{"id":5271,"date":"2023-03-28T19:05:49","date_gmt":"2023-03-28T17:05:49","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5271"},"modified":"2023-03-28T19:53:15","modified_gmt":"2023-03-28T17:53:15","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-1-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-1-2\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-1-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Konceptualiz\u00e1cia a typy eduka\u010dnej reality<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u010cinnosti v\u00fdskumn\u00edka op\u00edsan\u00e9 vy\u0161\u0161ie, ktor\u00e9 s\u00favisia s definovan\u00edm premenn\u00fdch, podliehaj\u00fa diferenci\u00e1cii vzh\u013eadom na to, \u010di chceme sk\u00fama\u0165 objekt\u00edvnu alebo subjekt\u00edvnu eduka\u010dn\u00fa realitu. O tom, \u017ee \u2013 v ontologickom zmysle \u2013 s\u00fa to dva r\u00f4zne svety, n\u00e1s presvied\u010daj\u00fa sk\u00fasenosti a doteraj\u0161ie anal\u00fdzy. Objekt\u00edvna eduka\u010dn\u00e1 realita je podobne vn\u00edman\u00e1 subjektmi, ktor\u00e9 sa v nej z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa. Ba \u010do viac, existuj\u00fa v nej v\u0161eobecn\u00e9 pravidelnosti, ktor\u00fdm podliehaj\u00fa v\u0161etci. Mo\u017eno ich pou\u017ei\u0165 na nieko\u013ek\u00fdch \u00farovniach anal\u00fdzy. Po prv\u00e9, je to \u00farove\u0148 biologick\u00e1 a psychologick\u00e1. \u00da\u010das\u0165 v ur\u010ditom type \u0161portov\u00e9ho tr\u00e9ningu na hodin\u00e1ch telesnej v\u00fdchovy podobne ovplyv\u0148uje organizmy v\u0161etk\u00fdch \u017eiakov, aj ke\u010f ur\u010dite v niektor\u00fdch oblastiach m\u00f4\u017eeme zaznamena\u0165 rozdiely, napr. v dosiahnut\u00fdch \u0161portov\u00fdch v\u00fdsledkoch. Systematick\u00e9 pre\u0165ahovanie svalov v priebehu cel\u00e9ho \u0161kolsk\u00e9ho roka v\u0161ak sp\u00fa\u0161\u0165a v organizme \u017eiakov takmer rovnak\u00e9 chemick\u00e9 a fyzick\u00e9 efekty. To ist\u00e9 plat\u00ed aj pre psychologick\u00e9 fungovanie, a to najm\u00e4 na \u00farovni pozn\u00e1vac\u00edch procesov. Ak u\u010dite\u013e hovor\u00ed na hodine pr\u00edli\u0161 ticho, v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eiakov ho nepo\u010duje. Ak zapisuje tabu\u013eky ve\u013emi mal\u00fdmi p\u00edsmenami, v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eiakov nevid\u00ed z\u00e1pis jasne. Ak sa \u017eiaci po hodine matematiky maj\u00fa z\u00fa\u010dastni\u0165 d\u00f4le\u017eitej stresuj\u00facej udalosti, na ktor\u00fa sa dlho pripravovali, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich m\u00f4\u017ee ma\u0165 probl\u00e9my s koncentr\u00e1ciou pri rie\u0161en\u00ed \u00faloh. Ak je \u00falohou \u017eiakov oddeli\u0165 objekt z nejednozna\u010dn\u00e9ho pozadia, a u\u010dite\u013e im navrhuje nejak\u00e9 rie\u0161enia, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich pod\u013eahne t\u00fdmto n\u00e1vrhom. Tieto pr\u00edklady objektivizuj\u00fa eduka\u010dn\u00e9 sk\u00fasenosti, preto\u017ee s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na v\u0161eobecn\u00fdch pravidelnostiach fungovania \u013eudsk\u00e9ho organizmu. Po druh\u00e9, vn\u00edmanie eduka\u010dnej reality ako objekt\u00edvnej sa st\u00e1va obzvl\u00e1\u0161\u0165 dominantn\u00fdm na \u00farovni v\u0161eobecn\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch pravidiel \u013eudsk\u00e9ho konania. V\u0161etci toti\u017e podliehaj\u00fa podobn\u00fdm vplyvom sp\u00f4soben\u00fdch napr. alkoholizmom rodi\u010dov, predpismi upravuj\u00facimi re\u017eim sk\u00fa\u0161ok na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, demografick\u00fdm stavom gener\u00e1cie, do ktorej patria, z\u00e1sad\u00e1m discipl\u00edny stanoven\u00fdmi v danej \u0161kole, alebo ekonomickou \u00farov\u0148ou fungovania rodiny, ve\u013ekos\u0165ou nezamestnanosti, at\u010f. Tretia \u00farove\u0148, ktor\u00e1 zjednocuje (objektivizuje) podmienky eduka\u010dn\u00fdch procesov, je \u0161kolsk\u00e9 prostredie, ktor\u00e9ho mechanizmus \u010dinnosti obmedzuje alebo roz\u0161iruje mo\u017enosti rozvoja pre v\u0161etk\u00fdch \u017eiakov. Tak\u00fdchto \u00farovn\u00ed je viac.<\/p>

Analogicky sa m\u00f4\u017eeme pozrie\u0165 na subjekt\u00edvny rozmer eduka\u010dnej reality. Tie ist\u00e9 \u00farovne m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165, \u017ee akt\u00e9ri eduk\u00e1cie pre\u017e\u00edvaj\u00fa jej vplyvy odli\u0161ne. \u013dudia sa toti\u017e l\u00ed\u0161ia biologickou odolnos\u0165ou organizmu a psychologick\u00fdmi predispoz\u00edciami reakcie na sign\u00e1ly z prostredia. Inak tie\u017e m\u00f4\u017eu reagova\u0165 na spolo\u010densk\u00e9 o\u010dak\u00e1vania alebo vonkaj\u0161ie podmienky prostredia na u\u010denie. Oba obrazy eduka\u010dnej reality sa neust\u00e1le prel\u00ednaj\u00fa, a rovnako vy\u017eaduj\u00fa v\u00fdskum, pozn\u00e1vanie a modifikovanie. Z toho vypl\u00fdva aj fakt, \u017ee chceme dosiahnu\u0165 r\u00f4zne ciele, ak sme sa rozhodli pre v\u00fdskum ka\u017ed\u00e9ho z t\u00fdchto typov reality. Sk\u00faman\u00edm objekt\u00edvnej eduka\u010dnej praxe m\u00f4\u017eeme ur\u010di\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 pravidelnosti, ktor\u00e9 ju riadia. Z\u00edskame potom \u0161irok\u00fd obraz eduk\u00e1cie, ktor\u00fd je v\u0161ak sk\u00f4r povrchn\u00fd. Sk\u00faman\u00edm subjekt\u00edvnej eduka\u010dnej praxe m\u00f4\u017eeme pozn\u00e1va\u0165 jej individualizovan\u00e9 obrazy. Vtedy z\u00edskame hlbok\u00fd poh\u013ead do eduk\u00e1cie, ale pomerne \u00fazky. <\/em>Tieto pr\u00edstupy s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na dvoch r\u00f4znych v\u00fdskumn\u00fdch strat\u00e9gi\u00e1ch. Prv\u00fd napr\u00edklad vy\u017eaduje merania kvantitat\u00edvnych premenn\u00fdch, a druh\u00fd kvalitat\u00edvnych. A pr\u00e1ve z tohto d\u00f4vodu existuj\u00fa r\u00f4zne pr\u00edstupy ku konceptualiz\u00e1cii premenn\u00fdch, najm\u00e4 ich definovaniu.<\/p>

Ak sa podujmeme na konceptualiz\u00e1ciu objekt\u00edvnej oblasti eduka\u010dnej praxe, mus\u00edme sa usilova\u0165 presne definova\u0165 premenn\u00e9 <\/em>na z\u00e1klade dostupn\u00fdch vedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00ed. Pr\u00edkladom tak\u00e9hoto pr\u00edstupu m\u00f4\u017ee by\u0165 definovanie agres\u00edvneho spr\u00e1vania, ako bolo uveden\u00e9 u\u017e predt\u00fdm. Potrebujeme toti\u017e tak\u00fa defin\u00edciu, na z\u00e1klade ktorej bud\u00fa sk\u00faman\u00ed postaven\u00ed pred tak\u00e9to \u00falohy v priebehu v\u00fdskumu, preto\u017ee m\u00e1me z\u00e1ujem stanovi\u0165 celkov\u00fa pravidelnos\u0165. V tomto pr\u00edpade n\u00e1s zauj\u00edma z\u00e1vislos\u0165 agres\u00edvneho spr\u00e1vania det\u00ed vo vz\u0165ahu k tomu, ako dospel\u00ed reaguj\u00fa na agresiu. Nezauj\u00edma n\u00e1s v tomto pr\u00edpade ka\u017ed\u00e9 die\u0165a jednotlivo, ale cel\u00e1 popul\u00e1cia det\u00ed. To ist\u00e9 plat\u00ed aj pre dospel\u00fdch. To si vy\u017eaduje pr\u00edpravu v\u00fdskumu pred jeho za\u010dat\u00edm, napl\u00e1novanie \u201eobjekt\u00edvnych\u201d, teda rovnak\u00fdch podmienok pre v\u0161etk\u00fdch sk\u00faman\u00fdch, aby ich reakcie bolo mo\u017en\u00e9 potom spoji\u0165 s nejakou pr\u00ed\u010dinou. Nie je tu priestor na pos\u00fadenie ka\u017ed\u00e9ho pr\u00edpadu v kontexte, ktor\u00fd ho sprev\u00e1dza. T\u00e1to konceptualiz\u00e1cia mus\u00ed eliminova\u0165 r\u00f4znorod\u00fd kontext, ktor\u00fd sprev\u00e1dza sk\u00faman\u00fdch. In\u00fdmi slovami, budeme viac sk\u00fama\u0165 teoretick\u00fd kon\u0161trukt ne\u017e eduka\u010dn\u00fa realitu, ktor\u00e1 prebieha spont\u00e1nne, preto\u017ee chceme vidie\u0165, \u010do sa stane, ke\u010f nadobudne konkr\u00e9tnu podobu.<\/p>

Inak mus\u00edme postupova\u0165 pri sk\u00faman\u00ed subjekt\u00edvnej reality. Nem\u00f4\u017eeme pevne a \u00fazko definova\u0165 premenn\u00e9, preto\u017ee sa zameriavame na registrovanie spont\u00e1nneho priebehu eduka\u010dn\u00fdch procesov. Nie sme schopn\u00ed predsa predv\u00edda\u0165, \u010do sa stane zajtra v \u0161kole. Presn\u00fdm definovan\u00edm premennej vznik\u00e1 nebezpe\u010denstvo, \u017ee ich nebudeme m\u00f4c\u0165 registrova\u0165, lebo napr. \u010das\u0165 spr\u00e1vania \u017eiakov, vypl\u00fdvaj\u00facich z defin\u00edcie, sa v priebehu v\u00fdskumu nemus\u00ed v\u00f4bec objavi\u0165. Okrem toho, pou\u017eit\u00edm niektorej teoretickej \u0161koly riskujeme v\u00fdznamn\u00e9 obmedzenie schopnosti nahliadnu\u0165 do sk\u00famanej reality, preto\u017ee ka\u017ed\u00e1 te\u00f3ria kladie d\u00f4raz na obmedzen\u00fd rozsah javov a nech\u00e1va bokom \u010fal\u0161ie. Z t\u00fdchto d\u00f4vodov namiesto presn\u00e9ho definovania premenn\u00fdch mus\u00edme pripravi\u0165 tzv. pojmov\u00e9 r\u00e1mce <\/em>sk\u00faman\u00e9ho javu na pomerne v\u0161eobecnej \u00farovni. Ide toti\u017e o to, aby tieto r\u00e1mce zahrnuli \u010do najviac javov, ktor\u00e9 sa vyskytn\u00fa v priebehu v\u00fdskumu. Tieto r\u00e1mce vymedzuj\u00fa iba oblas\u0165 n\u00e1\u0161ho z\u00e1ujmu, neur\u010duj\u00fa v\u0161ak, ak\u00e9 premenn\u00e9 sa vyskytn\u00fa, a v akom v\u00fdznamovom rozsahu. <\/em>Bez ovplyv\u0148ovania sk\u00famanej reality teda rezignujeme napr. na kon\u0161tantn\u00e9 premenn\u00e9. V\u0161etky na\u0161e premenn\u00e9 bud\u00fa n\u00e1hodn\u00e9. Okrem toho m\u00e1me z\u00e1ujem o kontext, preto\u017ee umo\u017e\u0148uje pochopi\u0165 v\u00fdznamy, ktor\u00e9 d\u00e1me registrovan\u00fdm premenn\u00fdm. Ak by sme chceli presk\u00fama\u0165 subjekt\u00edvny obraz agresie v niektorej \u0161kole, budeme potrebova\u0165 len v\u0161eobecn\u00e9 pojmov\u00e9 r\u00e1mce tejto premennej, nie v\u0161ak obmedzenie len na behavior\u00e1lny aspekt, ako je uveden\u00e9 vy\u0161\u0161ie. Okrem konkr\u00e9tneho agres\u00edvneho spr\u00e1vania by n\u00e1s zauj\u00edmali jeho mot\u00edvy, situ\u00e1cia die\u0165a\u0165a pred aktom agresie, spr\u00e1vanie in\u00fdch v jeho priebehu, jeho emocion\u00e1lny stav, ako aj to, ako ono samo vid\u00ed t\u00fato situ\u00e1ciu. Vedeck\u00e9 te\u00f3rie by boli u\u017eito\u010dn\u00e9 a\u017e v neskor\u0161ej f\u00e1ze interpret\u00e1cie \u00fadajov, ale neboli by potrebn\u00e9 pred v\u00fdskumom, alebo po\u010das zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov. T\u00e1to anal\u00fdza je zn\u00e1zornen\u00e1 v sch\u00e9me 1.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Uveden\u00e9 rozdiely vo f\u00e1ze konceptualiz\u00e1cie, v z\u00e1vislosti od typu sk\u00famanej reality, prech\u00e1dzaj\u00fa tie\u017e na \u010fal\u0161ie f\u00e1zy v\u00fdskumn\u00e9ho procesu, ktor\u00e9 bud\u00fa op\u00edsan\u00e9 ni\u017e\u0161ie.<\/p>

Konceptualiz\u00e1cia je procesom definovania premenn\u00fdch, ktor\u00fd sa prel\u00edna s procesom problematizovania eduka\u010dnej reality, teda definovania toho, \u010do mus\u00ed by\u0165 vysvetlen\u00e9 vo v\u00fdskume. Pr\u00e1ve o tom bude druh\u00e1 kapitola<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Konceptualiz\u00e1cia a typy eduka\u010dnej reality \u010cinnosti v\u00fdskumn\u00edka op\u00edsan\u00e9 vy\u0161\u0161ie, ktor\u00e9 s\u00favisia s definovan\u00edm premenn\u00fdch, podliehaj\u00fa diferenci\u00e1cii vzh\u013eadom na to, \u010di chceme sk\u00fama\u0165 objekt\u00edvnu alebo subjekt\u00edvnu eduka\u010dn\u00fa realitu. O tom, \u017ee \u2013 v ontologickom zmysle \u2013 s\u00fa to dva r\u00f4zne svety, n\u00e1s presvied\u010daj\u00fa sk\u00fasenosti a doteraj\u0161ie anal\u00fdzy. Objekt\u00edvna eduka\u010dn\u00e1 realita je […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5271","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5271","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5271"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5271\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5301,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5271\/revisions\/5301"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5271"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}