{"id":3192,"date":"2023-03-06T19:33:35","date_gmt":"2023-03-06T18:33:35","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3192"},"modified":"2023-05-07T10:05:52","modified_gmt":"2023-05-07T08:05:52","slug":"interpretacia-narativnych-textov-6","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-6\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-6"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBL\u00c9M LITER\u00c1RNEJ POSTAVY<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V predch\u00e1dzaj\u00facich kapitol\u00e1ch sme mali mo\u017enos\u0165 sa presved\u010di\u0165, \u017ee \u010d\u00edtanie textu nie je tak jednoduch\u00fd proces, ak\u00fdm sa jav\u00ed vo svojej ka\u017edodennej podobe. Pritom nejde len o dek\u00f3dovanie viacer\u00fdch k\u00f3dov textu, ale aj o interpret\u00e1ciu v rovine toho najban\u00e1lnej\u0161ieho modusu kooper\u00e1cie s textom, ak\u00fdm je porozumenie z\u00e1pletke<\/strong>. Z\u00e1pletka nie je ani z h\u013eadiska estetickej funkcie druhorad\u00e1 \u2013 prinajmen\u0161om pri prvom \u010d\u00edtan\u00ed vyvol\u00e1va na strane \u010ditate\u013ea mno\u017estvo dohadov a hypot\u00e9z, ale aj prekvapen\u00ed. Estetick\u00e1 funkcia z\u00e1pletky stavia na prostej skuto\u010dnosti, \u017ee preb\u00fadza \u010ditate\u013eov z\u00e1ujem o to, ako sa bude pr\u00edbeh vyv\u00edja\u0165.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V samotnom priebehu \u010d\u00edtania e\u0161te \u00fapln\u00fa podobu pr\u00edbehu nepozn\u00e1me. M\u00f4\u017eeme si v\u00fdvoj pr\u00edbehu predstavova\u0165, ale nie sme to my (\u010ditatelia), ktor\u00ed o \u0148om rozhoduj\u00fa. Medzi \u010ditate\u013eom a textom je di\u0161tancia, nap\u00e4tie<\/strong>. Toto nap\u00e4tie je zdrojom z\u00e1ujmu o liter\u00e1rny text (hovor\u00ed sa, \u017ee k ve\u013ekej literat\u00fare patria tie diela, ktor\u00e9 ani po opakovanom \u010d\u00edtan\u00ed nestr\u00e1caj\u00fa ak\u00fasi \u201ecudzos\u0165\u201d; ktor\u00e9 neprest\u00e1vaj\u00fa podnecova\u0165 nov\u00e9 interpret\u00e1cie[1]<\/sup><\/strong><\/a>). Ak v interpret\u00e1cii reflektujeme iba komplexn\u00fa znalos\u0165 diela a nie proces, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho si ju priebe\u017ene utv\u00e1rame, hroz\u00ed, \u017ee prehliadneme to, ako v samotnej \u010ditate\u013eskej sk\u00fasenosti \u00fa\u010dinkuje estetick\u00e1 funkcia textu. Poetika t\u00fato funkciu popisuje z h\u013eadiska textu\u00e1lnych faktov, preto vych\u00e1dza z ust\u00e1lenej podoby textu, ale samotn\u00e1 recepcia prin\u00e1\u0161a z\u00e1\u017eitok z ment\u00e1lnych procesov reaguj\u00facich na procesu\u00e1lnu (\u010dasov\u00fa) povahu recepcie narat\u00edvu<\/strong>. Ak sme sa v predo\u0161l\u00fdch kapitol\u00e1ch venovali viac interpret\u00e1cii textu ako nie\u010doho, \u010do u\u017e bolo pre\u010d\u00edtan\u00e9, v tejto kapitole upriamime pozornos\u0165 na interpret\u00e1ciu textu ako \u010dasov\u00e9ho fenom\u00e9nu; ako prech\u00e1dzku lesom, ktor\u00fd e\u0161te celkom nepozn\u00e1me (ako by sa vyjadril Eco).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V momente, ke\u010f \u010d\u00edtame narat\u00edv, liter\u00e1rna komunik\u00e1cia prebieha v dvoch smeroch \u2013 text n\u00e1m pon\u00faka v\u00fdznamy, na z\u00e1klade ktor\u00fdch ho interpretujeme, a z\u00e1rove\u0148 prisudzujeme\u00a0 v\u00fdznamy textu my sami \u2013 nad r\u00e1mec toho, o \u010dom n\u00e1s aktu\u00e1lne informuje. Prejavuje sa to v tom, \u017ee predpoklad\u00e1me v\u00fdvoj z\u00e1pletky, uva\u017eujeme nad t\u00fdm, ako sa postava rozhodne (\u010do urob\u00ed), ak\u00fd m\u00e1 charakter (\u010do sa od nej d\u00e1 o\u010dak\u00e1va\u0165), v akom svete \u017eije, ak\u00ed \u013eudia ju obklopuj\u00fa, ako sa napokon skon\u010d\u00ed jej pr\u00edbeh. Mohli by sme pokra\u010dova\u0165 \u010falej \u2013 r\u00f4zne k\u00f3dy, ktor\u00e9 sa v narat\u00edve neust\u00e1le prepletaj\u00fa, m\u00f4\u017eu permanentne generova\u0165 ot\u00e1zky, hypot\u00e9zy a inferen\u010dn\u00e9 potulky: hermeneutick\u00fd k\u00f3d (Pre\u010do nepri\u0161iel? Stretne sa s \u0148ou e\u0161te?), proairetick\u00fd k\u00f3d (Dopust\u00ed sa vra\u017edy?), kult\u00farny k\u00f3d (Kritizuje autor hodnoty z\u00e1padnej spolo\u010dnosti?), s\u00e9mantick\u00fd k\u00f3d (Pre\u010do sa rozpr\u00e1va\u010d venuje opisu oble\u010denia? Chce n\u00e1s informova\u0165 o spolo\u010denskom postaven\u00ed protagonistu?), symbolick\u00fd k\u00f3d (Odkazuj\u00fa jednotliv\u00e9 mot\u00edvy \u010di samotn\u00e9 postavy k nejak\u00fdm ideologick\u00fdm \u010di metafyzick\u00fdm opoz\u00edci\u00e1m?).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Z\u00e1ujem \u010di zvedavos\u0165, ktor\u00fa text vyvol\u00e1va, vedie \u010ditate\u013ea k pokra\u010dovaniu v recepcii; v postupovan\u00ed \u010falej, pr\u00edpadne hlb\u0161ie. T\u00fdm, \u017ee text up\u00fatava pozornos\u0165 \u010ditate\u013ea, aktivuje jeho intelektu\u00e1lne a emocion\u00e1lne reakcie a realizuje estetick\u00fa funkciu, ktorej porozumieme lep\u0161ie vtedy, ak si pripomenieme, \u017ee po\u010das samotn\u00e9ho \u010d\u00edtania pr\u00edbeh nebol fin\u00e1lne dan\u00fd, ale predstavoval otvoren\u00fd, unikaj\u00faci horizont. Nebol \u0161trukt\u00farou, ale \u0161truktur\u00e1ciou<\/strong>. V pr\u00edpade v\u00e4\u010d\u0161iny narat\u00edvov up\u00fatava pozornos\u0165 pr\u00edbeh a v r\u00e1mci neho predov\u0161etk\u00fdm postava<\/strong>, ktor\u00e1 je jeho hlavn\u00fdm akt\u00e9rom. Je prirodzen\u00e9, \u017ee \u010ditate\u013e h\u013ead\u00e1 v texte \u010dloveka a \u013eudsk\u00e9 probl\u00e9my \u2013 dokonca a\u017e nato\u013eko, \u017ee posudzuje liter\u00e1rnu postavu nad r\u00e1mec inform\u00e1ci\u00ed textu, preto\u017ee predpoklad\u00e1, \u017ee disponuje \u013eudskou v\u00f4\u013eou, \u013eudsk\u00fdm vedom\u00edm a psychick\u00fdm pre\u017e\u00edvan\u00edm. Postava je, samozrejme, textov\u00fd kon\u0161trukt, ale i tak vieme, \u017ee ju vytvoril spisovate\u013e (\u010dlovek), ktor\u00fd cez \u0148u komunikuje v\u00fdznamy oh\u013eadom \u010dloveka, \u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov, \u013eudskej spolo\u010dnosti.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V tejto kapitole sa bli\u017e\u0161ie pozrieme pr\u00e1ve na liter\u00e1rnu postavu ako na predmet anal\u00fdzy a interpret\u00e1cie, preto\u017ee ju poklad\u00e1me za privilegovan\u00fd fenom\u00e9n \u010ditate\u013esk\u00e9ho z\u00e1ujmu o text. Nako\u013eko sa sna\u017e\u00edme pristupova\u0165 k narat\u00edvom komplexne, nemienime izolova\u0165 postavu mimo narat\u00edvnej \u0161trukt\u00fary, av\u0161ak treba bra\u0165 do \u00favahy aj prirodzen\u00fd pr\u00edstup \u010ditate\u013ea spo\u010d\u00edvaj\u00faci v predstave, \u017ee postava reprezentuje \u010dloveka: \u201e[R]ecepcia liter\u00e1rnej postavy je jedinou formou sk\u00fasenosti, pri ktorej m\u00e1me pr\u00edstup do vn\u00fatra druh\u00e9ho \u010dloveka. Text odha\u013euje nepreh\u013eadnos\u0165 druh\u00e9ho (autrui<\/em>), ktor\u00e1 je v re\u00e1lnom \u017eivote zdrojom osamelosti a intolerancie. \u010c\u00edtanie rom\u00e1nu je vskutku istou pedagogikou druh\u00e9ho\u201d (Jouve 2014: 261).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Na jednej strane je postava znakov\u00e1 funkcia<\/strong>, na druhej strane m\u00e1me ako \u010ditatelia tendenciu postavu antropologizova\u0165<\/strong> a psychologizova\u0165<\/strong>. Samozrejme, len do istej miery. Utv\u00e1rame si jej identitu na z\u00e1klade t\u00fdch ind\u00edci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre pr\u00edbeh. Postavu si m\u00f4\u017eeme predstavova\u0165 ako individu\u00e1lnu entitu s obmedzenou mierou informa\u010dn\u00e9ho ur\u010denia zo strany textu. Pozn\u00e1vame ju do tej miery, do akej si to dynamick\u00e1 plynulos\u0165 \u010d\u00edtania a krit\u00e9ri\u00e1 koherentnosti vy\u017eaduj\u00fa. Reprezent\u00e1cia postavy<\/strong> (jej obraz v na\u0161om vedom\u00ed) vznik\u00e1 prostredn\u00edctvom dynamick\u00e9ho procesu, v ktorom \u010ditatelia koriguj\u00fa svoje predstavy pod n\u00e1porom textu. Pozn\u00e1vanie postavy je \u010ditate\u013esky obohacuj\u00faca aktivita, preto\u017ee pozost\u00e1va z postupn\u00e9ho oslabovania \u010ditate\u013eov\u00fdch vlastn\u00fdch projekci\u00ed a z n\u00e1sledn\u00e9ho prijatia postavy, ako ju determinuje s\u00e1m narat\u00edv: \u201eImagin\u00e1cia subjektu \u010ditate\u013ea hr\u00e1 ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu na za\u010diatku rom\u00e1nu, ke\u010f postava, ktor\u00e1 sa objavuje prv\u00fdkr\u00e1t, je samotn\u00fdm narat\u00edvom vymedzen\u00e1 iba m\u00e1lo. Na konci rozpr\u00e1vania sa v\u0161ak u\u017e textov\u00e9 ind\u00edcie nahromadili a narat\u00edvne ur\u010denie postavy z\u00edskava v\u00fdrazn\u00fa prevahu nad predstavami pr\u00edjemcu\u201d (Jouve 2014: 52).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vy\u0161\u0161ie spom\u00ednan\u00fd mechanizmus sa t\u00fdka aj ostatn\u00fdch zlo\u017eiek narat\u00edvu, ale pri postave s\u00fa v\u0161etky prvky vn\u00edman\u00e9 viac osobne, preto\u017ee sa t\u00fdkaj\u00fa fik\u010dn\u00fdch ent\u00edt, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa (simuluj\u00fa) \u013eudsk\u00fa existenciu. T\u00e9ma a z\u00e1pletka s\u00fa o to zauj\u00edmavej\u0161ie a nap\u00ednavej\u0161ie, o \u010do viac do fik\u010dn\u00e9ho sveta projektujeme reprezent\u00e1cie \u013eud\u00ed, spolo\u010dnosti a in\u00fdch prvkov sveta. Tento prirodzen\u00fd a be\u017en\u00fd sp\u00f4sob \u010d\u00edtania poskytuje ka\u017ed\u00e9mu zn\u00e1my z\u00e1\u017eitok \u201eponorenia sa\u201d<\/strong> do rozpr\u00e1vania. Akoby \u0161lo o paraleln\u00fa skuto\u010dnos\u0165, kde postavy skuto\u010dne pre\u017e\u00edvaj\u00fa svoje probl\u00e9my tak ako v re\u00e1lnom \u017eivote a my ich m\u00f4\u017eeme pre\u017e\u00edva\u0165 s nimi.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Na z\u00e1klade logicko-ontologick\u00e9ho vymedzenia fik\u010dn\u00e9ho sveta sme v na\u0161om v\u00fdklade odmietli tvrdenie, \u017ee fik\u010dn\u00fd svet odkazuje k aktu\u00e1lnemu svetu, ale beztak textom prenikaj\u00fa k\u00f3dy, ktor\u00e9 ho presahuj\u00fa (u\u017e len samotn\u00fd jazyk, v ktorom je text nap\u00edsan\u00fd), v\u010faka \u010domu \u010ditatelia pri recepcii uplat\u0148uj\u00fa kognit\u00edvne funkcie a interpreta\u010dn\u00e9 vzorce vybudovan\u00e9 za \u00fa\u010delom porozumenia aktu\u00e1lnemu svetu. Na rozdiel od skuto\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed ale postavu posudzujeme z h\u013eadiska inej pragmatiky \u2013 nemus\u00edme sa zauj\u00edma\u0165 o n\u00e1sledky jej \u010dinov v aktu\u00e1lnom svete, nem\u00e1 vplyv na na\u0161u realitu. Pre \u010ditate\u013ea je z pragmaticko-estetick\u00e9ho h\u013eadiska najschodnej\u0161ie a najpr\u00edjemnej\u0161ie prija\u0165 strat\u00e9gie textu<\/strong>. Jovue p\u00ed\u0161e: \u201eObraz postavy nem\u00f4\u017ee by\u0165 zakalen\u00fd \u010ditate\u013eskou variabilitou. Akon\u00e1hle \u010ditate\u013e vst\u00fapi do diela, hr\u00e1 \u00falohu, ktor\u00e1 bola pre neho rezervovan\u00e1. Ak sa empirick\u00fd \u010ditate\u013e odmieta stoto\u017eni\u0165 s o\u010dak\u00e1van\u00fdm \u010ditate\u013eom, prest\u00e1va re\u0161pektova\u0165 pravidl\u00e1 hry a \u010d\u00edtanie z\u00edde z cesty\u201d (Jouve 2014: 121).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prirovnajme recepciu narat\u00edvu k hraniu videohry s pr\u00edbehom. V otvorenom hernom svete m\u00f4\u017eeme z\u00eds\u0165 z cesty, ignorova\u0165 misie a sk\u00fa\u0161a\u0165, \u010do v\u0161etko sa v hre d\u00e1 urobi\u0165. To je samo o sebe zauj\u00edmav\u00e1 aktivita, ale po \u010dase sa budeme chcie\u0165 vr\u00e1ti\u0165 k hlavnej misii, preto\u017ee n\u00e1m jej \u00faspe\u0161n\u00e9 ukon\u010denie prinesie nov\u00e9 inform\u00e1cie o svete (odhal\u00ed nov\u00e9 lokality alebo schopnosti hernej postavy), bez ktor\u00fdch by sme sa v \u0148om po \u010dase za\u010dali nudi\u0165. Ak sa do hern\u00e9ho sveta iba vraciame a nepostupujeme v pr\u00edbehu, nikdy nebudeme pova\u017eova\u0165 hru za \u201eprejden\u00fa\u201d, preto\u017ee si uvedomujeme, \u017ee je nadizajnovan\u00e1 tak, aby sme vyu\u017eili jej pln\u00fd potenci\u00e1l (aby sme ju v kone\u010dnom d\u00f4sledku spoznali vcelku) iba vtedy, ke\u010f\u00a0 sa budeme riadi\u0165 pokynmi a hra\u0165 pod\u013ea pravidiel.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V pr\u00edpade recepcie narat\u00edvov je t\u00falanie sa po fik\u010dnom svete zna\u010dne obmedzen\u00e9 textov\u00fdm m\u00e9diom, ktor\u00e9 m\u00e1 iba m\u00e1lokedy in\u00fd smer recepcie ako line\u00e1rny. Av\u0161ak aj tu sa mo\u017eno pozastavi\u0165 a prehodnocova\u0165, vraca\u0165 sa k niektor\u00fdm pas\u00e1\u017eam, di\u0161tancova\u0165 sa od ist\u00fdch aspektov pr\u00edbehu. Text n\u00e1s \u010dasto n\u00fati opusti\u0165 ho na kr\u00e1tky okamih kv\u00f4li inferen\u010dn\u00fdm potulk\u00e1m a kult\u00farno-referen\u010dn\u00fdm odkazom. Narat\u00edvny a hermeneutick\u00fd z\u00e1ujem n\u00e1s potom zase priv\u00e1dzaj\u00fa sp\u00e4\u0165 k v\u00fdvoju deja. Je to efekt textu, nie na\u0161ej \u013eubov\u00f4le \u2013 text s\u00e1m n\u00e1s vracia k z\u00e1pletke; jeho fokaliz\u00e1cia ur\u010duje, do akej miery m\u00e1me bl\u00edzko k postave a jej du\u0161evn\u00e9mu \u017eivotu; pomer reflex\u00edvnych a dejov\u00fdch zlo\u017eiek rozhoduje o tom, do akej miery n\u00e1s zauj\u00edma rozuzlenie a do akej filozofick\u00e9 pravdy o \u017eivote.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nar\u00e1cia sama nastavuje mieru nap\u00e4tia; stability a zmien, istoty a neistoty, pr\u00edstupnosti a nepr\u00edstupnosti. Text rob\u00ed postavu viac alebo menej pr\u00edstupn\u00fa identifika\u010dn\u00fdm mechanizmom \u2013 ploch\u00fa alebo zaoblen\u00fa (Forster); typizovan\u00fa alebo individualizovan\u00fa; mimetick\u00fa (psychologizovan\u00fa) alebo antimimetick\u00fa (textualizovan\u00fa). Samotn\u00e1 t\u00e9ma (ktor\u00e1 patr\u00ed tie\u017e k s\u00e9mantick\u00fdm aspektom narat\u00edvu) rozhoduje o tom, nako\u013eko v recepcii budeme reagova\u0165 aj emocion\u00e1lne<\/strong>: \u201eV s\u00e9mantickom pl\u00e1ne s\u00fa to najm\u00e4 t\u00e9my s\u00favisiace s intimitou, ktor\u00e9 s\u00fa obzvl\u00e1\u0161\u0165 \u00fa\u010dinn\u00e9. T\u00fa\u017eba predstavuje napr\u00edklad privilegovan\u00fd vektor vzniku sympatie\u201d (Jouve 2014: 138).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Identifik\u00e1cia<\/strong> \u010ditate\u013ea s postavou m\u00e1 teda r\u00f4zne podoby v z\u00e1vislosti od premenliv\u00fdch faktorov na oboch stran\u00e1ch \u2013 na strane \u010ditate\u013eovej osobnosti i na strane textov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed. \u0164a\u017eisko narat\u00edvneho a hermeneutick\u00e9ho z\u00e1ujmu o pr\u00edbeh nespo\u010d\u00edva v tom, ak\u00e1 postava je, ak\u00fd osud pre\u017eila pri sp\u00e4tnom poh\u013eade, ale v tom, ako sa jej osud pr\u00e1ve vyv\u00edja (v danom momente \u010d\u00edtania). Ot\u00e1zkou pre n\u00e1s je, \u010do z tohto nap\u00e4tia a z tohto nezav\u0155\u0161en\u00e9ho obrazu pr\u00edbehu \u010di fik\u010dn\u00e9ho sveta, m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou interpret\u00e1cie. Ak posudzujeme v\u00fdsledok (text vo svojej totalite), nestoj\u00edme pred t\u00fdmto probl\u00e9mom a m\u00f4\u017eeme analyzova\u0165 \u0161trukt\u00faru vo svojej \u00faplnej podobe. Ak v\u0161ak m\u00e1me z\u00e1ujem o popis estetickej funkcie, mus\u00edme sa s\u00fastredi\u0165 aj na samotn\u00e9 efekty, ktor\u00fdch cie\u013eom je zatrakt\u00edvni\u0165 recepciu.<\/p>

[1]<\/sup><\/a> Harold Bloom vo svojom K\u00e1none z\u00e1padnej literat\u00fary<\/em> p\u00ed\u0161e: \u201eJedn\u00fdm zo znakov originality, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee zaisti\u0165 liter\u00e1rnemu dielu kanonick\u00fd status, je cudzos\u0165, ktor\u00fa bu\u010f nedok\u00e1\u017eeme \u00faplne asimilova\u0165, alebo ost\u00e1vame slep\u00ed vo\u010di idiosynkr\u00e1zi\u00e1m diela\u201d (Bloom 1994: 4).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ot\u00e1zku, \u010di je mo\u017en\u00e9 pos\u00fava\u0165 hranice interpret\u00e1cie smerom k recep\u010dn\u00e9mu \u00fa\u010dinku a z\u00e1rove\u0148 sa dr\u017ea\u0165 intencie textu, prever\u00edme prostredn\u00edctvom interpret\u00e1cie zn\u00e1meho rom\u00e1nu Milana Kunderu Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed <\/em>(2014, prv\u00e9 vydanie vo fr. v 1984), z ktor\u00e9ho sme u\u017e citovali kr\u00e1tku pas\u00e1\u017e o g\u00fd\u010di. Z rozsiahlej \u201ekunderologickej\u201d literat\u00fary n\u00e1s z h\u013eadiska t\u00e9my tejto kapitoly zaujala najm\u00e4 monografia Tom\u00e1\u0161a Kub\u00ed\u010dka Vypr\u00e1v\u011bt p\u0159\u00edb\u011bh: Naratologick\u00e9 kapitoly k rom\u00e1n\u016fm Milana Kundery<\/em> (2001), kde pon\u00faka podnetn\u00fd pr\u00edstup k liter\u00e1rnej postave. Autor hne\u010f v \u00favode p\u00ed\u0161e: \u201eSnaha o porozumenie narat\u00edvnemu pl\u00e1nu Kunderov\u00fdch rom\u00e1nov je veden\u00e1 snahou o porozumenie zmyslu, kde nar\u00e1cia predstavuje princ\u00edp, na z\u00e1klade ktor\u00e9ho je uskuto\u010d\u0148ovan\u00e1 interpret\u00e1cia. \u00dalohou tejto pr\u00e1ce je dok\u00e1za\u0165 povahu Kunderovho textu ako otvoren\u00e9ho s\u00e9mantick\u00e9ho priestoru a pomenova\u0165 pr\u00ed\u010diny, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa s\u00e9mantick\u00e9 otvorenie textu\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 10).<\/p>\n

                Kub\u00ed\u010dek v predmetnej pr\u00e1ci poukazuje na to, \u017ee aj \u0161truktur\u00e1lno-semiotick\u00fd rozbor postavy, ktor\u00fd vych\u00e1dza zo saussurovsk\u00e9ho po\u0148atia znaku ako vz\u0165ahu signifiant<\/em> (ozna\u010duj\u00faceho) a signifi\u00e9<\/em> (ozna\u010dovan\u00e9ho), vy\u017eaduje komplexnej\u0161\u00ed \u2013 hermeneutick\u00fd v\u00fdklad<\/strong>, preto\u017ee ozna\u010dovan\u00e9 (ment\u00e1lny obraz postavy vo vedom\u00ed \u010ditate\u013ea) nie je nikdy jednozna\u010dne definovan\u00e9 ozna\u010duj\u00facim (inform\u00e1cie o postave v texte): \u201eSkuto\u010dnos\u0165, \u017ee postava prech\u00e1dza textom projektovan\u00e1 svojimi \u010dinmi, konfrontovan\u00e1 s nov\u00fdmi vari\u00e1ciami textovej existencie, vyma\u0148uje postavu z jej definit\u00edvnej podoby, z kone\u010dnosti, a otv\u00e1ra ju n\u00e1sledn\u00e9mu re\u0165azeniu vari\u00e1ci\u00ed\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 36). Postava je interpreta\u010dn\u00fd probl\u00e9m<\/strong>, preto\u017ee ako narat\u00edvne modelovan\u00e1 entita nikdy nie je aktualizovan\u00e1 vcelku, ale utv\u00e1ra sa priebe\u017ene po\u010das rozpr\u00e1vania<\/strong>.<\/p>\n

                Takto otvoren\u00e1 identita postavy je re\u00e1lnym faktom \u010d\u00edtania v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere ako nejak\u00fd hotov\u00fd profil postavy, ku ktor\u00e9mu zriedka dospievame aj pri ukon\u010den\u00ed recepcie (najsk\u00f4r asi pri liter\u00e1rnovednom rozbore). Ideologick\u00e9 interpret\u00e1cie vyzna\u010duj\u00face sa schematiz\u00e1ciou a simplifik\u00e1ciou (liter\u00e1rneho i aktu\u00e1lneho) sveta m\u00f4\u017eu \u010dasto vidie\u0165 ploch\u00e9 postavy aj v narat\u00edvoch, ktor\u00e9 zobrazuj\u00fa komplexn\u00e9 a vyv\u00edjaj\u00face sa charaktery. Modern\u00e1 filozofia \u010di psychol\u00f3gia pritom u\u017e upustili od postulovania statickej koncepcie osobnosti. Literat\u00fara sama t\u00fato mnohozna\u010dnos\u0165 \u013eudskej psychiky objavuje u\u017e st\u00e1ro\u010dia \u2013 najv\u00fdraznej\u0161ie bola nepochybne spracovan\u00e1 v litern\u00e1rnom modernizme, ke\u010f sa stalo poznanie vn\u00fatorn\u00e9ho vedomia z\u00e1rove\u0148 liter\u00e1rnou met\u00f3dou. Tak ako skuto\u010dn\u00fd \u010dlovek aj liter\u00e1rna postava sa m\u00f4\u017ee meni\u0165 v z\u00e1vislosti na okolnostiach pr\u00edbehu, nemus\u00ed by\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch momentoch rovnak\u00e1; m\u00f4\u017ee ma\u0165 dokonca viacero ident\u00edt (univerz\u00e1lnu \u2013 kult\u00farnu, osobn\u00fa \u2013 verejn\u00fa, re\u00e1lnu \u2013 vysn\u00edvan\u00fa). Mo\u017eno existuj\u00fa narat\u00edvy ako rozpr\u00e1vky, m\u00fdty, legendy \u010di s\u00fa\u010dasn\u00e9 hollywoodske filmy o superhrdinoch, kde s\u00fa postavy toto\u017en\u00e9 s jednou funkciou; kde stoja hrdinovia proti \u0161kodcom a dobro a zlo sa d\u00e1 jasne roz\u010dleni\u0165 medzi postavy. Prostredn\u00edctvom t\u00fdchto schematick\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed ale modern\u00fa literat\u00faru nepochop\u00edme.<\/p>\n

                Kub\u00ed\u010dkov v\u00fdklad postavy ako hermeneutick\u00e9ho probl\u00e9mu \u2013 ako interpreta\u010dnej \u00falohy pre \u010ditate\u013ea \u2013 poklad\u00e1me za adekv\u00e1tny pr\u00edstup k narat\u00edvom, ktor\u00e9 nepracuj\u00fa s ploch\u00fdmi ale s okr\u00fahlymi a problematick\u00fdmi postavami. Tento pr\u00edstup (pokia\u013e sa st\u00e1le dr\u017e\u00ed danost\u00ed textu) vy\u017eaduje pozornej\u0161\u00ed z\u00e1ujem o v\u0161etky (aj implicitn\u00e9 a nepriame) inform\u00e1cie, ktor\u00e9 odkazuj\u00fa k postave, \u010d\u00edm z\u00e1rove\u0148 nestr\u00e1ca zo zrete\u013ea jej hodnotu v r\u00e1mci narat\u00edvnej \u0161trukt\u00fary: \u201ePsychologick\u00e9 hodnotenie a de\u0161ifrovanie postavy nie je preukazovan\u00e9 priamo, postavy nie s\u00fa jednoducho vymedzen\u00e9 pomocou jednorozmern\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed traktovan\u00fdch rozpr\u00e1va\u010dom: Ludv\u00edk je tak\u00fd a tak\u00fd. Ur\u010duj\u00face pre pochopenie postavy s\u00fa situ\u00e1cie, konflikty, do ktor\u00fdch je uv\u00e1dzan\u00e1. Miera poznania postavy potom z\u00e1vis\u00ed na schopnostiach recepcie, na interpreta\u010dn\u00fdch schopnostiach \u010ditate\u013ea\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 39). Kub\u00ed\u010dek tu nehovor\u00ed o tom, \u017ee by sme mali postavu ur\u010dova\u0165 na z\u00e1klade \u013eubovo\u013en\u00fdch dohadov alebo predst\u00e1v \u2013 vyslovene uv\u00e1dza, \u017ee poznanie postavy sa dosahuje schopnos\u0165ami recepcie a interpret\u00e1cie (pozorne \u010d\u00edta\u0165 to, \u010do je v texte nap\u00edsan\u00e9). Ak sa postava st\u00e1va interpreta\u010dne problematick\u00e1 (unikaj\u00faca), je to aj preto, lebo ju mus\u00edme posudzova\u0165 aj cez nepriame informovanie (cez jej konanie spr\u00e1vanie); cez filter rozpr\u00e1va\u010dovej optiky, \u010di cez jej imanentn\u00fa protikladnos\u0165.<\/p>\n

                Interpret\u00e1cia pracuj\u00faca s \u010ditate\u013esk\u00fdmi hypot\u00e9zami, ktor\u00e9 text bu\u010f potvrd\u00ed alebo vyvr\u00e1ti, nemus\u00ed predstavova\u0165 nutne nadinterpret\u00e1ciu. Text s\u00e1m priebe\u017ene modeluje \u010ditate\u013ea; chce ho navies\u0165 na nejak\u00fa stopu, vyvola\u0165 v \u0148om ist\u00fa predstavu \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja. Pracuje so strat\u00e9giami budovania o\u010dak\u00e1van\u00ed, nap\u00e4tia \u010di prekvapenia. V tejto s\u00favislosti je pre n\u00e1s zauj\u00edmav\u00e9 pouk\u00e1za\u0165 na to, ako naratol\u00f3g Rapha\u00ebl Baroni explikuje narat\u00edvne<\/strong> nap\u00e4tie<\/strong> v texte z h\u013eadiska z\u00e1meru podnieti\u0165 interpret\u00e1ciu na strane \u010ditate\u013ea: \u201eV\u00fdstavba textu zalo\u017een\u00e1 na nap\u00e4t\u00ed zvy\u0161uje na\u0161u pozornos\u0165 vo\u010di miestam, v ktor\u00fdch narat\u00edv dr\u00e1\u017edi svojho pr\u00edjemcu, orientuje jeho o\u010dak\u00e1vania na s\u013e\u00faben\u00e9 ale odkladan\u00e9 rie\u0161enie \u2013 na rozuz\u013eovanie, ktor\u00e9 ostane pozna\u010den\u00e9 neistotou po\u010das cel\u00e9ho interpreta\u010dn\u00e9ho procesu. Inak povedan\u00e9, zauz\u013eovanie a rozuz\u013eovanie, ktor\u00e9 \u0161trukt\u00faruj\u00fa narat\u00edv v rovine z\u00e1pletky, s\u00fa v prvom rade etapami prebiehaj\u00facej interpret\u00e1cie a definujeme ich vo vz\u0165ahu k budovaniu nap\u00e4tia<\/em>\u201d (Baroni 2007: 41, do kurz\u00edvy dal autor cit\u00e1tu).<\/p>\n

                Ak preuk\u00e1\u017eeme v interpret\u00e1cii, \u017ee narat\u00edvne a hermeneutick\u00e9 nap\u00e4tie patria k strat\u00e9gi\u00e1m samotn\u00e9ho textu, m\u00f4\u017eeme sa na ne zamera\u0165 ako na predmet interpret\u00e1cie (zameranej na estetick\u00fa funkciu). Strat\u00e9gie budovania zvedavosti, nap\u00e4tia a prekvapenia (Baroni poklad\u00e1 tieto tri za hlavn\u00e9) mo\u017eno zo semiotick\u00e9ho h\u013eadiska po\u0148a\u0165 ako strat\u00e9gie informovania<\/strong> \u2013 znaky informuj\u00face o dejovej z\u00e1pletke s\u00fa usporiadan\u00e9 tak, aby \u010ditate\u013eovi sproblematizovali aktualiz\u00e1ciu narat\u00edvnych segmentov. Umo\u017e\u0148uj\u00fa to postupy ako napr\u00edklad usporiadanie udalost\u00ed (sujet), umiestnenie katal\u00fdz (Barthes) k cudz\u00edm narat\u00edvnym jadr\u00e1m (analepsy a prolepsy), spoma\u013eovanie \u010di zr\u00fdch\u013eovanie tempa rozpr\u00e1vania. Interpret\u00e1cia efektov narat\u00edvnych postupov je teda d\u00f4slednou interpret\u00e1ciou narat\u00edvnych \u0161trukt\u00far samotn\u00fdch.<\/p>\n

                Mus\u00edme si ale uvedomi\u0165, \u017ee sa tu pohybujeme na hranici poetiky a estetiky<\/strong> (tomuto rozl\u00ed\u0161eniu sa budeme venova\u0165 v poslednej kapitole). Hranice interpret\u00e1cie textu m\u00f4\u017eeme pos\u00fava\u0165 do tej miery, do akej sa e\u0161te t\u00fdkaj\u00fa postupov rozpoznate\u013en\u00fdch v texte samom, nie \u013eubovo\u013en\u00fdch odoziev empirick\u00e9ho \u010ditate\u013ea. Do tohto hrani\u010dn\u00e9ho bodu pod\u013ea n\u00e1\u0161ho n\u00e1zoru doch\u00e1dza aj Baroni (2007: 253), ke\u010f sk\u00fama takzvan\u00fa tymick\u00fa funkciu (fonction thymique<\/em>) textu \u2013  snahu o vyvolanie em\u00f3cie. Aby sme neubrali na zrozumite\u013enosti v\u00fdkladu, budeme \u010falej pou\u017e\u00edva\u0165 pojem emocion\u00e1lna funkcia<\/strong>. Text predpokladovo pracuje so zn\u00e1mym a nezn\u00e1mym, rutinou a ozvl\u00e1\u0161tnen\u00edm, istotou a neistotou, ktor\u00e9 by mal modelov\u00fd \u010ditate\u013e rozpozna\u0165 a reagova\u0165 na ne pod\u013ea o\u010dak\u00e1van\u00ed. T\u00fdm, \u017ee s\u00fa uveden\u00e9 protiklady funk\u010dn\u00e9 najm\u00e4 ako prostriedky budovania narat\u00edvneho a hermeneutick\u00e9ho nap\u00e4tia (Ako sa bude dej vyv\u00edja\u0165? Bude sa vyv\u00edja\u0165, ako predpoklad\u00e1m?), vstupuj\u00fa do \u0161truktur\u00e1lnych vz\u0165ahov s narat\u00edvnou, ale i tematickou rovinou textu. Ak je strat\u00e9gia z\u00e1mern\u00e9ho neinformovania, zav\u00e1dzania \u010di poskytnutia neo\u010dak\u00e1vanej (prekvapivej) inform\u00e1cie aktualizovan\u00e1 v narat\u00edvnych jadr\u00e1ch a najm\u00e4 v s\u00favislosti so \u017eivotn\u00fdm probl\u00e9mom postavy, bude jej emocion\u00e1lna funkcia prirodzene silnej\u0161ia, ako ke\u010f sa t\u00fdka sekund\u00e1rnych zlo\u017eiek pr\u00edbehu.<\/p>\n

                O emocion\u00e1lnom efekte ako textovej strat\u00e9gii p\u00edsal u\u017e na za\u010diatku 30. rokov Boris Toma\u0161evskij v s\u00favislosti s hrdinom<\/em> ako typom postavy: \u201eHrdina je osoba, ktor\u00fa \u010ditate\u013e sleduje s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm nap\u00e4t\u00edm a pozornos\u0165ou. Hrdina vyvol\u00e1va s\u00facit, priaze\u0148, rados\u0165 i sm\u00fatok \u010ditate\u013ea. Netreba zab\u00fada\u0165, \u017ee emocion\u00e1lny vz\u0165ah k hrdinovi je vopred dan\u00fd<\/em>. Autor m\u00f4\u017ee \u010ditate\u013eove sympatie prip\u00fata\u0165 k tak\u00e9mu hrdinovi, ktor\u00e9ho charakter by v \u017eivote vyvolal \u010ditate\u013eove antipatie a odpor. Emocion\u00e1lny vz\u0165ah k hrdinovi je fakt umeleckej stavby diela a len v primit\u00edvnych form\u00e1ch nevyhnutne mus\u00ed by\u0165 v s\u00falade s tradi\u010dn\u00fdm k\u00f3dexom mor\u00e1lky a spolu\u017eitia\u201c (Toma\u0161evskij 1971: 221).<\/p>\n

                Je zrejm\u00e9, \u017ee v\u00fdznam emocion\u00e1lnej funkcie narast\u00e1 na miestach, kde sa zvy\u0161uje pravdepodobnos\u0165 identifik\u00e1cie<\/strong> \u2013 zv\u00fd\u0161en\u00e9ho z\u00e1ujmu o postavu (vc\u00edtenie sa, sympatie, antipatie, s\u00fadenie postavy a pod.). Postava a jej probl\u00e9my pri\u0165ahuj\u00fa \u010ditate\u013eovu pozornos\u0165, \u010do v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje to, na \u010do sa v recepcii bude prioritne zameriava\u0165. Zv\u00fd\u0161en\u00fd z\u00e1ujem o osud postavy<\/strong> dok\u00e1\u017ee najefekt\u00edvnej\u0161ie aktivova\u0165 emocion\u00e1lne prejavy podobn\u00e9 t\u00fdm, ktor\u00e9 pre\u017e\u00edvame aj pri interakcii so skuto\u010dn\u00fdmi \u013eu\u010fmi. Emocion\u00e1lna funkcia prehlbuje efekt ponorenia sa do rozpr\u00e1vania a prin\u00e1\u0161a n\u00e1m odmenu (estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok). Preto orientujeme na\u0161u recepciu na tieto aspekty viac ako na in\u00e9. Modelovanie postavy teda ovplyv\u0148uje \u010ditate\u013esk\u00fa kooper\u00e1ciu s textom: \u201eVlastnosti sem\u00e9mu ost\u00e1vaj\u00fa norm\u00e1lne vlastnos\u0165ami virtu\u00e1lnymi, \u010di\u017ee ost\u00e1vaj\u00fa registrovan\u00e9 v \u010ditate\u013eovej encyklop\u00e9dii, a ten je prichystan\u00fd ich aktualizova\u0165, ak to bude po \u0148om priebeh textu vy\u017eadova\u0165. Tak\u017ee z toho, \u010do ostane s\u00e9manticky zahrnut\u00e9 alebo implikovan\u00e9, \u010ditate\u013e zexplicitn\u00ed iba to, \u010do mu k nie\u010domu je. Pri tomto po\u010d\u00ednan\u00ed niektor\u00e9 vlastnosti obdaruje svojou priaz\u0148ou a in\u00e9 udr\u017euje v nark\u00f3ze\u201d (Eco 2010: 106 \u2013 107).<\/p>\n

                Aktualiz\u00e1cia narat\u00edvnych postupov stup\u0148uje \u010ditate\u013eov z\u00e1ujem o z\u00e1pletku a jej rozuzlenie, teda aj o pokra\u010dovanie v recepcii<\/strong>, ktor\u00e1 je pr\u00edjemn\u00e1<\/strong> (estetick\u00e1) pr\u00e1ve t\u00fdm, \u017ee sa uplat\u0148uje emocion\u00e1lna funkcia. Aj ke\u010f vieme tak\u00e9to miesta s ve\u013ekou pravdepodobnos\u0165ou identifikova\u0165, ost\u00e1va n\u00e1m len d\u00fafa\u0165, \u017ee na empirick\u00e9ho \u010ditate\u013ea zap\u00f4sobia pod\u013ea o\u010dak\u00e1van\u00ed. Podobne ako Miko (a cel\u00e1 trad\u00edcia funk\u010dnej lingvistiky) predpokladal, \u017ee v\u00fdrazov\u00e9 (\u0161tylistick\u00e9) polohy textu zodpovedaj\u00fa v\u00fdrazov\u00fdm poloh\u00e1m komunik\u00e1cie vo v\u0161eobecnosti (teda aj v be\u017enom \u017eivote), mus\u00edme aj my predpoklada\u0165, \u017ee strat\u00e9gie textu zameran\u00e9 na vc\u00edtenie sa a vyvolanie em\u00f3cie bud\u00fa v \u010ditate\u013eovi podnecova\u0165 tie reakcie, ktor\u00e9 by pre\u017e\u00edval v podobn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch aj v skuto\u010dnosti. V nasleduj\u00facej kapitole uk\u00e1\u017eeme, \u017ee psychologick\u00e9, biologick\u00e9 a kognit\u00edvne te\u00f3rie t\u00fato hypot\u00e9zu potvrdzuj\u00fa. Teraz ale chceme zhodnoti\u0165, nako\u013eko je z\u00e1ujem o emocion\u00e1lnu funkciu relevantn\u00fd pre interpret\u00e1ciu textu.<\/p>\n

                Ak aplikujeme anal\u00fdzu emocion\u00e1lnej funkcie pri interpret\u00e1cii liter\u00e1rnej postavy, nezameriavame sa na emocion\u00e1lnu funkciu jazyka ani t\u00e9my izolovane, ale sk\u00f4r na to, \u010do tieto zlo\u017eky dynamizuje a interpreta\u010dne zatrakt\u00edv\u0148uje. Postava sa rozprestiera vo viacer\u00fdch vrstv\u00e1ch<\/strong> \u2013 od jazykovo-form\u00e1lnej (narat\u00edvna \u0161trukt\u00fara, hlas, registre prehovorov) cez reprezenta\u010dn\u00fa (vyvol\u00e1va predstavu \u013eudskej bytosti) a\u017e po index ist\u00e9ho poznania \u010di sveton\u00e1zoru (vz\u0165ah postavy k t\u00e9me). Aktualiz\u00e1cia postavy m\u00f4\u017ee zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 tieto zlo\u017eky v r\u00f4znej miere a v z\u00e1vislosti na tom mo\u017eno hovori\u0165 o r\u00f4znych dominant\u00e1ch postavy[1]<\/sup><\/a><\/strong>. Ako vysvet\u013euje Vincent Jouve (2014: 171) evok\u00e1cia postavy v nar\u00e1cii m\u00f4\u017ee ma\u0165 podobu jej detailn\u00e9ho opisu a prieniku do psychologick\u00e9ho pre\u017e\u00edvania, ale aj zd\u00f4raznenia diegetickej kon\u0161trukcie postavy (podriadenie postavy vy\u0161\u0161iemu z\u00e1meru; postava ako produkt textu). \u010eal\u0161ou be\u017enou dominantou b\u00fdva snaha vyvola\u0165 prostredn\u00edctvom postavy afekt\u00edvnu v\u00e4zbu sp\u00e1jan\u00fa s \u010ditate\u013eovou t\u00fa\u017ebou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 charakteristick\u00e1 napr\u00edklad pre \u017e\u00e1nrov\u00fa literat\u00faru (erotick\u00e1 literat\u00fara, romanca, fantastika), ak je postava napriek svojej narat\u00edvnej mnohov\u00fdznamovosti evokovan\u00e1 najm\u00e4 so z\u00e1merom vyvola\u0165 \u017eelan\u00fa em\u00f3ciu. Dominanty sa tie\u017e m\u00f4\u017eu strieda\u0165 aj v r\u00e1mci toho ist\u00e9ho narat\u00edvu a pri tej istej postave (ako uvid\u00edme pri Kunderovom rom\u00e1ne).<\/p>\n

                R\u00f4zne dominanty podnecuj\u00fa r\u00f4zne interpreta\u010dn\u00e9 z\u00e1ujmy<\/strong>, kde jeden m\u00f4\u017ee preva\u017eova\u0165 na \u00fakor druh\u00e9ho. Siln\u00e1 emocion\u00e1lna identifik\u00e1cia s postavou m\u00f4\u017ee oslabi\u0165 kritick\u00fd odstup \u010ditate\u013ea vo\u010di textu a, naopak, n\u00edzka miera emocion\u00e1lnej funkcie v narat\u00edvoch tematizuj\u00facich vlastn\u00fa textovos\u0165 (postava ako produkt hry textu) m\u00f4\u017ee by\u0165 vedome zacielen\u00e1 sk\u00f4r na intelekt \u010ditate\u013ea, jeho pozornos\u0165 a chu\u0165 pre hru. Dominanta p\u00f4sob\u00ed na to, ako text interpretujeme. Nielen po pre\u010d\u00edtan\u00ed, ale aj po\u010das \u010d\u00edtania. Nar\u00e1cia orientuje na\u0161u pozornos\u0165 pod\u013ea organizuj\u00facej zlo\u017eky \u010di probl\u00e9mu (pod\u013ea dominanty), \u010do do ve\u013ekej miery ur\u010duje, ak\u00e9 s\u00fady budeme formulova\u0165 o postave, pr\u00edbehu, h\u013eadisku a pod. Dominanta efektu postavy a jej emocion\u00e1lna funkcia m\u00f4\u017eu by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou anal\u00fdzy narat\u00edvneho diskurzu, ako aj poetiky narat\u00edvov, nako\u013eko patria k strat\u00e9gi\u00e1m samotn\u00e9ho textu. Mus\u00edme ich v\u0161ak sk\u00fama\u0165 naprie\u010d ust\u00e1len\u00fdmi naratologick\u00fdmi kateg\u00f3riami.<\/p>\n

                Anal\u00fdza dominantn\u00fdch zlo\u017eiek evokovania postavy a \u0161k\u00e1la medzi kriticky odosobnen\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm a v\u00e1\u0161niv\u00fdm ponoren\u00edm (zasnen\u00edm) sa ve\u013emi \u00fazko s\u00favis\u00ed s anal\u00fdzou poetickej \u010di estetickej funkcie textu, preto\u017ee sa zameriava na tie prvky, ktor\u00e9 vyvol\u00e1vaj\u00fa pote\u0161enie z \u010d\u00edtania a z\u00e1ujem vraca\u0165 sa k recepcii. V Estetike narat\u00edvnych textov<\/em> (2021: 136) sme na z\u00e1klade existencie r\u00f4znych domin\u00e1nt zobrazovania postavy v literat\u00fare nestoto\u017e\u0148ovali estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok<\/strong> len s emocion\u00e1lnou funkciou (t\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 v pr\u00edpade antimimetick\u00fdch, experiment\u00e1lnych, ironick\u00fdch \u010di filozofick\u00fdch narat\u00edvov n\u00edzka) ale v\u0161eobecne s prvkami, ktor\u00e9 vyvol\u00e1vaj\u00fa atrakt\u00edvne p\u00f4sobiace zmeny<\/strong>. Tie mo\u017eno zak\u00fa\u0161a\u0165 aj pri n\u00edzkej miere emocion\u00e1lnej funkcie a pri dominante antimimetick\u00e9ho efektu postavy. Estetick\u00fa funkciu mo\u017eno dosahova\u0165 tak prostredn\u00edctvom psychologizovania rozpr\u00e1vania ako aj prostredn\u00edctvom hrania sa s postavou ako s b\u00e1bkou rozpr\u00e1va\u010da v r\u00e1mci nev\u0161ednej narat\u00edvnej z\u00e1pletky \u010di textovej skladby. Len takto mo\u017eno uva\u017eova\u0165 o estetike Emmy Bovaryovej<\/em> i Tristrama Shandyho <\/em>z\u00e1rove\u0148.<\/p>\n

                Mimeticko-emocion\u00e1lna dominanta postavy a rozpr\u00e1vania nie je jedinou mo\u017enos\u0165ou, ako dosiahnu\u0165 estetick\u00fa funkciu. Postmodern\u00e9 narat\u00edvy napr\u00edklad \u0165a\u017eia \u010dasto zo zvl\u00e1\u0161tnost\u00ed hran\u00edc fik\u010dn\u00e9ho sveta, z odkazov k in\u00fdm textom \u010di z interpreta\u010dn\u00fdch hier, nie nutne zo zvy\u0161ovania empatie k postave. Anal\u00fdza emocion\u00e1lnej miery v zobrazovan\u00ed postavy m\u00e1 napriek tomu svoj v\u00fdznam aj v neprirodzen\u00fdch (antimimentick\u00fdch) narat\u00edvoch. Stavba narat\u00edvu, ktor\u00e1 generuje fik\u010dn\u00fd svet a reprezentuje pr\u00edbeh \u2013 \u010do je nevyhnutn\u00e1 podmienka jeho existencie \u2013 orientuje interpret\u00e1ciu prirodzene na z\u00e1pletku a jej hlavn\u00fdch akt\u00e9rov. Aj neprirodzen\u00e9 narat\u00edvy buduj\u00fa svoje ozvl\u00e1\u0161tnenie<\/strong> na subverzi\u00ed klasick\u00fdch narat\u00edvnych konvenci\u00ed. Posil\u0148ovanie alebo, naopak, oslabovanie emocion\u00e1lnej funkcie \u2013 zmena dominanty efektu postavy \u2013 predstavuje estetetick\u00fa (aj poetick\u00fa) funkciu textu.<\/p>\n

                Ke\u010f autor poukazuje na fik\u010dnos\u0165 svojich post\u00e1v, neprirodzen\u00e9 z\u00e1kony sveta \u010di jeho textu\u00e1lnu podstatu, buduje efekt ozvl\u00e1\u0161tnenia vo vz\u0165ahu k be\u017en\u00fdm \u017eivotn\u00fdm a liter\u00e1rnym konvenci\u00e1m. Ke\u010f sa rozpr\u00e1vanie zameriava na vyvolanie sympati\u00ed k postave a porozumenia pre jej situ\u00e1ciu, pon\u00e1ra \u010ditate\u013ea do sveta pr\u00edbehu. Ke\u010f autor umiest\u0148uje postavy do preexponovan\u00fdch citov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, m\u00f4\u017ee vzbudi\u0165 afekt\u00edvne reakcie na strane \u010ditate\u013ea a t\u00fdmto sp\u00f4sobom na neho esteticky p\u00f4sobi\u0165 (viac na em\u00f3cie a pudy). Kunderov rom\u00e1n Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed<\/em> sme si vybrali na interpret\u00e1ciu preto, lebo esteticky ve\u013emi sugest\u00edvnym sp\u00f4sobom pracuje so striedan\u00edm spomenut\u00fdch domin\u00e1nt postavy. Hlavn\u00ed hrdinovia jeho rom\u00e1nu s\u00fa v texte modelovan\u00ed ako bytosti s vysokou existenci\u00e1lnou sebareflexiou, ako akt\u00e9ri pr\u00edbehu l\u00e1sky a tie\u017e ako hypot\u00e9zy (v\u00fdtvory) rozpr\u00e1va\u010da.<\/p>\n

\n

[1]<\/sup><\/a> Pojem dominanta<\/strong> pou\u017eil Roman Jakobson (2017: 77) na ozna\u010denie hlavn\u00e9ho<\/strong> organizuj\u00faceho prvku textovej \u0161trukt\u00fary<\/strong>. Rusk\u00fd formalista sk\u00famal dominantu najm\u00e4 v lingvistickej rovine ako napr\u00edklad typ ver\u0161a v b\u00e1sni, ale m\u00f4\u017ee sa t\u00fdka\u0165 aj komplexnej\u0161\u00edch vz\u0165ahov ako striedanie dominanty formy a obsahu v umeleck\u00fdch hnutiach a smeroch. Pojem dominanta pou\u017eil tie\u017e Brian McHale (2001: 6), ke\u010f rozl\u00ed\u0161il modernistick\u00fa a postmodernistick\u00fa fikciu na z\u00e1klade prechodu dominanty od epistemologickej k ontologickej problematike (pre modernistick\u00fd text je charakteristick\u00e1 orient\u00e1cia textu na probl\u00e9m poznania a vyjadrenia sveta, probl\u00e9m vyjadrenia vn\u00fatorn\u00e9ho pre\u017e\u00edvania a subjekt\u00edvneho vn\u00edmania skuto\u010dnosti; pre postmodernistick\u00fd text je to zas problematiz\u00e1cia ur\u010denia hran\u00edc fik\u010dn\u00e9ho sveta, prieniky nekompatibiln\u00fdch svetov, sp\u00f4sob existencie svetov). Dominanta si v takom pr\u00edpade podria\u010fuje tak narat\u00edvne strat\u00e9gie ako aj niektor\u00e9 aspekty t\u00e9my. S pojmom dominanta operuje aj Vincent Jouve (2014: 170), ktor\u00fd ju v s\u00favislosti s problematikou efektu postavy<\/strong> taktie\u017e vn\u00edma ako organizuj\u00facu zlo\u017eku prenikaj\u00facu cel\u00fdm komplexom v\u00fdstavby a recepcie textu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ak\u00fdmsi tematick\u00fdm invariantom<\/strong> Kunderov\u00fdch rom\u00e1nov, ktor\u00fd odha\u013euje Kub\u00ed\u010dek pomocou rekon\u0161trukcie tzv. metapr\u00edbehu, je \u201e\u00fazkos\u0165<\/strong> ako d\u00f4sledok i pr\u00ed\u010dina odmietania okolit\u00e9ho sveta\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 24, zv\u00fdraznil P. \u017d.). Kunderove postavy sa \u010dasto ocitaj\u00fa v situ\u00e1cii vyl\u00fa\u010denia, zrady, nepochopenia, ale aj vn\u00fatorn\u00e9ho rozporu, dezil\u00fazie \u010di rezign\u00e1cie. Tieto momenty s\u00fa potom podnetom k h\u013eadaniu novej existenci\u00e1lnej mo\u017enosti<\/strong>. Postavy s\u00fa konfrontovan\u00e9 s \u00fazkos\u0165ou<\/strong> \u2013 stavom, v ktorom svet prest\u00e1va d\u00e1va\u0165 zmysel a do popredia vystupuje samotn\u00e1 existencia, av\u0161ak v znepokojivej podobe nesamozrejmosti a\u017e nezmyselnosti. Kunderove postavy za\u017e\u00edvaj\u00fa kr\u00edzu, ktor\u00fa by bolo mo\u017en\u00e9 v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch pomenova\u0165 pr\u00e1ve pomocou n\u00e1zvu jedn\u00e9ho z rom\u00e1nov \u2013 neznesite\u013en\u00e1 \u013eahkos\u0165 bytia. Je to \u0165a\u017eiv\u00e1 nemo\u017enos\u0165 unikn\u00fa\u0165 svojmu ja, svojej situ\u00e1cii. Z\u00e1rove\u0148 tento existenci\u00e1lny \u00fadel implikuje \u013eahkos\u0165, ktor\u00e1 u Kunderu odkazuje sk\u00f4r k akejsi metafyzickej bezv\u00fdznamnosti ne\u017e k du\u0161evnej pr\u00edjemnosti. \u013dahkos\u0165 bytia spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee nem\u00e1 \u017eiadne poslanie a nejestvuje ani n\u00e1vod, ako ho n\u00e1js\u0165. V\u0161etko, \u010do sa udeje, sa udeje len raz, a \u017eivot je preto v\u017edy iba pokusom bez metafyzick\u00fdch n\u00e1sledkov. Kundera pripom\u00edna svoj\u00edm obrazom \u013eudsk\u00e9ho bytia existencialistick\u00fa liter\u00e1rnu tvorbu, ale vyu\u017e\u00edva aj typicky postmodern\u00e9 narat\u00edvne postupy, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdznamov\u00fd pl\u00e1n jeho rom\u00e1nov.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Aby si \u010ditate\u013e urobil lep\u0161iu predstavu, rom\u00e1n Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed<\/em> m\u00e1 pomerne zlo\u017eit\u00fa \u0161trukt\u00faru \u2013 obsahuje dve pr\u00edbehov\u00e9 l\u00ednie (pr\u00edbeh Tom\u00e1\u0161a a Terezy a pr\u00edbeh Sab\u00edny a Franza), ktor\u00e9 sa v ist\u00fdch \u010dasov\u00fdch bodoch prepletaj\u00fa. \u010ealej obsahuje aj rozsiahle rozpr\u00e1va\u010dove \u00favahy o byt\u00ed a \u017eivote, ktor\u00e9 sa pods\u00favaj\u00fa z\u00e1rove\u0148 ako interpreta\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy o postav\u00e1ch. Okrem toho rozpr\u00e1va\u010d men\u00ed narat\u00edvne h\u013eadisk\u00e1, tak\u017ee toto\u017en\u00e9 probl\u00e9my reflektuj\u00fa vedomia s odli\u0161nou fokaliz\u00e1ciou. My sa zameriame na pr\u00edbeh Tom\u00e1\u0161a a Terezy a vyberieme niektor\u00e9 pas\u00e1\u017ee, ktor\u00e9 ilustruj\u00fa aj postupy vytv\u00e1rania efektu postavy.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161 je \u00faspe\u0161n\u00fd chirurg \u017eij\u00faci v Prahe a Tereza serv\u00edrka z mal\u00e9ho mesta. Po n\u00e1hodnom stretnut\u00ed sa do seba zamiluj\u00fa. Tom\u00e1\u0161 od po\u010diatku nevn\u00edma ich l\u00e1sku osudovo, ale ako jednu zo \u017eivotn\u00fdch mo\u017enost\u00ed, ktor\u00e1 mu nie je nijak\u00fdm sp\u00f4sobom pris\u00faden\u00e1. Je sk\u00f4r racion\u00e1lny typ, navy\u0161e z\u00e1letn\u00edk. Medzi n\u00edm a Terezou existuje mnoho protikladov a tie s\u00fa zdrojom ot\u00e1zok o hlavnej t\u00e9me rom\u00e1nu, l\u00e1ske. Samotn\u00fd rom\u00e1n v\u0161ak neza\u010d\u00edna milostn\u00fdm stretnut\u00edm, ale filozofickou \u00favahou o dvoch vz\u00e1jomne s\u00favisiacich princ\u00edpoch \u2013 prv\u00fdm je m\u00fdtus ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu<\/strong> (ot\u00e1zka, \u010di sa udalosti vo svete odohraj\u00fa iba raz, alebo sa nekone\u010dne opakuj\u00fa) a druh\u00fdm protiklad \u0165a\u017eoby a \u013eahkosti<\/strong> (je automaticky \u0165a\u017ek\u00e9 negat\u00edvne a \u013eahk\u00e9 pozit\u00edvne?). Vyber\u00e1me dve kapitoly zo za\u010diatku rom\u00e1nu, ktor\u00e9 prep\u00e1jaj\u00fa \u00favahov\u00fd pl\u00e1n s pr\u00edbehom. Pok\u00fasme sa h\u013eada\u0165 medzi nimi s\u00favislosti.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ak sa bude ka\u017ed\u00e1 sekunda n\u00e1\u0161ho \u017eivota donekone\u010dna opakova\u0165, sme prikovan\u00ed k ve\u010dnosti ako Je\u017ei\u0161 Kristus ku kr\u00ed\u017eu. Tak\u00e1to predstava je hrozn\u00e1. Vo svete ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu le\u017e\u00ed na ka\u017edom geste \u0165a\u017eoba neznesite\u013enej zodpovednosti. To je d\u00f4vod, pre\u010do Nietzsche naz\u00fdval my\u0161lienku ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm bremenom (<\/em>das schwerste Gewicht).<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak je ve\u010dn\u00fd n\u00e1vrat naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm bremenom, potom sa m\u00f4\u017eu na\u0161e \u017eivoty javi\u0165 na jeho pozad\u00ed vo v\u0161etkej svojej n\u00e1dhernej \u013eahkosti. <\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ale je \u0165a\u017eoba skuto\u010dne hrozn\u00e1 a \u013eahkos\u0165 n\u00e1dhern\u00e1? <\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Naj\u0165a\u017e\u0161ie bremeno n\u00e1s drv\u00ed, kles\u00e1me pod n\u00edm, tla\u010d\u00ed n\u00e1s k zemi. Ale v milostnej po\u00e9zii v\u0161etk\u00fdch \u010dias \u017eena t\u00fa\u017ei by\u0165 za\u0165a\u017een\u00e1 bremenom mu\u017eovho tela. Naj\u0165a\u017e\u0161ie bremeno je teda z\u00e1rove\u0148 obrazom najintenz\u00edvnej\u0161ieho naplnenia \u017eivota. \u010c\u00edm je bremeno \u0165a\u017e\u0161ie, t\u00fdm je n\u00e1\u0161 \u017eivot bli\u017e\u0161ie k zemi, t\u00fdm je skuto\u010dnej\u0161\u00ed a pravdivej\u0161\u00ed.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Naproti tomu absol\u00fatna nepr\u00edtomnos\u0165 bremena sp\u00f4sobuje, \u017ee sa \u010dlovek st\u00e1va \u013eah\u0161\u00edm ne\u017e vzduch, vzlieta do v\u00fd\u0161ky, vz\u010fa\u013euje sa zemi, pozemsk\u00e9mu bytiu, st\u00e1va sa len napoly skuto\u010dn\u00fdm a jeho pohyby s\u00fa rovnako slobodn\u00e9 ako bezv\u00fdznamn\u00e9.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co si teda m\u00e1me zvoli\u0165? \u0164a\u017eobu alebo \u013eahkos\u0165?<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nietzsche n\u00e1m pripom\u00edna, \u017ee si t\u00fato ot\u00e1zku kl\u00e1dol Parmenides v \u0161iestom storo\u010d\u00ed pred Kristom. Videl cel\u00fd svet rozdelen\u00fd na dvojice protikladov: svetlo \u2013 tma; jemnos\u0165 \u2013 hrubos\u0165; teplo \u2013 chlad; bytie \u2013 nebytie. Jeden p\u00f3l protikladu bol pre neho pozit\u00edvny, druh\u00fd negat\u00edvny. Tak\u00e9to delenie na pozit\u00edvny a negat\u00edvny p\u00f3l n\u00e1m m\u00f4\u017ee pripada\u0165 detinsky jednoduch\u00e9. A\u017e na jeden pr\u00edpad, hovor\u00ed Nietzsche: \u010do je pozit\u00edvne, \u0165a\u017eoba alebo \u013eahkos\u0165? Parmenides odpovedal: \u013eahkos\u0165 je pozit\u00edvna, \u0165a\u017eoba je negat\u00edvna.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 M\u00e1 pravdu, alebo nie? To je ot\u00e1zka. Ist\u00e9 je iba jedno: protiklad \u0165a\u017eoba \u2013 \u013eahkos\u0165 je najtajomnej\u0161\u00ed a najmnohov\u00fdznamovej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch protikladov.<\/em><\/p>

\u00a0<\/em><\/p>

3<\/em><\/p>

Mysl\u00edm na Tom\u00e1\u0161a u\u017e cel\u00e9 roky, ale a\u017e vo svetle tejto \u00favahy som ho uvidel jasne. Videl som ho, ako stoj\u00ed pri okne svojho bytu a pozer\u00e1 sa cez dvor na proti\u013eahl\u00fd \u010din\u017eiak, a nevie, \u010do m\u00e1 robi\u0165.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stretol Terezu prv\u00fdkr\u00e1t asi pred troma t\u00fd\u017ed\u0148ami v jednom malom \u010deskom meste. Boli spolu sotva hodinu. Odprev\u00e1dzala ho na stanicu a \u010dakala s n\u00edm a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm nenasadol do vlaku. O desa\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r pri\u0161la za n\u00edm do Prahy. Milovali sa spolu e\u0161te v ten de\u0148. V noci dostala hor\u00fa\u010dku a zostala potom cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 s chr\u00edpkou v jeho byte.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Poc\u00edtil vtedy nevysvetlite\u013en\u00fa l\u00e1sku k tej takmer nezn\u00e1mej \u017eene; zdalo sa mu, \u017ee je to die\u0165a, ktor\u00e9 niekto polo\u017eil do o\u0161atky vytrenej smolou, a poslal po vode rieky, aby ho Tom\u00e1\u0161 vylovil na breh svojej postele.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zostala u neho t\u00fd\u017ede\u0148, ne\u017e sa uzdravila, a potom zase odi\u0161la do svojho mesta vzdialen\u00e9ho dvesto kilometrov od Prahy. A vtedy pri\u0161la t\u00e1 chv\u00ed\u013ea, o ktorej som hovoril a ktor\u00e1 mi pripadala ako k\u013e\u00fa\u010d k jeho \u017eivotu: stoj\u00ed pri okne, pozer\u00e1 sa do dvora na stenu proti\u013eahl\u00e9ho \u010din\u017eiaku a prem\u00fd\u0161\u013ea:<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 M\u00e1 ju pozva\u0165 do Prahy natrvalo? B\u00e1l sa tejto zodpovednosti. Keby ju teraz k sebe pozval, pri\u0161la by za n\u00edm, aby mu pon\u00fakla cel\u00fd svoj \u017eivot.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Alebo sa jej u\u017e nem\u00e1 ozva\u0165? To by znamenalo, \u017ee Tereza zostane serv\u00edrkou v re\u0161taur\u00e1cii jedn\u00e9ho zapadnut\u00e9ho mesta a on ju u\u017e nikdy neuvid\u00ed.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Chcel, aby za n\u00edm pri\u0161la, alebo nechcel?<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pozeral sa do dvora na proti\u013eahl\u00fa stenu a h\u013eadal odpove\u010f.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Spom\u00ednal si znovu a znovu, ako le\u017eala na gau\u010di; nepripom\u00ednala mu nikoho z jeho predch\u00e1dzaj\u00faceho \u017eivota. Nebola to ani milenka ani man\u017eelka. Bolo to die\u0165a, ktor\u00e9 vytiahol z o\u0161atky vytretej smolou a polo\u017eil na breh svojej postele. Zaspala. K\u013eakol si k nej. Jej hor\u00fa\u010dkov\u00fd dych sa zr\u00fdchlil a ozvalo sa slab\u00e9 zastonanie. Pritisol svoju tv\u00e1r k\u00a0jej tv\u00e1ri a \u0161eptal jej do sp\u00e1nku upokojuj\u00face slov\u00e1. Po chv\u00edli c\u00edtil, \u017ee sa jej dych upokojuje a jej tv\u00e1r sa mimovo\u013ene zdv\u00edha k jeho tv\u00e1ri. C\u00edtil z jej \u00fast jemn\u00fd pach hor\u00fa\u010dky a vdychoval ho, akoby sa chcel naplni\u0165 d\u00f4vernos\u0165ou jej tela. A v tej chv\u00edli si predstavil, \u017ee je u neho u\u017e ve\u013ea rokov a \u017ee umiera. Mal n\u00e1hle jasn\u00fd pocit, \u017ee by jej smr\u0165 nepre\u017eil. Polo\u017eil by sa ved\u013ea nej a chcel by zomrie\u0165 s \u0148ou. Pohnut\u00fd tou predstavou, vtisol v tej chv\u00edli svoju tv\u00e1r do vank\u00fa\u0161a ved\u013ea jej hlavy a dlho tak zostal.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 St\u00e1l teraz pri okne a dovol\u00e1val sa tej chv\u00edle. \u010co to mohlo by\u0165 in\u00e9ho ako l\u00e1ska? Pocit, \u017ee chce umrie\u0165 ved\u013ea nej, bol evidentne neprimeran\u00fd: ve\u010f sa s \u0148ou vtedy videl e\u0161te len druh\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote! Nebola to teda iba hyst\u00e9ria \u010dloveka, ktor\u00fd si v h\u013abke du\u0161e uvedomoval svoju neschopnos\u0165 l\u00e1sky, a za\u010dal ju preto s\u00e1m sebe predstiera\u0165? Jeho podvedomie bolo pritom tak zbabel\u00e9, \u017ee si zvolilo pre svoju kom\u00e9diu pr\u00e1ve t\u00fato \u00faboh\u00fa serv\u00edrku zo zapadnut\u00e9ho mesta, ktor\u00e1 nemala skoro \u017eiadnu \u0161ancu vst\u00fapi\u0165 do jeho \u017eivota!<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 D\u00edval sa z dvora na \u0161pinav\u00fa stenu a uvedomoval si, \u017ee nevie, \u010di to bola hyst\u00e9ria alebo l\u00e1ska.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 A bolo mu \u013e\u00fato, \u017ee v takej situ\u00e1cii, ke\u010f by mal skuto\u010dn\u00fd mu\u017e okam\u017eite kona\u0165, on v\u00e1ha a zbavuje tak najkr\u00e1snej\u0161iu chv\u00ed\u013eu, ak\u00fa kedy kto za\u017eil (k\u013ea\u010dal pri jej l\u00f4\u017eku a zdalo sa mu, \u017ee by nepre\u017eil jej smr\u0165), jej v\u00fdznamu.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Hneval sa s\u00e1m na seba a potom mu napadlo, \u017ee je vlastne celkom prirodzen\u00e9, \u017ee nevie, \u010do chce:<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010clovek nikdy nem\u00f4\u017ee vedie\u0165, \u010do m\u00e1 chcie\u0165, preto\u017ee \u017eije iba jeden \u017eivot a nem\u00f4\u017ee ho nijako porovn\u00e1va\u0165 so svojimi predch\u00e1dzaj\u00facimi \u017eivotmi, ani ho opravi\u0165 v nasleduj\u00facich \u017eivotoch.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Je lep\u0161ie by\u0165 s Terezou, alebo zosta\u0165 s\u00e1m?<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Neexistuje \u017eiadna mo\u017enos\u0165 overi\u0165, ktor\u00e9 rozhodnutie je lep\u0161ie, preto\u017ee neexistuje \u017eiadne porovnanie. \u010clovek \u017eije v\u0161etko hne\u010f prv\u00fdkr\u00e1t a bez pr\u00edpravy. Ako keby herec hral predstavenie bez akejko\u013evek sk\u00fa\u0161ky. Ale za \u010do m\u00f4\u017ee \u017eivot st\u00e1\u0165, ak je prv\u00e1 sk\u00fa\u0161ka na \u017eivot u\u017e \u017eivotom sam\u00fdm? \u017divot sa preto v\u017edy podob\u00e1 skici. Ale ani ,skica\u2019 nie je presn\u00e9 slovo, preto\u017ee skica je v\u017edy n\u00e1\u010drtom nie\u010doho, pr\u00edpravou na obraz, pri\u010dom skica, ktorou je n\u00e1\u0161 \u017eivot, je skicou k ni\u010domu, n\u00e1\u010drtom bez obrazu.<\/em><\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/em>Einmal ist keinmal, hovor\u00ed si Tom\u00e1s nemeck\u00e9 pr\u00edslovie. \u010co sa udeje iba raz, ako by sa nestalo nikdy. Ak smie \u010dlovek \u017ei\u0165 iba jeden \u017eivot, je to, ako by ne\u017eil v\u00f4bec.\u201d<\/em><\/p>

\u00a0<\/p>

(Kundera 2014: 13 \u2013 17)<\/p>

\u00a0<\/p>

N\u00e1mety na interpret\u00e1ciu<\/u><\/strong><\/p>

  • Porovnajte obe kapitoly a pouva\u017eujte nad t\u00fdm, ak\u00fa s\u00favislos\u0165 maj\u00fa filozofick\u00e9 probl\u00e9my ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu a protikladu \u013eahkosti a \u0165a\u017eoby s Tom\u00e1\u0161ovou situ\u00e1ciou? Ak\u00fa hodnotu m\u00e1 na z\u00e1klade nich l\u00e1ska?<\/strong><\/li>
  • Ako by ste charakterizovali postavu Tom\u00e1\u0161a? Ako na v\u00e1s zap\u00f4sobila?<\/strong><\/li>
  • Identifikujte v uk\u00e1\u017eke strat\u00e9gie, pomocou ktor\u00fdch rozpr\u00e1va\u010d buduje efekt postavy. \u010co ju rob\u00ed \u010ditate\u013esky zauj\u00edmavou? Jej \u017eivotn\u00e1 situ\u00e1cia alebo sp\u00f4sob, ak\u00fdm uva\u017euje? Je \u010ditate\u013esky atrakt\u00edvnym sk\u00f4r \u0161t\u00fdl, ak\u00fdm autor p\u00ed\u0161e, \u010di jeho filozofick\u00fd poh\u013ead na \u017eivot?<\/strong><\/li>
  • Podrobte text v\u00fdrazovej anal\u00fdze. Ak\u00fd jazyk pou\u017e\u00edva autor? Na \u010do sa zameriava a ak\u00fa atmosf\u00e9ru navodzuje?<\/strong><\/li><\/ul>

    \u00a0<\/strong><\/p>

    Interpret\u00e1cia<\/u><\/strong><\/p>

    Prv\u00e1 a druh\u00e1 kapitola spolu s\u00favisia, aj ke\u010f nie je explicitne uveden\u00e9, \u017ee informuj\u00fa o tom istom fik\u010dnom svete. S\u00fa prepojen\u00e9 tematicky<\/strong> \u2013 \u017eivot ako nenapravite\u013en\u00fd pokus, ktor\u00fd vypl\u00fdva z odmietnutia m\u00fdtu ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu, a ot\u00e1zka, \u010di je \u013eahkos\u0165 sk\u00f4r \u0161\u0165ast\u00edm alebo ne\u0161\u0165ast\u00edm, definuj\u00fa Tom\u00e1\u0161ov \u017eivot. Definuj\u00fa Tom\u00e1\u0161a z\u00e1rove\u0148 ako postavu. Rom\u00e1n otv\u00e1raj\u00fa dve filozofick\u00e9 kapitoly (t\u00e1 druh\u00e1 je aj v na\u0161ej uk\u00e1\u017eke) a a\u017e tretia uv\u00e1dza fik\u010dn\u00fa postavu. N\u00e1sledne ale vklad\u00e1 do jej vn\u00fatorn\u00e9ho monol\u00f3gu kateg\u00f3rie myslenia toto\u017en\u00e9 s predlo\u017een\u00fdmi filozofick\u00fdmi ot\u00e1zkami. Tom\u00e1\u0161 je hypot\u00e9zou rozpr\u00e1va\u010da<\/strong>, ktor\u00fd m\u00e1 z\u00e1\u013eubu vo filozofovan\u00ed, a\u00a0rom\u00e1nov\u00e1 postava mu pon\u00faka mo\u017enos\u0165, ako v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch preveri\u0165 jeho hypot\u00e9zy o svete.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Kunderov rozpr\u00e1va\u010d<\/strong> v texte opakovane upozor\u0148uje na svoju pr\u00edtomnos\u0165. Autor vyu\u017e\u00edva metalepsu<\/strong> \u2013 vyst\u00fapenie z rozpr\u00e1vania \u2013 , pomocou ktor\u00e9ho pripom\u00edna z\u00e1rove\u0148, \u017ee Tom\u00e1\u0161 je postava, nad ktorou on s\u00e1m prem\u00fd\u0161\u013ea (mysl\u00edm na Tom\u00e1\u0161a\u2026;<\/em> a vtedy pri\u0161la t\u00e1 chv\u00ed\u013ea, o ktorej som hovoril a ktor\u00e1 mi pripadala ako k\u013e\u00fa\u010d k jeho \u017eivotu\u2026<\/em>). Rozpr\u00e1va\u010dovo hodnotenie postavy m\u00f4\u017ee fungova\u0165 ako evokovanie vz\u0165ahu k postave u modelov\u00e9ho \u010ditate\u013ea. Narat\u00edv pou\u017e\u00edva heterodiegetick\u00e9ho rozpr\u00e1va\u010da pripom\u00ednaj\u00faceho demiurga \u2013 nie je s\u00fa\u010das\u0165 deja, ale zhora pozoruje svet, ktor\u00fd stvoril. Vid\u00ed z\u00e1rove\u0148 do vn\u00fatra post\u00e1v, tak\u017ee vyu\u017e\u00edva vn\u00fatorn\u00fa fokaliz\u00e1ciu so striedan\u00edm ohn\u00edsk rozpr\u00e1vania (v z\u00e1vislosti od postavy). Demiurg pr\u00edbehu k postave pribli\u017euje nielen prostredn\u00edctvom jeho odhalen\u00e9ho pozorovania, ale aj prostredn\u00edctvom Tom\u00e1\u0161ovej existenci\u00e1lnej t\u00e9my<\/strong>, ktor\u00e1 je definovan\u00e1 pr\u00e1ve filozofick\u00fdmi ot\u00e1zkami z otvorenia rom\u00e1nu.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161 stret\u00e1va Terezu a prehodnocuje mo\u017enos\u0165 l\u00e1sky ako vo\u013ebu, ktor\u00e1 nem\u00e1 jedno spr\u00e1vne rie\u0161enie \u2013 \u017eivot je iba jedin\u00fd pokus, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee nem\u00e1 ani odpovede z minulosti ani z\u00e1v\u00e4zky do bud\u00facnosti. Tom\u00e1\u0161 sa c\u00edti previnilo kv\u00f4li vlastn\u00fdm \u00favah\u00e1m (A bolo mu \u013e\u00fato, \u017ee v takej situ\u00e1cii, ke\u010f by mal skuto\u010dn\u00fd mu\u017e okam\u017eite kona\u0165, on v\u00e1ha a zbavuje tak najkr\u00e1snej\u0161iu chv\u00ed\u013eu, ak\u00fa kedy kto za\u017eil [k\u013ea\u010dal pri jej l\u00f4\u017eku a zdalo sa mu, \u017ee by nepre\u017eil jej smr\u0165], jej v\u00fdznamu<\/em>). \u013d\u00fatos\u0165 (cit) sa v jeho \u00favahe konfrontuje s filozofickou skepsou (Hneval sa s\u00e1m na seba a potom mu napadlo, \u017ee je vlastne celkom prirodzen\u00e9, \u017ee nevie, \u010do chce: \u010clovek nikdy nem\u00f4\u017ee vedie\u0165, \u010do m\u00e1 chcie\u0165, preto\u017ee \u017eije iba jeden \u017eivot\u2026<\/em>). Ak si \u010ditate\u013e rom\u00e1nu nesk\u00f4r spoj\u00ed tieto dve polohy Tom\u00e1\u0161ovej osobnosti, n\u00e1jde ich odozvu v \u010fal\u0161om protiklade rom\u00e1nu \u2013 sile<\/strong> a\u00a0slabosti <\/strong>\u2013 , ktor\u00fd bude pr\u00ed\u010dinou mileneck\u00e9ho nap\u00e4tia Tom\u00e1\u0161a a Terezy.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161ov rozpor medzi rozumom a citom nadobudol v stretnut\u00ed s Terezou podobu konkr\u00e9tneho \u017eivotn\u00e9ho probl\u00e9mu (ot\u00e1zka vo\u013eby). Rozhoduje sa, \u010di pozve Terezu k sebe, \u010do by znamenalo potvrdenie mileneck\u00e9ho z\u00e1ujmu, napriek tomu, \u017ee Tereza nezapad\u00e1 do logiky jeho \u017eivota (Nebola to ani milenka ani man\u017eelka. Bolo to die\u0165a, ktor\u00e9 vytiahol z o\u0161atky vytretej smolou a polo\u017eil na breh svojej postele<\/em>). V sp\u00f4sobe, ak\u00fdm ho Tereza pri\u0165ahuje, je ochranite\u013esk\u00fd pud a s\u00facit spojen\u00fd s nehou. Tereza pri\u0165ahuje Tom\u00e1\u0161a svojou slabos\u0165ou. Bola by ochotn\u00e1 podriadi\u0165 svoj \u017eivotu tomu jeho (Keby ju teraz k sebe pozval, pri\u0161la by za n\u00edm, aby mu pon\u00fakla cel\u00fd svoj \u017eivot. Alebo sa jej u\u017e nem\u00e1 ozva\u0165? To by znamenalo, \u017ee Tereza zostane serv\u00edrkou v re\u0161taur\u00e1cii jedn\u00e9ho zapadnut\u00e9ho mesta a on ju u\u017e nikdy neuvid\u00ed<\/em>). Tom\u00e1\u0161, ktor\u00fd prem\u00fd\u0161\u013ea pri okne nad t\u00fdm, \u017ee osudov\u00e1 l\u00e1ska neexistuje, je z\u00e1rove\u0148 pri\u0165ahovan\u00fd nehou a starostlivos\u0165ou k Tereze. Poci\u0165uje vinu za to, \u017ee pod\u013eahol sentimen\u00e1lnosti (predstavoval si, ako by nepre\u017eil jej smr\u0165) a z\u00e1rove\u0148 vinu za to, \u017ee degraduje cit pochybovan\u00edm. Je v neust\u00e1lom odstupe vo\u010di sebe sam\u00e9mu, \u010d\u00edm sa st\u00e1va ako postava interpreta\u010dne otvoren\u00e1.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak sa zameriame na jazyk rozpr\u00e1va\u010da<\/strong>, m\u00f4\u017eeme si v\u0161imn\u00fa\u0165, \u017ee je ve\u013emi \u010dist\u00fd<\/strong> a z\u00e1rove\u0148 vyu\u017e\u00edva metafory<\/strong>. S\u00fa to v\u0161ak metafory, ktor\u00e9 nemaj\u00fa len estetick\u00fd v\u00fdznam, ale s\u00favisia so samotnou t\u00e9mou \u2013 s\u00fa metaforami \u017eivota<\/strong>:\u00a0 zdalo sa mu, \u017ee je to die\u0165a, ktor\u00e9 niekto polo\u017eil do o\u0161atky vytrenej smolou, a poslal po vode rieky, aby ho Tom\u00e1\u0161 vylovil na breh svojej postele<\/em>; \u010co to mohlo by\u0165 in\u00e9ho ako l\u00e1ska? Pocit, \u017ee chce umrie\u0165 ved\u013ea nej<\/em>. \u017divotn\u00fdmi metaforami s\u00fa napokon aj filozofick\u00e9 t\u00e9zy: ak sa bude ka\u017ed\u00e1 sekunda n\u00e1\u0161ho \u017eivota donekone\u010dna opakova\u0165, sme prikovan\u00ed k ve\u010dnosti ako Je\u017ei\u0161 Kristus ku kr\u00ed\u017eu; absol\u00fatna nepr\u00edtomnos\u0165 bremena sp\u00f4sobuje, \u017ee sa \u010dlovek st\u00e1va \u013eah\u0161\u00edm ne\u017e vzduch, vzlieta do v\u00fd\u0161ky, vz\u010fa\u013euje sa zemi, pozemsk\u00e9mu bytiu<\/em>. Pokia\u013e filozofick\u00e9 \u00favahy vyjadruj\u00fa pravdy v\u0161eobecn\u00e9 (ve\u013ek\u00e9 metafyzick\u00e9 protiklady), v momente, ke\u010f sa st\u00e1vaj\u00fa ur\u010duj\u00facimi v Tom\u00e1\u0161ovom vz\u0165ahu k Tereze, st\u00e1vaj\u00fa sa existenci\u00e1lnymi mo\u017enos\u0165ami<\/strong> a vstupuj\u00fa do vari\u00e1ci\u00ed hlavnej t\u00e9my, ktorej nosite\u013emi s\u00fa postavy (Kub\u00ed\u010dek 2001: 95). Vstup Tom\u00e1\u0161a a Terezy na sc\u00e9nu rom\u00e1nu je z\u00e1rove\u0148 s\u00e9mantick\u00fdm pred\u013a\u017een\u00edm filozofick\u00fdch mot\u00edvov z prv\u00fdch dvoch kapitol.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161ova postava je definovan\u00e1 odmietan\u00edm m\u00fdtu ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu<\/strong>, z ktorej odvodil absurdnos\u0165 bytia (Einmal ist keinma<\/em>l), a silou<\/strong> (zatia\u013e \u010do Tereza slabos\u0165ou). Tereza je vo\u013eba, ktor\u00e1 nem\u00e1 filozofick\u00e9 od\u00f4vodnenie, Tom\u00e1\u0161 ale z\u00e1rove\u0148 poci\u0165uje siln\u00fd cit, ktor\u00fd mu odhalil, \u017ee aj on podlieha sentiment\u00e1lnym metafor\u00e1m. Je pri\u0165ahovan\u00fd slabos\u0165ou Terezy, \u010do ho stavia pred \u010fal\u0161\u00ed protiklad \u2013 \u013eahkos\u0165<\/strong> (slobodn\u00fd \u017eivot pod\u013ea doteraj\u0161ej logiky) \u2013 \u0165a\u017eoba<\/strong> (starostlivos\u0165 o Terezu, zodpovednos\u0165 za jej osud). Polemiku s Parmenidom tvrdiacim, \u017ee \u013eahk\u00e9 je pozit\u00edvne a \u0165a\u017ek\u00e9 negat\u00edvne, preniesol rozpr\u00e1va\u010d z metafyzick\u00fdch sf\u00e9r do Tom\u00e1\u0161ovho \u017eivota a spojil s ot\u00e1zkou o hodnote l\u00e1sky<\/strong>.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed<\/em> sa tak u\u017e od za\u010diatku odv\u00edja ako pr\u00edbeh l\u00e1sky<\/strong>, umocnen\u00fd univerz\u00e1lnymi protikladmi, vo svetle ktor\u00fdch sa zd\u00e1, \u017ee \u017eivot tvoria len opakuj\u00face sa vari\u00e1cie na jednu t\u00e9mu<\/strong> a \u017ee cez individu\u00e1lne \u017eivoty sa potvrdzuj\u00fa odvek\u00e9 protiklady. T\u00e1to narat\u00edvna strat\u00e9gia nie je u Kunderu esteticky margin\u00e1lna \u2013 rozpr\u00e1va\u010d si svojou filozofickou intu\u00edciou buduje autoritu a dokonca ochotne predklad\u00e1 \u010ditate\u013eovi interpreta\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy oh\u013eadom jeho post\u00e1v. Pr\u00edstupn\u00fdm sp\u00f4sobom teda odha\u013euje spolu s dejom aj t\u00e9mu a jej z\u00e1kladn\u00e9 probl\u00e9my. Uvedenie postavy Tom\u00e1\u0161a a Terezy nie je situovan\u00e9 do stredu deja (in medias res<\/em>) ale sk\u00f4r do stredu t\u00e9my. Rozpr\u00e1va\u010d sa nevenuje vonkaj\u0161iemu opisu prostredia a post\u00e1v, ale prech\u00e1dza rovno k ich \u017eivotn\u00e9mu probl\u00e9mu a vlastne k t\u00e9me rom\u00e1nu nazna\u010denej u\u017e v n\u00e1zve. Tom\u00e1\u0161 je bezprostredne zobrazen\u00fd, ako uva\u017euje nad \u017eivotnou vo\u013ebou, \u010d\u00edm nar\u00e1tor spr\u00edstup\u0148uje \u010ditate\u013eovi jeho vn\u00fatorn\u00fd \u017eivot a pocity spojen\u00e9 v tomto pr\u00edpade s najsilnej\u0161\u00edm \u013eudsk\u00fdm citom \u2013 l\u00e1skou. Nar\u00e1cia vyvol\u00e1va nap\u00e4tie<\/strong> a zvedavos\u0165<\/strong>: Ako sa Tom\u00e1\u0161 rozhodne? Bude rom\u00e1n Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed<\/em> pr\u00edbehom ve\u013ekej l\u00e1sky alebo ve\u013ekej dezil\u00fazie?<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00davodn\u00e1 narat\u00edvna sekvencia pracuje s hermeneutick\u00fdm a proairetick\u00fdm k\u00f3dom \u2013 vyvol\u00e1va hypot\u00e9zy oh\u013eadom neur\u010dit\u00e9ho v\u00fdvoja pr\u00edbehu. S\u00e9mantick\u00fd a symbolick\u00fd k\u00f3d utrie\u010fuje mot\u00edvy a postavy samotn\u00e9 do z\u00e1kladn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed zv\u00fdznam\u0148uj\u00facich sa ako protiklady<\/strong> (\u013eahkos\u0165 \u2013 \u0165a\u017eoba, sila \u2013 slabos\u0165, m\u00fdtus o n\u00e1vrate \u2013 popretie m\u00fdtu). Tieto protiklady z\u00e1rove\u0148 predstavuj\u00fa aj glob\u00e1lne (makro\u0161trukt\u00farne) princ\u00edpy fik\u010dn\u00e9ho sveta<\/strong> (Dole\u017eel 2008: 105), teda ur\u010duj\u00fa jeho princ\u00edpy a pravidl\u00e1, ktor\u00e9 limituj\u00fa aj mo\u017enosti post\u00e1v. Kult\u00farny k\u00f3d napokon zv\u00fdznam\u0148uje Kunderov rom\u00e1n na pozad\u00ed filozofick\u00fdch koncepci\u00ed \u00fastredn\u00fdch osobnost\u00ed z\u00e1padn\u00e9ho myslenia (Parmenides, Nietzsche, Heidegger). A\u017e pri \u010fal\u0161\u00edch kapitol\u00e1ch si \u010ditate\u013e uvedom\u00ed, \u017ee rom\u00e1n m\u00e1 aj intertextu\u00e1lny v\u00fdznamov\u00fd pl\u00e1n<\/strong>. Je vari\u00e1ciou pr\u00edbehu dvoch milostn\u00fdch dvoj\u00edc z Tolst\u00e9ho rom\u00e1nu Anna Kareninov\u00e1<\/em>. Indikuje to aj inform\u00e1cia o tom, \u017ee Tereza pri\u0161la k Tom\u00e1\u0161ovi do Prahy s kni\u017ekou Anna Kareninov\u00e1<\/em> v ruke a \u017ee ich psa pomenovali Karenin (v \u010dom nebol ironick\u00fd odkaz na Anninho man\u017eela). Kundera pracuje s ve\u013ek\u00fdmi t\u00e9mami filozofie a literat\u00fary a sp\u00e1ja ich s vyhroten\u00fdmi opoz\u00edciami. T\u00fdmto sp\u00f4sobom zvy\u0161uje relevantnos\u0165 t\u00e9my svojho rom\u00e1nu.\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak sa pozrieme na v\u00fdrazov\u00fa charakteristiku textu<\/strong>, m\u00f4\u017eeme si v\u0161imn\u00fa\u0165, \u017ee rozpr\u00e1va\u010d pou\u017e\u00edva neutr\u00e1lny<\/strong> a priezra\u010dn\u00fd jazyk<\/strong>, ktor\u00fd v\u0161ak dok\u00e1\u017ee vyvol\u00e1va\u0165 siln\u00fd sentiment\u00e1lny efekt<\/strong>. V texte preva\u017euje dikcia orientovan\u00e1 na reflexiu \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed a\u00a0na existenci\u00e1lne \u00favahy vyvolan\u00e9 p\u00e1tosom metafor a\u00a0vlastn\u00fdch predst\u00e1v. Ako sme u\u017e poznamenali, estetika jazyka \u00fazko s\u00favis\u00ed s t\u00e9mou. Rozpr\u00e1va\u010dova schopnos\u0165 reflektova\u0165 \u017eivoty svojich post\u00e1v a odha\u013eova\u0165 v nich univerz\u00e1lne paradoxy p\u00f4sob\u00ed sugest\u00edvne. Zvy\u0161uje plynulos\u0165 recepcie, ale neoslabuje dynamiku nar\u00e1cie preto\u017ee reflex\u00edvne \u00favahy prehlbuj\u00fa prienik do \u017eivotn\u00e9ho probl\u00e9mu, pr\u00edpadne ho zobrazuj\u00fa z perspekt\u00edvy novej situ\u00e1cie (\u017eivot ako vari\u00e1cia na jednu t\u00e9mu). Postava je hermeneutick\u00fd probl\u00e9m \u2013 stoj\u00ed pred existenci\u00e1lnymi ot\u00e1zkami a metaforami, cez ktor\u00e9 sa sna\u017e\u00ed porozumie\u0165 svojmu \u017eivotu. Nie je odpove\u010fou na ot\u00e1zku, ale jej rozvinut\u00edm, uveden\u00edm do \u017eivota.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ako sme videli, Tom\u00e1\u0161 podlieha vlastn\u00e9mu citu a c\u00edti sa za to vinn\u00fd. Obsah jeho vn\u00fatorn\u00e9ho monol\u00f3gu p\u00f4sob\u00ed sentiment\u00e1lne: A v tej chv\u00edli si predstavil, \u017ee je u neho u\u017e ve\u013ea rokov a \u017ee umiera. Mal n\u00e1hle jasn\u00fd pocit, \u017ee by jej smr\u0165 nepre\u017eil. Polo\u017eil by sa ved\u013ea nej a chcel by zomrie\u0165 s \u0148ou. Pohnut\u00fd tou predstavou, vtisol v tej chv\u00edli svoju tv\u00e1r do vank\u00fa\u0161a ved\u013ea jej hlavy a dlho tak zostal<\/em>. Tento sentiment\u00e1lny obraz m\u00e1 vysok\u00fa emocion\u00e1lnu funkciu. Pri racion\u00e1lnej \u00favahe, ktor\u00e1 siln\u00fd cit utlm\u00ed, usved\u010duje Tom\u00e1\u0161 s\u00e1m seba z toho, \u017ee pod\u013eahol sentiment\u00e1lnosti. Pozorn\u00fd \u010ditate\u013e si na t\u00fato situ\u00e1ciu mo\u017eno spomenie v \u0161iestej \u010dasti rom\u00e1nu, kam Kundera vlo\u017e\u00ed filozofick\u00fa \u00favahu o g\u00fd\u010di<\/strong>. V nej p\u00ed\u0161e:<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eCit, ktor\u00fd g\u00fd\u010d vyvol\u00e1, mus\u00ed by\u0165 ale tak\u00fd, aby ho mohlo zdie\u013ea\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo. G\u00fd\u010d preto nem\u00f4\u017ee spo\u010d\u00edva\u0165 na nezvyklej situ\u00e1cii, ale na z\u00e1kladn\u00fdch obrazoch, ktor\u00e9 maj\u00fa \u013eudia vryt\u00e9 do pam\u00e4ti: nev\u010fa\u010dn\u00e1 dc\u00e9ra, opusten\u00fd otec, deti be\u017eiace po tr\u00e1vniku, zraden\u00e1 vlas\u0165, spomienka na prv\u00fa l\u00e1sku.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 G\u00fd\u010d vyvol\u00e1 tesne po sebe dve slzy dojatia. Prv\u00e1 slza hovor\u00ed: ak\u00e9 to je kr\u00e1sne: deti be\u017eiace po tr\u00e1vniku!<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Druh\u00e1 slza hovor\u00ed: ak\u00e9 to je kr\u00e1sne, by\u0165 dojat\u00fd s cel\u00fdm \u013eudstvom nad de\u0165mi be\u017eiacimi po tr\u00e1vniku!<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 A\u017e t\u00e1 druh\u00e1 slza rob\u00ed z g\u00fd\u010du g\u00fd\u010d.\u201d<\/em><\/p>

    \u00a0<\/em><\/p>

    (Kundera 2014: 268)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    G\u00fd\u010d<\/strong> u Kunderu nie je estetick\u00e1 kateg\u00f3ria, ako ju pozn\u00e1me z oblasti umeleckej tvorby (g\u00fd\u010d ako \u013e\u00fabiv\u00e9 umenie s n\u00edzkou umelecko-estetickou inform\u00e1ciou), ale ide o existenci\u00e1lnu<\/strong> kateg\u00f3riu<\/strong>, ktor\u00e1 by mohla nadv\u00e4zova\u0165 na Heideggerov v\u00fdklad tu-bytia<\/em> (Dasein<\/em>, ako naz\u00fdval Heidegger \u013eudsk\u00fa existenciu) neautenticky podliehaj\u00faceho tzv. verejn\u00e9mu anonymu; hlasu sveta, ktor\u00fd je bezprostredne napor\u00fadzi. Tento sp\u00f4sob existencie je neautentick\u00fd, lebo odv\u00e1dza \u010dloveka od seba sam\u00e9ho. Pr\u00e1ve pre t\u00fato mo\u017enos\u0165 \u00faniku mu nevie \u010dlovek odola\u0165: \u201eNeur\u010dit\u00e9 ,ono sa\u2019 tak jednotliv\u00e9mu tu-bytiu (Dasein<\/em>) v jeho ka\u017edodennosti od\u013eah\u010duje. A nielen to; t\u00fdmto od\u013eah\u010dovan\u00edm bytia vych\u00e1dza neur\u010dit\u00e9 ,ono sa\u2019 naproti, pokia\u013e je v tu-byt\u00ed tendencia k \u013eahkomyse\u013enosti a ledabolosti. A preto\u017ee neur\u010dit\u00e9 ,ono sa\u2019 vych\u00e1dza t\u00fdmto od\u013eah\u010dovan\u00edm tu-bytiu neust\u00e1le naproti, uchov\u00e1va si a upev\u0148uje svoju neochvejn\u00fa nadvl\u00e1du\u201d (Heidegger 2008: 158).<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prepadanie neautentick\u00e9mu ,ono sa\u2019 u Kunderu nem\u00e1 len podobu kolekt\u00edvnych obrazov (politick\u00fd, ideologick\u00fd, umeleck\u00fd g\u00fd\u010d), ale aj s\u00fakromn\u00fdch predst\u00e1v \u2013 id\u00fdl<\/strong>, ktor\u00fdm jeho postavy podliehaj\u00fa a ktor\u00e9 prehlbuj\u00fa ich nes\u00falad s realitou. Tom\u00e1\u0161 sa zamiluje do Terezy, ke\u010f pri \u0148om le\u017e\u00ed chor\u00e1 a predstavuje si, ako umiera po pre\u017eitom spolo\u010dnom \u017eivote. On si l\u00edha k nej, lebo jej smr\u0165 neunesie. Opusten\u00e9 die\u0165a polo\u017een\u00e9 do o\u0161atky a umieraj\u00faca man\u017eelka s\u00fa indexami Tom\u00e1\u0161ovej l\u00e1sky k Tereze. Je to najdojemnej\u0161\u00ed obraz ide\u00e1lu, pomocou ktor\u00e9ho chcel Tom\u00e1\u0161 unikn\u00fa\u0165 existenci\u00e1lnej \u00fazkosti (Nebola to teda iba hyst\u00e9ria \u010dloveka, ktor\u00fd si v h\u013abke du\u0161e uvedomoval svoju neschopnos\u0165 l\u00e1sky, a za\u010dal ju preto s\u00e1m sebe predstiera\u0165?<\/em>).<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 L\u00e1ska<\/strong> k Tom\u00e1\u0161ovi prich\u00e1dza v podobe udalosti (momentu, ktor\u00fd men\u00ed logiku cel\u00e9ho \u017eivota) \u2013 konfrontuje ho s prehodnoten\u00edm protikladu \u013eahkos\u0165 \u2013 \u0165a\u017eoba. Ako sa dej odv\u00edja \u010falej, potvrdzuje sa, \u017ee protiklady \u013eahkosti a \u0165a\u017eoby sa v l\u00e1ske stret\u00e1vaj\u00fa s protikladmi sily a slabosti: Tom\u00e1\u0161a pritiahne k Tereze jej slabos\u0165, ale ju samotn\u00fa bude jeho sila zra\u0148ova\u0165. \u013dahkos\u0165 slobodn\u00e9ho \u017eivota sa pre Tom\u00e1\u0161a stane negat\u00edvnou (neznesite\u013en\u00e1 \u013eahkos\u0165 \u017eivota, kde ni\u010d nem\u00e1 v\u00fdznam) a \u0165a\u017ekos\u0165 (zodpovednos\u0165, starostlivos\u0165, vernos\u0165) pozit\u00edvnou. L\u00e1ska prich\u00e1dza k Tom\u00e1\u0161ovi v podobe udalosti, ale aj v podobe obrazu<\/strong> (idyla). Je to osobn\u00fd g\u00fd\u010d<\/strong>, ktor\u00fd vyjadruje sentiment\u00e1lny sklon k predstave ide\u00e1lneho bytia<\/strong>, kde by jeho \u017eivot bol in\u00fd (by\u0165, ale neby\u0165 svoj\u00edm ja).<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ak sa v takto komplexne \u0161trukt\u00farovanom narat\u00edve zameriame na to, ak\u00fd efekt<\/strong> postavy rozpr\u00e1va\u010d v \u010ditate\u013eovi (nielen v texte) aktualizuje, m\u00f4\u017ee zohr\u00e1va\u0165 ve\u013ek\u00fd vplyv aj typ \u010ditate\u013ea. Text pon\u00faka sugest\u00edvny obraz situ\u00e1cie postavy a jej existenci\u00e1lnu sebareflexiu. Rozpr\u00e1va\u010d pods\u00fava \u010ditate\u013eovi prehodnotenie postojov v tak\u00fdch oblastiach ako je l\u00e1ska, politika (na in\u00fdch miestach rom\u00e1nu) \u010di priate\u013estvo. Text t\u00fdm m\u00f4\u017ee apelova\u0165 na hodnotov\u00e9 nastavenie samotn\u00e9ho \u010ditate\u013ea. Prostredn\u00edctvom vys\u00favania rozpr\u00e1va\u010da do popredia (metanarat\u00edvny efekt autora) sa postavy st\u00e1vaj\u00fa z\u00e1rove\u0148 hypot\u00e9zami autora (\u201ePostavy m\u00f4jho rom\u00e1nu s\u00fa moje vlastn\u00e9 mo\u017enosti, ktor\u00e9 sa neuskuto\u010dnili. Ka\u017ed\u00e1 z nich prekro\u010dila nejak\u00fa hranicu, ktor\u00fa som ja s\u00e1m obch\u00e1dzal.<\/em>\u201d). Rozpr\u00e1va\u010d uv\u00e1dza postavy ako mo\u017enosti preverenia hypot\u00e9z t\u00fdkaj\u00facich sa hlavnej t\u00e9my. Zvy\u0161uje t\u00fdm narat\u00edvny z\u00e1ujem o \u010fal\u0161iu \u00falohu post\u00e1v v tomto experimente. Postavy Tom\u00e1\u0161a a Terezy s\u00fa napokon aj akt\u00e9rmi pr\u00edbehu l\u00e1sky a ako sme u\u017e nazna\u010dili, jednou z narat\u00edvnych strat\u00e9gi\u00ed je vyvola\u0165 sentiment\u00e1lny efekt. Postupy, ktor\u00e9 tieto efekty buduj\u00fa, sa v texte, samozrejme, opakovane objavuj\u00fa. Na vybranej uk\u00e1\u017eke e\u0161te nie je evidentn\u00e9 ich d\u00f4sledn\u00e9 pou\u017e\u00edvanie.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 pl\u00e1ny postavy s\u00fa zhodn\u00e9 s typol\u00f3giou domin\u00e1nt<\/strong>, ktor\u00fa predlo\u017eil Vincent Jouve (2001): efekt postavy<\/strong> (postava ako narat\u00edvny probl\u00e9m), efekt osoby<\/strong> (postava ako obraz \u013eudskej existencie) a efekt z\u00e1mienky<\/strong> (postava ako impulz pre na\u0161e snenie a t\u00fa\u017eby). Postavy Kunderovho rom\u00e1nu s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou hry textu, osobami s existenci\u00e1lnou reflexiou aj nosite\u013emi sentiment\u00e1lneho obrazu l\u00e1sky a akt\u00e9rmi erotick\u00fdch z\u00e1\u017eitkov. Tieto tri pl\u00e1ny sa navz\u00e1jom prekr\u00fdvaj\u00fa a vytv\u00e1raj\u00fa nov\u00e9 v\u00fdznamy. Jedn\u00fdm z nich je aj ir\u00f3nia<\/strong>, ktor\u00e1 predstavuje implicitnej\u0161\u00ed ale d\u00f4le\u017eit\u00fd pr\u00ednos k porozumeniu t\u00e9my rom\u00e1nu. Ako \u010falej uvid\u00edme, samotn\u00e9 rozpr\u00e1vanie podlieha k\u00fazlu g\u00fd\u010du. Spolu s postavami podlieha ide\u00e1lu g\u00fd\u010du aj rozpr\u00e1va\u010d, ktor\u00fd z\u00e1rove\u0148 upozor\u0148uje \u010ditate\u013ea (Tom\u00e1\u0161ovo odhalenie vlastn\u00e9ho dojatia je prvou ind\u00edciou v rom\u00e1ne), \u017ee ide\u00e1l je pasca<\/strong>.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Jedn\u00fdm z dejov\u00fdch paradoxov rom\u00e1nu je aj to, \u017ee sa najprv Tom\u00e1\u0161 zamiluje do predstavy umieraj\u00facej Terezy a pod\u013eahne dojatiu z vlastn\u00e9ho dojatia (Terezinu smr\u0165 by nepre\u017eil), a a\u017e potom spozn\u00e1va, ako dok\u00e1\u017ee t\u00fato predstavu prenies\u0165 do \u017eivota. Jeho l\u00e1ska je spo\u010diatku najm\u00e4 metaforou: \u201eTom\u00e1\u0161 si vtedy neuvedomoval, \u017ee metafory s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e1 vec. S metaforami sa neradno zahr\u00e1va\u0165. L\u00e1ska sa m\u00f4\u017ee narodi\u0165 z jedinej metafory<\/em>\u201d (Kundera 2014: 19). V skuto\u010dnosti sa Tom\u00e1\u0161 \u017eien boj\u00ed, preto obmedzuje svoje vz\u0165ahy na erotick\u00e9 priate\u013estv\u00e1. Jeho ide\u00e1lnou milenkou je Sab\u00edna (\u010fal\u0161ia z hlavn\u00fdch post\u00e1v rom\u00e1nu), preto\u017ee od neho nikdy ne\u017eiadala l\u00e1sku. Tereza \u017eije s Tom\u00e1\u0161om v Prahe a v no\u010dn\u00fdch mor\u00e1ch sa jej zjavuj\u00fa jeho milenky, ktor\u00e9 zvykne c\u00edti\u0165 aj z jeho oble\u010denia a vlasov. Napriek tomu, \u017ee Tom\u00e1\u0161 neost\u00e1va Tereze vern\u00fd, predstavuje v jeho \u017eivote prv\u00fa \u017eenu, ktor\u00e1 v \u0148om svojou slabos\u0165ou prebudila potrebu stara\u0165 sa o druh\u00e9ho. Tom\u00e1\u0161 je v\u0161ak siln\u00fd a Tereza slab\u00e1 a Tom\u00e1\u0161ova \u013eahkos\u0165 je pre Terezu \u0165a\u017ekos\u0165ou.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Do ich \u017eivotov zasiahne vp\u00e1d vojsk Var\u0161avskej zmluvy do \u010ceskoslovenska (1968). Tom\u00e1\u0161 m\u00e1 mo\u017enos\u0165 emigrova\u0165 na kliniku do Z\u00fcrichu a Tereza v ich odchode vid\u00ed n\u00e1dej, \u017ee sa prestane stret\u00e1va\u0165 s milenkami. Vo \u0160vaj\u010diarsku ale obnov\u00ed svoje kontakty so Sab\u00ednou, ktor\u00e1 emigrovala do \u017denevy. V jeho prv\u00fdch predstav\u00e1ch je l\u00e1ska k Tereze sp\u00e1jan\u00e1 s obrazom sam\u00e9ho seba ako mu\u017ea, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee osudovo milova\u0165. Nie je v\u0161ak schopn\u00fd prija\u0165 t\u00fato \u017eivotn\u00fa rolu: \u201eIba\u017ee pr\u00e1ve preto, \u017ee si niesol syst\u00e9m svojho \u017eivota v\u0161ade so sebou, ako by patril k jeho telu, Tereza mala st\u00e1le rovnak\u00e9 sny<\/em>\u201d (Kundera 2014: 36). Tereza op\u00fa\u0161\u0165a Tom\u00e1\u0161a a odch\u00e1dza nasp\u00e4\u0165 do okupovanej Prahy. Tom\u00e1\u0161 poci\u0165uje \u013eahkos\u0165, napriek tomu, \u017ee Terezu miloval. Mot\u00edv s\u00facitu v\u0161ak zakr\u00e1tko vst\u00fapi do \u010fal\u0161ej zo svojich vari\u00e1ci\u00ed a Tom\u00e1\u0161 n\u00e1hle poc\u00edti, \u017ee z \u013eahkosti sa stala \u0165a\u017eoba (\u201eLen to, \u010do je nutn\u00e9, je \u0165a\u017ek\u00e9, len to, \u010do v\u00e1\u017ei, m\u00e1 cenu.<\/em>\u201d) a odch\u00e1dza za Terezou sp\u00e4\u0165 do Prahy.<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozpr\u00e1va\u010d v priebehu rozpr\u00e1vania men\u00ed narat\u00edvne h\u013eadisko<\/strong> a prenik\u00e1 aj do vedomia Terezy. Aj v pr\u00edpade jej postavy odha\u013euje, ak\u00fd existenci\u00e1lny probl\u00e9m jej \u017eivot definuje. Terezu definuje konflikt medzi telom a du\u0161ou<\/strong>. Ke\u010f prich\u00e1dza za Tom\u00e1\u0161om do Prahy, \u0161kv\u0155ka jej pri stretnut\u00ed v bruchu a za svoje telo sa hanb\u00ed. Pok\u00fdm si Tom\u00e1\u0161 ich milostn\u00e9 stretnutie sp\u00e1ja s ot\u00e1zkou, \u010di m\u00e1 zmysel milova\u0165 v nezmyselnom svete, Tereza do\u0148 vstupuje s ot\u00e1zkou, \u010di l\u00e1ska dok\u00e1\u017ee zmieri\u0165 jej du\u0161u s telom. Ke\u010f Tom\u00e1\u0161 sed\u00ed prv\u00fd raz v kaviarni mal\u00e9ho mesta, kde Tereza pracuje, m\u00e1 na stole knihu. To ho odli\u0161uje od hrub\u00e9ho sveta opilcov, ktor\u00fd ju obklopoval od detstva a z ktor\u00e9ho v\u017edy chcela od\u00eds\u0165. Tereza si spoj\u00ed Tom\u00e1\u0161a s predstavou vyslobodenia sa du\u0161e z jej obmedzen\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho priestoru. Tereza chce unikn\u00fa\u0165 pomocou du\u0161e svojmu telu<\/strong> (presne opa\u010dn\u00fa strat\u00e9giu vol\u00ed jej matka, ktor\u00e1 v\u017edy demon\u0161trat\u00edvne pripom\u00edna svoju telesnos\u0165 \u2013 preto chce Tereza utiec\u0165 aj od matky) a v Tom\u00e1\u0161ovi n\u00e1hle rozpozn\u00e1va vyslobodite\u013ea. Tereza podlieha ide\u00e1lu oslobodenej du\u0161e<\/strong>:<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u201eSedel na \u017eltej lavi\u010dke, z ktorej bolo vidie\u0165 na vchod re\u0161taur\u00e1cie. Pr\u00e1ve na tej lavi\u010dke sedela s knihou v lone! V tej chv\u00edli vedela (vt\u00e1ci zlietali na jej ramen\u00e1), \u017ee jej je s\u00faden\u00fd. Oslovil ju, pozval ju, aby si k nemu prisadla. (Arm\u00e1da jej du\u0161e sa vyhrnula na palubu tela.).\u201d<\/em><\/p>

    \u00a0<\/p>

    (Kundera 2014: 62)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Terezin ide\u00e1l vernej l\u00e1sky nar\u00e1\u017ea na odli\u0161n\u00fa predstavu l\u00e1sky u Tom\u00e1\u0161a, preto\u017ee pre \u0148u je l\u00e1ska vernos\u0165 tela du\u0161i:<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u201eTereza stoj\u00ed urieknut\u00e1 pred zrkadlom a pozer\u00e1 sa na svoje telo, ako by bolo cudzie; cudzie, a predsa pridelen\u00e9 pr\u00e1ve jej. C\u00edti k nemu nechu\u0165. To telo nemalo dos\u0165 s\u00edl, aby sa stalo pre Tom\u00e1\u0161a jedin\u00fdm telom jeho \u017eivota. To telo ju sklamalo a zradilo. Musela dnes cel\u00fa noc d\u00fdcha\u0165 v\u00f4\u0148u \u017eensk\u00e9ho lona z jeho vlasov!\u201d<\/em><\/p>

    \u00a0<\/p>

    (Kundera 2014: 150)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Tom\u00e1\u0161 konflikt medzi telom a du\u0161ou nepoci\u0165uje. Pre neho je podstatn\u00fd konflikt zmyslu alebo nezmyslu jeho \u010dinov. U Tom\u00e1\u0161a sa sp\u00e1ja l\u00e1ska s nehou a ochranou, nie so sexom. Pre Terezu je sex, naopak, cesta, ako pri silnom cite zabudn\u00fa\u0165 na konflikt s vlastn\u00fdm telom a odovzda\u0165 sa l\u00e1ske. Terezu Tom\u00e1\u0161ove milenky oslabuj\u00fa, ale Tom\u00e1\u0161 slabne takisto, ke\u010f sa rozhoduje, \u017ee s\u00a0\u0148ou ostane. Jeho kari\u00e9ra sa r\u00faca a po tom, ako odmietol odvola\u0165 postoj k okupantsk\u00fdm vojsk\u00e1m, s\u0165ahuje sa n\u00fatene s Terezou na vidiek, kde pracuje na dru\u017estve ako \u0161of\u00e9r n\u00e1kladn\u00e9ho auta. Tom\u00e1\u0161 slabne pod tlakom politickej moci, ale prehodnocuje svoju \u0165a\u017eobu a slabos\u0165 ako pozit\u00edvnu vo\u013ebu, preto\u017ee ho pribli\u017euje k Tereze. Ke\u010f ho po mnoh\u00fdch rokoch kontaktuje jeho syn a pros\u00ed ho, aby podp\u00edsal pet\u00edciu proti re\u017eimu, Tom\u00e1\u0161 (ktor\u00fd sa u\u017e beztak musel zriec\u0165 svojho poslania) odmieta, preto\u017ee chce ochra\u0148ova\u0165 Terezu:<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201ePre\u010do e\u0161te prem\u00fd\u0161\u013ea, \u010di m\u00e1 alebo nem\u00e1 podp\u00edsa\u0165? Existuje iba jedno krit\u00e9rium pre v\u0161etko jeho rozhodovanie: nesmie urobi\u0165 ni\u010d, \u010do by jej mohlo u\u0161kodi\u0165. Tom\u00e1\u0161 nem\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 politick\u00fdch v\u00e4z\u0148ov, ale m\u00f4\u017ee u\u010dini\u0165 Terezu \u0161\u0165astnou. Ani to nedok\u00e1\u017ee. Ale ak podp\u00ed\u0161e pet\u00edciu, je skoro ist\u00e9, \u017ee za \u0148ou bud\u00fa chodi\u0165 f\u00edzli e\u0161te \u010dastej\u0161ie a jej sa bud\u00fa trias\u0165 ruky e\u0161te viacej.\u201d<\/em><\/p>

    \u00a0<\/p>

    (Kundera 2014: 235)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Tereza si v h\u013abke vn\u00fatra praje, aby bol Tom\u00e1\u0161 slab\u00fd a zostal iba jej. Ke\u010f \u017eij\u00fa na vidieku, ich spolo\u010dn\u00fd \u017eivot jej pripad\u00e1 kone\u010dne ide\u00e1lny (\u010faleko od mileniek a tajnej pol\u00edcie). Na dedine pre\u017e\u00edvaj\u00fa aj int\u00edmne obdobie l\u00fa\u010denia s ich psom Kareninom, ktor\u00fd umiera na rakovinu. Karenin predstavuje \u010fal\u0161iu vari\u00e1ciu l\u00e1sky z rom\u00e1nu \u2013 l\u00e1sky k slab\u00e9mu, ktor\u00e1 sa prejavila nehou Tom\u00e1\u0161a k slabej Tereze. V\u010faka Kareninovi mohla t\u00fato l\u00e1sku pre\u017ei\u0165 aj Tereza. Dobrota tejto formy l\u00e1sky spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee stoj\u00ed mimo mocensk\u00fdch hier:<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eSkuto\u010dn\u00e1 dobrota \u010dloveka sa m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 v \u00faplnej dobrote a \u010distote len vo\u010di tomu, kto \u017eiadnu silu nepredstavuje. Skuto\u010dn\u00e1 mravn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka \u013eudstva, t\u00e1 najz\u00e1kladnej\u0161ia (ulo\u017een\u00e1 tak hlboko, \u017ee unik\u00e1 n\u00e1\u0161mu zraku), spo\u010d\u00edva v jeho vz\u0165ahu k t\u00fdm, ktor\u00ed s\u00fa mu dan\u00ed napospas: k zvierat\u00e1m.<\/em>\u201d<\/p>

    \u00a0<\/p>

    (Kundera 2014: 308)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u010citate\u013esk\u00fa atraktivitu rom\u00e1n z\u00edskava aj v\u010faka sujetovej v\u00fdstavbe. Udalosti nie s\u00fa prerozpr\u00e1van\u00e9 chronologicky, navy\u0161e sa navz\u00e1jom konfrontuj\u00fa dve dejov\u00e9 l\u00ednie, medzi ktor\u00fdmi vznik\u00e1 zrkadlov\u00fd vz\u0165ah. \u010citate\u013e je n\u00faten\u00fd usporiada\u0165 si fabulu z chronologicky poprehadzovan\u00fdch \u00fasekov pr\u00edbehu a z odli\u0161n\u00fdch narat\u00edvnych perspekt\u00edv, \u010do \u010din\u00ed text najm\u00e4 narat\u00edvne zauj\u00edmav\u00fdm. Podrobnej\u0161ie sa pristav\u00edme pri jednej v\u00fdznamovej funkcii kompoz\u00edcie<\/strong> rom\u00e1nu, ktor\u00e1 m\u00e1 za cie\u013e predsun\u00fa\u0165 tragick\u00fd koniec pr\u00edbehu v nar\u00e1cii v podobe analepsy a\u00a0ukon\u010di\u0165 rozpr\u00e1vanie o Tom\u00e1\u0161ovi a Tereze v momente, ke\u010f sa najviac pribl\u00ed\u017ei idyle. Uk\u00e1\u017eku vyber\u00e1me z poslednej kapitoly rom\u00e1nu, kde sa rozpr\u00e1vanie o Tom\u00e1\u0161ovi a Tereze uzatv\u00e1ra. Odch\u00e1dzaj\u00fa s priate\u013emi na v\u00fdlet do bl\u00edzkeho mesta a ve\u010der spolu tancuj\u00fa. U\u017e v jednej z predo\u0161l\u00fdch kapitol je ale \u010ditate\u013e informovan\u00fd, \u017ee Tom\u00e1\u0161 a Tereza kr\u00e1tko po tejto udalosti umieraj\u00fa pri autonehode.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eStmievalo sa. Cesta viedla serpent\u00ednami hore.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Do\u0161li do mesta a zastavili pred hotelom. Tereza s Tom\u00e1\u0161om tam nikdy neboli. Zi\u0161li po schodoch do suter\u00e9nu, kde bol barov\u00fd pult, tane\u010dn\u00fd parket a nieko\u013eko stolov. Asi \u0161es\u0165desiatro\u010dn\u00fd p\u00e1n hral na pian\u00edno a rovnako star\u00e1 d\u00e1ma na husle. Hrali \u0161tyridsa\u0165 rokov star\u00e9 \u0161l\u00e1gre. Na parkete tancovalo asi p\u00e4\u0165 p\u00e1rov.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Mlad\u00edk sa porozhliadol a povedal: ,\u017diadna tu nie je pre m\u0148a,\u2019 a hne\u010f poz\u00fdval k tancu Terezu.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Predseda si sadol s Tom\u00e1\u0161om k vo\u013en\u00e9mu stolu a objednal f\u013ea\u0161u v\u00edna.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,Nem\u00f4\u017eem pi\u0165! \u0160of\u00e9rujem!\u2019 Pripomenul Tom\u00e1\u0161.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,Blbos\u0165,\u2019 povedal predseda, ,zostaneme tu cez noc,\u2019 a \u0161iel ihne\u010f na recepciu objedna\u0165 dve izby.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Potom sa vr\u00e1tila z parketu Tereza s mlad\u00edkom, k tancu ju pozval predseda a a\u017e nakoniec tancovala s Tom\u00e1\u0161om.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pri tanci mu povedala: ,Tom\u00e1\u0161, v\u0161etko zlo v tvojom \u017eivote poch\u00e1dza odo m\u0148a. Kv\u00f4li mne si sa dostal a\u017e sem. Tak n\u00edzko, \u017ee u\u017e sa ned\u00e1 \u00eds\u0165 nikam ni\u017e\u0161ie.\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161 jej povedal: ,\u010co bl\u00e1zni\u0161? O akom n\u00edzko hovor\u00ed\u0161?\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,Keby sme zostali v Z\u00fcrichu, operoval by si pacientov.\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,A ty by si fotografovala.\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,To je hl\u00fape prirovnanie,\u2019 povedala Tereza. ,Pre teba znamenala tvoja pr\u00e1ca v\u0161etko, pri\u010dom ja m\u00f4\u017eem robi\u0165 \u010doko\u013evek a je mi to \u00faplne jedno. Ja som nestratila v\u00f4bec ni\u010d. Ty si stratil v\u0161etko.\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,Tereza,\u2019 povedal Tom\u00e1\u0161, ,ty si si nev\u0161imla, \u017ee som tu \u0161\u0165astn\u00fd?\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ,Tvoje poslanie bolo operova\u0165\u2019 povedala.<\/em><\/p>

    ,Tereza, poslanie je blbos\u0165. Nem\u00e1m \u017eiadne poslanie. Nikto nem\u00e1 \u017eiadne poslanie. A je to ohromn\u00e1 \u00fa\u013eava zisti\u0165, \u017ee si vo\u013en\u00e1, \u017ee nem\u00e1\u0161 poslanie.\u2019<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nebolo mo\u017en\u00e9 neveri\u0165 jeho \u00faprimn\u00e9mu hlasu. Vybavil sa jej obraz z dne\u0161n\u00e9ho popoludnia: videla ho opravova\u0165 n\u00e1kladn\u00e9 auto a zdal sa jej star\u00fd. Do\u0161la tam, kam chcela: v\u017edy si predsa priala, aby bol star\u00fd. Znovu si spomenula na zaja\u010dika, ktor\u00e9ho si tisla k tv\u00e1ri vo svojej detskej izbe.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co to znamen\u00e1 sta\u0165 sa zaja\u010dikom? To znamen\u00e1 strati\u0165 ak\u00fako\u013evek silu. To znamen\u00e1, \u017ee jeden u\u017e nie je silnej\u0161\u00ed ne\u017e druh\u00fd.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Kr\u00e1\u010dali v tane\u010dn\u00fdch krokoch za zvuku klav\u00edra a husl\u00ed a Tereza mala hlavu na jeho ramene. Takto mala hlavu, ke\u010f boli spolu v lietadle, ktor\u00e9 ich odv\u00e1\u017ealo do hmly. Za\u017e\u00edvala teraz rovnak\u00e9 podivn\u00e9 \u0161\u0165astie a podivn\u00fd sm\u00fatok ako vtedy. Ten sm\u00fatok znamenal: sme na poslednej stanici. To \u0161\u0165astie znamenalo: sme spolu. Sm\u00fatok bol formou a \u0161\u0165astie bolo obsahom. \u0160\u0165astie napl\u0148ovalo priestor sm\u00fatku.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vr\u00e1tili sa k stolu. Tancovala e\u0161te dvakr\u00e1t s predsedom a raz s mlad\u00edkom, ktor\u00fd bol u\u017e tak opit\u00fd, \u017ee s \u0148ou na parkete spadol.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Potom \u0161li v\u0161etci hore a rozi\u0161li sa do svojich izieb.<\/em><\/p>

    \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tom\u00e1\u0161 oto\u010dil k\u013e\u00fa\u010dom a rozsvietil luster. Videla dve postele pritisnut\u00e9 k sebe, pri jednej z nich bol no\u010dn\u00fd stol\u00edk s lampou, z ktorej tienidla, vypla\u0161en\u00fd svetlom, sa zdvihol ve\u013ek\u00fd no\u010dn\u00fd mot\u00fd\u013e a kr\u00fa\u017eil po izbe. Zdola slabo zaznieval zvuk klav\u00edra a husl\u00ed.<\/em>\u201d<\/p>

    \u00a0<\/p>

    (Kundera 2014: 330 \u2013 331)<\/p>

    \u00a0<\/p>

    N\u00e1mety na interpret\u00e1ciu<\/u><\/strong><\/p>

    • Uva\u017eujte nad poznan\u00edm, ktor\u00e9 Tom\u00e1\u0161 a Tereza zo svojej situ\u00e1cie vyvodili. \u010co si o \u0148om mysl\u00edte? \u010co pre nich znamen\u00e1 l\u00e1ska?<\/strong><\/li>
    • Ak\u00e9 dojmy vo v\u00e1s vyvol\u00e1va poznanie, \u017ee Tom\u00e1\u0161 a Tereza po tejto udalosti zomr\u00fa?<\/strong><\/li>
    • Ak\u00fa atmosf\u00e9ru text navodzuje? V\u010faka ak\u00fdm v\u00fdrazov\u00fdm kvalit\u00e1m?<\/strong><\/li>
    • Zamerajte sa na uk\u00e1\u017eku z h\u013eadiska toho, \u017ee predstavuje koniec \u2013 uzavretie \u2013 rom\u00e1nu. Ak\u00fd je estetick\u00fd z\u00e1mer tak\u00e9hoto z\u00e1veru? V akej rovine poci\u0165ujete najsilnej\u0161ie p\u00f4sobivos\u0165 z\u00e1veru? Je najsilnej\u0161ia z h\u013eadiska narat\u00edvneho (efekt postavy), hodnotov\u00e9ho (efekt osoby) alebo citov\u00e9ho \u010di telesn\u00e9ho (efekt z\u00e1mienky)?<\/strong><\/li>
    • Ako by ste interpretovali n\u00e1zov rom\u00e1nu v perspekt\u00edve poslednej kapitoly?<\/strong><\/li><\/ul>

      \u00a0<\/strong><\/p>

      Interpret\u00e1cia<\/u><\/strong><\/p>

      V z\u00e1vere rozpr\u00e1vania doch\u00e1dza k posledn\u00e9mu prehodnoteniu hodn\u00f4t u oboch post\u00e1v, ktor\u00e9 do pr\u00edbehu l\u00e1sky vstupovali so svojimi osobn\u00fdmi metaforami. Po\u010das cel\u00e9ho rom\u00e1nu tieto metafory rozpr\u00e1va\u010d vracal do povedomia pr\u00edbehu a preveroval na svojich postav\u00e1ch. Rozpr\u00e1vanie t\u00fdm vytv\u00e1ralo pomerne tematicky preh\u013eadn\u00fa, aj ke\u010f kompozi\u010dne a narat\u00edvne rozvetven\u00fa kontinuitu. V rom\u00e1ne v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere, ne\u017e sme to zmie\u0148ovali, zasahovala do osudov post\u00e1v aj politika<\/strong> (vp\u00e1d okupa\u010dn\u00fdch vojsk do Prahy, prepustenie Tom\u00e1\u0161a z nemocnice, emigr\u00e1cia, sledovanie tajnej pol\u00edcie, postoje kolegov, strach z ud\u00e1vania). Dej rom\u00e1nu je situovan\u00fd do rokov spred, po\u010das a po okup\u00e1cii \u010ceskoslovenska v r. 1968. Dramatick\u00e9 pozadie mocensk\u00fdch prakt\u00edk, ktor\u00e9 zasahovali \u013eu\u010fom do s\u00fakromn\u00e9ho \u017eivota, aby ich skompromitovali, zvy\u0161uje do e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ej miery citlivos\u0165 post\u00e1v vo\u010di vlastn\u00e9mu s\u00fakromiu a individualite.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Politick\u00e1 moc ober\u00e1 Tom\u00e1\u0161a o silu a \u013eahkos\u0165 a o jeho poslanie (chirurgia). Politika je demaskovan\u00e1 ako cynick\u00fd mocensk\u00fd mechanizmus, ktor\u00fd vyvol\u00e1va odpor a h\u013eadanie s\u00fakromn\u00e9ho \u00faniku. Politika sa v rom\u00e1ne prep\u00e1ja s int\u00edmnym \u017eivotom. Tom\u00e1\u0161ova l\u00e1ska k Tereze je paradoxn\u00e1 \u2013 preb\u00fadza v \u0148om nehu a pocit zodpovednosti, ale spolu s t\u00fdm ho oslabuje. Slabne, preto\u017ee vz\u0165ahy s milenkami s\u00fa komplikovanej\u0161ie a preto\u017ee prij\u00edma spolo\u010densk\u00e9 vyl\u00fa\u010denie, aby mohol by\u0165 s \u0148ou. Tereza napokon c\u00edti vinu, \u017ee Tom\u00e1\u0161ov p\u00e1d sp\u00f4sobila ona. Ak porovn\u00e1me prv\u00fa uk\u00e1\u017eku s poslednou (za\u010diatok rom\u00e1nu so z\u00e1verom), m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee Tom\u00e1\u0161 neprijal m\u00fdtus ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu, ale na konci u\u017e pre neho toto presved\u010denie nespochyb\u0148uje hodnotu l\u00e1sky. \u010co je \u013eahk\u00e9, to vzlieta vysoko a jeho pohyby s\u00fa vo\u013en\u00e9, ale rovnako aj bezv\u00fdznamn\u00e9. Tom\u00e1\u0161 neprijal l\u00e1sku, preto\u017ee by mala zmysel pre v\u0161etky \u010fal\u0161ie \u017eivoty, ale preto\u017ee je \u0165a\u017ek\u00e1<\/strong>. \u0164a\u017ek\u00e9 je pozit\u00edvne, lebo d\u00e1va \u017eivotu v\u00fdznam (\u201eNaj\u0165a\u017e\u0161ie bremeno je teda z\u00e1rove\u0148 obrazom najintenz\u00edvnej\u0161ieho naplnenia \u017eivota. \u010c\u00edm je bremeno \u0165a\u017e\u0161ie, t\u00fdm je n\u00e1\u0161 \u017eivot bli\u017e\u0161ie k zemi, t\u00fdm je skuto\u010dnej\u0161\u00ed a pravdivej\u0161\u00ed<\/em>\u201d). Tereza sa c\u00edti vinn\u00e1 za to, \u017ee Tom\u00e1\u0161 oslabol, \u010d\u00edm prehodnocuje svoju sebeck\u00fa t\u00fa\u017ebu po tom, aby jej patril.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Paradoxom l\u00e1sky je, \u017ee miluje metafory<\/strong>: \u201eZd\u00e1 sa, akoby existovala v mozgu zvl\u00e1\u0161tna oblas\u0165, ktor\u00fa by bolo mo\u017en\u00e9 nazva\u0165 <\/em>poetick\u00e1 pam\u00e4\u0165 a ktor\u00e1 zaznamen\u00e1va to, \u010do n\u00e1s ok\u00fazlilo, dojalo, \u010do u\u010dinilo n\u00e1\u0161 \u017eivot kr\u00e1snym. Od tej doby, \u010do sa poznal s Terezou, \u017eiadna \u017eena nemala pr\u00e1vo otla\u010di\u0165 sa do tejto \u010dasti mozgu ani najprchavej\u0161ou stopou<\/em>\u201d (Kundera 2014: 224). Rozpr\u00e1va\u010d nazna\u010duje, \u017ee \u010dlovek rozhoduje o tom, \u010do d\u00e1va jeho \u017eivotu zmysel, na z\u00e1klade citu<\/strong>. Cit sa m\u00f4\u017ee \u013eahko upn\u00fa\u0165 na idylick\u00fd obraz: \u201eK\u013ea\u010dal pri jej l\u00f4\u017eku a napadlo mu, \u017ee ju niekto poslal po vode v o\u0161atke. Povedal som u\u017e, \u017ee metafory s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9. L\u00e1ska za\u010d\u00edna metaforou. Inak povedan\u00e9: vo chv\u00edli, ke\u010f sa \u017eena vp\u00ed\u0161e svoj\u00edm prv\u00fdm slovom do na\u0161ej poetickej pam\u00e4te\u201d<\/em> (Kundera 214: 225). Podobne si Tereza spojila Tom\u00e1\u0161a s obrazom mu\u017ea s knihou na stole v jej zapadnutom meste, s ktor\u00fdm unikne jej du\u0161a telu.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 T\u00e9ma g\u00fd\u010du<\/strong> nie je artikulovan\u00e1 iba v rom\u00e1novej eseji<\/strong>, aby demaskovala n\u00e1siln\u00fa podstatu optimizmu komunistickej propagandy (g\u00fd\u010d ako povinn\u00fd s\u00fahlas s jednou verziou sveta), ale vz\u0165ahuje sa aj na existenci\u00e1lny probl\u00e9m hlavn\u00fdch post\u00e1v<\/strong>. Takmer ka\u017ed\u00e1 Kunderova postava sa st\u00e1va obe\u0165ou vlastn\u00e9ho lyrizmu<\/strong>. Unik\u00e1 zo svojho okolia \u010di pred vlastn\u00fdm ja do predstavy ide\u00e1lneho \u010di paraleln\u00e9ho \u017eivota. Spomenuli sme u\u017e, \u017ee do pasce lyri\u010dna sa chyt\u00e1 aj rozpr\u00e1va\u010d. Ide, samozrejme, o narat\u00edvnu strat\u00e9giu. Rozpr\u00e1va\u010d informuje \u010ditate\u013ea, \u017ee Tom\u00e1\u0161 a Tereza umieraj\u00fa pri autonehode, ale pr\u00edbeh zakon\u010d\u00ed lyricky \u2013 pr\u00e1ve v momente, ke\u010f ich slabos\u0165 dosiahne rovnov\u00e1hu. Sc\u00e9na z tane\u010dnej s\u00e1ly mestsk\u00e9ho hotela je v porovnan\u00ed s dovtedaj\u0161\u00edm mileneck\u00fdm nap\u00e4t\u00edm najbli\u017e\u0161ie obom ich ide\u00e1lom l\u00e1sky. T\u00e1to sc\u00e9na je napriek tomu uveden\u00e1 dvojzna\u010dne \u2013 jednak preto, lebo \u010ditate\u013e vie o tragickom konci milencov, a jednak preto, lebo sama Tereza reflektuje, \u017ee ich slabos\u0165 a \u0165a\u017eoba s\u00fa znamen\u00edm naplnenej l\u00e1sky, ale aj vy\u010derpan\u00e9ho \u017eivota (\u201eZa\u017e\u00edvala teraz rovnak\u00e9 podivn\u00e9 \u0161\u0165astie a podivn\u00fd sm\u00fatok ako vtedy. Ten sm\u00fatok znamenal: sme na poslednej stanici. To \u0161\u0165astie znamenalo: sme spolu.<\/em>\u201d).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Z\u00e1ver je idylick\u00fd a\u00a0sentiment\u00e1lny, ale z\u00e1rove\u0148 melancholick\u00fd. Tieto dva pl\u00e1ny charakterizuj\u00fa celkov\u00fd t\u00f3n rozpr\u00e1va\u010da v rom\u00e1ne. Sleduje svoje postavy, ako prekra\u010duj\u00fa hranice, ktor\u00e9 on s\u00e1m neprekro\u010dil, a odha\u013euj\u00fa cez ne \u017eivotn\u00e9 paradoxy. Jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch makro\u0161trukt\u00farnych princ\u00edpov Kunderov\u00fdch fik\u010dn\u00fdch svetov je nestabiln\u00e1 koexistencia erotiky a politiky<\/strong> \u2013 oblasti, pre ktor\u00e9 je spolo\u010dn\u00fd boj o podriadenie: \u201eKunderov fik\u010dn\u00fd svet dr\u017e\u00ed pohromade tmelom moci. Ako politika, tak erotika s\u00fa mocensk\u00e9 hry: cie\u013eom politiky je tot\u00e1lna kontrola spolo\u010dnosti elitnou skupinou, cie\u013eom erotickej \u010dinnosti absol\u00fatne podriadenie jednotlivca in\u00e9mu jednotlivcovi. Ako grandi\u00f3zne historick\u00e9 trag\u00e9die, tak ban\u00e1lne s\u00fakromn\u00e9 pohromy, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vaj\u00fa v Kunderovom fik\u010dnom svete, s\u00fa d\u00f4sledkom asymetri\u010dnosti vz\u0165ahu medzi mocn\u00fdmi (vl\u00e1dnucimi) a slab\u00fdmi (ovl\u00e1dan\u00fdmi)\u201d (Dole\u017eel 2008: 107).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Postavy s\u00fa ovplyv\u0148ovan\u00e9 t\u00fdmito mechanizmami, disponuj\u00fa ale mor\u00e1lnou a existenci\u00e1lnou sebareflexiou a dok\u00e1\u017eu poc\u00edti\u0165 vinu<\/strong> za svoje konanie v mocensk\u00fdch hr\u00e1ch. Tom\u00e1\u0161 nahr\u00e1dza l\u00e1sku libert\u00ednskym podrobovan\u00edm mileniek, pok\u00fdm nespozn\u00e1 \u017eenu, pre ktor\u00fa je ochotn\u00fd s\u00e1m sa sta\u0165 podroben\u00fdm. Tereza t\u00fa\u017ei, aby Tom\u00e1\u0161 zoslabol; aby bol st\u00e1le v jej n\u00e1ru\u010d\u00ed (ako mal\u00fd zaja\u010dik), ale ke\u010f vid\u00ed, \u017ee sa kv\u00f4li nej vzdal v\u0161etk\u00e9ho, c\u00edti vinu. Rozpr\u00e1va\u010d v rom\u00e1ne Nesnesiteln\u00e1 lehkost byt\u00ed<\/em> preveruje, ak\u00fa hodnotu dok\u00e1\u017eu postavy n\u00e1js\u0165 v l\u00e1ske, ak je neust\u00e1le podrobovan\u00e1 mechanizmom moci a pas\u0165ou idyly.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pre Kunderove postavy je lyrizmus existenci\u00e1lnym \u00fanikom pred \u017eivotom, ktor\u00fd sa v\u017edy jav\u00ed ako nedostato\u010dn\u00fd, nespr\u00e1vny. Nach\u00e1dzaj\u00fa kr\u00e1su v inom, imagin\u00e1rnom \u017eivote. Idealiz\u00e1cia skuto\u010dnosti<\/strong> je \u010dasto aj zdrojom poetickej funkcie jazyka<\/strong>, ktor\u00e1 je preto automaticky vn\u00edman\u00e1 vo vz\u0165ahu k t\u00e9me. Poetika metafory<\/strong> nie je jazykov\u00e1 ale \u017eivotn\u00e1. V\u0161imnime si to na nasleduj\u00facej uk\u00e1\u017eke, kde Tom\u00e1\u0161 odha\u013euje, \u017ee jeho poslanie (chirurgia) pramen\u00ed z hlbokej t\u00fa\u017eby po poznan\u00ed toho, \u010do je be\u017en\u00e9mu oku skryt\u00e9. Prostredn\u00edctvom metafory skalpelu odha\u013euj\u00faceho bo\u017eie dielo pochopil, \u017ee t\u00e1 ist\u00e1 t\u00fa\u017eba (\u00eds\u0165 za\u2026) ho v \u017eivote vedie aj k sk\u00famaniu nov\u00fdch existenci\u00e1lnych mo\u017enost\u00ed \u2013 in\u00e9ho \u017eivota: \u201eBy\u0165 chirurgom znamen\u00e1 rozreza\u0165 povrch vec\u00ed a pozrie\u0165 sa, \u010do sa skr\u00fdva vn\u00fatri. Sn\u00e1\u010f pr\u00e1ve preto t\u00e1to t\u00fa\u017eba viedla Tom\u00e1\u0161a k tomu, \u017ee chcel pozna\u0165, \u010do je na druhej strane za ,ess muss sein!\u2019; inak povedan\u00e9: pozna\u0165, \u010do zostane zo \u017eivota, ke\u010f sa \u010dlovek zbav\u00ed toho, \u010do a\u017e doposia\u013e pova\u017eoval za svoje poslanie<\/em>\u201d (Kundera 214: 211).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Spojenie kr\u00e1sy a melanch\u00f3lie v poslednej kapitole vypl\u00fdva z nemo\u017enosti po\u0148a\u0165 l\u00e1sku ako samozrejmos\u0165<\/strong>. Je neust\u00e1le problematizovan\u00e1 mocenskou asymetriou vo verejnom i s\u00fakromnom \u017eivote. Postavy toti\u017e vn\u00edmaj\u00fa svoje vlastn\u00e9 bytie ako probl\u00e9m<\/strong>. Heideggerovsky povedan\u00e9, ide im v ich byt\u00ed o toto bytie samo \u2013 musia sa neust\u00e1le vyrovn\u00e1va\u0165 s vlastn\u00fdm ja a s druh\u00fdmi. L\u00e1ska \u010di in\u00fd \u010din predstavuj\u00fa pre postavu, ktor\u00e1 problematizuje vlastn\u00e9 ja, existenci\u00e1lnu mo\u017enos\u0165. T\u00fdka sa jej bytia, preto sa k nej sprvu vz\u0165ahuje narcisticky<\/strong> (ako sme mohli vidie\u0165 pri Tom\u00e1\u0161ovi v prvej uk\u00e1\u017eke).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozpr\u00e1va\u010d rom\u00e1nu vytv\u00e1ra efekt postavy<\/strong> so silnou emocion\u00e1lnou funkciou<\/strong>. Stavia ju pred rozhodnutia a situ\u00e1cie, ktor\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa v \u017eivote najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Postavy podliehaj\u00fa citu, ale popritom opakovane preveruj\u00fa svoju situ\u00e1ciu. Rozpr\u00e1va\u010d neust\u00e1le aktualizuje \u00fastredn\u00fd probl\u00e9m, v\u010faka \u010domu sa interpreta\u010dn\u00e9 hypot\u00e9zy zbiehaj\u00fa do intenz\u00edvnej\u0161ej koncentr\u00e1cie na jeden aspekt t\u00e9my. Pr\u00edbehov\u00e1 z\u00e1pletka je plynule prep\u00e1jan\u00e1 s reflexiou t\u00e9my a z\u00e1ver rozpr\u00e1vania prin\u00e1\u0161a detenziu s pr\u00edmesou katarzn\u00e9ho poznania (sm\u00fatok a \u0161\u0165astie v l\u00e1ske nie s\u00fa protiklady). Po\u010das priebehu rozpr\u00e1vania s\u00fa ale postavy narat\u00edvne modelovan\u00e9 tak, aby h\u013eadali<\/strong> odpove\u010f na z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 definuj\u00fa ich existenciu (napr.: Ale za \u010do m\u00f4\u017ee \u017eivot st\u00e1\u0165, ak je prv\u00e1 sk\u00fa\u0161ka na \u017eivot u\u017e \u017eivotom sam\u00fdm?<\/em>).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010citate\u013e je neust\u00e1le konfrontovan\u00fd s filozofick\u00fdmi \u00favahami, ktor\u00e9 spoma\u013euj\u00fa tempo rozpr\u00e1vania<\/strong> pred samotn\u00fdm rozhodnut\u00edm alebo \u010dinom, \u010d\u00edm zvy\u0161uj\u00fa narat\u00edvne nap\u00e4tie<\/strong>. Toto nap\u00e4tie je aj hermeneutick\u00e9<\/strong> \u2013 postava sa vz\u0165ahuje k svojmu bytiu z h\u013eadiska interpreta\u010dnej hypot\u00e9zy, ktorej pravdivos\u0165 spozn\u00e1va prostredn\u00edctvom \u017eivota: \u201eKunderove postavy s\u00fa vystavan\u00e9 ako \u0161pecifick\u00e1 varianta metafory, prostredn\u00edctvom ktorej autor projektuje textov\u00fa realitu ako ontologick\u00fd priestor noetick\u00e9ho \u010dinu\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 118).<\/p>

      Postava prehodnocuje v\u00fdznamy slov a metafor, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa univerz\u00e1lnych hodn\u00f4t ako l\u00e1ska, priate\u013estvo, sloboda, zodpovednos\u0165 a pod., \u010do s\u00fa \u010ditate\u013esky ve\u013emi atrakt\u00edvne t\u00e9my \u2013\u00a0 t\u00fdm viac, \u017ee s\u00fa zobrazen\u00e9 v hrani\u010dn\u00fdch alebo paradoxn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch: \u201eV z\u00e1klade s\u00e9mantick\u00e9ho utv\u00e1rania postavy m\u00f4\u017eeme identifikova\u0165 jej prim\u00e1rny k\u00f3d. Postava v podobe metaforiz\u00e1cie tohto prim\u00e1rneho k\u00f3du nap\u00edna p\u00f4vodn\u00fd zmysel k\u00f3du za hranice tradi\u010dn\u00e9ho v\u00fdznamu a podtrhuje ambiguitu prim\u00e1rneho signifi\u00e9 a signifiant. Postava ako metafora otv\u00e1ra nov\u00fd v\u00fdznam textu a roz\u0161iruje povahu inform\u00e1cie. Sama postava, prostredn\u00edctvom ktorej je interpretovan\u00fd svet textu, sa tak st\u00e1va s\u00e9manticky otvoren\u00fdm priestorom interpret\u00e1cie, na ktorej sa podie\u013ea rozpr\u00e1va\u010d i \u010ditate\u013e\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 118 \u2013 119).<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Kundera s ob\u013eubou pracuje so subverziou ide\u00e1lov<\/strong>. Glob\u00e1lne z\u00e1konitosti jeho fik\u010dn\u00fdch svetov dost\u00e1vaj\u00fa postavy v\u017edy do paradoxov, exilu \u010di rezign\u00e1cie. Ide\u00e1ly sa v mocensk\u00fdch hr\u00e1ch a egoistick\u00fdch z\u00e1ujmoch menia na z\u00e1mienku, fra\u0161ku, pr\u00edpadne na nedorozumenie. Poklad\u00e1me to za potenci\u00e1lny atraktiviza\u010dn\u00fd prvok jeho rom\u00e1nov. \u010citate\u013e je konfrontovan\u00fd s prehodnocovan\u00edm z\u00e1kladn\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00fdch hodn\u00f4t, ale aj s\u00a0tematizovan\u00edm intimity (vz\u0165ah du\u0161e a tela, mor\u00e1lny probl\u00e9m t\u00fa\u017eby, mocensk\u00e9 poz\u00edcie v erotike). Ako uv\u00e1dza Dole\u017eel (2008: 107), Kunderove rom\u00e1ny s\u00fa \u201eerotick\u00fdm rajom\u201d. V erotike<\/strong> postavy prekra\u010duj\u00fa hranice <\/strong>a objavuj\u00fa nov\u00e9 podoby existencie. U Tom\u00e1\u0161a je erotika spojen\u00e1 s objavovan\u00edm na \u017een\u00e1ch toho, \u010do je svetu skryt\u00e9 a \u010do je pre ne z\u00e1rove\u0148 jedine\u010dn\u00e9 (v s\u00falade so svoj\u00edm poslan\u00edm chirurga):<\/p>

      \u00a0<\/p>

      \u201eNesp\u00fa\u0161\u0165al z ruky imagin\u00e1rny skalpel, ani ke\u010f bol s milenkami. T\u00fa\u017eil sa zmocni\u0165 nie\u010doho, \u010do je hlboko v ich vn\u00fatri a kv\u00f4li \u010domu je treba rozreza\u0165 ich povrch\u201d<\/em> (Kundera 2014: 214).<\/p>

      \u00a0<\/p>

      Tereza nach\u00e1dza v milostnom akte s nezn\u00e1mym mu\u017eom (jedenkr\u00e1t podvedie Tom\u00e1\u0161a) mo\u017enos\u0165, ktor\u00e1 sa prie\u010dila metafore jej \u017eivota \u2013 mo\u017enos\u0165 zradi\u0165 du\u0161u vlastn\u00fdm telom:<\/p>

      \u00a0<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201eC\u00edtila svoje vzru\u0161enie, ktor\u00e9 bolo o to v\u00e4\u010d\u0161ie, \u017ee bola vzru\u0161en\u00e1 proti svojej v\u00f4li. Du\u0161a u\u017e tajne s\u00fahlasila so v\u0161etk\u00fdm, \u010do sa dialo, ale vedela tie\u017e, \u017ee ak m\u00e1 trva\u0165 \u010falej to ve\u013ek\u00e9 vzru\u0161enie, jej s\u00fahlas mus\u00ed zosta\u0165 nevysloven\u00fd. Keby povedala nahlas svoje \u00e1no, keby sa chcela dobrovo\u013ene z\u00fa\u010dastni\u0165 milostnej sc\u00e9ny, vzru\u0161enie by po\u013eavilo. Preto\u017ee du\u0161u vzru\u0161ovalo pr\u00e1ve to, \u017ee telo kon\u00e1 proti jej v\u00f4li, zr\u00e1dza ju a ona sa na t\u00fa zradu pozer\u00e1.<\/em>\u201d<\/p>

      \u00a0<\/p>

      (Kundera 2014: 166)<\/p>

      \u00a0<\/p>

      Opisy t\u00fa\u017eob<\/strong> post\u00e1v a ich pre\u017e\u00edvania \u201eorgazmick\u00fdch udalost\u00ed\u201d (Dole\u017eel) zvy\u0161uj\u00fa \u010ditate\u013esk\u00fa atraktivitu narat\u00edvu prostredn\u00edctvom efektu z\u00e1mienky<\/strong> (m\u00f4\u017eu vyvola\u0165 t\u00fa\u017ebu na strane \u010ditate\u013ea), ale zapadaj\u00fa aj do logiky v\u00fdvoja post\u00e1v \u2013 tie sa ocitaj\u00fa v hrani\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch svojej subjektivity, aby objavili nezn\u00e1me str\u00e1nky svojho ja. Pri efekte z\u00e1mienky, ako sme pr\u00e1ve uviedli, m\u00f4\u017ee budova\u0165 text svoju estetick\u00fa atrakt\u00edvnos\u0165 podnecovan\u00edm \u010ditate\u013eovej erotickej imagin\u00e1cie<\/strong>. Erotick\u00e1 imagin\u00e1cia je toti\u017e zv\u00e4\u010d\u0161a spojen\u00e1 s takzvanou fantazmou<\/strong> \u2013 obrazom, situ\u00e1ciou, scen\u00e1rom zapl\u0148uj\u00facim di\u0161tanciu medzi t\u00fa\u017eiacim subjektom a predmetom t\u00fa\u017eby. Kunderove postavy odha\u013euj\u00fa pred \u010ditate\u013eom svoju intimitu do rozmerov, v ktor\u00fdch sa samy otriasaj\u00fa.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Efekt osoby<\/strong> je takisto rozvinut\u00fd do sugest\u00edvnej podoby. Ot\u00e1zky hodn\u00f4t<\/strong> s\u00fa neust\u00e1le predkladan\u00e9 reflexii \u010ditate\u013ea. Hrdinovia rom\u00e1nu pre\u017e\u00edvaj\u00fa ak\u00fdsi univerz\u00e1lny pr\u00edbeh<\/strong>, v ktorom sa m\u00f4\u017ee n\u00e1js\u0165 ka\u017ed\u00fd. Existenci\u00e1lna citlivos\u0165<\/strong> a introspekcia<\/strong> post\u00e1v \u00fasti a\u017e do rozporu medzi du\u0161ou a telom, \u010di dokonca medzi sebou a svoj\u00edm ja. T\u00e1to univerz\u00e1lne zrozumite\u013en\u00e1 t\u00e9ma je taktie\u017e identifika\u010dn\u00fdm atraktorom. Ka\u017ed\u00fd reflex\u00edvny \u010dlovek pre\u017e\u00edva vn\u00fatorn\u00e9 rozpory; nes\u00falad, ktor\u00fd poci\u0165uje medzi ja prezentovan\u00fdm navonok a vn\u00fatorn\u00fdm pre\u017e\u00edvan\u00edm. Kundera s ob\u013eubou odha\u013euje tento nes\u00falad v int\u00edmnych situ\u00e1ci\u00e1ch svojich post\u00e1v<\/strong> (nemus\u00ed \u00eds\u0165 len o erotiku, ale aj o vn\u00fatorn\u00e9 uva\u017eovanie, int\u00edmne rozhovory). Miera informovania o postave a miera zobrazovania jej vn\u00fatorn\u00e9ho \u017eivota zvy\u0161uje aj schopnos\u0165 \u010ditate\u013ea poci\u0165ova\u0165 vo\u010di nej empatiu<\/strong>. Kunderov rozpr\u00e1va\u010d sa s\u00fastre\u010fuje zv\u00e4\u010d\u0161a priamo na okamihy rozhodovania<\/strong>, odhalenia<\/strong> (epifanie) \u010di kr\u00edzy<\/strong>. \u010citate\u013e vn\u00edma, \u017ee tieto momenty menia a definuj\u00fa \u017eivoty post\u00e1v. \u013dahko sa vie vc\u00edti\u0165 do ich situ\u00e1cie.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Efekt postavy<\/strong> z\u00e1vis\u00ed na atraktivite narat\u00edvneho diskurzu<\/strong>. Rom\u00e1n je vystavan\u00fd do komplexnej narat\u00edvnej \u0161trukt\u00fary a s\u00e9mantick\u00e9 gesto<\/strong> okrem narat\u00edvnej zlo\u017eky pozost\u00e1va aj z ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva motivick\u00fdch prepojen\u00ed. Uk\u00e1\u017eky pon\u00fakaj\u00fa iba mal\u00fd v\u00fdsek, ale vieme v nich identifikova\u0165 rozohran\u00fa hru mot\u00edvov a ich prienik do dejovej zlo\u017eky. Artikul\u00e1cia probl\u00e9mu poznania stavia opakovane do popredia ot\u00e1zky, na ktor\u00e9 chce rom\u00e1n odpoveda\u0165<\/strong> (textov\u00e1 realita je ontologick\u00fd priestor noetick\u00e9ho \u010dinu). Implement\u00e1cia eseje<\/strong> do narat\u00edvnej \u0161trukt\u00fary rom\u00e1nu (ktor\u00fa vyu\u017eil Kundera u\u017e vo svojom prvom rom\u00e1ne \u017dert<\/em>) poskytuje rozpr\u00e1va\u010dovi mo\u017enos\u0165, aby legitimizoval d\u00f4le\u017eitos\u0165 t\u00e9my rom\u00e1nu vo filozofickom, historickom \u010di \u017eivotnom meradle, teda aby autentifikoval \u201eplatnos\u0165 fikt\u00edvneho sveta, a to ako s\u00fa\u010dasti mimotextov\u00e9ho sveta, v ktorom sa pohybuje aj konkr\u00e9tny \u010ditate\u013e\u201d (Kub\u00ed\u010dek 2001: 109). Rozpr\u00e1va\u010d rom\u00e1nu neautentifikuje v metanarat\u00edvnych v\u00fdpovediach iba platnos\u0165 t\u00e9my mimo<\/em> fik\u010dn\u00fd svet, ale aj dovn\u00fatra<\/em>. Informuje \u010ditate\u013ea, ak\u00e9 glob\u00e1lne princ\u00edpy bud\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 v jeho svete.<\/p>

      \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozpr\u00e1va\u010d<\/strong> demaskuj\u00faci sa ako demiurg nadob\u00fada v texte autoritu<\/strong>, preto\u017ee podnecuje \u010ditate\u013eovu interpret\u00e1ciu postavy, a to nielen ako akt\u00e9ra pr\u00edbehu, ale aj ako nosite\u013ea mot\u00edvov a v\u00fdznamov. Rozpr\u00e1va\u010d potom modeluje interpret\u00e1ciu postavy<\/strong> polo\u017een\u00edm ist\u00fdch ot\u00e1zok a n\u00e1sledne uvedie postavu do situ\u00e1cie, kde sa objavuj\u00fa paradoxn\u00e9 odpovede. \u010citate\u013e sa mus\u00ed konfrontova\u0165 a interpreta\u010dne vyrovna\u0165 s relat\u00edvnos\u0165ou Kunderov\u00fdch svetov. Jeho postavy je n\u00faten\u00fd interpretova\u0165 v ich vlastnom hermeneutickom horizonte<\/strong>: V akej situ\u00e1cii vtedy boli? \u010co pre nich znamenala l\u00e1ska v tomto obdob\u00ed? \u010co o\u010dak\u00e1vali od svojho \u010dinu vtedy a \u010do si o \u0148om myslia teraz? V akom svetle vid\u00edme postavu z h\u013eadiska tejto situ\u00e1cie? Postava teda predstavuje pre \u010ditate\u013ea hermeneutick\u00fd probl\u00e9m<\/strong> \u2013 text ju denotuje pomocou istej obmedzenej charakteristiky, ale t\u00e1 sa v\u00fdznamovo pos\u00fava pod\u013ea aktu\u00e1lneho momentu v \u010dase a situ\u00e1cii narat\u00edvu. Pri Kunderovi je postava o to viacej problematick\u00e1, \u017ee \u010dasto zauj\u00edma di\u0161tanciu vo\u010di sebe samej. Kundera pracuje s viacer\u00fdmi dominantami postavy s\u00fa\u010dasne, ale d\u00f4sledne ich prep\u00e1ja vytv\u00e1ran\u00edm s\u00favislost\u00ed medzi tematickou a narat\u00edvnou v\u00fdstavbou. Ist\u00e1 v\u00fdhoda pri tomto autorovi je, \u017ee tematizuje s\u00e9mantick\u00e9 gesto postavy, preto mo\u017eno \u013eah\u0161ie porozumie\u0165, ak\u00e9 v\u00fdznamy ju sp\u00e1jaj\u00fa s t\u00e9mou.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

      \u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV PROBL\u00c9M LITER\u00c1RNEJ POSTAVY V predch\u00e1dzaj\u00facich kapitol\u00e1ch sme mali mo\u017enos\u0165 sa presved\u010di\u0165, \u017ee \u010d\u00edtanie textu nie je tak jednoduch\u00fd proces, ak\u00fdm sa jav\u00ed vo svojej ka\u017edodennej podobe. Pritom nejde len o dek\u00f3dovanie viacer\u00fdch k\u00f3dov textu, ale aj o interpret\u00e1ciu v rovine toho najban\u00e1lnej\u0161ieho modusu kooper\u00e1cie s textom, ak\u00fdm je porozumenie z\u00e1pletke. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3192","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3192","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3192"}],"version-history":[{"count":37,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3192\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7813,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3192\/revisions\/7813"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3192"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}