{"id":4921,"date":"2023-03-17T09:49:33","date_gmt":"2023-03-17T08:49:33","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4921"},"modified":"2023-03-17T10:19:28","modified_gmt":"2023-03-17T09:19:28","slug":"helenistickastredovekafil-3-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-3-1\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-3-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Periodiz\u00e1cia<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Stredovek sa zvykne ohrani\u010dova\u0165 nieko\u013ek\u00fdmi historick\u00fdmi udalos\u0165ami. Medzn\u00edkom jeho za\u010diatku m\u00f4\u017ee by\u0165 vydanie mil\u00e1nskeho ediktu v\u00a0roku 313, ktor\u00fd zrovnopr\u00e1vnil v\u00a0R\u00edmskej r\u00ed\u0161i kres\u0165anstvo s\u00a0ostatn\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami, alebo p\u00e1d Z\u00e1pador\u00edmskej r\u00ed\u0161e v\u00a0roku 476, pr\u00edpadne zatvorenie novoplat\u00f3nskej akad\u00e9mie v\u00a0At\u00e9nach cis\u00e1rom Justi\u00e1nom v\u00a0roku 529. Koniec stredoveku zvykne by\u0165 ohrani\u010den\u00fd p\u00e1dom Kon\u0161tant\u00ednopolu v\u00a0roku 1453, alebo objaven\u00edm Ameriky Kri\u0161tofom Kolumbom v\u00a0roku 1492, pr\u00edpadne zverejnen\u00edm 95 t\u00e9z Martina Luthera v\u00a0roku 1517.<\/p>

Stredovek\u00e1 filozofia sa zvykne deli\u0165 na dve ve\u013ek\u00e9 obdobia:<\/p>

Patristika (pribli\u017ene od roku 100 do roku 750)<\/p>

Scholastika (pribli\u017ene od roku 800 do roku 1546)<\/p>

Patristika sa \u010falej zvykne deli\u0165 na tri obdobia: 1. za\u010diatok patristiky (2. stor. \u2013 r. 325); 2. rozkvet patristiky (325 \u2013 451); 3. doznievanie patristiky (451 \u2013 635\/649). Aj v\u00a0scholastike sa zvykn\u00fa rozli\u0161ova\u0165 tri obdobia: 1. ran\u00e1 scholastika (800 \u2013 1200), 2. vrcholn\u00e1 scholastika (1200 \u2013 1350) a\u00a03. neskor\u00e1 scholastika (1350 \u2013 1546).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Patristika<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u201ePater\u201c (lat. otec) bol v\u00a0neskorej antike \u010destn\u00fd titul pre u\u010dite\u013ea m\u00fadrosti, ranokres\u0165ansk\u00fa autoritu. Sk\u00famanie u\u010denia \u201eotcov\u201c sa naz\u00fdva \u201epatrol\u00f3gia\u201c a\u00a0obdobie, v\u00a0ktorom \u017eili \u201epatristika\u201c. Theologia patristica<\/em> hovor\u00ed o\u00a0u\u010den\u00ed cirkevn\u00fdch otcov (otcov viery a\u00a0svedkov n\u00e1uky, ktor\u00e1 siaha a\u017e k\u00a0prvotnej cirkvi) v\u00a0obdob\u00ed, v\u00a0ktorom pri\u0161lo k\u00a0christianiz\u00e1cii antick\u00e9ho sveta. Kres\u0165ania boli poveren\u00ed zvestovan\u00edm svojho posolstva a\u00a0chceli ho spravi\u0165 zrozumite\u013en\u00fdm aj pre in\u00e9 kult\u00fary (gr\u00e9cke slovo euangelion<\/em> \u2013 \u201eevanjelium\u201c doslova znamen\u00e1 \u201edobr\u00e1 zves\u0165\u201c, \u201edobr\u00e9 posolstvo\u201c). Z\u00e1rove\u0148 museli kres\u0165anstvo obhajova\u0165 pred jeho odporcami. V\u00fdznamnou zlo\u017ekou patristickej literat\u00fary sa tak stali apologetick\u00e9 spisy<\/strong> (z\u00a0gr. apologia<\/em> \u2013 \u201eobrana\u201c). Cirkevn\u00ed otcovia pri ich p\u00edsan\u00ed siahli po antick\u00fdch filozofick\u00fdch met\u00f3dach a\u00a0re\u010dn\u00edckych postupoch. S\u00fa\u010das\u0165ou ranokres\u0165anskej trad\u00edcie bola aj gnostick\u00e1 literat\u00fara a\u00a0kres\u0165ansk\u00e1 apokryfn\u00e1 literat\u00fara (z\u00a0gr. apokryfos<\/em> \u2013 \u201eskryt\u00fd\u201c, \u201etajn\u00fd\u201c, ide o\u00a0evanjeli\u00e1, apo\u0161tolsk\u00e9 skutky, listy a\u00a0apokalypsy, ktor\u00e9 boli neskor\u0161ou cirkvou vyl\u00fa\u010den\u00e9 z\u00a0k\u00e1nonu, to jest zoznamu ofici\u00e1lne uznan\u00fdch spisov, ktor\u00e9 nadobudli podobu Nov\u00e9ho Z\u00e1kona<\/em>). Obdobie cirkevn\u00fdch otcov je tak obdob\u00edm h\u013eadania v\u00fdrazu kres\u0165anstva, jeho obrany a\u00a0filozofick\u00e9ho uchopenia apo\u0161tolskej trad\u00edcie. Z\u00a0tejto p\u00f4dy sa postupne vyv\u00edja ran\u00e1 stredovek\u00e1 filozofia, ktor\u00e1 vyu\u017e\u00edva hlavne plat\u00f3nske a\u00a0stoick\u00e9 mot\u00edvy. V\u00a0neskor\u0161om obdob\u00ed bude z\u00e1padn\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 myslenie (o\u00a0ktorom tu bude re\u010d), ovplyvnen\u00e9 aj \u017eidovsk\u00fdm, islamsk\u00fdm, byzantsk\u00fdm a\u00a0slovansk\u00fdm myslen\u00edm. Medzi k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 postavy patristiky patria Justinos, Eir\u00e9naios, Kl\u00e9m\u00e9ns Alexandrijsk\u00fd, \u00d3rigen\u00e9s a\u00a0Tertullianus. Na latinskom z\u00e1pade patristika vyvrchol\u00ed v\u00a0diele Sv\u00e4t\u00e9ho August\u00edna, ktor\u00fd sa na nieko\u013eko storo\u010d\u00ed stane vzorom filozofick\u00e9ho myslenia.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Scholastika<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Na po\u010diatku ranej scholastiky<\/strong>, v\u00a08. a\u00a09. storo\u010d\u00ed, st\u00fapa po reform\u00e1ch Karola Ve\u013ek\u00e9ho v\u00fdznam vzdelanosti a\u00a0filozofie. Buduj\u00fa sa kni\u017enice, a\u00a0ako jednotn\u00fd jazyk vzdelancov sa na kres\u0165anskom z\u00e1pade definit\u00edvne presad\u00ed latin\u010dina. Predmetom ostr\u00fdch polem\u00edk sa st\u00e1va spor o\u00a0univerz\u00e1lie (vi\u010f ni\u017e\u0161ie). Z\u00a0predstavite\u013eov tohto obdobia spome\u0148me aspo\u0148 men\u00e1 ako Pierre Ab\u00e9lard a\u00a0Anselm z\u00a0Canterbury. Na prelome 12. a\u00a013. storo\u010dia za\u010d\u00edna vrcholn\u00e1 scholastika<\/strong>. V\u00a0tom \u010dase vzrast\u00e1 v\u00fdznam miest, centrom dobov\u00e9ho intelektu\u00e1lneho \u017eivota sa st\u00e1vaj\u00fa prv\u00e9 univerzity<\/strong> (lat. universitas<\/em> \u2013 p\u00f4vodn\u00fd v\u00fdznam slova je \u201espolo\u010denstvo\u201c, v\u00a0pr\u00edpade univerz\u00edt teda spolo\u010denstvo u\u010dite\u013eov a\u00a0\u0161tudentov). Najstar\u0161ie univerzity boli zalo\u017een\u00e9 v\u00a0Bologni (1088) Par\u00ed\u017ei (1150) a\u00a0Oxforde (1167). Prvou univerzitou v\u00a0strednej Eur\u00f3pe bola Univerzita Karlova v\u00a0Prahe, zalo\u017een\u00e1 r. 1348. Za\u010diatkom vrcholnej scholastiky prich\u00e1dza k\u00a0rozmachu prekladate\u013eskej \u010dinnosti. Do centra pozornosti sa postupne dostan\u00fa diela Aristotela a\u00a0jeho gr\u00e9ckych a\u00a0arabsk\u00fdch koment\u00e1torov, \u010do napokon spust\u00ed z\u00e1pas o\u00a0prijatie Aristotela<\/strong>, ktor\u00fd vyvrchol\u00ed v\u00a0polovici 13. storo\u010dia. Na jednej strane tohto z\u00e1pasu sa ocit\u00e1 Albert Ve\u013ek\u00fd, ktor\u00fd sa ako prv\u00fd pok\u00fasil o\u00a0s\u00faborn\u00e9 transformovanie aristotelizmu do kres\u0165ansk\u00e9ho filozofick\u00e9ho myslenia (Aristotel\u00e9s z\u00edska \u010falej sympatie pr\u00edrodovedne orientovan\u00fdch myslite\u013eov: Grossetesta a\u00a0Rogera Bacona); na druhej strane stoj\u00ed Bonaventura, ako z\u00e1stanca augustini\u00e1nsko-novoplat\u00f3nskeho myslenia. Na zmierenie tohto sporu sa podujme ve\u013ek\u00fd znalec a\u00a0st\u00fapenec Aristotela, \u017eiak Alberta Ve\u013ek\u00e9ho Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/strong>. Tom\u00e1\u0161 sa pok\u00fasil vybudova\u0165 rozsiahly syst\u00e9m, ktor\u00fd by v\u00a0sebe zahrnoval v\u0161etky oblasti vedenia. V\u00a0jeho Sume teologickej<\/em> vyvrcholili snahy o\u00a0ucelen\u00e9 zachytenie teologickej vedy, charakteristick\u00e9 pre 13. storo\u010die, v\u00a0ktorom sa sumy stali typick\u00fdm \u017e\u00e1nrom. Suma<\/strong> \u2013 synt\u00e9za v\u00e4\u010d\u0161ieho rozsahu \u2013 bola s\u00fastava trakt\u00e1tov rozdelen\u00fdch na \u010dasti (partes<\/em>), tie sa \u010falej \u010dlenili na ot\u00e1zky (quaestiones<\/em>), ktor\u00e9 boli napokon rozdelen\u00e9 na \u010dl\u00e1nky (articuli<\/em>). V\u00a0poslednom obdob\u00ed scholastiky, v\u00a0neskorej scholastike<\/strong>, pokra\u010duj\u00fa tak augustini\u00e1nske ako aj aristotelovsk\u00e9 pr\u00fady, ku ktor\u00fdm sa napokon prid\u00e1 mysticky orientovan\u00fd smer. Z\u00a0predstavite\u013eov tohto obdobia spome\u0148me aspo\u0148 men\u00e1 ako J\u00e1n Duns Scotus, William Ockham, \u010di Majster Eckhart.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Periodiz\u00e1cia Stredovek sa zvykne ohrani\u010dova\u0165 nieko\u013ek\u00fdmi historick\u00fdmi udalos\u0165ami. Medzn\u00edkom jeho za\u010diatku m\u00f4\u017ee by\u0165 vydanie mil\u00e1nskeho ediktu v\u00a0roku 313, ktor\u00fd zrovnopr\u00e1vnil v\u00a0R\u00edmskej r\u00ed\u0161i kres\u0165anstvo s\u00a0ostatn\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami, alebo p\u00e1d Z\u00e1pador\u00edmskej r\u00ed\u0161e v\u00a0roku 476, pr\u00edpadne zatvorenie novoplat\u00f3nskej akad\u00e9mie v\u00a0At\u00e9nach cis\u00e1rom Justi\u00e1nom v\u00a0roku 529. Koniec stredoveku zvykne by\u0165 ohrani\u010den\u00fd p\u00e1dom Kon\u0161tant\u00ednopolu […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4921","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4921","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4921"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4921\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4953,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4921\/revisions\/4953"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4921"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}