale \u010ditate\u013esk\u00e1 obec (nielen vo Franc\u00fazsku, ale aj vo svete) rozpozn\u00e1va houellebecqovsk\u00fa poetiku, houellebecqovsk\u00e9ho hrdinu \u010di houellebecqovsk\u00fd poh\u013ea\u010f na spolo\u010dnos\u0165. \u010citatelia, ktor\u00ed sa vracaj\u00fa k Houellebecqovi, automaticky rozpozn\u00e1vaj\u00fa autorsk\u00fa poetiku, pr\u00edpadne aktualiz\u00e1ciu predo\u0161l\u00fdch liter\u00e1rnych poet\u00edk (romantizmus, dekadencia, realizmus) a vn\u00edmaj\u00fa jeho obraz sveta ako <strong>liter\u00e1rny obraz<\/strong>. Jeho atrakt\u00edvnos\u0165 spo\u010d\u00edva aj v tom, \u017ee jeho svety s\u00fa \u010dasto <em>mo\u017en\u00fdmi<\/em> verziami franc\u00fazskej spolo\u010dnosti, ale s\u00fa v\u017edy in\u00e9 \u2013 autorsk\u00e9, vn\u00edman\u00e9 cez typick\u00fa postavu a aj jej osobn\u00e9 (nielen spolo\u010densk\u00e9) probl\u00e9my.<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee etick\u00fd imperat\u00edv Druh\u00e9ho, ktor\u00e9ho pr\u00edtomnos\u0165 povzbudzuje k zodpovednosti, konaniu, zmyslu, je paradoxne u Houellebecqa najviac \u201epr\u00edtomn\u00fd\u201d vo svojom absentovan\u00ed \u2013 depresia a pr\u00e1zdnota s\u00fa vo v\u0161etk\u00fdch rom\u00e1noch franc\u00fazskeho spisovate\u013ea vyslovene sp\u00e1jan\u00e9 (a hlavn\u00fdm hrdinom uvedomovan\u00e9 a zd\u00f4raz\u0148ovan\u00e9) s absenciou skuto\u010dn\u00fdch a nap\u013a\u0148aj\u00facich vz\u0165ahov, ktor\u00e9 by jeho osamel\u00e9 charaktery konfrontovali s exterioritou ako prame\u0148om zmyslu a v\u00fdzvou k\u00a0transcendencii. Citujme k tejto t\u00e9me e\u0161te jeden \u00faryvok, ktor\u00fdm z\u00e1rove\u0148 sn\u00e1\u010f spochybn\u00edme aj tvrdenie, \u017ee Hoellebecq nem\u00e1 \u0161t\u00fdl:<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u00a0<\/p><p style=\"text-align: justify;\">\u201e<em>A tak k\u00fdm bude jedin\u00e9 zrkadlo de\u0148 \u010do de\u0148 odr\u00e1\u017ea\u0165 st\u00e1le rovnak\u00fd, z\u00fafal\u00fd obraz, dve zrkadl\u00e1 oproti sebe vytvoria zrete\u013en\u00fa a hust\u00fa sie\u0165, ktor\u00e1 \u013eudsk\u00e9 oko vedie po nekone\u010dnej, geometricky \u010distej dr\u00e1he bez hran\u00edc, \u010faleko od utrpenia i sveta\u201d<\/em><em>.<\/em><\/p><hr \/><p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"#_ftnref1\" name=\"_ftn1\"><sup>[1]<\/sup><\/a> V liter\u00e1rnych poetik\u00e1ch franc\u00fazskeho rom\u00e1nu i\u0161lo o po sebe nasleduj\u00face tendencie, ke\u010f romantizmus (povedzme u autorov ako Stendhal \u010di Balzac) plynule pre\u0161iel do realistickej a n\u00e1sledne naturalistickej met\u00f3dy (Zola, Goncourtovci), pri ktor\u00fdch sa autori in\u0161pirovali do ve\u013ekej miery vedeck\u00fdmi postupmi (sociol\u00f3gia, ekon\u00f3mia, biol\u00f3gia, medic\u00edna), n\u00e1sledkom \u010doho sa nimi prezentovan\u00fd obraz \u010dloveka v literat\u00fare v\u00fdrazne zredukoval na objekt \u010di v\u00fdsledok p\u00f4sobenia nadindividu\u00e1lnych s\u00edl ako spolo\u010densko-ekonomick\u00e9 pomery, triedne vedomie, dedi\u010dnos\u0165, vplyv rodinn\u00e9ho prostredia pri v\u00fdvine a pod.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-3615f20 elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"3615f20\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p style=\"text-align: justify;\">U\u017e v 1. kapitole sme uviedli, \u017ee rom\u00e1n je hlboko sp\u00e4t\u00fd s problematikou mor\u00e1lky, ako aj s ot\u00e1zkou, \u010di m\u00e1 \u017eivot zmysel. Mo\u017eno to roz\u0161\u00edri\u0165 aj na \u0161ir\u0161iu kateg\u00f3riu prozaick\u00fdch narat\u00edvnych textov, akur\u00e1t \u017ee pri krat\u0161\u00edch epick\u00fdch \u017e\u00e1nroch ako poviedka alebo novela s\u00fa uveden\u00e9 probl\u00e9my sk\u00faman\u00e9 na skromnej\u0161om dejovom pl\u00e1ne a v r\u00e1mci epizodick\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho \u00faseku. Rozsah samotn\u00fd inak pod\u013ea n\u00e1\u0161ho n\u00e1zoru nie je kvalitat\u00edvnym krit\u00e9riom silnej literat\u00fary. Je n\u00edm v prvom rade <strong>h\u013abka prieniku do \u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov a intenzita evokovania \u017eivotn\u00e9ho sveta<\/strong>. Liter\u00e1rne texty nie s\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 t\u00fdm, \u017ee poskytuj\u00fa komplexn\u00e9 odpovede na d\u00f4le\u017eit\u00e9 ot\u00e1zky, ale t\u00fdm, \u017ee n\u00e1s prostredn\u00edctvom pr\u00edbehov n\u00fatia, aby sme sa nad nimi sami viacej zam\u00fd\u0161\u013eali. Milan Jankovi\u010d p\u00ed\u0161e: \u201eTo, \u010do v diele \u017eije, nie je pravda (\u010di platnos\u0165 zmyslu) raz a nav\u017edy v \u0148om ulo\u017een\u00e1. Je to sk\u00f4r v \u0148om samom zistite\u013en\u00e1 (alebo sk\u00f4r v \u010dase overovan\u00e1) schopnos\u0165 provokova\u0165 dianie ved\u00face k zmyslu, schopnos\u0165 navrhova\u0165 ho priamo sp\u00f4sobom, ktor\u00fdm ,forma\u2019 vyjadruje ,obsah\u2019\u201d (Jankovi\u010d 2005: 34). Estetick\u00e1 hodnota je v&nbsp;umeleckom narat\u00edve nadraden\u00e1 mor\u00e1lnemu posolstvu. Dielo komunikuje hodnoty, ale samo sa st\u00e1va hodnotn\u00fdm najm\u00e4 vtedy, ke\u010f poskytuje atrakt\u00edvny narat\u00edvny diskurz.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; <strong>\u0160truktur\u00e1lno-semiotick\u00fd v\u00fdklad diela<\/strong> potom nie je nejakou \u0161peci\u00e1lnou vedeckou met\u00f3dou \u010d\u00edtania, ale <strong>prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom recepcie textu<\/strong>, ktor\u00fd samotn\u00fd prostredn\u00edctvom s\u00e9mantickej v\u00fdstavby podnecuje v \u010ditate\u013eovi aktivitu h\u013eadania zmyslu poza konkr\u00e9tnym pr\u00edbehom. Na rozdiel od skuto\u010dn\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd nie v ka\u017edom okamihu a v\u00fdkone reflektujeme z h\u013eadiska zmyslu, sme v literat\u00fare <strong>do diania zmyslu neust\u00e1le v\u0165ahovan\u00ed<\/strong>. Evolu\u010dne sme navy\u0161e vyvinut\u00ed tak, aby sme v nesmiernej zlo\u017eitosti podnetov z vonkaj\u0161ieho okolia a v komplikovanej povahe \u013eudsk\u00e9ho spr\u00e1vania a konania <strong>h\u013eadali \u00fa\u010dely a s\u00favislosti<\/strong>, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00e1haj\u00fa <strong>lep\u0161ie sa adaptova\u0165 a za\u010dleni\u0165 do soci\u00e1lneho prostredia<\/strong> (pozri Carroll 2004: 116). Literat\u00fara pr\u00e1ve tieto d\u00f4le\u017eit\u00e9 kognit\u00edvne schopnosti zintenz\u00edv\u0148uje a&nbsp;stimuluje. Zo \u0161truktur\u00e1lno-semiotick\u00e9ho h\u013eadiska m\u00e1 v liter\u00e1rnom texte aj jeho forma v\u00fdznamov\u00e9 hodnoty. Pouk\u00e1zali sme na to aj v predo\u0161lej kapitole pri problematike \u0161t\u00fdlu. \u0160t\u00fdl je s\u00fa\u010das\u0165 videnia sveta, preto\u017ee reprezentuje \u013eudsk\u00fa re\u010d, nie form\u00e1lny \u010di technick\u00fd jazyk. \u013dudsk\u00e1 re\u010d sa zbavuje hodnotov\u00fdch a postojov\u00fdch implik\u00e1ci\u00ed a\u017e v metodologicky korigovanom vedeckom, in\u0161titucion\u00e1lnom \u010di vecne-informat\u00edvnom vyjadrovan\u00ed, ale nie v skuto\u010dnom pre\u017e\u00edvan\u00ed, medzi\u013eudskej komunik\u00e1cii a&nbsp;be\u017en\u00fdch debat\u00e1ch o \u017eivote. Tam je re\u010d permanentne \u201ezafarben\u00e1\u201d n\u00e1zormi, z\u00e1ujmami, postojmi, hodnotami, \u00fa\u010delmi, em\u00f3ciami.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Podobne s\u00fa aj <strong>narat\u00edvne postupy<\/strong> zlo\u017ekou, ktor\u00e1 v umeleckej literat\u00fare automaticky prenik\u00e1 do t\u00e9my. To, \u017ee pri recepcii poci\u0165ujeme zvedavos\u0165, nap\u00e4tie, prekvapenie, \u017ee poci\u0165ujeme plynutie \u010dasu, nudu, nostalgiu a pod., to v\u0161etko sa deje v\u010faka uplatneniu konkr\u00e9tnych rozpr\u00e1va\u010dsk\u00fdch postupov. Nov\u00e1 naratol\u00f3gia, ktor\u00fa reprezentuje napr\u00edklad Rapha\u00ebl Baroni, kladie siln\u00fd d\u00f4raz pr\u00e1ve na t\u00fato <strong>dynamick\u00fa str\u00e1nku narat\u00edvnej v\u00fdstavby<\/strong> \u2013 na efekty, ktor\u00e9 vytv\u00e1ra narat\u00edv v \u010dase recepcie ako dynamickom procese (pozri Baroni 2007: 49). Pokia\u013e mala klasick\u00e1 (\u0161truktur\u00e1lna) naratol\u00f3gia tendenciu \u201estabilizova\u0165\u201d narat\u00edvnu \u0161trukt\u00faru a premieta\u0165 ju do sch\u00e9my pr\u00edstupnej z\u00e1sadne a\u017e po ukon\u010den\u00ed recepcie cel\u00e9ho textu, Baroniho model kladie d\u00f4raz na samotn\u00fd proces a v r\u00e1mci toho na schopnos\u0165 narat\u00edvu vyvol\u00e1va\u0165 em\u00f3cie. Do ve\u013ekej miery je aj u Baroniho podobne ako u Mika (na \u010do sme detailnej\u0161ie poukazovali v <em>Estetike narat\u00edvnych textov<\/em>) narat\u00edv \u010ditate\u013esky zauj\u00edmav\u00fd v\u010faka schopnosti vyvol\u00e1va\u0165 nap\u00e4tie a uvo\u013enenie, \u010d\u00edm z\u00e1rove\u0148 e\u0161te viac pribli\u017euje umeleck\u00fd text \u017eivotnej realite. Atraktivita narat\u00edvnych postupov stoj\u00ed teda aj na tom, \u017ee v&nbsp;n\u00e1s evokuj\u00fa \u017eivotne zn\u00e1me nap\u00e4tie, dynamiku \u017eivota ako toho, \u010do sa permanentne ukazuje ako probl\u00e9m.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 s\u00favislosti, ktor\u00e9 sa po\u010das recepcie narat\u00edvov prirodzene objavuj\u00fa vo vedom\u00ed \u010ditate\u013ea, nie s\u00fa v\u017edy pr\u00edstupn\u00e9 poetologick\u00e9mu sk\u00famaniu, ktor\u00e9mu m\u00f4\u017eu unika\u0165 re\u00e1lne efekty rozpr\u00e1vania na empirick\u00e9ho \u010ditate\u013ea. V nasleduj\u00facej kapitole budeme uva\u017eova\u0165 nad t\u00fdm, \u010di m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou interpret\u00e1cie aj reflexia \u00fa\u010dinnosti estetickej funkcie textu a \u010di ju mo\u017eno prepoji\u0165 s anal\u00fdzou textu. Zameriame sa na probl\u00e9m liter\u00e1rnej postavy, preto\u017ee pr\u00e1ve pri nej m\u00f4\u017ee text dosiahnu\u0165 najsilnej\u0161iu odozvu u \u010ditate\u013ea.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV CITLIV\u00c1 Z\u00d3NA: MOR\u00c1LKA A HODNOTY Jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch z\u00e1merov tejto knihy je podnieti\u0165 \u0161tudentov literat\u00fary, aby pristupovali k umeleck\u00fdm narat\u00edvom s ist\u00fdm odstupom, \u010d\u00edm nem\u00e1me na mysli to, aby ignorovali d\u00f4le\u017eit\u00e9 obsahy, ktor\u00e9 narat\u00edvy komunikuj\u00fa, ale aby brali do \u00favahy, \u017ee ich prim\u00e1rnou \u00falohou nie je poskytova\u0165 n\u00e1vody na \u017eivot, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3190","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3190","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3190"}],"version-history":[{"count":25,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3190\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7780,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3190\/revisions\/7780"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3190"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}