{"id":5273,"date":"2023-03-28T19:06:22","date_gmt":"2023-03-28T17:06:22","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5273"},"modified":"2023-03-28T20:20:51","modified_gmt":"2023-03-28T18:20:51","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-2-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-2-1\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-2-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Problematizovanie reality a typy vysvetlen\u00ed<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Pri pl\u00e1novan\u00ed vysvetlen\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa objekt\u00edvneho obrazu eduka\u010dnej praxe, m\u00e1me mo\u017enos\u0165 h\u013eadania pr\u00ed\u010din premenn\u00fdch, ktor\u00e9 n\u00e1s zauj\u00edmaj\u00fa<\/em>, koexistenciu premenn\u00fdch <\/em>a rozdiely medzi popul\u00e1ciami<\/em>. Ke\u010f prech\u00e1dzame \u010falej k subjekt\u00edvnej realite, smerujeme k vysvetleniam t\u00fdkaj\u00facich sa kult\u00farnych kontextov fungovania eduka\u010dn\u00fdch prostred\u00ed, v\u0161eobecn\u00e9ho javu prejavuj\u00faceho sa v individu\u00e1lnom<\/em>, konkr\u00e9tnom pr\u00edpade <\/em>a historick\u00fdch vysvetlen\u00ed, t\u00fdkaj\u00facich sa u\u017e zaniknut\u00fdch kult\u00far<\/em>. Za\u010dnime od pr\u00ed\u010dinn\u00fdch vysvetlen\u00ed<\/em>. Problematiz\u00e1cia odha\u013euje medzery v pochopen\u00ed javov zodpovedn\u00fdch za in\u00e9 javy. Chceme teda pozna\u0165 pr\u00ed\u010dinu, alebo in\u00fdmi slovami to, \u010do je zodpovedn\u00e9 za diagnostikovan\u00fd stav vec\u00ed. To je najmenej dostupn\u00e9 a naj\u0165a\u017e\u0161ie vysvetlenie v spolo\u010densk\u00fdch ved\u00e1ch, preto\u017ee je zalo\u017een\u00e9 na najpr\u00edsnej\u0161ej proced\u00fare zachovania k\u00e1nonov analytickej indukcie J. S. Milla. Nie je mo\u017en\u00e9 ich splnenie v celom rozsahu v pr\u00edpade v\u00fdskumu spolo\u010densk\u00fdch procesov. Minimum, ktor\u00e9 treba v\u0161ak splni\u0165, sa t\u00fdka tzv. pravidla (k\u00e1nonu) jedin\u00e9ho rozdielu <\/em>(pozri Rubacha 2008, s. 344). To, \u010do budeme v na\u0161ej problematiz\u00e1cii pova\u017eova\u0165 za kon\u0161tantn\u00fa premenn\u00fa, bude plni\u0165 funkciu potenci\u00e1lnej pr\u00ed\u010diny. T\u00e1to premenn\u00e1 mus\u00ed deli\u0165 sk\u00faman\u00e9 objekty do dvoch skup\u00edn. Jednou z nich je experiment\u00e1lna skupina, v ktorej v\u00fdskumn\u00edk vykon\u00e1va manipul\u00e1ciu, a druh\u00e1 kontroln\u00e1, v ktorej sa manipul\u00e1cia nevykon\u00e1va. Tieto dve skupiny sa musia l\u00ed\u0161i\u0165 len jedn\u00fdm faktorom (spojen\u00fdm s manipul\u00e1ciou), v ostatn\u00fdch aspektoch musia by\u0165 identick\u00e9, alebo aspo\u0148 do zna\u010dnej miery podobn\u00e9. Potom konceptualizujeme premenn\u00fa kon\u0161tantn\u00fa a vykon\u00e1vame meranie v oboch skupin\u00e1ch. Pr\u00ed\u010dinu zist\u00edme, ak existuj\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 rozdiely v n\u00e1hodnej premennej medzi t\u00fdmito skupinami. Pr\u00ed\u010dina je pripisovan\u00e1 jedin\u00e9mu rozdielu. Tu je pr\u00edklad. Zaznamen\u00e1vame siln\u00fa intenzitu agres\u00edvneho spr\u00e1vania det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku po\u010das hry. Problematizovan\u00edm takejto eduka\u010dnej reality h\u013ead\u00e1me pr\u00ed\u010diny tohto stavu vec\u00ed. Te\u00f3ria soci\u00e1lneho u\u010denia nazna\u010duje, \u017ee pr\u00ed\u010dinou m\u00f4\u017eu by\u0165 medi\u00e1lne spr\u00e1vy obsahuj\u00face agresivitu, ktor\u00e9 deti pozeraj\u00fa. Realizujeme teda konceptualiz\u00e1ciu premenn\u00fdch a problematiz\u00e1ciu. M\u00e1me dve premenn\u00e9: kon\u0161tantn\u00fa \u2013 spr\u00e1vy obsiahnut\u00e9 v reklam\u00e1ch pre deti a n\u00e1hodn\u00fa \u2013 agres\u00edvne spr\u00e1vanie det\u00ed po\u010das hry v skupine. Prv\u00e1 premenn\u00e1 del\u00ed sk\u00faman\u00e9 osoby do dvoch skup\u00edn. Skupina A pozer\u00e1 reklamy, v ktor\u00fdch hrdinovia \u2013 deti sa spr\u00e1vaj\u00fa agres\u00edvne. Skupina B naopak pozer\u00e1 reklamy neutr\u00e1lne vzh\u013eadom na agresivitu detsk\u00fdch hrdinov. Tento rozdiel mus\u00ed splni\u0165 podmienky pravidla (k\u00e1nonu) jedin\u00e9ho rozdielu. To znamen\u00e1, \u017ee vo v\u0161etk\u00fdch in\u00fdch oh\u013eadoch musia by\u0165 obidve skupiny podobn\u00e9. Preto vyber\u00e1me deti do skup\u00edn tak, aby boli v rovnakom veku, rovnak\u00e9ho pohlavia, aby nav\u0161tevovali rovnak\u00fa \u0161kolu, mali podobn\u00e9 podmienky pre rozvoj a v\u00fdchovu v rodine, aby mali identick\u00e9 podmienky s\u00favisiace s pozeran\u00edm rekl\u00e1m po\u010das v\u00fdskumu (vysielac\u00ed \u010das, miesto), podobn\u00fa \u00farove\u0148 agresivity, at\u010f. Na\u0161a problematiz\u00e1cia mus\u00ed tak\u00fd v\u00fdskum napl\u00e1nova\u0165 v detailoch. Tak teda obom skupin\u00e1m predstavujeme reklamy. Potom po vysielan\u00ed sa deti za\u010d\u00ednaj\u00fa hra\u0165 v skupine. V\u00fdskumn\u00edci ich pozoruj\u00fa a po\u010d\u00edtaj\u00fa agres\u00edvne spr\u00e1vanie. Ak sa v skupine A napo\u010d\u00edta viac agres\u00edvneho spr\u00e1vania ako v skupine B, pr\u00ed\u010dina m\u00f4\u017ee by\u0165 prip\u00edsan\u00e1 \u201ejedin\u00e9mu rozdielu\u201d, teda sledovaniu rekl\u00e1m so sc\u00e9nami agresivity det\u00ed. Ak z\u00edskame tak\u00fdto v\u00fdsledok, dostaneme pr\u00ed\u010dinn\u00e9 vysvetlenie. Ale je tie\u017e mo\u017en\u00e9, \u017ee rozdiely medzi skupinou A a B nebud\u00fa. Potom nez\u00edskame vysvetlenie. Mus\u00edme sa preto vr\u00e1ti\u0165 ku kritickej anal\u00fdze troch oblast\u00ed: eduka\u010dnej reality s\u00favisiacej s agresiou, konceptualiz\u00e1cii a problematiz\u00e1cii. Tak\u00e1to anal\u00fdza n\u00e1s m\u00f4\u017ee vies\u0165 k domnienke, \u017ee sme napr. urobili chybu po\u010das konceptualiz\u00e1cie kon\u0161tantnej premennej. Te\u00f3ria soci\u00e1lneho u\u010denia toti\u017e hovor\u00ed, \u017ee sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom agres\u00edvneho spr\u00e1vania nie je len sledovanie agresie in\u00fdch, ale aj by\u0165 svedkom odme\u0148ovania za agresiu. Ak by na\u0161a \u00favaha i\u0161la v tomto smere, potom mus\u00edme vykona\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00e9 \u00fapravy v konceptualiz\u00e1cii kon\u0161tantnej premennej a znova uskuto\u010dni\u0165 v\u00fdskum. A v tejto situ\u00e1cii v\u00fdsledok v\u00fdskumu prinesie pr\u00ed\u010dinn\u00e9 vysvetlenie, alebo aj nie, \u010do n\u00e1s podnieti pokra\u010dova\u0165 v kritickej anal\u00fdze.<\/p>

Druh\u00fd typ vysvetlen\u00ed smeruj\u00facich k budovaniu v\u0161eobecn\u00fdch pravidelnost\u00ed n\u00e1s nasmeruje na problematiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 je spojen\u00e1 so vz\u00e1jomnou koexistenciou premenn\u00fdch<\/em>. Pripom\u00edname, \u017ee premenn\u00e9 s\u00fa ekvivalentmi javov vo svete eduka\u010dnej praxe. Prv\u00fdm krokom s\u00favisiacim s problematizovan\u00edm bude spozorovanie mo\u017enost\u00ed objasnenia nezrozumite\u013en\u00fdch javov v\u010faka poznaniu pravidelnosti, s akou s\u00fa sprev\u00e1dzan\u00e9 \u010fal\u0161\u00edmi javmi. \u010cudujeme sa neochote, s akou sa \u017eiaci z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa na hodin\u00e1ch sexu\u00e1lnej v\u00fdchovy a sna\u017e\u00edme sa h\u013eada\u0165 \u010fal\u0161ie javy, ktor\u00e9 ich sprev\u00e1dzaj\u00fa. Z te\u00f3rie motiv\u00e1cie vieme, \u017ee stupe\u0148 zapojenia \u013eud\u00ed do r\u00f4znych projektov s\u00favis\u00ed s vn\u00edman\u00edm ich atraktivity. Na druhej strane ch\u00e1peme, \u017ee problematika sexu\u00e1lneho \u017eivota vzbudzuje pozn\u00e1vaciu zvedavos\u0165 \u017eiakov, \u010do potvrdzuj\u00fa v\u00fdskumy o smeroch ich aktivity na internete. Za\u010dneme si myslie\u0165, \u017ee mo\u017eno d\u00f4vodom absencie na hodin\u00e1ch sexu\u00e1lnej v\u00fdchovy s\u00fa negat\u00edvne hodnotenia ich atraktivity. Preto napl\u00e1nujeme v\u00fdskum, v ktorom po\u017eiadame \u017eiakov, aby zhodnotili \u00farove\u0148 atraktivity vyu\u010dovac\u00edch hod\u00edn a porovn\u00e1me tieto v\u00fdsledky s \u00fadajmi, ktor\u00e9 preukazuj\u00fa ich absenciu. Ak sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee \u017eiaci, ktor\u00ed najni\u017e\u0161ie hodnotili tieto vyu\u010dovacie hodiny, maj\u00fa z\u00e1rove\u0148 najviac absenci\u00ed, a \u017eiaci, ktor\u00ed hodiny hodnotili najvy\u0161\u0161ie, maj\u00fa najmenej absenci\u00ed, n\u00e1jdeme vysvetlenie. Bude to vysvetlenie nadv\u00e4zuj\u00face na korel\u00e1ciu (koexistenciu) oboch javov, v ktorom s\u00fa obe premenn\u00e9 pova\u017eovan\u00e9 za n\u00e1hodn\u00e9 premenn\u00e9.<\/p>

\u010eal\u0161\u00edm pr\u00edpadom, ktor\u00fd n\u00e1s zauj\u00edma, je vysvetlenie rozdielov medzi popul\u00e1ciami<\/em>. Pokusy problematizova\u0165 eduka\u010dn\u00fa realitu m\u00f4\u017eu \u00eds\u0165 v tomto smere, ak sa javy, ktor\u00e9 n\u00e1s zauj\u00edmaj\u00fa, t\u00fdkaj\u00fa dvoch popul\u00e1ci\u00ed, napr. diev\u010dat a chlapcov. M\u00f4\u017eeme sa zaobera\u0165 pr\u00edpadom \u0161kolsk\u00fdch v\u00fdsledkov. Pozorovania ukazuj\u00fa, \u017ee diev\u010dat\u00e1 s\u00fa viac usilovn\u00e9 ako chlapci, ale v matematike s\u00fa slab\u0161ie. Pr\u00ed\u010diny tohto stavu e\u0161te neboli stanoven\u00e9, r\u00f4zne te\u00f3rie ich lokalizuj\u00fa inak (alebo ich sp\u00e1jaj\u00fa s rozdielmi v \u0161trukt\u00fare mozgu oboch pohlav\u00ed, alebo so vzdel\u00e1vac\u00edm syst\u00e9mom, ktor\u00fd favorizuje chlapcov). Na\u0161e myslenie m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 smerom zistenia, \u010di okrem zaznamenan\u00fdch rozdielov v dosiahnut\u00fdch v\u00fdsledkoch (napr. po vykonanej anal\u00fdze v\u00fdsledkov sk\u00fa\u0161ok) e\u0161te st\u00e1le existuj\u00fa rozdiely v schopnostiach. Mus\u00edme preto urobi\u0165 testy na diagnostikovanie matematick\u00fdch schopnost\u00ed v skupine \u017eiakov a \u017eia\u010dok. Skupiny musia by\u0165 rovnako po\u010detn\u00e9. Pohlavie bude kon\u0161tantn\u00e1 premenn\u00e1 a v\u00fdsledky testov n\u00e1hodn\u00e1 premenn\u00e1. Na\u0161a problematiz\u00e1cia je zalo\u017een\u00e1 na my\u0161lienke, \u017ee ak v\u00fdsledky testov bud\u00fa rovnak\u00e9 v oboch skupin\u00e1ch, probl\u00e9m sa nach\u00e1dza na strane u\u010dite\u013eov a syst\u00e9mu v\u00fdu\u010dby matematiky. Ak bud\u00fa v\u00fdsledky v prospech chlapcov, probl\u00e9m mo\u017eno h\u013eada\u0165 v dispoz\u00edci\u00e1ch diev\u010dat, na ktor\u00e9 e\u0161te veda nevie vpl\u00fdva\u0165.<\/p>

V ka\u017edom z diskutovan\u00fdch pr\u00edpadov bol pl\u00e1novan\u00fd v\u00fdskum zameran\u00fd na stanovenie v\u0161eobecn\u00fdch pravidelnost\u00ed, ktor\u00e9 by vysvetlili analyzovan\u00e9 ot\u00e1zky v meradle popul\u00e1cie. To je spolo\u010dn\u00e1 \u010drta op\u00edsan\u00fdch met\u00f3d problematizovania reality. Rozdiely sa t\u00fdkaj\u00fa vz\u0165ahov sp\u00e1jaj\u00facich premenn\u00e9, ktor\u00e9 navrhuje v\u00fdskumn\u00edk prostredn\u00edctvom problematiz\u00e1cie, z\u00edskanej cez dan\u00e9 vysvetlenie aspektu eduka\u010dnej praxe a v\u00fdznamy vysvetlenia pre progn\u00f3zovanie eduk\u00e1cie.<\/p>

Inak prebieha problematiz\u00e1cia, ke\u010f s\u00fa na\u0161im cie\u013eom vysvetlenia individualistick\u00e9. Vtedy sa naj\u010dastej\u0161ie zaober\u00e1me n\u00e1hodn\u00fdmi a kvalitat\u00edvnymi premenn\u00fdmi. Nepozer\u00e1me v\u0161ak na eduka\u010dn\u00fa prax z h\u013eadiska konkr\u00e9tnych a merate\u013en\u00fdch premenn\u00fdch. V\u00fdskumn\u00edci problematizuj\u00fa realitu a sna\u017eia sa vysvetli\u0165 kult\u00farne kontexty fungovania eduka\u010dn\u00e9ho prostredia<\/em>. V\u00fdchodiskov\u00fdm bodom je pritom predpoklad, \u017ee eduka\u010dn\u00e1 realita je zalo\u017een\u00e1 na \u010dinnosti, interakci\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa zlo\u017eit\u00fdm produktom skup\u00edn a jednotlivcov. T\u00e1to \u010dinnos\u0165 prebieha v pr\u00edtomnosti, no vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vytv\u00e1ra bud\u00facnos\u0165 a vypl\u00fdva z minulosti. Problematiz\u00e1cia je teda reakcia na nepochopenie eduka\u010dn\u00fdch procesov, a to najm\u00e4 vo vz\u0165ahu k ich kontextu. Z tohto d\u00f4vodu neprij\u00edma podobu podrobn\u00fdch ot\u00e1zok o vz\u0165ahoch medzi izolovan\u00fdmi premenn\u00fdmi, ale je my\u0161lienkou na v\u0161eobecn\u00fd n\u00e1h\u013ead do chodu eduka\u010dn\u00e9ho \u017eivota. Po\u010fme sa pozrie\u0165 na \u0161kolu z h\u013eadiska typu vz\u0165ahov budovania jej spolo\u010denstva. Jedn\u00fdm z ve\u013emi \u010dast\u00fdch typov je spolo\u010denstvo zalo\u017een\u00e9 na autorit\u00e1rskom, jednostrannom riaden\u00ed zo strany vedenia a u\u010dite\u013esk\u00e9ho zboru. Iba t\u00e1to \u010das\u0165 spolo\u010denstva ur\u010duje pravidl\u00e1 fungovania a \u00falohou \u017eiakov je, aby sa podriadili. Alternat\u00edvny typ, to je \u0161kola zalo\u017een\u00e1 na spolo\u010denskej zmluve, ktorej stranami s\u00fa \u017eiaci, u\u010ditelia a rodi\u010dia, ktor\u00ed maj\u00fa dohodnut\u00fd rozsah vz\u00e1jomn\u00fdch pr\u00e1v, povinnost\u00ed, odmien a sankci\u00ed. \u0160koly druh\u00e9ho typu lep\u0161ie zvl\u00e1daj\u00fa discipl\u00ednu a maj\u00fa lep\u0161ie pedagogick\u00e9 v\u00fdsledky ako \u0161koly zalo\u017een\u00e9 na autoritat\u00edvnom modeli.<\/p>

\u00a0<\/p>

Znalosti, ktor\u00e9 m\u00e1me o t\u00fdchto dvoch \u0161t\u00fdloch \u010dinnosti spolo\u010densk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed (autoritat\u00edvnom a demokratickom) sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee rozdiel vo v\u00fdsledkoch u\u017e nevy\u017eaduje vysvetlenie. Av\u0161ak nie je jasn\u00e9, ako vznikaj\u00fa spolo\u010denstv\u00e1 zalo\u017een\u00e9 na demokratickej dohode, \u010do sp\u00f4sobuje, \u017ee zostan\u00fa ob\u010dianskou spolo\u010dnos\u0165ou, a pre\u010do dok\u00e1\u017eu bez prin\u00fatenia dodr\u017eiava\u0165 stanoven\u00e9 pravidl\u00e1 aj napriek tomu, \u017ee v nich existuj\u00fa konflikty z\u00e1ujmov. A pr\u00e1ve na tomto mieste sa otv\u00e1ra priestor na problematiz\u00e1ciu. Ak je t\u00fdchto \u0161k\u00f4l m\u00e1lo, znamen\u00e1 to, \u017ee sa nie\u010d\u00edm l\u00ed\u0161ia od v\u00e4\u010d\u0161iny. Nefunguj\u00fa tie\u017e na z\u00e1klade rovnak\u00fdch pravidiel, ka\u017ed\u00e1 z nich si vytv\u00e1ra vlastn\u00e9. A pr\u00e1ve kontexty, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzaj\u00fa budovanie a dodr\u017eiavanie t\u00fdchto pravidiel, by mali by\u0165 predmetom z\u00e1ujmu v\u00fdskumn\u00edkov, ktor\u00ed chc\u00fa vysvetli\u0165 ich fenom\u00e9n. Ako m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, problematiz\u00e1cia ide v smere ich v\u00fdskumu tak, ako etnol\u00f3govia sk\u00famaj\u00fa cudzie kult\u00fary alebo kmene ob\u00fdvaj\u00face od\u013eahl\u00e9 miesta na svete. Preto je potrebn\u00e9 pozorova\u0165 ka\u017edodenn\u00e9 interakcie, aby sme videli, ako tam \u013eudia komunikuj\u00fa, ako vyjedn\u00e1vaj\u00fa ka\u017ed\u00fd de\u0148 svoju poz\u00edciu vo vz\u0165ahu k ostatn\u00fdm, ak\u00e9 z\u00e1sady s\u00fa skryt\u00e9 za praktizovan\u00fdmi sp\u00f4sobmi konania. Hodnoty, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa spolo\u010denstvo, s\u00fa toti\u017e skryt\u00e9 v ka\u017edodennom \u017eivote, v ritu\u00e1loch a zvykoch. Podrobn\u00e1 problematiz\u00e1cia, ako je op\u00edsan\u00e9 vy\u0161\u0161ie, tu nem\u00f4\u017ee ma\u0165 \u017eiadne miesto. Na\u0161e ot\u00e1zky sa t\u00fdkaj\u00fa kult\u00fary t\u00fdchto \u0161k\u00f4l, preto\u017ee t\u00fato kult\u00faru ako celok nedok\u00e1\u017eeme vysvetli\u0165.<\/p>

\u010eal\u0161\u00edm typom vysvetlenia, ktor\u00e9 odli\u0161uje priebeh problematiz\u00e1cie eduka\u010dnej reality, je prejav v\u0161eobecn\u00e9ho javu v individu\u00e1lnom pr\u00edpade<\/em>. V\u0161etci \u00fa\u010dastn\u00edci vzdel\u00e1vacieho \u017eivota s\u00fa podroben\u00ed podobn\u00fdm postupom, ale nie v\u0161etci sa spr\u00e1vaj\u00fa vo\u010di nim rovnako, nie v\u0161etci podliehaj\u00fa rovnak\u00fdm \u00fa\u010dinkom. Diskutovan\u00fd typ vysvetlenia sa t\u00fdka hlavne tak\u00fdch subjektov eduk\u00e1cie, ktor\u00e9 sa z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu odli\u0161uj\u00fa od v\u00e4\u010d\u0161iny. \u010casto ide o \u013eud\u00ed so zdravotn\u00fdm postihnut\u00edm, ktor\u00ed patria do r\u00f4znych men\u0161\u00edn, alebo in\u00fdch objektov nehodiacich sa do \u0161tand\u00e1rd. Nie v\u017edy s\u00fa to ojedinel\u00e9 pr\u00edpady, niekedy individu\u00e1lnym pr\u00edpadom m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fabor objektov. Priestor na problematiz\u00e1ciu takejto eduka\u010dnej praxe tvoria napr\u00edklad didaktick\u00e9 po\u017eiadavky, ktor\u00e9 s\u00fa formulovan\u00e9 pre \u017eiakov dosahuj\u00facich priemern\u00fa \u00farove\u0148 v oblasti v\u00fdslovnosti a z\u00e1rove\u0148 aplikovan\u00e9 na \u017eiakoch, ktor\u00ed sa zajak\u00e1vaj\u00fa. Pri zajakavosti, ktor\u00e1 je d\u00f4sledkom por\u00fach koordin\u00e1cie medzi d\u00fdchac\u00edm, fona\u010dn\u00fdm a artikula\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom, sa dodato\u010dn\u00fdm probl\u00e9mom st\u00e1va strach z verejn\u00e9ho vystupovania. Ten je zodpovedn\u00fd za vznik takzvan\u00e9ho sekund\u00e1rneho zajak\u00e1vania. Logopedick\u00e1 terapia os\u00f4b, ktor\u00e9 sa zajak\u00e1vaj\u00fa, vedie k vytr\u00e9novaniu v\u00e4\u010d\u0161iny funkci\u00ed v\u00fdslovnosti. Po mnoh\u00fdch tr\u00e9ningoch osoby, ktor\u00e9 sa zajak\u00e1vaj\u00fa, m\u00f4\u017eu dynamicky a rovnako artikulova\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu zvukov. Tento efekt v\u0161ak zmizne z d\u00f4vodu strachu vypl\u00fdvaj\u00faceho z nepr\u00edjemn\u00fdch soci\u00e1lnych sk\u00fasenost\u00ed, ktor\u00fd sekund\u00e1rne nar\u00fa\u0161a \u010dinnos\u0165 org\u00e1nov zodpovedn\u00fdch za re\u010d. Slovom, die\u0165a, ktor\u00e9 sa zajak\u00e1va, mus\u00ed sp\u013a\u0148a\u0165 \u0161kolsk\u00e9 po\u017eiadavky v prostred\u00ed, ktor\u00e9 nie je k nemu priazniv\u00e9 v zmysle emocion\u00e1lnom a systematicky vytv\u00e1ra strach. Problematiz\u00e1cia tejto eduka\u010dnej situ\u00e1cie znamen\u00e1 formulovanie ot\u00e1zok t\u00fdkaj\u00facich sa v\u00fdznamov, ktor\u00e9 zajak\u00e1vaj\u00faci sa \u017eiak d\u00e1va svojej \u0161kolskej ka\u017edodennosti, a v\u00fdznamov, ktor\u00e9 mu d\u00e1vaj\u00fa ostatn\u00ed \u017eiaci a u\u010ditelia. V\u00fdskum mus\u00ed teda dospie\u0165 k individu\u00e1lnym sk\u00fasenostiam sk\u00famanej osoby, ale aj prenikn\u00fa\u0165 do cel\u00e9ho syst\u00e9mu triedy s in\u00fdmi \u017eiakmi a u\u010dite\u013emi. M\u00e1me toti\u017e situ\u00e1ciu, v ktorej chceme vysvetli\u0165 nepru\u017enos\u0165 \u0161kolsk\u00e9ho syst\u00e9mu vo\u010di \u0165a\u017ekej soci\u00e1lnej a vzdel\u00e1vacej situ\u00e1cii jedn\u00e9ho \u017eiaka. Na\u0161a problematiz\u00e1cia mus\u00ed by\u0165 individualistick\u00e1, mus\u00ed sa vz\u0165ahova\u0165 na subjekt\u00edvne sk\u00fasenosti v\u0161etk\u00fdch subjektov z\u00fa\u010dastnen\u00fdch v tejto forme eduka\u010dnej praxe. Vysvetlenie bude preto zah\u0155\u0148a\u0165 sp\u00f4soby, ako sa zajak\u00e1vaj\u00faci \u017eiak vyrovn\u00e1va so syst\u00e9mom \u0161kolsk\u00fdch po\u017eiadaviek, a ako t\u00fato situ\u00e1ciu zvl\u00e1daj\u00fa ostatn\u00ed \u017eiaci a u\u010ditelia.<\/p>

Posledn\u00fd typ vysvetlen\u00ed, ktor\u00fd nadv\u00e4zuje na hist\u00f3riu eduka\u010dnej praxe, <\/em>vy\u017eaduje podobn\u00fa problematiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa uskuto\u010dnila v pr\u00edpade kult\u00farnych kontextov eduka\u010dn\u00fdch prostred\u00ed. Rozdiel spo\u010d\u00edva len v tom, \u017ee s\u00favis\u00ed so sekund\u00e1rnymi zdrojmi, a nie funguj\u00facimi kult\u00farami. Pr\u00e1ve historick\u00e9 zdroje s\u00fa nosite\u013emi v\u00fdznamov a kontextov, ktor\u00e9 s\u00fa predmetom problematiz\u00e1cie.<\/p>

Ak zhrnieme vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 anal\u00fdzy, mali by sme venova\u0165 pozornos\u0165 \u010dinnostiam, ktor\u00e9 vykon\u00e1vaj\u00fa v\u00fdskumn\u00edci problematizuj\u00faci eduka\u010dn\u00fa realitu v s\u00favislosti s typmi vysvetlen\u00ed. Tak\u017ee typy vysvetlen\u00ed organizuj\u00fa tieto \u010dinnosti do tzv. v\u00fdskumn\u00fdch sch\u00e9m<\/em>. Sch\u00e9ma je teda in\u0161trukcia, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u010do je potrebn\u00e9 urobi\u0165, aby bolo mo\u017en\u00e9 problematizova\u0165 sk\u00faman\u00fa realitu adekv\u00e1tne k typu vysvetlenia<\/em>. Tabu\u013eka 1 ukazuje sp\u00f4sob rozdelenia typov vysvetlen\u00ed do v\u00fdskumn\u00fdch sch\u00e9m.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Obsah tabu\u013eky je potrebn\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 ako defin\u00edcie v\u00fdskumn\u00fdch sch\u00e9m vytv\u00e1ran\u00fdch z h\u013eadiska typov vysvetlen\u00ed. Je \u013eahk\u00e9 si domyslie\u0165, \u017ee za sch\u00e9mami existuje viac ot\u00e1zok, ne\u017e len problematiz\u00e1cia eduka\u010dnej reality. Tak\u017ee teraz som predstavil ich zredukovan\u00e9 ch\u00e1panie. Je tie\u017e potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee prv\u00e9 tri sch\u00e9my z tabu\u013eky 1 s\u00fa pou\u017e\u00edvan\u00e9 na v\u00fdskum objekt\u00edvneho rozmeru eduka\u010dnej praxe, zatia\u013e \u010do nasleduj\u00face na v\u00fdskum subjekt\u00edvneho rozmeru.<\/p>

Problematiz\u00e1cia by sa mala zakon\u010di\u0165 formulovan\u00edm ot\u00e1zky, na ktor\u00fa m\u00e1 v\u00fdskum prinies\u0165 odpove\u010f, alebo hypot\u00e9zy, ktorej pravdivos\u0165 m\u00e1 overi\u0165. Tento probl\u00e9m v\u0161ak s\u00favis\u00ed s ot\u00e1zkami, ktor\u00e9 budeme rozobera\u0165 v nasleduj\u00facej kapitole, preto sa e\u0161te v spr\u00e1vnom \u010dase vr\u00e1time k problematiz\u00e1cii.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Problematizovanie reality a typy vysvetlen\u00ed Pri pl\u00e1novan\u00ed vysvetlen\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa objekt\u00edvneho obrazu eduka\u010dnej praxe, m\u00e1me mo\u017enos\u0165 h\u013eadania pr\u00ed\u010din premenn\u00fdch, ktor\u00e9 n\u00e1s zauj\u00edmaj\u00fa, koexistenciu premenn\u00fdch a rozdiely medzi popul\u00e1ciami. Ke\u010f prech\u00e1dzame \u010falej k subjekt\u00edvnej realite, smerujeme k vysvetleniam t\u00fdkaj\u00facich sa kult\u00farnych kontextov fungovania eduka\u010dn\u00fdch prostred\u00ed, v\u0161eobecn\u00e9ho javu prejavuj\u00faceho sa v […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5273","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5273","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5273"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5273\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5320,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5273\/revisions\/5320"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5273"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}