{"id":4923,"date":"2023-03-17T09:49:54","date_gmt":"2023-03-17T08:49:54","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4923"},"modified":"2023-04-04T19:37:29","modified_gmt":"2023-04-04T17:37:29","slug":"helenistickastredovekafil-3-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-3-2\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-3-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Niektor\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 kres\u0165ansk\u00e9ho stredovek\u00e9ho myslenia <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stredovek\u00e1 filozofia stavia na z\u00e1klade n\u00e1bo\u017eenskej viery v\u00a0zjavenie a\u00a0na vz\u0165ahu k\u00a0osobn\u00e9mu Bohu. Filozofia m\u00e1 vych\u00e1dza\u0165 zo zjavenej pravdy (teda zo Sv\u00e4t\u00e9ho P\u00edsma), ktor\u00e1 stoj\u00ed nad pravdou rozumu. Spr\u00e1vne filozofuje ten, kto filozofuje z\u00a0viery. Stredovek\u00e1 filozofia sa z\u00e1rove\u0148 neust\u00e1le vyrovn\u00e1va s\u00a0antick\u00fdm myslen\u00edm. Gr\u00e9cke filozofick\u00e9 texty sa \u010d\u00edtaj\u00fa z\u00a0h\u013eadiska sk\u00fasenosti viery a\u00a0kres\u0165ansk\u00e1 viera sa reflektuje pomocou gr\u00e9ckej filozofie. Stredovek\u00e1 filozofia sa tak rozv\u00edja na pozad\u00ed antiky, preber\u00e1 jej my\u0161lienkov\u00fd apar\u00e1t a\u00a0\u0161pecifick\u00fdm sp\u00f4sobom ho rozv\u00edja.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u0160pecifik\u00e1 stredovek\u00e9ho filozofick\u00e9ho myslenia uvid\u00edme najlep\u0161ie na porovnan\u00ed antick\u00e9ho a\u00a0kres\u0165ansk\u00e9ho pr\u00edstupu k\u00a0\u010dloveku, svetu a\u00a0Bohu. V\u00a0antickom myslen\u00ed je svet samostatn\u00fdm princ\u00edpom, bohovia s\u00fa jeho s\u00fa\u010das\u0165ou a\u00a0p\u00f4sobia v\u00a0r\u00e1mci prirodzen\u00fdch pravidiel sveta. V\u00a0kres\u0165anskom myslen\u00ed s\u00fa Boh a\u00a0svet myslen\u00e9 radik\u00e1lne inak. Pre kres\u0165ansk\u00fa filozofiu je typick\u00e9 stvorenie sveta z\u00a0ni\u010doho (Creatio ex nihilo<\/em>). Boh je Stvorite\u013e, absol\u00fatny Suver\u00e9n, Subjekt, Osoba, Ja, je to dynamick\u00fd trojperson\u00e1lny princ\u00edp \u017eivota, ktor\u00e9ho z\u00e1kladom je l\u00e1ska. Svet je Bohom chcen\u00e9 dobr\u00e9 stvorenie povolan\u00e9 z\u00a0ni\u010doty do existencie, ktor\u00e9 Boh permanentne udr\u017euje v\u00a0byt\u00ed.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Antick\u00e9 ch\u00e1panie sveta a\u00a0\u010dasu je preva\u017ene cyklick\u00e9. Svet sa ch\u00e1pe ako striedanie ve\u013ek\u00fdch kozmick\u00fdch cyklov jeho vzniku a\u00a0z\u00e1niku (Plat\u00f3n, stoici), pr\u00edpadne ako nevzniknut\u00fd a\u00a0nezanikaj\u00faci cyklick\u00fd pohyb nebesk\u00fdch telies (Aristotel\u00e9s). \u010cas je ch\u00e1pan\u00fd ako miera pohybu, rozumej kruhov\u00e9ho pohybu nebesk\u00fdch telies (Aristotel\u00e9s), alebo ako pohybliv\u00fd (a\u00a0op\u00e4\u0165 v\u00a0princ\u00edpe kruhov\u00fd) obraz ve\u010dnosti (Plat\u00f3n). Kres\u0165anstvo (rovnako ako Judaizmus a\u00a0Islam) patr\u00ed k\u00a0eschatologick\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1m (z\u00a0gr. eschaton<\/em> \u2013 \u201eto posledn\u00e9\u201c, \u201ekoniec\u201c). Svet je stvoren\u00fd Bohom, m\u00e1 teda svoj za\u010diatok a\u00a0smeruje k\u00a0svojmu koncu. V\u00a0kres\u0165anskom myslen\u00ed je t\u00fdmto koncom apokalypsa (z\u00a0gr. apokalyps\u00f3<\/em> \u2013 \u201eodkr\u00fdvam\u201c) \u2013 odkrytie Bo\u017eej tv\u00e1re, druh\u00fd pr\u00edchod Krista, posledn\u00fd s\u00fad, n\u00e1vrat v\u0161etk\u00e9ho stvoren\u00e9ho k\u00a0Stvorite\u013eovi. To prin\u00e1\u0161a \u0161pecificky dejinn\u00fd poh\u013ead na \u010das. Svet je stvoren\u00fd v\u00a0konkr\u00e9tnom \u010dasovom momente (svet a\u00a0\u010das s\u00fa stvoren\u00e9 naraz), v\u00a0konkr\u00e9tnom dejinnom okamihu sa v\u00a0\u0148om zjavuje Boh v\u00a0podobe bo\u017eieho Syna \u2013 Krista, ktor\u00fd prin\u00e1\u0161a vyk\u00fapenie, a\u00a0napokon svet smeruje ku konkr\u00e9tnemu \u010dasov\u00e9mu okamihu posledn\u00fdch dn\u00ed. Svet teda nie je opakuj\u00facim sa cyklom, ale origin\u00e1lnou l\u00edniou udalost\u00ed s\u00a0pevne ur\u010den\u00fdm za\u010diatkom, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi dejinn\u00fdmi zvratmi a\u00a0kone\u010dn\u00fdm cie\u013eom \u2013 od stvorenia cez vyk\u00fapenie po sp\u00e1su.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pokia\u013e sa antick\u00e1 filozofia s\u00fastredila na h\u013eadanie v\u0161eobecn\u00e9ho, v\u00a0kres\u0165anskej filozofii sa objavuje siln\u00fd mot\u00edv dejinn\u00e9ho a\u00a0individu\u00e1lneho. Pre antick\u00e9ho \u010dloveka znamen\u00e1 smr\u0165 koniec. Nesmrte\u013enos\u0165 je vyhraden\u00e1 bohom, jedin\u00e9, \u010do po m\u0155tvom ost\u00e1va je spomienka v\u00a0mysliach potomkov. Viacer\u00ed gr\u00e9cki filozofi s\u00edce za\u010dn\u00fa hovori\u0165 o\u00a0du\u0161i ako o\u00a0nesmrte\u013enej, no za nesmrte\u013en\u00fa zvy\u010dajne ozna\u010dia len jej najvy\u0161\u0161iu \u2013 rozumov\u00fa zlo\u017eku, ktor\u00e1 prakticky nie je nijak spojen\u00e1 s\u00a0osobn\u00fdm \u017eivotom \u010dloveka. Pre kres\u0165ansk\u00fa filozofiu je \u010dlovek bytostne duch v\u00a0tele, je bohom stvorenou a\u00a0chcenou individu\u00e1lnou bytos\u0165ou. \u010clovek je jednotlivcom, osobou povolanou k\u00a0trval\u00e9mu dial\u00f3gu s\u00a0Bohom, obdarenou slobodnou v\u00f4\u013eou a\u00a0svedom\u00edm. V\u010faka svojej viere \u2013 odvahe vykro\u010di\u0165 \u2013 m\u00f4\u017ee \u010dlovek smerova\u0165 bu\u010f k\u00a0Bohu a\u00a0sp\u00e1se, alebo k\u00a0sebectvu a\u00a0zatrateniu. Sp\u00e1sa alebo zatratenie sa via\u017ee na konkr\u00e9tnu osobu, na jej konkr\u00e9tne pocity, my\u0161lienky a\u00a0\u010diny, na \u201eosobn\u00fa hist\u00f3riu\u201c. Vyk\u00fapenie nie je vyslobodenie du\u0161e z\u00a0tela, ale z\u00a0m\u0155tvych vzkriesen\u00e9 indiv\u00edduum (s\u00a0telom aj du\u0161ou). Stredovek\u00e1 filozofia tak tematizuje pojmy ako subjekt, osoba, slobodn\u00e1 v\u00f4\u013ea, \u010di dejiny \u2013 pojmy, bez ktor\u00fdch by novovek\u00e9 myslenie bolo nemyslite\u013en\u00e9.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Podnety na zamyslenie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Stredovek sa \u013eudovo zvykne sp\u00e1ja\u0165 s\u00a0upa\u013eovan\u00edm \u010darodejn\u00edc. Av\u0161ak prv\u00e9 \u010darodejn\u00edcke procesy sa v\u00a0Eur\u00f3pe objavuj\u00fa a\u017e v\u00a0druhej polovici 15. storo\u010dia, svoj vrchol dosahuj\u00fa v\u00a017. a\u00a0kon\u010dia z\u00e1verom 18. storo\u010dia. Sk\u00faste n\u00e1js\u0165 a\u00a0spochybni\u0165 \u010fal\u0161ie m\u00fdty sp\u00e1jan\u00e9 so stredovekom.<\/p>

Premyslite si, ak\u00e9 s\u00fa \u0161pecifik\u00e1 s\u00fa\u010dasn\u00e9ho myslenia a\u00a0porovnajte ich s\u00a0uveden\u00fdmi \u0161pecifikami starovek\u00e9ho antick\u00e9ho a\u00a0kres\u0165ansk\u00e9ho stredovek\u00e9ho myslenia.<\/p>

V\u00a0textovej pr\u00edlohe si pre\u010d\u00edtajte uk\u00e1\u017eky z\u00a0H\u00e9sioda, Star\u00e9ho a\u00a0Nov\u00e9ho Z\u00e1kona. S\u00fastre\u010fte sa na tri dimenzie t\u00fdchto textov \u2013 bo\u017esk\u00fa, sveta a\u00a0\u010dloveka, a\u00a0na vz\u0165ahy medzi nimi. Identifikujte hlavn\u00e9 \u0161pecifick\u00e9 znaky ka\u017ed\u00e9ho textu, porovnajte podobnosti a\u00a0rozdiely, ktor\u00e9 medzi textami nach\u00e1dzate.<\/p>

Zamyslite sa nad t\u00fdm, \u010di s\u00fa\u010dasn\u00e1 idea pokroku \u010di rastu nie je sekularizovan\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm eschatologick\u00e9ho narat\u00edvu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Niektor\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 kres\u0165ansk\u00e9ho stredovek\u00e9ho myslenia \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Stredovek\u00e1 filozofia stavia na z\u00e1klade n\u00e1bo\u017eenskej viery v\u00a0zjavenie a\u00a0na vz\u0165ahu k\u00a0osobn\u00e9mu Bohu. Filozofia m\u00e1 vych\u00e1dza\u0165 zo zjavenej pravdy (teda zo Sv\u00e4t\u00e9ho P\u00edsma), ktor\u00e1 stoj\u00ed nad pravdou rozumu. Spr\u00e1vne filozofuje ten, kto filozofuje z\u00a0viery. Stredovek\u00e1 filozofia sa z\u00e1rove\u0148 neust\u00e1le vyrovn\u00e1va s\u00a0antick\u00fdm myslen\u00edm. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4923","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4923","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4923"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4923\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5911,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4923\/revisions\/5911"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4923"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}