{"id":4888,"date":"2023-03-17T09:14:55","date_gmt":"2023-03-17T08:14:55","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4888"},"modified":"2023-04-28T08:00:16","modified_gmt":"2023-04-28T06:00:16","slug":"helenistickastredovekafil-2-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-2-2\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-2-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Jedno, Duch a Du\u0161a <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Z\u00e1kladom Pl\u00f3tinovej filozofie s\u00fa tri metafyzick\u00e9 princ\u00edpy, ktor\u00e9 naz\u00fdva Jedno, Duch a Du\u0161a. Tieto princ\u00edpy s\u00fa z\u00e1rove\u0148 ontologick\u00fdmi skuto\u010dnos\u0165ami a vysvet\u013euj\u00facimi princ\u00edpmi. Pri postulovan\u00ed Jedna Pl\u00f3tinos nadv\u00e4zuje na dlh\u00fa a vplyvn\u00fa trad\u00edciu h\u013eadania nejak\u00e9ho jednotiaceho princ\u00edpu v\u00fdkladu v\u0161etk\u00e9ho. Spome\u0148me len Xenofanovho jedn\u00e9ho boha, Parmenidovo jedno s\u00facno, Plat\u00f3novu ideu Dobra, \u010di Aristotelovho Prv\u00e9ho nehybn\u00e9ho h\u00fdbate\u013ea. Pl\u00f3tinos tieto momenty vyu\u017e\u00edva a dov\u00e1dza k dokonalosti. Pod\u013ea Pl\u00f3tina v\u0161etko, \u010do jestvuje, m\u00e1 svoj p\u00f4vod v Hen<\/em><\/strong> \u2013 v Jednom \u2013 v absol\u00fatne jednoduchom a prvom princ\u00edpe v\u0161etk\u00e9ho. Jedno je jedinou pr\u00ed\u010dinou seba sam\u00e9ho a v\u0161etk\u00e9ho ostatn\u00e9ho. Je to absol\u00fatny zdroj dobra, \u017eivota, bytia, intelektu a jednoty. Ako zdroj t\u00fdchto atrib\u00fatov Jedno tieto atrib\u00faty prekra\u010duje. Jedno je nad \u010dinnos\u0165ou, nad rozumom a myslen\u00edm, nad ak\u00fdmko\u013evek ur\u010den\u00edm, nad akouko\u013evek formou. Pl\u00f3tinos s\u00edce o \u0148om hovor\u00ed ako o Jednom alebo o Dobre \u010di Bohu, upozor\u0148uje ale, \u017ee tieto men\u00e1 s\u00fa v podstate len metafory. Ke\u010f\u017ee Jedno stoj\u00ed nad v\u0161etk\u00fdm \u010do jestvuje a o \u010dom sa d\u00e1 vypoveda\u0165, samo o sebe je nutne nevypovedate\u013en\u00e9 a neur\u010dite\u013en\u00e9. Pr\u00e1ve toto \u201enad\u201c a \u201eza\u201c v\u0161etk\u00fdm rob\u00ed z Jedna ve\u010dn\u00fd a nevy\u010derpate\u013en\u00fd zdroj v\u0161etk\u00e9ho. Jedno je v pokoji, nie je v \u0148om v\u00f4\u013ea, ani pl\u00e1n, ani staros\u0165, v\u0161etko z neho vych\u00e1dza spont\u00e1nne a prosto. Pl\u00f3tinos toto vych\u00e1dzanie popisuje cez plat\u00f3nsku metaforu slnka, ktor\u00e9 spont\u00e1nne vy\u017earuje (gr. perilampsis<\/em>, lat. emanatio<\/em>) svetlo bez toho, aby sa samo akoko\u013evek menilo. V\u0161etko \u010do je, vznik\u00e1 dynamickou expl\u00f3ziou \u017eivota z nemenn\u00e9ho Jedna (por. Enn<\/em>. V, 3; VI, 8 \u2013 9). Prirodzen\u00fdm vy\u017earovan\u00edm Jedna vznikaj\u00fa ni\u017e\u0161ie podstaty (gr. hypostasis<\/em>) \u2013 z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy, ktor\u00fdch bytie je od Jedna \u00faplne z\u00e1visl\u00e9. S\u00fa nimi Duch a Du\u0161a. Toto vy\u017earovanie, t\u00fato eman\u00e1ciu by sme v\u0161ak nemali ch\u00e1pa\u0165 ani ako \u010dasov\u00fd proces, ani ako postupn\u00fa aktualiz\u00e1ciu mo\u017enost\u00ed obsiahnut\u00fdch v Jednom. Priliehavej\u0161ie sa tento proces d\u00e1 predstavi\u0165 ako ne\u010dasov\u00e1 ontologick\u00e1 z\u00e1vislos\u0165 od Jedna.<\/p>\n

            Najbli\u017e\u0161ou hypost\u00e1zou Jedna je N\u00fas<\/em><\/strong> \u2013 teda Duch, Intelekt, alebo Rozum, ako m\u00f4\u017eeme toto gr\u00e9cke slovo prelo\u017ei\u0165. Duch, ktor\u00fd je plne odvoden\u00fd od Jedna, je na \u0148om plne z\u00e1visl\u00fd, z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak v \u0148om samotnom je ist\u00fd druh (odvodenej) jednoty. Duch si je tak vedom\u00fd jednak Jedna, jednak seba sam\u00e9ho. Z toho vypl\u00fdva jeho dvojit\u00e1 orient\u00e1cia. Bu\u010f m\u00f4\u017ee by\u0165 orientovan\u00fd na svoj zdroj \u2013 teda na Jedno, vtedy je pri sebe, pri svojom zdroji, je \u201eopit\u00fd l\u00e1skou k Jedn\u00e9mu\u201c, s\u00e1m so sebou jednotn\u00fd, nerozl\u00ed\u0161en\u00fd. Alebo je orientovan\u00fd na seba, vtedy nahliada svoj obsah. T\u00fdm obsahom s\u00fa plat\u00f3nske idey \u2013 teda z\u00e1kladn\u00e9 formy v\u0161etk\u00e9ho, \u010do je. Pre\u010do na rozdiel od Plat\u00f3na Pl\u00f3tinovi nesta\u010d\u00ed na popis sveta a jeho poriadku len \u0161trukt\u00fara ide\u00ed? S\u00favis\u00ed to s t\u00fdm, \u017ee komplexnos\u0165 myslenia a bytia v Pl\u00f3tinovom podan\u00ed vy\u017eaduje ako explana\u010dn\u00fd princ\u00edp nie\u010do, \u010do je absol\u00fatne jednotn\u00e9 a jednoduch\u00e9. To, \u010do Plat\u00f3n v \u00dastave<\/em> len nazna\u010duje, ke\u010f hovor\u00ed o idei Dobra ako o najvy\u0161\u0161ej idei, Pl\u00f3tinos uchop\u00ed ako nutnos\u0165 fundament\u00e1lneho rozl\u00ed\u0161enia medzi Jednom a Duchom. Jednota Ducha odkazuje na jeho zdroj \u2013 na Jedno. Komplexnos\u0165 princ\u00edpov \u2013 ide\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa obsahom Ducha odkazuje k ni\u017e\u0161\u00edm zlo\u017ek\u00e1m bytia, vytv\u00e1ra jednotliv\u00e9 esencie a kauz\u00e1lne vz\u0165ahy medzi nimi (por. Enn<\/em>. V, 4; VI, 7). Duch sa tak st\u00e1va tvorivou aktivitou \u017eivota.<\/p>\n

            Tre\u0165ou hypost\u00e1zou a z\u00e1kladn\u00fdm princ\u00edpom je Psych\u00e9<\/em><\/strong> \u2013 Du\u0161a. Star\u0161ia gr\u00e9cka filozofia (vr\u00e1tane Plat\u00f3na a Aristotela) pova\u017eovala du\u0161u za princ\u00edp \u017eivota. U Pl\u00f3tina tomu tak nie je. Pl\u00f3tinos sp\u00e1ja \u017eivot s t\u00fa\u017ebou. Ako sme videli, z\u00e1kladn\u00fdm princ\u00edpom \u017eivota a jeho najvy\u0161\u0161ou aktivitou je Duch. V najvy\u0161\u0161om \u017eivote \u2013 v \u017eivote Ducha \u2013 sa nach\u00e1dza najvy\u0161\u0161ia forma t\u00fa\u017eby. T\u00e1to t\u00fa\u017eba je plne uspokojen\u00e1 kontempl\u00e1ciou Jedna prostredn\u00edctvom ide\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa obsiahnut\u00e9 v Duchu samotnom. Duch teda uspokojuje svoju t\u00fa\u017ebu prostredn\u00edctvom svojho \u201evn\u00fatra\u201c. K princ\u00edpu Du\u0161e patr\u00ed, \u017ee je obr\u00e1ten\u00e1 \u201evon\u201c. Du\u0161a uspokojuje svoje t\u00fa\u017eby t\u00fdm, \u017ee sa obracia na objekty, ktor\u00e9 s\u00fa \u201evonku\u201c, teda na objekty, ktor\u00e9 s\u00fa \u201eextern\u00e9\u201c vzh\u013eadom na nosite\u013ea t\u00fa\u017eby. V\u0161etko, \u010do m\u00e1 du\u0161u, od \u010dloveka, cez zvierat\u00e1, a\u017e po rastliny, kon\u00e1 tak, aby uspokojilo svoje potreby a (nutne) h\u013ead\u00e1 to, \u010do je mimo neho \u2013 napr\u00edklad potravu a vzduch. Du\u0161a sa v\u0161ak m\u00f4\u017ee obraca\u0165 nielen \u201evon\u201c, ale aj \u201ednu\u201c. Pokia\u013e sa obracia k sebe samej, do svojho vn\u00fatra, obracia sa k Duchu, ako k svojmu zdroju a k najvy\u0161\u0161iemu princ\u00edpu a najvy\u0161\u0161ej aktivite \u017eivota. Tak ako obsahom Ducha s\u00fa idey, obsahom du\u0161e s\u00fa psychick\u00e9 aktivity v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch bytost\u00ed. Du\u0161a vo svojej najvy\u0161\u0161ej vn\u00fatornej aktivite je Du\u0161ou sveta (gr. psych\u00e9 t\u00fa kosm\u00fa<\/em>, lat. anima mundi<\/em>), ktor\u00e1 si je vedom\u00e1 samej seba \u2013 svet (kosmos<\/em>) je v\u00fdtvorom Du\u0161e a skrze Du\u0161u reflektuje s\u00e1m seba. Pokia\u013e sa du\u0161a obr\u00e1ti \u201evon\u201c, teda mimo seba, obracia sa do zmyslov\u00e9ho sveta. Vonkaj\u0161ou aktivitou Du\u0161e je pr\u00edroda (fysis<\/em>), t\u00e1 je inteligibilnou (teda na z\u00e1klade rozumu\/ducha usporiadanou a rozumom\/duchom uchopite\u013enou) \u0161trukt\u00farou v\u0161etk\u00e9ho ostatn\u00e9ho, \u010do nie je Du\u0161ou, vr\u00e1tane odu\u0161evnen\u00fdch aj neodu\u0161evnen\u00fdch objektov (por. Enn<\/em>. III, 8; V, 4).<\/p>\n

            A\u017e v tejto f\u00e1ze sa dost\u00e1vame k zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00e9mu svetu, teda k svetu v ktorom je hyl\u00e9<\/em><\/strong>, teda l\u00e1tka alebo hmota. Pokia\u013e pre Aristotela a Plat\u00f3na bola l\u00e1tka p\u00f4vodn\u00fdm, samostatn\u00fdm a ve\u010dn\u00fdm princ\u00edpom, pre Pl\u00f3tina je len v\u00fdtvorom Du\u0161e \u2013 posledn\u00fdm v\u00fdtvorom poslednej eman\u00e1cie. L\u00e1tka je nie\u010d\u00edm, \u010do je \u00faplne zbaven\u00e9 \u017eivota, poriadku a myslenia. A je to pr\u00e1ve l\u00e1tka, ktor\u00e1 zodpoved\u00e1 za pominute\u013enos\u0165 v\u0161etk\u00e9ho, s \u010d\u00edm je spojen\u00e1, za pominute\u013enos\u0165 toho, \u010do je mo\u017en\u00e9 vn\u00edma\u0165 prostredn\u00edctvom zmyslov. Pl\u00f3tinos l\u00e1tku \u010dasto naz\u00fdva \u201eni\u010d\u00edm\u201c alebo \u201ezlom\u201c. Ako v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 zlom nie\u010do, \u010do je ni\u010d\u00edm a z\u00e1rove\u0148, \u010do je v\u00fdsledkom procesu, ktor\u00fd sa za\u010dal Jednom (teda Dobrom a Bohom)? Pl\u00f3tinova \u00favaha je nasledovn\u00e1. Ak m\u00e1 jestvova\u0165 \u010doko\u013evek okrem Jedna, mus\u00ed to by\u0165 v\u00fdsledkom procesu, ktor\u00fd z Jedna vych\u00e1dza. Za\u010diatkom zla a umen\u0161ovania bytia je teda akt oddelenia sa od Jedna, reprezentovan\u00fd Duchom a pokra\u010duj\u00faci Du\u0161ou sveta. Koniec toho procesu odde\u013eovania sa od Jedna je definovan\u00fd jeho poslednou hranicou, podobne ako ke\u010f sa rieka vlieva do p\u00fa\u0161te, kde sa v jednom momente nakoniec \u00faplne strat\u00ed. Za touto hranicou je \u201eni\u010d\u201c \u2013 teda l\u00e1tka. V tomto (metafyzickom) slova zmysle m\u00f4\u017ee by\u0165 l\u00e1tka ozna\u010den\u00e1 za \u201eni\u010d\u201c a za \u201ezlo\u201c, a z\u00e1rove\u0148 z tohto d\u00f4vodu nem\u00f4\u017ee by\u0165 l\u00e1tka ozna\u010den\u00e1 za \u010fal\u0161iu hypost\u00e1zu (podstatu). To, \u017ee l\u00e1tka je v metafyzickom slova zmysle zlom a ni\u010d\u00edm, e\u0161te neznamen\u00e1, \u017ee by zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00fd svet bol zl\u00fd (alebo neskuto\u010dn\u00fd). Pl\u00f3tinos o \u0148om hovor\u00ed ako o dobrom. Zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00fd svet je v\u00fdtvorom Du\u0161e, ktor\u00e1 v \u0148om zhmot\u0148uje idey obsiahnut\u00e9 v Duchu. Zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00fd svet je tak odvoden\u00fd od Jedna, spojen\u00fd s Jednom, a teda dobr\u00fd (por. Enn<\/em>. I, 8; II, 4). L\u00e1tka, ktor\u00e1 sa v zmyslovom svete nach\u00e1dza, sa v\u0161ak nakoniec m\u00f4\u017ee sta\u0165 zlom aj v inom ne\u017e metafyzickom slova zmysle, to sa v\u0161ak u\u017e dost\u00e1vame k Pl\u00f3tinovej psychol\u00f3gii a etike.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Jedno, Duch a Du\u0161a Z\u00e1kladom Pl\u00f3tinovej filozofie s\u00fa tri metafyzick\u00e9 princ\u00edpy, ktor\u00e9 naz\u00fdva Jedno, Duch a Du\u0161a. Tieto princ\u00edpy s\u00fa z\u00e1rove\u0148 ontologick\u00fdmi skuto\u010dnos\u0165ami a vysvet\u013euj\u00facimi princ\u00edpmi. Pri postulovan\u00ed Jedna Pl\u00f3tinos nadv\u00e4zuje na dlh\u00fa a vplyvn\u00fa trad\u00edciu h\u013eadania nejak\u00e9ho jednotiaceho princ\u00edpu v\u00fdkladu v\u0161etk\u00e9ho. Spome\u0148me len Xenofanovho jedn\u00e9ho boha, Parmenidovo jedno s\u00facno, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4888","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4888","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4888"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4888\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6739,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4888\/revisions\/6739"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4888"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}