{"id":4929,"date":"2023-03-17T09:50:51","date_gmt":"2023-03-17T08:50:51","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4929"},"modified":"2023-04-28T08:18:10","modified_gmt":"2023-04-28T06:18:10","slug":"helenistickastredovekafil-3-5","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-3-5\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-3-5"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 t\u00e9my stredovekej filozofie<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Spor o univerz\u00e1lie <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

            Druhou ve\u013ekou t\u00e9mou stredovekej filozofie je spor o univerz\u00e1lie. Ot\u00e1zka, ktor\u00e1 tento spor r\u00e1mcuje, sa d\u00e1 sformulova\u0165 nasledovne: S\u00fa rody (gr. genos<\/em>, lat. genus<\/em>, napr. \u017eivo\u010d\u00edch) a druhy (gr. eidos<\/em>, lat. species<\/em>, napr. \u010dlovek) ako v\u0161eobecn\u00e9 ur\u010denia (lat. universale<\/em>) samostatn\u00e9 skuto\u010dnosti alebo len my\u0161lienkov\u00e9 formy? Zodpoved\u00e1 napr\u00edklad univerz\u00e1lia \u201e\u010dlovek\u201c, \u201e\u017eivo\u010d\u00edch\u201c, \u201etrojuholn\u00edk\u201c, \u201edobro\u201c nie\u010domu, \u010do je v skuto\u010dnosti (vo veciach), alebo s\u00fa tieto pojmy len v\u00fdtvorom n\u00e1\u0161ho myslenia a s realitou nes\u00favisia? Alebo inak: Jestvuje druh \u010dloveka, ktor\u00fd vyjadrujeme pojmom \u201e\u010dlovek\u201c a definujeme ho ako \u201erozumn\u00e9ho \u017eivo\u010d\u00edcha\u201c, alebo jestvuj\u00fa len konkr\u00e9tni Peter, J\u00e1n, Marka, Mi\u0161ka, v ktor\u00fdch ni\u010d tak\u00e9 ako druh \u201e\u010dlovek\u201c nejestvuje? Na \u00farovni rodov je ot\u00e1zka rovnak\u00e1. Jestvuj\u00fa psovit\u00e9 \u0161elmy a ma\u010dkovit\u00e9 \u0161elmy v skuto\u010dnosti, alebo je tak\u00e1to klasifik\u00e1cia len v\u00fdtvorom na\u0161ej bujnej fant\u00e1zie a s realitou nijak nes\u00favis\u00ed?<\/p>\n

            Jadro sporu o univerz\u00e1lie bolo in\u0161pirovan\u00e9 antikou, konkr\u00e9tne novoplatonikom Porfyriom<\/strong> (cca 234 \u2013 301\/5), ktor\u00fd nap\u00edsal \u00davod (Eisagog\u00e9) <\/em>k Aristotelovmu spisu Kateg\u00f3rie<\/em>. V \u0148om predstavil r\u00f4zne mo\u017enosti rie\u0161enia ot\u00e1zky statusu rodov a druhov, ale nerozhodol v prospech ani jednej z mo\u017enost\u00ed. Porfyrios svoje \u00favahy otv\u00e1ra nasledovne: \u201eVopred upozor\u0148ujem, \u017ee sa zdr\u017e\u00edm v\u00fdkladu o tom, [1] \u010di rody (gen\u00e9<\/em>) a druhy (eid\u00e9<\/em>) existuj\u00fa, alebo spo\u010d\u00edvaj\u00fa len v oby\u010dajn\u00fdch predstav\u00e1ch mysle, [2] a v pr\u00edpade, \u017ee existuj\u00fa, \u010di s\u00fa telesn\u00e9 alebo netelesn\u00e9 a [3] \u010di s\u00fa oddelen\u00e9 od zmyslami vn\u00edmate\u013en\u00fdch vec\u00ed, alebo existuj\u00fa v t\u00fdchto veciach a na nich\u201c (Isag. Arist. Cat<\/em>. 4,1.1).<\/p>\n

            Stredoveku tieto ot\u00e1zky predstavil Boethius<\/strong> (cca 480 \u2013 524), ktor\u00fd prelo\u017eil Porfyriov \u00davod<\/em> do latin\u010diny a nap\u00edsal k nemu koment\u00e1r. Boethius vo svojom rie\u0161en\u00ed vych\u00e1dza z aristotelovsk\u00fdch poz\u00edci\u00ed. Jednotliv\u00e9 konkr\u00e9tne veci (lat. concreta<\/em> \u2013 doslova \u201ezrasty\u201c) s\u00fa zlo\u017eeninou telesn\u00e9ho a netelesn\u00e9ho (l\u00e1tkov\u00e9ho a form\u00e1lneho). Tejto vn\u00fatornej \u0161trukt\u00fare konkr\u00e9tnych vec\u00ed zodpoved\u00e1 dvojit\u00e1 orient\u00e1cia \u013eudskej pozn\u00e1vacej schopnosti. Pomocou zmyslov, ktor\u00e9 s\u00fa telesn\u00e9, vn\u00edmame konkr\u00e9tne jednotliviny ako \u201ezm\u00e4ten\u00e9 a pomie\u0161an\u00e9\u201c. Na\u0161a myse\u013e je v\u0161ak schopn\u00e1 abstrakcie. Rody a druhy mysl\u00edme tak, \u017ee z jednotliv\u00fdch existuj\u00facich vec\u00ed (v ktor\u00fdch tieto druhy a rody re\u00e1lne s\u00fa), abstrahujeme to, v \u010dom sa podobaj\u00fa \u2013 na\u0161a myse\u013e abstrakciou postupne zostav\u00ed najprv druhy a potom rody. Toto zostavovanie nie je v\u00fdkonom (telesn\u00e9ho) vn\u00edmania, ale je v\u00fdkonom n\u00e1\u0161ho (netelesn\u00e9ho) intelektu. Samotn\u00e9 poznanie teda prebieha u\u017e bez pomoci zmyslov \u2013 netelesne. Pr\u00edklad: na\u0161e telesn\u00e9 zmysly vn\u00edmaj\u00fa indiv\u00eddu\u00e1 ako Jessicu, Jana a Maru. Toto telesn\u00e9 vn\u00edmanie n\u00e1m poskytuje len \u201ezm\u00e4ten\u00fa\u201c predstavu \u2013 s\u00fabor r\u00f4znych vlastnost\u00ed. V\u010faka abstrakcii, ktor\u00e1 je u\u017e netelesn\u00e1, sme schopn\u00ed n\u00e1js\u0165 medzi t\u00fdmito indiv\u00edduami podobnosti. Podobnos\u0165 medzi vz\u00e1jomne nepodobn\u00fdmi \u013eu\u010fmi (Jessicou, Janom a Marou) uchop\u00ed na\u0161a myse\u013e ako druh (species<\/em> \u201e\u010dlovek\u201c). Podobnos\u0165 medzi druhmi uchop\u00ed ako rod (genus<\/em> \u201e\u017eivo\u010d\u00edch\u201c). Tak sa Boethius dost\u00e1va k defin\u00edcii rodu a druhu: Druh je my\u0161lienka \/ pojem (cogitatio<\/em>), ktor\u00fd sa tvor\u00ed z podstatn\u00fdch podobnost\u00ed po\u010detne rozdielnych jednotliv\u00edn. Rod je pojem, ktor\u00fd sa utv\u00e1ra z podobnosti druhov. Univerz\u00e1lie teda re\u00e1lne existuj\u00fa v zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00fdch veciach, duchovne s\u00fa v\u0161ak uchopovan\u00e9 mimo r\u00e1mec telesn\u00e9ho. Na prv\u00fa ot\u00e1zku z Porfyriovho nazna\u010denia probl\u00e9mu Boethius odpoved\u00e1, \u017ee univerz\u00e1lie jestvuj\u00fa vo veciach i v mysli. Na druh\u00fa ot\u00e1zku odpoved\u00e1, \u017ee ako telesn\u00e9 jestvuj\u00fa univerz\u00e1lie vo veciach a ako netelesn\u00e9 v mysli. Na tretiu ot\u00e1zku odpoved\u00e1, \u017ee v mysli jestvuj\u00fa univerz\u00e1lie oddelen\u00e9 od vidite\u013en\u00fdch vec\u00ed (s\u00fa netelesn\u00e9) a vo veciach s\u00fa univerz\u00e1lie spojen\u00e9 s vecami (s\u00fa telesn\u00e9) a vyjadruj\u00fa ich spolo\u010dn\u00e9 znaky.<\/p>\n

            Z t\u00fdchto Boethiov\u00fdch poz\u00edci\u00ed sa zhruba o 500 rokov \u2013 v ranej scholastike \u2013 vyvinul spor o univerz\u00e1lie. T\u00ed, ktor\u00ed podobne ako Boethius tvrdili, \u017ee univerz\u00e1lie s\u00fa re\u00e1lne, sa naz\u00fdvaj\u00fa realisti<\/strong> (z latinsk\u00e9ho res<\/em> = vec, \u017ee v\u0161eobecn\u00e9 pojmy s\u00fa \u201evecn\u00e9\u201c, teda re\u00e1lne). Vyhrotenej\u0161\u00ed realisti mali sklon vyhlasova\u0165 univerz\u00e1lie (idey, formy) za skuto\u010dnej\u0161ie ne\u017e jednotliv\u00e9 konkr\u00e9tne veci. Tvrdili, \u017ee univerz\u00e1lie s\u00fa pred jednotliv\u00fdmi vecami<\/strong> (ante rem<\/em>; ante<\/em> = pred, res<\/em> = vec). Typick\u00fdm stredovek\u00fdm predstavite\u013eom realizmu je Viliam z Champeaux<\/strong> (1070 \u2013 1121), pod\u013ea ktor\u00e9ho ka\u017ed\u00e1 druhov\u00e1 v\u0161eobecnina (univerz\u00e1lia) existuje v indiv\u00eddu\u00e1ch dan\u00e9ho druhu ako jedna a t\u00e1 ist\u00e1 podstata. Indiv\u00eddu\u00e1 sa teda od seba l\u00ed\u0161ia len akcidentami (pr\u00edpadn\u00fdmi\/n\u00e1hodn\u00fdmi vlastnos\u0165ami). Napr\u00edklad Jano a Mara s\u00fa \u00faplne identick\u00ed v aspekte \u201eby\u0165 \u010dlovekom\u201c, to \u010do ich odli\u0161uje s\u00fa len znaky, ktor\u00e9 s\u00fa sekund\u00e1rne, n\u00e1hodn\u00e9 a zanedbate\u013en\u00e9. Inak povedan\u00e9, ak by sme od Jana a Mary odobrali ich individuj\u00face n\u00e1hodn\u00e9 znaky, to \u010do by n\u00e1m ostalo, by sa s\u00edce dalo spo\u010d\u00edta\u0165 (boli by tu dva \u201eobjekty\u201c), av\u0161ak nedalo by sa to od seba nijako odl\u00ed\u0161i\u0165 (nedalo by sa poveda\u0165, ktor\u00fd \u201eobjekt\u201c je Jano a ktor\u00fd Mara). Tak\u00fdto postoj sa naz\u00fdva krajn\u00fd realizmus<\/strong> (s\u00e1m Viliam tento svoj postoj nesk\u00f4r zmiernil).<\/p>\n

            Predstavitelia opa\u010dnej poz\u00edcie sa naz\u00fdvali nominalisti<\/strong> (lat. nomen<\/em> \u2013 meno). Pod\u013ea nich univerz\u00e1lie s\u00fa po jednotliv\u00fdch veciach<\/strong> (post rem<\/em>; post<\/em> = po, res<\/em> = vec). Jedin\u00e9 \u010do skuto\u010dne existuje s\u00fa jednotliviny \u2013 jednotliv\u00e9 individu\u00e1lne veci\/s\u00facna. Univerz\u00e1lie s\u00fa \u010disto n\u00e1hodn\u00fdmi v\u00fdtvormi na\u0161ej mysle, s\u00fa to n\u00e1hodn\u00e9 znaky\/men\u00e1, ktor\u00fdmi ozna\u010dujeme nejak\u00e9 konkr\u00e9tne veci. Vo veciach samotn\u00fdch teda ni\u010d tak\u00e9 ako rod alebo druh nejestvuje. Napr\u00edklad, \u201e\u010dlovek\u201c (druh) alebo \u201e\u017eivo\u010d\u00edch\u201c (rod) nie s\u00fa nijako pr\u00edtomn\u00e9 v konkr\u00e9tnom Janovi alebo Mare. Za predstavite\u013ea tak\u00e9hoto myslenia je pova\u017eovan\u00fd Roscellinus<\/strong> z Compi\u00e8gne (cca 1050 \u2013 1121), pod\u013ea ktor\u00e9ho s\u00fa univerz\u00e1lie len pr\u00e1zdne zvuky \u2013 z\u00e1vany hlasu (flatus vocis<\/em>), ktor\u00e9 nie s\u00fa nijako obsiahnut\u00e9 vo veciach. Tak\u00fdto postoj sa naz\u00fdva krajn\u00fd nominalizmus<\/strong>.<\/p>\n

            Obe krajn\u00e9 poz\u00edcie sa sna\u017eil zmieri\u0165 Pierre Ab\u00e9lard<\/strong> (1079 \u2013 1142), ktor\u00fd \u0161tudoval tak u nominalistu Roscellina, ako aj u realistu Villiama z Champeaux. Jeho rie\u0161enie sa ozna\u010duje ako konceptualizmus<\/strong> (niekedy tie\u017e sermonizmus; od sermo<\/em> \u2013 re\u010d). Univerz\u00e1lie ako v\u0161eobecn\u00e9 pojmy pod\u013ea neho s\u00edce nemaj\u00fa re\u00e1lnu existenciu, ale nie s\u00fa ani pr\u00e1zdnymi zvukmi. V\u0161eobecn\u00e9 pojmy s\u00fa v\u00fdrazmi re\u010di (sermo<\/em>) \u2013 s\u00fa to zvl\u00e1\u0161tne zvuky, ktor\u00e9 nes\u00fa v\u00fdznam. V\u0161eobecn\u00fd nie je ani samotn\u00fd ozna\u010duj\u00faci znak (napr. slovo \u201e\u010dlovek\u201c), ani vec pre ktor\u00fa sa tento znak pou\u017e\u00edva (napr\u00edklad bytos\u0165, ktorej podstatou je \u201eby\u0165 \u010dlovekom\u201c), v\u0161eobecn\u00fdm je v\u00fdznam znaku, teda vz\u0165ah medzi znakom a t\u00fdm, \u010do ozna\u010duje. V\u0161eobecn\u00e9 pojmy s\u00edce s\u00fa vytvoren\u00e9 abstrakciou z jednotliv\u00fdch vec\u00ed \u2013 s\u00fa spolo\u010dnou formou v r\u00e1mci jednotliv\u00edn dan\u00e9ho druhu (v tom nasleduje Aristotela a Boethia), priamo im v\u0161ak nezodpoved\u00e1 \u017eiadna vec \u2013 ani fyzick\u00e1 ani ide\u00e1lna. Sl\u00fa\u017eia n\u00e1m na to, aby sme mohli o veciach zmysluplne vypoveda\u0165. Ab\u00e9lardovo rie\u0161enie sporu o univerz\u00e1lie teda nie je ontologick\u00e9, ale jazykov\u00e9. Jeho postoj b\u00fdva ozna\u010dovan\u00fd ako umiernen\u00fd nominalizmus<\/strong>.<\/p>\n

            K cel\u00e9mu sporu nakoniec prispel svojim rie\u0161en\u00edm aj Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/strong> (1225 \u2013 1274). Jeho postoj sa ozna\u010duje za umiernen\u00fd realizmus<\/strong>. Pod\u013ea neho v\u0161eobecnina je v\u017edy obsiahnut\u00e1 v konkr\u00e9tnej veci a ur\u010duje jej pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k druhu \u2013 jej esenciu. Univerz\u00e1lie teda s\u00fa vo veciach (in re<\/em>) ako \u201ebezprostredn\u00e9 v\u0161eobecniny\u201c. \u013dudia pozn\u00e1vaj\u00fa veci tak, \u017ee z nich toto v\u0161eobecn\u00e9 abstrahuj\u00fa (podobne Aristotel\u00e9s a Boethius). Bezprostredn\u00e1 v\u0161eobecnina sa tak st\u00e1va \u201ereflektovanou v\u0161eobecninou\u201c. Reflektovan\u00e1 v\u0161eobecnina v\u0161ak existuje len v na\u0161ej mysli ako neskor\u0161ia \u2013 je univerz\u00e1liou \u201epo veci\u201c (post rem<\/em>). Okrem toho ale v\u0161etky univerz\u00e1lie existuj\u00fa v mysli Bo\u017eej, ako vzory pl\u00e1nu stvorenia. Tak\u00e1to v\u0161eobecnina je univerz\u00e1liou \u201epred vecou\u201c (ante rem<\/em>).<\/p>\n

            Dodajme, \u017ee zo stredovek\u00e9ho poh\u013eadu by sa Plat\u00f3n javil ako krajn\u00fd realista, ktor\u00fd ch\u00e1pe idey ako samostatn\u00e9 entity nadraden\u00e9 veciam a oddelen\u00e9 od nich. Aristotel\u00e9s by bol ch\u00e1pan\u00fd ako umiernen\u00fd realista. Jeho formy re\u00e1lne jestvuj\u00fa vo veciach, ale \u2013 na rozdiel od Plat\u00f3na \u2013 nikdy nie s\u00fa od nich oddelen\u00e9 (forma sa v\u017edy vyskytuje v konkr\u00e9tnej l\u00e1tke \u2013 Aristotelov hyl\u00e9morfizmus). K plat\u00f3nskemu realizmu m\u00e1 bl\u00edzko Sv. August\u00edn, k aristotelovsk\u00e9mu Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd.<\/p>\n

            V novovekej filozofii b\u00fdva realizmus sp\u00e1jan\u00fd s racionalizmom (Descartes, Leibniz, Kant, Spinoza), z in\u00fdch vied za priate\u013ea realizmu m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 genetiku s jej d\u00f4razom na dedi\u010dn\u00fa inform\u00e1ciu \u2013 gen\u00f3m, pri\u010dom jednotliv\u00fd organizmus je len \u201enosite\u013eom\u201c gen\u00f3mu. V sociol\u00f3gii je s realizmom sp\u00e1jan\u00fd Emile Durkheim. Nominalizmus b\u00fdva v novovekej filozofii sp\u00e1jan\u00fd s empirizmom a skepsou (Berkeley, Hume, existencializmus). Z nominalistick\u00fdch poz\u00edci\u00ed nesk\u00f4r vyjd\u00fa aj logick\u00fd pozitivizmus a filozofia jazyka. V sociol\u00f3gii z nominalistick\u00fdch poz\u00edci\u00ed vych\u00e1dza Max Weber.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Podnety na zamyslenie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zamyslite sa nad ot\u00e1zkou, ktor\u00e9 zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch vedn\u00fdch discipl\u00edn a\u00a0smerov (pr\u00edrodn\u00fdch aj soci\u00e1lnych) maj\u00fa bli\u017e\u0161ie k\u00a0nominalizmu, a\u00a0ktor\u00e9 k\u00a0realizmu.<\/p>

Zistite, \u010do znamen\u00e1 \u201esoci\u00e1lny kon\u0161truktivizmus\u201c v\u00a0sociol\u00f3gii.<\/p>

Zistite, ako sa v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti zvykne definova\u0165 rozdiel medzi term\u00ednmi \u201epohlavie\u201c a \u201egender\u201c.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 t\u00e9my stredovekej filozofie Spor o univerz\u00e1lie             Druhou ve\u013ekou t\u00e9mou stredovekej filozofie je spor o univerz\u00e1lie. Ot\u00e1zka, ktor\u00e1 tento spor r\u00e1mcuje, sa d\u00e1 sformulova\u0165 nasledovne: S\u00fa rody (gr. genos, lat. genus, napr. \u017eivo\u010d\u00edch) a druhy (gr. eidos, lat. species, napr. \u010dlovek) ako v\u0161eobecn\u00e9 ur\u010denia (lat. universale) samostatn\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4929","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4929","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4929"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4929\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6745,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4929\/revisions\/6745"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4929"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}