{"id":4685,"date":"2023-03-15T19:42:40","date_gmt":"2023-03-15T18:42:40","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4685"},"modified":"2023-04-04T19:23:24","modified_gmt":"2023-04-04T17:23:24","slug":"helenistickastredovekafil-1-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-1-3\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-1-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Stoici<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Stoick\u00ed \u201eotcovia zakladatelia\u201c a ich nasledovn\u00edci<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovo \u201estoa<\/em>\u201c ozna\u010duje zastre\u0161en\u00fa st\u013apov\u00fa kolon\u00e1du, ktor\u00e1 bola \u010dast\u00fdm architektonick\u00fdm prvkom gr\u00e9ckych miest \u2013 ve\u013emi praktick\u00fdm, lebo v\u00a0lete poskytovala tie\u0148 a\u00a0v\u00a0zimn\u00fdch mesiacoch chr\u00e1nila pred da\u017e\u010fami. Stoy boli verejne pr\u00edstupn\u00e9, a\u00a0niekedy sa v\u00a0nich konali aj obecn\u00e9 zhroma\u017edenia. Jedna z\u00a0tak\u00fdchto kolon\u00e1d sa nach\u00e1dzala na severnej strane at\u00e9nskej Agory. Preto\u017ee bola vyzdoben\u00e1 dielami maliara Polygn\u00f3ta, At\u00e9n\u010dania ju volali \u201ePoikil\u00e9 Stoa<\/em>\u201c \u2013 \u201eMa\u013eovan\u00e1 kolon\u00e1da\u201c. Pr\u00e1ve v\u00a0nej sa stret\u00e1vali pr\u00edvr\u017eenci Z\u00e9n\u00f3na a\u00a0pod\u013ea nej t\u00edto filozofi dostali aj svoje meno \u2013 \u201estoici\u201c.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Inici\u00e1torom stoicizmu bol spomenut\u00fd Z\u00e9n\u00f3n (cca 334 \u2013 262 p.\u00a0n.\u00a0l.). Poch\u00e1dzal z\u00a0obchodn\u00edckej rodiny z\u00a0Kitia na Cypre. Pod\u013ea legendy ho tak zaujali Xenofontove Spomienky na S\u00f3krata<\/em>, \u017ee sa rozhodol od\u00eds\u0165 z\u00a0rodn\u00e9ho ostrova a\u00a0usadi\u0165 sa v\u00a0S\u00f3kratovom meste. V\u00a0At\u00e9nach sa najprv u\u010dil u\u00a0mnoh\u00fdch myslite\u013eov (ve\u013ek\u00fd vplyv vraj na neho mal kynik Krat\u00e9s, no \u0161tudoval aj u\u00a0Polem\u00f3na v\u00a0plat\u00f3nskej Akad\u00e9mii), aby nakoniec okolo roku 300 p.\u00a0n.\u00a0l. zalo\u017eil vlastn\u00fa filozofick\u00fa \u0161kolu. Po Z\u00e9n\u00f3novej smrti prevzal jeho \u0161tafetu Kleanth\u00e9s a\u00a0po \u0148om Chrysippos, ktor\u00fd vraj stoicizmu dal jeho systematick\u00fd r\u00e1z (pravdepodobne tie\u017e vytvoril nie\u010do ako \u201e\u0161tudijn\u00fd program\u201c stoickej \u0161koly, \u010do umo\u017enilo jej r\u00fdchle roz\u0161\u00edrenie).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Z\u00e9n\u00f3n, Kleanth\u00e9s a\u00a0Chrysippos s\u00fa \u201eotcovia zakladatelia\u201c stoicizmu a\u00a0spolu s\u00a0Arist\u00f3nom z\u00a0Chia vytv\u00e1raj\u00fa tzv. star\u00fa stou (3. \u2013 2. st. p.\u00a0n.\u00a0l.). Stoicizmus sa stal najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou a\u00a0najvplyvnej\u0161ou helenistickou filozofickou \u0161kolou, tak\u017ee okrem starej stoy pozn\u00e1me e\u0161te stredn\u00fa stou (2. \u2013 1. st. p.\u00a0n.\u00a0l.), kam patria Panaitios a\u00a0Poseid\u00f3nios, a\u00a0r\u00edmsku (alebo neskor\u00fa) stou (1. \u2013 2. st. n.\u00a0l.), kde n\u00e1jdeme filozofov ako Seneca, Rufus, Epikt\u00e9tos a\u00a0Marcus Aurelius \u2013 \u201efilozof na tr\u00f3ne\u201c, ktor\u00e9ho mo\u017en\u00fa pr\u00edtomnos\u0165 na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska nazna\u010duje n\u00e1pis na tren\u010dianskej hradnej skale, ako aj to, \u017ee vo svojom diele Hovory k\u00a0sebe<\/em> na konci prvej knihy zaznamen\u00e1va, \u017ee bola nap\u00edsan\u00e1 \u201eV\u00a0zemi Kv\u00e1dov nad Granuou\u201c, pravdepodobne dne\u0161n\u00fdm Hronom.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Stoick\u00e1 fyzika<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 K\u00fdm sa za\u010dneme zaobera\u0165 stoickou etikou, mus\u00edme urobi\u0165 stru\u010dn\u00fd exkurz do stoickej fyziky a\u00a0logiky (t. j. te\u00f3rie poznania). Svet sa pod\u013ea stoikov sklad\u00e1 z\u00a0dvoch z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpov: z\u00a0princ\u00edpu akt\u00edvneho a\u00a0pas\u00edvneho. Pas\u00edvnym princ\u00edpom je l\u00e1tka, ktor\u00e1 je bez akejko\u013evek kvality (vlastnosti). Akt\u00edvnym princ\u00edpom je logos<\/em>, (\u03bb\u03cc\u03b3\u03bf\u03c2 \u2013 prakticky neprelo\u017eite\u013en\u00e9 gr\u00e9cke slovo s\u00a0v\u00fdznamami ako: d\u00f4vod, rozum, slovo, re\u010d, v\u00fdmer, miera, vz\u0165ah, argument, defin\u00edcia, princ\u00edp, zmysel…) ktor\u00fd je bo\u017estvom, a\u00a0ktor\u00fd uplat\u0148uje svoju tvoriv\u00fa moc v\u00a0celej l\u00e1tke (D. L. 7, 134). \u201eBoh, rozum, osud a\u00a0Zeus s\u00fa jedno a\u00a0to ist\u00e9\u201c (D. L. 7, 135, 9), hovoria star\u00ed stoici. T\u00fdmto jedn\u00fdm je spom\u00ednan\u00fd akt\u00edvny princ\u00edp, ktor\u00fd prenik\u00e1 ka\u017edou \u010das\u0165ou sveta a\u00a0z\u00e1rove\u0148 cel\u00fd svet spravuje. Svet sa podob\u00e1 na dokonal\u00e9ho \u017eivo\u010d\u00edcha \u2013 je to bo\u017esk\u00e1 bytos\u0165 spravovan\u00e1 svetov\u00fdm logom<\/em>, v\u00a0ktorej ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 m\u00e1 svoj \u00fa\u010del a\u00a0ka\u017ed\u00fd pohyb, ka\u017ed\u00e1 zmena m\u00e1 svoj cie\u013e.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Akt\u00edvny princ\u00edp stoici \u010dasto ozna\u010dovali aj slovom pneuma<\/em> \u2013 vanutie, dych. Pneuma<\/em> sa prejavuje r\u00f4znym stup\u0148om svojej aktivity \u2013 tenzie. Najni\u017e\u0161ou aktivitou pneumy<\/em> je hexis<\/em> \u2013 trvanie. V\u0161etko \u201ene\u017eiv\u00e9\u201c (napr. kamene) sa vyzna\u010duje touto aktivitou (teda \u2013 nejak\u00fdm sp\u00f4sobom \u201edr\u017e\u00ed pokope\u201c, ur\u010dit\u00fd \u010das \u201etrv\u00e1\u201c). Vy\u0161\u0161iu tenziu pneumy<\/em> nach\u00e1dzame u\u00a0rastl\u00edn. Stoici ju naz\u00fdvaj\u00fa fysis<\/em> \u2013 schopnos\u0165 rastu. E\u0161te vy\u0161\u0161ou tenziou je psych\u00e9<\/em> \u2013 schopnos\u0165 vn\u00edma\u0165, typick\u00e1 pre v\u0161etky \u017eivo\u010d\u00edchy. Najvy\u0161\u0161\u00edm prejavom aktivity pneumy<\/em> je bo\u017esk\u00fd logos<\/em>. \u013dudsk\u00e1 du\u0161a je t\u00fdmto logom (\u010di \u00falomkom, \u010das\u0165ou tohto logu) obdaren\u00e1 \u2013 \u010dlovek je rozumn\u00fd \u017eivo\u010d\u00edch (logikon z\u00f3on<\/em>) (D. L. 7, 89), \u010do na\u0148ho kladie \u0161pecifick\u00fa po\u017eiadavku rozumie\u0165 sebe a\u00a0svetu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Stoick\u00e1 te\u00f3ria poznania<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u013dudsk\u00e1 du\u0161a pozost\u00e1va pod\u013ea stoikov z\u00a0\u00f4smich \u010dast\u00ed: z\u00a0piatich zmyslov, zo schopnosti plodi\u0165, zo schopnosti hovori\u0165 a\u00a0zo schopnosti myslie\u0165 (D. L. 7, 110, 3 \u2013 5). Schopnos\u0165 myslie\u0165 zabezpe\u010duje u\u00a0\u010dloveka jeho rozum, \u010di duch (n\u00fas<\/em> \u2013 antick\u00ed Gr\u00e9ci nerozli\u0161ovali medzi \u201erozumovou\u201c a \u201educhovnou\u201c \u010dinnos\u0165ou). T\u00fato zlo\u017eku \u013eudskej du\u0161e stoici naz\u00fdvali h\u00e9gemonikon<\/em> \u2013 ved\u00faca (riadiaca) \u010das\u0165 du\u0161e.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 H\u00e9gemonikon<\/em> obstar\u00e1va prakticky cel\u00fd v\u00fdkon \u013eudskej du\u0161e \u2013 od samotn\u00e9ho vn\u00edmania, ved\u00faceho k\u00a0vytvoreniu nejakej predstavy (fantasia<\/em>), cez pud (horm\u00e9<\/em>), ktor\u00fd je dynamikou ved\u00facou k\u00a0odmietnutiu alebo prijatiu tejto predstavy, a\u017e po jej uchopenie (katal\u00e9psis<\/em>), ktor\u00e9 tvor\u00ed z\u00e1klad tak n\u00e1\u0161ho poznania, ako aj rozhodovania.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pr\u00edklad: vnem nie\u010doho zelen\u00e9ho vo mne vyvol\u00e1 predstavu (fantasia<\/em>) f\u013ea\u0161e, m\u00f4j pud (horm\u00e9<\/em>) rozhodne, \u010di t\u00fato predstavu prijmem alebo neprijmem. Dajme tomu, \u017ee zhodnot\u00edm, \u017ee nejde o\u00a0halucin\u00e1ciu a\u00a0predstavu prijmem, tak\u017ee si ju podr\u017e\u00edm a\u00a0uchop\u00edm (katal\u00e9psis<\/em>), teda porozumiem dan\u00e9mu predmetu ako f\u013ea\u0161i s\u00a0vodou, a\u00a0ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve poci\u0165ujem sm\u00e4d, rozhodnem sa z\u00a0dan\u00e9ho predmetu napi\u0165, preto\u017ee je rozumn\u00e9 uhasi\u0165 svoj sm\u00e4d. Ke\u010f sa napijem, po\u010fakujem bohom za to, \u017ee n\u00e1m dali vodu. V\u0161etky stupne pr\u00e1ve pop\u00edsan\u00e9ho procesu riadi h\u00e9gemonikon<\/em>.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pod\u013ea stoikov je h\u00e9gemonikon<\/em> \u201espr\u00e1vcom\u201c ka\u017edej str\u00e1nky \u013eudsk\u00e9ho \u201eja\u201c \u2013 racion\u00e1lnej, emocion\u00e1lnej, v\u00f4\u013eovo-rozhodovacej i\u00a0duchovnej. Stoici s\u00fa navy\u0161e presved\u010den\u00ed, \u017ee \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165 m\u00e1 potenciu nato\u013eko zv\u00fd\u0161i\u0165 tenziu svojej du\u0161e, \u017ee dosiahne schopnos\u0165 plne pozna\u0165 svet a\u00a0v\u010faka tomuto poznaniu sa plne adekv\u00e1tne (zdatne = cnostne) rozhodova\u0165 a\u00a0kona\u0165.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Poznanie vlastnej kon\u0161tit\u00facie a \u017eivot v zhode s pr\u00edrodou<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stoick\u00e1 filozofia pon\u00faka ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd poh\u013ead na miesto \u010dloveka vo svete a\u00a0na vedomie. Antick\u00fd \u017eivotopisec a\u00a0filozof Diogen\u00e9s Laertsk\u00fd o\u00a0\u0148om referuje nasledovne: \u201eStoici hovoria, \u017ee u\u00a0\u017eivo\u010d\u00edchov prv\u00fdm pudom je pud sebaz\u00e1chovy, ke\u010f\u017ee sama pr\u00edroda im ho na za\u010diatku v\u0161tepuje … prvou a\u00a0najvlastnej\u0161ou vecou ka\u017ed\u00e9ho \u017eivo\u010d\u00edcha je jeho vlastn\u00e1 kon\u0161tit\u00facia a\u00a0jej poznanie (syneid\u00e9sis<\/em>); lebo nemo\u017eno o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee by pr\u00edroda odcudzila \u017eivo\u010d\u00edcha jemu sam\u00e9mu, ani to, \u017ee by mu, stvoriac ho, nedala pozna\u0165 jeho vlastn\u00fa kon\u0161tit\u00faciu. Ost\u00e1va teda len tvrdenie, \u017ee pr\u00edroda, stvoriac \u017eivo\u010d\u00edcha v\u0161tepila mu l\u00e1sku k\u00a0sebe sam\u00e9mu; t\u00e1 sp\u00f4sobuje, \u017ee sa \u017eivo\u010d\u00edch vyh\u00fdba tomu, \u010do mu \u0161kod\u00ed, a\u00a0vyh\u013ead\u00e1va to, \u010do mu oso\u017e\u00ed\u201c (D. L. 7, 85, 1 \u2013 8).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Na rozdiel od epikurejcov, ktor\u00ed tvrdili, \u017ee ka\u017ed\u00fd \u017eivo\u010d\u00edch prirodzene smeruje k\u00a0slasti a\u00a0vyh\u00fdba sa strasti, stoici hovoria, \u017ee ka\u017ed\u00fd \u017eiv\u00fd organizmus m\u00e1 vroden\u00fa l\u00e1sku k\u00a0sebe, inak povedan\u00e9, chov\u00e1 n\u00e1klonnos\u0165 k\u00a0sebe sam\u00e9mu. T\u00e1to n\u00e1klonnos\u0165 k\u00a0sebe sa prejavuje t\u00fdm, \u017ee sa vyh\u00fdba tomu, \u010do mu \u0161kod\u00ed a\u00a0vyh\u013ead\u00e1va to, \u010do mu prospieva \u2013 z\u00e1kladnou dvojicou teda nie je slas\u0165 a\u00a0stras\u0165 ale prospech a\u00a0\u0161koda.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee v\u00a0uvedenej uk\u00e1\u017eke sa ka\u017ed\u00e9mu \u017eivo\u010d\u00edchovi pripisuje aj schopnos\u0165 pozn\u00e1vania. Slovo syneid\u00e9sis<\/em>, prelo\u017een\u00e9 v\u00a0citovanej pas\u00e1\u017ei ako \u201epoznanie\u201c, znamen\u00e1 aj \u201evedomie\u201c, \u201evedomie sam\u00e9ho seba\u201c. Napriek tomu, \u017ee \u017eivo\u010d\u00edchy alebo novonaroden\u00e9 deti nemaj\u00fa vedomie v\u00a0be\u017enom slova zmysle, stoici im pripisuj\u00fa z\u00e1rodky vedomia. Ist\u00fd stupe\u0148 vedomia je tak spolo\u010dn\u00fd celej \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161i (podrobnosti pozri u Rista, 1998, s. 51).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010clovek je v\u010faka h\u00e9gemoniku<\/em> schopn\u00fd pozn\u00e1va\u0165 nielen vlastn\u00fa kon\u0161tit\u00faciu, ale aj \u201ekon\u0161tit\u00faciu\u201c prostredia, v\u00a0ktorom sa nach\u00e1dza. Z\u00a0toho pramen\u00ed hlavn\u00e1 stoick\u00e1 maxima: \u201ecie\u013eom \u010dloveka je \u017ei\u0165 v\u00a0zhode s\u00a0pr\u00edrodou (homolog\u00famen\u00f3s t\u00e9 fysei z\u00e9n<\/em>), \u010do znamen\u00e1 \u017ei\u0165 zdatne; k\u00a0tomu n\u00e1s toti\u017e vedie pr\u00edroda\u201c (D. L. 7, 87,1 \u2013 3). \u017divot v\u00a0zhode s\u00a0fysis<\/em> je z\u00e1kladnou stoickou maximou. Fysis<\/em> v\u00a0gr\u00e9\u010dtine znamen\u00e1 rovnako pr\u00edrodu, ako aj prirodzenos\u0165. \u017di\u0165 v\u00a0zhode s\u00a0fysis<\/em> znamen\u00e1 \u017ei\u0165 v\u00a0zhode s\u00a0dvoma aspektmi prirodzenosti\/pr\u00edrody \u2013 s\u00a0prirodzenos\u0165ou vlastnou a\u00a0s\u00a0prirodzenos\u0165ou celku sveta (D. L. 7, 88, 1 \u2013 2).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Oikei\u00f3sis alebo osobnostn\u00fd rozvoj \u010dloveka<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017divot v\u00a0zhode s\u00a0pr\u00edrodou je hlavnou s\u00fa\u010das\u0165ou nie\u010doho, \u010do by sme mohli nazva\u0165 \u201estoick\u00fd osobnostn\u00fd rozvoj\u201c. Postupn\u00e9 sebauvedomovanie jednotlivca stoici predostieraj\u00fa v\u00a0te\u00f3rii o\u00a0oikei\u00f3sis<\/em> (doslova \u201eprivlast\u0148ovanie\u201c, \u201epri\u010dle\u0148ovanie\u201c \u201eudom\u00e1c\u0148ovanie sa\u201c). U\u017e sme spomenuli, \u017ee pod\u013ea stoikov sa rod\u00edme vybaven\u00ed pudom sebaz\u00e1chovy \u2013 s\u00a0prirodzenou n\u00e1klonnos\u0165ou k\u00a0tomu, \u010do je n\u00e1m vlastn\u00e9 \u2013 k\u00a0sebe sam\u00fdm. Onedlho v\u0161ak za\u010d\u00edname spozn\u00e1va\u0165, \u017ee to, \u010do je n\u00e1m vlastn\u00e9 (oikeion<\/em>), nie sme len my, ale aj na\u0161e najbli\u017e\u0161ie okolie \u2013 na\u0161a rodina (oikos<\/em>) a\u00a0bl\u00edzki. Do n\u00e1\u0161ho \u017eivota sa v\u010dle\u0148uje \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det \u013eud\u00ed (od kamar\u00e1tov, u\u010dite\u013eov, zn\u00e1mych a\u017e po spoluob\u010danov). S\u00a0postupuj\u00facim vekom sa rozvinie n\u00e1\u0161 logos<\/em>, ktor\u00fd n\u00e1s prirodzene smeruje k\u00a0zdatnosti a\u00a0k\u00a0rozhodnutiu \u017ei\u0165 v\u00a0s\u00falade s\u00a0prirodzenos\u0165ou celku (ak sa tomu smerovaniu br\u00e1nime, \u0161kod\u00edme si a\u00a0prich\u00e1dzame k\u00a0ujm\u00e1m). To n\u00e1s vedie k\u00a0poslednej oikei\u00f3sis<\/em>, ktorou je n\u00e1\u0161 pomer k\u00a0celku v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed \u2013 k\u00a0celku sveta. Zis\u0165ujeme, \u017ee svet nie je nie\u010do \u201emimo\u201c n\u00e1s. Podobne ako patr\u00edme do rodiny \u010di obce, patr\u00edme do sveta. Nakoniec si uvedom\u00edme, \u017ee sme ob\u010danmi cel\u00e9ho kozmu (gr\u00e9cky kosmopolit\u00e9s<\/em>).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 By\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou prirodzenosti celku je d\u00f4sledkom pln\u00e9ho rozvinutia n\u00e1\u0161ho prirodzen\u00e9ho pudu vz\u0165ahovania sa k\u00a0sebe sam\u00e9mu. \u010clovek je pre stoikov prirodzene soci\u00e1lna bytos\u0165. Preto stoik ne\u017eije osamotene, ct\u00ed svojich rodi\u010dov, m\u00e1 priate\u013eov, m\u00e1 r\u00e1d deti, uctieva bohov a\u00a0z\u00fa\u010dast\u0148uje sa politick\u00e9ho \u017eivota (por. D. L. 7, 119 \u2013 124). Schopnos\u0165 \u010dloveka socializova\u0165 sa u\u00a0stoikov nadob\u00fada a\u017e univerz\u00e1lny rozmer. Ako to v\u00fdsti\u017ene charakterizoval A. A. Long (2003, s. 202): \u201eStoici prenikavo poci\u0165ovali psychologick\u00fa potrebu vz\u0165ahova\u0165 sa \u2013 k\u00a0sebe sam\u00e9mu, k\u00a0svojej spolo\u010dnosti, k\u00a0svetu. Tak ako William James, Jung alebo Fromm, odhalili stoici v\u0161eobj\u00edmaj\u00facu t\u00fa\u017ebu \u201ac\u00edti\u0165 sa doma v\u00a0univerze\u2018\u201c. V\u00a0stoickej predstave oikei\u00f3sis<\/em> sa d\u00e1 uvidie\u0165 ist\u00e1 terapeutick\u00e1 potencia pre s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd sa \u010dasto c\u00edti odcudzen\u00fd svetu, spolo\u010denstvu, a\u00a0neraz aj sebe sam\u00e9mu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Sloboda kona\u0165 rozumne<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prirodzen\u00e9 miesto \u010dloveka v\u00a0celku sveta m\u00e1 aj \u010fal\u0161ie d\u00f4sledky: \u201eV\u00a0tom spo\u010d\u00edva aj zdatnos\u0165 (cnos\u0165 \u2013 aret\u00e9<\/em>) bla\u017een\u00e9ho (eudaim\u00f3n<\/em>) \u010dloveka a\u00a0kr\u00e1sny tok \u017eivota, \u017ee sa v\u0161etky veci dej\u00fa v\u00a0s\u00falade (symf\u00f3nia<\/em>) s\u00a0duchom (daim\u00f3n<\/em>) ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca a\u00a0v\u00f4\u013eou toho, kto spravuje cel\u00fd svet\u201c (D. L. 7, 88,6 \u2013 8). V\u00f4\u013ea plne rozvinut\u00e9ho (zdatn\u00e9ho) jednotlivca je toto\u017en\u00e1 s\u00a0v\u00f4\u013eou, ktor\u00e1 p\u00f4sob\u00ed v\u00a0celku sveta. Mo\u017enos\u0165 \u201eslobodne kona\u0165\u201c pre stoikov neznamen\u00e1 mo\u017enos\u0165 \u201ekona\u0165 inak\u201c, ale \u201ekona\u0165 rozumne\u201c \u2013 v\u00a0s\u00falade s\u00a0logom<\/em>. Inak povedan\u00e9, konanie je slobodn\u00e9 len vtedy, ak je plne vedom\u00e9, inak sa za slobodn\u00e9 ned\u00e1 ozna\u010di\u0165. Z\u00a0toho v\u0161ak vypl\u00fdva, \u017ee slobodne kona\u0165 m\u00f4\u017ee jedine zdatn\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd si je plne vedom\u00fd svojej vlastnej prirodzenosti a\u00a0prirodzenosti celku.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tak\u00fdmto \u010dlovekom je pre stoikov ide\u00e1l mudrca. Len mudrc sa dok\u00e1\u017ee rozhodn\u00fa\u0165 \u00faplne spr\u00e1vne \u2013 to jest v\u00a0plnej zhode so svojou kon\u0161tit\u00faciou, ktor\u00e1 je integr\u00e1lnou s\u00fa\u010das\u0165ou kon\u0161tit\u00facie kozmu (teda i\u00a0v\u00f4le bohov). Preto m\u00f4\u017eu stoici poveda\u0165: \u201eLen mudrc (sofos<\/em>) je slobodn\u00fd, zatia\u013e \u010do zl\u00ed \u013eudia s\u00fa otrokmi. Pod\u013ea stoikov toti\u017e sloboda je mo\u017enos\u0165 kona\u0165 samostatne, zatia\u013e \u010do otroctvo je zbavenie mo\u017enosti kona\u0165 samostatne\u201c (D. L. 7, 121, 11 \u2013 12).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Za slobodn\u00e9ho v\u00a0plnom zmysle mo\u017eno ozna\u010di\u0165 len toho, kto dosiahol stav m\u00fadrosti \u2013 teda stoick\u00e9ho mudrca \u2013 my ostatn\u00ed sme v\u00a0poz\u00edcii nesamostatn\u00fdch otrokov, preto\u017ee na\u0161e rozhodovanie je ovplyvnen\u00e9 klamliv\u00fdmi predstavami o\u00a0svete, ktor\u00e9 m\u00e1me. Za tento \u201erigorizmus\u201c boli stoici \u010dasto kritizovan\u00ed. Jeho v\u00fdhodou v\u0161ak je to, \u017ee \u010dloveku zabra\u0148uje jednak si myslie\u0165, \u017ee u\u017e je dostato\u010dne m\u00fadry a\u00a0nemus\u00ed na sebe \u010falej pracova\u0165, jednak mu zabra\u0148uje zva\u013eova\u0165 vinu za svoje ne\u0161\u0165astie na druh\u00fdch, alebo na zl\u00e9 okolnosti.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Objavuje sa n\u00e1m tu \u010fal\u0161\u00ed terapeutick\u00fd d\u00f4sledok stoick\u00e9ho n\u00e1zoru, \u017ee svet je dokonalo usporiadan\u00fd a\u00a0ka\u017ed\u00e1 jeho \u010das\u0165 a\u00a0udalos\u0165 je s\u00fa\u010das\u0165ou tohto usporiadania. Stoik je presved\u010den\u00fd, \u017ee ka\u017ed\u00e1 udalos\u0165 jeho \u017eivota je epiz\u00f3dou v\u00a0\u017eivote univerz\u00e1lnej pr\u00edrody a\u00a0prispieva k\u00a0blahu celku. Ke\u010f sa deje nie\u010do, \u010do pod\u013ea jeho znalost\u00ed smeruje k\u00a0zl\u00e9mu alebo nepriazniv\u00e9mu v\u00fdsledku, urob\u00ed v\u0161etky dostupn\u00e9 rozumn\u00e9 opatrenia, aby to odvr\u00e1til. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak stoik vie, \u017ee e\u0161te nedosiahol stav v\u0161evediaceho stoick\u00e9ho mudrca. Ak sa mu napriek vynalo\u017een\u00e9mu \u00fasiliu nepodar\u00ed odvr\u00e1ti\u0165 nepriazniv\u00fd v\u00fdsledok, prijme tento v\u00fdsledok ochotne a\u00a0bez toho, aby rozvr\u00e1til jeho vn\u00fatorn\u00fd pokoj, ke\u010f\u017ee vie, \u017ee akon\u00e1hle sa u\u017e nie\u010do udialo, udialo sa to nutne v\u00a0prospech blaha celku.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Neskor\u0161\u00ed stoici bud\u00fa v\u00a0tejto s\u00favislosti upozor\u0148ova\u0165 na to, \u017ee jestvuje mnoho udalost\u00ed, na ktor\u00e9 nem\u00e1me vplyv, lebo sa dej\u00fa na z\u00e1klade \u201enevyhnutnosti\u201c. Preto rozl\u00ed\u0161ia veci na tie, ktor\u00e9 s\u00fa \u201ev\u00a0na\u0161ej moci\u201c (gr. to ef h\u00e9min<\/em>, lat. in nostra potestate<\/em>) a\u00a0tie, ktor\u00e9 v\u00a0na\u0161ej moci nie s\u00fa (por. Epikt\u00e9tos, Ench<\/em>. 1, 1 \u2013 4; Seneca, Ep<\/em>. 85, 11 \u2013 12). Veci ako napr\u00edklad vroden\u00e1 fyziol\u00f3gia, p\u00f4vod, majetok \u010di sl\u00e1va by n\u00e1s nemali znepokojova\u0165, preto\u017ee nie s\u00fa v\u00a0na\u0161ej moci. To \u010do v\u00a0na\u0161ej moci je, a\u00a0\u010do teda m\u00f4\u017eeme vlastn\u00fdm \u00fasil\u00edm meni\u0165, s\u00fa na\u0161e n\u00e1zory, ktor\u00e9 si na uveden\u00e9 veci vytv\u00e1rame. Vn\u00edmanie skuto\u010dnosti a\u00a0skuto\u010dnos\u0165 samotn\u00e1 s\u00fa dve rozdielne z\u00e1le\u017eitosti. Ak chceme vylie\u010di\u0165 svoju nepokojn\u00fa myse\u013e, potom si mus\u00edme spravi\u0165 poriadok v\u00a0tom, ako vn\u00edmame skuto\u010dnos\u0165, to jest, usporiada\u0165 si vlastn\u00e9 my\u0161lienky. Mus\u00edme si uvedomi\u0165, ktor\u00e9 veci si vytv\u00e1rame sami, a\u00a0teda ich aj m\u00f4\u017eeme meni\u0165, a\u00a0ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4sledkom vonkaj\u0161\u00edch vplyvov (\u010di u\u017e pr\u00edrodn\u00fdch alebo spolo\u010densk\u00fdch) a\u00a0teda ich zmeni\u0165 nedok\u00e1\u017eeme. Inak povedan\u00e9, na to, aby sme dosiahli pokoj, mus\u00edme sa nau\u010di\u0165 korigova\u0165 na\u0161e skreslen\u00e9 vn\u00edmanie reality. Napr\u00edklad, ak si uvedom\u00edme, \u017ee hlavn\u00fdm \u00fa\u010delom majetku je uspokojenie na\u0161ich z\u00e1kladn\u00fdch potrieb, potom sa nebudeme znepokojova\u0165 strachom o\u00a0stratu dobre platen\u00e9ho miesta, preto\u017ee si uvedom\u00edme, \u017ee \u0161\u0165astne m\u00f4\u017ee \u017ei\u0165 aj ten, kto \u017eije v\u00a0skromn\u00fdch podmienkach. Tento a\u00a0podobn\u00e9 stoick\u00e9 postupy maj\u00fa bl\u00edzko k\u00a0niektor\u00fdm postupom s\u00fa\u010dasnej kognit\u00edvnej terapie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Dobr\u00e1, zl\u00e1 a veci indiferentn\u00e9<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stoik sa v\u017edy sna\u017e\u00ed kona\u0165 v\u00a0s\u00falade s\u00a0celkom preto\u017ee vie, \u017ee toto konanie je prirodzen\u00e9 a\u00a0najlep\u0161ie tak pre neho, ako aj pre celok. Tak\u00e9to konanie je zdatn\u00fdm konan\u00edm. Zdatnos\u0165 (cnos\u0165 \u2013 aret\u00e9<\/em>) stoici definuj\u00fa ako \u201eharmonick\u00fd stav du\u0161e, o\u00a0ktor\u00fa sa treba usilova\u0165 kv\u00f4li nej samej\u201c (D. L. 7, 89, 5). Jedine ten, kto m\u00e1 svoju du\u0161u v\u00a0najlep\u0161om stave (koho pneuma<\/em> m\u00e1 najvy\u0161\u0161\u00ed tonos<\/em>), sa dok\u00e1\u017ee \u201eriadi\u0165 rozumom pri vo\u013ebe vec\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa pod\u013ea pr\u00edrody\u201c (D. L. 7, 88, 10) \u2013 v\u010faka nadobudnutej zdatnosti m\u00e1 schopnos\u0165 (slobodne) rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u010do je v\u00a0s\u00falade s\u00a0(jeho) prirodzenos\u0165ou. Odmenou za zdatnos\u0165 je dobr\u00fd \u017eivot v\u00a0zhode s\u00a0celkom.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pre stoikov je tak jedin\u00fdm dobrom zdatnos\u0165 (aret\u00e9<\/em>), ktor\u00e1 samotn\u00e1 posta\u010duje k\u00a0bla\u017eenosti (D. L. 7, 127). Jedin\u00fdm zlom je opak zdatnosti \u2013 nezdatnos\u0165, teda \u0161patnos\u0165, \u010di zlo (kakia<\/em>), ktor\u00e9 znamen\u00e1 ne\u017ei\u0165 s\u00a0rozumom, teda ne\u017ei\u0165 v\u00a0zhode s\u00a0prirodzenos\u0165ou. V\u0161etko ostatn\u00e9 je pod\u013ea stoikov \u013eahostajn\u00e9 \u2013 mor\u00e1lne indiferentn\u00e9 (adiaforon<\/em>). No aj medzi indiferentn\u00fdmi vecami n\u00e1jdeme tak\u00e9, ktor\u00e9 prospievaj\u00fa alebo \u0161kodia (\u010di u\u017e priamo alebo nepriamo) na\u0161ej prirodzenosti.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Preto stoici \u010falej rozde\u013euj\u00fa indiferentn\u00e9 veci na tie, ktor\u00fdm d\u00e1vame prednos\u0165 \u2013 vol\u00edme si ich (pro\u00e9gmena<\/em>) a\u00a0tie, ktor\u00e9 zavrhujeme \u2013 odmietame (apopro\u00e9gmena<\/em>). Tie, ktor\u00e9 si vol\u00edme uprednost\u0148ujeme preto, lebo v\u00a0n\u00e1s vyvol\u00e1vaj\u00fa t\u00fa\u017ebu pre svoju pozit\u00edvnu hodnotu \u2013 napr\u00edklad \u017eivot, zdravie, bohatstvo, talent. Tie ktor\u00e9 zavrhujeme odmietame preto, lebo v\u00a0n\u00e1s vyvol\u00e1vaj\u00fa odpor pre svoju negat\u00edvnu hodnotu \u2013 napr\u00edklad smr\u0165, choroba, chudoba, nedostatok talentu (D. L. 7, 105 \u2013 108).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Av\u0161ak, ako stoici upozor\u0148uj\u00fa, \u017eiadnu z\u00a0t\u00fdchto vec\u00ed nem\u00f4\u017eeme stoto\u017eni\u0165 s\u00a0dobrom alebo zlom. Ich hodnota je relat\u00edvna, preto\u017ee ka\u017ed\u00e1 z\u00a0nich m\u00f4\u017ee by\u0165 pou\u017eit\u00e1 dobr\u00fdm ale aj zl\u00fdm sp\u00f4sobom \u2013 zdravie n\u00e1m napr\u00edklad umo\u017e\u0148uje s\u00a0plnou silou kona\u0165 tak dobr\u00e9 ako aj zl\u00e9 skutky. Ich vo\u013eba alebo odmietnutie tie\u017e v\u017edy z\u00e1vis\u00ed na konkr\u00e9tnych okolnostiach \u2013 ak napr\u00edklad svojou smr\u0165ou zachr\u00e1nime priate\u013eov alebo obec, potom sa jej be\u017ene negat\u00edvna hodnota st\u00e1va pozit\u00edvnou (D. L. 7, 102 \u2013 104). Alebo naopak, ak si to okolnosti bud\u00fa vy\u017eadova\u0165, stoick\u00fd mudrc (teda ten kto dok\u00e1\u017ee presne rozl\u00ed\u0161i\u0165 dobro od zla) sa nebude zdr\u00e1ha\u0165 jes\u0165 \u013eudsk\u00e9 m\u00e4so (D. L. 7, 121), ak si t\u00fdm v\u00a0stave n\u00fadze zachr\u00e1ni \u017eivot. Nebude ma\u0165 probl\u00e9m kona\u0165 sp\u00f4sobom, ktor\u00fd by za be\u017en\u00fdch okolnost\u00ed bol posudzovan\u00fd ako zl\u00fd.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

V\u00e1\u0161ne<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co \u010dloveku br\u00e1ni v\u00a0tom, aby pou\u017e\u00edval indiferentn\u00e9 veci v\u017edy len dobr\u00fdm sp\u00f4sobom, \u010do sp\u00f4sobuje jeho zl\u00fa (a\u00a0teda aj neslobodn\u00fa) vo\u013ebu vec\u00ed? Pod\u013ea stoikov s\u00fa to v\u00e1\u0161ne (path\u00e9<\/em>). V\u00e1\u0161e\u0148, (pathos<\/em> \u2013 \u03c0\u03ac\u03b8\u03bf\u03c2) stoici definuj\u00fa ako \u201enerozumn\u00fd a neprirodzen\u00fd pohyb du\u0161e alebo nadmern\u00fd pud\u201c (D. L. 7, 110,8 \u2013 9, por. 7, 115), ktor\u00fd vznik\u00e1 z\u00a0klamliv\u00fdch mienok (D. L. 7, 110, 5 \u2013 7). Tu sa op\u00e4\u0165 stret\u00e1vame so stoickou neoddelite\u013enos\u0165ou rozhodovania a\u00a0myslenia. Path\u00e9<\/em> (doslova \u201etrpn\u00fd stav\u201c, prenesene \u201eutrpenie\u201c, \u201ene\u0161\u0165astie\u201c) s\u00fa zl\u00fdm stavom du\u0161e (neprirodzen\u00fdm \u2013 chorobn\u00fdm tonusom pneumy<\/em>). Stavom, kedy du\u0161a trp\u00ed neprirodzen\u00fdm pohybom sp\u00f4sobuj\u00facim klamliv\u00e9 predstavy a\u00a0neadekv\u00e1tne t\u00fa\u017eby, ktor\u00e9 n\u00e1m zabra\u0148uj\u00fa myslie\u0165 a\u00a0kona\u0165 v\u00a0zhode so skuto\u010dnos\u0165ou. Naopak zdatnos\u0165 sa vyzna\u010duje rozumn\u00fdmi pohybmi pneumy<\/em>, je zdrav\u00edm du\u0161e.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stoici rozli\u0161uj\u00fa \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 druhy v\u00e1\u0161n\u00ed: stras\u0165, strach, t\u00fa\u017ebu a\u00a0slas\u0165 (D. L. 7, 111, 1), v\u0161etky ostatn\u00e9 v\u00e1\u0161ne s\u00fa ich obdobami (napr\u00edklad lenivos\u0165 je strach z\u00a0n\u00e1mahy, hanblivos\u0165 strach zo zlej mienky). Ke\u010f\u017ee s\u00fa v\u00e1\u0161ne chybnou kognit\u00edvno-emocion\u00e1lnou reakciou, stoici ich charakterizuj\u00fa ako zdanliv\u00e9 dobro alebo zdanliv\u00e9 zlo. Stras\u0165 a\u00a0strach s\u00fa zdanliv\u00fdm zlom, t\u00fa\u017eba a\u00a0slas\u0165 s\u00fa zdanliv\u00fdm dobrom. Stras\u0165 a\u00a0slas\u0165 sa t\u00fdkaj\u00fa pr\u00edtomn\u00e9ho zdanliv\u00e9ho zla\/dobra. Strach a\u00a0t\u00fa\u017eba bud\u00faceho zdanliv\u00e9ho zla\/dobra. Adept stoick\u00e9ho \u017eivota sa teda sna\u017e\u00ed rozpozna\u0165 v\u0161etky nerozumn\u00e9 v\u00e1\u0161ne, zbavi\u0165 sa ich a\u00a0dosiahnu\u0165 apatheiu<\/em> \u2013 stav bez v\u00e1\u0161n\u00ed.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nie ka\u017ed\u00e1 apatheia<\/em> je v\u0161ak dobrou (teda stoickou) apatheiou<\/em>: \u201eaj niektor\u00ed zl\u00ed \u013eudia s\u00fa bez v\u00e1\u0161n\u00ed, ale v inom zmysle. Tu to toti\u017e znamen\u00e1, \u017ee s\u00fa tvrd\u00ed a\u00a0neoblomn\u00ed\u201c (D. L. 7, 117, 2 \u2013 3). Stoik sa nezbavuje v\u0161etk\u00fdch v\u00e1\u0161n\u00ed (nest\u00e1va sa teda apatick\u00fdm v\u00a0modernom slova zmysle), ale len zl\u00fdch v\u00e1\u0161n\u00ed, definovan\u00fdch ako neprirodzen\u00fd\/nerozumn\u00fd pohyb du\u0161e. Zbavenie sa v\u00e1\u0161n\u00ed nie je prostriedkom k\u00a0zastaveniu ak\u00fdchko\u013evek pohybov du\u0161e (\u010do by viedlo k\u00a0akejsi emo\u010dno-kognit\u00edvnej katatonii), ale prostriedkom k\u00a0nadobudnutiu dobr\u00fdch, zdrav\u00fdch, rozumn\u00fdch pohybov du\u0161e.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 To, \u017ee sa stoik zbav\u00ed zlej v\u00e1\u0161ne, akou je napr\u00edklad strach, e\u0161te neznamen\u00e1, \u017ee nijako emocion\u00e1lne nereaguje na nebezpe\u010denstvo (\u010do by samo osebe bolo ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9). Namiesto strachu, ktor\u00fd by ho ochromil, je opatrn\u00fd. Tak ako stoici rozli\u0161uj\u00fa \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 \u201ezl\u00e9 v\u00e1\u0161ne\u201c, rozli\u0161uj\u00fa tri z\u00e1kladn\u00e9 \u201edobr\u00e9 v\u00e1\u0161ne\u201c (eupatheia<\/em>). S\u00fa nimi rados\u0165, opatrnos\u0165 a\u00a0v\u00f4\u013ea. Pri\u010dom rados\u0165 stavaj\u00fa do protikladu k\u00a0slasti, opatrnos\u0165 k\u00a0strachu a\u00a0v\u00f4\u013eu (rozumn\u00fa snahu) k\u00a0t\u00fa\u017ebe (D. L. 7, 116). Stoici, podobne ako u\u017e Aristotel\u00e9s, s\u00fa teda presved\u010den\u00ed, \u017ee emocion\u00e1lne naladenie, ktor\u00e9 sprev\u00e1dza konanie, patr\u00ed k\u00a0ukazovate\u013eom mravn\u00e9ho charakteru. \u010c\u00edm sa stoik viac pribli\u017euje k\u00a0zdatnosti, t\u00fdm je tenzia jeho du\u0161e v\u00a0lep\u0161om (zdrav\u0161om, prirodzenej\u0161om) stave, ktor\u00fd sa navonok prejavuje st\u00e1le vyrovnanej\u0161\u00edmi a\u00a0konzistentnej\u0161\u00edmi emocion\u00e1lnymi postojmi.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Majstrovstvo sebazdokona\u013eovania<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Cie\u013e sn\u00e1h adepta stoicizmu pr\u00edzna\u010dne zh\u0155\u0148a autor stredn\u00e9ho obdobia stoicizmu Poseid\u00f3nios: \u201eMus\u00edme \u017ei\u0165 v\u00a0\u00fasil\u00ed o\u00a0nahliadnutie pravdy celku a\u00a0poriadku v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, napom\u00e1ha\u0165 v\u00a0ich usporiadan\u00ed, a v\u00a0\u017eiadnom pr\u00edpade sa nem\u00e1me necha\u0165 vies\u0165 nerozumnou \u010das\u0165ou du\u0161e\u201c (Clem. Alex. Strom<\/em>. 2, 129, 1 \u2013 5). Adept stoick\u00e9ho \u017eivota prech\u00e1dza dlh\u00fdm kognit\u00edvno-emocion\u00e1lnym v\u00fdcvikom a\u00a0v\u00fdvojom. Prirodzenos\u0165 ho vybavila vedom\u00edm seba sam\u00e9ho a\u00a0riadiacou \u010das\u0165ou du\u0161e, ktor\u00e1 mu umo\u017e\u0148uje t\u00fato prirodzenos\u0165 pozna\u0165 a\u00a0u\u010di\u0165 sa voli\u0165 to, \u010do mu prospieva a\u00a0vyh\u00fdba\u0165 sa tomu, \u010do mu \u0161kod\u00ed. V\u010faka rozpoznaniu toho, \u010do mu je vlastn\u00e9 sa jeho obzor roz\u0161iruje za hranice jeho \u201eja\u201c smerom k\u00a0spolo\u010denstvu a\u00a0nakoniec k\u00a0celku sveta, do ktor\u00e9ho bytostne patr\u00ed a\u00a0ktor\u00e9ho usporiadaniu napom\u00e1ha.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Jeho pozn\u00e1vanie zlep\u0161uje tonos<\/em> jeho pneumy<\/em>, u\u010d\u00ed sa rozli\u0161ova\u0165 medzi dobrami, zlami a\u00a0indiferentn\u00fdmi vecami a\u00a0na z\u00e1klade spr\u00e1vneho rozl\u00ed\u0161enia spr\u00e1vne voli\u0165. Z\u00e1rove\u0148 s\u00a0t\u00fdm sa u\u010d\u00ed pracova\u0165 so svojimi em\u00f3ciami, zbavuje sa neprirodzen\u00fdch pohybov du\u0161e a\u00a0postupne nadob\u00fada emocion\u00e1lnu stabilitu a\u00a0skuto\u010dn\u00fa slobodu. Jeho poznanie je \u010d\u00edm \u010falej pravdivej\u0161ie, jeho rozhodovanie adekv\u00e1tnej\u0161ie situ\u00e1cii a\u00a0jeho em\u00f3cie vyrovnanej\u0161ie \u2013 st\u00e1va sa pevn\u00fd vo svojom myslen\u00ed, konan\u00ed a\u00a0c\u00edten\u00ed. Svoj\u00edm smerovan\u00edm k\u00a0zdatnosti zvy\u0161uje svoju osobnostn\u00fa integritu a\u00a0pribli\u017euje sa bo\u017eskej dokonalosti celku sveta \u2013 st\u00e1va sa bla\u017een\u00fdm.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Podnety na zamyslenie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Sk\u00faste po\u010das d\u0148a sledova\u0165 svoje emocion\u00e1lne reakcie a\u00a0ve\u010der zhodnoti\u0165, \u010do vypovedaj\u00fa o\u00a0va\u0161om charaktere.<\/p>

Ak\u00fd je rozdiel medzi modern\u00fdm a\u00a0stoick\u00fdm v\u00fdznamom slova \u201eapatick\u00fd\u201c?<\/p>

Ak\u00fd je rozdiel medzi novovek\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm \u010dloveka ako subjektu a\u00a0stoick\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm \u010dloveka ako s\u00fa\u010dasti sveta?<\/p>

Spome\u0148te si na stoick\u00e9 dobr\u00e1, zl\u00e1 a\u00a0indiferentn\u00e9 veci, zamyslite sa, pre\u010do medzi indiferentn\u00e9 veci stoici zara\u010fuj\u00fa aj \u017eivot a\u00a0smr\u0165 a\u00a0ak\u00e9 m\u00f4\u017ee ma\u0165 tak\u00e9to uva\u017eovanie v\u00fdhody a\u00a0nev\u00fdhody.<\/p>

V\u00a0\u010dom m\u00f4\u017ee spo\u010d\u00edva\u0165 v\u00fdhoda stoick\u00e9ho striktn\u00e9ho trvania na tom, \u017ee jedin\u00fdm dobrom je zdatnos\u0165?<\/p>

Sk\u00faste sa pozrie\u0165 na ot\u00e1zku ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia z\u00a0poh\u013eadu stoickej oikei\u00f3sis<\/em>.<\/p>

Ak ste fan\u00fa\u0161ikom Startreku, spome\u0148te si na postavu Spoka a\u00a0porovnajte ju so stoick\u00fdm ide\u00e1lom.<\/p>

Ak m\u00e1te dojem, \u017ee \u013eudia dok\u00e1\u017eu ma\u0165 svoje path\u00e9<\/em> (v\u00e1\u0161ne, em\u00f3cie) pod kontrolou, zozn\u00e1mte sa so sl\u00e1vnym a\u00a0kontroverzn\u00fdm stanfordsk\u00fdm v\u00e4zensk\u00fdm experimentom psychol\u00f3ga Philipa Zimbarda: http:\/\/www.prisonexp.org\/<\/a> a http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Stanfordsk%C3%BD_v%C4%9Bze%C5%88sk%C3%BD_experiment<\/a><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Stoici Stoick\u00ed \u201eotcovia zakladatelia\u201c a ich nasledovn\u00edci \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovo \u201estoa\u201c ozna\u010duje zastre\u0161en\u00fa st\u013apov\u00fa kolon\u00e1du, ktor\u00e1 bola \u010dast\u00fdm architektonick\u00fdm prvkom gr\u00e9ckych miest \u2013 ve\u013emi praktick\u00fdm, lebo v\u00a0lete poskytovala tie\u0148 a\u00a0v\u00a0zimn\u00fdch mesiacoch chr\u00e1nila pred da\u017e\u010fami. Stoy boli verejne pr\u00edstupn\u00e9, a\u00a0niekedy sa v\u00a0nich konali aj obecn\u00e9 zhroma\u017edenia. Jedna z\u00a0tak\u00fdchto kolon\u00e1d […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4685","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4685","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4685"}],"version-history":[{"count":28,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4685\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5899,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4685\/revisions\/5899"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4685"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}