{"id":4925,"date":"2023-03-17T09:50:14","date_gmt":"2023-03-17T08:50:14","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4925"},"modified":"2023-03-17T10:29:39","modified_gmt":"2023-03-17T09:29:39","slug":"helenistickastredovekafil-3-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-3-3\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-3-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 t\u00e9my stredovekej filozofie<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

D\u00f4kazy existencie Boha <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prvou ve\u013ekou t\u00e9mou stredovekej filozofie je t\u00e9ma d\u00f4kazov existencie Boha. Tu treba spravi\u0165 dve predbe\u017en\u00e9 upozornenia. Pre v\u0161etky tri hlavn\u00e9 monoteistick\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1, ktor\u00fdch sa t\u00fdka n\u00e1\u0161 pojem stredovekej filozofie, je existencia Boha samozrejmos\u0165ou, ktor\u00fa netreba dokazova\u0165. V\u0161etky tri n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 s\u00fa n\u00e1bo\u017eenstvom knihy \u2013 kres\u0165anstvo Biblie<\/em>, judaizmus T\u00f3ry<\/em> a\u00a0islam Kor\u00e1nu<\/em>. Autorom t\u00fdchto textov je Boh, ktor\u00fd ich zjavil prostredn\u00edctvom prorokov \u010di evanjelistov a\u00a0s\u00fa sprostredkovan\u00e9 trad\u00edciou. T\u00e1to trad\u00edcia je predmetom viery. Stredovek\u00e1 filozofia jasne rozli\u0161uje medzi argumentom z\u00a0P\u00edsma (ku ktor\u00e9mu sa vz\u0165ahuje viera a\u00a0teol\u00f3gia) a\u00a0argumentom z\u00a0rozumu (ku ktor\u00e9mu sa vz\u0165ahuje filozofia). D\u00f4kazy existencie Boha, a\u00a0to je druh\u00e9 predbe\u017en\u00e9 upozornenie, teda nemaj\u00fa ni\u010d do\u010dinenia s\u00a0vierou, ale s\u00a0rozumom. Je to h\u013eadanie rozumov\u00fdch argumentov (zv\u00e4\u010d\u0161a logick\u00fdch a\u00a0ontologick\u00fdch), ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa po a)\u00a0bu\u010f z\u00a0be\u017enej, v\u0161eobecne zn\u00e1mej sk\u00fasenosti so svetom, alebo po b)\u00a0zo samotn\u00e9ho pojmu Boha. Na z\u00e1klade a)\u00a0anal\u00fdzy takejto sk\u00fasenosti (teda indukt\u00edvne, \u201eaposteriori\u201c), alebo b)\u00a0anal\u00fdzou pojmu Boha (teda dedukt\u00edvne, \u201eapriori\u201c) sa sna\u017eia tieto d\u00f4kazy dospie\u0165 k\u00a0logicky nutn\u00fdm z\u00e1verom o\u00a0jeho existencii. Z\u00e1rove\u0148 sa sna\u017eia pouk\u00e1za\u0165 na to, \u017ee aj keby sa n\u00e1m Boh nezjavil prostredn\u00edctvom P\u00edsma, \u013eudsk\u00e1 myse\u013e je schopn\u00e1 koncept Boha odhali\u0165 racion\u00e1lnymi postupmi, teda aj bez viery. Stredovek\u00e9 d\u00f4kazy bo\u017eej existencie si teda nepredstavujme ako ideologick\u00fa a\u00a0pocitov\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165, ale ako svojbytn\u00e9 filozofick\u00e9 experimentovanie s\u00a0mo\u017enos\u0165ami \u013eudsk\u00e9ho poznania.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Noologick\u00fd pr\u00edstup<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 S\u00a0d\u00f4kazmi existencie Boha sa stret\u00e1vame u\u017e u\u00a0August\u00edna<\/strong> (354 \u2013 430). Nach\u00e1dzame u\u00a0neho nasledovn\u00e9 aposteri\u00f3rne d\u00f4kazy: d\u00f4kaz zo stup\u0148ov bytia, z\u00a0kontingencie (n\u00e1hodnosti \u2013 \u017ee nie\u010do m\u00f4\u017ee ale nemus\u00ed by\u0165), z\u00a0pr\u00ed\u010dinnosti a\u00a0z\u00a0kone\u010dnosti. Tieto typy d\u00f4kazov vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0novoplat\u00f3nsko-aristotelovskej metafyziky a\u00a0vysvetl\u00edme si ich pri Tom\u00e1\u0161ovi Akvinskom, ktor\u00fd s\u00a0nimi systematicky pracuje. August\u00edn ale prin\u00e1\u0161a aj jeden origin\u00e1lny d\u00f4kaz, ktor\u00fd b\u00fdva naz\u00fdvan\u00fd noologick\u00fd d\u00f4kaz Bo\u017eej existencie. (z\u00a0gr. noos\/n\u00fas<\/em> \u2013 rozum). Venuje sa mu vo svojom diele O\u00a0slobodnej v\u00f4li<\/em> (De libero arbitrio<\/em> II, 4 \u2013 38). August\u00ednov\u00fdm z\u00e1merom nie je dok\u00e1za\u0165 Boha, o\u00a0ktorom nijak nepochybuje, ale dovies\u0165 prost\u00fa vieru na vy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148, z\u00edska\u0165 z\u00a0viery nahliadnutie toho, v\u00a0\u010do sa ver\u00ed.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 August\u00ednova argument\u00e1cia za\u010d\u00edna od nespochybnite\u013en\u00fdch faktov vedomia: \u017ee sme, \u017ee \u017eijeme a\u00a0\u017ee rozumieme. T\u00e1to trojica \u2013 bytie, \u017eivot, rozumenie m\u00e1 vzostupn\u00fd charakter, pri\u010dom najvy\u0161\u0161ie stoj\u00ed rozumenie, preto\u017ee v\u00a0sebe zah\u0155\u0148a prv\u00e9 dva a\u00a0navy\u0161e o\u00a0nich a\u00a0aj o\u00a0sebe dok\u00e1\u017ee usudzova\u0165 (to, \u010do zah\u0155\u0148a a\u00a0posudzuje nie\u010do in\u00e9, stoj\u00ed vy\u0161\u0161ie ne\u017e to, \u010do je zah\u0155\u0148an\u00e9 a\u00a0posudzovan\u00e9). V\u00a0\u010fal\u0161om kroku August\u00edn analyzuje \u013eudsk\u00fa pozn\u00e1vaciu schopnos\u0165, v\u00a0ktorej nach\u00e1dza analogick\u00fa trojit\u00fa \u0161trukt\u00faru \u2013 zmyslov\u00e9 org\u00e1ny (ktor\u00fdmi vn\u00edmame okolit\u00fd svet), vn\u00fatorn\u00fd zmysel (ktor\u00fdm koordinujeme vnemy) a\u00a0usudzuj\u00face ratio<\/em> \u2013 rozum, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee posudzova\u0165 predo\u0161l\u00e9 dve schopnosti a\u00a0z\u00e1rove\u0148 dok\u00e1\u017ee reflektova\u0165 aj s\u00e1m seba. Potom sa August\u00edn sp\u00fdta, \u010di sa v\u00a0\u013eudskej prirodzenosti d\u00e1 n\u00e1js\u0165 nie\u010do, \u010do je vzne\u0161enej\u0161ie ne\u017e rozum. \u201eKeby sme mohli n\u00e1js\u0165 nie\u010do tak\u00e9, \u010do nepochybne nielen je, ale \u010do by bolo nutn\u00e9 kl\u00e1s\u0165 vy\u0161\u0161ie ne\u017e n\u00e1\u0161 rozum, br\u00e1nil by si sa naz\u00fdva\u0165 toto Nie\u010do, nech u\u017e by bolo \u010d\u00edmko\u013evek, Bohom?\u201c (II, 14) P\u00fdta sa August\u00edn, ktor\u00fd mus\u00ed teraz n\u00e1js\u0165 bytie, ktor\u00e9 stoj\u00ed nad rozumom a\u00a0d\u00e1 sa rozumom dok\u00e1za\u0165.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 August\u00edn op\u00e4\u0165 vych\u00e1dza z\u00a0anal\u00f3gie so zmyslov\u00fdm pozn\u00e1van\u00edm. Ka\u017ed\u00fd jednotliv\u00fd \u010dlovek sa svojimi vnemami a\u00a0prostredn\u00edctvom vn\u00edman\u00fdch predmetov vz\u0165ahuje k\u00a0skuto\u010dnosti, ktor\u00e1 je spolo\u010dn\u00e1 v\u0161etk\u00fdm vn\u00edmaj\u00facim subjektom, teda ka\u017ed\u00e9mu. Analogicky by teda malo existova\u0165 nie\u010do, \u010do je spolo\u010dn\u00e9 v\u0161etk\u00fdm rozumom nadan\u00fdm bytostiam \u2013 \u010do by ka\u017ed\u00fd \u201evidel\u201c prostredn\u00edctvom svojho rozumu. August\u00edn pokra\u010duje, \u017ee rozum je evidentne schopn\u00fd pozn\u00e1va\u0165 ve\u010dn\u00e9 a\u00a0nepremenliv\u00e9 veci. Ako pr\u00edklad uv\u00e1dza matematick\u00e9 z\u00e1kony, ktor\u00e9 sa d\u00e1vaj\u00fa ka\u017ed\u00e9mu mysleniu, nepoch\u00e1dzaj\u00fa zo zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania, a\u00a0s\u00fa nez\u00e1visl\u00e9 od toho, \u010di ich \u010dlovek pozn\u00e1, alebo \u010di sa v\u00a0nich m\u00fdli: 7 + 3 je jednoducho v\u017edy 10.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Po rozvrhnut\u00ed tejto my\u0161lienky dospieva August\u00edn k\u00a0z\u00e1veru, \u201e\u017ee existuje nemenn\u00e1 pravda, ktor\u00e1 obsahuje v\u0161etko to, \u010do je nemenne pravdiv\u00e9, ktor\u00e1 neprin\u00e1le\u017e\u00ed tebe a\u00a0ani mne a\u00a0nikomu \u010fal\u0161iemu, ale je ako n\u00e1dhern\u00fd z\u00e1zrak vlastn\u00e1 v\u0161etk\u00fdm spolo\u010dne ako tajn\u00e9 a\u00a0v\u0161eobecn\u00e9 svetlo, ktor\u00e9 sa s\u00a0\u00faplnou otvorenos\u0165ou pon\u00faka ka\u017ed\u00e9mu, kto je schopn\u00fd vidie\u0165 nemenn\u00fa pravdu\u201c (II, 33). T\u00e1to pravda je vzne\u0161enej\u0161ia ne\u017e \u013eudsk\u00fd rozum. \u013dudsk\u00fd rozum usudzuje pod\u013ea jej pravidiel a\u00a0v\u00a0jej svetle reflektuje aj s\u00e1m seba. August\u00ednov noologick\u00fd d\u00f4kaz Boha teda vedie od reflexie vlastnej existencie a\u00a0od sebapozn\u00e1vania k\u00a0absol\u00fatnej pravde. \u013dudsk\u00fd rozum je schopn\u00fd n\u00e1js\u0165 s\u00e1m v\u00a0sebe nie\u010do, \u010do ho prekra\u010duje, nie\u010do, \u010do je absol\u00fatne, ve\u010dn\u00e9 a\u00a0nemenn\u00e9 \u2013 Pravdu. Teda Nie\u010do, o\u00a0\u010dom n\u00e1m ni\u010d nebr\u00e1ni, aby sme to nazvali Boh (vi\u010f vy\u0161\u0161ie propoz\u00edciu, z\u00a0ktorej argument vy\u0161iel).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V\u00a0\u00favode tejto \u010dasti sme d\u00f4kazy existencie Boha rozdelili na dva typy: po a) \u201eapri\u00f3rne\u201c, teda tie, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0be\u017enej, v\u0161eobecne zn\u00e1mej sk\u00fasenosti so svetom, po b) \u201eaposteri\u00f3rne\u201c, teda tie, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0anal\u00fdzy samotn\u00e9ho pojmu Boha. August\u00ednov d\u00f4kaz sa z\u00a0tejto dichot\u00f3mie ist\u00fdm sp\u00f4sobom vymyk\u00e1. Principi\u00e1lne je \u201eaposteri\u00f3rny\u201c, av\u0161ak nevych\u00e1dza zo sk\u00fasenosti s\u00a0vonkaj\u0161\u00edm svetom (tak ako to uvid\u00edme v\u00a0\u010distej forme u\u00a0Tom\u00e1\u0161a), ale so sk\u00fasenosti s\u00a0vn\u00fatorn\u00fdm pre\u017e\u00edvan\u00edm sveta. Tento obrat do vn\u00fatra \u010dloveka je typickou \u010drtou August\u00ednovho myslenia, ktor\u00fa si bli\u017e\u0161ie uk\u00e1\u017eeme v\u00a0kapitole venovanej jeho filozofii.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Apri\u00f3rny pr\u00edstup<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010eal\u0161\u00ed ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd d\u00f4kaz Bo\u017eej existencie priniesol Anselm<\/strong> z\u00a0Canterbury<\/strong> (1033 \u2013 1109) vo svojom diele Proslogion<\/em> (doslova Re\u010d k\u00a0druh\u00e9mu<\/em>). Anselm za\u010d\u00edna svoj d\u00f4kaz v\u00fdrokom viery: \u201eZaiste ver\u00edme, \u017ee si nie\u010d\u00edm, od \u010doho sa ni\u010d v\u00e4\u010d\u0161ie ned\u00e1 myslie\u0165 (aliquid quo nihil maius cogitari possit<\/em>)\u201c. Pojem, \u201ev\u00e4\u010d\u0161ie\u201c tu samozrejme neznamen\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ie rozmerom, ale postaven\u00edm v\u00a0hierarchii bytia. Anselm teda vych\u00e1dza z\u00a0pojmu boha ako najdokonalej\u0161ej bytosti, najdokonalej\u0161ieho s\u00facna. Tak\u00e1to defin\u00edcia (pojem) Boha je zn\u00e1ma aj v\u00a0star\u0161ej filozofickej trad\u00edcii, z\u00a0ktorej Anselm \u010derp\u00e1, uv\u00e1dza ju Seneca, Cicero, August\u00edn \u010di Boethius. Nov\u00fd teda nie je pou\u017eit\u00fd pojem Boha ale to, ako ho Anselm racion\u00e1lne rozvinie. Ke\u010f uveden\u00fa vetu vyslov\u00edme, pokra\u010duje Anselm v\u00a0svojom d\u00f4kaze, pojem najdokonalej\u0161ej bytosti je v\u00a0na\u0161ej mysli a\u00a0zatia\u013e e\u0161te nevieme, \u010di je aj v\u00a0skuto\u010dnosti (v\u00a0Anselmovom diele je to n\u00e1mietka hlup\u00e1ka, ktor\u00fd popiera Bo\u017eiu existenciu). Anselm preto uva\u017euje nasledovne: Ak by najdokonalej\u0161ia bytos\u0165 bola len v\u00a0na\u0161ej mysli, potom by jej ch\u00fdbala jedna k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 dokonalos\u0165, a\u00a0tou je skuto\u010dn\u00e1 existencia. To by viedlo k\u00a0logick\u00e9mu sporu s\u00a0v\u00fdchodiskov\u00fdm tvrden\u00edm, \u017ee je mo\u017en\u00e9 myslie\u0165 najdokonalej\u0161iu bytos\u0165, teda bytos\u0165, ktorej ni\u010d nech\u00fdba. Z\u00a0nepr\u00edpustnosti tohto logick\u00e9ho sporu vypl\u00fdva, \u017ee najdokonalej\u0161ia bytos\u0165, ktor\u00fa je mo\u017en\u00e9 myslie\u0165, mus\u00ed existova\u0165 aj v\u00a0skuto\u010dnosti (a\u00a0nie len v\u00a0mysli).<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zdanliv\u00fa naivitu tohto d\u00f4kazu napadol u\u017e za Anselmovho \u017eivota mn\u00edch Gaunilo v\u00a0spise Liber pro insipiente<\/em> (Na obranu hlup\u00e1ka<\/em>). Jeho n\u00e1mietka vych\u00e1dza z\u00a0poz\u00edcie bl\u00edzkej nominalizmu. Pod\u013ea Gaunila z\u00a0toho, \u017ee mysl\u00edme nejak\u00fd pojem, e\u0161te nevypl\u00fdva, \u017ee existuje to, o\u00a0\u010dom tento pojem vypoved\u00e1. Ako pr\u00edklad uv\u00e1dza pojem \u201ebla\u017een\u00fdch ostrovov\u201c (teda ostrovov, ktor\u00e9 s\u00fa najdokonalej\u0161ie). Z\u00a0pojmu t\u00fdchto najdokonalej\u0161\u00edch ostrovov e\u0161te nevypl\u00fdva aj ich existencia. Anselm Gaunilovi odpoved\u00e1 v\u00a0Liber apologeticus<\/em> poukazom na to, \u017ee \u201enajdokonalej\u0161ie s\u00facno\u201c a\u00a0\u201enajdokonalej\u0161ie ostrovy\u201c sa od seba l\u00ed\u0161ia pr\u00e1ve obmedzuj\u00facim ur\u010den\u00edm v\u00a0pr\u00edpade bla\u017een\u00fdch ostrovov. D\u00f4kaz teda plat\u00ed v\u00fdlu\u010dne pre \u010falej nijako ne\u0161pecifikovan\u00e9 (a\u00a0teda neobmedzen\u00e9) najvy\u0161\u0161ie s\u00facno, a\u00a0pre ni\u010d in\u00e9 (jednotliv\u00e9, ur\u010dit\u00e9) neplat\u00ed. Inak povedan\u00e9, logick\u00fd a\u00a0ontologick\u00fd poriadok (myslenie a\u00a0bytie) spl\u00fdvaj\u00fa len na svojom vrchole, nie v\u0161ak na jednotliv\u00fdch ni\u017e\u0161\u00edch stup\u0148och. Nov\u00fdm a\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fdm na tomto Anselmovom d\u00f4kaze je, \u017ee je pokusom o\u00a0d\u00f4kaz Bo\u017eej existencie z\u00a0\u010dist\u00e9ho myslenia, bez odvol\u00e1vania sa na zmyslov\u00fa sk\u00fasenos\u0165 \u010di zjavenie. Ke\u010f\u017ee ide o\u00a0d\u00f4kaz z\u00a0\u010dist\u00e9ho myslenia, bude naz\u00fdvan\u00fd apri\u00f3rny<\/strong> alebo ontologick\u00fd d\u00f4kaz Bo\u017eej existencie<\/strong>. Neskor\u0161\u00ed filozofi bud\u00fa k\u00a0Anselmovmu d\u00f4kazu pristupova\u0165 r\u00f4zne: pozit\u00edvne ho ocenia napr. Bonaventura a\u00a0nesk\u00f4r Leibniz; kritick\u00fd postoj zaujm\u00fa u\u017e spom\u00ednan\u00fd Gaunilo, \u010falej Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd a\u00a0nesk\u00f4r Immanuel Kant.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Aposteri\u00f3rny pr\u00edstup<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pokia\u013e Anselmov d\u00f4kaz existencie Boha je apri\u00f3rny (vych\u00e1dza z\u00a0\u010dist\u00e9ho myslenia), d\u00f4kazy Bo\u017eej existencie Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho<\/strong> (1225 \u2013 1274) s\u00fa aposteri\u00f3rne<\/strong> \u2013 z\u00a0vec\u00ed sveta (teda z\u00a0ontologicky \u201eneskor\u0161\u00edch\u201c vec\u00ed) usudzuj\u00fa na Boha (teda na to, \u010do je \u201epredch\u00e1dzaj\u00face\u201c). V\u00a0tomto zmysle s\u00fa sk\u00fasenostn\u00e9 a\u00a0Tom\u00e1\u0161 v\u00a0nich vych\u00e1dza preva\u017ene z\u00a0Aristotela. (Pripome\u0148me, \u017ee Aristotel\u00e9s vo svojej Prvej<\/em> filozofii<\/em>, t.\u00a0j. v\u00a0Metafyzike<\/em>, h\u013ead\u00e1 nemenn\u00fa po\u010diato\u010dn\u00fa a\u00a0cie\u013eov\u00fa pr\u00ed\u010dinu v\u0161etk\u00fdch zmien, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vaj\u00fa v\u00a0premenlivom fyzickom svete; metafyzika je pre neho z\u00e1verom\/vy\u00fasten\u00edm fyziky. H\u013eadan\u00fa prv\u00fa pr\u00ed\u010dinu nakoniec pomenuje slovn\u00fdm spojen\u00edm \u201eprv\u00fd nehybn\u00fd h\u00fdbate\u013e\u201c.) Tom\u00e1\u0161 v\u00a0tejto s\u00favislosti nepou\u017e\u00edva v\u00fdraz \u201ed\u00f4kaz\u201c ale \u201ecesta\u201c (via<\/em>) a\u00a0uv\u00e1dza p\u00e4\u0165 ciest k\u00a0poznaniu existencie Boha<\/strong>.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prv\u00e1 cesta vedie z\u00a0pohybu (ex motu<\/em>). \u010coko\u013evek \u010do sa pohybuje mus\u00ed by\u0165 nie\u010d\u00edm pohybovan\u00e9. Na po\u010diatku tohto re\u0165azca zdie\u013eania pohybov mus\u00ed by\u0165 nie\u010do, \u010do sp\u00f4sobilo prv\u00fd pohyb. T\u00fdm nie\u010d\u00edm je aristotelovsk\u00fd prv\u00fd nehybn\u00fd h\u00fdbate\u013e. Poznamenajme, \u017ee Tom\u00e1\u0161 (tak ako Aristotel\u00e9s) ch\u00e1pe pohyb \u0161ir\u0161ie ne\u017e sme zvyknut\u00ed dnes, ch\u00e1pe ho ako prechod z\u00a0mo\u017enosti do uskuto\u010dnenia, teda nielen \u201emechanicky\u201c, ale ako ak\u00fako\u013evek zmenu\/premenu. (Pr\u00edklad: pr\u00ed\u010dinou dozretia jablka v\u00a0z\u00e1hrade je striedanie ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed, pr\u00ed\u010dinou ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed je pohyb slnka po oblohe, pr\u00ed\u010dinou pohybu nebesk\u00fdch telies je prv\u00fd nehybn\u00fd h\u00fdbate\u013e.)<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Druh\u00e1 cesta vych\u00e1dza z\u00a0\u00fa\u010dinnej pr\u00ed\u010diny (causae efficientis<\/em>). Ka\u017ed\u00e1 kontingentn\u00e1 vec (teda v\u0161etko \u010do m\u00f4\u017ee ale nemus\u00ed by\u0165 \u2013 rozumej v\u0161etko, \u010do nem\u00e1 pr\u00ed\u010dinu samo v\u00a0sebe ale vzniklo z\u00a0inej pr\u00ed\u010diny, teda nejak vzniklo a\u00a0nejak zanikne, to jest v\u0161etky zmyslov\u00e9 veci) mus\u00ed ma\u0165 pr\u00ed\u010dinu svojho vzniku. Re\u0165azec t\u00fdchto pr\u00ed\u010din nem\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 do nekone\u010dna, tak\u017ee nutne dospejeme k\u00a0prvej pr\u00ed\u010dine (causa prima<\/em>), ktor\u00e1 u\u017e nevznikla, a\u00a0ktor\u00e1 je sama od seba. Aj v\u00a0tejto ceste Tom\u00e1\u0161 nadv\u00e4zuje na Aristotela. (Pr\u00edklad: \u00fa\u010dinnou pr\u00ed\u010dinou vzniku m\u0148a ako jednotlivca s\u00fa moji rodi\u010dia, pr\u00ed\u010dinou ich vzniku s\u00fa ich rodi\u010dia … prvou pr\u00ed\u010dinou je stvorenie prv\u00e9ho \u010dloveka.)<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Tretia cesta sa zaklad\u00e1 na protiklade medzi mo\u017en\u00fdm a\u00a0nutn\u00fdm (ex possibili et necessario<\/em>, nesk\u00f4r nazvan\u00e1 ex contingetia<\/em>). Ka\u017ed\u00e1 vec vo svete je kontingentn\u00e1, teda nie je nutn\u00e1 ale len mo\u017en\u00e1 (tak ako je, m\u00f4\u017ee aj neby\u0165). Ak by boli len kontingentn\u00e9 s\u00facna, potom by ni\u010d nemuselo by\u0165 (neexistuje \u017eiadna prek\u00e1\u017eka, aby v\u0161etko kontingentn\u00e9 nebolo). Ke\u010f\u017ee ale kontingentn\u00e9 veci s\u00fa, mus\u00edme predpoklada\u0165 existenciu nutn\u00e9ho bytia, ktor\u00e9 je pr\u00ed\u010dinou kontingentn\u00fdch (ne-nutn\u00fdch, n\u00e1hodn\u00fdch) s\u00facien. Tom\u00e1\u0161 v\u00a0tejto ceste nadv\u00e4zuje na Plat\u00f3na, Aristotela, Avicennu a\u00a0Maimonida.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u0160tvrt\u00e1 cesta vych\u00e1dza zo stup\u0148ov dokonalosti s\u00facien (ex gradibus perfectionis<\/em>). Pod\u013ea Tom\u00e1\u0161a je svet hierarchick\u00fd. Naspodku je ne\u017eiv\u00e1 pr\u00edroda, vy\u0161\u0161ie s\u00fa rastliny, potom zvierat\u00e1 a\u00a0nad nimi \u010dlovek. \u010clovekom sa za\u010d\u00edna prechod k\u00a0duchovnej sf\u00e9re (reprezentovanej anjelmi). V\u0161etky tieto stupne s\u00fa pod\u013ea Tom\u00e1\u0161a vysvetlite\u013en\u00e9 len skrze najdokonalej\u0161ie s\u00facno \u2013 Boha, na ktorom maj\u00fa \u00fa\u010das\u0165 aj menej dokonal\u00e9 s\u00facna. Tu Tom\u00e1\u0161 nadv\u00e4zuje na novoplat\u00f3nsku trad\u00edciu, August\u00edna a\u00a0Anselma.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Piata cesta je z\u00a0usporiadania s\u00facien (ex gubernatione rerum<\/em>, nesk\u00f4r nazvan\u00e1 \u201eteleologick\u00e1\u201c, z\u00a0gr\u00e9ckeho telos<\/em> = cie\u013e). V\u0161etky s\u00facna s\u00fa zameran\u00e9 na dobro (\u010di u\u017e vedome alebo nevedome), ktor\u00e9 je ich cie\u013eom. Cel\u00e1 pr\u00edroda je tak \u00fa\u010delovo usporiadan\u00e1 vzh\u013eadom na cie\u013e. T\u00fdmto posledn\u00fdm cie\u013eom finalisticky usporiadan\u00e9ho sveta je Boh. V\u00a0tejto ceste Tom\u00e1\u0161 sleduje aristotelovsk\u00fa vrstvu novoplat\u00f3nskej trad\u00edcie.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Uveden\u00e9 cesty nie s\u00fa nov\u00e9, nov\u00e9 je v\u0161ak ich zoradenie a\u00a0ucelenos\u0165 Tom\u00e1\u0161ov\u00fdch argumentov. Form\u00e1lne maj\u00fa v\u0161etky rovnak\u00fa \u0161trukt\u00faru: vych\u00e1dzaj\u00fa zo zmyslovej sk\u00fasenosti so svetom a\u00a0zov\u0161eobec\u0148uj\u00fa ur\u010dit\u00e9 pozorovania tak, aby sa dostali k\u00a0prvej pr\u00ed\u010dine zapr\u00ed\u010dinen\u00e9ho s\u00facna \u2013 k\u00a0Bohu, ako \u010distej skuto\u010dnosti (actus purus<\/em>). Na rozhoduj\u00facom mieste t\u00fdchto ciest k\u00a0Bohu sa Tom\u00e1\u0161 odvol\u00e1va na metafyzick\u00fd princ\u00edp kauzality, ktor\u00fd predpoklad\u00e1 ako platn\u00fd pre cel\u00fa oblas\u0165 kone\u010dn\u00fdch s\u00facien. Napriek t\u00fdmto d\u00f4kazom v\u0161ak samotn\u00fa podstatu Boha nespozn\u00e1me, t\u00e1 n\u00e1m nutne ostane skryt\u00e1. V\u00a0takomto spoznan\u00ed nespoznate\u013enosti Boha prich\u00e1dza pod\u013ea Tom\u00e1\u0161a \u013eudsk\u00e9 myslenie o\u00a0Bohu k\u00a0svojmu zav\u0155\u0161eniu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Ot\u00e1zky<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zopakujte si defin\u00edcie pojmov apri\u00f3rny\/aposteri\u00f3rny, indukcia\/dedukcia. Kde sa s\u00a0nimi stret\u00e1vate v\u00a0dejin\u00e1ch filozofie, kde ich nach\u00e1dzate v\u00a0s\u00fa\u010dasnom myslen\u00ed?<\/p>

Spome\u0148te si na piatu Tom\u00e1\u0161ovu cestu \u2013 teleologick\u00fa. V\u00a0ktor\u00fdch oblastiach sa dnes stret\u00e1vate s\u00a0teleologick\u00fdm, teda \u00fa\u010delov\u00fdm v\u00fdkladom?<\/p>

Sk\u00faste sa zamyslie\u0165 nad mo\u017enos\u0165ami formul\u00e1cie d\u00f4kazov o\u00a0neexistencii Boha.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 t\u00e9my stredovekej filozofie D\u00f4kazy existencie Boha \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prvou ve\u013ekou t\u00e9mou stredovekej filozofie je t\u00e9ma d\u00f4kazov existencie Boha. Tu treba spravi\u0165 dve predbe\u017en\u00e9 upozornenia. Pre v\u0161etky tri hlavn\u00e9 monoteistick\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1, ktor\u00fdch sa t\u00fdka n\u00e1\u0161 pojem stredovekej filozofie, je existencia Boha samozrejmos\u0165ou, ktor\u00fa netreba dokazova\u0165. V\u0161etky tri […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4925","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4925","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4925"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4925\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4968,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4925\/revisions\/4968"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4925"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}