{"id":5217,"date":"2023-03-28T18:19:31","date_gmt":"2023-03-28T16:19:31","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5217"},"modified":"2023-03-28T19:04:39","modified_gmt":"2023-03-28T17:04:39","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-1\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Od eduka\u010dnej reality k jej konceptualiz\u00e1cii<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

\u00davod<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Kedysi som uskuto\u010dnil ve\u013emi jednoduch\u00fd v\u00fdskum. Sp\u00fdtal som sa n\u00e1hodne vybran\u00fdch dospel\u00fdch \u013eud\u00ed, \u010di vedia, \u010do je to eduka\u010dn\u00e1 realita. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich (asi 80%) odpovedala, \u017ee je to \u0161kola, matersk\u00e1 \u0161kola, univerzita. A ke\u010f som sa ich op\u00fdtal, ak\u00e1 je t\u00e1to realita, podobn\u00e9 percento op\u00fdtan\u00fdch rozpr\u00e1valo svoj vlastn\u00fd pr\u00edbeh na t\u00fato t\u00e9mu. Rozpr\u00e1vali v podstate ani nie tak o \u0161kole ako mieste, ale o vlastnom \u017eivote na tomto mieste. Ka\u017ed\u00fd opisoval eduk\u00e1ciu z poh\u013eadu udalost\u00ed, ktor\u00e9 si pam\u00e4tal, naj\u010dastej\u0161ie viden\u00e9 vo vlastnom, osobnom kontexte. Niektor\u00ed v t\u00fdch rozpr\u00e1vaniach prech\u00e1dzali na sk\u00fasenosti svojich det\u00ed, ktor\u00e9 tie\u017e prezentovali v r\u00e1mci udalost\u00ed ukazuj\u00facich nejak\u00fd konkr\u00e9tny pr\u00edbeh. Ale na druhej strane mali tieto pr\u00edbehy okrem \u010drty originality aj niektor\u00e9 opakuj\u00face sa prvky, ktor\u00e9 uk\u00e1zali, \u017ee ich autori \u017eij\u00fa v podobnej realite, zalo\u017eenej na v\u0161eobecn\u00fdch z\u00e1sad\u00e1ch. \u010co je to realita? Realita je v\u0161etko od pozorovate\u013en\u00fdch predmetov, udalost\u00ed, po \u013eudsk\u00e9 my\u0161lienky, pocity, a\u017e po symbolick\u00e9 syst\u00e9my, ako napr. vedeck\u00e9 te\u00f3rie. Pozorovate\u013en\u00e9 predmety, to je objekt\u00edvna realita, \u013eudsk\u00e9 my\u0161lienky a pocity, to je subjekt\u00edvna realita, a symbolick\u00e9 syst\u00e9my, to je realita ide\u00ed, abstrakcie. Druh\u00e1 \u010das\u0165 n\u00e1zvu tejto kapitoly objas\u0148uje, o ak\u00fa realitu n\u00e1m ide. \u010co teda znamen\u00e1 eduk\u00e1cia?<\/p>

Je to pojem ozna\u010duj\u00faci \u0161iroko ch\u00e1pan\u00e9 \u010dinnosti, ktor\u00fdch v\u00fdsledkom s\u00fa v\u00fdvojov\u00e9 zmeny prebiehaj\u00face u \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa im podroben\u00ed.<\/p>

\u00a0<\/p>

Niektor\u00e9 z t\u00fdchto \u010dinnost\u00ed nemaj\u00fa v\u00fdvojov\u00fd cie\u013e, ale vo v\u00fdsledku tak\u00fdto cie\u013e realizuj\u00fa. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee niekto pozeral film a dozvedel sa z neho, kde h\u013eada\u0165 najdlh\u0161iu rieku na svete. Ak to predt\u00fdm nevedel, a potom, \u010do videl film, to neodvolate\u013ene vie, tento film vyvolal eduka\u010dn\u00fd vplyv, aj ke\u010f nebol vytvoren\u00fd na tento \u00fa\u010del. Okrem ne\u00famyseln\u00fdch eduka\u010dn\u00fdch \u010dinnost\u00ed existuj\u00fa aj \u010dinnosti zameran\u00e9 na dosiahnutie cie\u013eov s\u00favisiacich s v\u00fdvojom \u010dloveka. M\u00e1m na mysli \u010dinnosti vykon\u00e1van\u00e9 v \u0161kol\u00e1ch, matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, kult\u00farnych stredisk\u00e1ch, kluboch, at\u010f. Funguj\u00fa na z\u00e1klade vzdel\u00e1vac\u00edch programov, ktor\u00e9 – vo svojej podstate – maj\u00fa realizova\u0165 stanoven\u00e9 ciele a ich dosiahnutie je monitorovan\u00e9, napr. prostredn\u00edctvom syst\u00e9mu sk\u00fa\u0161ok. Nep\u00fa\u0161\u0165ajme sa teda hlb\u0161ie do defin\u00edcie eduk\u00e1cie, ale vr\u00e1\u0165me sa sp\u00e4\u0165 k hlavnej t\u00e9me, \u010di\u017ee vysvetleniu v\u00fdznamu n\u00e1zvu na\u0161ej kapitoly.<\/p>

Eduka\u010dn\u00e1 realita, to s\u00fa objekt\u00edvne, subjekt\u00edvne a symbolick\u00e9 obrazy \u010dinnost\u00ed, sp\u00f4sobuj\u00face v\u00fdvojov\u00e9 zmeny u jedincov, ktor\u00ed s\u00fa im podroben\u00ed.<\/em><\/p>

Po\u010fme sa bli\u017e\u0161ie pozrie\u0165 na t\u00fato defin\u00edciu. O tom, \u017ee je to eduka\u010dn\u00e1 realita, maj\u00fa sved\u010di\u0165 v\u00fdvojov\u00e9 zmeny, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdsledkom tak objekt\u00edvne, ako aj subjekt\u00edvne viden\u00fdch \u010dinnost\u00ed. T\u00e1to \u010das\u0165 defin\u00edcie sa teda t\u00fdka oblasti sk\u00fasenost\u00ed, alebo inak, oblasti eduka\u010dnej praxe. To je pr\u00e1ca \u0161k\u00f4l, \u017eiakov, \u017eia\u010dok, u\u010dite\u013eov, det\u00ed, ml\u00e1de\u017ee, dospel\u00fdch, ktor\u00ed sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa in\u0161titucion\u00e1lnych alebo mimoin\u0161titucion\u00e1lnych \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fdch \u00fa\u010dinky zvy\u0161uj\u00fa a prehlbuj\u00fa ich vedomosti, schopnosti, zru\u010dnosti, sk\u00fasenosti. In\u00fd status je v\u0161ak potrebn\u00e9 prip\u00edsa\u0165 symbolickej reprezent\u00e1cii eduka\u010dnej reality. Nie s\u00fa to u\u017e formy eduka\u010dnej praxe, ale my\u0161lienky, pojmy, kon\u0161trukty s\u00fastreden\u00e9 v ideol\u00f3gi\u00e1ch, diskurzoch, liter\u00e1rnych, publicistick\u00fdch a vedeck\u00fdch textoch. V tomto svete je eduka\u010dn\u00e1 prax opisovan\u00e1, vysvet\u013eovan\u00e1 a analyzovan\u00e1 z r\u00f4znych uhlov poh\u013eadu. Uhol poh\u013eadu, ktor\u00fd n\u00e1s obzvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edma, s\u00fa vedeck\u00e9 a teoretick\u00e9 reprezent\u00e1cie eduka\u010dnej praxe. V takejto situ\u00e1cii je eduka\u010dn\u00e1 prax zdrojom \u00fadajov potrebn\u00fdch na vytvorenie te\u00f3rie, ktor\u00e1 ju vysvet\u013euje, ale aj te\u00f3rie s\u00fa krit\u00e9riom d\u00e1vania v\u00fdznamu \u00fadajom z eduka\u010dnej praxe. V prvom pr\u00edpade v\u00fdskumn\u00edci zhroma\u017e\u010fuj\u00fa \u00fadaje o eduka\u010dnej praxi, napr\u00edklad po\u010d\u00edtaj\u00fa, ko\u013eko \u017eiakov v danej popul\u00e1cii m\u00e1 vysok\u00e9 v\u00fdsledky z matematiky, a ko\u013eko n\u00edzke. Zaznamen\u00e1vaj\u00fa aj ich pohlavie. Potom m\u00f4\u017eu porovna\u0165 v\u00fdsledky diev\u010dat a chlapcov. A z v\u00fdsledku zistia, \u017ee napr. chlapci maj\u00fa vy\u0161\u0161ie v\u00fdsledky z matematiky ne\u017e diev\u010dat\u00e1. Tieto \u00fadaje m\u00f4\u017eu by\u0165 pou\u017eit\u00e9 na vytvorenie te\u00f3rie. Ale na druhej strane tak\u00e9 \u00fadaje nemaj\u00fa ve\u013ek\u00fa hodnotu, k\u00fdm v\u00fdskumn\u00edci nepovedia, \u010do to znamen\u00e1. Aby sme mohli vykona\u0165 tak\u00fa interpret\u00e1ciu, je potrebn\u00e1 te\u00f3ria. Ale te\u00f3ri\u00ed, ktor\u00e9 vysvet\u013euj\u00fa rozdiely medzi pohlaviami, existuje nieko\u013eko. Ak v\u00fdskumn\u00edci pou\u017eij\u00fa evolucionistick\u00fa te\u00f3riu, povedia, \u017ee tieto rozdiely s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 rozdielmi v \u0161trukt\u00fare a funkcii ur\u010dit\u00fdch \u010dast\u00ed mozgovej k\u00f4ry. Chlapci maj\u00fa rozvinutej\u0161ie a v\u00fdkonnej\u0161ie centr\u00e1 pre priestorov\u00fa predstavivos\u0165 a abstraktn\u00e9 myslenie ako diev\u010dat\u00e1. Ak v\u0161ak v\u00fdskumn\u00edci pou\u017eij\u00fa in\u00fa te\u00f3riu, napr\u00edklad kognit\u00edvno-soci\u00e1lnu te\u00f3riu, pr\u00ed\u010dinu zisten\u00fdch rozdielov v meraniach prip\u00ed\u0161u \u0161trukt\u00fare a sile soci\u00e1lneho posil\u0148ovania, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa motiv\u00e1ciu a efektivitu u\u010denia. Preto\u017ee u\u010ditelia ovplyvnen\u00ed uveden\u00fdm stereotypom (rozdiely v \u0161trukt\u00fare mozgovej k\u00f4ry) silnej\u0161ie motivuj\u00fa chlapcov k u\u010deniu, \u00faspech v matematike sa viac oce\u0148uje pri chlapcoch ne\u017e pri diev\u010dat\u00e1ch. To v\u0161etko sp\u00f4sobuje, \u017ee diev\u010dat\u00e1 nie s\u00fa tak v\u00fdrazne stimulovan\u00e9 u\u010di\u0165 sa matematiku ako chlapci. Dospeli sme k ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9mu bodu na\u0161ej anal\u00fdzy. \u00dadaje o dosiahnut\u00fdch v\u00fdsledkoch boli \u201eprevzat\u00e9\u201d priamo z pedagogickej praxe, tzn. p\u00edsomnej \u0161kolskej dokument\u00e1cie. Av\u0161ak v\u00fdznam, ktor\u00fd im bol dan\u00fd, poch\u00e1dza z te\u00f3rie, ale nie zo \u0161kolskej reality. A \u010do je zauj\u00edmav\u00e9, v na\u0161om pr\u00edpade m\u00f4\u017ee poch\u00e1dza\u0165 z dvoch te\u00f3ri\u00ed. Ak sa teraz op\u00fdtame, \u010do tieto v\u00fdsledky v\u00fdskumu a ich interpret\u00e1cie znamenaj\u00fa pre eduka\u010dn\u00fa prax, dospejeme k dvom opa\u010dn\u00fdm z\u00e1verom. Na z\u00e1klade prvej interpret\u00e1cie pr\u00eddeme k n\u00e1zoru, \u017ee u\u010ditelia nem\u00f4\u017eu vpl\u00fdva\u0165 na vyrovnanie v\u00fdsledkov diev\u010dat a chlapcov, preto\u017ee z\u00e1visia od ich biologick\u00fdch dispoz\u00edci\u00ed. Av\u0161ak na z\u00e1klade druhej interpret\u00e1cie prijmeme, \u017ee je potrebn\u00e9 vyrovn\u00e1va\u0165 \u0161ance oboch pohlav\u00ed prostredn\u00edctvom zmeny syst\u00e9mu posil\u0148ovania, ktor\u00e1 zoh\u013ead\u0148uje situ\u00e1ciu diev\u010dat vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere ako predt\u00fdm. \u010co n\u00e1m t\u00e1to anal\u00fdza ukazuje? Po prv\u00e9, \u017ee hrub\u00e9 v\u00fdsledky v\u00fdskumu, a teda empirick\u00e9 \u00fadaje, s\u00fa v\u00fdznamovo neutr\u00e1lne. Po druh\u00e9, \u017ee ich interpret\u00e1cia, teda v\u00fdznam, ak\u00fd im d\u00e1me, z\u00e1vis\u00ed od te\u00f3rie, na ktorej zalo\u017e\u00edme na\u0161e myslenie. Po tretie, \u017ee z\u00e1very, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme odvodi\u0165 z v\u00fdskumu pre eduka\u010dn\u00fa prax, bud\u00fa tie\u017e z\u00e1visie\u0165 od te\u00f3rie, z ktorej sme odvodili interpret\u00e1cie empirick\u00fdch \u00fadajov. To v\u0161etko znamen\u00e1, \u017ee symbolick\u00e1 realita, ktor\u00e1 je tvoren\u00e1 na z\u00e1klade v\u00fdskumu eduka\u010dnej praxe, si nem\u00f4\u017ee n\u00e1rokova\u0165 na univerz\u00e1lnos\u0165. Je sk\u00f4r konvencion\u00e1lna, a teda z\u00e1visl\u00e1 od teoretickej polohy, z ktorej vych\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdskumn\u00edci. Nie sme preto schopn\u00ed sk\u00fama\u0165 eduk\u00e1ciu v\u0161eobecne, v zmysle univerz\u00e1lnom a nad\u010dasovom. M\u00f4\u017eeme sk\u00fama\u0165 len eduk\u00e1ciu ch\u00e1pan\u00fa ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom, o nie\u010do zredukovan\u00fa a konkr\u00e9tne definovan\u00fa. Je to preto, \u017ee na rozdiel od empirick\u00fdch \u00fadajov (zo sk\u00fasenosti) v\u00fdznamy vypl\u00fdvaj\u00fa z r\u00f4znych teoretick\u00fdch (jazykov) trad\u00edci\u00ed, ktor\u00e9 sa formovali po st\u00e1ro\u010dia rozvoja vedy. To znamen\u00e1, \u017ee prijat\u00e1 interpret\u00e1cia eduka\u010dn\u00fdch faktov m\u00f4\u017ee z\u00e1visie\u0165 od intelektu\u00e1lnych znalost\u00ed dan\u00e9ho v\u00fdskumn\u00edka (Madsen 1980). V prvej z vy\u0161\u0161ie diskutovan\u00fdch interpret\u00e1ci\u00ed by to bol v\u00fdskumn\u00edk poch\u00e1dzaj\u00faci z prostredia evolucionistov, a teda \u013eud\u00ed, ktor\u00ed vidia svet z h\u013eadiska biologick\u00fdch druhov. Druh\u00fd naproti tomu z trad\u00edcie kon\u0161truktivizmu, vych\u00e1dzaj\u00facej z predpokladu, \u017ee svet nie je esencializovan\u00fd, ale soci\u00e1lne a kult\u00farne kon\u0161truovan\u00fd, a preto premenliv\u00fd. V\u00fdskumn\u00edci v\u0161ak nie v\u017edy pracuj\u00fa len v r\u00e1mci jednej teoretickej \u0161koly. \u010casto pou\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne teoretick\u00e9 poh\u013eady v z\u00e1vislosti od cie\u013ea vykon\u00e1van\u00fdch v\u00fdskumov. Keby mali by\u0165 vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 v\u00fdskumy z\u00e1kladom pre vypracovanie efekt\u00edvnych met\u00f3d v\u00fdu\u010dby matematiky, niet poch\u00fdb o tom, \u017ee by nebolo mo\u017en\u00e9 vych\u00e1dza\u0165 z evolucionistick\u00e9ho h\u013eadiska, preto\u017ee nepredpoklad\u00e1 modifik\u00e1ciu evolu\u010dn\u00fdch podmienok \u017eien a mu\u017eov. Potrebn\u00e1 by bola sk\u00f4r te\u00f3ria z okruhu kon\u0161truktivizmu, ktor\u00e1 poskytuje priestor na h\u013eadanie \u00fa\u010dinn\u00fdch met\u00f3d v\u00fdu\u010dby.<\/p>

Zhr\u0148me tieto \u00favahy. Symbolick\u00e1 reprezent\u00e1cia eduka\u010dnej reality, to s\u00fa vedeck\u00e9 texty, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa \u00fadaje z eduka\u010dnej praxe a ich interpret\u00e1cie, poch\u00e1dzaj\u00face z r\u00f4znych teoretick\u00fdch trad\u00edci\u00ed. Krit\u00e9ria v\u00fdberu interpret\u00e1cie empirick\u00fdch \u00fadajov sa sp\u00e1jaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou s vernos\u0165ou ur\u010ditej teoretickej \u0161kole, alebo s cie\u013eom v\u00fdskumu. V oboch pr\u00edpadoch v\u0161ak mo\u017eno vygenerova\u0165 viac ne\u017e jednu interpret\u00e1ciu eduka\u010dnej reality. To v\u0161etko znamen\u00e1, \u017ee vedeck\u00e9 v\u00fdskumy neodr\u00e1\u017eaj\u00fa eduka\u010dn\u00fa prax na z\u00e1klade \u00fadajov zo sk\u00fasenost\u00ed, ale na z\u00e1klade \u00fasudkov, ktor\u00fdch zdroj je mimo nej, v realite jej symbolick\u00fdch reprezent\u00e1ci\u00ed, \u010di\u017ee vedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00ed (pozri Ajdukiewicz 1985, s. 176).Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom prich\u00e1dzame ku k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9mu pojmu tejto kapitoly, pojmu konceptualiz\u00e1cie<\/em>, ktor\u00fa mo\u017eno definova\u0165 ako postup definovania sk\u00faman\u00fdch javov, ktor\u00fd im d\u00e1va teoretick\u00fd v\u00fdznam<\/em>. Ak teda chceme sk\u00fama\u0165 napr. agresiu \u017eiakov z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l, potom z \u00farovne faktov mus\u00edme prejs\u0165 na \u00farove\u0148 teoretick\u00fdch kon\u0161truktov, ktor\u00e9 poskytuj\u00fa pre \u0148u (agresiu) v\u00fdznam. V \u010fal\u0161ej podkapitole sa budeme zaobera\u0165 v\u00fdskumn\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami na ceste ku konceptualiz\u00e1cii eduka\u010dnej reality.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Od eduka\u010dnej reality k jej konceptualiz\u00e1cii \u00davod Kedysi som uskuto\u010dnil ve\u013emi jednoduch\u00fd v\u00fdskum. Sp\u00fdtal som sa n\u00e1hodne vybran\u00fdch dospel\u00fdch \u013eud\u00ed, \u010di vedia, \u010do je to eduka\u010dn\u00e1 realita. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich (asi 80%) odpovedala, \u017ee je to \u0161kola, matersk\u00e1 \u0161kola, univerzita. A ke\u010f som sa ich op\u00fdtal, ak\u00e1 je t\u00e1to realita, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5217","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5217","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5217"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5217\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5268,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5217\/revisions\/5268"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5217"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}