{"id":5269,"date":"2023-03-28T19:05:18","date_gmt":"2023-03-28T17:05:18","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5269"},"modified":"2023-03-28T19:28:59","modified_gmt":"2023-03-28T17:28:59","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-1-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-1-1\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-1-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Definovanie a klasifikovanie premenn\u00fdch<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Soci\u00e1lne javy, psychologick\u00e9 alebo eduka\u010dn\u00e9, ktor\u00e9 v praktickej realite pova\u017eujeme za fakty, vo svete v\u00fdskumu naz\u00fdvame premenn\u00fdmi.<\/p>

Premenn\u00e1<\/em> je<\/em> s\u00fabor<\/em> variantov<\/em> (hodn\u00f4t),<\/em> ktor\u00e9<\/em> preber\u00e1<\/em> sk\u00faman\u00fd<\/em> jav <\/em>vo v\u0161eobecnej popul\u00e1cii.<\/em>V tejto defin\u00edcii sa objavili dva pojmy, ktor\u00e9 nie s\u00fa definovan\u00e9, a to: v\u0161eobecn\u00e1 popul\u00e1cia, \u010di\u017ee s\u00fahrn objektov, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v ur\u010ditom mieste a s\u00fa odl\u00ed\u0161en\u00e9 z h\u013eadiska nejak\u00e9ho krit\u00e9ria a variantu premennej, teda formy, za akej tieto objekty odha\u013euj\u00fa dan\u00fa vlastnos\u0165<\/em>. Za\u010dnime najjednoduch\u0161\u00edm pr\u00edkladom. Premenn\u00e1 v zmysle na\u0161ej defin\u00edcie je pohlavie, preto\u017ee vo v\u0161eobecnej popul\u00e1cii \u013eud\u00ed sa prejavuje v nieko\u013ek\u00fdch variantoch, napr. v dvoch: \u017eena a mu\u017e. Priradenie pohlavia t\u00fdchto variantov je proces vypl\u00fdvaj\u00faci z defin\u00edcie, ktor\u00fa budeme pou\u017e\u00edva\u0165 v procese jej konceptualiz\u00e1cie. V tomto pr\u00edpade uznanie, \u017ee pohlavie preber\u00e1 tieto dva varianty, vypl\u00fdva z fyziologickej defin\u00edcie, ktor\u00e1 vymen\u00fava sekund\u00e1rne vlastnosti, odli\u0161uj\u00face jedince na \u017eensk\u00e9 a mu\u017esk\u00e9. Ale existuje viac defin\u00edci\u00ed pohlavia, ktor\u00e9 mu m\u00f4\u017eu priradi\u0165 viac variantov, napr. pohlavie v kult\u00farnom v\u00fdzname pod\u013ea jednej z defin\u00edcii m\u00e1 \u0161tyri varianty.<\/p>

V na\u0161ej anal\u00fdze sa objavuj\u00fa dve ot\u00e1zky. Prv\u00e1 ukazuje, \u017ee pohlavie je \u013eudsk\u00e1 vlastnos\u0165, ktor\u00e1 sa \u201emen\u00ed\u201d vo v\u0161eobecnej popul\u00e1cii. Men\u00ed sa v takom zmysle, \u017ee Kasia ako die\u0165a v popul\u00e1cii po\u013esk\u00fdch det\u00ed je diev\u010datko a Andrzej chlapec, at\u010f. To znamen\u00e1, \u017ee nejak\u00fd fakt m\u00f4\u017ee by\u0165 premennou, <\/em>ak je krit\u00e9riom pre odl\u00ed\u0161enie objektov v popul\u00e1cii. Poh\u013eadajme tak\u00e9to fakty. Vek \u2013 <\/em>s\u00fa \u013eudia r\u00f4zneho veku, ktor\u00fd je vyjadren\u00fd po\u010dtom rokov. Inteligen\u010dn\u00fd kvocient (IQ) \u2013 <\/em>s\u00fa \u013eudia s r\u00f4znym inteligen\u010dn\u00fdm kvocientom vyjadren\u00fdm v bodoch. \u0160kolsk\u00e9 v\u00fdsledky \u2013 <\/em>s\u00fa \u017eiaci a \u017eia\u010dky, ktor\u00ed sa l\u00ed\u0161ia medzi sebou v\u00fdsledkami pova\u017eovan\u00fdmi za \u0161kolsk\u00e9 hodnotenia. Zdravotn\u00fd stav <\/em>\u2013 s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed sa l\u00ed\u0161ia napr. frekvenciou ochoren\u00ed na z\u00e1pal hrdla v priebehu roka. Motiv\u00e1cia u\u010di\u0165 sa\u2013 <\/em>s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed sa l\u00ed\u0161ia medzi sebou chu\u0165ou vykon\u00e1va\u0165 ka\u017edodenn\u00e9 dom\u00e1ce \u00falohy. Strach zo sk\u00fa\u0161ky <\/em>\u2013 s\u00fa \u0161tudenti, ktor\u00ed zachov\u00e1vaj\u00fa pokoj pred aj po\u010das sk\u00fa\u0161ky, na rozdiel od \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v t\u00fdchto situ\u00e1ci\u00e1ch pokoj nezachov\u00e1vaj\u00fa. Mo\u017eno sa domnieva\u0165, \u017ee medzi pr\u00edrodn\u00fdmi, soci\u00e1lnymi a eduka\u010dn\u00fdmi faktami m\u00f4\u017ee by\u0165 preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina v\u00fdskumn\u00edkmi pova\u017eovan\u00e1 za premenn\u00e9. A druh\u00e1 ot\u00e1zka, ktor\u00e1 sa objavuje v na\u0161ej anal\u00fdze, je mno\u017estvo defin\u00edci\u00ed, ktor\u00fdmi disponuj\u00fa v\u00fdskumn\u00edci vstupuj\u00faci do konceptualiz\u00e1cie praktickej reality. Vr\u00e1\u0165me sa k vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdm pr\u00edkladom premenn\u00fdch. Vek sme definovali ako po\u010det rokov. Potom m\u00f4\u017eeme ur\u010dova\u0165 jeho hodnoty, napr. ka\u017ed\u00fdch 10 rokov. Ale m\u00f4\u017eeme tie\u017e inak definova\u0165 t\u00fato premenn\u00fa, riadi\u0165 sa v\u00fdvojov\u00fdmi obdobiami stanoven\u00fdmi psychol\u00f3giou. Potom vek prijme in\u00e9 hodnoty: detstvo, dospievanie, ran\u00e1 dospelos\u0165, stredn\u00e1 dospelos\u0165 a staroba. Takisto neexistuje len jedna defin\u00edcia inteligencie. T\u00e1, z ktorej vych\u00e1dzame vy\u0161\u0161ie, hovor\u00ed, \u017ee inteligencia je v\u00fdsledok v teste Wechslera. V tomto pr\u00edpade je premenn\u00e1 vyjadren\u00e1 v bodoch, naz\u00fdvan\u00fdch kvocientom (II). Ak v\u0161ak budeme vych\u00e1dza\u0165 z defin\u00edcie Gardnera (2002), vykon\u00e1me in\u00fa konceptualiz\u00e1ciu inteligencie a rozl\u00ed\u0161ime tieto jej typy: inteligencia verb\u00e1lna, logick\u00e1, interperson\u00e1lna, priestorov\u00e1, pohybov\u00e1. U\u017e tieto pr\u00edklady ukazuj\u00fa, \u017ee odvol\u00e1vaj\u00fac sa na konkr\u00e9tnu defin\u00edciu premennej d\u00e1me sk\u00faman\u00e9mu faktu ur\u010dit\u00fd v\u00fdznam. \u0160kolsk\u00e9 v\u00fdsledky definovan\u00e9 ako hodnotenie umo\u017e\u0148uj\u00fa pozrie\u0165 sa na sk\u00faman\u00fdch \u017eiakov z h\u013eadiska priemeru semestr\u00e1lnej v\u00fdu\u010dby. Aj vtedy m\u00e1 Daniel priemer 1, teda vysok\u00e9 \u0161kolsk\u00e9 v\u00fdsledky. Ak v\u0161ak v\u00fdsledky oddel\u00edme od hodnotenia a budeme ich definova\u0165 ako z\u00edskanie certifik\u00e1tov, ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa ich schopnosti, Daniel, ktor\u00fd ich nez\u00edskal, bude v\u00fdskumn\u00edkmi pova\u017eovan\u00fd za \u017eiaka s n\u00edzkymi v\u00fdsledkami. Toto zistenie posil\u0148uje u\u017e sk\u00f4r formulovan\u00fa t\u00e9zu, \u017ee pri sk\u00faman\u00ed eduka\u010dnej reality to nerob\u00edme univerz\u00e1lnym sp\u00f4sobom a neodvolate\u013ene. Defin\u00edcia premennej, ktor\u00fa sme u\u017e sk\u00f4r pou\u017eili, aktivuje ur\u010dit\u00fa formu sk\u00faman\u00fdch faktov. A tak sa stane, \u017ee v jednom pr\u00edpade m\u00e1 Daniel vysok\u00e9 v\u00fdsledky a v druhom n\u00edzke. Ak budeme vych\u00e1dza\u0165 z jednej defin\u00edcie premennej, nepozn\u00e1me jej hodnoty vypl\u00fdvaj\u00face z inej defin\u00edcie. Poznanie teda nie je absol\u00fatne, je konvencion\u00e1lne, mo\u017eno dosiahnu\u0165 len ur\u010dit\u00fa \u010das\u0165 pravdy o praktickej realite<\/em>. V takom pr\u00edpade vznik\u00e1 ot\u00e1zka oh\u013eadom krit\u00e9ri\u00ed rozhodovania t\u00fdkaj\u00faceho sa\u00a0 sp\u00f4sobu\u00a0 definovania\u00a0 premenn\u00fdch.\u00a0 Prediskutujeme\u00a0 dve z nieko\u013ek\u00fdch mo\u017en\u00fdch. O jednom z nich som u\u017e p\u00edsal, odvol\u00e1vaj\u00fac sa na teoretick\u00fa trad\u00edciu, z ktorej vych\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdskumn\u00edci. \u010eal\u0161ie krit\u00e9rium sa sp\u00e1ja s merit\u00f3rnym cie\u013eom v\u00fdskumu. Chceme pozna\u0165 presne definovan\u00fa formu eduka\u010dn\u00fdch faktov. Zauj\u00edma n\u00e1s napr\u00edklad agresia det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku, ktor\u00e1 sa vyskytuje v s\u00favislosti so vz\u0165ahom dospel\u00fdch k agresii. A tento cie\u013e s\u00fastred\u00ed na\u0161e h\u013eadanie na tak\u00e9 te\u00f3rie agresie, ktor\u00e9 poskytuj\u00fa defin\u00edcie, pova\u017euj\u00face agresiu za spr\u00e1vanie. N\u00e1\u0161 v\u00fdskum teda nebude zalo\u017een\u00fd na bezv\u00fdznamnom pojme agresie vo v\u0161eobecnosti, ale bude sk\u00fama\u0165 agres\u00edvne spr\u00e1vanie. A v\u00fdchodiskov\u00fdm bodom m\u00f4\u017ee by\u0165 defin\u00edcia, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee agres\u00edvne spr\u00e1vanie s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 akty (\u010dinnosti) fyzick\u00e9 alebo verb\u00e1lne, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa pozorovate\u013en\u00fa reakciu nespokojnosti adres\u00e1ta. Tak\u00e1to defin\u00edcia umo\u017en\u00ed zorganizova\u0165 v\u00fdskum o vz\u0165ahu medzi agres\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm det\u00ed a vz\u0165ahom dospel\u00fdch k agresii. Vid\u00edme teda, \u017ee v tomto v\u00fdskume sa objavuje druh\u00e1 premenn\u00e1 \u2013 vz\u0165ah dospel\u00fdch k agresii, ktor\u00e1 tie\u017e vy\u017eaduje svoju defin\u00edciu. T\u00e1to defin\u00edcia sa u\u017e teraz mus\u00ed nach\u00e1dza\u0165 v merit\u00f3rnej my\u0161lienke v\u00fdskumu. Tak teda predpoklad\u00e1me, \u017ee \u201evz\u0165ah dospel\u00fdch k agresii\u201d je ich reakcia na agresiu ozn\u00e1men\u00e1 die\u0165a\u0165u. Ak tak urob\u00edme, z\u00edskame mo\u017enos\u0165 presk\u00fama\u0165 agres\u00edvne spr\u00e1vanie det\u00ed ihne\u010f, ako spoznaj\u00fa reakciu dospel\u00fdch na agresiu. Aby sme pochopili, pre\u010do bolo potrebn\u00e9 v pr\u00edpade tohto v\u00fdskumu vybra\u0165 agres\u00edvne spr\u00e1vanie ako konceptualiz\u00e1ciu agresie, m\u00f4\u017eeme sa pozrie\u0165 na jej alternat\u00edvne defin\u00edcie. Jedna z nich definuje agresiu ako d\u00f4sledok frustr\u00e1cie, a in\u00e1 ako kognit\u00edvny skript. Mo\u017eno v inom v\u00fdskume by niektor\u00e1 z t\u00fdchto defin\u00edci\u00ed mohla by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e1, ale nie v na\u0161om v\u00fdskume. Potrebovali by sme toti\u017e defin\u00edciu s d\u00f4razom na agres\u00edvne spr\u00e1vanie, preto\u017ee to malo by\u0165 v\u00fdsledkom ur\u010dit\u00e9ho spr\u00e1vania dospel\u00fdch.<\/p>

Objasnenie t\u00fdkaj\u00face sa krit\u00e9ri\u00ed v\u00fdberu defin\u00edcie premennej tvor\u00ed pohodln\u00fd z\u00e1klad na obozn\u00e1menie sa s klasifik\u00e1ciami premenn\u00fdch. Mo\u017eno ich odli\u0161ova\u0165 na z\u00e1klade r\u00f4znych krit\u00e9ri\u00ed. Prv\u00e9 z nich sa t\u00fdka druhu variantov premennej. Varianty, ktor\u00e9 s\u00fa vyjadren\u00e9 vo forme slov, tvoria kvalitat\u00edvne premenn\u00e9, a varianty vyjadren\u00e9 formou \u010d\u00edsel tvoria -kvantitat\u00edvne premenn\u00e9. Pohlavie z na\u0161ich predch\u00e1dzaj\u00facich pr\u00edkladov je kvalitat\u00edvna premenn\u00e1, podobne ako inteligencia, ktorej konceptualiz\u00e1cia nadv\u00e4zovala na koncepciu Gardnera: inteligencia verb\u00e1lna, logick\u00e1, interperson\u00e1lna, priestorov\u00e1, pohybov\u00e1. Rovnak\u00fd status ma vek, v pr\u00edpade, ke\u010f boli jeho hodnoty konceptualizovan\u00e9 ako: detstvo, dospievanie, ran\u00e1 a stredn\u00e1 dospelos\u0165 a staroba. Rovnako za kvalitat\u00edvnu premenn\u00fa treba pova\u017eova\u0165 \u0161kolsk\u00e9 v\u00fdsledky, ktor\u00fdch variantmi bolo vlastnenie alebo nevlastnenie certifik\u00e1tov. Kvantitat\u00edvne premenn\u00e9, naproti tomu vyjadrovan\u00e9 vo forme \u010d\u00edsel, to je v na\u0161ich pr\u00edkladoch inteligencia ch\u00e1pan\u00e1 ako v\u00fdsledok testu, vyjadren\u00e1 v bodoch, alebo vek vyjadren\u00fd v rokoch a \u0161kolsk\u00e9 v\u00fdsledky ako priemery \u0161kolsk\u00e9ho hodnotenia. D\u00f4sledky tejto klasifik\u00e1cie s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, preto\u017ee sa t\u00fdkaj\u00fa met\u00f3d zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov (ako v IV kapitole) a met\u00f3d ich anal\u00fdzy. Slov\u00e1 s\u00fa analyzovan\u00e9 inak ako \u010d\u00edsla. Okrem toho oba typy premenn\u00fdch sa sp\u00e1jaj\u00fa s r\u00f4znymi formami eduka\u010dnej reality, o ktor\u00fdch som p\u00edsal v \u00favode tejto kapitoly. M\u00e1m na mysli objekt\u00edvnu a subjekt\u00edvnu realitu. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 eduka\u010dn\u00fdch javov spomedzi t\u00fdch, ktor\u00e9 s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 \u2013 v zmysle empirickom \u2013 je konceptualizovan\u00e1 ako kvantitat\u00edvne premenn\u00e9. S\u00fa to napr\u00edklad v\u00fdsledky sk\u00fa\u0161obn\u00fdch testov, ve\u013ekos\u0165 tried, frekvencia op\u00fa\u0161\u0165ania vyu\u010dovania \u017eiakmi, u\u010debn\u00e9 v\u00fdsledky v podobe hodnotenia, bodov, alebo r\u00fdchlos\u0165 vn\u00edmania podnetov, \u010di reak\u010dn\u00e1 doba sk\u00faman\u00fdch na podnety. Tieto premenn\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 registrovan\u00e9 pomocou zraku, sluchu, a v ka\u017edom pr\u00edpade empirick\u00fdm sp\u00f4sobom. Z tohto d\u00f4vodu m\u00f4\u017eu by\u0165 ich hodnoty vyjadren\u00e9 vo forme \u010d\u00edsel. Tak\u017ee kvantitat\u00edvne premenn\u00e9 vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov (nie v\u0161ak v\u0161etk\u00fdch) odzrkad\u013euj\u00fa to, \u010do sme predt\u00fdm nazvali objekt\u00edvna realita. Inak je to s kvalitat\u00edvnymi premenn\u00fdmi. Tie sa dominantn\u00fdm sp\u00f4sobom vz\u0165ahuj\u00fa na subjekt\u00edvnu realitu. Dojmy, pocity, n\u00e1zory, sk\u00fasenosti s\u00fa toti\u017e vyjadrovan\u00e9 slovami, a dokonca aj zlo\u017eitej\u0161\u00edmi jazykov\u00fdmi kon\u0161truktmi. Tak\u017ee je relat\u00edvne \u013eahk\u00e9 spo\u010d\u00edta\u0165, ko\u013ekokr\u00e1t bol sk\u00faman\u00fd \u017eiak urazen\u00fd spolu\u017eiakmi v priebehu d\u0148a v \u0161kole, ale len prostredn\u00edctvom textu, slov je mo\u017en\u00e9 vyjadri\u0165, \u010do c\u00edtil v t\u00fdchto situ\u00e1ci\u00e1ch. Samozrejme, \u017ee spojenie t\u00fdchto typov premenn\u00fdch s typmi eduka\u010dnej reality nie je pevn\u00e9 a bez v\u00fdnimky. Je to tendencia, a teda nie\u010do, \u010do preva\u017euje. St\u00e1va sa predsa, \u017ee em\u00f3cie je mo\u017en\u00e9 zameni\u0165 za \u010d\u00edsla a \u010d\u00edsla vyjadri\u0165 slovami. Je to v\u0161ak tak\u00e9 zriedkav\u00e9, \u017ee sa rozhodlo zavies\u0165 v metodol\u00f3gii soci\u00e1lneho v\u00fdskumu klasifik\u00e1ciu na kvalitat\u00edvne a kvantitat\u00edvne premenn\u00e9.<\/p>

Ke\u010f u\u017e sme pri variantoch premenn\u00fdch, je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee ich \u010d\u00edslo je krit\u00e9riom odli\u0161ovania premenn\u00fdch dvojhodnotov\u00fdch a viachodnotov\u00fdch. Pohlavie je pr\u00edkladom prv\u00e9ho typu a vek druh\u00e9ho. Vzh\u013eadom na to, \u017ee v\u00fdskumn\u00edk je osobou, ktor\u00e1 rozhoduje o sp\u00f4sobe konceptualiz\u00e1cie premenn\u00fdch, je potrebn\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee vyhn\u00fa\u0165 sa ve\u013ek\u00e9mu mno\u017estvu ich variantov je dobrou z\u00e1sadou konceptualiz\u00e1cie. Potom sa m\u00f4\u017eeme vyhn\u00fa\u0165 pr\u00edli\u0161 podrobn\u00fdm anal\u00fdzam, ktor\u00e9 zakr\u00fdvaj\u00fa celkov\u00fd obraz problematiky. Na druhej strane v\u0161ak nie je potrebn\u00e9 obmedzova\u0165 po\u010det hodn\u00f4t viac, ako je nevyhnutn\u00e9. St\u00e1va sa napr\u00edklad, \u017ee pri konceptualiz\u00e1cii pohlavia ho na z\u00e1klade rutiny uv\u00e1dzame ako dve hodnoty. A to je vo v\u00e4\u010d\u0161ine v\u00fdskumn\u00fdch projektov dosta\u010duj\u00face. Av\u0161ak v pr\u00edpade sk\u00famania spolo\u010denstva, v ktorom \u017eij\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed maj\u00fa skr\u00ed\u017een\u00e9 ved\u013eaj\u0161ie vlastnosti, by sa to mohlo zda\u0165 podstatn\u00fdm obmedzen\u00edm. Princ\u00edp, ktor\u00fd ur\u010duje ot\u00e1zku v\u00fdberu po\u010dtu hodn\u00f4t, je princ\u00edp ich oddelite\u013enosti a vy\u010derpania pr\u00edpadov vo v\u0161eobecnej popul\u00e1cii. Oddelite\u013enos\u0165 si zaist\u00edme vtedy, ke\u010f do mno\u017estva variantov premennej nezav\u00e1dzame tak\u00fd, ktor\u00fd sa prekr\u00fdva s in\u00fdm. A samozrejme, na\u0161a premenn\u00e1 by nemala vynecha\u0165 \u017eiadny pr\u00edpad, ktor\u00fd by hoci aj potenci\u00e1lne mohol nasta\u0165 v eduka\u010dnej realite.<\/p>

\u010eal\u0161ia klasifik\u00e1cia s\u00favis\u00ed s existenciou viac ne\u017e jednej premennej v jednom v\u00fdskume, ako som u\u017e predt\u00fdm uviedol. Teraz sa bli\u017e\u0161ie pozrieme na t\u00fato problematiku. Bol to v\u00fdskum spo\u010d\u00edvaj\u00faci v stanoven\u00ed vz\u0165ahu medzi agres\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm det\u00ed a reakciou dospel\u00fdch na agresiu (vz\u0165ah k agresii). V\u0161imnime si, \u017ee sa tu nach\u00e1dza skryt\u00fd predpoklad o postupnosti t\u00fdchto premenn\u00fdch. Najprv mus\u00ed nasta\u0165 reakcia dospel\u00e9ho na agresiu a potom spr\u00e1vanie die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 agres\u00edvne, alebo nie. Av\u0161ak tak\u00fdmto v\u00fdskumom mus\u00ed v\u00fdskumn\u00edk manipulova\u0165, najm\u00e4 mus\u00ed manipulova\u0165 premenn\u00fa t\u00fdkaj\u00facu sa reakcie dospel\u00fdch. Ak by na \u0148u nevpl\u00fdval z\u00e1merne, mohlo by sa uk\u00e1za\u0165, \u017ee ani jeden zo sk\u00faman\u00fdch rodi\u010dov by neodhalil jeden z variantov svojej reakcie. Vtedy by v\u00fdskumn\u00edk zaznamenal vlastnos\u0165 st\u00e1lu a nie premenn\u00fa. A tak\u00fd v\u00fdskum by nemal zmysel. St\u00e1le vlastnosti toti\u017e nie je mo\u017en\u00e9 kombinova\u0165 s premenn\u00fdmi, preto\u017ee neuvid\u00edme \u017eiadny vz\u0165ah medzi nimi. Druhou premennou, teda agres\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm det\u00ed, nem\u00f4\u017ee manipulova\u0165, preto\u017ee ono mus\u00ed alebo nemus\u00ed vyplyn\u00fa\u0165 z reakcie dospel\u00e9ho. To je pr\u00e1ve d\u00f4vod, pre\u010do bola zaveden\u00e1 klasifik\u00e1cia, ktor\u00e1 ukazuje premenn\u00e9 kon\u0161tantn\u00e9 a premenn\u00e9 n\u00e1hodn\u00e9. Premenn\u00e9 kon\u0161tantn\u00e9 s\u00fa tie, ktor\u00fdch hodnoty v sk\u00famanej skupine stanovuje samotn\u00fd v\u00fdskumn\u00edk, a n\u00e1hodn\u00e9 premenn\u00e9 s\u00fa tie, ktor\u00e9 v\u00fdskumn\u00edk neovplyv\u0148uje. <\/em>V na\u0161om pr\u00edklade v\u00fdskumn\u00edk mus\u00ed vybra\u0165 na v\u00fdskum rovnak\u00e9 skupiny dospel\u00fdch, ktor\u00e9 odzrkad\u013euj\u00fa pr\u00edpadn\u00e9 reakcie na agresiu. Ak vyberie na v\u00fdskum po 50 sk\u00faman\u00fdch, ktor\u00ed zodpovedaj\u00fa variantom tejto premennej, znamen\u00e1 to, \u017ee ju stanovil. A ak dovol\u00ed de\u0165om, aby spont\u00e1nne reagovali za podmienok, ktor\u00e9 v nich umo\u017e\u0148uj\u00fa vznik agresie , znamen\u00e1 to, \u017ee hodnoty, ktor\u00e9 prijme t\u00e1to premenn\u00e1, ponechal osudu. Pod\u013ea tohto modelu sa konceptualizuj\u00fa v\u017edy premenn\u00e9, ktor\u00fdch hodnoty s\u00fa porovn\u00e1van\u00e9 v sk\u00faman\u00fdch skupin\u00e1ch. V tomto pr\u00edpade porovn\u00e1vame agres\u00edvne spr\u00e1vanie det\u00ed vzh\u013eadom na to, ako reagovali dospel\u00ed na agresiu v pr\u00edtomnosti t\u00fdchto det\u00ed. Nie v ka\u017edom v\u00fdskume sa v\u0161ak nach\u00e1dzaj\u00fa premenn\u00e9 kon\u0161tantn\u00e9 a n\u00e1hodn\u00e9. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch sa nach\u00e1dzaj\u00fa iba n\u00e1hodn\u00e9 premenn\u00e9. Napr\u00edklad vtedy, ke\u010f chceme zisti\u0165, \u010di sa varianty dvoch premenn\u00fdch uskuto\u010d\u0148uj\u00fa v ur\u010ditom \u010dase spolo\u010dne. Tento jav sa naz\u00fdva korel\u00e1cia <\/em>a jeho dobr\u00fdm pr\u00edkladom je situ\u00e1cia, v ktorej je vysok\u00e1 motiv\u00e1cia u\u010di\u0165 sa sprev\u00e1dzan\u00e1 vysok\u00fdmi hodnoteniami v \u0161kole, a n\u00edzka n\u00edzkymi, \u010di\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina sk\u00faman\u00fdch \u017eiakov, ktor\u00ed mali vysok\u00fa motiv\u00e1ciu, mali aj vysok\u00e9 dosiahnut\u00e9 hodnotenia. A analogicky, korel\u00e1cia medzi n\u00e1hodn\u00fdmi premenn\u00fdmi nastane, ke\u010f bude n\u00edzka motiv\u00e1cia sprev\u00e1dzan\u00e1 vysok\u00fdmi hodnoteniami, alebo vysok\u00e1 motiv\u00e1cia n\u00edzkymi hodnoteniami. Nenastane v\u0161ak vtedy, ke\u010f s\u00fa \u017eiaci, ktor\u00ed maj\u00fa vysok\u00fa motiv\u00e1ciu rozdelen\u00ed na dve polovice, na t\u00fdch, ktor\u00ed mali vysok\u00e9 aj n\u00edzke hodnotenia. Na dosiahnutie tak\u00fdchto efektov nie je mo\u017en\u00e9 zav\u00e1dza\u0165 do modelu v\u00fdskumu kon\u0161tantn\u00e9 premenn\u00e9. Obe premenn\u00e9 musia by\u0165 n\u00e1hodn\u00e9. Ak sa v\u0161ak v jednom modeli v\u00fdskumu nach\u00e1dza premenn\u00e1 kvalitat\u00edvna aj kvantitat\u00edvna, potom sa kvalitat\u00edvna naj\u010dastej\u0161ie vyskytuje v \u00falohe kon\u0161tantnej premennej.<\/p>

S touto klasifik\u00e1ciou premenn\u00fdch sa sp\u00e1ja predpoklad, \u017ee \u2013 ke\u010f rob\u00edme konceptualiz\u00e1ciu jednej premennej ako kon\u0161tantnej, a druhej ako n\u00e1hodnej \u2013 m\u00f4\u017ee nasta\u0165 deterministick\u00fd vz\u0165ah, \u010di\u017ee pr\u00ed\u010dinno-\u00fa\u010dinkov\u00fd. \u00dalohu mo\u017enej pr\u00ed\u010diny zohr\u00e1va samozrejme premenn\u00e1 kon\u0161tantn\u00e1. Av\u0161ak to, \u010di je tento vz\u0165ah pr\u00ed\u010dinno- \u00fa\u010dinkov\u00fd, alebo nie, m\u00f4\u017ee by\u0165 stanoven\u00e9 a\u017e po vykonan\u00ed v\u00fdskumu. A ak sa tak stane, potom kon\u0161tantn\u00e1 premenn\u00e1 z\u00edskava n\u00e1zov nez\u00e1visle premenn\u00e1 <\/em>a n\u00e1hodn\u00e1 z\u00e1visle premenn\u00e1<\/em>. Z\u00e1visle premenn\u00e1 je teda \u00fa\u010dinok a nez\u00e1visle premenn\u00e1 je pr\u00ed\u010dina. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 e\u0161te raz zd\u00f4razni\u0165, \u017ee rozhodnutie o tom, ktor\u00e1 je z\u00e1visle premenn\u00e1 a ktor\u00e1 nez\u00e1visle premenn\u00e1, v\u00fdskumn\u00edk neprij\u00edma vo f\u00e1ze konceptualiz\u00e1cie, ale objav\u00ed sa len ako v\u00fdsledok v\u00fdskumu.<\/p>

Ako u\u017e vieme, v\u00fdskumn\u00edci vykon\u00e1vaj\u00fa poh\u013ead do eduka\u010dnej reality, v ktorej zaznamen\u00e1vaj\u00fa, ak\u00e9 hodnoty prij\u00edmaj\u00fa ich premenn\u00e9. S t\u00fdmto poh\u013eadom sa sp\u00e1ja \u010fal\u0161ia klasifik\u00e1cia premenn\u00fdch. Hovor\u00edme o premenn\u00fdch pozorovate\u013en\u00fdch a nepozorovate\u013en\u00fdch<\/em>. Tie prv\u00e9 je mo\u017en\u00e9 zaznamena\u0165 zmyslami prostredn\u00edctvom priamej percepcie. V tomto zmysle s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9. Tak\u00e9to javy sa \u010dasto nach\u00e1dzaj\u00fa v pr\u00edrodnej realite, zriedkavo v soci\u00e1lnej alebo eduka\u010dnej. Nepozorovate\u013en\u00e9 premenn\u00e9 naproti tomu nepodliehaj\u00fa zmyslom, s\u00fa skryt\u00e9. S\u00fa to my\u0161lienky, pocity, z\u00e1mery, upozornenia, potreby, vedomosti, ktor\u00e9 \u013eudia maj\u00fa. Ich registr\u00e1cia je ve\u013emi komplikovan\u00e1 a sp\u00e1ja sa s ot\u00e1zkami, o ktor\u00fdch sa bude diskutova\u0165 v kapitole III. S krit\u00e9riom poh\u013eadu v\u00fdskumn\u00edka do praktickej reality s\u00favis\u00ed e\u0161te jedna klasifik\u00e1cia, ktor\u00e1 rozli\u0161uje premenn\u00e9 na kontrolovate\u013en\u00e9 v\u00fdskumn\u00edkom a nekontrolovate\u013en\u00e9. Predstavme si v\u00fdskum, v ktorom s\u00fa \u00fadaje zhroma\u017e\u010fovan\u00e9 pomocou osobnostn\u00e9ho testu. Sk\u00faman\u00ed odpovedaj\u00fa na ot\u00e1zky h\u013eadan\u00edm zdrojov svojich sk\u00fasenost\u00ed. \u010co v\u00fdskumn\u00edk kontroluje? Samotn\u00fd proces vyp\u013a\u0148ania testu, pozer\u00e1 na sk\u00faman\u00fdch, d\u00e1va pozor, aby s\u00fastredili pozornos\u0165 na svoj test, kontroluje \u010das v\u00fdskumu, dozer\u00e1, aby im neprek\u00e1\u017ealo ni\u010d, na \u010do on m\u00f4\u017ee ma\u0165 vplyv. Mimo jeho kontroly v\u0161ak zost\u00e1va mnoho javov. Nevie napr\u00edklad, ako sa c\u00edtia sk\u00faman\u00ed, o \u010dom rozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa v priebehu tejto pr\u00e1ce, nevie, \u010di p\u00ed\u0161u pravdu, alebo sa mo\u017eno chc\u00fa prezentova\u0165 v trochu lep\u0161om svetle, at\u010f. Rovnako kontrolovate\u013en\u00e9 premenn\u00e9 (okrem premenn\u00fdch v\u00fdskumu), ako aj nekontrolovate\u013en\u00e9 premenn\u00e9, m\u00f4\u017eu nar\u00fa\u0161a\u0165 priebeh v\u00fdskumu, a to najm\u00e4 tie nekontrolovate\u013en\u00e9 s\u00fa v tomto oh\u013eade nebezpe\u010dn\u00e9.<\/p>

\u00a0<\/p>

Tak\u00fato funkciu m\u00f4\u017ee plni\u0165 zdravotn\u00fd stav niektor\u00fdch sk\u00faman\u00fdch, m\u00f4\u017eu ma\u0165 napr\u00edklad siln\u00e9 bolesti hlavy s poruchami zrakov\u00e9ho vn\u00edmania a nepresne ozna\u010dova\u0165 odpovede. Potom z\u00edskan\u00e9 v\u00fdsledky testu nebud\u00fa odzrkad\u013eova\u0165 stav sk\u00famanej premennej. Samozrejme, sk\u00fasen\u00fd v\u00fdskumn\u00edk sa m\u00f4\u017ee sna\u017ei\u0165 kontrolova\u0165 tak\u00fato premenn\u00fa t\u00fdm, \u017ee popros\u00ed sk\u00faman\u00fdch, aby neza\u010d\u00ednali pr\u00e1cu, ak nie s\u00fa v dobrej fyzickej a psychickej kond\u00edcii. Hovor\u00edme teraz o premenn\u00fdch ru\u0161iv\u00fdch<\/em>. Naj\u010dastej\u0161ie ide o nekontrolovate\u013en\u00e9 premenn\u00e9. K najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edm patr\u00ed tendencia sk\u00faman\u00fdch predstavi\u0165 sa v lep\u0161om svetle, ne\u017e je to v skuto\u010dnosti. T\u00e1to premenn\u00e1 m\u00f4\u017ee ma\u0165 slab\u00fa alebo siln\u00fa intenzitu. Ako mo\u017eno kontrolova\u0165 t\u00fato premenn\u00fa? Z\u00e1vis\u00ed to od sp\u00f4sobu zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov. V pr\u00edpade testu je efekt\u00edvnou met\u00f3dou zavies\u0165 do \u0161trukt\u00fary polo\u017eky testu tzv. \u0161k\u00e1lu klamstva, ktorej hodnotu mo\u017eno vypo\u010d\u00edta\u0165 pre ka\u017ed\u00e9ho sk\u00faman\u00e9ho. Ak je pr\u00edli\u0161 vysok\u00e1, test je znehodnoten\u00fd. Do testu s\u00fa zaveden\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 sa periodicky opakuj\u00fa. \u013dudia, ktor\u00ed radi klam\u00fa, za\u010dn\u00fa kontrolova\u0165 odpovede na tieto ot\u00e1zky a z\u00e1rove\u0148 si myslia, \u017ee odhalili z\u00e1mery v\u00fdskumn\u00edka. Kontroluj\u00fa tieto odpovede a klam\u00fa vo v\u00e4\u010d\u0161ine ostatn\u00fdch s pocitom bezpe\u010dia. Av\u0161ak spr\u00e1vnu \u0161k\u00e1lu klamstva tvoria in\u00e9 polo\u017eky testu, a to tie, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa od ve\u013ek\u00fdch kvantifik\u00e1torov, teda v\u00fdrazov: v\u017edy, nikdy, v\u00fdlu\u010dne, at\u010f. V\u00fdskumy ukazuj\u00fa, \u017ee \u2013 v \u0161tatistickom slova zmysle \u2013 v tak\u00fdchto polo\u017ek\u00e1ch p\u00edsan\u00edm pravdy je mo\u017en\u00e9 vyjadri\u0165 sa len jedn\u00fdm sp\u00f4sobom. Napr\u00edklad na ot\u00e1zku: u\u017e ste niekedy pri\u0161li neskoro do \u0161koly alebo do pr\u00e1ce, v \u0161tatistickom slova zmysle je pravdiv\u00e1 len odpove\u010f \u201e\u00e1no\u201d. Ak niekto odpoved\u00e1 \u201enie\u201d, je to v rozpore s pravidlami te\u00f3rie pravdepodobnosti, a rob\u00ed to preto, aby sa priaznivo prezentoval pred v\u00fdskumn\u00edkom. Tak\u017ee klame, a my to kontrolujeme. \u0160k\u00e1ly klamstva s\u00fa \u010dasto testovan\u00e9 na tis\u00edcoch sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b, aby sa z\u00edskala istota t\u00fdkaj\u00faca sa ich presnosti a spo\u013eahlivosti.<\/p>

Zobrazen\u00fd zoznam klasifik\u00e1cie premenn\u00fdch neobsahuje v\u0161etky jestvuj\u00face premenn\u00e9, obsahuje v\u0161ak tie najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie z h\u013eadiska konceptualiz\u00e1cie premenn\u00fdch. Dokonca aj v pr\u00edpade, ak nesk\u00fasen\u00fd a mo\u017eno neznal\u00fd v\u00fdskumn\u00edk nevie o existencii t\u00fdchto klasifik\u00e1ci\u00ed, ale definovan\u00edm premenn\u00fdch sa s v\u00e4\u010d\u0161inou z nich stretne, prinajmen\u0161om v podobe \u0165a\u017eko rie\u0161ite\u013en\u00e9ho probl\u00e9mu. Zhr\u0148me doteraj\u0161iu anal\u00fdzu a pozrime sa na sch\u00e9mu 1.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Eduka\u010dn\u00e1 realita a eduka\u010dn\u00e1 prax existuj\u00fa nez\u00e1visle od teoretickej symbolickej reality. Ak chceme realizova\u0165 v\u00fdskum eduka\u010dnej praxe, mus\u00edme vych\u00e1dzan\u00edm z teoretickej reality definova\u0165 premenn\u00e9, ktor\u00e9 s\u00fa odzrkadlen\u00edm faktov, uskuto\u010d\u0148ovan\u00fdm z konkr\u00e9tneho teoretick\u00e9ho h\u013eadiska. To znamen\u00e1, \u017ee postup konceptualiz\u00e1cie vo svojich za\u010diatkoch redukuje praktick\u00fa realitu do podoby kon\u0161truktu zap\u00edsan\u00e9ho v defin\u00edcii premennej. Vyzbrojen\u00ed definovan\u00fdmi premenn\u00fdmi vstupujeme do praktickej reality a svoj model konceptualiz\u00e1cie opierame o vz\u0165ahy, ktor\u00e9 sa v nej vyskytuj\u00fa. Rob\u00edme to na z\u00e1klade rozhodnutia t\u00fdkaj\u00faceho sa charakteru na\u0161ich premenn\u00fdch. Ak sa pozrieme na praktick\u00fa eduka\u010dn\u00fa realitu z h\u013eadiska rozdielov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu nasta\u0165 \u2013 ako v na\u0161om predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edklade \u2013 v agres\u00edvnom spr\u00e1van\u00ed det\u00ed vo vz\u0165ahu k reakcii dospel\u00fdch na agresiu, potom prv\u00fa premenn\u00fa konceptualizujeme ako n\u00e1hodn\u00fa a druh\u00fa ako kon\u0161tantn\u00fa, at\u010f. Mo\u017enosti konceptualiz\u00e1cie typov premenn\u00fdch s\u00fa uveden\u00e9 v sch\u00e9me 2.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ako n\u00e1m ukazuje sch\u00e9ma 2 a predch\u00e1dzaj\u00face anal\u00fdzy, konceptualiz\u00e1cia okrem teoretick\u00e9ho definovania premenn\u00fdch spo\u010d\u00edva aj v prira\u010fovan\u00ed premenn\u00fdch k existuj\u00facim klasifik\u00e1ci\u00e1m v z\u00e1vislosti od druhu sk\u00famanej eduka\u010dnej reality, po\u010dtu analyzovan\u00fdch premenn\u00fdch, vz\u0165ahov medzi nimi, mo\u017enosti zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov a kontrolovania priebehu v\u00fdskumu.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Definovanie a klasifikovanie premenn\u00fdch Soci\u00e1lne javy, psychologick\u00e9 alebo eduka\u010dn\u00e9, ktor\u00e9 v praktickej realite pova\u017eujeme za fakty, vo svete v\u00fdskumu naz\u00fdvame premenn\u00fdmi. Premenn\u00e1 je s\u00fabor variantov (hodn\u00f4t), ktor\u00e9 preber\u00e1 sk\u00faman\u00fd jav vo v\u0161eobecnej popul\u00e1cii.V tejto defin\u00edcii sa objavili dva pojmy, ktor\u00e9 nie s\u00fa definovan\u00e9, a to: v\u0161eobecn\u00e1 popul\u00e1cia, \u010di\u017ee s\u00fahrn objektov, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5269","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5269","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5269"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5269\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5294,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5269\/revisions\/5294"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5269"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}