{"id":5050,"date":"2023-03-17T13:05:15","date_gmt":"2023-03-17T12:05:15","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5050"},"modified":"2023-04-28T08:43:54","modified_gmt":"2023-04-28T06:43:54","slug":"helenistickastredovekafil-tu-plotinos","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-tu-plotinos\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-TU-Plotinos"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Pl\u00f3tinos<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

O Dobre alebo o Jednom<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u0161etky veci (s\u00facna \u2013 ta onta<\/em>), aj p\u00f4vodne jestvuj\u00face, aj in\u00e9, ktor\u00e9 sa ak\u00fdmko\u013evek sp\u00f4sobom po\u010d\u00edtaj\u00fa k veciam, s\u00fa skrze Jedno. Lebo \u010d\u00edm by boli, keby nejestvovalo Jedno (hen<\/em>)? Keby sme ich zbavili Jedn\u00e9ho, neboli by t\u00fdm, \u010d\u00edm s\u00fa. Ani vojsko, ani zbor, ani st\u00e1do nem\u00f4\u017eu by\u0165 bez jednoty. Ale ani dom alebo lo\u010f nem\u00f4\u017ee by\u0165, ak nem\u00e1 jednotu, lebo dom alebo lo\u010f s\u00fa Jedno, a ke\u010f ho stratia, dom u\u017e nie je domom a lo\u010f nie je lo\u010fou. Teda ani s\u00favisl\u00e9 ve\u013ekosti by nejestvovali, keby neobsahovali Jedno; ke\u010f ich del\u00edme, menia svoju podstatu nato\u013eko, nako\u013eko str\u00e1caj\u00fa Jedno. Takisto je to aj s telami rastl\u00edn a zvierat, ka\u017ed\u00e9 z nich je Jedn\u00fdm, a ke\u010f rozbit\u00e9 do mnohosti unikaj\u00fa tejto jednote, str\u00e1caj\u00fa svoju doteraj\u0161iu podstatu a u\u017e nie s\u00fa t\u00fdm, \u010d\u00edm boli; ke\u010f sa potom stan\u00fa \u010d\u00edmsi in\u00fdm, s\u00fa t\u00fdm tie\u017e len potia\u013e, pokia\u013e s\u00fa Jedn\u00fdm. Ale aj zdravie spo\u010d\u00edva v usporiadan\u00ed tela do jednoty a kr\u00e1sa vo vl\u00e1de Jedn\u00e9ho nad \u010das\u0165ami; cnos\u0165 je jednota du\u0161e skrze vn\u00fatorn\u00fa harm\u00f3niu.<\/p>\n

            Preto\u017ee du\u0161a (ps\u00fdch\u00e9<\/em>), v\u0161etko tvoriac, vytv\u00e1raj\u00fac, stv\u00e1r\u0148uj\u00fac a usporaduj\u00fac, vedie k jednote, \u010di sa mus\u00edme vr\u00e1ti\u0165 k nej a poveda\u0165, \u017ee dod\u00e1va Jedno a sama je Jedn\u00fdm? Nie ako t\u00e1, \u010do tel\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa od nej odli\u0161n\u00e9, d\u00e1va \u010dosi in\u00e9, napr. tvar (eidos<\/em>) a formu (morf\u00e9<\/em>), a sama nie je t\u00fdm, \u010do d\u00e1va, tak d\u00e1va aj jednotu, ale sama nie je jedn\u00fdm; po\u00adzer\u00e1 na Jedno a rob\u00ed ka\u017ed\u00fa jednotliv\u00fa vec jednotou, ako \u2013 pozeraj\u00fac na \u010dloveka \u2013 tvor\u00ed \u010dloveka, ke\u010f spolu s ideou \u010dloveka, ktor\u00e1 je v nej, uchop\u00ed aj Jedno, ktor\u00e9 je v \u0148om. Lebo ka\u017ed\u00e1 vec, ktor\u00e1 sa ozna\u010duje za jedno, m\u00e1 jednotu zodpovedaj\u00facu svojej podstate, tak\u017ee menej jestvuj\u00face znamen\u00e1 aj menej Jedno, viacej jestvuj\u00face znamen\u00e1 viac Jedno. Potom aj du\u0161a, hoci je od Jedn\u00e9ho odli\u0161n\u00e1, m\u00e1 Jedno pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch stup\u0148ov svojho bytia, ale sama nie je Jedn\u00fdm; lebo najprv je du\u0161ou a v istom zmysle iba mimochodom (symbeb\u00e9kos<\/em>) je Jedn\u00fdm; du\u0161a a Jedno s\u00fa teda dve odli\u0161n\u00e9 veci ako telo (s\u00f3ma<\/em>) a Jedno. Nes\u00favisl\u00e9 ve\u013ekosti, napr. zbor, s\u00fa od Jedn\u00e9ho naj\u010falej, s\u00favisl\u00e9 ve\u013ekosti mu stoja bli\u017e\u0161ie, du\u0161a stoj\u00ed e\u0161te v u\u017e\u0161om spolo\u010denstve s n\u00edm. Keby sme v\u0161ak z toho, \u017ee du\u0161a by v\u00f4bec nemohla jestvova\u0165, keby nebola Jedn\u00fdm, chceli usudzova\u0165, \u017ee du\u0161a a Jedno s\u00fa toto\u017en\u00e9, museli by sme proti tomu uvies\u0165 nasleduj\u00face: ponajprv, ka\u017ed\u00e1 in\u00e1 vec jestvuje iba v spolo\u010dnosti s Jedn\u00fdm, a predsa je Jedno od nej odli\u0161n\u00e9, lebo telo a Jedno nie s\u00fa toto\u017en\u00e9, ale telo m\u00e1 iba \u00fa\u010das\u0165 na Jednom; potom aj jedna du\u0161a je mnohos\u0165ou, hoci sa nesklad\u00e1 z \u010dast\u00ed, preto\u017ee je v nej mno\u017estvo s\u00edl, myslenie, sna\u017eenie a vn\u00edmanie, ktor\u00e9 dr\u017e\u00ed spolu Jedno ako pevn\u00e9 puto. Du\u0161a teda priv\u00e1dza \u010domusi in\u00e9mu Jedno, pri\u010dom sama je Jedn\u00fdm; sama v\u0161ak dost\u00e1va t\u00fato jednotu od in\u00e9ho princ\u00edpu.<\/p>\n

\u010ci nie je teda pri ka\u017edom jednotlivom Jednom pod\u013ea \u010dast\u00ed jeho podstata (\u00fasia<\/em>) a Jedno toto\u017en\u00e9, pri celom s\u00facne v\u0161ak a pri celej podstate podstata a Jedno toto\u017en\u00e9? Potom teda, ke\u010f sme na\u0161li s\u00facno, na\u0161li sme aj Jedno a sama podstata by bola sam\u00fdm Jedn\u00fdm. Napr\u00edklad keby podstata bola rozumom (n\u00fas<\/em> \u2013 duchom), aj Jedno by bolo rozumom \u2013 toti\u017e ako p\u00f4vodn\u00e9 s\u00facno a p\u00f4vodn\u00e9 Jedno \u2013 ktor\u00fd by t\u00fdm ist\u00fdm sp\u00f4so\u00adbom poskytol aj in\u00fdm veciam \u00fa\u010das\u0165 na byt\u00ed a v rovnakej miere aj na Jednom. Lebo \u010d\u00edm by mohlo by\u0165 Jedno okrem sam\u00e9ho bytia? Alebo je toto\u017en\u00e9 so s\u00facnom \u2013 \u201e\u010dlo\u00advek\u201c a \u201eje\u00adden \u010dlovek\u201c je to ist\u00e9 \u2013 alebo je len ur\u010dit\u00fdm \u010d\u00edslom jednotlivej veci, potom by sme pri jedinej veci hovorili o Jednom v tom zmysle, ako hovor\u00edme o dvoch ve\u00adciach. Ak teda \u010d\u00edslo patr\u00ed k jestvuj\u00facim veciam, tak zrejme aj Jedno, a mus\u00edme sk\u00fa\u00adma\u0165, \u010d\u00edm je potom. Ak je v\u0161ak \u010d\u00edslo iba \u010dinnos\u0165ou (energeia<\/em>) du\u0161e, ke\u010f du\u0161a po\u010d\u00edta\u00adn\u00edm prech\u00e1dza vecami, tak by v skuto\u010dnosti nejestvovalo nijak\u00e9 Jedno. Z n\u00e1\u0161ho v\u00fd\u00adkladu v\u0161ak vypl\u00fdva, \u017ee jednotliv\u00e9 veci, ke\u010f stratia Jedno, u\u017e v\u00f4bec nem\u00f4\u017eu jestvo\u00adva\u0165. Mus\u00edme sa teda prizrie\u0165, \u010di s\u00fa Jedno a s\u00facno toto\u017en\u00e9, nech u\u017e je to v jednotlivom pr\u00edpade alebo v\u00f4bec. Ak je s\u00facno ka\u017edej jednotlivej veci mnohos\u0165ou, ale Jedno mno\u00adhos\u0165ou by\u0165 nem\u00f4\u017ee, mus\u00ed by\u0165 oboje navz\u00e1jom odli\u0161n\u00e9. Aspo\u0148 \u010dlovek je z\u00e1rove\u0148 \u017eivou a rozumom obdare\u00adnou (logikon<\/em>) bytos\u0165ou, m\u00e1 mnoho \u010dast\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 putom Jedn\u00e9ho; teda \u010dlovek, ktor\u00fd je delite\u013en\u00fd, a Jedno, ktor\u00e9 je nedelite\u013en\u00e9, s\u00fa \u010d\u00edmsi odli\u0161n\u00fdm. Pr\u00e1ve tak aj cel\u00e9 s\u00facno, ktor\u00e9 m\u00e1 v\u0161etky veci v sebe, je e\u0161te viac mnoho\u00ads\u0165ou, a teda od Jedn\u00e9ho odli\u0161n\u00e9, ke\u010f m\u00e1 Jedno, iba s\u00fa\u010das\u0165ou. \u010ealej, s\u00facno m\u00e1 aj \u017eivot a rozum, lebo nie je \u010d\u00edmsi m\u0155t\u00advym, je teda mnoh\u00fdm. Ak je v\u0161ak s\u00facno rozu\u00admom, potom je nevy\u00adhnut\u00adne aj mnoh\u00fdm, a to e\u0161te vo vy\u0161\u0161om stupni, ak rozum obsa\u00adhuje idey; lebo idea nie je toto\u017en\u00e1 s Jedn\u00fdm; je sk\u00f4r \u010d\u00edslom, aj ka\u017ed\u00e1 jednotliv\u00e1 idea aj idey vo svojom celku, je teda jednotou, ako je svet (kosmos<\/em>) ideou. V\u00f4bec Jedno je prv\u00e9, ale rozum (n\u00fas<\/em>), idey (eid\u00e9<\/em>) a s\u00facno (to on<\/em>) nie s\u00fa prv\u00e9. Lebo pokia\u013e ide o idey, ka\u017ed\u00e1 jednotliv\u00e1 sa sklad\u00e1 z mnoh\u00e9ho, je zlo\u017een\u00e1, teda neskor\u0161ia; lebo to, z \u010doho sa vec sklad\u00e1, je sk\u00f4r ne\u017e vec. Ale \u017ee rozum nem\u00f4\u017ee by\u0165 prv\u00fd, bude jasn\u00e9 z nasleduj\u00fa\u00adcich \u00favah: Rozum je nevyhnutne oddan\u00fd mysleniu a rozum najvz\u00e1cnej\u0161ieho druhu, ktor\u00fd nepozer\u00e1 von, nevy\u00adhnutne mysl\u00ed to, \u010do je pred n\u00edm a nad n\u00edm; lebo t\u00fdm, \u017ee sa obracia do seba sam\u00e9ho, obracia sa k svojmu po\u010diatku (arch\u00e9<\/em>). \u010ealej, ak rozum s\u00e1m je mysliacim podmetom (to no\u00fan<\/em>) a myslen\u00fdm predmetom (to no\u00famenon<\/em>), je dvojit\u00fd, a nie jednoduch\u00fd, teda nie je Jedn\u00fdm; ak v\u0161ak pozer\u00e1 na \u010dosi in\u00e9 (myslen\u00e9), tak bez\u00adpodmiene\u010dne na \u010dosi vy\u0161\u0161ie a nad n\u00edm sa nach\u00e1\u00addzaj\u00face; alebo ak sa pozer\u00e1 s\u00fa\u010dasne na seba a na to, \u010do je vy\u0161\u0161ie ne\u017e on, aj tak je \u010d\u00edmsi druh\u00fdm. A v skuto\u010dnosti mus\u00edme rozum tak kl\u00e1s\u0165, \u017ee jednak je pri Dobre a pri Prvom a na\u0148 sa pozer\u00e1, jednak pri sebe samom a seba sam\u00e9ho mysl\u00ed ako tak\u00e9ho, ktor\u00fd s\u00e1m je v\u0161etk\u00fdm. Teda ani z\u010faleka nie je Jedn\u00fdm, preto\u017ee zahr\u0148uje tak\u00fa mnohos\u0165.<\/p>\n

            Teda Jedno nie je ani v\u0161etk\u00fdm, lebo potom by nebolo Jedn\u00fdm, ani Rozumom, lebo potom by zasa bolo v\u0161etk\u00fdm, preto\u017ee rozum je v\u0161etk\u00fdm, ani s\u00facnom, lebo s\u00facno je v\u0161etk\u00fdm.[1]<\/a><\/p>\n

\u010co je teda Jedno a ak\u00e1 je jeho prirodzenos\u0165 (fysis<\/em>)? Nie div, \u017ee sa to ned\u00e1 \u013eahko poveda\u0165, preto\u017ee nie je ani s\u00facnom, ani tvarom (eidos<\/em>), a pre n\u00e1s predsa poznanie spo\u010d\u00edva na tvaroch. No \u010d\u00edm \u010falej vnik\u00e1 du\u0161a do beztvar\u00e9ho (aneideon<\/em>), t\u00fdm menej ho m\u00f4\u017ee uchopi\u0165, preto\u017ee n\u00edm nie je ur\u010den\u00e1, u\u017e nie je akoby pe\u010da\u0165ou rozmanito vyra\u00adzen\u00e1, st\u00e1va sa nerozhod\u00adnou a boj\u00ed sa, \u017ee nem\u00e1 ni\u010d. Preto trp\u00ed pod tak\u00fdmito predmetmi a rada zostupuje op\u00e4\u0165 dole a v\u017edy znovu v\u0161etko toto striasa, k\u00fdm sa nedostane k zmyslov\u00e9mu predmetu (aisth\u00e9ton<\/em>) a tu si ako na pevnej p\u00f4de odpo\u010dinie; tak ako sa aj oko unav\u00ed pozorovan\u00edm mal\u00fdch predmetov a rado sa potom zameria na ve\u013ek\u00e9. Ke\u010f sa v\u0161ak du\u0161a rozhodne \u010disto pre seba zamera\u0165 sa na pozoro\u00advanie Jedn\u00e9ho, potom ho vid\u00ed, len ke\u010f je s n\u00edm spolu a ke\u010f je Jedn\u00fdm, a pr\u00e1ve preto, \u017ee je s n\u00edm Jedno, v\u00f4bec never\u00ed, \u017ee m\u00e1, \u010do h\u013ead\u00e1, preto\u017ee sa nel\u00ed\u0161i od predmetu svojho myslenia. No kto chce filozofova\u0165 o Jed\u00adnom, mus\u00ed postupova\u0165 t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Preto\u017ee to, \u010do h\u013ead\u00e1me, je Jedno, a preto\u017ee chceme pozorova\u0165 po\u010diatok v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, toti\u017e Dobro (tagathon<\/em>) a Prv\u00e9 (pr\u00f3ton<\/em>), nesmieme sa vzdiali\u0165 od oblasti Prv\u00e9ho a klesn\u00fa\u0165 k najposlednej\u0161iemu, ale sa mus\u00edme od zmyslov\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa t\u00fdm posledn\u00fdm, znovu dosta\u0165 k Prv\u00e9mu a oslobodi\u0165 sa od v\u0161etk\u00e9ho zla, preto\u017ee spejeme k dobru; mu\u00ads\u00edme v\u0161ak vyst\u00fapi\u0165 aj k po\u010diatku, ktor\u00fd m\u00e1me v sebe sam\u00fdch, a mus\u00edme sa z mnoho\u00adsti sta\u0165 jedn\u00fdm, ke\u010f sa chceme sta\u0165 div\u00e1kmi po\u010diatku a Jedn\u00e9ho. Mus\u00edme sa teda sta\u0165 rozumom a svoju vlastn\u00fa du\u0161u zveri\u0165 rozumu a pevne ju v \u0148om zapusti\u0165, aby to, \u010do on vid\u00ed, v dokonalej bdelosti prijala a aby sme tak pomocou rozumu videli Jedno a nepou\u017eili zmyslov\u00e9 vn\u00edmanie alebo neprijali z neho \u010dosi, ale s \u010dist\u00fdm rozumom, s najvy\u0161\u0161ou silou rozumu sa pozerali na naj\u010distej\u0161iu. Kto si v\u0161ak pri tomto nazeran\u00ed predstavuje tento princ\u00edp ako ve\u013ekos\u0165, tvar alebo masu, nem\u00e1 pri na\u00adzeran\u00ed za vodcu Rozum, lebo rozum pod\u013ea svojej prirodzenosti nem\u00f4\u017ee tak\u00e9 \u010dosi vidie\u0165, ale je to p\u00f4so\u00adbenie zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania a domnienky, ktor\u00e1 vypl\u00fdva zo zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania. Jedine rozum je schopn\u00fd d\u00e1va\u0165 n\u00e1m poznanie o veciach, ktor\u00e9 le\u017eia v jeho oblasti. Rozum m\u00f4\u017ee vidie\u0165 alebo veci le\u017eiace pred n\u00edm, alebo veci mu prin\u00e1le\u017eiace, alebo od neho vych\u00e1dzaj\u00face. Veci, ktor\u00e9 mu prin\u00e1le\u017eia, s\u00fa u\u017e \u010dist\u00e9, \u010distej\u0161ie a jednoduch\u0161ie s\u00fa v\u0161ak veci, ktor\u00e9 le\u017eia pred n\u00edm, alebo spr\u00e1vnej\u0161ie, vec, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed pred n\u00edm.<\/p>\n

            Teda ono Prv\u00e9 tie\u017e nie je Rozumom, ale je pred rozumom. Lebo rozum je \u010d\u00edmsi z jestvuj\u00facich vec\u00ed; Ono v\u0161ak nie je \u010d\u00edmsi, ale je pred ka\u017edou vecou, nie je ani s\u00facnom, lebo s\u00facno m\u00e1 za tvar tvar s\u00facna. Ono v\u0161ak je bez tvaru, dokonca bez duchovn\u00e9ho tvaru. Preto\u017ee prirodzenos\u0165 Jedn\u00e9ho je plodite\u013ekou v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, nie je ani jednou z nich. Nie je teda ani \u010d\u00edmsi ani nem\u00e1 vlastnosti a ve\u013ekos\u0165, nie je ani rozumom, ani du\u0161ou; nie je ani \u010d\u00edmsi pohy\u00adbovan\u00fdm, ani \u010d\u00edmsi nehybn\u00fdm, nie je v priestore ani v \u010dase, je jednotv\u00e1rne ako tak\u00e9 alebo sk\u00f4r bez tvaru, preto\u017ee je pred ka\u017ed\u00fdm tvarom, pohybom a pokojom, lebo tie s\u00fa na s\u00facne a robia ho mnoh\u00fdm. Ale pre\u010do potom nie je, ak nie je pohybovan\u00e9, v pokoji? Preto\u017ee len s\u00facno mus\u00ed by\u0165 nevyhnutne jedn\u00fdm z dvoch (alebo oboje) a preto\u017ee odpo\u010d\u00edvaj\u00face odpo\u010d\u00edva pomo\u00adcou pokoja, nie je toto\u017en\u00e9 s pokojom; preto odpo\u010d\u00edvaj\u00face m\u00e1 tento pokoj ako vlast\u00adnos\u0165 mimochodom, a u\u017e nie je jednoduch\u00e9. Lebo ak Jedno ozna\u010dujeme za pr\u00ed\u010dinu (aitia<\/em>), to neznamen\u00e1 o \u0148om vypoveda\u0165 n\u00e1hodne, ale o n\u00e1s, \u017ee toti\u017e m\u00e1me \u010dosi z neho na sebe, k\u00fdm ono samo zotrv\u00e1va v sebe. Nesmieme ho naz\u00fdva\u0165 ani \u201eon\u00fdm\u201c, ani \u201et\u00fdmto\u201c, ak chceme hovori\u0165 presne, m\u00f4\u017ee to by\u0165 iba v\u00fdklad toho, \u010do my sami, ktor\u00ed Jedno iba zvonka obch\u00e1dzame, pritom za\u017eijeme, ke\u010f sa mu hne\u010f pribli\u017eujeme, hne\u010f \u010faleko od neho odpad\u00e1vame pre \u0165a\u017ekosti spojen\u00e9 s jeho pozorovan\u00edm.<\/p>\n

…<\/p>\n

Pre\u010do v\u0161ak neostane du\u0161a tam hore? Preto\u017ee sa e\u0161te celkom nevyviazala z pozemsk\u00e9ho. Pr\u00edde v\u0161ak \u010das, ke\u010f sa budeme nepretr\u017eite pozera\u0165 bez toho, \u017ee by n\u00e1s telo e\u0161te nejako ob\u0165a\u017eovalo. Ale pozeraj\u00face nie je \u010das\u0165ou znepokojenej du\u0161e, ale inou \u010das\u0165ou, ktor\u00e1 sa vzd\u00e1va pozerania, ale sa nevzd\u00e1va vedenia zalo\u017een\u00e9ho na d\u00f4kazoch, domnienkach a myslen\u00ed du\u0161e. Ale pozeranie a pozeraj\u00face u\u017e nie je Rozum, je v\u00e4\u010d\u0161ie ne\u017e Rozum, pred Rozumom a nad Rozumom pr\u00e1ve tak ako pozeran\u00e9.<\/p>\n

            Ke\u010f sa teda pozeraj\u00faci pozer\u00e1 na seba sam\u00e9ho, vid\u00ed seba, ako ve\u013emi vzne\u0161en\u00e9ho, alebo sk\u00f4r bude so sebou sam\u00fdm ako s ve\u013emi vzne\u0161en\u00fdm spojen\u00fd a bude sa tak\u00fdm c\u00edti\u0165, lebo jednoducho sa stal. Pri tomto h\u00e1dam ani nem\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o pozeran\u00ed. Ale pozeran\u00e9, ak m\u00f4\u017eeme pozeraj\u00face a pozeran\u00e9 poklada\u0165 za dve, a nie sk\u00f4r oboje za jedno, pozeraj\u00faci nevid\u00ed v onom okamihu \u2013 pravda, re\u010d je odv\u00e1\u017ena \u2013 nerozli\u0161uje to, nem\u00e1 predstavu dvoch vec\u00ed, ale sa stane akoby in\u00fdm; prest\u00e1va by\u0165 s\u00e1m, u\u017e nepatr\u00ed sebe sam\u00e9mu, ke\u010f ta pr\u00edde do horn\u00e9ho sveta, rozplynie sa v bohu a stane sa s n\u00edm jedn\u00fdm ako stred, ktor\u00fd spl\u00fdva s in\u00fdm stredom; aj tu s\u00fa stretaj\u00face sa veci jedn\u00fdm, a len potom dvoma, ke\u010f s\u00fa oddelen\u00e9. Takto aj my hovor\u00edme o Jednom ako o rozl\u00ed\u0161e\u00adnom. Preto sa d\u00e1 tak\u00e9 pozeranie \u0165a\u017eko op\u00edsa\u0165 slovami. Lebo ako by mohol niekto poda\u0165 spr\u00e1vu o Onom ako o rozl\u00ed\u0161enom, ke\u010f ho pri pozeran\u00ed nevidel ako odli\u0161n\u00e9, ale ako jedno s n\u00edm?<\/p>\n

Preto je aj v myst\u00e9ri\u00e1ch zak\u00e1zan\u00e9 \u010doko\u013evek ozn\u00e1mi\u0165 nezasv\u00e4ten\u00fdm, lebo bo\u017esk\u00e9 je nevyslovite\u013en\u00e9 a pre \u010dloveka, ktor\u00e9mu sa nikdy nedoprialo vidie\u0165 to, neop\u00edsate\u013en\u00e9.<\/p>\n

            Ke\u010f\u017ee pri tomto pozeran\u00ed neboli dvaja, ale on s\u00e1m, boli pozeraj\u00faci a pozeran\u00e9 jedno (vlastne to nie je \u201epozeran\u00e9\u201c, ale takre\u010deno \u201ezjednoten\u00e9\u201c), nesie v sebe, ak sa na svoj stav v okamihu spojenia rozpam\u00e4t\u00e1, obraz Onoho. V tomto stave, ale aj v sebe samom bol Jedn\u00fdm. Nemal v sebe nijak\u00fd rozdiel ani so sebou sam\u00fdm ani s in\u00fdmi vecami, u\u017e pokia\u013e sa v \u0148om ni\u010d neh\u00fdbalo, pokia\u013e to v \u0148om nebol ani hnev (thymos<\/em>), ani t\u00fa\u017eba (epithymia<\/em>) po \u010domsi inom, ke\u010f bol vo v\u00fd\u0161ke, ale ani nijak\u00fd pojem (logos<\/em>), ani myslenie (no\u00e9sis<\/em>), dokonca ani s\u00e1m tu nebol, ak to mo\u017eno tak poveda\u0165, ale akoby bez un\u00e1hlenosti strhnut\u00fd vst\u00fapil do odl\u00fa\u010denosti, do stavu nehybnosti a v celom svo\u00adjom byt\u00ed sa nikde neodvr\u00e1til, ani k sebe sam\u00e9mu neobr\u00e1til, celkom ticho stojac, akoby s\u00e1m bol pokojn\u00fd st\u00e1t\u00edm. Ani kr\u00e1sne veci u\u017e nemysl\u00ed, dokonca je nad kr\u00e1sne povznesen\u00fd aj zbor cnost\u00ed, ako ten, \u010do vst\u00fapil do kultov\u00e9ho priestoru, kam sa nevstu\u00adpuje, a nechal za sebou v chr\u00e1me obrazy bohov, s ktor\u00fdmi sa op\u00e4\u0165 stretne, ke\u010f sa odtia\u013e vr\u00e1ti, vidiac tam dnu to a spojac sa s t\u00fdm, \u010do nie je ani tv\u00e1r, ani obraz, ale sama bo\u017esk\u00e1 bytos\u0165; obrazy s\u00fa potom predmetmi pozerania v druhom rade. Azda v\u00fdraz \u201epozera\u0165 sa\u201c predsa nie je spr\u00e1vne volen\u00fd, tu ide sk\u00f4r o in\u00fd druh videnia, o ext\u00e1zu, zjednodu\u0161enie a oddanie sa (ekstasis, hapl\u00f3sis, epidosis<\/em>), t\u00fa\u017ebu po dotyku, pokoji a prem\u00fd\u0161\u013ean\u00ed by\u0165 s n\u00edm jedno; len tak m\u00f4\u017eeme bytos\u0165 v najvn\u00fatornej\u0161om kultovom priestore vidie\u0165. Ke\u010f sa v\u0161ak pozer\u00e1 in\u00fdm sp\u00f4sobom, v\u00f4bec ni\u010d nie je pri \u0148om. To v\u0161etko s\u00fa iba napodobeniny, skryt\u00e9 n\u00e1znaky m\u00fadrych medzi hl\u00e1sate\u013emi myst\u00e9ri\u00ed, ako treba vidie\u0165 prav\u00e9ho boha hore. Ale m\u00fadry zasv\u00e4tenec, ktor\u00fd rozumie n\u00e1znakom, azda sa dostane k opravdiv\u00e9mu nazeraniu, ke\u010f vst\u00fapi do onoho vn\u00fatorn\u00e9ho kulto\u00adv\u00e9ho priestoru; ale aj ke\u010f do\u0148 nevst\u00fapi, ke\u010f ho poklad\u00e1 za \u010dosi nevidite\u013en\u00e9, toti\u017e za prame\u0148 a po\u010diatok, bude vedie\u0165, \u017ee len po\u010diatok vid\u00ed po\u010diatok, \u017ee len rovnak\u00e9 sa sp\u00e1ja s rovnak\u00fdm, \u010di\u017ee neopomenie z bo\u017esk\u00e9ho ni\u010d, \u010do du\u0161a u\u017e pred pozeran\u00edm m\u00f4\u017ee ma\u0165, a ostatn\u00e9 bude o\u010dak\u00e1va\u0165 od pozerania; a prejd\u00fac ponad v\u0161etko, toto ostatn\u00e9 je pre\u0148ho t\u00fdm, \u010do je pred v\u0161etk\u00fdm. Lebo du\u0161a sa pod\u013ea svojej podstaty nem\u00f4\u017ee dosta\u0165 do absol\u00fatneho nes\u00facna; ale ke\u010f zostupuje, prich\u00e1dza do zla, a teda do nes\u00facna, ale predsa nie do absol\u00fatneho nes\u00facna (m\u00e9 on<\/em>). Ak v\u0161ak be\u017e\u00ed opa\u010dn\u00fdm smerom, nedo\u00adstane sa k in\u00e9mu, ale k sebe samej, a tak nem\u00f4\u017ee, ke\u010f\u017ee nie je v inom, by\u0165 v ni\u010dom, iba v sebe samej; a len v sebe samej, a nie v Onom ako v \u010domsi jestvuj\u00facom; sami, pokia\u013e sa st\u00fdkame s On\u00fdm, nest\u00e1vame sa u\u017e byt\u00edm, ale nadbyt\u00edm (epekeina \u00fasias<\/em>). Ke\u010f teda niekto vid\u00ed seba sam\u00e9ho v tomto stave, m\u00e1 na sebe samom podobnos\u0165 Onoho, a ke\u010f od seba, ako od obrazu, prech\u00e1dza k praobrazu (archetypon<\/em>), je pri cieli (telos<\/em>) cesty. A ke\u010f klesne z nazerania, zasa prebud\u00ed v sebe cnos\u0165, a ke\u010f zist\u00ed, \u017ee s\u00e1m je preniknut\u00fd poriadkom a tvarom, op\u00e4\u0165 sa stane \u013eahk\u00fdm a pomocou cnosti vyst\u00fapi k Rozumu a pomocou jeho m\u00fadrosti k Onomu. To je \u017eivot bohov a bo\u017e\u00adsk\u00fdch, bla\u017een\u00fdch \u013eud\u00ed, oslobodenie sa od v\u0161etk\u00fdch pozemsk\u00fdch p\u00fat, \u017eivot bez po\u00adzemskej rozko\u0161e, \u00fatek jedin\u00e9ho k jedin\u00e9mu (fug\u00e9 mon\u00fa pros monon<\/em>).<\/p>\n

\n

[1]<\/a> Pl\u00f3tinova hierarchia eman\u00e1ci\u00ed: V\u0161etko m\u00e1 p\u00f4vod v \u010distom Hen<\/em> \u2013 Jednom, ku ktor\u00e9mu z\u00e1rove\u0148 v\u0161etko smeruje. Jedno je za\/nad byt\u00edm, \u010dinnos\u0165ou, rozumom, myslen\u00edm, skr\u00e1tka, nad v\u0161etk\u00fdm. Z Jedna postupne vy\u017earuj\u00fa (emanuj\u00fa) jednotliv\u00e9 podstaty (hypost\u00e1zy). Prvou hypost\u00e1zou je N\u00fas<\/em> \u2013 rozum duch, v ktorom s\u00fa idey. Z ducha emanuje druh\u00e1 hypost\u00e1za, ktorou je Psych\u00e9<\/em> \u2013 du\u0161a. Tak ako s\u00fa v duchu idey, tak s\u00fa v du\u0161i logoi, ktor\u00e9, ak sa obr\u00e1tia mimo seba, vytvoria hyl\u00e9<\/em> \u2013 l\u00e1tku. Samotn\u00e1 l\u00e1tka je nato\u013eko vzdialen\u00e1 od Jedna, \u017ee u\u017e nie je samostatnou hypost\u00e1zou. Zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00fd svet vznik\u00e1 expanziou ducha do l\u00e1tky, sprostredkovate\u013eom tejto dynamiky je du\u0161a sveta. Cesta od ducha k zmyslovo vn\u00edmate\u013en\u00e9mu svetu je cestou nadol. Sprostredkuj\u00faca du\u0161a v\u0161ak m\u00f4\u017ee nast\u00fapi\u0165 aj cestu nahor \u2013 sp\u00e4\u0165 k Jednomu. \u00dalohou \u010dloveka je obr\u00e1ti\u0165 svoju du\u0161u k lep\u0161iemu, teda k Jednu, o\u010dis\u0165ova\u0165 ju od zmyslovosti a prostredn\u00edctvom zdatnosti (aret\u00e9<\/em>) sa st\u00e1va\u0165 podobn\u00fdm bohu. V stave ekstasis<\/em> (vyst\u00fapenia zo seba sam\u00e9ho) m\u00f4\u017ee napokon du\u0161a \u010dloveka splyn\u00fa\u0165 s Jedn\u00fdm.<\/p>

\n\n

Pl\u00f3tinos, Enn<\/span><\/i>. VI, 9, 1 \u2013 3, 10. <\/span>Preklad\nJ. \u0160pa\u0148\u00e1r. Zdroj: Antol\u00f3gia z diel\nfilozofov \u2013 Od Aristotela po Plotina<\/i>. Ed. J. Martinka, Bratislava: IRIS,\n2007. Gr\u00e9cke slov\u00e1 vzh\u013eadom na origin\u00e1l a pozn\u00e1mky doplnil M. P.<\/p>\n\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Pl\u00f3tinos O Dobre alebo o Jednom V\u0161etky veci (s\u00facna \u2013 ta onta), aj p\u00f4vodne jestvuj\u00face, aj in\u00e9, ktor\u00e9 sa ak\u00fdmko\u013evek sp\u00f4sobom po\u010d\u00edtaj\u00fa k veciam, s\u00fa skrze Jedno. Lebo \u010d\u00edm by boli, keby nejestvovalo Jedno (hen)? Keby sme ich zbavili Jedn\u00e9ho, neboli by t\u00fdm, \u010d\u00edm s\u00fa. Ani vojsko, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5050","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5050","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5050"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5050\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6791,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5050\/revisions\/6791"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5050"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}