{"id":3194,"date":"2023-03-06T19:33:54","date_gmt":"2023-03-06T18:33:54","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=3194"},"modified":"2023-05-07T10:08:33","modified_gmt":"2023-05-07T08:08:33","slug":"interpretacia-narativnych-textov-7","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/interpretacia-narativnych-textov-7\/","title":{"rendered":"interpret\u00e1cia narat\u00edvnych textov-7"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

ESTETIKA NARAT\u00cdVNEHO TEXTU (SYNT\u00c9ZA)<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Poetika sk\u00fama liter\u00e1rne postupy aktualizovan\u00e9 v texte, estetika ich \u00fa\u010dinok<\/strong>. Poetika nevie ur\u010di\u0165, \u010do bude ma\u0165 ak\u00fa hodnotu pre \u010ditate\u013ea, iba o \u010do sa text usiluje, pr\u00edpadne ako obratne (\u0161trukt\u00farne, funk\u010dne) vie postupy aplikova\u0165. Estetika sk\u00fama estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165<\/strong>, ktor\u00e1 je zas v\u017edy psychick\u00e1 a telesn\u00e1. Poznatky z psychol\u00f3gie alebo kognit\u00edvnych vied m\u00f4\u017eu by\u0165 vhodn\u00fdm n\u00e1strojom na sk\u00famanie toho, \u010do je to estetick\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, s\u00fa to v\u0161ak u\u017e nepriame (sprostredkovan\u00e9) poznatky, \u010d\u00edm m\u00e1me na mysli, \u017ee nevych\u00e1dzaj\u00fa z reflexie vedomia, ktor\u00e9 estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165 pre\u017e\u00edva. Liter\u00e1rna komunik\u00e1cia v\u0161ak spo\u010d\u00edva pr\u00e1ve v tom a poetika identifikuje postupy, pomocou ktor\u00fdch sa sna\u017e\u00ed text estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165 dosiahnu\u0165. V\u010faka kateg\u00f3ri\u00e1m poetiky<\/strong> vieme identifikova\u0165 miesta ur\u010den\u00e9 na vyvolanie estetick\u00e9ho \u00fa\u010dinku priamo v texte.<\/p>\n

                \u010co v\u0161ak nevieme priamo z textu vy\u010d\u00edta\u0165, je na\u0161a telesn\u00e1 a ment\u00e1lna sk\u00fasenos\u0165<\/strong> v reakcii na strat\u00e9gie textu, pritom na tieto reakcie naratologick\u00e9 te\u00f3rie odkazuj\u00fa. Pojmy ako nap\u00e4tie<\/strong>, prekvapenie<\/strong> \u010di uvo\u013enenie<\/strong> s\u00fa emocion\u00e1lne a kognit\u00edvne reakcie. Takisto ponorenie sa<\/strong> do deja, pod\u013eahnutie mimetickej il\u00fazii \u010di naopak vytv\u00e1ranie di\u0161tancie. To v\u0161etko s\u00fa schopnosti<\/strong>, ktor\u00e9 sa evolu\u010dne vyvinuli<\/strong> pre potreby pre\u017eitia v skuto\u010dnom \u017eivote, a liter\u00e1rne fikcie ich aktivuj\u00fa v \u0161pecifickom re\u017eime vn\u00edmania. Z h\u013eadiska evolu\u010dnej psychol\u00f3gie je zauj\u00edmav\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa u \u013eud\u00ed vyvinula schopnos\u0165 (a z\u00e1rove\u0148 z\u00e1\u013euba) vytv\u00e1ra\u0165 imagin\u00e1rne pr\u00edbehy<\/strong>, do ktor\u00fdch sa \u201epon\u00e1raj\u00fa\u201d napriek tomu, \u017ee nereprezentuj\u00fa skuto\u010dnos\u0165. Trad\u00edcia poetiky potvrdzuje tvorbu zalo\u017een\u00fa na tejto z\u00e1\u013eube ako literat\u00faru<\/strong> ur\u010den\u00fa na estetick\u00e9 zak\u00fa\u0161anie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee schopnos\u0165 fikcie saturova\u0165 estetick\u00fd p\u00f4\u017eitok funguje v\u010faka tomu, \u017ee pri nej zap\u00e1jame ment\u00e1lne procesy p\u00f4vodne vyvinut\u00e9 na interakciu so skuto\u010dnou realitou (pozri \u017diak 2021a: 122).<\/p>\n

                Ment\u00e1lna schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 reprezent\u00e1cie aktu\u00e1lneho<\/strong> sveta koexistuje so schopnos\u0165ou vytv\u00e1ra\u0165 reprezent\u00e1cie imagin\u00e1rnych svetov<\/strong>. U\u017e mal\u00e9 deti \u0148ou disponuj\u00fa, preto\u017ee sa prostredn\u00edctvom autostimul\u00e1cie endog\u00e9nnej reality (vym\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa si vlastn\u00fa realitu) vyrovn\u00e1vaj\u00fa s negat\u00edvnymi stimulmi z vonkaj\u0161ieho sveta. Predstavy, t\u00fa\u017eby a snenie s\u00fa zdrojom pr\u00edjemn\u00fdch pocitov. Nem\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee by sa v dospelosti t\u00e1to z\u00e1\u013euba \u00faplne vytratila. V pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu ontogen\u00e9zy ale doch\u00e1dza k d\u00f4slednej\u0161ej schopnosti odde\u013eova\u0165 od seba dva ment\u00e1lne moduly<\/strong> \u2013 modul zabezpe\u010duj\u00faci vytv\u00e1ranie reprezent\u00e1cie<\/strong> a modul zabezpe\u010duj\u00faci vieru v ontologick\u00fa re\u00e1lnos\u0165 t\u00fdchto reprezent\u00e1ci\u00ed<\/strong> (pozri Schaeffer 1999: 161). Fik\u010dn\u00e1 reprezent\u00e1cia sa vyvinula z prvotnej reprezent\u00e1cie spo\u010d\u00edvaj\u00facej v rozli\u0161ovan\u00ed seba a vonkaj\u0161\u00edch objektov, a t\u00e1 sa potom vyvinula aj do schopnosti autostimul\u00e1cie<\/strong> (bez vonkaj\u0161\u00edch stimulov). Schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 endog\u00e9nnu realitu sa diverzifikovala. Prejavuje sa napr\u00edklad v zmysle pre hru<\/strong>, kde sa sna\u017e\u00edme jasne rozli\u0161ova\u0165 \u201enaozaj\u201d od \u201eakoby\u201d.<\/p>\n

                Fik\u010dn\u00e1 reprezent\u00e1cia nie je nez\u00e1visl\u00e1 na \u0161trukt\u00fare reprezent\u00e1cie aktu\u00e1lneho sveta. Napodob\u0148uje ju. Napodob\u0148ovanie<\/strong> predstavuje u\u017e od detstva jeden z hlavn\u00fdch sp\u00f4sobov u\u010denia sa. Nau\u010den\u00e9 prvky napodob\u0148ovania \u2013 mim\u00e9my<\/strong> \u2013 mo\u017eno pou\u017ei\u0165 v nov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch (to sa deje aj pri napodob\u0148ovan\u00ed spr\u00e1vania). U\u010denie sa pomocou napodob\u0148ovania<\/strong> m\u00e1 prinajmen\u0161om dve evolu\u010dn\u00e9 v\u00fdhody \u2013 zni\u017euje potrebu u\u010di\u0165 sa pomocou riskantnej met\u00f3dy pokus \u2013 omyl a u\u013eah\u010duje jednotlivcovi socializ\u00e1ciu. Fik\u010dn\u00e9 simulovanie reprezent\u00e1cie aktu\u00e1lneho sveta (endog\u00e9nna reaktiv\u00e1cia mim\u00e9mov) predstavuje komplexnej\u0161ie rozvinutie t\u00fdchto kognit\u00edvnych funkci\u00ed, \u010do malo aj soci\u00e1lno-evolu\u010dn\u00fd v\u00fdznam \u2013 umo\u017enilo prv\u00fdm \u013eudsk\u00fdm spolo\u010denstv\u00e1m simulova\u0165 mo\u017en\u00fd v\u00fdvoj udalost\u00ed, predv\u00edda\u0165, pripravi\u0165 sa, vyhn\u00fa\u0165 sa nebezpe\u010dn\u00e9mu scen\u00e1ru, lep\u0161ie sa organizova\u0165 a pre\u017ei\u0165[1]<\/sup><\/strong><\/a>. Napodob\u0148ovanie n\u00e1m pom\u00e1ha pre\u017ei\u0165, ale medzi strat\u00e9gie pre\u017eitia nepatr\u00ed v pokro\u010dilej kult\u00fare len boj o hol\u00fd \u017eivot, ale aj schopnos\u0165 nau\u010di\u0165 sa \u013eu\u010fom porozumie\u0165, eliminova\u0165 konflikty<\/strong>. Fik\u010dn\u00fd narat\u00edv evidentne simuluje svet \u013eud\u00ed, tomu intuit\u00edvne rozumie ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e. Z\u00e1ujem literat\u00fary o \u013eudsk\u00e9 probl\u00e9my a ich rie\u0161enie, ktor\u00e9 tvorili v\u017edy jadro liter\u00e1rnej t\u00e9my, je \u010ditate\u013esky pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fd aj preto, lebo simuluje normy spr\u00e1vania<\/strong>, spolo\u010densk\u00e9<\/strong> pravidl\u00e1<\/strong>, \u017eivotn\u00e9 strat\u00e9gie<\/strong> \u2013 v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9 dispoz\u00edcie pre soci\u00e1lny \u017eivot.<\/p>\n

                Pri fikcii ale kognit\u00edvny cie\u013e nie je prim\u00e1rnym z\u00e1ujmom \u010ditate\u013ea. Netreba zab\u00fada\u0165 na aspekt hry<\/strong>, ktor\u00fd depragmatizuje vz\u0165ah fikcie k realite<\/strong>. Vo fik\u010dnej simul\u00e1cii oce\u0148ujeme aj imagin\u00e1ciu<\/strong>, nielen imit\u00e1ciu. Efekt ponorenia sa do \u010d\u00edtania vyvol\u00e1vaj\u00fa podnety textu, ktor\u00e9 podnecuj\u00fa z\u00e1rove\u0148 \u010ditate\u013eovu imagin\u00e1ciu. \u010c\u00edm je imaginat\u00edvna hodnota narat\u00edvu<\/strong> vy\u0161\u0161ia, t\u00fdm je vy\u0161\u0161ia aj ozvl\u00e1\u0161t\u0148uj\u00faca funkcia<\/strong> \u00faniku zo skuto\u010dnej reality (typick\u00e9 pre fantastiku). Aj pri ontologicky pravdepodobn\u00fdch narat\u00edvoch m\u00f4\u017eu by\u0165 p\u00fatav\u00e1 z\u00e1pletka a o\u010dak\u00e1vanie rozuzlenia atrakt\u00edvnej\u0161ie ne\u017e z\u00e1ujem lep\u0161ie pochopi\u0165 skuto\u010dnos\u0165 cez literat\u00faru (pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 detekt\u00edvny, dobrodru\u017en\u00fd rom\u00e1n). Modelovanie fik\u010dn\u00e9ho sveta je ozvl\u00e1\u0161t\u0148uj\u00face (a teda aj esteticky pozit\u00edvne) u\u017e len t\u00fdm, \u017ee nab\u00e1da \u010ditate\u013ea, aby kon\u0161truoval nov\u00fa realitu<\/strong>. Fikcia podnecuje autostimul\u00e1ciu reprezent\u00e1cie mo\u017en\u00e9ho, nie aktu\u00e1lneho sveta, ale prostredn\u00edctvom t\u00fdch ist\u00fdch ment\u00e1lnych \u0161trukt\u00far, pomocou ktor\u00fdch budujeme reprezent\u00e1cie aktu\u00e1lneho sveta. Preto Schaeffer napr\u00edklad hovor\u00ed, \u017ee \u201efik\u010dn\u00fd model je de facto v\u017edy modelovan\u00edm re\u00e1lneho sveta\u201d (Schaeffer 1999: 218). O fik\u010dnom svete by teda bolo mo\u017en\u00e9 hovori\u0165 ako o fikt\u00edvnom modeli skuto\u010dn\u00e9ho sveta<\/strong>. S t\u00fdm nepochybne s\u00favis\u00ed aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee fik\u010dn\u00e9 udalosti a fik\u010dn\u00e9 entity dok\u00e1\u017eu vyvola\u0165 u recipienta skuto\u010dn\u00e9 em\u00f3cie. Vn\u00edma ich ako \u201emo\u017en\u00e9\u201d udalosti a mo\u017en\u00e9 entity vo v\u0161eobecnej predstave reality.<\/p>\n

                Vytv\u00e1ranie reprezent\u00e1cie fik\u010dn\u00e9ho sveta pomocou mim\u00e9mov prep\u00e1ja narat\u00edvny z\u00e1ujem so \u017eivotn\u00fdm kontextom, \u010do zvy\u0161uje potenci\u00e1l narat\u00edvu vyvola\u0165 em\u00f3cie. S\u00fa to ale em\u00f3cie spojen\u00e9 s fik\u010dn\u00fdmi udalos\u0165ami, nie s s ich mimetick\u00fdmi predobrazmi (kontextualizovan\u00fdmi do aktu\u00e1lneho sveta). Tie sl\u00fa\u017eia textu a \u010ditate\u013eovi iba na to, aby sa lep\u0161ie ponoril do nar\u00e1cie a dosiahol vy\u0161\u0161ie uspokojenie<\/strong>. Estetika \u010d\u00edtania sa v priebehu samotnej recepcie sp\u00e1ja sk\u00f4r so samotn\u00fdm procesom<\/strong> ne\u017e s fin\u00e1lnym poznan\u00edm. Zauj\u00edmaj\u00fa n\u00e1s zmeny<\/strong>, zvraty<\/strong>, nap\u00e4tie<\/strong>, t\u00fa\u017eba<\/strong> postavy nie\u010do dosiahnu\u0165 a jej cesta za t\u00fdm. R\u00f4zne formy \u017eivotn\u00e9ho nap\u00e4tia, ktor\u00e9 vypl\u00fdvaj\u00fa z \u010dasov\u00e9ho rozmeru \u013eudskej existencie<\/strong> (\u013e\u00fatos\u0165 za minulos\u0165ou, strach z bud\u00facnosti, nespokojnos\u0165 s pr\u00edtomnos\u0165ou), zabezpe\u010duj\u00fa aj v narat\u00edve epick\u00fa dynamiku<\/em>. Zauj\u00edma n\u00e1s viac, \u010do sa postave stalo alebo stane, ne\u017e to, k\u00fdm postava je. Statick\u00e9 podanie t\u00e9my je v narat\u00edvnej literat\u00fare nezauj\u00edmav\u00e9.<\/p>\n

                Pri \u010d\u00edtan\u00ed narat\u00edvov si uvedomujeme, \u017ee hr\u00e1me hru, kde n\u00e1m text pon\u00faka narat\u00edvnu skladbu a my do nej dop\u013a\u0148ame mim\u00e9my z na\u0161ej sk\u00fasenosti a z na\u0161ej predstavy reality. Schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 ment\u00e1lne reprezent\u00e1cie sveta a zap\u00e1ja\u0165 pri tom emocion\u00e1lne kognit\u00edvne funkcie dok\u00e1\u017ee fungova\u0165 aj pri vedom\u00ed, \u017ee ide o hru. \u010citate\u013ea zauj\u00edma to, ako sa pr\u00edbeh bude odv\u00edja\u0165 a ak\u00fd bud\u00fa ma\u0165 udalosti v\u00fdznam. Mysl\u00edme si, \u017ee z\u00e1ujem o narat\u00edv je prirodzene orientovan\u00fd narat\u00edvne<\/strong>. N\u00e1stup em\u00f3ci\u00ed s\u00edce s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, \u017ee narat\u00edv komunikuje \u017eivotne relevantn\u00fa t\u00e9mu, ale jej zauj\u00edmavos\u0165 a p\u00fatavos\u0165 spo\u010d\u00edva pr\u00e1ve v tom, \u017ee sa t\u00fdka zmien<\/strong> \u2013 v\u00fdvoja \u017eivota, tenzie a detenzie.<\/p>\n

                Em\u00f3cie<\/strong> informuj\u00fa \u010ditate\u013ea o \u0148om samotnom \u2013 o tom, ako reaguje na pr\u00edbeh. M\u00f4\u017eu ho informova\u0165 aj o jeho \u010ditate\u013eskom vkuse \u2013 \u010di m\u00e1 r\u00e1d ist\u00fd \u017e\u00e1ner, \u010di ho te\u0161ia viac intelektu\u00e1lne narat\u00edvy (ako Kundera) alebo pr\u00edbehovo nap\u00ednav\u00e9. Ke\u010f\u017ee n\u00e1s em\u00f3cie informuj\u00fa<\/strong>, maj\u00fa kognit\u00edvnu funkciu. Informuj\u00fa n\u00e1s o na\u0161ich potreb\u00e1ch<\/strong>, o potrebe reagova\u0165 na nov\u00fd podnet, o tom, ako vyhodnoti\u0165 situ\u00e1ciu. Stopy po emocion\u00e1lnych z\u00e1\u017eitkoch (najm\u00e4 t\u00fdch siln\u00fdch) sa uchov\u00e1vaj\u00fa v na\u0161ej pam\u00e4ti a m\u00f4\u017eu sa op\u00e4\u0165 objavi\u0165 pri podobnej situ\u00e1cii ako v\u00fdstraha vzdiali\u0165 sa alebo, naopak, v\u00fdzva \u00eds\u0165 bli\u017e\u0161ie. Emocion\u00e1lna<\/strong> pam\u00e4\u0165<\/strong> je pri \u010d\u00edtan\u00ed reaktivovan\u00e1, ke\u010f emocion\u00e1lne pre\u017e\u00edvame fik\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie, ktor\u00e9 sme za\u017eili aj my v \u017eivote, alebo sa do nich aspo\u0148 vieme v\u017ei\u0165. Nako\u013eko vyu\u017e\u00edvame pri modelovan\u00ed fik\u010dn\u00e9ho sveta tie ist\u00e9 reprezenta\u010dn\u00e9 \u0161trukt\u00fary ako pri modelovan\u00ed aktu\u00e1lneho sveta, nie je probl\u00e9m si vymyslen\u00e9 situ\u00e1cie sugest\u00edvne predstavova\u0165, akoby sa naozaj stali.<\/p>\n

                Pod\u013ea neurovedeck\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed (pozri Clay \u2013 Jacobini 2014) sa aktivuj\u00fa u \u010ditate\u013ea fikcie zrkadlov\u00e9 neur\u00f3ny<\/strong> riadiace u \u010dloveka proces, v ktorom projektuje svoje ja<\/strong> do druh\u00e9ho; m\u00f4\u017ee ma\u0165 potom sklon ho opakova\u0165, identifikova\u0165 sa s n\u00edm, vc\u00edti\u0165 sa do jeho pre\u017e\u00edvania (napr\u00edklad sa smia\u0165 pri poh\u013eade na smej\u00faceho sa \u010dloveka, by\u0165 smutn\u00fd pri poh\u013eade na pla\u010d\u00faceho). Zrkadlov\u00e9 neur\u00f3ny zrejme s\u00favisia s evolu\u010dne vyvinutou schopnos\u0165ou empatie<\/strong> a z\u00e1rove\u0148 schopnos\u0165ou komunik\u00e1cie<\/strong>. V\u010faka tejto schopnosti vie \u010ditate\u013e projektova\u0165 svoje fik\u010dn\u00e9 ja do fik\u010dnej postavy<\/strong>, ktorej osud aktu\u00e1lne sleduje, a pre\u017e\u00edva\u0165 jej situ\u00e1ciu emocion\u00e1lne a hodnotovo zainteresovane: \u201eV\u010faka tomuto zrkadlov\u00e9mu procesu sme schopn\u00ed porozumie\u0165 ment\u00e1lnemu stavu druh\u00fdch \u013eud\u00ed, \u010di u\u017e s\u00fa skuto\u010dn\u00ed alebo fik\u010dn\u00ed. \u010citate\u013e je okrem toho schopn\u00fd prepoji\u0165 sa s ka\u017edou postavou individu\u00e1lne; explicitn\u00e9 opisy v\u00fdrazov tv\u00e1re Nata\u0161e a Pierra (post\u00e1v z rom\u00e1nu Vojna a mier<\/em> \u2013 pozn. P. \u017d.) umo\u017e\u0148uj\u00fa \u010ditate\u013eovi plne sa v\u017ei\u0165 do obojsmern\u00e9ho pr\u00fadu zrkadliacej aktivity, ktor\u00e1 vytv\u00e1ra \u0161pecifick\u00e9 prepojenie medzi t\u00fdmito dvoma postavami navz\u00e1jom\u201d (Clay \u2013 Jacobini 2014: 322). Zrkadlov\u00e9 neur\u00f3ny n\u00e1m umo\u017e\u0148uj\u00fa pochopi\u0165, ako sa c\u00edtia druh\u00ed<\/strong> (a ako by sa c\u00edtili fik\u010dn\u00e9 postavy, keby boli \u013eu\u010fmi).<\/p>\n

                Mnoho evolu\u010dne vyvinut\u00fdch prejavov kogn\u00edcie a spr\u00e1vania n\u00e1m prin\u00e1\u0161a p\u00f4\u017eitok<\/strong> (stimul\u00e1cia t\u00fa\u017eby, u\u010denie sa, pozn\u00e1vanie, komunik\u00e1cia s druh\u00fdmi). Narat\u00edvne texty stimuluj\u00fa viacero z t\u00fdchto mechanizmov, preto je pre n\u00e1s ich \u010d\u00edtanie pr\u00edjemn\u00e9. Hlboko zakorenen\u00e1 soci\u00e1lna potreba \u010dloveka sa prejavuje pr\u00e1ve vo vyvinutej schopnosti (a potrebe) uva\u017eova\u0165 o vn\u00fatornom pre\u017e\u00edvan\u00ed druh\u00e9ho \u010dloveka<\/strong>, ktor\u00e1 je v medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1. Je zn\u00e1ma ako te\u00f3ria mysle<\/strong>. Net\u00fdka sa iba pocitov, ale aj my\u0161lienok. Nielen odkryt\u00e9 vedomie liter\u00e1rnej postavy \u010di rozpr\u00e1va\u010da uspokojuje potrebu pozn\u00e1va\u0165 vn\u00fatro druh\u00e9ho, ale aj cel\u00fd text ako produkt vedomia autora (skuto\u010dnej bytosti). \u0164a\u017eko n\u00e1js\u0165 in\u00fa oblas\u0165 komunik\u00e1cie, kde by bolo vn\u00fatro druh\u00e9ho odha\u013eovan\u00e9 v takej detailnosti ako v literat\u00fare. Prostredn\u00edctvom indik\u00e1torov postavy v narat\u00edve za\u010d\u00edname ako \u010ditatelia sami \u201estv\u00e1r\u0148ova\u0165\u201d osobu druh\u00e9ho \u2013 ako herec stv\u00e1r\u0148uje rolu, ktor\u00fa dostane (pozri Miall 2014: 287). Rolu druh\u00e9ho na seba berieme vo fik\u010dnom svete, \u010do n\u00e1m z\u00e1rove\u0148 umo\u017e\u0148uje unika\u0165 z vlastn\u00e9ho \u017eivota a pre\u017e\u00edva\u0165 druh\u00fd \u017eivot prostredn\u00edctvom svojho fik\u010dn\u00e9ho ja (pozri Pavel 2012: 120).<\/p>\n

                Jazyk je vyvinut\u00fd tak, \u017ee m\u00e1 schopnos\u0165 komunikova\u0165 aj vyvol\u00e1va\u0165 em\u00f3cie<\/strong>. Najm\u00e4 ak vyjadruje telesn\u00e9 a citov\u00e9 pre\u017e\u00edvanie, \u017eivotn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 \u010di vz\u0165ahy s druh\u00fdmi. U\u017e Aristotelovi bolo jasn\u00e9, \u017ee v\u00e1\u017ene udalosti pre\u017eit\u00e9 prostredn\u00edctvom sledovania dramatickej inscen\u00e1cie prin\u00e1\u0161aj\u00fa nap\u00e4tie<\/strong> a n\u00e1sledne uvo\u013enenie<\/strong>. Aj negat\u00edvne em\u00f3cie m\u00f4\u017eu ma\u0165 pri vedom\u00ed ich fik\u010dn\u00e9ho podnetu fin\u00e1lnu podobu p\u00f4\u017eitku, katarzie<\/strong>. Literat\u00fara m\u00e1 t\u00fato ventila\u010dn\u00fa<\/strong> schopnos\u0165<\/strong>. Konflikt medzi t\u00fa\u017ebami a ich potl\u00e1\u010dan\u00edm, nemus\u00ed \u010ditate\u013eovo fik\u010dn\u00e9 ja pre\u017e\u00edva\u0165 tak osobne ako v re\u00e1lnom \u017eivote. T\u00fa\u017eby a konflikty postavy neprin\u00e1\u0161aj\u00fa sankcie v skuto\u010dnom \u017eivote \u010ditate\u013ea: \u201ePre\u017e\u00edva\u0165 em\u00f3cie v r\u00e1mci fik\u010dn\u00e9ho ponorenia sa (immersion fictionnelle<\/em>) poskytuje t\u00fa v\u00fdhodu, \u017ee n\u00e1m umo\u017e\u0148uje vyhn\u00fa\u0165 sa potla\u010deniu (refoulement<\/em>) a jeho negat\u00edvnym n\u00e1sledkom\u201d (Jouve 2019: 78).<\/p>\n

                Estetick\u00fd postoj<\/strong> \u010ditate\u013ea je motivovan\u00fd takzvan\u00fdm hedonick\u00fdm kalkulom<\/strong> (Schaeffer 2015: 194). Jeho zaujatie je motivovan\u00e9 o\u010dak\u00e1van\u00edm pr\u00edjemn\u00fdch pocitov, pr\u00edpadne je pr\u00edjemn\u00fdmi pocitmi tento postoj nepl\u00e1novan\u00e9 vyvolan\u00fd. Subjekt\u00edvny pocit<\/strong> ako z\u00e1klad estetick\u00e9ho postoja zd\u00f4raz\u0148oval u\u017e Kant: \u201eAby sme rozl\u00ed\u0161ili, \u010di je nie\u010do kr\u00e1sne alebo nie, nevz\u0165ahujeme predstavu prostredn\u00edctvom rozva\u017eovania k objektu kv\u00f4li poznaniu ale prostredn\u00edctvom obrazotvornosti (mo\u017eno tie\u017e z rozva\u017eovan\u00edm spojenou) k subjektu a k jeho pocitu p\u00e1\u010denia alebo nep\u00e1\u010denia sa. S\u00fad vkusu teda nie je pozn\u00e1vac\u00edm s\u00fadom nie je teda logick\u00fd ale estetick\u00fd, a t\u00fdm rozumieme tak\u00fd s\u00fad, ktor\u00e9ho mot\u00edv nem\u00f4\u017ee by\u0165 in\u00fd ako subjekt\u00edvny\u201d (Kant 1975: 51).<\/p>\n

                Vkusov\u00fd s\u00fad m\u00f4\u017ee by\u0165 zalo\u017een\u00fd iba na skuto\u010dnom poci\u0165ovan\u00ed, nie na sprostredkovanom pris\u00faden\u00ed estetickej hodnoty. Kantov pojem kr\u00e1sy sa sp\u00e1ja s tak\u00fdm vkusov\u00fdm s\u00fadom, v ktorom nach\u00e1dzame vz\u0165ah k rozva\u017eovac\u00edm (pozn\u00e1vac\u00edm) schopnostiam, preto je jeho predstava estetickej s\u00fadnosti pr\u00edstupnej\u0161ia racion\u00e1lnej reflexii. Vz\u010fa\u013euje sa ale emocionalite ako prek\u00e1\u017eke v zaujat\u00ed kontemplat\u00edvneho postoja (maj\u00facemu zos\u00faladi\u0165 cit s rozumom). Kant z\u00e1merne obch\u00e1dzal emocionalitu pri filozofickom z\u00e1ujme o vkusov\u00e9 s\u00fady, nako\u013eko odv\u00e1dza s\u00fadnos\u0165 od reflexie rozva\u017eovac\u00edch schopnost\u00ed smerom k zv\u00fd\u0161en\u00e9mu z\u00e1ujmu o samotn\u00fd predmet a \u201evz\u0165ah jeho existencie k m\u00f4jmu stavu\u201d (Kant 1975: 53). To, \u010do je pr\u00edjemn\u00e9, u Kanta nem\u00f4\u017ee by\u0165 kr\u00e1sne, preto\u017ee kr\u00e1sou ozna\u010duje pote\u0161enie z pozorovac\u00edch schopnost\u00ed, nie z predmetu, na ktor\u00fd ich uplat\u0148ujeme. Pre na\u0161u t\u00e9mu z toho vypl\u00fdva to\u013eko, \u017ee Kantov kontemplat\u00edvny postoj nevysvet\u013euje samotn\u00e9 estetick\u00e9 pre\u017e\u00edvanie (ani jeho vz\u0165ah ku skuto\u010dn\u00e9mu predmetu), ale v prvom rade v\u0161eobecn\u00fa schopnos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 vkus. Po\u017eiadavka nezainteresovanosti (pote\u0161enie z predmetu bez z\u00e1ujmu) pri estetick\u00fdch s\u00fadoch v Kantovej te\u00f3rii viedla k marginalizovaniu hodnoty em\u00f3ci\u00ed pri v\u00fdklade estetick\u00e9ho postoja v prospech auton\u00f3mnych rozumov\u00fdch princ\u00edpov. Estetick\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 je ale ove\u013ea \u0161ir\u0161\u00ed pojem a zah\u0155\u0148a aj ment\u00e1lne a afekt\u00edvne mechanizmy, ktor\u00e9 sa nemusia sp\u00e1ja\u0165 iba s uplat\u0148ovan\u00edm vkusov\u00fdch kompetenci\u00ed.<\/p>\n

                V\u0161eobecn\u00fdm z\u00e1kladom estetickej sk\u00fasenosti nie je pote\u0161enie rozumu z bez\u00fa\u010deln\u00e9ho pou\u017e\u00edvania pozn\u00e1vac\u00edch schopnost\u00ed (Kant), ale pote\u0161enie tela z intenzity<\/strong> em\u00f3ci\u00ed<\/strong>. Tie m\u00f4\u017eu by\u0165 silnej\u0161ie pri jednoduch\u00fdch narat\u00edvoch a slab\u0161ie pri zlo\u017eit\u00fdch. Pri intelektu\u00e1lne orientovanej recepcii sa ale m\u00f4\u017ee intenzita em\u00f3ci\u00ed zvy\u0161ova\u0165 aj v reakcii na zlo\u017eitos\u0165 narat\u00edvu a pribli\u017eova\u0165 ku kantovsk\u00e9mu nezainteresovan\u00e9mu postoju (smeruj\u00facemu k rozumovej reflexii zmyslov). Estetick\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 je ale v prvom rade psychosomatick\u00fd stav<\/strong>. Estetick\u00fd postoj je orientovan\u00fd pragmaticky, na uspokojovanie<\/strong> potrieb<\/strong>. \u0160pecifick\u00fd p\u00f4\u017eitok z em\u00f3ci\u00ed sp\u00f4sobuje v estetickom re\u017eime vn\u00edmania \u017eivotne depragmatizovan\u00fd z\u00e1ujem o podnety (nako\u013eko ide o podnety z fik\u010dn\u00e9ho textu).<\/p>\n

                Kognit\u00edvny pr\u00edstup v liter\u00e1rnej vede odmieta n\u00e1zor, \u017ee estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165 tvoria \u0161pecifick\u00e9 a nez\u00e1visl\u00e9 psychick\u00e9 procesy, a poklad\u00e1 ju sk\u00f4r za s\u00fahru v\u0161eobecn\u00fdch  psychick\u00fdch a kognit\u00edvnych procesov (ktor\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa zap\u00e1jan\u00e9 aj pri in\u00fdch typoch sk\u00fasenost\u00ed): \u201eHlavn\u00e1 z\u00e1sada kognit\u00edvnej liter\u00e1rnej vedy spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee literat\u00fara v akomko\u013evek zmysle sa nesk\u00fama iba ako auton\u00f3mny objekt, ale pova\u017euje sa za jav markantne z\u00e1visl\u00fd na v\u0161eobecnej konceptu\u00e1lnej organiz\u00e1cii \u013eudskej mysle, jej princ\u00edpoch kategoriz\u00e1cie, procesu\u00e1lnych kompetenci\u00e1ch, sk\u00fasenostn\u00fdch r\u00e1mcoch a vonkaj\u0161\u00edch kontextoch. Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9, zaoberanie sa fik\u010dn\u00fdmi textami a predstavami vy\u017eaduje v z\u00e1sade tie ist\u00e9 kognit\u00edvne procesy, ak\u00e9 pou\u017e\u00edvame aj v be\u017enom \u017eivote\u201d (Kuzm\u00edkov\u00e1 2021: 117 \u2013 118). Sk\u00famanie literat\u00fary sa tu odohr\u00e1va v r\u00e1mci \u0161ir\u0161ieho z\u00e1ujmu o evolu\u010dn\u00e9 a psychologick\u00e9 nastavenie \u010dloveka. Z\u00e1ujem \u010ditate\u013ea o literat\u00faru m\u00f4\u017ee vych\u00e1dza\u0165 z potreby rozv\u00edjania evolu\u010dn\u00fdch schopnost\u00ed (u\u010denie sa, \u010d\u00edtanie mysle druh\u00e9ho, rozvoj emo\u010dnej inteligencie) \u010di potreby psychickej detenzie (uspokojovanie t\u00fa\u017eob, \u00fanik z vonkaj\u0161ieho stresu, emo\u010dn\u00e9 uvo\u013enenie).<\/p>\n

\n

[1]<\/sup><\/a> Ako kolekt\u00edvny zjednocuj\u00faci tmel v\u00fdhodn\u00fd pre pre\u017eitie fungovali najlep\u0161ie nefik\u010dn\u00e9 narat\u00edvy<\/strong> \u2013 m\u00fdty a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 syst\u00e9my, nesk\u00f4r etnick\u00e9 a n\u00e1rodn\u00e9 narat\u00edvy \u010di politick\u00e9 ut\u00f3pie. Ich funkcia je ale in\u00e1 ne\u017e funkcia fik\u010dn\u00e9ho narat\u00edvu \u2013 najm\u00e4 pre spolo\u010dnosti zalo\u017een\u00e9 na mytologickom v\u00fdklade sveta. N\u00e1\u0161 z\u00e1ujem o fikciu sa obmedzuje na texty, ktor\u00e9 nie s\u00fa ur\u010den\u00e9 na reprezentovanie aktu\u00e1lneho sveta, ale s\u00fa vedome vytv\u00e1ran\u00e9 ako literat\u00fara.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u0160truktur\u00e1lna estetika pou\u017e\u00edva, prirodzene, in\u00fa terminol\u00f3giu ako pr\u00edrodn\u00e9 vedy a vych\u00e1dza tie\u017e z in\u00e9ho zdroju poznania \u2013 z toho, \u010do je \u010ditate\u013esk\u00e9mu vedomiu pr\u00edstupn\u00e9 v procese liter\u00e1rnej komunik\u00e1cie. Sk\u00fama estetick\u00fa funkciu narat\u00edvnych a poetick\u00fdch postupov<\/strong>. K problematike \u010ditate\u013ea sa dost\u00e1va cez rozli\u0161ovanie r\u00f4znych postojov<\/strong> (re\u017eimov vn\u00edmania, naladenia), kde jeden z mo\u017en\u00fdch postojov ku svetu je pr\u00e1ve estetick\u00fd<\/strong>. Empirick\u00fd \u010ditate\u013e je pre \u0161trukturalizmus probl\u00e9mov\u00fd. Predpoklad\u00e1 ale, \u017ee je mo\u017en\u00e9 v poetick\u00fdch postupoch diela identifikova\u0165 energetick\u00fd r\u00e1z<\/em><\/strong> estetickej funkcie s \u00fa\u010dinkom na \u010ditate\u013ea i vn\u00fatorn\u00e9 v\u00fdznamy diela:<\/p>

\u00a0<\/p>

\u201e\u00da\u010dinok estetickej funkcie pozorujeme v troch podstatn\u00fdch momentoch: vo f\u00e1ze prvotn\u00e9ho ozvl\u00e1\u0161tnenia<\/em>, ke\u010f up\u00fatava samo\u00fa\u010deln\u00fa pozornos\u0165 na to, \u010doho sa dotkne, v momente integra\u010dnom<\/em>, ke\u010f vytv\u00e1ra auton\u00f3mne, samo\u00fa\u010deln\u00e9 celky, a v momente transcenden\u010dnom<\/em>, ke\u010f sa jej dostrediv\u00e9 p\u00f4sobenie najpln\u0161ie prejav\u00ed ako inici\u00e1cia celkov\u00e9ho zmyslu. Po\u010diato\u010dn\u00fd impulz, ktor\u00fd vznik\u00e1 z di\u0161tancie vo\u010di obvykl\u00fdm podob\u00e1m vec\u00ed, ust\u00e1len\u00fdm v na\u0161om vedom\u00ed vo v\u00fdznamoch odkazuj\u00facich automaticky k vopred dan\u00fdm cie\u013eom, prech\u00e1dza radom peripeti\u00ed, v ktor\u00fdch sa z\u00edskan\u00e1 energia jednak spotrebov\u00e1va v \u00fa\u017eitkov\u00fdch modalit\u00e1ch estetickej funkcie, jednak sa uzatv\u00e1ra do imanentn\u00fdch okruhov estetick\u00fdch konvenci\u00ed. Iba jej prebytok, na\u010falej vyvol\u00e1vaj\u00faci nap\u00e4tie medzi prezentovan\u00fdm zjavom vec\u00ed a jeho mo\u017en\u00fdm zmyslom, sa presadzuje ako vlastn\u00e1 forma otvorenosti \u013eudsk\u00e9ho vedomia vo\u010di bytiu a zaklad\u00e1 z\u00e1\u017eitkov\u00fd modus uplatnenia estetickej funkcie.\u201d<\/p>

(Jankovi\u010d 2005: 143)<\/p>

\u00a0<\/p>

Ako je zn\u00e1me, \u0161trukturalizmus vysvet\u013euje \u00fa\u010dinnos\u0165 estetickej funkcie<\/strong> nie t\u00fdm, ako p\u00f4sob\u00ed na empirick\u00e9ho \u010ditate\u013ea, ale t\u00fdm, \u017ee znak up\u00fatava pozornos\u0165 s\u00e1m na seba<\/strong>, na svoju formu \u010di v\u00fdraz. Estetick\u00fd z\u00e1mer mo\u017eno v pr\u00edpade narat\u00edvu identifikova\u0165 v aktualiza\u010dn\u00fdch postupoch, ktor\u00e9 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa obvykl\u00e9 sch\u00e9my reprezent\u00e1cie sveta na reprezent\u00e1ciu fik\u010dn\u00e9ho sveta. Rozpr\u00e1vanie evokuje nov\u00fd svet kreat\u00edvnou transform\u00e1ciou prvkov zo sveta aktu\u00e1lneho (mim\u00e9my), \u010d\u00edm ozvl\u00e1\u0161t\u0148uje<\/strong> ust\u00e1len\u00fd obraz sveta. Ozvl\u00e1\u0161t\u0148uj\u00facim prvkom je aj samotn\u00fd narat\u00edvny diskurz (sp\u00f4sob vyrozpr\u00e1vania). S\u00fabe\u017ene s ozvl\u00e1\u0161t\u0148ovan\u00edm p\u00f4sob\u00ed aj integra\u010dn\u00fd mechanizmus<\/strong>, preto\u017ee narat\u00edvne \u0161trukt\u00fary integruj\u00fa zlo\u017eky narat\u00edvu do prepojen\u00e9ho celku. Transcenden\u010dn\u00fd moment<\/strong>, o ktorom p\u00ed\u0161e Jankovi\u010d, je vlastne vy\u00fastenie integra\u010dn\u00e9ho procesu smerom k v\u0161eobecn\u00fdm \u00fasudkom o pr\u00edbehu (t\u00e9ma, idea, zmysel) a k prehodnoteniu pr\u00edbehu v \u017eivotnom kontexte (integr\u00e1cia do \u201esk\u00fasenostn\u00e9ho komplexu \u010ditate\u013ea\u201c \u2013 Miko).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pojem energie<\/strong> je, samozrejme, metaforick\u00fd. Net\u00fdka sa energie vynalo\u017eenej re\u00e1lnym \u010ditate\u013eom na recepciu, ale dynamick\u00e9ho nap\u00e4tia medzi vn\u00fatorn\u00fdmi vz\u0165ahmi narat\u00edvu, pr\u00edpadne nap\u00e4tia v\u00e4zieb na mimotextov\u00fa realitu. Narat\u00edvny diskurz a jeho komplexnos\u0165 vytv\u00e1ra nap\u00e4tie medzi celkom<\/strong> (pr\u00edbeh, t\u00e9ma, zmysel) a \u010das\u0165ami<\/strong> (jednotliv\u00e9 narat\u00edvne postupy, narat\u00edvne segmenty). Celok nikdy nie je naraz pr\u00edtomn\u00fd (ani v procese, ani v z\u00e1vere). V\u00fdznamov\u00e1 zlo\u017eitos\u0165 narat\u00edvu poskytuje nesmierne mno\u017estvo znakov, ktor\u00fdch hodnoty sa m\u00f4\u017eu meni\u0165 v z\u00e1vislosti na r\u00f4znych k\u00f3doch textu. Energia samotn\u00e9ho textu sa prejavuje pr\u00e1ve v tom, \u017ee p\u00f4vodn\u00e9 v\u00fdznamy sa m\u00f4\u017eu v priebehu nar\u00e1cie zmeni\u0165 \u010di nadobudn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie v\u00fdznamy. Z\u00e1pletka a jej nap\u00e4tie sa vytv\u00e1raj\u00fa pr\u00e1ve pomocou tejto v\u00fdznamovej neistoty. \u010citate\u013e automaticky vol\u00ed ist\u00fa interpreta\u010dn\u00fa strat\u00e9giu<\/strong> \u2013 zapam\u00e4t\u00e1va si tie v\u00fdznamy, ktor\u00e9 poklad\u00e1 za d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj pr\u00edbehu. Text mu ale tieto strat\u00e9gie pods\u00fava (utv\u00e1ra si modelov\u00e9ho \u010ditate\u013ea). T\u00fdka sa to aj vy\u0161\u0161ie analyzovan\u00e9ho efektu postavy. V\u0161etky tieto zlo\u017eky sa daj\u00fa v texte semioticky analyzova\u0165. M\u00f4\u017eeme semioticky sk\u00fama\u0165 dynamick\u00e9 nap\u00e4tie \u0161trukt\u00fary (jej energetick\u00fd r\u00e1z).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Estetick\u00e1 funkcia<\/strong> je to, \u010do dod\u00e1va textu \u201epodstatn\u00fd impulz\u201d (Jankovi\u010d). Nie je v texte priamo tematizovan\u00e1 (nie je faktorom t\u00e9my), ale prejavuje sa p\u00f4soben\u00edm aktualiza\u010dn\u00fdch postupov vo v\u00fdstavbe narat\u00edvu. Narat\u00edvna forma dod\u00e1va v\u00fdznamom textu ich dynamiku<\/strong> (ozvl\u00e1\u0161tnenie, integr\u00e1cia, transcendencia). Poskytuje impulz k pokra\u010duj\u00facemu z\u00e1ujmu; k s\u00e9mantick\u00e9mu vy\u010derpaniu narat\u00edvu. Dynamiku narat\u00edvnej \u0161trukt\u00fary m\u00f4\u017eeme postihn\u00fa\u0165 z viacer\u00fdch perspekt\u00edv. Ak za\u010dneme od t\u00e9my, vieme ju sp\u00e4tne identifikova\u0165 v konan\u00ed, opisoch, mot\u00edvoch. Ak vych\u00e1dzame z anal\u00fdzy narat\u00edvneho diskurzu, vstupujeme do dynamiky bezprostredne a t\u00e9ma\/zmysel sa st\u00e1va v u\u017e\u0161om z\u00e1bere ist\u00e9ho narat\u00edvneho segmentu otvoren\u00fdm probl\u00e9mom.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Narat\u00edv dosahuje svoju estetick\u00fa funkciu najefekt\u00edvnej\u0161ie pr\u00e1ve cez narat\u00edvnu formu. Prostredn\u00edctvom narat\u00edvnej v\u00fdstavby z\u00edskavaj\u00fa v\u00fdznamy textu okrem v\u00fdslednej a stabilizovanej hodnoty aj hodnotu informa\u010dn\u00e9ho zneistenia, otvorenosti, ot\u00e1znosti. Spolu so semi\u00f3zou aj t\u00fdch k\u00f3dov, ktor\u00e9 priamo neutv\u00e1raj\u00fa dejov\u00fa dynamiku (teda okrem barthesovsk\u00e9ho hermeneutick\u00e9ho a proairetick\u00e9ho k\u00f3du aj k\u00f3du s\u00e9mantick\u00e9ho, symbolick\u00e9ho a kult\u00farneho) a tie\u017e v\u00fdrazov\u00fdch kval\u00edt (\u0161t\u00fdlu) mo\u017eno dospie\u0165 k dostato\u010dn\u00e9mu interpreta\u010dn\u00e9mu uchopeniu s\u00e9mantick\u00e9ho<\/strong> gesta<\/strong> textu v s\u00falade s po\u017eiadavkami systematickosti a objekt\u00edvnosti. Minim\u00e1lne vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere ako pri tematizovan\u00ed vlastn\u00e9ho \u010ditate\u013esk\u00e9ho z\u00e1\u017eitku, hoci ten st\u00e1le ost\u00e1va najprirodzenej\u0161\u00edm v\u00fdchodiskom ur\u010dovania funk\u010dnosti poetick\u00fdch a estetick\u00fdch noriem.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00daVOD DO INTERPRET\u00c1CIE NARAT\u00cdVNYCH TEXTOV ESTETIKA NARAT\u00cdVNEHO TEXTU (SYNT\u00c9ZA) Poetika sk\u00fama liter\u00e1rne postupy aktualizovan\u00e9 v texte, estetika ich \u00fa\u010dinok. Poetika nevie ur\u010di\u0165, \u010do bude ma\u0165 ak\u00fa hodnotu pre \u010ditate\u013ea, iba o \u010do sa text usiluje, pr\u00edpadne ako obratne (\u0161trukt\u00farne, funk\u010dne) vie postupy aplikova\u0165. Estetika sk\u00fama estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 je zas v\u017edy psychick\u00e1 a telesn\u00e1. Poznatky […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3194","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3194","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3194"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3194\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7822,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3194\/revisions\/7822"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3194"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}