{"id":4933,"date":"2023-03-17T09:51:32","date_gmt":"2023-03-17T08:51:32","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=4933"},"modified":"2023-04-28T08:19:20","modified_gmt":"2023-04-28T06:19:20","slug":"helenistickastredovekafil-3-7","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-3-7\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-3-7"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 postavy stredovekej filozofie<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Augustinus Aurelius <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017divotn\u00e1 p\u00fa\u0165, ktor\u00fa August\u00edn opisuje vo svojom diele Vyznania<\/em> je z\u00e1rove\u0148 popisom jeho filozofickej a\u00a0duchovnej cesty. Narodil sa 13. novembra 354 v\u00a0Thagaste, v\u00a0r\u00edmskej severnej Afrike. Ako 16 ro\u010dn\u00fd odch\u00e1dza do Kart\u00e1ga, kde \u0161tuduje r\u00e9toriku a\u00a0gramatiku, ktor\u00fa \u010doskoro aj vyu\u010duje. Po\u010das \u0161t\u00fadia r\u00e9toriky sa zoznamuje s\u00a0(dnes nedochovan\u00fdm) Ciceronov\u00fdm dielom Hortensius<\/em>, ktor\u00e9 priv\u00e1dza August\u00edna k\u00a0hlb\u0161iemu \u0161t\u00fadiu filozofie. V\u00a0tom \u010dase sa st\u00e1va aj posluch\u00e1\u010dom manicheizmu, n\u00e1bo\u017eenskej sekty\/hnutia, postavenej na dualistickej predstave zl\u00e9ho materi\u00e1lneho sveta v\u00a0ktorom s\u00fa uv\u00e4znen\u00e9 dobr\u00e9 bo\u017esk\u00e9 sveteln\u00e9 \u010diasto\u010dky \u2013 \u013eudsk\u00e9 du\u0161e (cie\u013eom je prostredn\u00edctvom racion\u00e1lneho poznania Boha vyslobodi\u0165 sveteln\u00fa \u010diasto\u010dku du\u0161e zo zajatia v\u00a0hmote). Manicheizmus ho ale sklame neschopnos\u0165ou odpoveda\u0165 na jeho kritick\u00e9 ot\u00e1zky a\u00a0August\u00edn sa filozoficky priklon\u00ed k\u00a0skepticizmu Novej akad\u00e9mie. V\u00a0tom \u010dase sa stret\u00e1va s\u00a0biskupom Ambr\u00f3zom, ktor\u00fd svojimi alegorick\u00fdmi v\u00fdkladmi P\u00edsma August\u00edna nadchne pre kres\u0165anstvo. Filozoficky sa August\u00edn priklon\u00ed k\u00a0novoplatonizmu, ktor\u00fd sa pre neho stane k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm. Pokra\u010duje aj v\u00a0\u0161t\u00fadiu P\u00edsma a\u00a0pri \u010d\u00edtan\u00ed Pavlov\u00fdch listov prich\u00e1dza k\u00a0jeho definit\u00edvnej konverzii ku kres\u0165anstvu. N\u00e1sledne sa vzd\u00e1va \u00faradu magistra (u\u010dite\u013ea, v\u00a0dne\u0161nej terminol\u00f3gii \u0161lo o\u00a0profes\u00faru), zrieka sa man\u017eelstva a\u00a0rozhodne sa pre asketick\u00fd \u017eivot v\u00a0\u00fastran\u00ed. Na Ve\u013ek\u00fa noc roku 387 prij\u00edma so svoj\u00edm synom a\u00a0priate\u013eom krst. Po prehov\u00e1ran\u00ed sa o\u00a0tri roky nesk\u00f4r nech\u00e1va vysv\u00e4ti\u0165 na k\u0148aza a\u00a0napokon roku 397 za biskupa. V\u00a0tejto poz\u00edcii potom zvedie mnoh\u00e9 teologick\u00e9 strety s\u00a0manicheizmom a\u00a0s\u00a0dobov\u00fdmi kres\u0165ansk\u00fdmi her\u00e9zami \u2013 donatistami a\u00a0pelagianizmom. Zomiera 28. augusta 430 v\u00a0rodnom Thagaste po\u010das n\u00e1jazdu Vandalov. Z\u00a0jeho rozsiahleho diela spome\u0148me spisy Proti Akademikom (Contra Academicos), O\u00a0trojici (De trinitate), Vyznania (Confessiones), O\u00a0obci bo\u017eej (De civitate dei)<\/em>. V\u00a0nasleduj\u00facich \u010dastiach si pribl\u00ed\u017eime niektor\u00e9 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 momenty August\u00ednovho filozofick\u00e9ho myslenia.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vz\u0165ah viery a rozumu<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obr\u00e1tenie ku kres\u0165anstvu neznamen\u00e1 pre August\u00edna vzdanie sa filozofick\u00e9ho h\u013eadania v\u00a0prospech nie\u010doho iracion\u00e1lneho. Naopak, kres\u0165anstvo ch\u00e1pe ako prirodzen\u00e9 pokra\u010dovanie filozofick\u00e9ho h\u013eadania. Vo svojich ran\u00fdch spisoch August\u00edn nech\u00e1va otvoren\u00fa mo\u017enos\u0165 poznania Boha \u010disto filozofick\u00fdmi prostriedkami. Tak\u00e1to cesta je v\u0161ak pr\u00edstupn\u00e1 len ve\u013emi \u00fazkej skupine \u013eud\u00ed. Absol\u00fatna v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed (a\u00a0August\u00edn k\u00a0tejto v\u00e4\u010d\u0161ine prira\u010fuje aj s\u00e1m seba) potrebuje vo svete vidite\u013en\u00fa, univerz\u00e1lnu cestu sp\u00e1sy, ktorou kr\u00e1\u010dal Boh pri vtelen\u00ed, a\u00a0ktor\u00fa prostredn\u00edctvom cirkvi pon\u00faka v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom. Kristus je autoritou, ktorej vedeniu sa m\u00f4\u017eu zveri\u0165 \u013eudsk\u00e9 poznanie a\u00a0v\u00f4\u013ea pri h\u013eadan\u00ed pravdy. Ke\u010f\u017ee ka\u017ed\u00e1 snaha o\u00a0poznanie mus\u00ed vych\u00e1dza\u0165 z\u00a0nejak\u00e9ho presved\u010denia, pova\u017euje August\u00edn za rozumn\u00e9, aby sa vych\u00e1dzalo z\u00a0viery v\u00a0osobn\u00e9ho Boha, ktor\u00fd sa zjavuje ako pravda a\u00a0\u017eivot (\u201eJa som cesta, pravda a\u00a0\u017eivot\u201c, J\u00e1n<\/em> 14, 6). Viera v\u00a0Bo\u017eie zjavenie je aktom v\u00f4le. Tento akt nie je iracion\u00e1lny, vznik\u00e1 d\u00f4sledkom nahliadnutia do d\u00f4veryhodnosti cirkvi a\u00a0Sv\u00e4t\u00e9ho P\u00edsma. Nahliadnutie do t\u00fdchto vec\u00ed m\u00f4\u017ee vies\u0165 k\u00a0viere, \u010do August\u00edn vyjadruje slovami \u201eIntellige, ut credas<\/em>\u201c (ch\u00e1p, aby si veril). T\u00fdm sa za\u010d\u00edna rozhoduj\u00faci proces: \u201eCrede ut intelligas<\/em>\u201c (ver, aby si ch\u00e1pal) \u2013 vzostupn\u00fd proces od jednoduchej viery k\u00a0pln\u00e9mu poznaniu a\u00a0nahliadnutiu pravdy. Kres\u0165anstvo je pod\u013ea August\u00edna univerz\u00e1lnou cestou sp\u00e1sy, filozofiou pre ka\u017ed\u00e9ho, preto\u017ee aj ten, kto nie je schopn\u00fd tak\u00e9hoto pln\u00e9ho poznania, bude prostredn\u00edctvom kres\u0165anstva bla\u017een\u00fd. Viera a\u00a0vedenie sa tak vz\u00e1jomne podmie\u0148uj\u00fa \u2013 filozofia a\u00a0teol\u00f3gia s\u00fa v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku jedn\u00fdm.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Prekonanie skepticizmu \u2013 ak sa m\u00fdlim, som<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vo svojom ranom spise Proti akademikom<\/em> (Contra Academicos<\/em>) sa August\u00edn origin\u00e1lne vyrovn\u00e1va s\u00a0akademickou skepsou. Ako jeden z\u00a0argumentov v\u00a0prospech tvrdenia, \u017ee ni\u010d nem\u00f4\u017eeme vedie\u0165 iste, akademici uv\u00e1dzali sk\u00fasenos\u0165 zmyslov\u00e9ho klamu. August\u00edn argumentuje t\u00fdm, \u017ee ak pravdu presunieme zo zmyslov do ducha, potom t\u00e1to n\u00e1mietka pad\u00e1. Aj ke\u010f n\u00e1s zmysly klam\u00fa, akt vn\u00edmania, ktor\u00fd sa odohr\u00e1va v\u00a0du\u0161i, ost\u00e1va nespochybnen\u00fd. Dokonca aj keby vn\u00edman\u00e9 objekty v\u00f4bec nejestvovali, samotn\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vn\u00edmam, by ostala nespochybnen\u00e1.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Nesk\u00f4r t\u00fato my\u0161lienku rozv\u00edja v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch spisoch (De trin<\/em>. X, 10, De civ. dei<\/em> XI, 26), kde dokazuje, \u017ee podmienkou mo\u017enosti pochybovania je nespochybnite\u013enos\u0165. Aj keby som sa vo v\u0161etk\u00fdch \u00favah\u00e1ch m\u00fdlil, na ich konci v\u017edy zostane to, \u017ee som. \u201eVe\u010f ten, kto nie je, nem\u00f4\u017ee sa iste ani m\u00fdli\u0165, a\u00a0teda ak sa m\u00fdlim, som (Si enim fallor, sum<\/em>) … ako sa teda m\u00f4\u017eem m\u00fdli\u0165 v\u00a0tom, \u017ee som, ke\u010f je ist\u00e9, \u017ee som, akon\u00e1hle sa m\u00fdlim?\u201c (De civ. dei<\/em> XI, 26) Pochybnos\u0165 ani omyl teda nem\u00f4\u017eu spochybni\u0165 \u010di zru\u0161i\u0165 u\u017e dan\u00fa pravdu existencie toho, kto sa m\u00fdli alebo pochybuje. August\u00edn n\u00e1sledne roz\u0161iruje oblas\u0165 evidentnej pravdy existencie aj na princ\u00edpy form\u00e1lnej logiky (napr. princ\u00edp vyl\u00fa\u010denia tretieho). T\u00e1to form\u00e1lno-logick\u00e1 spr\u00e1vnos\u0165 je pre August\u00edna argumentom v\u00a0prospech toho, \u017ee ak odhliadneme od zmyslovej sk\u00fasenosti, \u013eudsk\u00fd rozum je schopn\u00fd pravdy.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 August\u00ednovo \u201eak sa m\u00fdlim som\u201c (si fallor sum<\/em>) b\u00fdva \u010dasto porovn\u00e1van\u00e9 s\u00a0Descartov\u00fdm \u201emysl\u00edm teda som\u201c (cogito ergo sum<\/em>). V\u00fdchodisko oboch filozofov je rovnak\u00e9. Rozdiel je v\u0161ak v\u00a0d\u00f4sledkoch. Pre Descarta je vlastn\u00e1 existencia t\u00fdm, \u010d\u00edm bude vysvet\u013eova\u0165 v\u0161etko ostatn\u00e9 prostredn\u00edctvom svojej transcendent\u00e1lnej filozofie. Pre August\u00edna je vlastn\u00e1 existencia nie\u010d\u00edm ve\u013emi krehk\u00fdm a\u00a0chybuj\u00facim. Hoci v\u00a0tomto chybovan\u00ed vlastn\u00fa existenciu zak\u00fa\u0161am, skuto\u010dn\u00fdm zdrojom tejto existencie a\u00a0jej poznania je Boh.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

August\u00ednov novoplatonizmus<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 spochybnenie zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania v\u00a0prospech pravdivosti myslenia odohr\u00e1vaj\u00faceho sa v\u00a0du\u0161i nazna\u010duje August\u00ednovu filozofick\u00fa orient\u00e1ciu. August\u00edn je presved\u010den\u00fd, \u017ee \u017eiadny filozofick\u00fd smer nem\u00e1 bli\u017e\u0161ie ku kres\u0165anstvu ne\u017e platonici. Pod platonikmi m\u00e1 na mysli predov\u0161etk\u00fdm novoplatonikov Pl\u00f3tina a\u00a0Porfyria, ktor\u00fdch diela dobre pozn\u00e1. Podobne ako oni, aj August\u00edn stavia na rozl\u00ed\u0161en\u00ed medzi zmyslov\u00fdm svetom (mundus sensibilis<\/em>) a\u00a0inteligibiln\u00fdm, teda rozumov\u00fdm\/duchovn\u00fdm svetom (mundus intelligibilis<\/em>). Tento inteligibiln\u00fd svet, ku ktor\u00e9mu prin\u00e1le\u017e\u00ed aj \u013eudsk\u00e1 du\u0161a, je vo vy\u0161\u0161ej miere skuto\u010dn\u00fd, ne\u017e svet zmyslovej sk\u00fasenosti. Konkr\u00e9tne zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00e9 veci s\u00fa len napodobneninou, premenliv\u00fdm obrazom ve\u010dn\u00fdch a\u00a0v\u00a0plnom slova zmysle existuj\u00facich ide\u00ed. Inteligibiln\u00e9mu svetu teda patr\u00ed ontologick\u00e1 (t\u00fdkaj\u00faca sa bytia) a\u00a0epistemologick\u00e1 (alebo tie\u017e gnozeologick\u00e1, teda t\u00fdkaj\u00faca sa poznania) priorita pred svetom na\u0161ej zmyslovej sk\u00fasenosti. In\u0161pirovan\u00fd Pl\u00f3tinom August\u00edn vyz\u00fdva \u010dloveka, aby sa neotv\u00e1ral von, ale stiahol sa do svojho vn\u00fatra, preto\u017ee len tam preb\u00fdva pravda. \u010clovek mus\u00ed s\u00fastredi\u0165 pozornos\u0165 na svoju du\u0161u, na svojho ducha. Prav\u00e9 poznanie je vyhraden\u00e9 \u010dist\u00e9mu mysleniu.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pl\u00f3tinovej trojici jedno (hen<\/em>), duch (n\u00fas<\/em>) a\u00a0du\u0161a (ps\u00fdch\u00e9<\/em>) u\u00a0August\u00edna zodpoved\u00e1 trojica Boh, idey a\u00a0\u013eudsk\u00e9 du\u0161e. Plat\u00f3novu te\u00f3riu anamn\u00e9sis<\/em> (poznanie ako rozpomenutie sa na ve\u010dn\u00e9 idey, ktor\u00e9 du\u0161a videla medzi jednotliv\u00fdmi vteleniami) August\u00edn nahr\u00e1dza te\u00f3riou o\u00a0ilumin\u00e1cii (illuminatio<\/em>) \u2013 osvieten\u00ed. Poznanie pravdy m\u00e1 bo\u017esk\u00fd z\u00e1klad. Pravda sa \u010dloveku d\u00e1va p\u00f4soben\u00edm Boha na \u013eudsk\u00e9ho ducha. Pomocou bo\u017esk\u00e9ho osvietenia \u2013 ilumin\u00e1cie dosahuje podmienen\u00fd \u010dlovek nepodmienenosti ve\u010dnej pravdy. Usudzuj\u00faci rozum (ratio<\/em>) dok\u00e1\u017ee v\u010faka tomu prekro\u010di\u0165 zmyslov\u00fa sk\u00fasenos\u0165 a\u00a0dosiahnu\u0165 inteligibiln\u00fd svet \u2013 oblas\u0165 v\u0161eobecn\u00fdch, ide\u00e1lnych platnost\u00ed (kam August\u00edn rad\u00ed napr. aj matematiku). Tak\u00e9to duchovn\u00e9 nahliadnutia s\u00fa nutn\u00e9, ve\u010dne platn\u00e9 a\u00a0nemenn\u00e9. V\u00a0ide\u00e1ch, ktor\u00e9 August\u00edn naz\u00fdva \u201eve\u010dn\u00e9 my\u0161lienky\u201c (rationes aeternae<\/em>), intelekt nahliada duchovn\u00fa skuto\u010dnos\u0165. Tak \u010dlovek prekra\u010duje premenlivos\u0165 sveta, a\u00a0ke\u010f sa obracia dnu do seba, prekra\u010duje aj s\u00e1m seba. V\u00a0tejto sebatranscendencii sa m\u00f4\u017ee nad ideami dotkn\u00fa\u0165 hrotom svojho myslenia celej pravdy ako d\u00f4vodu jednoty a\u00a0p\u00f4vodu v\u0161etk\u00fdch \u010diasto\u010dn\u00fdch pr\u00e1vd. Rozum sa prostredn\u00edctvom pravdy stret\u00e1va s\u00e1m v\u00a0sebe s\u00a0nie\u010d\u00edm, \u010do je absol\u00fatne, ve\u010dn\u00e9, nemenn\u00e9. To umo\u017e\u0148uje August\u00ednovi pr\u00eds\u0165 aj s\u00a0jeho sl\u00e1vnym noologick\u00fdm d\u00f4kazom existencie Boha.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Noologick\u00fd d\u00f4kaz existencie Boha<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Pozri pr\u00edslu\u0161n\u00fa \u010das\u0165 kapitoly D\u00f4kazy existencie Boha<\/em>.<\/a><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Ch\u00e1panie \u010dasu<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

            \u201e\u010co je teda \u010das? Keby sa ma nik na to nep\u00fdtal, vedel by som to. Ke\u010f to m\u00e1m v\u0161ak niekomu vysvetli\u0165, vtedy to u\u017e neviem\u201c (XI, 14). Tento zn\u00e1my cit\u00e1t n\u00e1jdeme v XI. knihe August\u00ednov\u00fdch Vyznan\u00ed<\/em>, kde sa podrobne zaober\u00e1 ot\u00e1zkou \u010dasu. Pri jej rie\u0161en\u00ed vych\u00e1dza z dvoch k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch poz\u00edci\u00ed, s ktor\u00fdmi sme sa u\u017e zozn\u00e1mili. Prvou je ontologick\u00e1 a epistemologick\u00e1 prednos\u0165 inteligibiln\u00e9ho (duchovn\u00e9ho) sveta pred svetom zmyslov\u00fdm (senzibiln\u00fdm). Druh\u00e1 poz\u00edcia s prvou \u00fazko s\u00favis\u00ed a hovor\u00ed o tom, \u017ee k pravde sa dost\u00e1vame obr\u00e1ten\u00edm sa dnu, do svojho ducha, preto\u017ee pravda preb\u00fdva v \u0148om a nie v zmyslovom vn\u00edman\u00ed.<\/p>\n

            Prv\u00e1 poz\u00edcia je typicky novoplat\u00f3nska. Bez inteligibiln\u00e9ho sveta nie je svet senzibiln\u00fd mo\u017en\u00fd. August\u00edn preto odmieta aristotelovsk\u00e9 ch\u00e1panie \u010dasu ako miery pohybu nebesk\u00fdch telies. Slnko s\u00edce ur\u010duje rozdiel medzi d\u0148om a nocou, no pohyb nebesk\u00fdch telies neur\u010duje \u010do je \u010das, preto\u017ee s\u00e1m sa deje v \u010dase. \u010cas by ostal plyn\u00fa\u0165, aj keby sa v\u0161etok pohyb zastavil. Senzibiln\u00e9mu svetu nedok\u00e1\u017eeme porozumie\u0165 z neho sam\u00e9ho, dok\u00e1\u017eeme mu porozumie\u0165 len z h\u013eadiska inteligibiln\u00e9ho sveta. Rovnako aj premenliv\u00e9mu \u010dasu nedok\u00e1\u017eeme porozumie\u0165 z premenliv\u00e9ho pohybu, mus\u00edme sa obr\u00e1ti\u0165 k tomu, \u010do je st\u00e1le \u2013 \u010dasu dok\u00e1\u017eeme porozumie\u0165 len z poz\u00edcie ve\u010dnosti. V zhode s novoplat\u00f3nskou trad\u00edciou tak August\u00edn o \u010dase hovor\u00ed ako o obraze, o znakovej stope ve\u010dnosti. T\u00fato ve\u010dnos\u0165 nem\u00f4\u017eme ch\u00e1pa\u0165 ako \u010das pred\u013a\u017een\u00fd do nekone\u010dna. Skuto\u010dn\u00e1 ve\u010dnos\u0165 vylu\u010duje \u010das a zmenu. Samotn\u00fd \u010das sa teda nach\u00e1dza medzi ve\u010dnos\u0165ou a ni\u010d\u00edm, medzi pln\u00fdm byt\u00edm a \u00fapln\u00fdm nebyt\u00edm.<\/p>\n

            Z poz\u00edcie bytia a nebytia potom August\u00edn pristupuje k sk\u00famaniu \u010dasov\u00fdch f\u00e1z. V pr\u00edsnom slova zmysle nie je mo\u017en\u00e9 hovori\u0165 ani o minulosti ani o bud\u00facnosti, preto\u017ee minulos\u0165 je to, \u010do u\u017e nie je a bud\u00facnos\u0165 to, \u010do e\u0161te nie je. Z troch \u010dasov\u00fdch f\u00e1z n\u00e1m tak ost\u00e1va len pr\u00edtomnos\u0165. Ale ani pr\u00edtomn\u00e9 deje neexistuj\u00fa v plnom slova zmysle, preto\u017ee to, \u010do je pr\u00edtomn\u00e9, pom\u00ed\u0148a do minulosti. Ak by to nepom\u00ed\u0148alo do minulosti, u\u017e by to nebolo pr\u00edtomn\u00e9, ale ve\u010dn\u00e9. O tom, \u017ee pr\u00edtomn\u00fd \u010das je (existuje) m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 len vtedy, ke\u010f berieme na vedomie jeho pominute\u013enos\u0165, jeho tendenciu neby\u0165. Ak chceme o pr\u00edtomnosti hovori\u0165 ako o nie\u010dom, \u010do trv\u00e1, mus\u00edme ju redukova\u0165 na jeden jedin\u00fd okamih, na jeden jedin\u00fd moment. Pr\u00edtomnos\u0165 sa tak stane najmen\u0161ou jednotkou, ktor\u00fa nemo\u017eno \u010falej \u010dasovo deli\u0165. Najmen\u0161ou jednotkou je v\u0161ak bod a ten m\u00e1 nulov\u00fd rozmer. Pr\u00edtomnos\u0165 sa tak nakoniec tie\u017e uk\u00e1\u017ee ako nejestvuj\u00faca. Anal\u00fdza zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania \u010dasu t\u00fdm prich\u00e1dza do slepej uli\u010dky. V senzibilnom svete pravdu o \u010dase nen\u00e1jdeme. Jedin\u00fdm v\u00fdchodiskom je odvr\u00e1tenie sa od vonkaj\u0161ieho sveta do svojho vn\u00fatra, do du\u0161e. August\u00edn pristupuje k anal\u00fdze subjekt\u00edvnej \u010dasovej sk\u00fasenosti.<\/p>\n

            Jeho \u00favahy sa op\u00e4\u0165 vracaj\u00fa k pr\u00edtomnosti, t\u00e1 je teraz mo\u017en\u00e1 jedine ako spr\u00edtomnenie (repraesentiatio<\/em>). Tento akt spr\u00edtomnenia, akt reprezent\u00e1cie v\u0161ak mus\u00ed vykona\u0165 rozumov\u00e1 du\u0161a. Spr\u00edtomnenie minul\u00e9ho spo\u010d\u00edva v pam\u00e4\u0165ovom uchovan\u00ed. Spr\u00edtomnenie bud\u00faceho sa nach\u00e1dza v o\u010dak\u00e1van\u00ed. Dokonca aj samotn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 mus\u00ed by\u0165 spr\u00edtomnen\u00e1 \u2013 skuto\u010dne pr\u00edtomnou sa st\u00e1va a\u017e aktom vedomia \u2013 nazeran\u00edm. \u201eNespr\u00e1vne sa teda hovor\u00ed, \u017ee jest troje \u010dasov, a to minul\u00fd, pr\u00edtomn\u00fd a bud\u00faci. Spr\u00e1vnej\u0161ie by sa malo azda poveda\u0165, \u017ee jest troje \u010dasov, a to: pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na minulos\u0165, pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na pr\u00edtomnos\u0165 a pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na bud\u00facnos\u0165. Tieto troje vec\u00ed vid\u00edm v svojej du\u0161i, inde ich nevid\u00edm. Pr\u00edtomn\u00e1 vzh\u013eadom na minulos\u0165 je pam\u00e4\u0165 (memoria<\/em>), pr\u00edtomn\u00e9 vzh\u013eadom na pr\u00edtomnos\u0165 je nazeranie (contuitus<\/em>), pr\u00edtomn\u00e9 vzh\u013eadom na bud\u00facnos\u0165 je o\u010dak\u00e1vanie (exspectatio<\/em>)\u201c (XI, 20). Rie\u0161enie problematiky \u010dasu teda nie je mo\u017en\u00e9 mimo \u013eudsk\u00e9ho vn\u00fatra. Len rozumov\u00e1 du\u0161a m\u00f4\u017ee prepo\u017ei\u010da\u0165 minulosti, pr\u00edtomnosti a bud\u00facnosti trvanie, pochopi\u0165 sled procesov a zjednoti\u0165 ich vo vedom\u00ed. V tejto schopnosti du\u0161e sa ukazuje jej podobnos\u0165 s ve\u010dnos\u0165ou ako nemennos\u0165ou, v ktorej sa minulos\u0165 a bud\u00facnos\u0165 st\u00e1vaj\u00fa \u010distou pr\u00edtomnos\u0165ou. \u010clovek sa nach\u00e1dza medzi ni\u010dotou a absol\u00fatnym byt\u00edm, sk\u00fasenos\u0165ou \u010dasu stoj\u00ed na horizonte ve\u010dnosti, vo svojom vn\u00fatri sa dot\u00fdka Boha.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Obec pozemsk\u00e1 a obec bo\u017eia<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Svoju teologicko-politick\u00fa filozofiu August\u00edn predstavil v\u00a0jednom zo svojich posledn\u00fdch diel, v\u00a0spise O\u00a0obci bo\u017eej<\/em> (De civitate dei<\/em>). \u00dastrednou my\u0161lienkou je rozl\u00ed\u0161enie medzi obcou bo\u017eou (civitas dei<\/em>) a\u00a0obcou pozemskou (civitas terenna<\/em>, ktor\u00fa August\u00edn naz\u00fdva aj civitas diaboli<\/em>). V\u00a0tejto dualite spo\u010d\u00edva p\u00f4vod a\u00a0dynamika dej\u00edn \u013eudstva. Obe obce s\u00fa nevidite\u013en\u00e9, nie s\u00fa teda reprezentovan\u00e9 \u017eiadnym \u201efyzick\u00fdm\u201c spolo\u010denstvom. Po\u010diatok tohto rozdelenia predch\u00e1dza \u013eudsk\u00fdm dejin\u00e1m a\u00a0koren\u00ed v\u00a0slobodnej v\u00f4li anjelov, z\u00a0ktor\u00fdch sa niektor\u00ed rozhodli odpadn\u00fa\u0165 od Boha. Krit\u00e9riom rozl\u00ed\u0161enia je rozdiel medzi l\u00e1skou k\u00a0Bohu (amor dei<\/em>) a\u00a0l\u00e1skou k\u00a0sebe (amor sui<\/em>). Pozemsk\u00e1 obec je charakterizovan\u00e1 sebal\u00e1skou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vy\u00fasti\u0165 a\u017e do poh\u0155dania Bohom, nebesk\u00e1 obec l\u00e1skou k\u00a0bohu, ktor\u00e1 \u00fasti a\u017e do poh\u0155dania sebou sam\u00fdm. Do oboch obc\u00ed patria tak \u013eudia, ako aj anjeli. Sekul\u00e1rne dejiny sveta s\u00fa zhmotnen\u00edm vz\u00e1jomn\u00e9ho stretu t\u00fdchto dvoch obc\u00ed.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Hoci sa toto rozdelenie vz\u0165ahuje aj na vidite\u013en\u00e9 formy \u0161t\u00e1tu a\u00a0cirkvi, nie je mo\u017en\u00e9 civitas dei<\/em> stoto\u017eni\u0165 s\u00a0cirkvou a\u00a0civitas terenna<\/em> so \u0161t\u00e1tom. V\u00a0tomto veku sveta s\u00fa obe obce navz\u00e1jom prepojen\u00e9 a\u00a0premie\u0161an\u00e9 a\u00a0bud\u00fa oddelen\u00e9 a\u017e pri poslednom s\u00fade. Medzi nepriate\u013emi obce bo\u017eej existuj\u00fa vopred ur\u010den\u00ed priatelia, ktor\u00ed o\u00a0tom zatia\u013e ani sami nevedia, a\u00a0vo vn\u00fatri cirkvi existuj\u00fa falo\u0161n\u00ed kres\u0165ania. August\u00ednova predstava (politick\u00fdch) dej\u00edn je eschatologick\u00e1 a\u00a0nasleduje trojicu stvorenie \u2013 vyk\u00fapenie \u2013 sp\u00e1sa. Dejiny sa za\u010d\u00ednaj\u00fa v\u00a0inteligibilnom svete v\u00f4\u013eov\u00fdm rozhodnut\u00edm anjelov, pokra\u010duj\u00fa v\u00a0senzibilnom svete vykupite\u013eskou smr\u0165ou a\u00a0v\u00a0zm\u0155tvychvstan\u00edm Krista ako vtelen\u00e9ho Boha, a\u00a0kon\u010dia sa posledn\u00fdm s\u00fadom, v\u00a0ktorom sa zrealizuje zmysel dej\u00edn, kone\u010dn\u00fd cie\u013e civitas dei<\/em> a\u00a0najvy\u0161\u0161ie dobro \u2013 mier vo ve\u010dnom \u017eivote, ve\u010dn\u00fd \u017eivot v\u00a0mieri.<\/p>

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f\u017ee civitas terrenna<\/em> nem\u00f4\u017ee by\u0165 identifikovan\u00e1 s\u00a0konkr\u00e9tnym \u0161t\u00e1tom, zauj\u00edma sekul\u00e1rny \u0161t\u00e1t ur\u010dit\u00e9 stredn\u00e9 postavenie medzi obcou bo\u017eou a\u00a0pozemskou. Sekul\u00e1rny \u0161t\u00e1t vytv\u00e1raj\u00fa \u013eudia, ktor\u00fdch povaha je skazen\u00e1 dedi\u010dn\u00fdm hriechom sp\u00f4sobuj\u00facim egoizmus (amor sui<\/em>, sebel\u00e1sku), ktor\u00fd je pre \u0161t\u00e1t trvalou hrozbou. Napriek tomu, \u017ee ciele sekul\u00e1rneho \u0161t\u00e1tu s\u00fa zameran\u00e9 len na svetsk\u00e9 dobr\u00e1 (to jest nesleduj\u00fa kone\u010dn\u00fd cie\u013e civitas dei<\/em> \u2013 l\u00e1sku k\u00a0bohu a\u00a0mier vo ve\u010dnom \u017eivote), deje sa v\u00a0sekul\u00e1rnom \u0161t\u00e1te aj nie\u010do pozit\u00edvne. August\u00edn je presved\u010den\u00fd, \u017ee nem\u00f4\u017ee existova\u0165 bytos\u0165, ktor\u00e1 by neusilovala o\u00a0mier. To plat\u00ed aj pre spolo\u010denstvo \u013eud\u00ed v\u00a0\u0161t\u00e1te. Preto aj t\u00e1 najmen\u0161ia miera pr\u00e1va a\u00a0rovnosti, a\u00a0t\u00fdm aj dosiahnut\u00e9ho mieru (s\u00faladu), ktor\u00e1 je nutn\u00e1 pre sekul\u00e1rny \u0161t\u00e1t, je dobrom schopn\u00fdm potla\u010dova\u0165 sebel\u00e1sku, potla\u010dova\u0165 egoizmus. T\u00fdm sa utv\u00e1ra aj vz\u0165ah medzi cirkvou a\u00a0\u0161t\u00e1tom. \u0160t\u00e1t dost\u00e1va ur\u010dit\u00fa subsidi\u00e1rnu funkciu (z\u00a0lat. subsidium<\/em> \u2013 \u201epodpora\u201c) a\u00a0t\u00fdm aj ur\u010dit\u00fa auton\u00f3miu. Cirkev mus\u00ed vyu\u017e\u00edva\u0165 tento mier, pokia\u013e \u0161t\u00e1t, pre ktor\u00fd je tento mier nutn\u00fd, nedospeje k\u00a0svojmu dejinn\u00e9mu koncu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Podnety na zamyslenie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Zamyslite sa nad t\u00fdm, z\u00a0ak\u00fdch predpokladov (z ak\u00fdch vier) vych\u00e1dza va\u0161e poznanie.<\/p>

Zamyslite sa nad rozdielmi medzi Aristotelov\u00fdm, August\u00ednov\u00fdm a\u00a0Kantov\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm \u010dasu.<\/p>

Presk\u00famajte rozdiely medzi pre\u017e\u00edvan\u00fdm \u201epsychologick\u00fdm\u201c a\u00a0fyzik\u00e1lne merate\u013en\u00fdm \u201ehodinkov\u00fdm\u201c \u010dasom.<\/p>

Zistite, ak\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010dasn\u00e9 v\u00fdznamy slova \u201esubsidi\u00e1rny\u201c a\u00a0v\u00a0akom kontexte sa tento princ\u00edp pou\u017e\u00edva.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 postavy stredovekej filozofie Augustinus Aurelius \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017divotn\u00e1 p\u00fa\u0165, ktor\u00fa August\u00edn opisuje vo svojom diele Vyznania je z\u00e1rove\u0148 popisom jeho filozofickej a\u00a0duchovnej cesty. Narodil sa 13. novembra 354 v\u00a0Thagaste, v\u00a0r\u00edmskej severnej Afrike. Ako 16 ro\u010dn\u00fd odch\u00e1dza do Kart\u00e1ga, kde \u0161tuduje r\u00e9toriku a\u00a0gramatiku, ktor\u00fa \u010doskoro aj vyu\u010duje. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-4933","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4933","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4933"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4933\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6748,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/4933\/revisions\/6748"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4933"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}