{"id":5054,"date":"2023-03-17T13:06:40","date_gmt":"2023-03-17T12:06:40","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5054"},"modified":"2023-03-17T15:36:12","modified_gmt":"2023-03-17T14:36:12","slug":"helenistickastredovekafil-tu-augustinusaurelius","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/helenistickastredovekafil-tu-augustinusaurelius\/","title":{"rendered":"HelenistickaStredovekaFil-TU-AugustinusAurelius"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Augustinus Aurelius <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vyznania \u2013 \u010co je \u010das? <\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

KNIHA JEDEN\u00c1STA<\/p>

KAPITOLA DRUH\u00c1<\/p>

Prosba o porozumenie P\u00edsmu.<\/p>

Kedy stihnem op\u00edsa\u0165 perom v\u0161etky Tvoje po\u00advzbudzovania, v\u0161etky Tvoje hrozby, \u00fatechy a prozrete\u013enostn\u00e9 pokyny, ktor\u00fdmi si ma priviedol hl\u00e1\u00adsa\u0165 Tvoje slovo a rozde\u013eova\u0165 Tvoje sviatosti Tvoj\u00admu \u013eudu? I keby som stihol rozpr\u00e1va\u0165 v\u0161etko po po\u00adriadku, vz\u00e1cne s\u00fa mi kvap\u00f4\u010dky \u010dasu, lebo u\u017e d\u00e1vno som zahorel t\u00fa\u017ebou pohr\u00fa\u017ei\u0165 sa do rozj\u00edmania Tvoj\u00adho z\u00e1kona, aby som Ti v \u0148om vyzn\u00e1val svoju vedo\u00admos\u0165 i nevedomos\u0165, zore Tvojho osvietenia a po\u00adsledn\u00e9 zvy\u0161ky svojej temnoty, k\u00fdm sila nepohlt\u00ed sla\u00adbos\u0165. Nechcem v\u0161ak, aby vy\u0161ly nazmar tie chv\u00edle, ktor\u00e9 m\u00e1m vo\u013en\u00e9 po nevyhnutnom osvie\u017een\u00ed tela i ducha a po slu\u017ebe, ktor\u00fa mus\u00edm \u013eu\u010fom preukazova\u0165, ba aj ktor\u00fa nemus\u00edm, ale preukazujem.<\/p>

Pane Bo\u017ee m\u00f4j, po\u010d\u00favaj moju modlitbu a Tvoje milosrdenstvo nech vysly\u0161\u00ed moju t\u00fa\u017ebu, ktor\u00e1 sa ne\u00adrozpa\u013euje len kv\u00f4li mne sam\u00e9mu, ale chce oso\u017ei\u0165 bratskej l\u00e1ske. Vid\u00ed\u0161 do m\u00f4jho srdca a vie\u0161, \u017ee je to pravda. Daj, aby som Ti obetoval slu\u017ebu svojho rozumu a jazyka, daj, aby som Ti mal \u010do obetova\u0165! Bed\u00e1r a \u017eobr\u00e1k som, Ty si v\u0161ak bohat\u00fd pre v\u0161e\u00adtk\u00fdch, ktor\u00ed \u0164a vz\u00fdvaj\u00fa, a star\u00e1\u0161 sa o n\u00e1s. O\u010dis\u0165 od v\u0161etkej nerozmyslenosti a l\u017ei moje srdce a moje \u00fasta. Tvoje P\u00edsmo nech mi je \u010distou rozko\u0161ou! Ne\u00addopus\u0165, aby som v \u0148om pobl\u00fadil alebo in\u00fdch privie\u00addol do bludu! Pane, po\u010duj a zmiluj sa! Pane Bo\u017ee m\u00f4j, Svetlo slep\u00fdch a Sila slab\u00fdch, Svetlo vidia\u00adcich a Sila siln\u00fdch, po\u010duj moju du\u0161u a vysly\u0161 ma, ktor\u00fd z hlbokosti vol\u00e1m k Tebe. Lebo ak nepo\u010d\u00fava\u0161 aj v hlbokostiach, kam p\u00f4jdeme? Kam zavol\u00e1me? Tvoj je de\u0148 a Tvoja je noc. Na Tvoj pokyn preletia okamihy.<\/p>

Do\u017ei\u010d mi \u010dasu, aby som mohol uva\u017eova\u0165 o ta\u00adjom\u00adstv\u00e1ch Tvojho z\u00e1kona, nezatv\u00e1raj dvere pred t\u00fdmi, ktor\u00ed na ne klop\u00fa! Nechcel si predsa, aby nadarmo bolo pop\u00edsan\u00e9 to\u013eko str\u00e1nok skryt\u00fdch ta\u00adjomstiev. \u010ci hory nemaj\u00fa azda svojich jele\u0148ov, ktor\u00e9 sa v nich skr\u00fdvaj\u00fa, ob\u010derstvuj\u00fa, behaj\u00fa, pas\u00fa, od\u00adpo\u010d\u00edvaj\u00fa a pre\u00ad\u017e\u00favaj\u00fa? Pane, zdokona\u013e ma a osvie\u0165 mi tie hory! Hlas Tvoj je moja rados\u0165, hlas Tvoj pre\u00advy\u0161uje ka\u017ed\u00fa rozko\u0161. Daj mi, \u010do milujem! Ve\u010f milu\u00adjem a t\u00fa l\u00e1sku si mi Ty dal. Nezabudni na svoje da\u00adry a nepohrdni kvetom, t\u00fa\u017eiacim po rose! Bodaj by som Ti vyznal v\u0161etko, \u010do\u00adko\u013evek n\u00e1jdem v Tvojich knih\u00e1ch, a po\u010dul hlas chv\u00e1ly. Bodaj by som sa Tebou op\u00e1jal a uva\u017eoval o Tvojom z\u00e1kone od sam\u00e9ho za\u00ad\u010diatku, ke\u010f si stvoril nebo a zem, a\u017e do pr\u00edchodu Tvojho kr\u00e1\u013eovstva, ktor\u00e9 bude s Tebou ve\u010dn\u00e9 v Tvo\u00adjom sv\u00e4tom meste. Pane, zmiluj sa nado mnou a napl\u0148 moje t\u00fa\u017eby! Mysl\u00edm, \u017ee moja t\u00fa\u017eba nie je z tohto sveta. Net\u00fa\u017eim po zlate, striebre a drahoka\u00admoch, ani po prepychu v \u0161atstve, ani po vyso\u00adk\u00fdch vplyvn\u00fdch \u00faradoch, ani po rozko\u0161iach tela, ba ani po tom nie, \u010do je potrebn\u00e9 telu, k\u00fdm sme p\u00fatnikmi na tejto zemi. To v\u0161etko sa n\u00e1m prid\u00e1, ke\u010f budeme h\u013eada\u0165 kr\u00e1\u013eovstvo Bo\u017eie a jeho spravodlivos\u0165. H\u013ea\u010f, Pane Bo\u017ee, ak\u00e1 je moja t\u00fa\u017eba! Ne\u0161\u013eachetn\u00edci mi roz\u00adpr\u00e1vali o svojich radostiach, ale tie nie s\u00fa ako Tvoj z\u00e1kon. H\u013ea, odkia\u013e poch\u00e1dza moja t\u00fa\u017eba!<\/p>

Pozri, Ot\u010de, pohliadni a schv\u00e1\u013e! Nech sa za\u013e\u00fabi Tvojmu milosrdenstvu, aby som na\u0161iel milos\u0165 pred Tebou, aby sa mne, klopkaj\u00facemu, otvorily h\u013abky Tvojich re\u010d\u00ed. Vr\u00facne \u0164a pros\u00edm, skrze P\u00e1na n\u00e1\u0161ho Je\u017ei\u0161a Krista, Syna Tvojho, mu\u017ea Tvojej pravice, syna \u010dloveka, ktor\u00e9ho si ustanovil za prostredn\u00edka medzi sebou a nami, skrze ktor\u00e9ho si h\u013eadal n\u00e1s, ho\u00adci my sme \u0164a neh\u013eadali; h\u013eadal si n\u00e1s, aby sme my h\u013eadali Teba, Tvoje Slovo, skrze ktor\u00e9 si stvoril v\u0161e\u00adtko, i m\u0148a aby sme h\u013eadali Tvojho Jednoroden\u00e9ho, skrze ktor\u00e9ho povolal si k synovstvu veriaci \u013eud, i m\u0148a; skrze Toho \u0164a pros\u00edm, ktor\u00fd sed\u00ed na pravici Tvojej a prihov\u00e1ra sa za n\u00e1s, v ktorom s\u00fa skryt\u00e9 v\u0161etky poklady m\u00fadrosti a vedomosti. Jeho h\u013ead\u00e1m v Tvojich knih\u00e1ch. Moj\u017ei\u0161 p\u00edsal o \u0148om a on s\u00e1m, ve\u010dn\u00e1 Pravda, to povedal.<\/p>

KAPITOLA TRETIA<\/p>

Stvorenie neba i zeme.<\/p>

Daj, aby som po\u010dul a rozumel, ako si na za\u010diat\u00adku stvoril nebo i zem. O tom p\u00edsal Moj\u017ei\u0161. Nap\u00edsal a odi\u0161iel, odi\u0161iel k Tebe. Niet ho u\u017e predo mnou. Keby bol pri mne, zadr\u017eal by som ho a op\u00fdtal sa ho, ba zaprisahal by som ho skrze Teba, aby mi to vy\u00adsvetlil. Moje u\u0161i by po\u010d\u00favaly slov\u00e1, plyn\u00face z jeho \u00fast. Keby rozpr\u00e1val po hebrejsky, m\u00e1rne by rozpr\u00e1\u00adval, nerozumel by som mu. Keby v\u0161ak hovoril po latinsky, rozumel by som mu.<\/p>

Ale odkia\u013e by som vedel, \u017ee hovor\u00ed pravdu? A keby som to aj vedel, vedel by som to od neho? V mojom vn\u00fatri, v s\u00eddle mojich my\u0161lienok pove\u00addala by mi pravda, ktor\u00e1 nie je ani hebrejsk\u00e1, ani gr\u00e9cka, ani latinsk\u00e1, ani barbarsk\u00e1, bez pomoci \u00fast, jazyka a zvuku slab\u00edk by mi povedala: \u201ePravdu ho\u00advor\u00ed.\u201c A hne\u010f by som s \u00faplnou istotou povedal to\u00admu Tvojmu \u010dloveku: \u201ePravdu hovor\u00ed\u0161.\u201c Ke\u010f\u017ee sa ho v\u0161ak nem\u00f4\u017eem p\u00fdta\u0165, p\u00fdtam sa Teba, Pravdy, ktorou bol on naplnen\u00fd, Teba, Bo\u017ee m\u00f4j, pros\u00edm: ,,Odpus\u0165 moje hriechy a daj, aby som dobre poroz\u00adumel, \u010do Tvoj sluha povedal.\u201c<\/p>

KAPITOLA \u0160TVRT\u00c1<\/p>

Stvorenia hovoria o Stvorite\u013eovi.<\/p>

H\u013ea, tu je nebo i zem. Volaj\u00fa, \u017ee boly stvoren\u00e9, lebo sa menia a zamie\u00ad\u0148aj\u00fa. \u010coko\u013evek toti\u017e nebolo stvoren\u00e9, a predsa jestvuje, nem\u00e1 v sebe ni\u010d, \u010do by u\u017e bolo predt\u00fdm jestvovalo, v tom niet zmeny, ani striedania. Tie\u017e volaj\u00fa hlasno, \u017ee sa samy neurobily, ale preto jestvuj\u00fa, lebo boly stvoren\u00e9. Nejest\u00advovaly teda prv, aby sa samy mohly stvori\u0165. Tento ich hlas, to je najzrejmej\u0161\u00ed d\u00f4kaz. Ty, Pane, Ty si ich teda stvoril, s\u00fa kr\u00e1sne, dobr\u00e9 a jestvuj\u00fa, lebo i Ty si kr\u00e1sny, dobr\u00fd a jestvuje\u0161. Pravda\u017ee, nie s\u00fa zas tak\u00e9 kr\u00e1sne, dobr\u00e9 a nejestvuj\u00fa tak isto ako Ty, lebo v po\u00adrovnan\u00ed s Tebou nie s\u00fa vlastne ani kr\u00e1sne, ani dobr\u00e9, ani nejestvuj\u00fa. Vieme to a za t\u00fato svoju ve\u00addomos\u0165 Ti \u010fakujeme! Ke\u010f v\u0161ak porovn\u00e1me svoju ve\u00addomos\u0165 s Tvojou, vtedy na\u0161a vedomos\u0165 je vlastne nevedomos\u0165.<\/p>

KAPITOLA PIATA<\/p>

Svet bol stvoren\u00fd z ni\u010doho.<\/p>

Na za\u010diatku stvoril Boh nebo i zem. Ako si v\u0161ak mohol stvori\u0165 nebo i zem a ak\u00fdm n\u00e1strojom si vy\u00adtvoril tak\u00e9 ve\u013ekolep\u00e9 dielo? Zaiste nie ako umelec, ktor\u00fd umeleck\u00e9 dielo tvor\u00ed z nejakej l\u00e1tky pod\u013ea svojho vn\u00fatorn\u00e9ho poh\u013eadu, ktor\u00fd chce vtla\u010di\u0165 do svojho diela. Ale aj tento, \u010di to m\u00f4\u017ee urobi\u0165 nie pre\u00adto, \u017ee si ho Ty stvoril? Umelec d\u00e1va tvar hmote u\u017e jestvuj\u00facej a schopnej tvar prija\u0165, napr\u00edklad zemi, kame\u0148u, drevu, zlatu a podobn\u00fdm hmot\u00e1m. Odkia\u013e by boly v\u0161ak aj tieto hmoty, keby si ich Ty nebol stvoril? Umelcovi si dal telo, dal si mu ducha, kto\u00adr\u00fdm ovl\u00e1da \u00fady, dal si mu l\u00e1tku, z ktorej m\u00f4\u017ee tvori\u0165, dal si mu bystros\u0165 umu, aby pochopil ume\u00adnie, aby si najprv vo svojom vn\u00fatri vedel predsta\u00advi\u0165 to, \u010do tvor\u00ed potom navonok. Dal si mu smysly, ktor\u00fdmi pren\u00e1\u0161a svoju vn\u00fatorn\u00fa predstavu do hmo\u00adty, ktor\u00e9 zas neskor\u0161ie oznamuj\u00fa mysli, \u010do bolo a\u017e spraven\u00e9, aby sa presved\u010dila, \u017ee dielo bolo dobre vykonan\u00e9. Toto v\u0161etko chv\u00e1li Teba, svojho Stvorite\u013ea. Ako to len v\u0161etko tvor\u00ed\u0161? Ako si stvoril, Bo\u017ee, nebo i zem? Nebo i zem si nestvoril na nebi, ani na zemi, ani vo vzduchu, ani vo vode, lebo to v\u0161etko patr\u00ed k nebu a zemi. Ani vesm\u00edr si nestvoril vo ves\u00adm\u00edre, lebo nebolo miesta, kde by mohol by\u0165 pred\u00adt\u00fdm, k\u00fdm nebol stvoren\u00fd. Ani v ruke nemal si ni\u010d, z \u010doho by si stvoril nebo i zem. Kde by si bol vzal, \u010do si e\u0161te neurobil, aby si z toho mohol tvori\u0165? V\u0161etko je jedine preto, \u017ee i Ty si. Povedal si, a stalo sa, svo\u00adj\u00edm slovom stvoril si v\u0161etko.<\/p>

KAPITOLA \u0160IESTA<\/p>

Boh stvoril v\u0161etko ve\u010dn\u00fdm Slovom.<\/p>

Ale ako si povedal? \u010ci azda tak, ako ke\u010f zaznel s neba hlas hovoriaci: ,,Toto je Syn m\u00f4j milovan\u00fd\u201c? Tento hlas zaznel, a doznel, za\u010dal sa, a prestal. Slabi\u00adky zaznely, a doznely. Druh\u00e1 za prvou, tretia za dru\u00adhou a tak \u010falej po poriadku, k\u00fdm nezaznela posled\u00adn\u00e1 a za \u0148ou nastalo ticho. Z toho je zrejm\u00e9, \u017ee hlas vznikol pohybom tvora, ktor\u00fd, hoci \u010dasn\u00fd, sl\u00fa\u017eil Tvojej ve\u010dnej v\u00f4li. Tieto v \u010dase povedan\u00e9 slov\u00e1 von\u00adkaj\u0161ie ucho zvestovalo mysliacemu duchu, ktor\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9 ucho porovnalo v \u010dase znej\u00face slov\u00e1 s Tvoj\u00edm ve\u010dn\u00fdm Slovom a zvolalo: ,,To je nie\u010do celkom in\u00e9ho, nie\u010do \u00faplne in\u00e9ho. Tie slov\u00e1 s\u00fa hlbo\u00adko podo mnou, ba vlastne ani nie s\u00fa, lebo be\u017eia a pom\u00ed\u0148aj\u00fa sa. Slovo Bo\u017eie zost\u00e1va v\u0161ak nado mnou naveky.\u201c<\/p>

Ak si teda povedal slovami znej\u00facimi a pom\u00ed\u00ad\u0148aj\u00facimi, aby sa stalo nebo i zem, a ak si tak stvo\u00adril nebo i zem, vtedy nejak\u00e1 telesn\u00e1 bytos\u0165 musela jestvova\u0165 pred nebom a zemou, ktorej \u010dasn\u00fdmi po\u00adhybmi vznikol ten hlas. Av\u0161ak pred nebom a zemou nebolo nijak\u00e9ho telesa. Ba keby aj bolo, bol by si ho urobil nepominute\u013en\u00fdm hlasom, aby si n\u00edm vy\u00adtvoril pominute\u013en\u00fd hlas, ktor\u00fdm by si povedal, aby sa stalo nebo i zem. Z \u010dohoko\u013evek by si bol vy\u00adtvoril ten hlas, od Teba by to muselo poch\u00e1dza\u0165, le\u00adbo in\u00e1\u010d by nemohlo jestvova\u0165. Ktor\u00fdm slovom si te\u00adda utvoril teleso, ktor\u00e9 malo poveda\u0165 spomenut\u00e9 slov\u00e1?<\/p>

KAPITOLA SIEDMA<\/p>

Syn Bo\u017e\u00ed je s\u00fave\u010dn\u00e9 Slovo Otcovo.<\/p>

Vol\u00e1\u0161 n\u00e1s, aby sme poznali Slovo, Boha pri Bo\u00adhu, ktor\u00e9 je ve\u010dn\u00e9 a v ktorom s\u00fa ve\u010dn\u00e9 v\u0161etky veci. Ani sa neskon\u010d\u00ed, aby sa mohlo poveda\u0165 druh\u00e9 a tak aby sa mohlo poveda\u0165 v\u0161etko, ale naraz je povedan\u00e9 v\u0161etko naveky. In\u00e1\u010d by bol v Tebe \u010das a zmena, teda nie opravdiv\u00e1 ve\u010dnos\u0165 a opravdiv\u00e1 nesmrte\u013e\u00adnos\u0165. To som poznal, Bo\u017ee m\u00f4j, a \u010fakujem Ti za to. Poznal som to, vyzn\u00e1vam Ti, a so mnou to poznal a \u010fakuje Ti ka\u017ed\u00fd, kto nechce by\u0165 nev\u010fa\u010dn\u00fd istej pravde.<\/p>

Nahliadli sme, Pane, nahliadli, \u017ee \u010doko\u013evek bolo a \u010doho u\u017e niet, alebo \u010doko\u013evek je a nebolo, to v\u0161e\u00adtko zomiera a rod\u00ed sa. Tvojmu Slovu v\u0161ak ni\u010d ne\u00adpred\u00adch\u00e1dza, ani ni\u010d po \u0148om nenasleduje, lebo je na\u00adozaj nesmrte\u013en\u00e9 a ve\u010dn\u00e9. A t\u00fdmto svoj\u00edm s\u00fave\u010dn\u00fdm Slo\u00advom hovor\u00ed\u0161 naraz a od ve\u010dnosti v\u0161etko, \u010do ho\u00advor\u00ed\u0161, a stane sa, \u010do hovor\u00ed\u0161, aby sa stalo. Jednako nest\u00e1va sa naraz a od ve\u010dnosti, \u010do tvor\u00ed\u0161 svoj\u00edm Slo\u00advom.<\/p>

KAPITOLA \u00d4SMA<\/p>

Slovo Bo\u017eie n\u00e1s u\u010d\u00ed v\u0161etk\u00e9mu.<\/p>

Pre\u010do je to tak? P\u00fdtam sa \u0164a, Pane Bo\u017ee m\u00f4j. Rozumiem, ale neviem, ako by som to vypovedal. Va\u00adri takto: v\u0161etko, \u010do za\u010d\u00edna alebo prest\u00e1va jestvova\u0165, za\u010d\u00edna alebo prest\u00e1va vtedy, ke\u010f ve\u010dn\u00fd Rozum ur\u010d\u00ed, \u017ee m\u00e1 za\u010da\u0165 alebo presta\u0165, ve\u010dn\u00fd Rozum, v ktorom sa ni\u010d vlastne neza\u010d\u00edna, ani neprest\u00e1va. T\u00fdm Rozumom je v\u0161ak Tvoje ve\u010dn\u00e9 Slovo, ktor\u00e9 je aj za\u010diat\u00adkom, ktor\u00fd k n\u00e1m hovor\u00ed. Tak v Evanjeliu hovorilo hlasom tela, ktor\u00fd navonok zaznel \u013eudsk\u00fdm u\u0161iam, aby uverili v neho, aby ho h\u013eadali a na\u0161li vo ve\u010d\u00adnej pravde, v ktorej dobr\u00fd a jedin\u00fd U\u010dite\u013e u\u010d\u00ed v\u0161e\u00adtk\u00fdch svojich \u017eiakov. Tam, Pane, po\u010dujem Tvoj hlas, ktor\u00fd mi hovor\u00ed, \u017ee k n\u00e1m hovor\u00ed len ten, kto n\u00e1s u\u010d\u00ed. Kto n\u00e1s v\u0161ak neu\u010d\u00ed, i keby hovoril, nehovoril by k n\u00e1m.<\/p>

Napokon, kto n\u00e1s u\u010d\u00ed, ak len nie nemenite\u013en\u00e1 pravda? Lebo i ke\u010f n\u00e1s napom\u00edna tvor menite\u013en\u00fd, vedie n\u00e1s k nemenite\u013enej pravde. Tam sa naozaj u\u010d\u00ed\u00adme, ke\u010f sa usilujeme po\u010du\u0165 hlas \u017een\u00edcha a radova\u0165 sa z jeho hlasu. Tak sa vraciame ta, odkia\u013e sme vy\u00ad\u0161li. Preto sa vol\u00e1 Po\u010diatok, lebo keby nezost\u00e1val, ne\u00admali by sme sa kam vr\u00e1ti\u0165 zo svojich pobl\u00faden\u00ed. Ke\u010f sa vraciame z bludu, vraciame sa odtia\u013e iba pozna\u00adn\u00edm. Aby sme v\u0161ak poznanie nadobudli, tomu n\u00e1s on u\u010d\u00ed, lebo je Po\u010diatok, ktor\u00fd hovor\u00ed k n\u00e1m.<\/p>

KAPITOLA DEVIATA<\/p>

Ako Slovo Bo\u017eie hovor\u00ed k srdcu?<\/p>

V tomto Po\u010diatku, Bo\u017ee, stvoril si nebo i zem, v Tvojom Slove, v Tvojom Synovi, v Tvojej sile, v Tvojej m\u00fadrosti, v Tvojej pravde. Z\u00e1\u00adzra\u010dne si hovoril a z\u00e1zra\u010dne si tvoril. Kto to pochop\u00ed? Kto to vypovie? \u010co je to, \u010do ma osvecuje a prenik\u00e1 moj\u00edm srdcom, ale ho neran\u00ed? Chvejem sa a hor\u00edm. Chve\u00adjem sa, lebo sa mu nepodob\u00e1m, hor\u00edm, lebo sa mu podob\u00e1m. (Inhorresco, inquantum dissimilis ei sum, inardesco, inquantum similis ei sum<\/em>.)<\/p>

M\u00fadros\u0165, m\u00fadros\u0165 je to, ktor\u00e1 ma osvecuje a roz\u00adh\u00e1\u0148a hmly, ktor\u00e9 ma obop\u00ednaj\u00fa temnotou a \u0165archou mojich hriechov, kedyko\u013evek sa od nej odvr\u00e1tim. Moja sila je u\u017e nato\u013eko zoslaben\u00e1 mojou biedou, \u017ee ani svoju dobrotu nevl\u00e1dzem unies\u0165, k\u00fdm Ty, Pane, ktor\u00fd si sa zmiloval nad v\u0161etk\u00fdmi mojimi ne\u0161\u013ea\u00adchetnos\u0165ami, k\u00fdm neuzdrav\u00ed\u0161 v\u0161etky moje biedy. Ba i \u017eivot m\u00f4j vytrhne\u0161 zo skazy a d\u00e1\u0161 mi korunu z\u013eutovania a milosrdenstva, dobrotou nas\u00fdti\u0161 moju t\u00fa\u017ebu, tak\u017ee sa obnov\u00ed moja mlados\u0165 ako mlados\u0165 orla. N\u00e1dejou sme boli toti\u017e spasen\u00ed a trpezliv\u00e9 \u010da\u00adk\u00e1me na Tvoje pris\u013e\u00fabenia. Kto m\u00f4\u017ee, nech po\u010d\u00fava Tvoj hlas v svojom vn\u00fatri. Ja v\u0161ak, pln\u00fd d\u00f4very, za\u00advol\u00e1m: ,,Ak\u00e9 ve\u013ekolep\u00e9 s\u00fa Tvoje diela, Pane! V\u0161e\u00adtko si urobil ve\u013emi m\u00fadro!\u201c M\u00fadros\u0165 je Po\u010diatkom a v tomto Po\u010diatku stvoril si nebo i zem.<\/p>

KAPITOLA DESIATA<\/p>

V\u00f4\u013ea Bo\u017eia je bez za\u010diatku.<\/p>

\u010ci nie s\u00fa pln\u00ed zaostalosti, ktor\u00ed n\u00e1m vravia: ,,\u010co teda robil Boh, k\u00fdm stvoril nebo i zem?\u201c A \u010falej do\u00add\u00e1vaj\u00fa: ,,Ak teda odpo\u010d\u00edval a nerobil ni\u010d, pre\u010do ne\u00adzostal nav\u017edy v tej\u017ee ne\u010dinnosti? Ke\u010f v Bohu vzni\u00adkol teda nejak\u00fd nov\u00fd pohyb a nejak\u00e1 v\u00f4\u013ea, aby stvoril tvora, ktor\u00e9ho predt\u00fdm nikdy nestvoril, ako mo\u017eno hovori\u0165 o skuto\u010dnej ve\u010dnosti tam, kde vzni\u00adk\u00e1 v\u00f4\u013ea, ktorej predt\u00fdm nebolo?\u201c V\u00f4\u013ea Bo\u017eia nie je stvo\u00adrenie, ale je pred stvoren\u00edm, lebo ni\u010d by nemoh\u00adlo by\u0165 stvoren\u00e9, keby nepredch\u00e1dzala v\u00f4\u013ea Stvori\u00adte\u013eova.<\/p>

KAPITOLA JEDEN\u00c1STA<\/p>

Ve\u010dnos\u0165 sa nemeria \u010dasom.<\/p>

V\u00f4\u013ea Bo\u017eia patr\u00ed teda k podstate Bo\u017eej. Ak by v\u0161ak v podstate Bo\u017eej vzniklo nie\u010do, \u010do tam predt\u00fdm ne\u00adbolo, nemohlo by sa poveda\u0165, \u017ee podstata je naozaj ve\u010dn\u00e1. Ke\u010f v\u0161ak v\u00f4\u013ea Bo\u017eia, aby vzniklo stvorenie, bola od ve\u010dnosti, pre\u010do s\u00fa aj stvorenia nie ve\u010dn\u00e9? Ktor\u00ed takto vravia, t\u00ed e\u0161te nepoznali Teba, m\u00fadros\u0165 Bo\u017eiu, Svetlo mysl\u00ed. T\u00ed nepochopili, \u010do sa rob\u00ed v Te\u00adbe a ako sa to rob\u00ed, t\u00ed sa pok\u00fa\u0161aj\u00fa pochopi\u0165 ve\u010dn\u00e9. Ich srdce sa zapodieva so zmenou minul\u00fdch a bud\u00fa\u00adcich vec\u00ed a preplnen\u00e9 je m\u00e1rnos\u0165ou.<\/p>

Kto zadr\u017e\u00ed, prip\u00fata a aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eo\u010dku zastav\u00ed to srdce, aby \u010do len trochu pochopilo kr\u00e1su ve\u010dno\u00adsti, aby porovnalo ve\u010dnos\u0165 s menite\u013en\u00fdm \u010dasom a\u00a0videlo, \u017ee sa to v\u00f4bec ned\u00e1 porovna\u0165? Kto mu d\u00e1, aby uznalo, \u017ee dlh\u00fd \u010das nem\u00f4\u017ee by\u0165 dlh\u00fdm len preto, \u017ee vznik\u00e1 z mnoh\u00fdch pominut\u00fdch pohybov, ktor\u00e9 ne\u00adm\u00f4\u017eu by\u0165 naraz; \u017ee vo ve\u010dnosti ni\u010d neplynie, \u017ee ona je st\u00e1le pr\u00edtomn\u00e1, \u017ee nijak\u00fd \u010das nie je cel\u00fd pr\u00edtom\u00adn\u00fd; aby videlo, \u017ee bud\u00face zah\u00e1\u0148a minul\u00e9, \u017ee bud\u00face nasleduje po minulom, \u017ee v\u0161etko minul\u00e9 a bud\u00face je utv\u00e1ran\u00e9 a\u00a0vych\u00e1dza z ve\u010dnej pr\u00edtomnosti? Kto zadr\u017e\u00ed \u013eudsk\u00e9 srdce, aby zastalo a\u00a0nahliadlo, \u017ee ve\u010d\u00adnos\u0165, ktor\u00e1 nie je ani minul\u00e1 ani bud\u00faca, rozhoduje o\u00a0minul\u00fdch a bud\u00facich \u010dasoch? Dok\u00e1\u017ee to moja ru\u00adka alebo dok\u00e1\u017ee to ruka m\u00f4jho jazyka, tak ohromn\u00fa vec?<\/p>

KAPITOLA DVAN\u00c1STA<\/p>

\u010co robil Boh pred stvoren\u00edm sveta?<\/p>

H\u013ea, idem odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku: \u201e\u010co robil Boh predt\u00fdm, ako stvo\u00adril nebo i zem?\u201c Odpoviem, ale nie tak \u017eartovne, ako odpovedal ktosi, kto chcel vyhn\u00fa\u0165 tejto ot\u00e1zke: \u201ePripravoval peklo t\u00fdm, ktor\u00ed chc\u00fa prenikn\u00fa\u0165 tak\u00e9 hlbok\u00e9 tajomstvo.\u201c In\u00e9 je ve\u00addie\u0165, a in\u00e9 \u017eartova\u0165. Tak nebudem odpove\u00adda\u0165. Rad\u0161ej by som odpovedal, \u017ee neviem, \u010do neviem, ako by som mal da\u0165 tak\u00fa odpove\u010f, pre ktor\u00fa vyjde na po\u00adsmech ten, kto sa na tak\u00e9 hlbok\u00e9 veci p\u00fdtal, a d\u00f4jde pochvaly ten, kto tak nespr\u00e1vne odpovedal. Teba, Bo\u017ee, vol\u00e1m Stvorite\u013eom v\u0161etk\u00e9ho stvorenia. A ke\u010f slovami nebo i zem m\u00e1 sa rozumie\u0165 v\u0161etko stvoren\u00adstvo, potom celkom smelo odpoviem: \u201eBoh predt\u00fdm, ako stvoril nebo i zem, predt\u00fdm nerobil ni\u010d. Ak by v\u0161ak nie\u010do robil, \u010do in\u00e9ho by robil ako tvorov?\u201c Ke\u00adby som v\u0161etko, \u010do k svojej sp\u00e1se vedie\u0165 chcem, keby som to vedel tak, ako \u017ee pred stvoren\u00edm nebolo nijak\u00e9ho tvora!<\/p>

KAPITOLA TRIN\u00c1STA<\/p>

Pred stvoren\u00edm nebolo \u010dasu.<\/p>

Ak sa nejak\u00e1 h\u013abav\u00e1 myse\u013e v\u00a0svojej obrazotvor\u00adnosti obracia k\u00a0pominu\u00adt\u00fdm vekom a \u010duduje sa, \u017ee Ty, Bo\u017ee v\u0161emoh\u00faci, Stvorite\u013e v\u0161etk\u00e9ho, Zachov\u00e1vate\u013e, Tvorca neba i zeme, \u017ee Ty si po to\u013eko vekov, k\u00fdm si za\u010dal tvori\u0165, nerobil ni\u010d, nech sa zastav\u00ed a nech sa zobud\u00ed, lebo jeho \u010dudovanie je falo\u00ad\u0161n\u00e9. Ako mohly plyn\u00fa\u0165 nespo\u010detn\u00e9 veky, ke\u010f si ich nestvo\u00adril, ve\u010f Ty si Stvorite\u013e a P\u00f4vodca v\u0161etk\u00fdch vekov? Alebo ak\u00e9 \u010dasy mohly by\u0165, ktor\u00e9 by nemaly v\u00a0Tebe svoj p\u00f4vod? Preto\u017ee si teda P\u00f4vodcom v\u0161etk\u00e9ho \u010da\u00adsu, ako mo\u017eno hovori\u0165, \u017ee si ni\u010d nerobil, ak bol pred stvoren\u00edm neba i zeme nejak\u00fd \u010das? \u010cas si Ty stvo\u00adril a\u00a0nijak\u00fd \u010das nemohol plyn\u00fa\u0165 prv, k\u00fdm si ho Ty nestvoril. Ke\u010f v\u0161ak pred stvo\u00adren\u00edm neba i zeme ne\u00adbolo nijak\u00e9ho \u010dasu, na\u010do sa spytova\u0165, \u010do si vtedy ro\u00adbil? Kde nebolo \u010dasu, tam nemohlo by\u0165 ani \u201evtedy\u201c. V \u010dase nepredch\u00e1dza\u0161 \u010dasy, lebo keby bolo tak, ako by si mohol predch\u00e1dza\u0165 v\u0161etky \u010dasy?<\/p>

V\u0161etky minul\u00e9 \u010dasy predch\u00e1dza\u0161 v\u00fdsos\u0165ou svojej v\u017edy pr\u00edtomnej ve\u010dnosti; tie\u017e v\u0161etky bud\u00face \u010dasy prevy\u0161uje\u0161 pr\u00e1ve preto, lebo s\u00fa bud\u00face. Len \u010do sa pribl\u00ed\u017eia, hne\u010f s\u00fa z nich minul\u00e9. Ty s\u00e1m si v\u0161ak v\u017edy ten ist\u00fd a Tvoje roky nikdy neprest\u00e1vaj\u00fa. Tvo\u00adje roky ani neprich\u00e1dzaj\u00fa, ani sa nem\u00ed\u0148aj\u00fa; na\u0161e ro\u00adky aj prich\u00e1dzaj\u00fa, aj sa m\u00ed\u0148aj\u00fa, a\u017e sa napokon v\u0161e\u00adtky pomin\u00fa. Tvoje roky stoja, lebo sa neh\u00fdbu. Na\u00adsleduj\u00face Tvoje roky nezatl\u00e1\u010daj\u00fa predo\u0161l\u00e9, lebo sa v\u00f4bec nem\u00ed\u0148aj\u00fa. Na\u0161e roky bud\u00fa vtedy v\u0161etky, ke\u010f v\u0161etky uplyn\u00fa. V\u0161etky Tvoje roky s\u00fa ako jeden de\u0148 a Tvoj de\u0148 nie je ka\u017edodenne, ale dnes; Tvoj dne\u0161n\u00fd de\u0148 neustupuje zajtraj\u0161iemu, ani nenasleduje po v\u010deraj\u0161om. Dne\u0161n\u00fd Tvoj de\u0148 je ve\u010dnos\u0165. Preto si splodil s\u00fave\u010dn\u00e9ho, ktor\u00e9mu si povedal: \u201eDnes som \u0164a splodil.\u201c Ty si stvoril v\u0161etky \u010dasy a s\u00e1m si pred nimi; a pred \u010dasmi nebolo nijak\u00e9ho \u010dasu.<\/p>

KAPITOLA \u0160TRN\u00c1STA<\/p>

\u010co je \u010das?<\/p>

Nebolo teda \u010dasu, v ktorom by si nie\u010do nerobil, lebo aj \u010das si stvoril Ty. Nijak\u00fd \u010das nie je s\u00fave\u010dn\u00fd s Tebou, lebo len Ty zost\u00e1va\u0161 nemenite\u013en\u00fd. Keby v\u0161ak \u010dasy zost\u00e1valy, neboly by u\u017e \u010dasmi. \u010co je te\u00adda \u010das? Kto to vysvetl\u00ed kr\u00e1tko a \u013eahko? Kto to po\u00adchop\u00ed my\u0161lienkou a vypovie slovom? \u010co v\u0161ak spo\u00adm\u00edname vo svojej re\u010di \u010dastej\u0161ie a samozrejmej\u0161ie ne\u017e \u010das? Aj rozumieme, ke\u010f ho spom\u00edname, ba aj vtedy, ke\u010f ho spom\u00ednaj\u00fa druh\u00ed.<\/p>

\u010co je teda \u010das? Keby sa ma nik na to nep\u00fdtal, vedel by som to. Ke\u010f to m\u00e1m v\u0161ak niekomu vy\u00adsvetli\u0165, vtedy to u\u017e neviem. Predsa v\u0161ak m\u00f4\u017eem ho\u00advori\u0165 s istotou: \u201eNebolo by minul\u00e9ho \u010dasu, keby sa ni\u010d nem\u00ed\u0148alo; nebolo by bud\u00faceho \u010dasu, ke\u010f ni\u010d ne\u00adprich\u00e1dzalo; nebolo by pr\u00edtomn\u00e9ho \u010dasu, keby ni\u010d netrvalo.\u201c Ako v\u0161ak m\u00f4\u017eu by\u0165 tie dva \u010dasy, minul\u00fd a bud\u00faci, ke\u010f minul\u00fd u\u017e nie je a bud\u00faci e\u0161te nie je? Pr\u00edtomn\u00fd \u010das, keby bol v\u017edy pr\u00edtomn\u00fd a ni\u00adkdy neprech\u00e1dzal do minul\u00e9ho, nebol by u\u017e vtedy \u010das, ale ve\u010dnos\u0165. Ak sa teda pr\u00edtomn\u00fd \u010das, aby bol \u010dasom, musel zmeni\u0165 na minul\u00fd, ako m\u00f4\u017eeme hovori\u0165, \u017ee je, ke\u010f d\u00f4vod jeho bytia je v tom, \u017ee nebude? Nem\u00f4\u017eeme teda hovori\u0165, \u017ee \u010das je, leda \u017ee smeruje k svojmu nebytiu (tendit non esse<\/em>).<\/p>

KAPITOLA P\u00c4TN\u00c1STA<\/p>

\u010co je meradlom \u010dasu.<\/p>

A predsa hovor\u00edme o kr\u00e1tkom a dlhom \u010dase, pravda, len o minulom a bud\u00facom. Minul\u00fdm \u010dasom vol\u00e1me napr\u00edklad dlh\u00fd \u010das pred sto rokmi, bud\u00faci zas len dlh\u00fd, ktor\u00fd bude napr\u00edklad o sto rokov. Kr\u00e1\u00adtky minul\u00fd \u010das je zas napr\u00edklad pred desiatimi d\u0148ami, kr\u00e1tky bud\u00faci \u010das je o desa\u0165 dn\u00ed. Ale ako m\u00f4\u017ee by\u0165 dlh\u00e9 alebo kr\u00e1tke to, \u010do nejestvuje? Mi\u00adnul\u00fd \u010das toti\u017e u\u017e nejestvuje a\u00a0bud\u00faci e\u0161te ne\u00adjestvuje. Nehovor\u00edme o \u010dase, \u017ee je dlh\u00fd, ale o mi\u00adnulom hovo\u00adr\u00edme, \u017ee bol dlh\u00fd, a o bud\u00facom, \u017ee bude dlh\u00fd. Pane Bo\u017ee m\u00f4j, Svetlo moje, \u010di sa pravda aj v tomto nevysmeje \u010dlovekovi? Ak\u00fd dlh\u00fd \u010das bol u\u017e minul\u00fdm \u010dasom? Bol dlh\u00fdm vtedy, ke\u010f bol minul\u00fd, alebo vtedy, ke\u010f bol e\u0161te pr\u00edtomn\u00fd? Len vtedy mo\u00adhol by\u0165 toti\u017e dlh\u00fdm, ke\u010f bolo v\u00f4bec nie\u010do, \u010do mohlo by\u0165 dlh\u00fdm. Minul\u00fd \u010das u\u017e nebol: nemohol by\u0165 teda dlh\u00fdm, ke\u010f v\u00f4bec nebol. Tak by sme nemali vlast\u00adne ani hovori\u0165, \u017ee minul\u00fd \u010das bol dlh\u00fd, lebo ni\u010d ne\u00adn\u00e1jdeme na \u0148om, \u010do by bolo dlh\u00e9. Ke\u010f sa pominul, vtedy ho u\u017e niet. Rad\u0161ej povedzme, \u017ee pr\u00edtomn\u00fd \u010das bol dlh\u00fd, lebo len ke\u010f bol pr\u00edtomn\u00fd, mohol by\u0165 dlh\u00fd. Nepominul sa nato\u013eko, aby ho u\u017e v\u00f4bec nebolo, a preto tu bolo nie\u010do, \u010do mohlo by\u0165 dlh\u00e9. Ke\u010f sa po\u00adminul, prestal by\u0165 aj dlh\u00fdm, lebo prestal jestvova\u0165. Pozoruj teraz, du\u0161a \u013eudsk\u00e1, \u010di pr\u00edtomn\u00fd \u010das m\u00f4\u00ad\u017ee by\u0165 dlh\u00fd. Ve\u010f si dostala schopnos\u0165 mera\u0165 a rozo\u00adzn\u00e1va\u0165 trvanie \u010dasu! \u010co mi odpovie\u0161? \u010ci dlh\u00fd \u010das je azda sto pr\u00edtomn\u00fdch rokov? Najprv pozri, \u010di sto ro\u00adkov v\u00f4bec m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00edtomn\u00fdch! Ke\u010f plynie prv\u00fd rok z nich, ten je pr\u00edtomn\u00fd. Ostatn\u00fdch dev\u00e4\u0165desiat\u00addev\u00e4\u0165 s\u00fa bud\u00face roky, a preto e\u0161te nejestvuj\u00fa. Ke\u010f v\u0161ak plynie druh\u00fd rok z nich, jeden je u\u017e minul\u00fd, druh\u00fd pr\u00edtomn\u00fd a ostatn\u00e9 s\u00fa bud\u00face. A tak, ktor\u00fd\u00adko\u013evek rok zo stredn\u00fdch rokov sta vzali by sme za pr\u00edtomn\u00fd, pred n\u00edm by boly v\u017edy minul\u00e9 a po \u0148om bud\u00face roky. Preto sto rokov nem\u00f4\u017ee by\u0165 naraz pr\u00ed\u00adtomn\u00fdch. Pozerajme v\u0161ak \u010falej, \u010di aspo\u0148 ten jeden rok, ktor\u00fd trv\u00e1, \u010di aspo\u0148 ten m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00edtomn\u00fd. Ani to nie! Ke\u010f plynie z neho prv\u00fd mesiac, ostatn\u00e9 s\u00fa bud\u00face. Ke\u010f plynie druh\u00fd mesiac, prv\u00fd u\u017e uplynul a ostatn\u00e9 e\u0161te nejestvuj\u00fa. Teda ani rok, ktor\u00fd ply\u00adnie, nie je pr\u00edtomn\u00fd cel\u00fd. A ke\u010f nie je pr\u00edtomn\u00fd ce\u00adl\u00fd, nem\u00f4\u017ee sa vola\u0165 pr\u00edtomn\u00fdm rokom. Rok m\u00e1 dva\u00adn\u00e1s\u0165 mesiacov. Ktor\u00fdko\u013evek mesiac plynie, ten je pr\u00edtomn\u00fd a ostatn\u00e9 s\u00fa alebo minul\u00e9, alebo bud\u00face. Ale ani mesiac, ktor\u00fd plynie, nie je pr\u00edtomn\u00fd, ale jeden de\u0148. Ke\u010f je to prv\u00fd, ostatn\u00e9 s\u00fa bud\u00face; ke\u010f posledn\u00fd, ostatn\u00e9 s\u00fa minul\u00e9; ke\u010f niektor\u00fd zo stred\u00adn\u00fdch, vtedy je medzi minul\u00fdmi a bud\u00facimi.<\/p>

Tak cel\u00fd pr\u00edtomn\u00fd \u010das, ktor\u00fd sme na\u0161li a m\u00e1 by\u0165 nazvan\u00fd dlh\u00fdm, scvrkne sa sotva na \u010das jedn\u00e9ho d\u0148a. Ale h\u013eadajme e\u0161te \u010falej, lebo ani de\u0148 nie je cel\u00fd pr\u00edtomn\u00fd. Cel\u00fd de\u0148 m\u00e1 dvadsa\u0165\u0161tyri hod\u00edn. Prv\u00e1 hodina m\u00e1 v\u0161etky ostatn\u00e9 za bud\u00face, posledn\u00e1 hodina m\u00e1 v\u0161etky ostatn\u00e9 za minul\u00e9, niektor\u00e1 zo stredn\u00fdch m\u00e1 tie, \u010do ju predch\u00e1dzaj\u00fa, za bud\u00face, \u010do po nej nasleduj\u00fa, za minul\u00e9. Jedno\u00adtliv\u00e1 hodina plynie zas v \u010diastkach. \u010co z nej u\u017e uplynulo, to je minul\u00e9, \u010do m\u00e1 e\u0161te uplyn\u00fa\u0165, to je bud\u00face. Pr\u00edtom\u00adn\u00fdm \u010dasom m\u00f4\u017ee sa teda nazva\u0165 len ten, ktor\u00fd sa u\u017e ned\u00e1 deli\u0165 na nijak\u00e9, ani najmen\u0161ie \u010diasto\u010dky. Tento okamih let\u00ed v\u0161ak tak bleskur\u00fdchle z bud\u00facnosti do minulosti, \u017ee netrv\u00e1 ani chv\u00ed\u013eu. Keby trval, mu\u00adsel by sa rozdeli\u0165 na minul\u00fd a bud\u00faci. Pr\u00edtomn\u00fd \u010das nem\u00e1 nijak\u00e9ho trvania. Kde je teda \u010das, ktor\u00fd by sme mohli pomenova\u0165 dlh\u00fdm? Je to bud\u00faci \u010das? O tom nehovor\u00edme, \u017ee je dlh\u00fd, lebo e\u0161te nejestvuje, \u010do by mohlo by\u0165 dlh\u00e9; o tom hovor\u00edme, \u017ee bude dlh\u00fd. Kedy to bude? Nako\u013eko e\u0161te len m\u00e1 by\u0165, nem\u00f4\u017ee by\u0165 dlh\u00fd, lebo e\u0161te niet toho, \u010do by bolo dlh\u00e9. Ak v\u0161ak potom bude dlh\u00fd, ke\u010f z bud\u00faceho \u010dasu, ktor\u00fd dosia\u013e nie je, za\u010dne by\u0165 a stane sa pr\u00edtomn\u00fdm, aby nie\u010do mohlo v\u00f4bec by\u0165, \u010d\u00edm by sa stal dlh\u00fdm, pr\u00ed\u00adtomn\u00fd \u010das v\u0161ak u\u017e pod\u013ea vy\u0161\u0161ie povedan\u00e9ho vol\u00e1, \u017ee nem\u00f4\u017ee by\u0165 dlh\u00fdm.<\/p>

KAPITOLA \u0160ESTN\u00c1STA<\/p>

Ak\u00fd \u010das mo\u017eno mera\u0165?<\/p>

A predsa, Pane, rozozn\u00e1vame \u010dasov\u00e9 prest\u00e1vky, porovn\u00e1vame ich a hovo\u00adr\u00edme o nich, \u017ee s\u00fa dlh\u00e9 a kr\u00e1tke. Tie\u017e meriame, o \u010do je jeden \u010das dlh\u0161\u00ed alebo krat\u0161\u00ed od druh\u00e9ho, hovor\u00edme, \u017ee tento je dvakr\u00e1t alebo trikr\u00e1t dlh\u0161\u00ed, \u010di krat\u0161\u00ed, alebo rovnako dlh\u00fd. Me\u00adriame v\u0161ak len plyn\u00faci \u010das, ke\u010f uva\u017eujeme, ako utek\u00e1. Minul\u00fd \u010das, ktor\u00fd u\u017e u\u0161iel, alebo bud\u00faci, kto\u00adr\u00fd e\u0161te nie je tu, kto by tak\u00fd \u010das vymeral? Azda iba ten, kto by sa opov\u00e1\u017eil tvrdi\u0165, \u017ee mo\u017eno mera\u0165 ne\u00adjestvuj\u00face. Teda, k\u00fdm \u010das plynie, mo\u017eno ho mera\u0165 ke\u010f u\u017e uplynul, nemo\u017eno ho mera\u0165, lebo u\u017e nejest\u00advuje.<\/p>

KAPITOLA SEDEMN\u00c1STA<\/p>

Kde je minul\u00fd a bud\u00faci \u010das?<\/p>

H\u013ead\u00e1m len, Ot\u010de, ni\u010d v\u0161ak netvrd\u00edm! Bo\u017ee m\u00f4j, chr\u00e1\u0148 a\u00a0ria\u010f ma! Kto by sa mi opov\u00e1\u017eil poveda\u0165, \u017ee troje \u010dasov niet, toti\u017e minul\u00fd, pr\u00ed\u00adtomn\u00fd a bud\u00faci, ako sme sa e\u0161te za chlapcov u\u010dili a aj druh\u00fdch sme to my u\u010dili? Kto povie, \u017ee je len pr\u00edtomn\u00fd \u010das, lebo druh\u00e9 dva nie s\u00fa? \u010ci tie s\u00fa predsa azda, a z\u00a0bud\u00fa\u00adceho st\u00e1va sa pr\u00edtomn\u00fd tak, \u017ee vych\u00e1dza z neja\u00adk\u00e9ho tajomn\u00e9ho \u00fakrytu a potom zas vch\u00e1dza do toho \u00fakrytu vtedy, ke\u010f sa st\u00e1va z pr\u00edtomn\u00e9ho minul\u00fd? Kde t\u00ed, \u010do ospievali bud\u00facnos\u0165, kde ju vi\u00addeli, ke\u010f dosia\u013e nejestvuje? Ve\u010f nikto nem\u00f4\u017ee vidie\u0165 to, \u010do nejest\u00advuje! Kto v\u0161ak spom\u00edna minulos\u0165, nehovoril by pravdu, keby nemal minulos\u0165 v mysli. Keby v\u0161ak minul\u00fd a bud\u00faci \u010das nejestvoval, nemohol by sa za\u00adchova\u0165 v mysli. Z toho teda vypl\u00fdva, \u017ee minul\u00fd a bud\u00faci \u010das predsa len jestvuje.<\/p>

KAPITOLA OSEMN\u00c1STA<\/p>

Ako m\u00f4\u017ee by\u0165 minul\u00fd a bud\u00faci \u010das pr\u00edtomn\u00fdm?<\/p>

Do\u017ei\u010d mi, Pane, moja N\u00e1dej, do\u017ei\u010d, aby som mo\u00adhol \u010falej h\u013eada\u0165, spokojne h\u013eada\u0165! Ke\u010f u\u017e viem, \u017ee minul\u00fd a bud\u00faci \u010das jestvuje, chcem vedie\u0165, kde jestvuje. Hoci to e\u0161te nem\u00f4\u017eem pochopi\u0165, predsa viem, \u017ee kdeko\u013evek s\u00fa, nie s\u00fa tam ako minul\u00fd a bu\u00add\u00faci, ale ako pr\u00edtomn\u00fd. Lebo keby tu boly ako bu\u00add\u00face, e\u0161te by tu neboly; keby tu boly ako mi\u00adnul\u00e9, u\u017e by tu neboly. Nech s\u00fa u\u017e teda kdeko\u013evek a akoko\u013evek, v\u017edy s\u00fa len ako pr\u00edtomn\u00e9. Ke\u010f sa rozpr\u00e1va o\u00a0minulom, z\u00a0pam\u00e4ti sa nevybavuj\u00fa veci, ktor\u00e9 u\u017e zanikly, ale slov\u00e1 vzniknut\u00e9 z\u00a0predst\u00e1v ve\u00adc\u00ed, ktor\u00e9 vtisly do du\u00ad\u0161e predstavy akoby svoje sto\u00adpy. Moje detstvo, ktor\u00e9 u\u017e nejestvuje, patr\u00ed minulo\u00adsti, ktor\u00e1 u\u017e tie\u017e nejestvuje. Ke\u010f si v\u0161ak na\u0148 spo\u00adm\u00ednam a rozpr\u00e1\u00advam o \u0148om, vid\u00edm ho v pr\u00edtomnosti, lebo jeho obraz je v mojej pam\u00e4ti.<\/p>

\u010ci podobne mo\u017eno azda vysvetli\u0165 predpove\u010f bu\u00add\u00facnosti tak, \u017ee si predstavujeme obrazy vec\u00ed, kto\u00adr\u00e9 e\u0161te nejestvuj\u00fa? Vyzn\u00e1m Ti, Bo\u017ee m\u00f4j, \u017ee ne\u00adviem. Jedine to viem, \u017ee \u010dasto rozm\u00fd\u0161\u013eame o svo\u00adjich bud\u00facich \u010dinoch a toto rozm\u00fd\u0161\u013eanie je pr\u00edtom\u00adn\u00e9, ale \u010diny na\u0161e e\u0161te nie s\u00fa, lebo s\u00fa bud\u00face. Ke\u010f sa v\u0161ak d\u00e1me do roboty a za\u010dneme s t\u00fdm, o \u010dom sme si porozm\u00fd\u0161\u013eali, vtedy sa za\u010d\u00edna \u010din, lebo u\u017e nie je bud\u00faci, ale pr\u00edtomn\u00fd. Nech je u\u017e ak\u00e1ko\u013evek tajomn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 bud\u00facich vec\u00ed, jedno je ist\u00e9, \u017ee vidie\u0165 mo\u017eno len to, \u010do jestvuje. \u010co v\u0161ak jestvuje, nie je bud\u00face, ale pr\u00edtomn\u00e9. Ke\u010f teda niekto hovo\u00adr\u00ed, \u017ee vid\u00ed bud\u00face veci, nevid\u00ed to, \u010do e\u0161te nie je, t. j. bud\u00face veci, ale vid\u00ed azda len ich pr\u00ed\u010diny alebo zna\u00adky, ktor\u00e9 u\u017e jestvuj\u00fa. Preto t\u00fdm, ktor\u00ed ich vidia, nie s\u00fa u\u017e bud\u00face, ale pr\u00edtomn\u00e9 a z nich vlastne len duch predpoved\u00e1 bud\u00face. Predstavy bud\u00facnosti s\u00fa potom pr\u00edtomn\u00e9 v du\u0161iach t\u00fdch, ktor\u00ed bud\u00facnos\u0165 predpo\u00advedaj\u00fa.<\/p>

Nech tu prehovor\u00ed pr\u00edklad, Ke\u010f vid\u00edm rann\u00e9 zo\u00adre, predpoved\u00e1m v\u00fdchod slnka. \u010co vid\u00edm, je pr\u00edtom\u00adn\u00e9, \u010do predpoved\u00e1m, je bud\u00face. Nie slnko je bud\u00fa\u00adce, lebo to u\u017e jestvuje, ale len jeho v\u00fdchod je bu\u00add\u00faci. Nemohol by som v\u0161ak predpoveda\u0165 v\u00fdchod slnka, keby som nemal o \u0148om predstavu, ak\u00fa aj te\u00adraz, ke\u010f hovor\u00edm, m\u00e1m. Ale ani zore, ktor\u00e9 na ne\u00adbi vid\u00edm, ani tie nie s\u00fa v\u00fdchod slnka, ani predsta\u00adva, ktor\u00fa m\u00e1m v du\u0161i o v\u00fdchode slnka, ani t\u00e1 nie je v\u00fdchodom slnka. Oboje v\u0161ak vid\u00edm pr\u00edtomn\u00e9, a pre\u00adto m\u00f4\u017eem predpoveda\u0165 v\u00fdchod slnka. Bud\u00face teda e\u0161te nejestvuje. A ke\u010f e\u0161te nejestvuj\u00fa, teda nie s\u00fa. Ke\u010f nie s\u00fa, nemo\u017eno ich vidie\u0165, ale mo\u017eno ich pred\u00adpoveda\u0165 z pr\u00edtomn\u00fdch, ktor\u00e9 aj s\u00fa, aj sa daj\u00fa vidie\u0165.<\/p>

KAPITOLA DEV\u00c4TN\u00c1STA<\/p>

Ako sa pozn\u00e1 bud\u00face?<\/p>

Ty v\u0161ak, Kr\u00e1\u013e cel\u00e9ho tvorstva, ako pou\u010duje\u0161 du\u0161e o bud\u00facich veciach? Ve\u010f pou\u010dil si o nich svojich prorokov. Ak\u00fd je to sp\u00f4sob, ktor\u00fdm pou\u010duje\u0161 o bu\u00add\u00facich veciach, ktor\u00e9 e\u0161te nejestvuj\u00fa, alebo rad\u0161ej, ako u\u010d\u00ed\u0161 o pr\u00edtomnosti z bud\u00facich vec\u00ed? \u010co nejest\u00advuje, tomu sa nemo\u017eno nau\u010di\u0165. Tvoj sp\u00f4sob je ve\u013emi nepochopite\u013en\u00fd m\u00f4jmu umu. Prevl\u00e1dal ma, nem\u00f4\u00ad\u017eem sa k nemu dosta\u0165. Ke\u010f v\u0161ak Ty pom\u00f4\u017ee\u0161, d\u00f4\u00adjdem k nemu, ke\u010f pom\u00f4\u017ee\u0161 Ty, sladk\u00e9 Svetlo mo\u00adjich du\u0161evn\u00fdch o\u010d\u00fa.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA<\/p>

Ako pomenova\u0165 rozmanitos\u0165 \u010dasov?<\/p>

Teraz je u\u017e jasn\u00e9, \u017ee niet ani minul\u00e9ho ani bu\u00add\u00faceho \u010dasu. Nespr\u00e1vne sa teda hovor\u00ed, \u017ee jest troje \u010dasov, a to minul\u00fd, pr\u00edtomn\u00fd a bud\u00faci. Spr\u00e1vnej\u0161ie by sa malo azda poveda\u0165, \u017ee jest troje \u010dasov, a to: pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na minulos\u0165, pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na pr\u00edtomnos\u0165 a pr\u00edtomn\u00fd vzh\u013eadom na bud\u00facnos\u0165. Tieto troje vec\u00ed vid\u00edm v svojej du\u0161i, inde ich nevi\u00add\u00edm. Pr\u00edtomn\u00e1 vzh\u013eadom na minulos\u0165 je pam\u00e4\u0165 (memoria<\/em>), pr\u00ed\u00adtomn\u00e9 vzh\u013eadom na pr\u00edtomnos\u0165 je nazeranie (contuitus<\/em>), pr\u00edtom\u00adn\u00e9 vzh\u013eadom na bud\u00facnos\u0165 je o\u010dak\u00e1vanie (exspectatio<\/em>). Ke\u010f mo\u017e\u00adno takto hovori\u0165, uzn\u00e1vam aj ja, \u017ee jest troje \u010dasov. Pod\u013ea v\u017eit\u00e9ho zlozvyku m\u00f4\u017ee sa tie\u017e hovori\u0165, \u017ee jest troje \u010dasov, a to: pr\u00edtomn\u00fd, minul\u00fd a bud\u00faci. Nech sa aj tak hovor\u00ed! Nestar\u00e1m sa o to, neodporujem, ani na to nenad\u00e1vam. Nech sa len tak hovor\u00ed, k\u00fdm sa rozu\u00admie, \u010do sa hovor\u00ed, \u017ee toti\u017e nejestvuje ani to, \u010do vol\u00e1\u00adme minul\u00fdm, ani to, \u010do vol\u00e1me bud\u00facim. M\u00e1lo je ta\u00adk\u00fdch slov, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvame v ich spr\u00e1vnom doslov\u00adnom v\u00fdzname. Ale, i ke\u010f ich pou\u017e\u00edvame nie celkom doslovne, predsa rozumieme, \u010do chceme poveda\u0165.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA PRV\u00c1<\/p>

Ako mo\u017eno mera\u0165 \u010das?<\/p>

Pred chv\u00ed\u013eou som povedal, \u017ee minul\u00fd \u010das meria\u00adme, aby sme mohli poveda\u0165, \u017ee tento \u010dasov\u00fd \u00fasek je dva razy alebo rovnako dlh\u00fd ako tamten, alebo ako\u00adko\u013evek sme zvykli hovori\u0165 o \u010dasov\u00fdch \u00fasekoch. Po\u00add\u013ea toho, ako som povedal, meriame minul\u00fd \u010das. Ak by mi v\u0161ak niekto vy\u010d\u00edtal, odkia\u013e to viem, pove\u00addal by som mu, \u017ee odtia\u013e, lebo \u010das meriame, a nem\u00f4\u00ad\u017eeme mera\u0165 to, \u010do nejestvuje. Minul\u00fd a bud\u00faci \u010das nejestvuje. Ako v\u0161ak meriame pr\u00edtom\u00adn\u00fd \u010das, ke\u010f nem\u00e1 trvania? Meriame ho, k\u00fdm plynie. Ke\u010f uply\u00adnul, u\u017e ho nemeriame, lebo niet, \u010do by sme merali.<\/p>

Ale odkia\u013e, kade a kam ide \u010das, ke\u010f ho meriame? Odkia\u013e, ak nie z bud\u00facnosti? Kadia\u013e, ak nie pr\u00edtom\u00adnos\u0165ou? Kam, ak nie do minulosti? Prich\u00e1\u00addza teda z toho, \u010do e\u0161te nejestvuje, prech\u00e1dza t\u00fdm, \u010do nem\u00e1 trvania, odch\u00e1dza do toho, \u010do u\u017e nejestvuje. Kde in\u00adde v\u0161ak m\u00f4\u017eeme mera\u0165 \u010das, ak nie v trvan\u00ed? Ke\u010f ho\u00advor\u00edm o \u010dase, \u017ee je rovnako dlh\u00fd alebo dva razy, tri razy dlh\u0161\u00ed ne\u017e in\u00fd \u010das, alebo \u010doko\u013evek podobn\u00e9ho hovor\u00edme o \u010dase, v\u017edy sa to vz\u0165ahuje na trvanie \u010da\u00adsu! V akom \u010dasovom trvan\u00ed meriame teda \u010das, kto\u00adr\u00fd pr\u00e1ve plynie? Azda v bud\u00facom, odkia\u013e prich\u00e1dza? \u010co nejestvuje, to nemeriavame. Azda v pr\u00ed\u00adtomnom, ktor\u00fdm pr\u00e1ve plynie? \u010co nem\u00e1 trvania, to predsa nemeriame. Azda v minulom, kam sa pober\u00e1? Nemeriame predsa to, \u010do u\u017e nejestvuje!<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA DRUH\u00c1<\/p>

V \u0165a\u017ekej ot\u00e1zke pros\u00ed Boha o pomoc.<\/p>

M\u00f4j duch zahorel t\u00fa\u017ebou spozna\u0165 tak ve\u013emi za\u00admotan\u00fa h\u00e1danku. Nezatv\u00e1raj, Pane Bo\u017ee, dobrotiv\u00fd Ot\u010de, pros\u00edm \u0164a pre l\u00e1sku Kristovu, neza\u00adtv\u00e1raj mo\u00adjej t\u00fa\u017ebe vec tak\u00fa v\u0161edn\u00fa, a predsa tak\u00fa hlbok\u00fa! Daj, aby som ju prenikol a aby mi za\u017eiarila v svetle Tvojho milosrdenstva! Na koho sa m\u00e1m obr\u00e1ti\u0165? Ko\u00admu vyzn\u00e1m s v\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u00fa\u017eitkom svoju nevedomos\u0165, ak len nie Tebe, ktor\u00e9mu nie je na \u0165archu moja ohniv\u00e1 t\u00fa\u017eba po \u0161t\u00fadiu P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho? Daj mi, \u010do milujem: ve\u010f to tak ve\u013emi milujem. A aj to si mi Ty dal! Daj mi to Ty, Ot\u010de, ktor\u00fd vie\u0161 d\u00e1va\u0165 dary svojim synom. Daj mi to, lebo chcem pozna\u0165 Teba! \u010cak\u00e1 ma \u0165a\u017ek\u00e1 robota, k\u00fdm mi neotvor\u00ed\u0161.<\/p>

Pre Je\u017ei\u0161a Krista \u0164a pros\u00edm, v mene Sv\u00e4t\u00e9ho sv\u00e4\u00adt\u00fdch, nech ma nik nevy\u00adru\u0161uje! D\u00f4verujem v Boha preto aj hovor\u00edm. To je moja n\u00e1dej, nato \u017eijem, aby som uva\u017eoval o radostiach P\u00e1nov\u00fdch. H\u013ea, na mie\u00adru si postavil moje dni, ani neviem, ako utekaj\u00fa. V\u017edy hovor\u00edme len o \u010dase, v\u017edy sa p\u00fdtame: \u201eKedy to povedal? Kedy to urobil? Ako dlho som to u\u017e ne\u00advidel?\u201c Tak hovor\u00edme, tak po\u010dujeme hovori\u0165. Roz\u00adumieme tomu, aj n\u00e1m rozumej\u00fa. S\u00fa to v\u0161etko veci ve\u013emi zn\u00e1me a v\u0161edn\u00e9, a jednako s\u00fa zas aj ve\u013emi ta\u00adjomn\u00e9 a nerozrie\u0161en\u00e9.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA TRETIA<\/p>

\u010co je \u010das?<\/p>

Od ist\u00e9ho u\u010den\u00e9ho \u010dloveka po\u010dul som raz, \u017ee \u010das nie je ni\u010d in\u00e9ho ako pohyb slnka, mesiaca a hviezd. S t\u00fdm som v\u0161ak nes\u00fahlasil. Pre\u010do by sk\u00f4r \u010dasom ne\u00admohol by\u0165 pohyb v\u0161etk\u00fdch telies? \u010ci azda keby zhasly nebesk\u00e9 svetl\u00e1 a kr\u00fatilo sa len koleso hrn\u010diarovo, nebolo by u\u017e \u010dasu, ktor\u00fdm by sme merali ot\u00e1\u010danie kolesa a hovorili by sme, \u017ee sa okr\u00fati za rovnak\u00fd \u010das, alebo keby ot\u00e1\u010danie bolo nepravideln\u00e9 \u010do do r\u00fdchlosti, \u017ee jedno oto\u010denie je dlh\u0161ie, in\u00e9 krat\u0161ie? Keby sme to hovorili, \u010di by sme to nehovorili v \u010da\u00adse? \u010ci by neboly niektor\u00e9 na\u0161e slabiky dlh\u0161ie, nie\u00adktor\u00e9 krat\u0161ie preto, lebo raz zaznievaj\u00fa dlh\u0161ie, raz krat\u0161ie? Bo\u017ee, daj na tomto malom pr\u00edklade pozna\u0165 \u013eu\u010fom pochopy mal\u00fdch i ve\u013ek\u00fdch vec\u00ed!<\/p>

Hviezdy a nebesk\u00e9 teles\u00e1 s\u00fa tie\u017e meradlami \u010da\u00adsu, rokov a dn\u00ed. S\u00fa naozaj. Ak oto\u010denie kolesa ne\u00adm\u00f4\u017eem nazva\u0165 d\u0148om, u\u010denec nem\u00f4\u017ee preto tvrdi\u0165, \u017ee niet \u010dasu. Chcem pozna\u0165 v\u00fdznam a povahu \u010dasu, ktor\u00fdm meriame pohyb telies a hovor\u00edme, \u017ee tento pohyb je dva razy tak dlh\u00fd ako tamten. P\u00fdtam sa \u2013 nako\u013eko d\u0148om nerozumieme len \u010das, k\u00fdm stoj\u00ed slnko nad zemou, pod\u013ea \u010doho rozozn\u00e1vame de\u0148 a noc, ale cel\u00fd \u010das od v\u00fdchodu do v\u00fdchodu, pod\u013ea \u010doho hovo\u00adr\u00edme, \u017ee to\u013eko a to\u013eko dn\u00ed u\u017e pre\u0161lo, pri\u010dom po\u010d\u00edta\u00adme dni s nocami, a nie ka\u017ed\u00e9 osobitne a de\u0148 je vy\u00adplnen\u00fd \u010dasom od v\u00fdchodu a\u017e do v\u00fdchodu \u2013 p\u00fdtam sa, \u010di s\u00e1m pohyb je d\u0148om, alebo je d\u0148om \u010das, v kto\u00adrom sa pohyb vykon\u00e1, a \u010di oboje s\u00fa\u010dasne? Keby s\u00e1m pohyb bol d\u0148om, vtedy by aj jedin\u00e1 hodina bola d\u0148om, za ktor\u00fa by slnko vykonalo svoj beh. Keby d\u0148om bol \u010das, v ktorom sa pohyb vykon\u00e1 \u2014 keby od v\u00fdchodu do v\u00fdchodu bola jedna hodina \u2013 mu\u00adselo by slnko dvadsa\u0165\u0161tyri razy vykona\u0165 svoju ces\u00adtu, k\u00fdm by sa naplnil de\u0148. Keby napokon d\u0148om bol aj pohyb, aj \u010das naraz, vtedy by sa nemohol nazva\u0165 d\u0148om pohyb slnka, keby ho nevykonalo za jednu hodinu, ani \u010das by sa nemohol nazva\u0165 d\u0148om, keby slnko st\u00e1lo a to\u013eko \u010dasu uplynulo, ako uplynie, ke\u010f slnko pravidelne vykon\u00e1va svoju cestu.<\/p>

Nejdem \u010falej h\u013eada\u0165, \u010do je de\u0148, ale rad\u0161ej, \u010do je \u010das, ktor\u00fdm meriame obeh slnka, aby sme mohli po\u00adveda\u0165, \u017ee tento obeh sa skon\u010dil o polovicu prv ako oby\u010dajne. Pravda, predpoklad\u00e1me, \u017ee sa oby\u010dajne skon\u010d\u00ed za dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn. Keby sme oba \u010dasy porov\u00adn\u00e1vali, povedali by sme, \u017ee prv\u00fd \u010das je dva razy tak dlh\u00fd ako druh\u00fd, aj vtedy, keby slnko vykonalo svoju cestu v\u00a0jednoduchom alebo dvojn\u00e1sobnom \u010dase. Nech mi teda nik nehovor\u00ed, \u017ee pohyb nebesk\u00fdch te\u00adlies je \u010das. Ba aj vtedy, ke\u010f sa na \u010diusi prosbu za\u00adstavilo slnko, aby sa mohol dokon\u010di\u0165 v\u00ed\u0165azn\u00fd boj, slnko st\u00e1lo, ale \u010das i\u0161iel \u010falej. Bitka bola veden\u00e1 a dokon\u010den\u00e1 v to\u013ekom \u010dase, ak\u00fd bol na to potrebn\u00fd. Z toho v\u0161etk\u00e9ho vid\u00edm, \u017ee \u010das je nejak\u00e1 rozsiahlos\u0165. Vid\u00edm to v\u0161ak naozaj, alebo sa mi to len vid\u00ed? Ty, Svetlo a Pravda, Ty mi to ujasn\u00ed\u0161.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA \u0160TVRT\u00c1<\/p>

\u00a0\u010cas je meradlom pohybu.<\/p>

Rozkazuje\u0161, aby som prisved\u010dil, ke\u010f niekto tvr\u00add\u00ed, \u017ee \u010das je pohyb telies? V\u00f4bec nie! Po\u010dujem, a Ty to tie\u017e hovor\u00ed\u0161, \u017ee ka\u017ed\u00e9 teleso sa pohybuje v \u010dase. Nepo\u010dujem v\u0161ak, a Ty to nehovor\u00ed\u0161, \u017ee \u010das je pohyb telies. Ke\u010f sa teleso po\u00adhybuje, \u010dasom meriam, ako dlho sa pohybuje, t. j., kedy sa za\u010dalo pohybova\u0165 a kedy prestalo. Ke\u010f sa teleso pohybuje a nevidel som za\u010diatok ani koniec pohybu, nem\u00f4\u017eem mera\u0165 pohyb, iba ak by som videl pohyb od za\u010diatku do konca. Ke\u010f dlho h\u013ead\u00edm na pohyb, m\u00f4\u017eem hovori\u0165 jedine o dlhom \u010dase, ale nie o tom, ak\u00fd je dlh\u00fd. Ke\u010f hovor\u00ed\u00adme o d\u013a\u017eke, m\u00f4\u017eeme to len na z\u00e1klade porovn\u00e1va\u00adnia. Hovor\u00edme toti\u017e, \u017ee toto je rovnako dlh\u00e9 ako tam\u00adto alebo dva razy tak dlh\u00e9 a podobne. Ak m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 priestor, v ktorom sa teleso pohybuje, ale\u00adbo \u010dasti priestoru, ke\u010f ide o pohyb kruhov\u00fd, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, ko\u013eko \u010dasu uplynie, k\u00fdm teleso alebo jeho niektor\u00e1 \u010das\u0165 prejde od jedn\u00e9ho bodu k druh\u00e9mu.<\/p>

Ke\u010f\u017ee nie\u010do in\u00e9ho je pohyb telesa a nie\u010do in\u00e9ho meradlo trvania pohybu, kto by netu\u0161il, ktor\u00e9mu z nich treba pris\u00fadi\u0165 meno \u010das? Hoci sa teleso nieke\u00addy pohybuje, niekedy zas stoj\u00ed, predsa meriame nie\u00adlen jeho pohyb, ale aj jeho st\u00e1tie, a hovor\u00edme, \u017ee te\u00adleso pr\u00e1ve tak dlho st\u00e1lo, ako sa pohybovalo, alebo dva razy tak dlho, tri razy at\u010f. N\u00e1\u0161 v\u00fdrok z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010di usudzujeme viac alebo menej spr\u00e1vne. \u010cas teda nie je pohybom telies.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA PIATA<\/p>

Prosba k Bohu.<\/p>

Vyzn\u00e1vam Ti, Pane, \u017ee dosial neviem, \u010do je to \u010das. Op\u00e4\u0165 Ti v\u0161ak vyzn\u00e1\u00advam, \u017ee viem len to, \u017ee v \u010dase hovor\u00edm a dlho u\u017e o \u010dase hovor\u00edm. Aj to viem, \u017ee samo \u201edlho\u201c je len trvan\u00edm \u010dasu. Ako to m\u00f4\u017eem vedie\u0165, ke\u010f ani neviem, \u010do je \u010das? \u010ci azda neviem vyslovi\u0165 svoju vedomos\u0165? Ak\u00fd som \u00fabo\u017eiak, \u017ee ani to neviem, v \u010dom som nevedom\u00fd! H\u013ea, pred Tebou, Bo\u017ee m\u00f4j, pred Tebou hovor\u00edm a neklamem, tak\u00e9 je moje srdce. Zap\u00e1\u013e mi svetlo, Pane Bo\u017ee, a osvie\u0165 mo\u00adje temnoty!<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA \u0160IESTA<\/p>

\u010cas nemeriame \u010dasom.<\/p>

Nevyzn\u00e1va Ti \u00faprimne moja du\u0161a, \u017ee meriam \u010das? \u010ci azda, Bo\u017ee m\u00f4j, meriam a neviem, \u010do me\u00adriam? Meriam pohyb telesa v \u010dase a s\u00e1m \u010das neme\u00adriam? Mohol by som mera\u0165 pohyb telesa s jedn\u00e9ho miesta na druh\u00e9, keby som nemohol mera\u0165 \u010das, v ktorom sa pohyb kon\u00e1? Ako teda meriam \u010das? Me\u00adriam azda dlh\u0161\u00ed \u010das \u010dasom krat\u0161\u00edm tak, ako meriam lak\u0165om dlh\u00e9 drevo? Tak kr\u00e1tkou slabikou meriame dlh\u00fa a hovor\u00edme, \u017ee je dva razy tak dlh\u00e1. Tak meria\u00adme d\u013a\u017eku b\u00e1sne d\u013a\u017ekou ver\u0161ov, d\u013a\u017eku ver\u0161ov d\u013a\u017ekou st\u00f4p, d\u013a\u017eku st\u00f4p d\u013a\u017ekou slab\u00edk, d\u013a\u017eku dlh\u00fdch slab\u00edk d\u013a\u017ekou kr\u00e1tkych slab\u00edk. Nie v\u0161ak ako na papieri, tak meriame vzdialenos\u0165, a nie \u010das, ale pod\u013ea \u010dasu, po\u00adtrebn\u00e9ho na ich vyslovenie, a hovor\u00edme, \u017ee t\u00e1to b\u00e1se\u0148 je dlh\u00e1, lebo m\u00e1 to\u013eko a to\u013eko ver\u0161ov; ver\u0161e s\u00fa dlh\u00e9, lebo maj\u00fa to\u013eko st\u00f4p; stopy s\u00fa dlh\u00e9, lebo maj\u00fa to\u013eko slab\u00edk; slabika je dlh\u00e1, lebo trv\u00e1 dva razy to\u013eko ako kr\u00e1tka.<\/p>

Ale ani takto nemo\u017eno vysvetli\u0165 meradlo \u010dasu. M\u00f4\u017ee sa toti\u017e sta\u0165, \u017ee krat\u0161\u00ed ver\u0161, pomal\u0161ie predn\u00e1\u00ad\u0161an\u00fd, trv\u00e1 dlh\u0161ie ne\u017e dlh\u00fd ver\u0161, r\u00fdchle predn\u00e1\u00ad\u0161an\u00fd. Tak isto b\u00e1se\u0148, stopa a slabika. Preto sa mi tak vi\u00addelo, \u017ee \u010das je vlastne ak\u00e9si trvanie, ale neviem \u010do\u00adho. Bolo by \u010dudn\u00e9, keby nie sam\u00e9ho ducha. M\u00f4j Bo\u00ad\u017ee, pros\u00edm \u0164a, \u010do vlastne meriam, ke\u010f neur\u010dito ho\u00advor\u00edm, \u017ee tento \u010das je dlh\u0161\u00ed ne\u017e tamten, alebo ke\u010f ur\u010dito hovor\u00edm, \u017ee tento \u010das je dva razy tak dlh\u00fd ako tamten? Viem, \u017ee meriam \u010das. Bud\u00faci \u010das v\u0161ak nemeriam, lebo ten e\u0161te nie je. Pr\u00edtomn\u00fd \u010das neme\u00adriam, lebo nem\u00e1 trvania. Napokon nemeriam ani mi\u00adnul\u00fd \u010das, lebo ten u\u017e nie je. \u010co teda meriam? \u010ci azda plynul\u00fd, a nie uplynul\u00fd? Tak som to povedal!<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA SIEDMA<\/p>

Kedy meriame \u010das?<\/p>

Vytrvaj e\u0161te, duch m\u00f4j, pozoruj e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi! Boh je n\u00e1\u0161 pomocn\u00edk, stvoril n\u00e1s, a nestvorili sme sa sa\u00admi. Pozoruj, kde sa zaskvie pravda! Pomysli si na nejak\u00fd telesn\u00fd hlas. Rozzvu\u010dal sa, zaznieva, prest\u00e1\u00adva znie\u0165, doznieva, a\u017e celkom zat\u00edchne. U\u017e je minu\u00adl\u00fd, u\u017e ho niet. Bud\u00faci bol vtedy, ke\u010f e\u0161te len mal za\u00adznie\u0165. Vtedy ho nebolo mo\u017eno mera\u0165, lebo e\u0161te ne\u00adbol, teraz ho u\u017e nemo\u017eno mera\u0165, lebo u\u017e nejestvuje. Vtedy ho teda bolo mo\u017eno mera\u0165, k\u00fdm zaznieval, le\u00adbo vtedy bolo, \u010do sa mohlo mera\u0165. Ale aj vtedy ten hlas nest\u00e1l, ale sa pohyboval, zanikal. \u010ci ho azda bolo mo\u017eno t\u00fdm sk\u00f4r zmera\u0165? K\u00fdm \u010das plynul, sme\u00adroval do ak\u00e9hosi \u010dasov\u00e9ho priestoru, kde by sa bol dal zmera\u0165, lebo pr\u00edtomn\u00fd \u010das nem\u00e1 tak\u00e9ho priesto\u00adru. Ak teda mohol by\u0165 zmeran\u00fd, pomysli si in\u00fd \u010das, ktor\u00fd za\u010dal znie\u0165 a zneje bez prestania. Zmerajme ho, k\u00fdm znie, lebo ke\u010f doznie, u\u017e ho nemo\u017eno me\u00adra\u0165, lebo nebude, \u010do by sa meralo.<\/p>

Zmerajme ho teda a povedzme, ko\u013ek\u00fd je. Hlas v\u0161ak e\u0161te znie, nemo\u017eno ho mera\u0165, lebo hlas mo\u017eno mera\u0165 len od rozzvu\u010dania do doznenia. Meriame v\u017edy len medzidobie od za\u010diatku hlasu do konca. Preto nemo\u017eno mera\u0165 hlas, ktor\u00fd e\u0161te nedoznel, o ta\u00adkom nemo\u017eno hovori\u0165, \u010di je dlh\u00fd, alebo kr\u00e1tky, \u010di rovnak\u00fd, \u010di krat\u0161\u00ed, \u010di dva razy tak ve\u013ek\u00fd ako in\u00fd. Ke\u010f v\u0161ak hlas doznie, u\u017e ho niet. Ako\u017ee sa teda d\u00e1 mera\u0165? Jednako \u010dasy meriame, ale ani ten, ktor\u00fd e\u0161te nie je, ani ten, ktor\u00fd u\u017e nie je, ani ten, ktor\u00fd nem\u00e1 trvania, ani ten, ktor\u00fd nem\u00e1 konca. Nemeriame teda ani bud\u00faci, ani minul\u00fd, ani pr\u00edtomn\u00fd, ani plynul\u00fd \u010das, a jednako len \u010das meriame.<\/p>

Ver\u0161 \u201eDeus Creator omnium\u201c (Bo\u017ee Stvorite\u013e v\u0161e\u00adtk\u00e9ho) m\u00e1 osem slab\u00edk, ktor\u00e9 s\u00fa striedavo dlh\u00e9 a kr\u00e1tke. \u0160tyri kr\u00e1tke s\u00fa: prv\u00e1, tretia, piata, siedma a s\u00fa o polovicu krat\u0161ie ne\u017e dlh\u00e9: druh\u00e1, \u0161tvrt\u00e1, \u0161iesta, \u00f4sma. Zbad\u00e1m to pri vyslovovan\u00ed a sluch ma o tom pou\u010duje. Pod\u013ea sluchu meriam dlh\u00fa slabiku slabi\u00adkou kr\u00e1tkou a hovor\u00edm, \u017ee je dva razy tak dlh\u00e1 ako kr\u00e1tka. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak slabiky nasleduj\u00fa za sebou, ako zadr\u017e\u00edm kr\u00e1tku slabiku, aby som ju urobil mierou dlhej slabiky a presved\u010dil sa, \u017ee dlh\u00e1 je dva razy to\u013ek\u00e1 ako kr\u00e1tka, ke\u010f dlh\u00e1 nezaznie prv, k\u00fdm ne\u00addoznie kr\u00e1tka? Ani dlh\u00fa v\u0161ak nemeriam, k\u00fdm znie, ale ke\u010f u\u017e doznela. Ke\u010f v\u0161ak doznela, zanikla. \u010co teda meriam? Kde je kr\u00e1tka slabika, ktor\u00fa m\u00e1m me\u00adra\u0165? A kde je dlh\u00e1? Obe zaznely, doznely, zanikly, niet ich, a predsa ich meriam! Pod\u013ea vycvi\u010den\u00e9ho sluchu tvrd\u00edm, \u017ee jedna trv\u00e1 dva razy to\u013eko ako dru\u00adh\u00e1. A to by som nemohol poveda\u0165, keby u\u017e neboly zanikly a\u00a0doznely. Nemeriam teda u\u017e slabiky, ktor\u00e9 viac nejestvuj\u00fa, ale meriam nie\u010do, \u010do zostalo v mo\u00adjej pam\u00e4ti. V tebe, duch m\u00f4j, meriam \u010das. Nezastra\u00ad\u0161uj ma ot\u00e1zkou, ako je to, nezastra\u0161uj s\u00e1m seba svo\u00adjimi citmi. Hovor\u00edm, \u017ee v tebe meriam \u010das, meriam dojem, ktor\u00fd urobily na Teba veci, ktor\u00fd dojem trv\u00e1 aj vtedy, ke\u010f sa veci pominuly. S\u00e1m pr\u00edtomn\u00fd do\u00adjem meriam, a nie veci, ktor\u00e9 u\u017e minuly. Ke\u010f teda meriam \u010das, meriam dojem. Napokon bu\u010f tento do\u00adjem je \u010das, alebo \u010das v\u00f4bec nemeriam.<\/p>

\u010co v\u0161ak poveda\u0165, ke\u010f meriame ml\u010danie a hovo\u00adr\u00edme, \u017ee ml\u010danie trvalo pr\u00e1ve to\u013eko ako hlas? \u010ci neobraciame svoje my\u0161lienky na d\u013a\u017eku hlasu, ako by doteraz znel, a neu\u017e\u00edvame t\u00fa d\u013a\u017eku ako meradlo ml\u010dania? Lebo aj bez hlasu a jazyka opakujeme si v my\u0161lienkach b\u00e1sne, ver\u0161e a ak\u00fako\u013evek re\u010d a ak\u00e9\u00adko\u013evek trvanie. Ud\u00e1vame tie\u017e pomer rozli\u010dn\u00fdch \u010da\u00adsov\u00fdch \u00fasekov, ako keby sme ich vyslovili nahlas. Keby niekto chcel vyda\u0165 zo seba dlh\u0161\u00ed hlas a v du\u00adchu u\u017e ur\u010dil jeho d\u013a\u017eku, iste u\u017e v ml\u010dan\u00ed zmeral je\u00adho d\u013a\u017eku a v\u0161tepil si ju do pam\u00e4ti, aby potom mohol vyda\u0165 hlas, ktor\u00fd znie, k\u00fdm ned\u00f4jde ku vopred ur\u00ad\u010den\u00e9mu bodu. Hlas znie, znel a bude znie\u0165. \u010co z ne\u00adho bolo u\u017e uskuto\u010dnen\u00e9, to doznelo. \u010co m\u00e1 by\u0165 e\u0161te uskuto\u010dnen\u00e9, to bude znie\u0165. Tak to pokra\u010duje, k\u00fdm pr\u00edtomn\u00fd \u00famysel posiela bud\u00face do minul\u00e9ho, tak\u017ee umen\u0161ovan\u00edm bud\u00faceho rastie minul\u00e9 a\u017e dovtedy, k\u00fdm sa cel\u00e9 bud\u00face nepremen\u00ed na minul\u00e9.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA \u00d4SMA<\/p>

\u010cas meriame duchom.<\/p>

Ako sa v\u0161ak umen\u0161uje a str\u00e1ca bud\u00face, ktor\u00e9 e\u0161te nejestvuje? Alebo, ako rastie minul\u00e9, ktor\u00e9 u\u017e ne\u00adjestvuje? Ako in\u00e1\u010d, ak nie v duchu, ktor\u00fd to prev\u00e1\u00addza, ak nie je v tom duchu troje vec\u00ed, toti\u017e: o\u010dak\u00e1\u00advanie, pozorovanie a spom\u00ednanie? Duch o\u010dak\u00e1va, pozoruje a spom\u00edna si tak, aby o\u010dak\u00e1vanie pre\u0161lo pozorovan\u00edm na spom\u00ednanie. Kto teda poprie, \u017ee bu\u00add\u00face e\u0161te nejestvuje? A\u00a0v\u00a0duchu je jednako o\u010dak\u00e1\u00advanie bud\u00faceho! Kto poprie, \u017ee minul\u00e9 u\u017e nie je? V duchu je jednako spomienka na minul\u00e9! Kto poprie, \u017ee pr\u00edtomn\u00fd \u010das nem\u00e1 trvania, lebo sa m\u00ed\u0148a v\u00a0okamihu? Jednako trv\u00e1 pozorovanie, ktor\u00fdm bud\u00face prech\u00e1dza do minulosti! Nie ten \u010das, ktor\u00fd e\u0161te ne\u00adjestvuje, je dlh\u00fd bud\u00faci \u010das, ale dlh\u00fd bud\u00faci \u010das je vlastne dlh\u00e9 o\u010dak\u00e1vanie bud\u00faceho. Ani dlh\u00fd minu\u00adl\u00fd \u010das nie je ten, ktor\u00fd u\u017e nie je, ale dlh\u00fd minul\u00fd \u010das je dlh\u00e1 spomienka na minulos\u0165.<\/p>

Chcem zaspieva\u0165 zn\u00e1mu piese\u0148. K\u00fdm za\u010dnem, moje o\u010dak\u00e1vanie sa vz\u0165ahuje na cel\u00fa piese\u0148. Ke\u010f som za\u010dal, nie\u010do z piesne zost\u00e1va pod\u013ea toho v mo\u00adjej pam\u00e4ti, ko\u013eko som u\u017e poslal do minulosti, a cel\u00e1 moja \u010dinnos\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 nazvan\u00e1 spomienkou vzh\u013ea\u00addom na to, \u010do som u\u017e zaspieval, a o\u010dak\u00e1van\u00edm vzh\u013ea\u00addom na to, \u010do e\u0161te m\u00e1m spieva\u0165. Pr\u00edtomn\u00e9 je moje pozorovanie, ktor\u00e9 vlastne p\u00f4sob\u00ed, \u017ee z bud\u00faceho sa st\u00e1va minul\u00e9. \u010c\u00edm \u010falej sa to tak rob\u00ed, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161mi ub\u00fada z o\u010dak\u00e1vania a prib\u00fada v pam\u00e4ti, k\u00fdm sa ce\u00adl\u00e9 o\u010dak\u00e1vanie nestr\u00e1vi, k\u00fdm vlastne cel\u00e1 \u010dinnos\u0165 ne\u00adprejde do pam\u00e4ti. \u010co plat\u00ed o piesni, to plat\u00ed aj o jej \u010dastiach, to plat\u00ed o jednotliv\u00fdch slabik\u00e1ch, to o dlh\u00ad\u0161ej nejakej \u010dinnosti, ktorej \u010das\u0165ou bola azda piese\u0148. To ist\u00e9 plat\u00ed aj o celom \u013eudskom \u017eivote, ktor\u00e9ho \u010dasti tvoria v\u0161etky skutky \u010dloveka. To napokon pla\u00adt\u00ed o\u00a0veku cel\u00e9ho \u013eudstva, ktor\u00e9ho \u010das\u0165ami s\u00fa v\u0161e\u00adtky \u017eivoty jednotlivcov.<\/p>

KAPITOLA DVADSIATA DEVIATA<\/p>

Rozpt\u00fdlenos\u0165 ducha.<\/p>

Preto\u017ee Tvoje milosrdenstvo je lep\u0161ie ne\u017e \u017eivoty a cel\u00fd m\u00f4j \u017eivot je rozpt\u00fdlenos\u0165ou, prijala ma Tvoja pravica v mojom P\u00e1novi, Tvojom Synovi, Prostredn\u00edkovi medzi Tebou a nami v mnohom a pre mnoho, aby som skrze Neho uchopil, lebo aj s\u00e1m som ucho\u00adpen\u00fd; aby som sa zotavil z\u00a0rozpt\u00fdlenosti svojich sta\u00adr\u00fdch dn\u00ed, aby som zabudol na minulos\u0165 a smeroval k\u00a0jedn\u00e9mu. Nie na to, \u010do je bud\u00face a pominute\u013en\u00e9, ale na to, \u010do je predo mnou, nie rozpt\u00fdlen\u00fd, ale s\u00fa\u00adstreden\u00fd. Nie pod\u013ea rozpt\u00fdlenosti, ale pod\u013ea \u00famyslu smerujem k odmene nadzemsk\u00e9ho povolania, aby som tam po\u010dul hlas Tvojej chv\u00e1ly a pozoroval Tvoju neprich\u00e1dzaj\u00facu a neodch\u00e1dzaj\u00facu bla\u017eenos\u0165. Moje roky s\u00fa teraz pln\u00e9 n\u00e1rekov. Ty, Pane, Ot\u010de m\u00f4j, mo\u00adje pote\u0161enie, Ty si ve\u010dn\u00fd. Ponoril som sa do ot\u00e1zky \u010dasu, o ktorom vlastne neviem ni\u010d. Ako by v b\u00farke zmietaj\u00fa sa moje my\u0161lienky, m\u00f4j ako by vn\u00fatorn\u00fd \u0161pik, k\u00fdm nesplyniem s\u00a0Tebou, o\u010disten\u00fd a preme\u00adnen\u00fd oh\u0148om Tvojej l\u00e1sky.<\/p>

KAPITOLA TRIDSIATA<\/p>

Pred stvoren\u00edm nebolo \u010dasu.<\/p>

Zastanem si a upevn\u00edm sa v Tebe, m\u00f4j vzor, v Tvojej pravde, a nebudem trpie\u0165 ot\u00e1zky \u013eud\u00ed, ktor\u00ed, hnan\u00ed chorobnou zvedavos\u0165ou, chc\u00fa pozna\u0165 viac, ne\u017e zvl\u00e1dzu, a hovoria: ,,\u010co robil Boh, k\u00fdm e\u0161te nestvo\u00adril nebo a zem? Ako mu mohlo pr\u00eds\u0165 na um, aby nie\u00ad\u010do robil, ke\u010f predt\u00fdm nikdy ni\u010d nerobil?\u201c Daj im, Pane, aby si dobre rozmysleli, \u010do hovoria, aby na\u00adhliadli, \u017ee nemo\u017eno hovori\u0165 o \u201enikdy\u201c tam, kde niet \u010dasu. Ke\u010f sa teda hovor\u00ed, \u017ee \u201enikdy\u201c ni\u010d neurobil, \u010do in\u00e9ho sa vrav\u00ed, ako \u017ee v nijakom \u010dase neurobil? Nech u\u017e naozaj nahliadnu raz, \u017ee bez Tvojho stvorenia niet nijak\u00e9ho \u010dasu, nech u\u017e pre\u00adstan\u00fa s tak\u00fdmi bl\u00fazniv\u00fdmi re\u010dami. Nech sa len pozr\u00fa pred seba a pochopia, \u017ee Ty, ve\u010dn\u00fd Stvorite\u013e v\u0161etk\u00fdch \u010dasov, si pred v\u0161etk\u00fdmi \u010dasmi a \u017ee nijak\u00fd \u010das a nijak\u00fd tvor nie je s Tebou s\u00fave\u010dn\u00fd, i keby bol azda pred v\u0161e\u00adtk\u00fdmi \u010dasmi.<\/p>

KAPITOLA TRIDSIATA PRV\u00c1<\/p>

Ako pozn\u00e1va Boh, ako \u010dlovek?<\/p>

Pane Bo\u017ee, ak\u00e1 hlbok\u00e1 je priepas\u0165 Tvojich tajom\u00adstiev! Ako \u010faleko zavliekly ma od nich n\u00e1sledky mojich hrie\u00adchov! Uzdrav moje o\u010di, aby sa za\u00adrado\u00advaly z Tvojho svetla! Naozaj, ak je nejak\u00fd duch to\u013ekej vedomosti a predv\u00eddavosti, \u017ee v\u0161etko minul\u00e9 a bud\u00face tak pozn\u00e1, ako ja pozn\u00e1m napr\u00edklad niekto\u00adr\u00fd \u017ealm, vtedy ten duch je prez\u00e1zra\u010dn\u00fd a \u00fa\u017easn\u00fd. Jemu nie je tajn\u00e9, \u010do u\u017e pomi\u00adnulo a \u010do sa e\u0161te sta\u00adne v bud\u00facich storo\u010diach, ako aj mne nie je tajn\u00e9, ke\u010f spievam \u017ealm, ko\u013eko som u\u017e od\u00adspieval a ko\u013eko e\u0161te m\u00e1m odspieva\u0165. Vzdia\u013e sa v\u0161ak odo m\u0148a, my\u0161\u00adlienka, \u017ee Ty, Stvorite\u013e vesm\u00edru, Stvorite\u013e du\u0161\u00ed a tiel, \u017ee Ty tak isto pozn\u00e1va\u0161 minul\u00e9 aj bud\u00face. Tvo\u00adje poznanie je z\u00e1zra\u010dnej\u0161ie a tajomnej\u0161ie! \u017dalm, ktor\u00fd po\u00ad\u010dujem spieva\u0165, alebo ktor\u00fd spievam, \u00fa\u010din\u00adkuje na m\u0148a rozmanite, duch m\u00f4j je ako by rozde\u00adlen\u00fd medzi o\u010dak\u00e1\u00advan\u00edm slov, ktor\u00e9 maj\u00fa zaznie\u0165, a medzi spomienkou na slov\u00e1, ktor\u00e9 u\u017e doznely; nie\u00ad\u010do in\u00e9ho rob\u00ed sa v\u0161ak v Tvo\u00adjej nemenite\u013enej ve\u010dno\u00adsti, vo ve\u010dnom Stvorite\u013eovi my\u00adsl\u00ed. Tak isto, ako si na za\u010diatku poznal nebo a zem, bez zmeny svojho poznania, tak isto si na za\u010diatku stvoril nebo i\u00a0zem, bez akejko\u013evek zmeny \u010dinnosti. Kto to ch\u00e1\u00adpe, nech to vyzn\u00e1! Kto to nech\u00e1pe, nech to tie\u017e vyzn\u00e1! Ako ve\u013emi si pov\u00fd\u0161en\u00fd, a predsa pokorn\u00e9 srdcia s\u00fa Tvoj\u00edm chr\u00e1mom! Dv\u00edha\u0161 utisnut\u00fdch, a\u00a0nepadaj\u00fa, ktor\u00fdm pom\u00e1ha\u0161.<\/p>

Confessiones<\/em>, XI, 2 \u2013 31. Preklad J. Kov\u00e1\u010d. Zdroj: August\u00edn Aur\u00e9lius: Vyznania<\/em>. Trnava: Spolok Sv. Vojtecha, 1942.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

VYBRAN\u00c9 KAPITOLY Z DEJ\u00cdN HELENISTICKEJ A STREDOVEKEJ FILOZOFIE Augustinus Aurelius Vyznania \u2013 \u010co je \u010das? KNIHA JEDEN\u00c1STA KAPITOLA DRUH\u00c1 Prosba o porozumenie P\u00edsmu. Kedy stihnem op\u00edsa\u0165 perom v\u0161etky Tvoje po\u00advzbudzovania, v\u0161etky Tvoje hrozby, \u00fatechy a prozrete\u013enostn\u00e9 pokyny, ktor\u00fdmi si ma priviedol hl\u00e1\u00adsa\u0165 Tvoje slovo a rozde\u013eova\u0165 Tvoje sviatosti Tvoj\u00admu \u013eudu? I keby som stihol rozpr\u00e1va\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5054","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5054","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5054"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5054\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5163,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5054\/revisions\/5163"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5054"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}