{"id":5046,"date":"2023-03-17T13:04:02","date_gmt":"2023-03-17T12:04:02","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5046"},"modified":"2023-04-28T08:42:52","modified_gmt":"2023-04-28T06:42:52","slug":"helenistickastredovekafil-tu-epikurejci","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-tu-epikurejci\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-TU-Epikurejci"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Epikurejci<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

List Menoikeiovi<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Epikuros pozdravuje Menoikeia<\/em><\/p>\n

            [122] Ani za mladi sa nem\u00e1 odklada\u0165 so \u0161t\u00fadiom filozofie, ani v starobe sa nem\u00e1 ocha\u00adbo\u00adva\u0165 v jej pestovan\u00ed. Lebo nikto nie je ani nedozret\u00fd, ani prezret\u00fd na to, aby sa staral o zdravie svojej du\u0161e. Ten, kto hovor\u00ed, \u017ee pre\u0148ho e\u0161te nepri\u0161iel, alebo u\u017e pomi\u00adnul \u010das na filozofovanie, podob\u00e1 sa \u010dloveku, ktor\u00fd hovor\u00ed, \u017ee pre\u0148ho e\u0161te nie je alebo u\u017e nie je \u010das na bla\u017eenos\u0165 (eudaimonia<\/em>). A tak aj mlad\u00edk aj starec sa maj\u00fa venova\u0165 filozofii; tento preto, aby napriek svojej starobe, v\u010faka spomienke na minulos\u0165 mohol osta\u0165 mlad\u00fd svoj\u00edm \u0161\u0165ast\u00edm, tamten zase preto, aby bol s\u00fa\u010dasne mlad\u00fd aj star\u00fd pre svoju smelos\u0165 pred bu\u00add\u00facnos\u0165ou. Treba teda uva\u017eova\u0165 o tom, \u010do sp\u00f4sobuje bla\u017eenos\u0165, lebo ak ju m\u00e1me, v\u0161etko m\u00e1me, a naopak, ak ju nem\u00e1me, v\u0161emo\u017ene sa usilujeme, aby sme ju dosiahli.<\/p>\n

            [123] Rozm\u00fd\u0161\u013eaj o tom, \u010do som Ti ustavi\u010dne radil, a uskuto\u010d\u0148uj to s vedom\u00edm, \u017ee to s\u00fa princ\u00edpy kr\u00e1sneho \u017eivota. Predov\u0161etk\u00fdm ver, v s\u00fahlase so v\u0161eobecnou predstavou o bohu, ako sa vytvorila v mysliach \u013eud\u00ed, \u017ee boh je bytos\u0165 nezni\u010dite\u013en\u00e1 a bla\u017een\u00e1, a nepripisuj mu nie\u010do, \u010do by sa prie\u010dilo jeho nesmrte\u013enosti a nebolo v s\u00falade s jeho bla\u017eenos\u0165ou. Mysli si, naopak, o \u0148om, \u017ee m\u00e1 v\u0161etko to, \u010do m\u00f4\u017ee zabezpe\u010dova\u0165 jeho bla\u017eenos\u0165 a nesmrte\u013enos\u0165. Lebo bohovia existuj\u00fa: na\u0161e poznanie ich existencie spo\u010d\u00edva na samozrejmej istote. Nie s\u00fa v\u0161ak tak\u00ed, ako si ich predstavuje \u013eud. \u013dud si toti\u017e nevie uchova\u0165 o nich predstavu, ktor\u00fa si vytv\u00e1ra vo svojej mysli. Bezbo\u017en\u00fd nie je ten, kto popiera bohov, v ktor\u00fdch ver\u00ed \u013eud, ale ten, kto im pripisuje to, \u010do o nich tvrd\u00ed \u013eud. [124] Lebo tvrdenia \u013eudu sa neopieraj\u00fa o spr\u00e1vne predpoklady, ale o klamn\u00e9 domnienky. Z toho s\u00fa potom n\u00e1zory, \u017ee z r\u00fak bohov sa zl\u00fdm dost\u00e1vaj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ie pohromy a dobr\u00fdm zase najv\u00e4\u010d\u0161ie v\u00fdhody. \u013dudia s\u00fa toti\u017e \u00faplne navyknut\u00ed na svoje vlastn\u00e9 cnosti a uzn\u00e1vaj\u00fa t\u00fdch, \u010do s\u00fa im podobn\u00ed; a naopak, v\u0161etko, \u010do nie je tak\u00e9, pokladaj\u00fa za cudzie a nezlu\u010dite\u013en\u00e9 so svojou predstavou.<\/p>\n

            Navykaj si \u010falej veri\u0165, \u017ee smr\u0165 sa n\u00e1s net\u00fdka. Ve\u010f v\u0161etko dobro i zlo sa zaklad\u00e1 na zmyslovom vn\u00edman\u00ed a smr\u0165 znamen\u00e1 koniec zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania. A tak prav\u00addiv\u00e9 poznanie, \u017ee smr\u0165 sa n\u00e1s net\u00fdka, n\u00e1m dovo\u013euje u\u017e\u00edva\u0165 smrte\u013en\u00fd \u017eivot, neprid\u00e1\u00advaj\u00fac k nemu nekone\u010dn\u00fd \u010das, ale naopak, zbavuje n\u00e1s t\u00fa\u017eby po nesmrte\u013enosti. [125] Lebo pre toho, kto jasne pochopil, \u017ee v ne\u017eit\u00ed nie je ni\u010d hrozn\u00e9ho, nie je ni\u010d hrozn\u00e9 ani v \u017eivote. Je teda hl\u00fapy, kto hovor\u00ed, \u017ee sa boj\u00ed smrti nie preto, \u017ee mu sp\u00f4sob\u00ed boles\u0165, a\u017e pr\u00edde, ale \u017ee mu jej o\u010dak\u00e1vanie sp\u00f4sobuje boles\u0165. Lebo ak n\u00e1s ne\u0165a\u017e\u00ed nejak\u00e1 pr\u00edtomn\u00e1 vec, niet d\u00f4vodu, pre\u010do by n\u00e1m sp\u00f4sobovalo boles\u0165 jej o\u010dak\u00e1vanie. A tak najhroznej\u0161ie zo ziel, smr\u0165, sa n\u00e1s net\u00fdka, preto\u017ee ke\u010f sme tu my, nie je tu e\u0161te smr\u0165, a ke\u010f je tu u\u017e smr\u0165, nie sme tu u\u017e my. A tak sa net\u00fdka ani \u017eij\u00facich ani m\u0155tvych, preto\u017ee pre prv\u00fdch nejestvuje, a druh\u00ed u\u017e vtedy nejestvuj\u00fa. \u013dud v\u0161ak raz utek\u00e1 pred smr\u0165ou, ako pred najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zlom, raz t\u00fa\u017ei po nej ako po konci \u017eivotn\u00fdch strast\u00ed. [126] Mudrc sa v\u0161ak ani nezrieka \u017eivota, ani sa neboj\u00ed ne\u017eitia. Lebo ani \u017eivot sa mu neprotiv\u00ed, ani ne\u017eitie nepoklad\u00e1 za zlo. No ako si nevyber\u00e1 ten pokrm, ktor\u00e9ho je len viac, ale ten najpr\u00edjem\u00adnej\u0161\u00ed, tak si neh\u013ead\u00ed z\u00edska\u0165, pokia\u013e ide o d\u013a\u017eku \u017eivota, najdlh\u0161iu, ale najpr\u00edjemnej\u0161iu. A ten, kto odpor\u00fa\u010da mlad\u00edkovi, aby \u017eil dobre, a starcovi, aby sa usiloval dobre skon\u010di\u0165 \u017eivot, je nem\u00fadry nielen preto, \u017ee \u017eivot prin\u00e1\u0161a radosti, ale aj preto, \u017ee starostlivos\u0165 o dobr\u00fd \u017eivot je z\u00e1rove\u0148 starostlivos\u0165ou o dobr\u00fa smr\u0165. A ove\u013ea hor\u0161\u00ed je ten, kto hovor\u00ed, \u017ee je dobr\u00e9 sa nenarodi\u0165.<\/p>\n

Kto sa v\u0161ak narodil, tomu \u010do najprv do H\u00e1du vst\u00fapi\u0165<\/em>.[1]<\/a><\/p>\n

            [127] Lebo ak to hovor\u00ed z pre\u00adsved\u010denia, pre\u010do neod\u00edde zo \u017eivota? Ve\u010f to m\u00f4\u017ee urobi\u0165, ak je o tom pevne rozhod\u00adnut\u00fd. Ak to v\u0161ak vrav\u00ed zo \u017eartu, hovor\u00ed hl\u00fapo o veciach, ktor\u00e9 nie s\u00fa na \u017eart.<\/p>\n

            Treba si pam\u00e4ta\u0165, \u017ee bud\u00facnos\u0165 ani nie je v na\u0161ej moci, ani \u00faplne mimo nej, aby sme s \u00faplnou istotou nemohli po\u010d\u00edta\u0165 ani s t\u00fdm, \u017ee raz pr\u00edde, ani sa zase nikdy nevzd\u00e1vali v\u0161etkej na\u0161ej n\u00e1deje, \u017ee celkom iste nepr\u00edde.<\/p>\n

            Treba si tie\u017e uv\u00e1\u017ei\u0165, \u017ee zo \u017eiadost\u00ed jedny s\u00fa prirodzen\u00e9, druh\u00e9 m\u00e1rne a z prirodze\u00adn\u00fdch zase jedny nevyhnutn\u00e9, druh\u00e9 iba prirodzen\u00e9.[2]<\/a> Z nevyhnutn\u00fdch jedny s\u00fa nevy\u00adhnutn\u00e9 pre bla\u017eenos\u0165, druh\u00e9 pre uspokojenie tela, in\u00e9 pre \u017eivot s\u00e1m. [128] Lebo spr\u00e1vny n\u00e1zor na tieto veci umo\u017e\u0148uje ka\u017ed\u00fa vo\u013ebu a ka\u017ed\u00e9 odmietnutie, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa zdravia tela a du\u0161evn\u00e9ho pokoja (ataraxia<\/em>), preto\u017ee toto je cie\u013e bla\u017een\u00e9ho \u017eivota. Ve\u010f v\u0161etko rob\u00ed\u00adme preto, aby sme sa vyhli telesnej bolesti a du\u0161evn\u00e9mu nepokoju. A\u017e raz dosiahneme tento stav, v\u0161etko du\u0161evn\u00e9 zmietanie pominie, lebo \u017eiv\u00e1 bytos\u0165 u\u017e nemus\u00ed \u00eds\u0165 za nie\u00ad\u010d\u00edm, \u010do by jej e\u0161te ch\u00fdbalo, ani h\u013eada\u0165 nie\u010do in\u00e9, \u010d\u00edm by sa dov\u0155\u0161ilo blaho du\u0161e a tela. Lebo rozko\u0161 potrebujeme len vtedy, ke\u010f pre nepr\u00edtomnos\u0165 rozko\u0161e c\u00edtime boles\u0165. Ke\u010f v\u0161ak nec\u00edtime tak\u00fato boles\u0165, nepotrebu\u00adjeme u\u017e rozko\u0161. Preto tie\u017e hovor\u00edme, \u017ee rozko\u0161 je za\u010diatkom a cie\u013eom bla\u017een\u00e9ho \u017eivota. [129] Spoznali sme ju ako prv\u00e9 a vrode\u00adn\u00e9 dobro, od nej vych\u00e1dzame pri ka\u017edej vo\u013ebe a odmietan\u00ed a k nej sa obraciame, s\u00fadiac o ka\u017edom dobre pod\u013ea tohto citu. A ke\u010f\u017ee je pre n\u00e1s rozko\u0161 prv\u00fdm a vroden\u00fdm dobrom, nevol\u00edme si ka\u017ed\u00fa rozko\u0161, ale mnoh\u00e9 rozko\u0161e nech\u00e1vame stranou, kedyko\u013e\u00advek by sme mali po nich e\u0161te viac nepr\u00edjemnost\u00ed. A mnoh\u00fdm bolestiam d\u00e1vame prednos\u0165 pred rozko\u0161ami, ke\u010f n\u00e1s po ich dlhotrvaj\u00facom vytrpen\u00ed o\u010dak\u00e1va e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ia rozko\u0161. Teda ka\u017ed\u00e1 rozko\u0161, [130] ke\u010f\u017ee je primeran\u00e1 na\u0161ej prirodzenosti, je dobrom, ale nie ka\u017ed\u00fa si treba voli\u0165. A pr\u00e1ve tak aj ka\u017ed\u00e1 boles\u0165 je zlom, no nie ka\u017edej sa treba v\u017edy vyh\u00fdba\u0165.<\/p>\n

            A tak o v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto veciach sa m\u00e1 rozhodova\u0165 a\u017e na z\u00e1klade porovnania a uv\u00e1\u017eenia, \u010di je to na prospech alebo neprospech. Lebo v ur\u010dit\u00fdch okolnostiach je dobro pre n\u00e1s zlom a naopak, zlo je dobrom. Aj sebesta\u010dnos\u0165 (autarkeia<\/em>) poklad\u00e1me za ve\u013ek\u00e9 dobro, no z toho e\u0161te nevypl\u00fdva, \u017ee by sme chceli \u017ei\u0165 len z m\u00e1la, ale iba to, \u017ee v pr\u00edpade n\u00fadze by sme sa uspokojili s m\u00e1lom, pevne presved\u010den\u00ed, \u017ee najpr\u00edjemnej\u0161ie u\u017e\u00edvaj\u00fa nadbytok t\u00ed, ktor\u00ed sa najlep\u0161ie vedia bez neho zaob\u00eds\u0165, a \u017ee prirodzen\u00fa \u017eiados\u0165 \u013eahko mo\u017eno uspokoji\u0165, k\u00fdm to, \u010do je m\u00e1rne a zbyto\u010dn\u00e9, \u0165a\u017eko sa d\u00e1 zaobstara\u0165. Jednoduch\u00e9 jedl\u00e1 vyvol\u00e1vaj\u00fa rovnak\u00fa rozko\u0161 ako jedl\u00e1 n\u00e1kladn\u00e9, ak sa, pravda, odstr\u00e1ni ak\u00e1ko\u013evek boles\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4sobuje nedostatok. [131] Chlieb a voda vyvol\u00e1vaj\u00fa vrcholn\u00fa rozko\u0161, ak ich niekto u\u017e\u00edva, ke\u010f ich potrebuje. Teda zvyknutie si na jednoduch\u00e9 jedl\u00e1 prispieva k upevneniu zdravia a rob\u00ed \u010dloveka \u010dul\u00fdm pre nevy\u00adhnutn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 \u00falohy, a ak sa z \u010dasu na \u010das dostaneme k n\u00e1kladn\u00fdm jedl\u00e1m, rob\u00ed n\u00e1s schopnej\u0161\u00edmi u\u017ei\u0165 ich a zbavuje n\u00e1s strachu pred nest\u00e1los\u0165ou osudu.<\/p>\n

            A tak, ke\u010f hovor\u00edme, \u017ee cie\u013eom je rozko\u0161, nem\u00e1me na mysli rozko\u0161e \u013eud\u00ed samo\u00adpa\u0161n\u00fdch, ani rozko\u0161e z p\u00f4\u017eitk\u00e1rstva, ako sa nazd\u00e1vaj\u00fa niektor\u00ed, \u010do nepoznaj\u00fa na\u0161e u\u010denie a nes\u00fahlasia s n\u00edm alebo si ho zle vykladaj\u00fa, ale m\u00e1me na mysli rozko\u0161 spo\u00ad\u010d\u00edvaj\u00facu v stave, v ktorom \u010dlovek nec\u00edti telesn\u00e9 strasti a du\u0161evn\u00fd nepokoj. [132] Lebo \u017eivot nerobia pr\u00edjemn\u00fdm pijatiky a hostiny bez konca, ani obcovanie s mla\u00add\u00edkmi a \u017eenami, ani po\u017e\u00edvanie r\u00fdb a in\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00e9 poskytuje bohat\u00fd st\u00f4l, ale triezvy \u00fasudok, vyh\u013ead\u00e1vaj\u00faci pre ka\u017ed\u00fa vo\u013ebu a ka\u017ed\u00e9 odmietnutie d\u00f4vody a zah\u00e1\u00ad\u0148aj\u00faci klamn\u00e9 domnienky, ktor\u00e9 nap\u013a\u0148aj\u00fa du\u0161e najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zm\u00e4tkom. A tak po\u010diatkom toho v\u0161etk\u00e9ho a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm dobrom je rozumnos\u0165 (fron\u00e9sis<\/em>). Preto m\u00e1 tie\u017e rozumnos\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iu cenu ako filozofia. Z nej poch\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etky ostatn\u00e9 cnosti, lebo ona n\u00e1s u\u010d\u00ed, \u017ee nemo\u017e\u00adno \u017ei\u0165 pr\u00edjemne, ak ne\u017eijeme rozumne, kr\u00e1sne a spravodlivo, a zase \u017ee nemo\u017eno \u017ei\u0165 ro\u00adzumne, kr\u00e1sne a spravodlivo, ak ne\u017eijeme pr\u00edjemne. Cnosti s\u00fa toti\u017e svojou podstatou sp\u00e4t\u00e9 s pr\u00edjemn\u00fdm \u017eivotom a pr\u00edjemn\u00fd \u017eivot zase nemo\u017eno odl\u00fa\u010di\u0165 od cnost\u00ed.<\/p>\n

            [133] Ve\u010f \u010do mysl\u00ed\u0161, kto stoj\u00ed vy\u0161\u0161ie ako \u010dlovek, ktor\u00fd m\u00e1 zbo\u017en\u00e9 n\u00e1zory o bohoch a v\u00f4bec sa neboj\u00ed smrti? Ktor\u00fd svoj\u00edm uva\u017eovan\u00edm postihol cie\u013e pr\u00edrody a uvedomuje si, \u017ee najvy\u0161\u0161ie dobro mo\u017eno z\u00edska\u0165 \u00faplne a \u013eahko a naopak, najvy\u0161\u0161ie zlo m\u00e1 alebo kr\u00e1tke trvanie, alebo mal\u00fa silu; ktor\u00fd sa vysmieva z osudu pokladan\u00e9ho niektor\u00fdmi za vl\u00e1dcu nad v\u0161etk\u00fdm a vyhlasuje, \u017ee niektor\u00e9 veci sa dej\u00fa z nevyhnutnosti, niektor\u00e9 n\u00e1hodou, in\u00e9 z\u00e1visia od n\u00e1s, preto\u017ee vid\u00ed, \u017ee nevyhnutnos\u0165 nepozn\u00e1 zodpovednos\u0165 a osud je nest\u00e1ly, zatia\u013e \u010do na\u0161a v\u00f4\u013ea nepodlieha nijak\u00e9mu p\u00e1novi, za \u010do sa jej tie\u017e dost\u00e1va pohany a jej opaku. [134] Lebo lep\u0161ie by bolo veri\u0165 v m\u00fdty o bohoch ako by\u0165 otrokom osudu pr\u00edrodn\u00fdch filozofov. Lebo m\u00fdtus ponech\u00e1va n\u00e1dej, \u017ee bohov mo\u017eno uprosi\u0165 uctievan\u00edm, zatia\u013e \u010do nevyhnutnos\u0165 je neuprosite\u013en\u00e1. Pokia\u013e ide o n\u00e1hodu, t\u00fa nepoklad\u00e1 ani za bohy\u0148u, ako sa nazd\u00e1va \u013eud \u2013 lebo bo\u017estvo ni\u010d nerob\u00ed bez poriadku \u2013 ani za vrtkav\u00fa pr\u00ed\u010dinu dobra a zla, lebo never\u00ed, pokia\u013e ide o bla\u017een\u00fd \u017eivot, \u017ee n\u00e1hoda d\u00e1va \u013eu\u010fom dobro alebo zlo, ale len podklad pre ve\u013ek\u00e9 dobro alebo zlo. [135] Pritom sa nazd\u00e1va, \u017ee je lep\u0161ie rozumne zm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a nema\u0165 \u0161\u0165astie ako nerozumne zm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a ma\u0165 \u0161\u0165astie. Lebo je lep\u0161ie, ak sa v praktickom \u017eivote nestretne s \u00faspechom nie\u010do, \u010do bolo dobre rozhodnut\u00e9, ako ke\u010f sa z\u00e1sluhou n\u00e1hody stretne v praktickom \u017eivote s \u00faspechom nie\u010do, \u010do bolo zle rozhodnut\u00e9.<\/p>\n

            Prem\u00fd\u0161\u013eaj teda o t\u00fdchto veciach a aj o in\u00fdch, im pr\u00edbuzn\u00fdch, vo dne i v noci, s\u00e1m so sebou alebo s niek\u00fdm sebe podobn\u00fdm, a nikdy, ani za bdenia ani v sp\u00e1nku, nestrat\u00ed\u0161 du\u0161evn\u00fd pokoj, naopak, bude\u0161 \u017ei\u0165 ako boh medzi \u013eu\u010fmi. Lebo \u010dlovek, ktor\u00fd \u017eije medzi nesmrte\u013en\u00fdmi dobrami, nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 so smrte\u013enou bytos\u0165ou.<\/p>\n

\n

[1]<\/a> Theognis, v. 425<\/p>\n

[2]<\/a> Z\u00e1kladn\u00e9 rozdelenie \u017eiadost\u00ed: 1) prirodzen\u00e9; 2) neprirodzen\u00e9 = m\u00e1rne. Podrobnej\u0161ie \u010dlenenie \u017eiadost\u00ed prirodzen\u00fdch: 1.1) prirodzen\u00e9 nevyhnutn\u00e9; 1.2) prirodzen\u00e9 nie nevyhnutn\u00e9.<\/p>

\n\n

DL X, 122 \u2013 138. Preklad M. Ok\u00e1l.\nZdroj: Antol\u00f3gia z diel filozofov \u2013\nOd Aristotela po Plotina<\/i>. Ed. J. Martinka, Bratislava: IRIS, 2007. Gr\u00e9cke\nslov\u00e1 vzh\u013eadom na origin\u00e1l a pozn\u00e1mky doplnil M. P.<\/p>\n\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Epikurejci List Menoikeiovi Epikuros pozdravuje Menoikeia             [122] Ani za mladi sa nem\u00e1 odklada\u0165 so \u0161t\u00fadiom filozofie, ani v starobe sa nem\u00e1 ocha\u00adbo\u00adva\u0165 v jej pestovan\u00ed. Lebo nikto nie je ani nedozret\u00fd, ani prezret\u00fd na to, aby sa staral o zdravie svojej du\u0161e. Ten, kto hovor\u00ed, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5046","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5046","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5046"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5046\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6788,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5046\/revisions\/6788"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5046"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}